Domček na lúke

*Opätovala mu jeho dlhý bozk a slabo sa jej zatočila hlava. Stávalo sa jej to vždy, keď ju bozkával a dávala to na vinu tomu, že jednoducho nebola na tieto veci zvyknutá. No keď bola s Thomasom, zdali sa jej všetky tie veci úplne normálne. Páčilo sa jej, ako sa jej pri jeho bozkoch krúti hlava. Bolo to ako zo sna. Z iného sveta, do ktorého patria len oni dvaja. Ruku, kotrú držala na jeho tvári stiahla a obtočila ju okolo Thomasovho krku. Bohovia, ako dlho sa bude musieť ešte ovládať? Ako dlho bude musieť ešte potláčať svoju túžbu? Nikdy za svoj život netúžila po mužskej prítomnosti. Priam sa jej protivila. No odkedy sa spoznala s Thomasom, netúžila po ničom inom, len byť v jeho prítomnosti, láskať sa s ním, obšťastňovať ho. Bozkať a hladiť ho po celom tele. Chcela spoznať každý záhyb, každú priehlbinu jeho tela. Vtisnúť bozk a radovať sa z toho. Znovu sa v nej prebudila túžba, no nebola si istá, či je na jej prejavenie vhodná chvíľa. Oddelila svoje pery od tých Thomasových a pozrela mu do očí. Nič nehovorila, len sa mlčky dívala, akoby v jeho očiach chcela niečo vyčítať, niečo, čo by jej napovedalo ako ďalej. Hociaký náznak. Stačila by jej jediná malá iskrička. Malý útržok temnej vášne. Čokoľvek, čoho by sa mohla chytiť. Nechcela už dlhšie čakať a premáhať sa. Chcela ho, veľmi po ňom túžila, no ak by už malo dojsť na to, aby sa spolu konečne milovali, chcela, aby si to v tú chvíľu žiadal aj on. Bola ochotná naňho počkať , no rovnako sa bála toho, či by bola schopná ešte čakať. Thomas hovoril, že chce, aby bolo ich prvé milovanie krásne a aby ho neskôr neľutovala, no bola si takmer istá, že nech by sa už milovali kdekoľvek, a kedykoľvek, bolo by to pre ňu krásne už len z toho dôvodu, že to je práve s ním. Stačilo jej slabé naznačenie ako napríklad krátke pohladenie a bola by pripravená sa mu celá oddať.*

*Bolo pre neho ťažké držať ruky tak aby neurobil niečo čo mu rozum zakazoval. Ten mu jasne vravel nech vyjdu zo spálne, lebo ho to len pokúšalo, akoby nemal dosť problémov ovládať sa aj inde, nieto pri obrosvkej postlei len kúsok od nich. Bozkával ju akoby v jeho svete bola len Yuki, domček a les naokolo, nič iné, nijaké boje, nijakí iní ľudia, proste nič, len oni v oblkopení stromov naokolo. Zvuky prírody prenikajúce cez otvorené okno, či slabé svetlo zo starej lampičky svietiacej blízko nich. Ked sa ich pery oddelili, zostal stáť ako prikovaný do zeme a hľadel do jej žiarivých modrých očí. BOl si istý že sa snaží vpiť do jej mysle, rovnako ako to chcel urobiť teraz on. Nemal poňatia ako dlho jej hľadel do očí, pretože v jeho vnútri sa bil rozum s tým po čom túžil. Odstúp a nechaj ju tak...vezmi si ju....choď preč...pobozkaj ju...vyjde von, nadýchaj sa čerstvého vzduchu...dotkni sa jej...mysli....mysli srdcom...a vyhralo srdce. Bez toho aby niečo povedal, natiahol k nej ruku, palcom jej prešiel po jemných lícach, pozorne hľadiac do jej očí akoby sa chcel uistiť že to bude v poriadku, sklonil k nej tvár a znovu ju pobozkal, dávajúc do toho bozku všetku vášeň ktorú cítil keď ju mal pri sebe. Voľnou rukou si ju pritiahol k sebe a už sa nemienil ovládať, ak by to po ňom nechcela Yuki. On totiž už rozum neposlúchal, radšej poslúchol srdce*

*Bola ako v tranze, uprene hľadela Thomasovi do jeho modrých očí. Zdalo sa jej to ako celá a zároveň ako len niekoľko krátkych sekúnd. Nedokázala sa pohnúť z miesta a vlastne ani nechcela. Chcela ostať pri Thomasovi. Už nikdy od neho neodísť. V očiach mu dokázala čítať, že premýšľa presne o tom istom ako aj ona. Ten okamih, keď sa rozhodoval, čo je správne a čo nie. Čo môže a čo nesmie. Keď ju pohladil po líci, na tvári sa jej objavil slabý náznak úsmevu, pretože presne vedela, čo to znamená. Uistil ju v tom aj bozk, ktorým ju začal bozkávať. Keby sa s ňou teraz nechcel milovať, nebozkával by ju ďalej, ale odtiahol by sa od nej, no on si ju k sebe ešte viac pritiahol. Chcel ju tak, ako aj ona chcela jeho. Bolo jej jedno, že by to nemala robiť. Bolo jej jedno, že by tým Raita sklamala, ak by sa o tom dozvedel. Raito...Len bohovia vedia, čo ten teraz robí. Pred niekoľkými hodinami ešte nervózne pobehovala po paláci a čakala na akúkoľvek jeho správu, ktorá nechodila. Až ju nakoniec len lieky na ukľudnenie uchránili pred nervovým zrútením a ona pokojne zaspala, až dokým ju Thomas sladko nezobudil. Už vtedy si pripadala ako v krásnej rozprávke. Týmto všetkým sa to ešte zdokonalilo. Ruky položila na jeho ramená a bez toho, aby oddelila ich pery chytila okraje jeho saka a zosunula mu ich po ramenach dolu.*

*Cítil ako sa sako zosunulo z jeho tela dole a on vedel že teraz už nespraví krok dozadu ani jeden z nich. Yuki pochopila čo sa deje a túžila po tom istom a tým len znásobnila jeho túžbu milovať sa ňou. Nikam sa však neponáhľal. Oddelil svoje pery od tej jej a na chvíľu jej pozrel do očí. Rukou jej odrhul vlasy z piec, vlastne iba ich prehodil na jednu stranu a znovu ju pobozkal, no tentoraz zablúdil perami niššie, k jej krku. Srdce mu tak silno bilo, že mal pocit že sa každú chvíľu vyrúti z jeho vnútra. Keď mu pohľad padol k výstrihu a jej pekne tvarovaným prsiam, sťažka si vzdychol. Teraz keď ju mal pri sebe, ani nevedel ako sa dokázal tak dlho držať od jej tela, od jej makkučkej pokožky, ktorá priam volala po dotyku. Perami sa vrátil späť k tým jej, jemne jej jazykom prechádzal po pootvorených perách, no po chvíli to nevydržal a jazykom vošiel dnu aby v bozku vyjadril čo v ňom prebudila*

*Keď sa ich pery opäť oddelili a on jej znova pozrel do očí, v rýchlosti jej mysľou prebehlo, že si to v tej chvíli rozmyslel. Trochu nervózne naňho hľadela, keď jej odhrnul vlasy, no obavy z nej odpadli, keď sa k nej opäť sklonil, aby ju mohol pobozkať na krku. Zaklonila hlavu a hlboko vydýchla. Rukami mu zľahka prechádzala hore po rukách obtierajúc sa bruškami prstov o hladkú látku košele cez ramena až na chrbát kde sa potom zastavila, aby ho mohla objať. Cítila ako mu šialene bije srdce, ako mu v žilách rýchlo prúdi krv. Cítila jeho horúci dych na svojej pokožke, jeho ruky na svojom tele. Až teraz si uvedomila, že jej telo reaguje úplne rovnako ako to jeho. Srdce cítila až v hrdle a mierne sa chvela v očakávaní. Bohovia, len aby ich teraz už nič nezastavilo. Ak by sa tak stalo, bála by sa, že by už ďalšiu dlhšiu chvíľu nevydržala. Chcela ho mať pri sebe, cítiť jeho prítomnosť, stať sa jeho súčasťou. Túžila splynúť s ním a dávať mu tú najkrajšiu rozkoš. Túžila dotýkať sa jeho nahého tela. Keď ucítila jeho jazyk na svojich perách, po celom tele jej naskočili zimomriavky a prešla ňou triaška. Ostala stáť akoby zmrazená, no popritom horela v šialenom plameni vášnivej túžby. Nevedela, prečo ju to tak ohúrilo, no bol to snáď jej najerotickejší zážitok odkedy bola s Thomasom. Ešte dlho sa po tom spamätávala aj keď bozk prehĺbil a začal ju bozkávať neuveriteľnou vášňou. Cítila z neho jeho túžbu, čo jej trochu zdvihlo sebavedomie. Rukami zablúdila k jeho krku a jednoduchým ťahom mu rozviazala motýlika, ktorého následne nechala voľne padnúť na zem a ďalej mu nevenovala žiadnu pozornosť. Ukončila ich bozk a hľadiac mu do očí mu začala pomaly rozopínať košeľu. Ani nevedela, prečo to robí práve takto. Možno len chcela vidieť, ako na to Thomas reaguje. Vidieť pri tom jeho tvár. No po niekoľkých drobných gombíkoch to aj tak nevydržala a dala mu jemný bozk.* Povedz niečo...prečo nič nevravíš? *Spýta sa takmer nečujne trochu zastretým hlasom. Chcela počuť jeho hlas. Chcela si byť istá, že ten, komu sa práve chystá oddať sa je Thomas taký, akého ho pozná. Chcela cítiť jeho nežnosť...*

*Sledoval ako nervozne mu hľadela do očí skôr než ju pobozkal na krk, a chápal prečo si nebola istá čo vlastne on chce. Naposledy ked sa spolu takmer dostali k milovaniu, on bol ten kto odmietol. DOteraz to nechápal, teda vedel prečo to urobil, no stále sa mu nezdalo že niečo také urobil. Odmietnuť toto prekrásne stvorenie...dva krát by takú chybu neurobil. Teraz nemienil odmietnuť, spraviť krok späť ale naopak, krok dopredu. Cítil aj jej búchanie srdca, akoby im bilo na stotinu sekundy naraz, cítil každé zachvenie a vedel že ani jedne už nespraví ten krok dozadu. Ked sa ozvala tichým šepotom, na chvíľu zostal ticho a až potom jej rovnako pošepky odpovedal* nikdy si nepočula že niekedy netreba slová?* usmial sa a pozrel na jej ruky pri svojich gombičkách, potom znovu na ňu a úsmev ešte rozšíril* a čo by si chcela počuť?* položil jej krátku otázku, stále tichým hlasom*

*Veľmi dobre vedela, že pri niektorých situáciach sú slová zbytočné. A zvlášť pri situáciach, ako je táto, no rovnako dobre vedela, že chcela počuť jeho hlas. Bolo jej jedno, čo by jej hovoril. Vlastne ani nebolo. Bola by rada, keby jej hovoril nejaké slová, ktoré by ju povzbudili, potešili, zdvyhli sebavedomie...No nechcela to od Thomasa žiadať. Opätovala mu jeho úsmev.* Čo myslíš? *Odpovie mu rovnako jednoduchou otázkou. Potom sa rukami presunie k jeho bokom nižšie, chytí látku košele kúsok nas krajom nohavíc a potiahne, aby ju tak mohla vytiahnúť z popod nohavíc a mohla pokračovať v rozopínaní posledných gombíčok. Keď rozopla aj tú poslednú, vyzliekla mu košeľu rovnako ako aj sako pred tým. Ruky položila na jeho boky a palce zastrčila pod jemnú látku nohavíc. Natiahla sa k nemu, a pobozkala ho dlhým bozkom. Nič dopredu neplánovala, všetko robila bez menšieho premyslenia, pretože nebola schopná v takejto Thomasovej blízkosti myslieť dostatočne triezvo. No bola si viac- menej istá, že všetko čo robí je správne...Hovorí sa, že každý bozk má svoju špecifickú chuť aj vônu. Ak to je naozaj pravda, potom tieto jej bozky chutili sladkosťou malín a voňali po kvetoch čerstvo rozkvitnutej sakury. Chcela byť jeho kvetinou. Rozkvitnúť len v jeho náručí a len jemu rozdávať šťastie. Bozkami prešla od jeho pier po čelusti na krk. Bozkávala ho po pokožke a sem- tam nežne hrýzkala. Ukazovákmi ho jemne hladila po nahej pokožke nad okrajmi nohavíc. Omámovala ju jeho vôňa, ktorá jej zatieňovala myseľ a všetky ostatné zmysly. Perami sa potom neskôr presunula z krku na kľúčne kosti, kde mu do malej priehlbinky vtisla jemný bozk a potom sa vrátila rovnakou cestou späť, až k jeho uchu, kde sa perami jemne dotkla ušného lalôčiku.*

/no idem dačo splodiť...ale ber to s rezervou..ved vieš...pisal som ti do pošty ako je to s mojim myslnim v poslednom čase.../

*Bol úplne mimo normálneho sveta, spomalene sledoval ako látka košele padá z jej rúk, ako jej nežné prsty prechádzajú po jeho pokože, jej úsmev dostávajúci sa hlboko pod kožu, dostaávajúc sa do krvi a tak do celého jeho tela...všetko bolo ako v sne, v sne z ktorého sa nechcel prebudieť. Cítil ako sa ho jemne dotýka nad nohavicami a telom mu prebehla vlna vzrušenia. Jej bozky ho nemohli nechať chladným, nie pri predstavách a pocitoch ktoré sa mu vynárali v mysli...pri tom ako sa perami dostala k ušnému lalôčiku slabo vzdychol. Rukami prešiel k jej už zošuchnutým ramienkam šiat a potiahol ich dole, aby jej mohli padnúť okolo nôh. Pohľaodm sa zaboril do jej postavy, zastaviac pri prsiach a potom sa vrátil k jej očiam* si prekrásna* zašepkla a pobozkal ju na krku, zanechávajúc vlhkú stopu po svojom jazyku. Trochu ju potisol smerom k posteli, no ked už stáli pri nej, vrátil sa k jej perám aby jej dal vášnivý bozk*

(( napísané s kamarátovou "menšou" pomocou, takže sa pri prípadnej veľkej úchylnosti nesťažuj u mňa xD ))

*To, ako jej zhodil šaty na zem, ju ani v najmenšom prípade nepriviedlo do rozpakov. Práve naopak cítila sa istejšia. Bola pripravená venovať Thomasovi svoje telo celé a bezo zbytku rovnako, ako mu už dávno dala svoju myseľ a srdce. Sledovala na sebe jeho vášnivý pohľad. Miesta kade prešiel vzbĺkli plameňom túžby a rozkoše. Keď sa zadíval do jej očí, vedela, že teraz ich už nič nezastaví. Chcela ho v nich uväzniť ako v hlbokej studni. Zvrela oči, počúvala jeho hlas. Možno práve toto boli tie slová, čo chcela počuť. Počuť, že je krásna, že ho priťahuje. Jeho bozky...zachvela sa keď sa jej na krk oprel vánok z otvoreného okna a ochladil vlhké miesta po Thomasovych bozkoch. Po celom tele jej naskočili zimomriavky. Bez toho, aby otvorila oči, nechala sa ním viesť pár krokov k posteli. Rukami prešla k jeho ramenám a potom prsty jednej zaborila do jeho vlasov. Potichu vzdychala. V mysli sa jej vynárali predstavy a vďaka zavretým očiam sa jej premietali presne pred ňou. Videla Thomasovu tvár. Usmiatu a spokojnú, zaliatu rozkošou. Ako je v nej a vychutnávajú si to obaja spoločne. Nechcela to vidieť len v predstavách, chcela to cítiť naozaj. Dívať sa do Thomasovích očí a vidieť v nich tú spokojnosť, nežnosť a rozkoš. Po tom, čo sa opäť spojili ich pery zabudla úplne na okolitý svet. Už ani nevedela, kde sú a ako sa sem dostali. Zabudla na vojnu, na všetku tu neistotu, bolesť a strach, pretože s Thomasom jej bolo tak nádherne. Stále ho bozkávajúc jej ruky pomaly prechádzali po jeho nahom chrbte nižšie a nižšie vychutnávajúc si každý jeden milimeter, každú priehlbinku jeho horúceho tela. Zľahka mu stisla zadok a skôr ako mohol niečo spraviť, presunula ich k opasku na prednej strane. Zatiaľ čo sa snažila rozopnúť ho, jej hladné, žiadostivé bozky prechádzali po celej jeho tvári. Vo chvíli keď konečne rozopla mierne rozrušená jeho nohavice a zhodila ich na zem, opäť zdvihla ruky. Zastrčila si pramene vlasov, ktoré ju šteklil po tvári a zavadzali jej tak v pohľade na Thomasa za uši a potom ich položila Thomasovi na hruď a pomaly sa vracala nižšie.*

*Keď mal nadosah jej krásne hebké telo, len ťažko sa dokázal ovládať a držať ruky ako tak pri sebe. Priveľmi ho lákalo dotýkať sa jej, a teraz keď už nemal ani nohavice, bola jeho túžba o to zreteľnejšia. Prisunul sa k nej bližšie, tak aby jej nebránil ísť rukami niššie tak ako smerovala, no zároveň aby mal aj on priestor pre svoje ruky. Opatrne jej nimi prechádzal po chrbte, bozkávajúc ju na krku. Šikovne jej rozopol zapínanie podprsenky, túžil sa už dotnkúť tých lákavých pŕs ktoré boli tak blízko a zároveň ďaleko. Ked však zosunul ramienka dole z jej pliec, nič mu už nestálo v ceste. Trochu ju posunul k posteli, tam ju opatrne zdvihol a položil, dávajúc pozor aby jej neublížil* alebo si chcela počuť niečo iné?* slabo zachrapčal* iné slová?* perami sa prisal k tým jej a chvíľu ju bozkával, no potom sa začal bozkami presúvať po jemnej pokožke krku niššie, k prsiam, slabo prechádzal jazykom po bradavkách. Opatrne na nej ležal, dávajúc pozor aby sa na ňu priliš neovažil, no aj napriek tomu mohla cítiť čo sa mu odohrávalo pod posledným kúskom oblečenia. Zdvihol tvár, nahol sa nad ňu a pozorne sa jej zadíval do očí* chcela si počuť že ťa milujem?

*Len čo sa ocitla zaborená chrbtom do perín postele, plne si uvedomila, že toto bude jej prvé milovanie. Nemienila sa hrať na hlúpu a neskúsenú a ani o tom Thomasovi nemienila povedať. Mala by, ale nechcela. Nechcela aby to vedel. Ak to neprejaví správaním, nebude to môcť ani ako zistiť. Dávno, už nebola pannou, no keď ju Sato znásilnil, nedalo sa to nazvať milovaním. Odvtedy nedovolila žiadnemu mužovi, aby sa jej dotkol. Bála sa, že to bude musieť zažiť znova. No keď bola s Thomasom, nemyslela na nič zlé zo svojej minulosti. Cítila sa čistá. To, že sa zľakla situácie na plese, dávala na vinu tomu, že mu ešte nedôverovala tak, ako teraz a nebola si istá, či to vtedy naozaj chcela. Navyše to bolo po dlhej dobe, čo sa jej niekto takto dotýkal. Strach si sám vyberá čas, kedy sa prejaví a ona ho vtedy nedokázala potlačiť. Teraz si bola úplne istá, že už neustúpi. Bola si plne vedomá toho, čo robí a čo chce. Nemala strach, nebála sa, pretože vedela, že jej Thomas nechce ublížiť. Aspoň v to dúfala, no niečo jej nahováralo, že mu môže dôverovať a ona mu aj dôverovala. Nechápala jeho prvým slovám. Možno preto, že sa nad nimi nedokázala zamyslieť, alebo preto, že na ne nedokázala sama odpovedať. Preto mu aj neodpovedala v nádeji, že od nej nebude žiadať odpoveď. Aj tak by z nej momentálne asi nič rozumné nedostal. Opätovala mu jeho bozky, keď sa ústami prisal na tie jej a rukami mu hladila chrbát. Horela čím ďalej tým viac. Zatvárala oči a snažila sa vychutnávať si ho čo najviac. Zastonala, keď sa bozkami začal presúvať nižšie po krku k prsiam. Mala čo robiť, aby sa pod ním nezačala zvíjať od rozkoše. Každým jeho bozkom či dotykom ňou prešla vlna vzrušenia nasledovaná zimomriavkami. Perami sa on nej oddelil a Yuki otvorila oči. Hľadel na ňu tak uprene, až mala pocit, že jej dokáže čítať myšlienky. Dostala sa do mierneho vytrženia. Jeho otázka...Či chcela počuť, že ju miluje? Bohovia, prečo sa jej to pýta? Prečo teraz? Chvíľu naňho len mlčky hľadela, premýšľala, čo mu odpovie. Vlastne sa o to len snažila. Tá otázka ju naozaj prekvapila. Nevedela, či to chce počuť. Či je to to, po čom túžila. Nevedela, ako by zareagovala, ak by jej to povedal. Čo by mu na to odpovedala? Že ho tiež miluje? Neklamala by? Nebola si istá, či to, čo k nemu cíti je láska, fyzická príťažlivosť, alebo len silná priateľská dôvera, ktorá zachádza tam , kam nemá. Milovala ho vôbec? Áno, znamenal niečo pre ňu, ale ako veľmi? Znamenal pre ňu viac ako cisárovná, ktorá jej dávala ako-taký pocit, že niekam patrí. Viac ako Raito, ktorý bol pre ňu snáď jediným ozajstným priateľom. Viac ako...Kazuo...Naozaj bol pre ňu viac ako jediný človek, ktorého vo svojom živote milovala? Viac ako Kazuo, ktorého milovala aj dlho po tom, čo ich od seba Otama-san odlúčila? Na ktorého myslela každú minútu aj keď stratila nádej, že sa ešte niekedy stretnú? Naozaj naňho myslela neustále? Bohovia, veď od plesu naňho takmer vôbec nepomyslela. Nahradil jeho miesto Thomas? Ak áno, znamená to, že ho miluje? Mala toľko otázok, ale ani jednu presnú odpoveď. Pohladila ho po tvári a pomaly sa nadýchla aby mohla prehovoriť, no aj tak sa bála, či bola schopná zo seba dostať nejaké zrozumiteľné slová.* Nejde o to, či to chcem počuť, ale či to chceš povedať... *Povie nakoniec pomaly hľadiac mu stále do očí.*

*Ani nevedel prečo jej tú otázku položil. Nesledoval tým nič, no zároveň to bolo niečo čo ho celkom zaujímalo. Ak by mu povedala že ho miluje, čo by jej na to povedal. Nemohla ho milovať...nie skutočne kým nevedela tajomstvo, ktoré jej tajil. Ako by mohla milovať jeho celého aký je, ak by nepoznala pravdu? Pre to tajomstvo už jednu ženu opustil. Pamätal si ako sa vyhováral na povinnosti ktoré akože ako princ mal, len čo sa vrátil do komplexu a stretol s Amacarakou. Keď sa stretli, chcela obnoviť ich vzťah a on to odmietol. Prečo to odmietol? Vtedy mal výhovorky, aj keď odmietol pre iné. Miloval ju ešte? Keď sa lúčili, miloval ju. No prešlo toľko času a do jeho života vstúpilo práve to tajomstvo. Ani ona to nevedela. Nikto nevedel čo skrýval. Dokonca to nepovedal ani Mel, aj vedel že jej to bude musieť povedať. Teraz tu bol s Yuki, ženu na ktorej mu neuveriteľne záležalo no nemohol by jej povedať že ju miluje. Akoby mohol povedať niečo také...keby ju miloval, určite by jej to povedal a nebál by sa. No tajil to...bál sa reakcie... * keď to poviem budem to myslieť vážne... * povedal potichu. Teraz nebol práve vhodný čas na takýto dialog a teraz už naozaj nechápal čo to do neho vošlo. Pobozkal ju na pery, aby ukončil túto tému a vrátil sa k tej príjemnej časti večera. *

/no a ešte tu Yuki napiš prosim posledny prispevok ešte raz, kedže ako vidiš prispevky zo včera su prazdne.../

***************
*Nedokázala sa poriadne sústrediť na ich rozhovor, keď ju Thomas bozkával.Navyše ak si pomyslela na to, že boli obaja takmer nahí, vo veľkej posteli a úplne úplne sami. Preto čoskoro aj zabudla čo mu pred chvíľkou rozprávala. Opätovávala mu jeho náruživé bozky a cítila, ako sa chveje pod jeho prstami, ktoré ju príjemne šteklili, čo malo za následok, že jej na pokožke naskočili zimomriavky. Zavzdychala medzi ich bozkami keď sa jemne dotkol rozcitlivenej bradavky a boky jej trochu poskočili. Potom spokojne zamraučala. Rukami, ktorými stále zvierala jeho tvár mu prešla dolu po chrbte, pričom ho zľahka škrabkala. Zreteľne cítila jeho túžbu a nemienila mu v nej brániť. Prstami zachytila okraje posledného kúsku jeho oblečenia, pevne obopinajúce jeho boky a potiahla dolu najviac, ako jej to dĺžka jej rúk povoľovala.*

* Bol rád že ich rozhovor nepokračoval, nielen pre tému ktorú viedli, ale aj preto, že pre neho bolo ťažké sústrediť sa na nejaké súvislé slová keď mal pod svojim telom takmer nahú Yuki. Myslel na všetko iné len nie na nejaké rozprávanie. Keby istá časť jeho tela vedela rozprávať, určite by jej poďakovala za stiahnutie toho kusu oblečenia a uvoľnenie spod látky (snažím sa nesmiať na kravinách ktoré píšem ). Pobozkal ju na pery a sám sa nimi vydal nižšie, objavovať krásy jej pekného tela. Na hodnú chvíľu sa zastavil pri prsiach, dráždiac jazykom jej bradavky, pričom sa mu neraz vydral z hrdla ston. No bolo ešte jedno lákavé miesto, kam sa chcel dostať a preto sa perami posunul ešte nižšie, bozkávajúc ju po hladkej pokožke bruška. Zaprel sa do jednej ruky a prstami zablúdil k jej bokom, strčiac prst pod látku a potiahol ju dole a potom to isté spravil aj s druhou stranou, aby mohol látku ľahko stiahnuť. *

((Isiel vtaaaacik svetom xDDDD
ehm...to mi pripomina Chlapci to chcu tiez. Tam ta "urcita cast tela" rozpravat vedela xDDD))

*Mala pocit, akoby sa jej telo išlo zblázniť. Srdce si cítila až v krku a v hlave jej znel vlastný tep. Hrudník sa jej dvíhal v nepravidelnom rýchlom tempe a cítila sa, akoby bola v ohni. Thomasove bozky ju mrazili, no zároveň pálili ako láva.
myslela si, že pod nimi zošalie. Už sa nedokázala dlhšie ovládať a telo sa jej začalo vlniť rozkošou. Rukami zovrela prikrývku, aby mala, aspoň ako taký pevný bod. Hlasno dýchala, až jej dych niekedy prechádzal do vzdychov. Myseľ jej odmietala normálne pracovať. Mala pocit, akoby sa jej všetky myšlienky pomiešali do jednej obrovskej neidentifikovateľnej gule, spoza ktorej vychádzala len jediná jasná vec, jediné meno: "Thomas, Thomas, Thomas...". Vnímala každý jeho dotyk, každý letmý dotyk pier, každé pošteklenie dychu. Potrebovala tieto dotyky cítiť. Potrebovala počuť jeho dych. Potrebovala vedieť, že to nie je sen, že to je všetko skutočné. Keď si uvedomila, kam jeho bozky smerujú, nič nespravila. Nechcela riskovať, že opäť všetko pokazí. Oči nechala zatvorené, oddane zdvihla boky, aby mu uľahčila jeho prácu očakávajúc dotyk.*

*Nedokázal už prestať, chcel dokončiť to čo začal, a bol rád že Yuki nijako nenaznačila protest alebo pochybnosti. Perami akoby sa chcel dotknúť, pohladiť ju na každom kúsku tela, chcel aby pocítila nekonečnú rozkoš práve s ním. Len čo pridvihla boky, uvedomil si že mu tých chce pomôcť a už to nevydržal a perami sa dostal k najlákavejšiemu a najroztúženejšiemu miestu jej tela. Prstami jej prechádzal po stehne nohy a vychutnával si vlhkozť jej tela. Netušil koľko času uplynulo kým sa od nej odtrhol a vrátil pomalými bozkamji znovu k jej perám, aby jej dal vášnivý bozk, plný túžby. Odtrhol sa od nej a pozorne zahľadel do tváre. Potreboval vidieť či naozaj túžia po tom istom, či ho chce rovnako ako on ju.*

*Len čo ucítila očakávaný dotyk, trochu ňou trhlo a povzdychla. Až teraz si uvedomila, kam smeruje všetka jej túžba, ktorá ju hriala po celom tele, no zbiehala sa do jediného bodu. Plytko dýchala, akoby v miestnosti nebol žiaden vzduch. Celá sa chvela pod dotykom Thomasovych úst a jej rozkoš sa kúsok po kúsku stále zväčšovala. Bohovia, toto ešte nezažila. Snažila sa sa dýchať pravidelne, no nešlo to. Nedokázala to, keď Thomas robil to, čo robil. Každým výdychom sa z jej hrdla vydral ston. Vyklenula chrbát a silnejšie stisla dlane v ktorých stále zvierala prikrývku. Myslela si, že to nevydrží. Neverila, že milovanie môže byť tak nádherné. Bolo jej krásne a to bol len začiatok tohto všetkého...Keď sa po nejakom čase pomaly začal bozkami opäť posúvať hore po jej tele bolo jej jedno, že Thomas nedokončil to, čo začal, pretože vedela, že sa ešte zďaleka nič neskončilo. Opätovala mu vášnivý bozk a prišlo jej zvláštne, keď okrem sladkej chuti jeho bozkov zacítila chuť samej seba. Povzdychla pri tomto novom erotickom zážitku a ešte viac po Thomasovi zatúžila. Bolo až neuveriteľné ako po ňom túžila. Rukami sa presunula k jeho tvári a bruškami prstov ho začala jemne hladkať a masírovať mu oblasť spánkov. Potom sa jednou rukou presunula prehrabávať jeho vlasy a jemnými pohybmi masírovať pokožku hlavy. Avšak keď ukončil ich bozk, ešte chvíľu nechala zatvorené oči. Bola ako omámená...omámená svojim princom. No po tom, čo ich otvorila, zbadala Thomasové modré oči, ktoré na ňu pozorne hľadeli. Pohľadom chvíľu prechádzala po jeho tvári od očí k perám a späť. Kútiky úst sa jej podvihli do mierneho náznaku úsmeva.* Dokázala by som sa takto na teba dívať celé dni. *Pošepce s trochu zachrípnutým hlasom a palcom mu prejde po horúcich perách. Potom sa jednou rukou zaprie o postel a nadvihne sa, aby ho mohla pobozkať na pokožku krku na citlivú oblasť pod bradou. Pomaly sa presunula po jednej strane sánky k ušnému lalôčiku a jemne mu po ňom prechádzala striedavo so zubami a jazykom. Horúcim dychom ho jemne pošteklila na ušku.* Vezmi si ma, princ môj... *Pošepká mu najzvodnejšie ako len bola v tejto chvíli schopná.*

*Dlho si vyčítal že sa s ňou nemiloval keď mal možnosť, že odmietol jej krásne telo, jej túžbu a to čo teraz všetko cítil. No teraz, keď mal nastať ten okamih, keď sa s ňou mohol skutočne milovať, mohol jej dať kus seba, svoju vášeň i nežnosť, bol šťastný že tak vtedy neurobil. Teraz, keď boli sami, ďaleko od všetkého, mimo problémov, vojny, hádok...mimo civilizácie, len oni dvaja...kde nehralo úlohu miesto, čas...nič, len oni dvaja...Jej stony ho povzbudzovali, sám si myslel že to nezvládne. No chcel aby Yuki cítila všetku rozkoš milovania, chcel aby neľutovala to čo robia a na ich prvé a hádam nie posledné spoločné milovanie spomínala so všetkým čo k nemu patrí. Hľadel jej do modrých očí a vychutnával si to čo v nich videl. Pri jej slovách sa sám usmial, so všetkou jemnosťou a potom chrapľavo prehovoril* stavím sa že ja by som to dokázal dlhšie* pri dotyku pod bradou slabo vzdychol a telom mu preletí ďalšia vlna vzrušenia, keď ho pošteklí na uchu svojím jazykom. Jej zvodný hlas počul až niekde vo vnútri, boli to slová ktoré chcel počuť, bolo to presne to čo potreboval. Opatrne do nej vošiel, pomaly a nežne, pobozkajúc ju pri tom na pery. Jemne jej pohryzkal spodnú peru, pričom sa v nej pomaly začal pohybovať, bozkávajúc ju pri tom na pery alebo krk*

*Vedela, že dnešnú noc nebude ľutovať. Vedela aj to, že ho veľmi chce, že po ňom neskutočne túži. No tak isto vedela aj o možných komplikáciách. Vedela, že po dlhoročnej abstinencii od pohlavného styku môže začať krvácať. Dostala menší strach, alebo skôr trému. Modlila sa, aby sa tak nestalo, aby Thomas na nič neprišiel. Ak by sa totiž tak stalo, mohol by si pomyslieť len tri veci a to, že je buď ešte panna, že sa dlho s nikým nemilovala, a tá najhoršia varianta, že nebola na milovanie s ním dostatočne pripravená. Nechcela vyvolať zbytočné problémy. Prečo to vôbec pred ním všetko tají? Nejde predsa o tak veľa. Thomas by ju určite pochopil. Neodsúdil by ju za niečo, za čo ona nemôže. On určite nie. No ten pocit poníženia, potupy a poškvrnenia, čo vtedy zažila a ktorého sa nemôže doteraz zbaviť. Veď ani doteraz ju spomienky stále neopustili. No ak by mu povedala o Satovi, musela by mu povedať celú pravdu vrátane toho, že ho zabila a toho sa bála najviac. Čo by jej na to povedal? Určite by ju nepochválil, že spravila správnu vec. Vzala človeku život a na to nemá právo nikto. No ona mala dôvod...viac než jeden...
Bohovia, prečo vôbec nad tým teraz premýšľa?: Prečo zbytočne oživuje zlé spomienky? Potrebuje si vyprázdniť hlavu. Chcela zabudnúť na Sata a všetko, čo s ním súvisí. Chcela myslieť len na Thomasa a na to, čo teraz robia.
Očakávala chvíľu, keď do nej vojde, keď si ju celučičkú vezme a ten okamih sa jej zdal nekonečne dlhý. Aj napriek tréme bola uvoľnená. Vychutnávala si jeho bozky a nežnosť. Zachvela sa a telom jej prešla vlna vzrušenia. Slabo povzdychla nad tým, ako ju absolútne vyplnil. Pri miernej bolesti trochu zvraštila tvár. Z pocitu jeho sily a z toho, ako sa jemne pohrával s jej perou sa jej zatočila hlava. Na chrbte jej naskočili zimomriavky. Nohy obtočila okolo jeho bokov. Jednou rukou mu zovrela rameno a druhú nechala zarytú v jeho vlasoch.* Och, Thomas... *Zamrmlala mu na perách, keď zacítila vo svojom lone jeho pomalé prirážanie. Oči mala pevne zavreté ako si ho chcela vychutnať celého čo možno najviac. Vnímala každý jeho pohyb, každé zachvenie. Cítila ho v sebe, rovnako, ako cítila vlastnú horúcnosť, ktorá mu uľahčovala sa v nej pohybovať. Cítila sa pod ním nádherne a bezpečne. Ich tela splynuli v jedno. Bolo to úplne iné ako to poznala. Bolo to krásne, nežné, ako zo sna a ona sa z tohto sna nechce nikdy prebudiť. Nechce prísť o svojho princa. Nie teraz, keď si navzájom toho ponúkli tak veľa...
Začali ju páliť oči a po chvíli jej po líci stiekla slza. Bohovia, čo sa to s ňou robí Je šťastná a plače. Práve sa asi musela zblázniť. Nechápala samú seba. Nechápala nič. Prečo? Prečo jej musel Sato všetko vziať? Nemal právo...nemal právo vziať jej to, čo by teraz z celého srdca Thomasovi tak rada darovala. Možno už síce nebola panna, no neprávom. Máloktorí muži pochopia, aké vzácne je pre ženy ich nepoškvrnenosť, pretože pre niektoré to môže byť to najvzácnejšie, čo v živote majú A ak im to niekto ukradne bez ich dovolenia, je to, akoby im ukradli vieru. Pre Thomasa by možno jej panenstvo nič neznamenalo, no ona by aspoň bola spokojná, že ho ponúkla niekomu, komu plne dôverovala a na kom jej záležalo. Aby to neľutovala, ale spomínala na prvé milovanie s radosťou. Snažila si sama sebe nahovoriť, že práve teraz, tu a teraz a práve s Thomasom prebieha jej prvé milovanie. Chcela zabudnúť na minulosť, zabudnúť na Sata a na všetko. Chcela žiť pre prítomnosť...chcela žiť pre Thomasa...*

*Zazdalo sa mu, že Yuki trochu pokrčila tvárou akoby ju to bolelo. Neprejavila však nijaký iný náznak bolesti či protestu, práve naopak, keď si okolo jeho bokov omotala nohy, len v ňom vyvolala väčšiu túžbu po spoločnom milovaní. Ako sa v nej pomaly pohyboval, uvedomoval si aká je krásna a krehká, že by jej mohol niekto tak ľahko blížiť. Nevedel či má zavrieť oči alebo hľadieť na jej krásnu tváričku, na zavreté oči, na jej pery ktorých sa tak rád dotýkal svojimi. Nakoniec predsa len privrel oči a pobozkal ju na krku, nadychujúc sa vôňou jej vlasov. Pomaly sa vysúval von z jej tela, skoro až úplne a potom s hlasným vzdychom prudko vnoril znovu do jej roztúženého tela. Jeho pohyby naberali na rýchlosti, už neboli také pomalé, boli žiadostivé, plné túžby, no zároveň nežné, aby jej neublížil. Chcel sa s ňou milovať hádam čo najdlhšie, aby vrchol dosiahla aj ona a mohla na ich spoločne milovanie spínať len v tom najlepšom. Perami sa vracal k jej perám, no nedokázal ju bozkávať bez toho, aby jej pri vášnivých pohyboch mnoho krát vzrušene nezavzdychal pri tvári. Keď otvoril oči, prekvapene si uvedomil, že na Yukinej tvári sa kotúľa slza. Prekvapene zamrzol a aj keď v nej stále bol, nehýbal sa. Plače. Nevedel si to vysvetliť. Ihneď si spomenul na výraz jej tváre keď to nej vnikol a nevedel či má niečo povedať, pokračovať alebo čo má vlastne robiť. V hrdle mal hrču, nehovoriac o svojom vzrušenom tele, ktoré volalo po pokračovaní, aby sa znovu pohol a doprial mu požadované uvoľnenie. No ako si mal dopriať rozkoš keď Yuki s ktorou tú rozkoš mal zdieľať plakala. * Yuki... * zachripel, snažiac sa ovládnuť svoj hlas* ...si v poriadku? Nepáči...bolí ťa to? * spýtal sa, stále mysliac na výraz jej tváre. Vošiel do nej skoro? Nie...to si nemyslel, keď sa v nej hýbal, cítil že je vzrušená a vlhká a bez problémov sa mohol hýbať. Napadla ho aj ďalšia možnosť. Mohla byť panna? Nad tou možnosťou predtým nepremýšľal, vždy keď sa stretli, bola tak zvodná, že sa mu nezdalo možné, že by nevinná žena dokázala v mužovi tak ľahko vzbudiť predstavy ako ona v ňom. No teraz si nebol istý ničím, napadlo ho že by z nej mal vyjsť, no ak by sa pohol, asi by sa ťažko znovu ovládal, takto sa snažil nemyslieť na polohu v akej boli, pretože nemal práve pevné nervy* Yuki* oslovil ju znovu, vyžadujúc reakciu*

*V hlave mala zmätok. Nemalo by to byť v tejto chvíli tak, že sa mala cítiť uvoľnene? Mať prázdnu hlavu, nemyslieť na nič? No ona sa nedokázala donútiť na nič nemyslieť. Mysľou jej blúdilo milión vecí z minulosti, z prítomnosti, ale aj z predstáv budúcnosti. No cez to všetko Thomasa vnímala. Nebol to Sato, čo sa s ňou miloval a ani Kazuo. Bol to jej princ. Nežný, vášnivý, chápavý...
Dokonalo vnímala ako k nej sklonil hlavu a nežne ju pobozkal na krk, a zároveň do nej prudko narážal takmer celou jeho dĺžkou. Rýchlo, dlho, eurytmicky a hlboko. Zaklonila hlavu a zavzdychala. Nárazy ňou prenikali skrz-naskrz a do tela jej vchádzala čistá rozkoš. Zabudla na tú jedinú slzu, zabudla na minulosť a na pochmúrne myšlienky. Všetko jej z hlavy vytlačila špirála rozkoše. Rýchly dych sa jej triasol, Thomasove vzdychy sa jej ozývali v hlave a zvyšovali jej pôžitok. Všetky okolnosti ju priam nútili vzdychať spolu s ním. Jednou rukou mu hladkala horúcu pokožku chrbta a druhou prechádzala po napnutých svaloch jeho ruky, ktorou sa zapieral o postel. Obrovskou túžbou bola celá bez seba, oči stále zatvorené. S nepríčetnou vášňou vítala jeho pery, ktoré neraz zablúdili k tým jej, oboje už dávno navreté od toľkého dlhého láskania. No akonáhle jeho pohyby zrazu ustáli a on vyslovil jej meno, pomaly otvorila oči. No jeho prekvapený nechápavý pohľad prekvapil aj ju. Nechápala, čo sa deje. A až keď prehovoril, uvedomila si, čo ho tak zarazilo. Úplne zabudla na slzu, ktorá zanechala na jej tvári vlhkú stopu. Chvíľu naňho len zarazene hľadela nevediac, čo si počnúc, no potom stiahla jednu ruku a rýchlo si slzu zotrela nespúšťajúc z Thomasa zrak. Hrdlo sa jej stiahlo. Opäť všetko pokazila. Chcela prehovoriť, no hlas sa jej v hrdle akosi zasekol, nevydala zo seba ani hlások a len nemo otvorila ústa. Hruď sa jej prudko dvíhala ako rýchlo dýchala. Na krátku chvíľu odvrátila tvár a odkašlala si. Pomohlo to.* Som v poriadku...nevšímaj si to. *Zašepká a pokúsi sa o presvedčivý úsmev. Nechcela, aby teraz prestali. Nechcela skončiť kvôli jej hlúposti. Rukou, ktorou si zotrela slzu sa nadlaktím zaprela o matrac postele a nadvihla sa.* Neprestávaj, prosím... *Vydýchne mu do pier a jemne ho pobozká. Potom opäť klesne a následne na to začne dvíhať panvou, hľadiac popri tom Thomasovi do očí.*

*Napäto čakal kým na neho uprie oči, kým ich otvorí, aj keď teraz už nevyzerala žeby plakala. No napriek tomu ho to zmiatlo a nechcel jej spôsobiť ďalšiu bolesť, ak teda plakala pre ňu. Bola to akoby večnosť, bolo ťažké byť v nej a zároveň sa snažiť zachovať si dosť silnú vôľu aby potlačil nutkanie pokračovať. Našťastie oči otvorila a možno sa mu to len zdalo, no na prvý moment vyzerala prekvapene, akoby nechápala význam jeho slov, nechápala, prečo sa jej na to pýta teraz. Sledoval ako si utrela slzu, no nepohol sa, niežeby nechcel, ale nemohol už len pre svoje veľmi nízke sebaovládanie v takejto chvíli. * Nechcem ti ublížiť...ak ťa to... * prehovoril po krátkej chvíli, v ktorej sa to všetko snažil urovnať. Dokáže ale teraz prestať? Ak by ho požiadala, určite by nepokračoval, no prestal by aj keby vedel že to bude potom zlé a že Yuki sa to nepáči a napriek tomu pokračuje. Bol sebec alebo nie? Zo sebaskúmania svojej citlivosti či sebeckosti ho však dostali jej ďalšie slová spojené s pohybom, ktorý ho prebudil, niežeby nebol už prebudený dosť, no najroztúženejšia časť mu dávala jasne najavo že chce presne to čo povedala Yuki. Keď znovu klesne a následne sa zdvihne, až tak zalape po dychu a v očiach sa mu odrazí neskrývaná túžba. Taký pohľad venuje aj Yuki a potom sa skloní a pobozká ju* ak chceš na chvíľu prevziať iniciatívu... *jemne sa usmial, netušiac ako môže používať takéto slová, keď jeho myseľ je úplne vygumovaná* ...na chvíľu ti ju môžem dopriať.... * pobozkal ju dlhým bozkom a niekoľko krát sa pohol, akoby sa snažil utíšiť vlastné telo*

*Všimla si reakcie jeho tela na jej pohyby a jeho pohľad, jeho krásne modré oči potemnelé túžbou a ona nechcela, aby tá túžba z nich vypŕchla. Nie tu, nie teraz... Bolo jej ľúto, že neustriehla svoje emócie, ktoré sa prejavili v tej najnevhodnejšej chvíli. Neuvedomila si, že plače a že ju Thomas pozoruje. Nechcel jej ublížiť. Nemusel to ani vravieť pre to, aby to vedela. Dôverovala mu, a aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa mu oddala. Hlavou jej prebehla otázka, či by mu dovolila pokračovať aj vtedy, ak by ju to -ako si to Thomas teraz na krátku chvíľu myslel- naozaj bolelo. Či by celú tú dobu v tichosti pretrpela s predstieranou rozkošou, len aby mu dopriala požadované uvoľnenie. Nevedela, no nechcela sa tým zaoberať. Taká situácia nenastala a tak nechala myšlienku odplávať tak rýchlo, ako aj priplávala. Ďalšia myšlienka, že jej telo mu spôsobuje rozkoš ju povzbudzovala. Fakt, že teraz obaja navzájom cítia ich vlastne zachvenia jej dodával odvahu. Hľadela na jeho peknú tvár. Polovica zaliata slabým svetlom z malej nočnej lampy a druhá zahalená rúškom tieňa, akoby chcela predstavovať jeho vášeň aj nežnosť. Postrapatené plavé vlasy odrážajúce svetlo. Dlhý pekný krk napajajúci sa na široké ramena, jemne vyčnievajúce kľúčne kosti, napnuté svaly... Pousmiala sa nad tým pohľadom pre bohov, ktorý teraz patril len jej. Keď ju pobozkal, vedela, že zabudol na jej slzu. Teda v to aspoň dúfala. No jeho ďalšie slová ešte viac nasvedčovali tomu, že sa rozhodol ďalej pokračovať. Dokonca jej ponúkal ujmúť sa vedenia. Rada počúvala jeho hlas. Znel jej harmonicky a ukľudňujúco. Dokázala by mu len tak nečinne načúvať celé dni. Ticho sa zasmiala.* ...na chvíľu... *Zopakuje po ňom a opätuje mu jeho bozk. pri jeho pohyboch slabo zastonala. Obmotala nohy z jeho bokov a prikrčene oprela o matrac. Jednou rukou ho chytila za rameno a druhou sa skúmavo vybrala hladkajúc ho po hrudi cez medzeru, čo delila ich telá dolu, nechtom mu zľahka prešla po jeho ľavej bradavke nižšie po plochom vypracovanom bruchu až na miesto, kde sa ich tela spájali, sledujúc výraz jeho tváre. Dotkla sa ho a medzi prstami cítila vlastnú vlhkosť, ako do nej vstupuje a vystupuje a následne opäť vstupuje. Vybrala sa ešte nižšie. Jemne do dlaní uchopila jeho miešok a veľmi opatrne začala masírovať. Nechápala, kde sa v nej berie toľko odvahy, no dúfala, že nerobí nič, čo by mu nebolo po vôli. Po chvíli sa vrátila rovnakou cestou naspäť a aj druhou rukou ho chytila za druhé rameno. Zaprela sa všetkou svojou silou a dávajúc si pozor, aby z nej nevyšiel ich prevrátila, čiže teraz obkročmo sedela na jeho bokoch. Rukami sa zaprela o matrac kúsok nad jeho ramenami. Ohla chrbát, sklonila sa k nemu a jemne ho pobozkala. Jej vlasy vytvárali okolo nich tmavý baldachýn.* Prevzávam iniciatívu... *Venuje mu slabý úškrnok.* ...na chvíľu... *Pokrčí ramenami a jej úškrnok sa ešte zväčší. Potom ho znova krátko pobozká. Na to opäť vystrie ruky a začne pomaly nadvihovať boky a sťahovať a uvoľňovať pošvové svalstvo, aby mu tak dopriala väčšiu rozkoš, pozerajúc mu pri tom do očí. Postupne pomaly zrýchľovala. Pri svojich pohyboch niekedy sama privrela oči, či zaklonila hlavu a hlasno zastonala. Zvyšky svojho sebaovládania stratila už veľmi dávno. Pomalé vyzdvihnutie a prudký náraz, až jej vášeň pohltila všetky zmysly. Už necítila vonkajší vánok, teplo či chlad, bol tu len on a do krajnosti vybičovaná žiadostivosť. Cítila, ako jej horúčava z lona zatemňuje zrak z drsného prirážania. Nedokázala sa ovládať, jeho úd ju privádzal na pokraj extázy, v ktorej sa túžila stratiť. Chcela vidieť tu túžbu v jeho očiach. Chcela ju vidieť ešte viac rásť. Chcela, aby sa uvoľnil, aby nechal teraz všetko na ňu. Chcela znásobiť jeho rozkoš, aby od slasti zatváral oči aj on. Chcela aby dôveroval aj on jej...*

*Jej tichý smiech ho potešil. Mal rád keď sa smeje, bola taká rozkošná keď jej žiarili očká. Teraz v tme miestnosti ktorú osvetľovala len drobná lampa ju mal pre seba, jej žiarivé oči a tichý smiech boli len jeho a on si tú chvíľu chcel poriadne vychutnať. Jej odpoveď vyčarila aj na jeho tvári široký úsmev. Nečakal takú odpoveď no určite sa nemienil brániť. Predstava že na ňom bude Yuki sedieť a on ju bude mať priamo pred očami bola naozaj lákavá a vedel že okrem pekného pohľadu ktorý sa mu naskytne to bude ešte aj príjemné. Keď pohla jemnými prstami po jeho hrudi, slabo sa zachvel, cítiac že ide ešte nižšie. Keď sa ho dotkla, zreničky očí sa mu už asi rozšírili na maximum, nehovoriac o tom, keď prstami prešla ešte nižšie. Z úst sa mu vydral ston, myslel si že sa nevydrží podopierať rukami od rozkoše a tvár si zaboril k jej krku, do voňavých vlasov, kde sťažka dýchal rovno pri jej uchu. Netušil kde sa to v nej berie, no určite sa nemienil sťažovať. Akoby presne vedela po čom túži, robila všetko tak dokonale, že si myslel že to už ani nezvládne. * vidím.... * zašepká priam prosebne aby neprestala* ...ja sa z teba načisto zbláznim* no to ešte netušil, čo to s ním spraví keď sa začne pohybovať. Jeho telo bolo ako v ohni, mal pocit že zhorí. Rukami prešiel k jej pásu, kde ju držal, no potom prešiel nižšie, opatrne jej prechádzal po stehnách, no ani tým sa nedokázal zamestnať dlho. Nevedel čo má od rozkoše robiť, z pootvorených úst mu vychádzali túžobné stony a on sa začal obávať že už to dlho neznesie, nech sa bude snažiť akokoľvek... *