Eliotov byt

ALEX: Si proste vyvrtka* zaškerí sa pri tom, ako hovorí že má tajnú schopnosť ludí vytáčať* nemusíš sa báť, ked ma budeš štvať tak ťa jednoducho niečím ovalím a budem mať na dáky čas pokoj* nevinne žmurke a na jeho otázku prikývne. stáli pred veľkou bytoukou, kde bol ponúkaný prvý byt* zlatokopka, čierna vdova...to už máš v podstate jedno...ošklbú ťa obe aj ked jedna na to ide trošku...brutálnejšie* zazvoní pri vchode a o chvíľu sa tam zjaví pani s klúčkmi aby si išli byt prezrieť* číslo jedenásť* zhodností veselo a hodí mu kľúče ked zastanú pred výťahom* môžeš si dať každý deň rozvičku po schodoch hore dole...* naznačí smerom ku schodom*

ELIOT: teda alex, nečakal som, že sa mi tu začneš vyhrážať!..*zahundre veselo* ked iba troška brutálnejšie je to v pohode... *zhodnotí jej vysvetlnie čiernej vdovy a zlatokopky. Ked zastavia pred výťahom pozrie sa na nu a potom na výťach,* Blázniš? Infakt ešte nechcem dostať amôžem ti povedať, že keby sa ten výťah pokazil hrozil by mi... dufam, že bude mať aspon pekný výhlad ked už je tak hrozne vysoko*podotkne a galantne jej podrží dvere, ked sú obaja vo výťahu šibalsky sa zaškerí a prezrie si ju pohladom. začne si pískať stále ju pozorujúc *

ALEX: Rastie z teba zjavne úžasný gentlaman* zaškerí sa ako najvačšie neviniatko a oprie sa o stenu výťahu, z ktorého cítiť nejakú silnú voňavku, zjavne predchádzajúceho cestujúceho* no v každom prípade, prípadný pokus o samovraždu by sa ti vydaril...* zachechce sa* alebo môj prípadný pokus zbaviť sa ťa...ked už budem tá čierna vdova* žmurkne a nevinne skrivý pery do veselého úsmevu.* určite sa mi ten byt bude páčiť...už to vidím* podpichuje ho dalej akoby nič*


- - - oki neni to cele ale tak nevadi...dako to domyslim

/takže dake volne pokračovanie nedam tam nijaky opis, kedže neviema ke obrazky si našiel/

tak ale teba môžem zavádzať že tam nič také nie je...*ušknie sa a otovrí teda dvere* ale tak teda podme...nie sme predsa nijaký strachoprti...teda cez den...* dodá ked si spomenie na seba v noci a potiahne ho za ruku dnu, pričom sa rozhliadne. Samozrejmne tam nijaké myši nebehajú a je tam čisto, ved si z neho robila len srandu* som zvedavá čo povieš* uškna sa veselo a zatial zostane stáť, lebo nevie do ktorej miestnosti sa bude chcieť ísť pozrieť ako prvej*

Predsieň:


Obývacia miestnosť:


Kuchyňa:


Jedáleň:


Spálňa:


Kúpeľňa:

/Alex a teray opisuj koľko len chceš! /

* Opatrne vošiel a obzeral sa okolo seba. Vošli do predsiene. Bola zladená do tmavo modrej farbz. Obdivne zapískal a dlhými krokmi kráčal dalej objavujúc miestnosti. * Myslim, že si vybrala skutočne dobre..* zahundral nadšene postávajúc v kovovo čiernej kuchybi. Obracaj hlavu a prezeral si spotrebiče a všetko. prešiel do jedálne, tam bola aj zelená, ktorá oživovala celý priestor. Otvoril dvere a konečne našiel to čo hladal. Spálnu. Bola v tmavých farbách čo mu vyhovovalo. Postel bola veľká a vyzerala pohodlne. Pozrel sa do zrkadla, ktoré stálo pri posteli a predstavil si ako by to asi vyzeralo pri milovaní... sám rpe seba sa zaškeril a s úsmevom pozrel an ALex očakavajúc jej reakciu.*

/Mne sa nechce to moc opisovať :D/

/omg! my sme uchylaci ! ja ked som prechdzala tie obrázky tak pri tej spálni ma napadlo presne to čo si z Eliota napísala a som hladna...asi nebudem toho vela opisovať a budem letieť do kuchyne /

*Videla síce fotky ktoré ponukal predajca, no aj tak to vyzeralo lepšie než si myslela. Nebol to nijaký starý ošarpaný byt, ale naozaj moderne zariadené obydlie. S úsmevom za ním kráčala po jednotlivých miestnostiach, no najviac ju zaujala jedáleň, možno tou zelenou. Vyzeralo to naozaj zaujímavo. A samozrejme, zastavili sa na dlhšie v spálni, čo iné mohlo v jeho mysli skrsnúť. Pobavene sa usmiala a oprela o zárubňu dverí* myslím že ti tá posteľ bude vyhovovať* prehodila len tak zvesela a pozrela s nadvihnutým obočím na zrkadlá hned vedľa postele* ale ale...dokonca sa budeš môcť pri istej prijemnej činnosti aj obzerať* zaškerila sa a pozrela na koberec* ten byt je prekrásny, len ten koberec vyzerá akoby kvoli nemu ošklbali nejakú kravu či iné zviera* trochu sa pohla a zastavila vedla neho aby sa lepšie pozrela*

*veselo sa zaškeril a podišiel k zrkadlu. Najskôr sa do neho vážne pozeral a potom sa z diabolským úsmevom pozrel na Alex* Veru pri tomto budem môcť....*prezrel si ju od hlavy k pate a až potom pokračoval* sledovať ako si škrabem zadok.. to ti poviem bude skutočne zaujimave ešte som sa pri tom nevidel..*dokončil a znova sa pozrel do zrkadla* Veru byt je krásny.. ale je dosť veľký.. dufam, že mi tu budeš často robiť spoločnosť pretože by som sa asi unudil na smrť...*zahunrdral a náhlas zívol vystavujúc na obdiv svoj chrup. spokojne zamlaskal a zamieril do kuchyne.* Inak vieš o tom,že viem skvele variť? určite sa zamiluješ do mojich špagiet, tajný recept, ktorý sa dedí z generácie na generaciu... Počkaj... hm, skutočne neviem či mortadella existuje už tak dlho*hundral s úsmevom motajúc sa po kuchyni otvárajúc zásuvky premýšlajuc nad všetkým čo tak môže popchať....*

*Začne sa pobavene smiať a pokrúti hlavou* no keď ti len toľko chýba k šťastiu...rada ta tu chvíľu nechám samého aby si si to vyskúšal...* nevinne sa zašekrí a pokračuje aby stihla reagovať na jeho dalšie slová*no to ako často tu budem tráviť čas nezáleží len odomna...uvidím ako sa budeš správať...lebo tvoje pokusy pred zrkadlom netúžim vidieť* žmurkla a potom ešte dodala* a vždy som zamestnaná* pomaly za ním vyrazí do kuchyne, pričom si stále prezerá jednotlivé miestnosti* nie nespomínal si že vieš variť...ale som si istá že mi to raz predvedieš...* posadí sa na stoličku v kuchyni a s úsmevom pozoruje ako prehrabáva skrinky* no...možno tvoji predkvia tu mortadelu vymysleli* zasmeej sa*

*zdvihne pohlad od sporáku do ktorého akurát pozeral a uprel ju na nu* Ja som predsa vždy poslušný zabudáš? a čo sa týka činnosti.. tst tst ani nehcem vedieť načo si zase myslela, bože Alex za čo ma vlastne máš?*naoko pohoršene zašomral a pomaly sa k nej priblížil, jemne jej položiac ruku na driek. S úsmevom sa jej zahladel do očí.* Alebo si možno dúfala, že pri tej ...ehm.. činnosti budeme spoločne?*slovo činnosti, nevinne zdôraznil nespúštajúc z nej oči. nechcel ju vystrašť ale tá predstava. Bol presvedčený, že akonáhle si lahne na tú veľku postel so zrkadlom budú ho prenasledovať nenaplnené túžby.* Nezabudni, že tu si vždz vítaná..*povedal dvojzmyselne hodiac očkom smerom k spálni.* ideme už na te obed akosi mi vážne vyhladlo, alebo možeme skočiť za tým chlapíkom a povedať, že berieme a uvariť niečo tu..*uvažoval nahla čakajúc ako mu odpovie*

No ty si vždy neuveriteľne poslušný...preto sme sem išli pešky*podpichne ho akoby nič a podoprie si bradu rukou aby mala lepší rozhlad.* no neviem...činnosť je veľmi všeobecný fakt...ale nemôžem povedať že by som rada upratovala...takže ťa tam nechám samého...je mi jasné že pri upratovaní by si ma uvítal...ale nie dakujem* akoby provokatívne prejde po doske kontrolujúc či nie je zaprášená* a myslím si o tebe len to najlepšie samozrejme* zaškerí sa a neuhne pohľadom ked si uvedomí že ju drží* no ak budeš variť tak to budeme musieť ísť najprv nakúpiť* zasmeje sa*

Teda suhlasíš z mojim varením bez toho aby si ma podpichla nejakou nesmierne vtipnou..teda aspon podla teba.. poznámkou o otrave z jedla? Si v poriadku*zahundre zo smeichom ale prikývne a zamieri k dverám..* Ty zatial môžeš začať s tým...hm..upratovaním ja skočím za tým chlapíkom a dohodnem sa s ním. Nie že utečieš lebo mna sa nezbavíš...*zahundral veselo cez pleco zmiznuc za dverami, ktoré jemne zabuchol a chvilu postál pred výťahom. Nohavice mu boli zrazu priuzke a tak sa radšej rozhodol zdolať tie schody. dole to išlo celkom lahko aj ked dole sa musel vydýchať necítil, že by umieral. jemne zaklopal an dvere kde stál oznam o predavani bytu. Vyliezol z nich malý tučný a hrozne chlpatý chlapík, ktorý fajčil cigaru* Rád by som kupil ten byt na jedenástom.. * povedal eliot pokojne a muž vystrčil hlavu z dverí a obzeral sa akoby niekoho hladal. nakoniec kývol rukou a pozval ho dnu.
netrvalo dlho kým sa s ním dohodol na cene a podpísal papiere o vlastníctve nakoniec si potriasli rukou a eliot znova zamieril do bytu. netpezlivo vbehol dnu a obzeral sa po Alex

Také ošúchané vtipy si z teba predsa nebudem robiť...treba vymysliť niečo originálnejšie než otrava jedlom...* zakričí na neho, sledujúc ako kráča k dverám. Len čo za nimi nadobro zmizne, prejde do obývačky a zvedavo si prezerá jednotlivé kusy nábytku. Nakoniec sa ale zvalí do kresla a zamyslene len tak popiskuje neznámu melodiu, netušiac kde ju počula. Byt ešte nebol zariadený, teda prípadné pozeranie telky či niečo podobné neprichádzalo v úvahu a aj preto jej čas ubiehla neuveriteľne pomaly, akoby sa minúty násobili. Ked konečne začula buchnutie dverí, zdvihla hlavu a očami prešla k vstupu do obývačky* vybavil si?* zakričala na neho*

*pozrel sa za jej hlasom a usmial sa sám pre seba. Pribehol k nej a pohodlne sa rozvalil na stoličke v kuchyni.* Ano teraz môžem oficialne vyhlasiť.. Vitaj u mňa doma... takže, ideme na ten nákup alebo máš skôr chuť na nejakú normálnu večeru? *spýtal sa jej veselo*

*Zatvári sa váhavo akoby zvažovala či sa mu rozhodne veriť, no napokon sa žiarivo usmeje a pozrie von oknom* rozhodla som sa to s tebou risknúť, takže varenie je dnes na tebe* ešte mu aj vyplazí jazyk s myšlienkou - tak ti treba* dúfam že neskončíme v tej nemocnici prípadne nebudeme čuchať fialky odspodu...*nahodí nevinný úsmev*

teda čo si to o mne myslíš? Toto ma fakt uráža.../povie a dramticky si priloží ruku na srdce. So zdvihnutým obočím pokračuje* Dobre ako chceš ale... No nič.. Idem na nákup kedže tu toho veľa nie je. Ideš alebo tu zostaneš a budeš objavovať všetky zákutia tohto obrvoského bytu? Inak ked sa tu stratím ta ti telefonujem..*zahundre a pokrabe sa za uchom premýšlajúc čo navarí. Napadlo ho, že urobí špagety so syrovo-papričkovou omáčkou. nevaril už tak dlho, že musel popremýšlať čo všetko tma ide.*

*Nevinenne zaklipká očami a pokrčí plecami* no ja si budem myslieť kadečo ked v tej nemocnici fakt skončím...ale nie...bež nakupiť, ja tu zatiaľ prestriem alebo čo....pozriem po policiach a skrinkách vázy a tak...prípadne dačo zbehnem pozrieť... * pokrčí plecami* obedom sa nechám prekvapiť... * odvetí ale nedá jej nedodať* žiadne hríby...na to mysli... * pohrozí mu prstom* lebo skončíš v nemocnici ty aj s poranením hlavy* vyhráža sa mu, no popri tom sa smeje*

*zachichoce sa a obzerá sa okolo seba* Asko som si všimol dokopy tu nie je nič čím, by si ma mohla ovaliť ..teda ak nemáš v umysle rozobrať tot tu aby si svoju vyhrážku splnila...* povie a vyzývavo sa na nu usmeje. Otvorí dvere a vybehne dolu do mesta. Za najbližším rohom objaví malé potraviny a zamieri tam. NAkúpi plnú tašku potravín, ktoré mu padli do oka. na ceste domov si to všetko prezerá a premýšla nad tým čo by mohol ešte vykúzliť. Otvorí dvere do bytu a zahrkota klúčmi aby jej dal najavo, že už prišiel. Obzerá sa okolo seba či ju skutočne neuvidí niekde v rohu s lampou v ruke pri myšlienke ako an enho vyskakuje spoza rohu sa mimovoľne usmial*

*Len čo zmizne preč, skutočne sa začne rozhliadať, čo také tam nájde. V zásuvkách je len pár hrncov, v poličkách nejaké tie šialky a iné hlúposti. Nakoniec si z obývačky vyhrabe nejakú starú zaprášenú knihu, s dosť čudným názvom a začne si čítať, aj keď po chvíli musí usídiť, že okrem čudného názvu je to celé čudné. Hlúposť na entú...teraz ľutuje že nešla s ním, nemusela by sa nudiť, no ked začuje kľuče, pobavene sa ušknie, prebehne k váze s umelými kvetmi a nechá si v ruke len vázu. Vybehne na chodbu a ako anjelik zamáva vázou* aha čo som našla* ušknie sa a vycerí na neho zuby*

* ked začul jej hlas trocha sa trhol. Pozrel jej smerom a zaklonil hlavu aby sa mohol na plno smiať. Bola neuveriteľná, nikdy nemyslel, že stretne niekoho ako ona.* Dobre teda, mám sa ťa začať báť? * spýtal sa jej veselo a prezeral si ju s prižmurenými očami kráčajúc do kuchyne* Našla si aj niečo zaujmavejšie teda ak nerátame tvoju novu veľmi originálnu zbraň?

*Viditeľne žmurke a samozrejme prikývne* to si sa mal už dávno* zasmeje sa a odloží vázu na najlbižšiu policu* nooo...hrnce...aby si sa mohol realizovať...nejaký ten príbor a taniere aby sme mali z čoho jesť...ak bude čo* neodpustí si poznámku na podpichnutie*ááá tak...myslím že to je všetko čo sa mi chcelo prekutrať, som proste jedno veľké lenivé dieťa* poznamená a pomaly sa začne šuchtať do kuchyne* ale vieš že sa už teším?* začne si pohmkavať* aj ked, prvý to ochutnáš ty, vieš...pre istotu* začne sa chechtať a v kuchyni vysadne na pult*

* zatial čo ona do neho vyrývala, on si pripravoval všetky ingrediencie /neviem či je to napisane správne / vybral papričky a nakrajal ich na drobne pásky. Hodil ich do razžhavej panvice a zalial olivovým olejom. Do druhej misky si nachystal szr do ktorého nasypal nejake koreniny a potom to všetko prelial do jednej misky. V hrnci sa mi zatiaľ varili špagety. Nechal to zavariť a žmurkol na Alex hodil jej do ruky krásne červene jablko.* Aby si dostala chuť..* povie jej a pripravuje zatiaľ čokoládový puding. Pozrie na omáčku a pomieša ju. O necelu pol hodinu je hotový a oprie sa pri Alex.* Tak čo si zatiaľ myslíš? Nevonia to až tak zle...* vezme si varešku a namočí ju do omáčky trocha ju ofuka aby sa schladila a potom si ju priloží k perám. Oblizne to a zamračí sa. načiahne sa za solou a troška to prisolí* tak myslím, že terz by to už malo byť skvele. Máš dosť odvahy vyskúšať to? spýta sa jej s vyzývavým úsmevom a varechu priblíži k jej perám*

*Veselo si popiskuje sediac na pulte a sleduje ako on varí. Išlo mu to super, keby to robí ona, už by sa porezala, prípadne niečo podpálila, ak nie svoje vlasy tak aspon utierku alebo čo. Nekomentovala ale nič, iba sa vyškierala, ved to by nebolo ona keby si nerobila srandu. Po dlhom čase mala náladu na humor, tak si to chcela užiť.* vonia to dobre, to máš pravdu* pochváli* no to ešte neznamená že to také aj bude* neodpustí si ale samozrejme zoskočí z pultu* ja taká odvážna žena mám odvahu to ochutnať, hádam ma nechceš otrávaiť* zasmiala sa a prešla k nemu bližšie, nech kukne čo to tam všetko narobil*

---------------------------------------------------------------------------------------

*Zamyslene sedel na pohovke a vôbec nevnímal zvuk, ktorý vychádzal s televízora. Pred očami mal stále okamihy z plesu aj keď sa ich snažil zatlačiť do úzadia a premýšľať nad pacientmi či nad niečím bezvýznamným. Pamätal si hodvábny dotyk pier, stále ich cítil na tých svojich. *Alex bola vtedy taká krásna a povoľná* pomyslel si nahnevane a schmatol vankúš aby si ho pritlačil na neuspokojené mužstvo. Stačilo mu iba spomenúť si na tú noc a nedokázal ovládnuť vzrušenie. Bože, ako zúfalo po nej túžil. Myslel si, že po plese sa ich vzťah zmení, posunie sa ďalej ale namiesto toho sa mu zdalo akoby sa dostali tam kde už bolo, na samý začiatok. Alex akoby sa zľakla. Nedokázal prísť na to čo sa jej stalo. Nikdy sa nerozprávali o tej noci a on si sľúbil, že nech sa deje čokoľvek nebude na ňu naliehať. Možno sa bál jej reakcie pretože mu na nej začalo záležať viac ako si dokázal pripustiť. Nahnevane vstal a zamieril do kuchyne s úmyslom riadne sa opiť a prespať ďalšiu nepokojnú noc plnú snov. Keď stál pred chladničkou všimol si, že je krásny jarný deň. Slnko svietilo a on dostal nápad. Sám pre seba sa usmial a vybral telefón. Bez ďalšieho premýšľania začal písať.
Pekný deň najdrahšia, dúfam, že sa nebudeš moc hnevať ale mám v úmysle ťa uniesť na tajné miesto. Aby si videla aký som na teba dobrý dovolím ti aby si nás tam zaviezla na tej svojej mašine čo odpočívala v garáži. NIE, nepríjmam ako odpoveď a ver, že to pôjde po dobrom či pozlom. O 19:00 som u teba buď pripravená!
Keď ju odoslal zobral si kľúče a zamieril do mesta aby vybavil všetko čo dnešný večer bude potrebovať.*