Arlettin dom

*Osamelými miestnosťami tmavého bytu sa rozľahne zvláštny zvuk. Zvuk ktorý nimi neprebehol už dlhý čas. Zvuk, v skutočnosti celkom obyčajný, zvuk otvárajúcich sa dverí. Náhle po ich otvorení sa izby zaplnia letmým svetlom, ktoré pôsobí nadmieru tajomne. Z jednej strany širokej predsiene odrazu vykročí vysoká osoba v dlhom čiernom plášti s klobúkom na hlave. Prejde k zaprášenému, mahagónovému stolčeku a sníme si pokrývku vlasov. Ukáže tak svoju tvár. Je to Arlette. Majiteľka tohto chátrajúceho domu, ktorá takmer pred rokom opustila planétu Gyro, aby preskúmala záhadnú Zem. Úsmev na jej tvári už niekoľko mesiacov nenachádza miesto a je čoraz menšia pravdepodobnosť, že sa ešte zjaví. Návrat z nelegálnej výpravy v nej vyvoláva niekoľko rôznych pocitov. Po prvé cíti sklamanie. Nenašla na Zemi to čo hľadala. Nezistila nič o svojej mame, ktorá bola pred dávnymi rokmi unesená zo svojej rodnej planéty na Gyro, odkiaľ však potom ušla. Po druhé cíti akúsi úľavu, že je opäť medzi svojimi. Zmena prostredia ju výrazne oslabila. Zem jej prišla nepriateľská a obzvlášť nepekná. A po tretie, bojí sa. Bojí sa toho, čo na ňu čaká, ak sa niekto dozvie, čo spôsobila ne Zemi. Predsalen, mimozemšťan ktorý sa ilegálne vypraví na cudziu planétu, kde potom zavraždí nevinného občana by nemal ujsť len tak bez povšimnutia a trestu. Arlette si povzdychne. Nemala sa prestať kontrolovať. Niekoľkými krokmi prejde k dlho nepoužívanému vešiaku, kde si odloží kabát.
Potom sa presunie ku koženému kreslu, taktiež pokrytému prachom. Ona si však tento nepríjemný povlak nevšíma a len sa doň s predstieranou bezstarostnosťou zhodí. Nasleduje ďalšie hlboké povzdychnutie, pri ktorom jej v hlave neustále prebieha zostrih všetkého, čo prežila tam, na Zemi. Akonáhle privrie očné viečka, zostrih sa ešte viacej zrýchli a ona musí byť svedkom všetkého toho, na čo sa snaží zabudnúť.*

*Má pocit, že už pomaly zaspáva. Nebola by ani veľmi udivená, veď jej cesta bola celkom náhla, musela všetko stihnúť v extrémne krátkom čase. No v skutočnosti by na spánok nemala ani pomyslieť. Nachádza sa vo veľmi nepríjemnej situácii. A aj keby sa jej zaspať podarilo, asi by to nebolo na dlho, keďže nočné mory by sa jej v hlave vynorili čo nevidieť. O všetkom, teda o tom čo teraz urobí, rozhodne zvuk vychádzajúci z jej žalúdka. Zaškŕkanie v bruchu ju prinúti zdvihnúť sa z pohodlného no zaprášeného kresla a premiestniť sa do kúpeľne. Tam si Arlette zopne vlasy do konského chvosta, aby pôsobila čo najnormálnejším dojmom. Nesmie pútať pozornosť. S radosťou zisťuje, že všetko je v rovnakom stave, na rovnakom mieste, ako keď odchádzala. S nechuťou sa zadíva na svoj odraz v zrkadle, ktoré napred vyleštila rukávom svetru. Veľa krát už od otca počula, že je celá mama. Lenže ona o to nestojí, pretože svoju mamu vo vnútri nenávidí. Obviňuje ju zo všetkých svojich problémov. Čo najrýchlejšie sa zvrtne od zrkadla a smeruje k vešiaku. Kabát na seba jedným ladným pohybom prehodí a klobúk nasadí tak, aby jej zakrýval čo najväčšiu časť očí. Najskôr si plánuje nasadiť aj okuliare, no potom si uvedomí, že chce pôsobiť nenápadne. Klobúk si teda trochu pozdvihne a výde von cez drevené vchodové dvere, ktoré na rozlúčku zavŕzgajú.*