Byt Marka Aladrona na periférií mesta

* Videl únavy a vyčerpanosť zrkadliacu sa v Amacarakiných očiach tak jasne nielen preto, že jej tvár mal stále tak blízko svojej, ale aj preto, že ju dobre poznal a poznal aj to, že veľký žiaľ vždy vyčerpá telo rovnako ako ducha. Vedel, že si musí oddýchnuť a chápal aj to prečo sa nechce vrátiť domov. Na miesto kde žila so svojím, teraz už nebohým, manželom. Miesto plné spomienok, ktoré boli príliš čerstvé na to, aby im mohla takto čeliť.* Dobre...* pohladil ju po líci a zotrel jej z nich tak niekoľko kvapiek slaných chladnúcich sĺz.* Zoberiem ťa odtiaľto. O chvíľku ťa vezmem preč...* hovoril upokojujúcim hlasom privinúc si Amacarakinu hlavu späť na svoju hruď. Takto ju chvíľku kolísal v náručí, hladil po vlasoch a tlmene sa jej prihováral no zároveň mu myšlienky blúdili aj po iných chodníčkoch. Nemohli len tak odísť z nemocnice. Nechcel sa Amacaraky teraz nič viac pýtať, ale pochyboval, že zariadila tých pár potrebných vecí. Aj preto ju nakoniec uložil do kresla a pobral sa za službukonajúcim doktorom, aby všetko uviedol na pravú mieru. Musel sa pritom vydávať za člena rodiny no všetko sa mu podarilo vybaviť pomerne rýchlo. Nakoniec už len vzal papierové vrecúško s osobnými vecami, ktoré zostali po Mikeovi a tlačivo o dočasnom umiestnený v ústave do pohrebu. To vrecúško nebolo veľké ani objemné. Vlastne cítil, že je v ňom len jedna vec, spola akoby roztavená alebo zvláštne pretavená do inej než okrúhlej podoby. Svadobná obrúčka. Odkašľal si akoby sa potreboval zbaviť rastúcej hrče v krku a vložil si obálku do jedného z vnútorných vreciek. Potom sa vrátil naspäť k Amacarake a zodvihol ju k sebe na ruky, aby ju mohol preniesť pred vchod nemocnice. Tam stačilo aby si privolal odvoz v podobe jednej z menších stíhačiek a zadal adresu k periférií mesta. Celý ten čas bol blízko Amacaraky a nespúšťal z nej pohľad ani na chvíľu. Dokonca ani ked vystupoval uz pred jednym zo svojich bytov. Vo vnutri ulozil Amacaraku na pohodlnu pohovku potiahnutu bielou kozou a otvoril okno tak aby do miestnosti zacal prudit vzduch z otvorenej zimnej zahrady.*

*z toho všetkého akoby prestala vnímať okolie.. oči jej uschli a ona len hľadela pred seba.. smrť bola horšia ako rozchod.. a tie výčitky čo jej zožierali vnútro boli na nevydržanie.. bolo jej jedno kam ju Mark berie.. aj keby ju pohodil niekam len vonku, tak by si to asi ani neuvedomila.. vo vzdušnom taxíku sa nepríčetne pozrela na svoju obručku na ruke... zrazu jej prišla taká cudzia... nemotorne ju zložila z prstu. chvíľu na ňu zamyslene hľadela a potom ju vložila do vrecka nohavíc... opäť sa zahľadela von oknom.. bola mu vďačná zato ako sa o ňu staral, ale teraz to nebola schopná povedať... ani keď boli v jeho byte.. kam ju uložil tam sedela a len hľadela pred seba.. bola taká unavená, že chvíľami vyzeralo akoby omdlievala.. hlava jej z ničoho nič padala a telo ochabovalo.. už neovládala ani svoje telo..*

* V byte nebol hádam už niekoľko dlhých mesiacov od toho dňa ako sa presunul na Zem archivovať všetky potrebné informácie a biologické kultúry. Práca mu zaberala veľa času presne tak ako to mal rád len, aby nemusel myslieť na veci ostatné. Dokonca aj o takú banálnu vec akou bolo udržiavanie poriadku v inak prázdnom byte sa nestaral on, ale systém automatických prístrojov, ktoré sám navrhol. Aj teraz, keď pár krokmi prešiel do kuchyne, ktorá sa otvárala priamo do obývačky, zahliadol na poschodí poslušne pracovať jedno z ramien prístroja. Handričkou a špeciálnym roztokom v rozprašovači zotieral zrniečka prachu zo všetkých predmetov a škár na princípe Halfovej magnetickej vodivosti nevodivých častíc. Toto robotické rameno sa vynáralo zo skrytého otvoru stien raz za dva týždne. Práve toľko času trvalo novému nánosu prachu, aby sa vôbec stihol nanovo usadiť.
Kuchyňu mala zase na starosti iná séria dotykových čidiel a robotických chlopní, ktoré však nemali veľa práce keďže doma varil len zriedka. Zväčša si jedlo nosil so sebou už hotové alebo si ho objednával cez gapuron. Rýchlé, jedlé, znesiteľné. To boli jeho tri prívlastky na najčastejší druh stravy akým sa posledné roky živil. Viac mu nebolo treba. Odrazu, nevedno prečo, sa uškrnul. Bol celkom rád, že v tej chvíli stál otočený Amacarake chrbtom pretože by si to mohla zle vysvetliť. Uškrnul sa no nie veselo, ale akosi ironicky nad udalosťami, ktoré ich dali opäť dohromady. Práve toto bolo miesto kam ju chcel priviesť už ako svoju manželku keď ju kedysi dávno požiadal o ruku. Možno si už jeho žiadosť ani nepamätala. Ktovie. Teraz už na tom nezáležalo. Podstatný bol fakt, že Amacaraka je tu a možno v niekoľkých nasledujúcich hodinách sa to ani nezmení. Prešiel si rukou po tvári, aby zotrel ten pichľavý úškľabok skôr ako by sa mu príliš zažral do pier a možno prvýkrát po dlhom čase sa pustil do prípravy výživného čaju, ako nazýval vylúhovaný extrakt z rastliny Hataje. Jedna z nich, dvíhajúca sa z presklenej vodnej nádržky, práve rozvíjala svoje obrovské trojuholníkovité svetlooranžové kvety nad Amacarakinou hlavou ako tichý strážca. Celá príprava trvala možno tri minúty takže skôr ako by stihol ešte viac premýšľať nad iróniu situácie, zobral pariaci sa hrnček čaju a opatrne si prisadol k Amacarake na tú istú sedačku, na ktorú ju najprv uložil. Videl aká je unavená, ako jej viečka miestami padajú a kreslia tmavé tiene pod ešte tmavšie odtiene líc. Stále však akoby nemohla zaspať celkom. Netušil či sa spánku bránila úmyselne alebo nie no rozhodol sa, že ju presvedčí aspoň na pár hltov čaju. Dodal by jej viac síl a v prípade, že celý deň nič nejedla aj potrebné živiny. On sám keď v chorobe nemal chuť na nijaké jedlo pil iba tento čaj a nič iné mu nechýbalo. Posunul sa k Amacarake bližšie a podložil jej hlavu rukou , aby sa na neho pozrela.* Am...* nazval ju tak prvýkrát takže predpokladal, že mu bude venovať aspoň trochu pozornosti.*...buď poslušné dievčatko.. odpi si. Je to len čaj, ale uľaví sa ti po ňom. Sľubujem, že potom ťa už nechám spať ako dlho len budeš chcieť.* prihováral sa jej s prekvapením zistiac, že jeho hlas je čoraz nežnejší a čoraz viac sa podobá presviedčaniu tvrdohlavého dieťaťa. Palcom pohladil Amacaraku na krku a nepozorovane pre ňu jej skontroloval tep. Následne priložil pery na jej čelo, aby zistil či ju od nesmierneho napätia nezaťažila aj horúčka.*

*keď jej ponúkal ten čaj, do nosa sa jej dostala príjemná sladkastá vôňa... poznala ju, ale v toľkej vyčerpanosti nevedela vôňu nikam zaradiť.. vedela, že v tomto dezolátnom stave by to ani nezvládla a tak sa nakoniec ani netrapila.. bola rada že ešte držala viečka otvorené aj keď sem-tam sa jej neposlušne zatvárali.. ten chlácholivý hlas ktorým na ňu rozprával ju natoľko upokojoval, že poslušne sklonila hlavu k šálke a perami sa dotkla okraja.. mala ich popukané a suché.. pofúkala čaj a trochu si usrkla.. síce tá vôňa bola lákavá, ale chutil odporne.. zdvihlo jej žalúdok a už to vyzeralo že bude vracať..*Ďakujem, Mark, ten čaj je výborný*povedala po chvíli napínania pričom vystrúhala aspoň slabý úsmev, aby sa mu aspoň nejako zavďačila a on nemal pocit, že mu nie je vďačná.. bola mu vďačná! ani nevedel ako a keby mala aspoň trochu síl, tak by ho silno objala a dala by mu aspoň pusu na líce..ale takto sa nevládala ani na neho usmiať..popri jej búriacemu sa žalúdku sa jej zaťažko vypil ten čaj, ale nakoniec aj keď po nejakej dlhšej dobe ticha, nakoniec keď šálka bola prázdna a ona už nevládne oprela svoje telo o Markovo povedala*odisiel si a ani si mi nic nevysvetlil... ak si aj nieco urobil... si teraz na mna taky dobry... nehnevam sa na teba.. a ty mi prosim odpust, ze som ta opustila*vety ktoré vyslovovala s takou námahou a šli z nej veľmi pomaly, dúfala, že nebude neskôr brať len ako slová z únavy, lebo potom mu zaspala v náruči ťaživým bezsenným spánkom cítiac na čele jeho pery*

* Človek sa niekedy snaží, aby jeho slová vyzneli pravdivo hoci skutočnosť je vždy celkom iná. Nepochyboval, že Amacarake čaj vôbec nechutí, ale predsa mu povedala , že je výborný. Takmer sa pri tej milosrdnej lži veselo pousmial. Spoznal, že nehovorí pravdu už od toho okamihu ako jej hrdlom prešiel prv hlt a ona sa tak hrdinsky snažila nekriviť kútiky úst, aby sa ho nejako nedotkla. Aspoň tak to teda pochopil, ale nič jej nemal za zlé. Sám si musel na zvláštnu chuť čaju zvyknúť a nedalo sa to docieliť iba niekoľkými šálkami. Odrazu však trochu stuhol pretože padli tie slová, ktoré mu už tak dlho blúdili hlavou. Otvoril ústa, že na ne odpovie no hlas sa mu akosi zasekol v hrdle. Prišiel. Prišiel, aby jej všetko vysvetlil, ale vtedy už bola v náručí iného muža. Muža, ktorý teraz sám odpočíval bez života na chladnom nemocničnom stole. Pokrútil hlavou, aby si takéto myšlienky vytriasol z hlavy a vtedy si všimol, že Amacaraka zaspala. Ešte ju tak chvíľu držal v objatí no nakoniec zhodnotil, že takto to nebude pre nu veľmi pohodlné a potrebovala by pokojný spánok. Zodvihol sa držiac ju pevne na rukách a odniesol na prvé poschodie rovno do svojej spálne, ktorá bola najpriestrannejšia a mala dokonalý výhľad na vzdialene hory. Navyše blízko bola záhrada a už teraz z nej prenikali zvuky Talaniov, tenske spevave hlasky vytvarajuce dojem pokoja a vyrovnanosti. Ulozil Amacaraku na postel, starostlivo ju poprikryval a odraz nemal co robiť. Uvedomil si to nahle ked preslo uz niekolko dlhych minut a on tam este stale stal a dival sa na jej tvar , ktora sa takmer stracala na obrovskom vankusi. Stalo ho velku namahu otrhnut sa od nej a zist na prizemie. Nerad ju opustal, ale mal o čom premyslat. Tato nalada mu vsak dlho nevydržala a ked si uvaril dalsi hrncek caju, tentoraz pre seba, vratil sa spat do svojej spalne kde si k oknu pritiahol pohodlne kreslo a zobral si z policky nedocitanu knihu. Keby sa nahodou Amacaraka prebrala nechcel aby sa citila vystrasena z noveho prostredia. Takto ju mohol hned upokojit.*

*spánok do ktorého upadla bol taký ťaživý.. ale bola spokojná, lebo sa jej ani jeden sen nesníval.. bolo to také upokojujúce.. ani raz sa neprevalila na druhý bok.. stále ležala v tej istej polohe.. potrebovala to ako smädný vodu.. cítila sa tak strašne unavená.. keď sa začala prebúdzať, neotvorila hneď oči... ležala bez pohnutia .. z hlboka sa nadýchla a ucítila kvetinovú vôňu opratej bielizne.. po nemalej chvíli, keď už bola naplno hore a uvedomovala si, že leží v Markovej posteli otvorila oči.. poobzerala sa vôkol seba.. izba bola krásna, aj keď už bola hlboká noc.. z lampy v záhrade bolo v izbe mierne osvetlenie a ona mohla vidieť Marka v kresle ako spí s knížkou v rukách.. potichu sa postavila, tak aby ho nezobudila a zakryla ho dekou... potom sa rozhodla ísť do sprchy.. dvere do nej viedli zo spálne...bola luxusne zariadená a ona rezko zo seba zhodila veci, vošla do sprchy a pustila na seba prúd horúcej vody*

* Netušil presne kedy mu klesli ťažké viečka a on zaspal, ale telo si vyžiadalo oddych aj napriek úmyslom, ktorých sa chcel držať, aby bol Amacarake v poruke keby sa prebrala a cítila zmätená z nového prostredia. Dlho bol jeho spánok prázdny, postrádal akékoľvek sny, ale odrazu mu do mysle začal prenikať zvuk dopadajúcich kvapiek vody. „Prší“, zazdalo sa mu v spánku, a tak sa aj on odraz videl stáť pri otvorenom okne svojej pracovne na Zemi a pozerať sa na tmavomodrú búrkovú oblohu. Nezaznelo však žiadne hrmenie. Blesky nerozsvecovali sekundovým žltkastých svetlom chmúrnu krajinu. Znepokojený týmto javom sa zo spánku pohmýril na sedačke a kniha mu vypadla zo stuhnutých necitlivých prstov. S tichým buchnutím dopadla na podlahu a práve vtedy... pootvoril na chvíľku oči. V rozmazanom obraze rozoznal svoju izbu no pásik svetla ležiaci na tmavých parketách nevedel nikam zaradiť. Prižmúril oči, prešiel si po nich rukou akoby v snahe zotrieť z viečok posledné stopy sna a keď ich znova otvoril pochopil celú skutočnosť tej chvíle. Jeho posteľ bola prázdna a z kúpeľne prenikal okrem svetla aj zvuk vody ako sa Amacaraka sprchovala. Pomaly vstal z kresla kde doteraz sedel, zodvihol knihu položiac ju na policu k ostatným a zamieril priamo k skrini s čistými šatstvom kde mali svoje miesto aj uteráky. Nebol tu už dlho, a tak byt nebol pripravený na pohodlné obývanie. Jednou zo skutočností, ktoré to potvrdzovali bol aj fakt, že v kúpeľni chýbali uteráky. Po kratšej úvahe však okrem uteráka zobral pre Amacaraku aj jednu zo svojich košieľ. Bola dosť dlhá na to, aby v jej prípade pôsobila ako nočná košeľa. Zobral aj pár hrubých teplých ponožiek. Takto ovešaný zamieril ku kúpeľňovým dverám a silnejšie na ne zaklopal, aby prebil aj zvuk sprchy.* Amacaraka v kúpeľni chýba uterák. Mám tu jeden pre teba a tiež nejaké čisté veci...

*netušila ako dlho nechala stekať vodu v prúdoch na seba, keď začula ako Mark búcha na dvere.. Rýchlo vypla vodu.. Vyšla zo sprchového kúta a obzerala sa okolo keď Mark potvrdil to čo ona postrádala. Uteráky. Musela sa usmiať. Perfektne načasované. Nevedela ako má reagovať a tak bola chvíľu ticho. Mark ju už nahú videl a predsa sa trochu hanbila postaviť pred neho takto nahá. Vlasy ktoré mala dlhé až do pása jej splývali po celom chrbte a kvapky z nich jej stekali na zadok. Tento jav ju donútil konať skôr než si uvedomila čo robí a tak otvorila Markovi dvere...*

* Držiac v rukách šaty a uterák pokojne čakal kým zvuk vody v sprche neutíchol odrazu nahradený tlmeným tichom, v ktorom predsa len rozoznával dotyk Amacarakiných bosých chodidiel na vyhrievanych kachlickach dlažby. Myslel si, že ked prejde až k dverám len ich pootvorí a zoberie si podávane veci, ale náhoda chcela niečo čo on vobec nečakal. V tom okamihu ako sa dvere na kupelni naozaj otvorili, prestal skumat geometricku strukturu vzoru na svojej koseli a zodvihol pohlad upruc ho rovno do Amacarakinych oci. Tak na chvilu zamrzol bez pohybu pretoze aj ked mu dosial pohlad nesklzol nizsie aj tak videl jej nahotu presne taku aku si ju pamatal. Na pohlad bola rovnako hebka a kremova ako isto bola aj na dotyk. Navyse teraz kvapocky vody drziace a trblietajuce sa na nej ako rosa na lupenoch alabastrovej ruže len podciarkovali tu nemu zrelost a plnost v rozpuku z ktorej viala svieza vona zranitelnosti ale aj utajenej sily. Vsetko čo bolo, minulost sa rozpila v jednom jedinom okamihu, v ktorom si musel priznat že nad nim Amacaraka este nestartila moc. Moc svojho pohladu a duse ani moc svojej nahej zenskosti. Po nej nemal ziadnu inu ženu a až teraz zacal vnimat aky bol na Amacaraku upnutý nielen svojimi myslienkami ale aj svojou vasnou. Veci, ktore pred chvilou este drzal v ruke sa ocitli na zemi. Prekročil ich jedinym krokom a s pohladom stale upretym do Amacarakinych oci presiel celkom k nej. Citil ako sa jeho dych zacina miesat s jej dych, citil teplo salajuce z jej pokozky a pery trochu poodchylene a vlhke tuzili po bozku. Odrazu vsak zneistel. Držal sa hranice akoby ho ta tenka linia oddelujuca jeho sebaovladanie od nekontrolovatelnych cinov este mohla ochranit.* Zastav ma.* vyslovil takmer prosebne. * Zastav ma inak ta pobozkam...* bol velmi blizko no stale sa jej nijako nedotkol. Ruky sa mu triasli ako sa snazil ovladnut.*

*ani nevedela čo robí.. len nechápavo stála a až po chvíli, keď už stál tak blízko nej si uvedomila, že je nahá a len tak stojí pred ním... ten pocit, ktorý ju zasiahol nevedela docela pochopit.. boal zaroven taka znicena a zaroven plna tuzby byt milovana a objimana... Mark tu bol, bol pri nej v dobrom aj v zlom.. vedela že si ho nezaslúži.. nezaslúži si jeho pozornosť a už nie niečo viacej.. ibaže v tom momente nedokázala moc racionálne premýšľať... bol tu... boli tu obaja... v kúpeľni plnej pary, ktorá ich príjemne obklopovala a vďaka nej tam bolo tak krásne horúco... pery mala vlhké a plné... prešla si nervózne po nich jazykom a potom pozrela na jeho pery.. potom do očí a opäť na pery.. nevedela čo urobiť.. stál tak blízko pri nej, že jeho prítomnosť jej spôsobovala husiu kožu po tele.. začala sa akosi neovládateľne chvieť a potom to nevadržala... natiahla sa cez neho, aby rukou zavrela dvere, cez ktore im unikalo teplo a roztrasenymi prstami mu presla po koseli, ktoru mal práve na sebe.... prudkým a rýchlym pohybom mu odtrhla všetky gomvičky, ktoré s cinkotom dopadli na dlážku, položila mu dlane na hruď a vtedy sa k nemu pritisla a vášnivo ho pobozkala na pery*

* Ako sa Amacaraka rukou natiahla poza neho, aby zavrela dvere na kúpeľni vedel, že spadol. Vedel, že ho k skoku povzbudili a že skočil rád. Zavrel oči. Bol to len moment, v ktorom sa mu všetky myšlienky ešte raz ozvali v hlave. Zakričali. Utíchli. Ostal len on a jeho túžba. Možno nie správna no v tej chvíli celkom nekontrolovaná ako sa mu gombičky na košeli rozleteli a rozcupitali po dlazdiciach po tom prudkom trhnutí. Tie slabe zvuky akoby sa vysmievali jeho slabosti. No to uz na hrudi zacitil dotyk Amacarakinych ruk a na perach chut jej pier. Odrazu ju tuho zovrel v objatí, pritisol k sebe a opatujuc bozk rovnako prudko a vasnivo odniesol ju az ku skrinke za ktoru bolo zavsene zrkladlo. Jeho ruky bludili po jej kremovej pokožke snaziac sa dobehnut vsetko odriekanie dlhych rokov len v jednom okamihu vybuchu vasne. Zaklonil jej krk a zacal ho od sanky az po priehlbinku klucnej kosti obsypat bozkami zatail co rukami jej roztvaral horuce stehna a hladil ich po vnutornej strane. Vtedy uvidel odraz v zrkadle. Odraz svoje tvare a Amacarakinho naheho chrbta. Ruky mu stuhli, cely akoby zamrzol. Nie. Ved jej len pred par hodinami zomrel manzel! Nemozes ju teraz zneuzit! Teraz ked je taka bezbranna! Teraz ked najviac tuzi po ochrane a istote! Zoberies jej to vsetko len preto aby si uspokojil svoju vlastnu vasen? Prudko dychajuc sklonil hlavu k Amacarakinmu celu a chytil jej tvar do oboch dlani.* Nemozeme to urobit.* zacal septom prerusovane cez nadychy a vydychy.* Nie je to správne. Ty nechces toto... nechces to skutocne...* nebol by ju pustil keby sam nebol presvedceny o pravdivosti vlastnych slov. Akoby sa pustal svojej zivotnej sily a vsetkych nadeji odstupil od Amacaraky, presiel k miestu kde na dlazke lezali veci, ktore jej priniesol a so smutnym lutostivym usmevom jej ich podal.* Prepac mi to prosim nemal som...ale nechal som sa uniesť...* chcel povedat prebudenou laskou k tebe ale slova sa mu zasekli v hrdle.*

*bolo to také nečakané, keď sa jej bozkom tak poddal, ale bola naozaj rada.. Aj keď si vtedy vybrala Mikea ako muža, s ktorým chce stráviť život, Mark v jej srdci zostal a po čase vedela, že stále k nemu cíti niečo... Ibaže zostalo toľko nezodpovedaných otázok.. Nemala poňatia kam sa podel a tak na neho nemyslela... No teraz.. Za posledných 24 hodín sa jej svet obrátil naruby a zrazu ten čo ju opustil bol Mike a Mark bol tu.. Živý a zdravý, kdežto Mike... ach Mike... toho budú v blízkej dobe spopolňovať a ako sa na Zemi neučila krátku frázu: prach si a na prach sa obrátiš, tak to teraz platilo aj pre neho.. Amacaraka nemala v povahe vraciať sa k niečomu čo je už stratené a keďže sa Mike načisto pominul a ju a jej dieťa nechal tu samých sa trápiť, vedela, že nič nebráni tomu aby mohla túžiť po Markovi.. Predsa to nebol neznámy človek pre ňu... Keď pocítila ako ju strhol do náruče a vyložil na skrinku, spomedzi pier jej vyšiel tichý ston, ktorý nemal byť bolestivým, ale práve naopak, slastným.. Zaklonením hlavy a tým, že cítila na krku jeho nežné a zároveň vášnivé bozky a jeho ruky na vnútornej strane stehien smerujúce stále vyššie k bodu najväčšieho vzrušenia, to všetko spôsobila, že sa začala chvieť... Chcela ho ale.... zrazu sa stopol.. Nedokázala chvíľu uvažovať prečo urobil to čo urobil... a jeho slová jej zo začiatku absolútne nedávali zmysel.. ale pomaly, keď zmysel prichádzal, začala sa cítiť trápne.. Vytiahla si kolená k hrudi a nohy prekrížila, objala ramenami a bola ticho.. Bolo zvláštne pocítiť to všetko.. To že ju odmietol nehralo až takú veľkú rolu ako to, že sa teraz vďaka tomu cítila zúbožene.. Avšak keď z jeho pier vyšli slová nemal som, nechal som sa uniesť , pichlo ju pri srdci a v očiach sa jej zračili slzy.. Rýchlo vzala podávané veci a zoskočila zo skrinky a otočila sa tak aby nevidel, že slzy, ktoré sa jej nahrnuli do očí, jej teraz stekajú po lícach... košeľa nádherne voňala, na chvíľu priložila golier k nosu a silno vdýchla vôňu tak sladkú.. ibaže, zrazu sa to niekde zastvailo a uvedomila si, že od sĺz má plný nos a tak snažila aby to moc nebolo počuť, ale smrkla a pozrela sa do zrkadla*

* Sám vedel, že robí chybu, ale najväčšou iróniou sa mu v tej chvíli zdala skutočnosť toho aké je všetko zamotané. Jeho vlastné túžby išli proti nemu samotnému až musel nahliadnuť do vlastnej mysle a tam sa bez akýchkoľvek výčitiek či rozpakov pýtať sám seba.. Čo vlastne v skutočnosti chceš? Teraz už vedel, že jeho city neutrpeli minulosťou spáchaných krívd ani nedorozumení, teraz už vedel, že aj v Amacarake samotnej stále žije niečo z ich niekdajšej lásky. Spomenul si na ten deň pri jazere v palácovej záhrade. Srdce mu poskočilo. Jediné čo ho teraz brzdilo by sa dalo nazvať morálnymi zásadami, ale kam ho tie priviedli? Spôsobili, že celý svoj život žil tak ako sa to od neho očakávalo a robil veci, ktoré sa od neho očakávali, ale ak sa z nich aj dokázal tešiť nebolo to na jeho podnet, ale na podnet niekoho či niečoho iného. Celý život sa zameriaval na to čo nechcel a to po čom túžil odkladal na čas budúci. Áno bude šťastný keď sa mu podarí tamto, keď urobí toto či príde tam... a aký bol výsledok? Podarilo sa mu tamto, urobil toto, prišiel tam.... ale necítil sa o nič šťastnejší. Mal by svoj život konečne napĺňať udalosťami, zážitkami a vecami, z ktorých sa mohol tešiť práve teraz. Nie v budúcnosti, nie potom, ale ako tu stojí, dýcha, krv mu prúdi telom. A to telo teraz prahlo len po jedinom. PO dotyku s Amacarakou, oči prahli po pohľade jej očí, v ktorých by mohol utopiť všetky svoje pochybnosti a ...tešiť sa. Každý jej pritlmený vzlyk mu vrážal do srdca ostrú ihlicu smútku a trýznil ho hlasom vlastnej hlúposti. Dosť! Amacaraka možno ani nepočula ako sa pohol z miesta a jeho nohy pomaly vykročili k nej. Opatrne. Mohla všetko zle pochopiť. Chcel, aby vedela, že jeho úmysly sú len tie najčistejšie a že sa ju nechystá využiť pretože mu na nej nikdy neprestalo záležať. Postavil sa za jej chrbát a s nehou vlastnou len človeku, ktorý miluje úprimne a z celého srdca položil dlane oboch rúk na útle chvejúce sa plecia. Teraz už bol tak blízko, že sa o neho mohla Amacaraka oprieť chrbtom a k tomu aj smeroval tým, že len zľahka pritisol jej telo k svojmu a svoje k jej.* Šššš...* z pier mu unikol tichý upokojujúci hlas a sprevádzaný teplým dychom obtrel sa o Amacarakinu šiju, na ktorú dýchal. Sklonil hlavu a vtiahol nosom do pľúc viac jej vône, ktorá na neho pôsobila omamujúco ako životodarná droga.* Pamätám si na ten deň keď som ťa prvýkrát uvidel. Presne viem ako si sa prvýkrát zasmiala na tom čo som povedal.. ako sa ti kútiky pier nadvihli nahor aj na zvuk tvojho smiechu, pri ktorom som aj ja zabudol na to všetko čo v mojom živote nebolo šťastné, ale prvýkrát pochopil čo chcem. Bola si to ty. Nemysli si ale, že som ťa túžil len väzniť svoju láskou... práve naopak moja láska ti chcela dať možnosť slobodne sa rozhodnúť, dať ti čo najviac podnetov k tomu, aby si pri mne ostala. * hlas sa mu netriasol aj napriek silným emóciám aké mu búrili krv a rozvracali všetok jeho pokoj do vzdúvajúceho sa mora. Nikdy predtým nehovoril tak otvorene ako teraz.* Ale nerobil som to správne. Mlčal som vtedy keď som mal hovoriť a bol som slepý vtedy keď ma práve zrak varoval pred tým čo nakoniec prišlo. Odišla si. Ja som odišiel. Na kom je vina? To čo medzi nami bolo som dlho považoval za mŕtve. Bránil som sa spomienkam a utápal sa v práci len, aby som nemusel myslieť na to po čom som tak túžil. Ale teraz si tu....* nadvihol pohľad tak, aby sa stretol s tým Amacarakiným v zrkadle. Dlaňami jej prešiel jemne od pliec až k zápästiam a spať. Privrel oči a lícom sa oprel o to jej.* ...a ja viem, že som nebol úspešný, že aj napriek času, ktorý nás od seba delil a vzdialenosti nemôžem zabudnúť na to, že ťa milujem. To moja láska, ktorá sa zdá byť na prvý pohľad slabosťou, keď som ťa pred chvíľou pustil z náručia, mi dáva silu a ospravedlnenie. Viem čo cítim ja Amacaraka. Viem, že aj keby si odišla, že ťa budem stále milovať, ale neviem s akým pocitom sa prebudíš ráno ty. Či nebudeš ľutovať ak teraz podľahneme svojim citom...* natiahol ruku a odhrnul jej z čela pramienok hodvábnych vlasov chvíľku ho ešte nežne láskajúc medzi prstami.* Neviem či to budeš ľutovať..* zopakoval celkom zbytočne no teraz akoby skôr sám pre seba.*

*zmiešané pocity, ktoré ňou lomcovali boli také zvláštne.. rozumela slovám, ktoré jej hovoril a nakoniec aj dokázala zastaviť svoje slzy... zotrela si ich chrbtom pravej ruky a so záujmom hľadela na obraz ktorý jej bol naskytnutý.. muž objímajúci ženu... pri srdci ju začalo niečo príjemne ohrievať a ona sa musela trochu usmiať.. keď sa pri jeho slovách, ich pohľady stretli, obdarila ho nežným a láskajúcim pohľadom, aký vedela zo seba dostať a trochu k nemu natočila hlavu, aby ho mohla slabunko bozkať na líce, ktoré sa neustále dotýkalo toho jej.. pozorne, bez slova, počúvala čo jej hovorí a nechala ho nech povie, čo má na srdci, aby potom mohla ona jemu k tomu všetkému niečo povedať.. no keď skončil, dojatím sa jej naplnili slzy a ona sa musela usmiať, aby si opäť nemyslel, že plače.. bola dojatá, lebo takéto vyznanie z pocitov a citov doposiaľ ešte nepočula a bola rada, že sa jej rozhodol vysvetliť jej to odmietnutie a prečo sa ospravedlňoval.. hľadela stále na neho cez zrkadlo a v očiach mu videla náznak neistoty.. alebo to bolo niečo iné?... z hlboka sa nadýchla a uprene pozrela jeho tvári priamo do očí... otvorila ústa, ale nič jej z nich nevyšlo.. zasmiala sa na tej situácii, lebo vedela, že mu musí niečo povedať, ibaže z nej nič nevychádzalo.. sklopila zrak k rukám, ktoré sa pohrávali s okrajom skrinky a potom sa k nemu náhle otočila tvárou... vzliadla hore, aby mu mohla vidieť do očí a skúmavo hlavu natočila na bok...pomaly, jej ruy našli tie jeho, prstami sa dotkla jeho prstov, ale nepreplietli sa s nimi.. postupovala ďalej, cez zápästia a predlaktia hore k ramenám.. objala ho okolo krku, pričom sa postavila na špičky, aby jej pery mohli níjsť jeho ucho a ticho šepla*nič by som neľutovala, Mark Aladron*potom sa odtiahla skúmavo hľadiac do jeho očí*

* Nikdy predtým si snáď neuvedomoval to že žije, že je, že existuje s takou naliehavosťou. Nebola v tom len túžba po ukojení tela... nie. Jeho hlad bol hlbší, prudší a neznesiteľnejší ako čokoľvek čo by mohlo mať svoj pôvod v čírej milostnej vášni. Ten kto skutočne miluje, nemiluje predsa iba rozkoš poskytnutú láskou, ale predovšetkým samú podstatu duše lásky. Pramienok Amacarakiných vlasov, po ktorom prechádzal palcom zľahka zhora nadol cítiac pod bruškom jeho hodváb sa mu odraz sám prekĺzol pomedzi prsty. Bolo to nečakané. Zodvihol hlavu a vtedy uvidel jej oči. Tak blízko pri svojich. Cítil jej voňavý dych na svojich pootvorených perách ako vlhkosť predtým než sa z oblakov spustí životodarný dážď. Srdce mu odraz vynechalo pár úderov. Možno by o tom ani nevedel keby si odraz neuvedomil, že nedýcha. Zhlboka nosom vtiahol vzduch okolo Amacaraky, presýtený vôňou jej samej. Jej nahého tela, tak túžobne volajúceho, tak krehkého, volajúceho po pevnom objatí. Pohľadom skĺzol na ich ruky. Končeky prstov sa im obom na okamih spojili, mäkko do seba zapadli a pokračovali v ceste nahor dlaňami až k ramenám kde ho Amacraak objala okolo krku. Opäť sa prudko nadýchol privrúc oči akoby neveril, že tie dotyky naozaj cíti na svojom. Ale áno je to skutočnosť. Cíti ju. Zatiaľ čo dlaň jednej ruky priložil na Amacarakina líce a začal sa k nej pomaly skláňať, aby ju mohol pobozkať druhou rukou ju objal okolo pása a pritiahol k sebe. Jej mäkké prsníky na svojej nahej hrudi zacítil okamžite. Vnárali sa mu do pokožky akoby sa ich telá chceli jedno v druhom rozplynúť.* Vieš, že potom ťa už nenechám odísť len tak...* zašepkal tesne predtým ako Amacraku pobozkal.* Teraz môžeš sama cítiť, že moje srdce na teba nezabudlo.* a naozaj. Mal pocit akoby mu to išlo vyskočiť z hrude. Špičkou ukazováka pomaly prešiel po Amacarakinom chrbte až k šiji, ktorú jej mierne zaklonil dozadu a začal bozkávať na pokožku nad kľúčnou kosťou.* Nestratíš s ami.* v jeho slovách neznela len rozhodnosť ale zároveň aj akási skrytá prosba osudu a životu. Nie už ju viac nenchá len tak odísť...nenechá ju odísť... Jazykom vklzol do malej priehlbkinky medzi klucnymi kosťami a vychutnaval si slanosť Amacarkinej pokozky akoby mal co chvila umriet.*

*bol tu a celý pre ňu.. iba on a ona v horúcom vzduchu prúdiacom pomaly okolo nich a zahaľujúc ich do jemne priehľadného oparu..opar ktorý im dovoľoval zabudnúť na všetko a byť tým čím chceli.. byť spolu tak aby medzi nimi nebolo nič, ani vzduch ani oblečenie.. v telesnom spojení ich tiel, ktoré tak bažili jeden po druhom..jeho nežné zvádzanie, nežné bozky a dotyky jej spôsobovali neopísateľnú rozkoš.. slastne zakloniac hlavu jej spomedzi pier ušiel tichučký ston, ktorý sa v tom tichu stratil.. prstami sa mu zakvačila do pliec, dbajúc nato aby mu neublížila..panvou sa pritlačiac k nemu cítila čo toto všetko robí s jeho telom.. pomaly sa mu pozrela do očí, jemne ho na chvíľu od seba odtisnúc, aby jej tiež pozeral d očí a vyslovila vetu, korú mu už raz povedala*prosím neopúšťaj ma*slzy mala veľké a vlhk akoby chcela plakať, ale to bolo zo strachu, že aj Marka stratí, tak ako každého, kto bol okolo nej...to by už naozaj nezvládla, keby aj tento muž, ktorý s toľkou  nehou na ňu hľadel, akoby bola vytúžený darček, ktorý sa mu po dlhom čase žobrania dostal.. bola to prosba, ktorá ju tak bolela.. predstava, že ju aj on opustí, bola horšia než vidina smrti.. po chrbte jej prešiel mráz a z oka sa jej vykotúľala slza veľká ako perla, ktorá jej zanechávala po líci morkú stopu až k sáke, kde sa zastavila*

/prepáč že až teraz, ale mala som isté..ehm... problémy aby som mohla odpísať.. iste vieš načo narážam.. proste nemohla som/

* V Amacarakinom hlase začul všetko čo cítil sám- nádej, túžbu, prosbu... a ešte mnoho viac, všetko tak jemne zladené v jedinom tóne až mal pocit, že to čo počuje sa mu len sníva. Nechcel sa však zobudiť. Namiesto toho si len priložil svoje líce k Amacarakinmu, tam kde jej po pokožke stekala chladnúca slza, a jemne sa oň obtieral až dovtedy kým sa tá slaná kvapôčka nevpila do jeho vlastnej kože. Chladila ho ako jeho vlastná, prežíval aj cítil ju ako svoju vlastnú.* Šššš.* tíšil Amacraku akoby by bola malým strateným dievčatkom hoci skutočnosť bola iná. Jej ženskosť a pôvaby tela zaokrúhlené na tých správnych miestach vnímal až s bolestnou túžbou po nej.* Neopustím ťa.. som tu...* privinul si Amacarku bližšie k svojmu telu a prastami oboch rúk zahrabol do jej vlasov, aby tak odhalil cestičku k jej pôvabnej šiji aj prebudil väčšiu vášeň.* ..cítiš ma? * pýtal sa pomaly a špičkou nosa sa dotkol citlivého miestečka dolu pod jej uškom.* Ja ťa cítim.* zobral jej jednu ruku a položil si ju na prudko sa zdvíhajúcu hruď posúvajúc ju stále nižšie. Na páse kde mu boky obopínala látka nohavíc zastal a čakal ako bude Amacaraka ďalej regovať. Sám sa zatial pohraval jazykom a jemným hryzkanim s jej ušným laločikom.*

*jej putujúca ruka po jeho tele sa jej jemne chvela v očakávaní návalu pocitov z dlhého odlúčenia ich tiel. Akonáhle jej ruka sa ocitla v blízkosti jeho slabín, pozrela doširoka otvorenými očami na jeho tvár skúmajúc čo od nej očakáva. Z jeho správania usúdila, že toto bude iné ako minule, keď sa prvýkrát milovali v záhradách. Bolo tu niečo viac. Iné pocity, iné prostredie a zvláštne napätie. Jedným prstom na pravej ruke mu koketne začala prechádzať po nahej hrudi pričom na neho zvodne žmurkala očami spod mihalníc. No druhou rukou, ktorú jej nechal v okolí jeho bokov začala jemne hladiť jeho boky, pričom párkrát zašla na jeho zadok a jemne ho pritlačila k svojmu lonu, tak aby cítila to aký je vzrušený. Keď sa presvedčila o tom, že po nej túži, šibalsky sa usmiala a rukami sa pomaly začala premiestňovať smerom dolu, tam kde mu nohavice odstávali najviac. Ukazovákmi sa zakvačila o opasok na jeho nohaviciach, ktorý tak chabo držal nohavice na správnom mieste, ale nie natoľko aby o malú chvíľu neboli na zemi. Dlaňou ho jemne a pomaly začala dráždiť krúživými pohybmi smerom hore a dolu pričom druhou rukou sa začala hrať so zaspínaním na jeho opasku. Akonáhle sa jej podarilo odopnúť pracku, ticho sa zasmiala a nato odopla aj gomík a zips, tak aby nohavice mu spadli ku členkom. /ideš na ostro baby? / Teraz pred ňou stál len v bielom spodnom prádle, spod ktorého sa jasne črtala jeho pýcha. Naraz, tak že to nečakal urobila prudký nájazd rukou a silno ho chytila do rúk pričom ho pevne stisla*

* Stále držal Amacrakinu tvár v oboch dlaniach no tentoraz k nej nesklonil tvár, aby ju mohol pobozkať na pery. Ó to nie, chcel vidieť každý jej dotyk na svojej pokožke rovnako ako ho cítil. Chcel sa pozerať ako jej mihalnice kreslia čoraz dlhšie tiene na pokožke líc ako skĺzava pohľadom neustále nižšie a nižšie po ňom až k miestu kde jeho túžba bola najzreteľnejšia a ktoré sa najviac túžilo ponoriť do hĺbky jej príjemne uzučkého a vlhkého lona. Dotyky. Najskôr bola nežná no postupom času čoraz viac nástojčivejšia až kým mu nerozopla opasok na nohaviciach a celkom ho z nich nevyzliekla. Toto bola Amacaraka, ktorú poznal, ktorá ho tak vzrušovala pretože ak sa raz oddala vášni oddala sa jej celá. Telom aj dušou a presne to od nej chcel lebo to isté mal v úmysle dať jej aj on. Ale teraz o niečo pomalšie. Chcel ju dráždiť dovtedy kým neucíti na jazyku jej rozochvenú pripravenosť. Aj preto jej prekryl nedočkavú rúčku svojou veľkou dlaňou a so zmyselnou iskričkou smiechu v očiach jej ju presunul späť na svoj zadok.* Nie tak rýchlo miláčik.. dovoľ mi aby som sa s tebou najskôr trošku pohral...budem robiť len to čo sa ti bude páčiť...sľubujem..* zašepkal jej zvodne do uška a na hhlase mu bolo poznať že sa spokojne usmieva.* Najskôr ťa pohladím na stehnách...* neprestal šepkať len svoje slová doplnal o činy. Položil dlane oboch ruk na Amacarkine horuce stehna a pomaly prechadzal po ich citlivejsej nutornej strane. Pekne zlahka zatial čo jazykom jej kreslil na krku drobne písmenka a tvary....* Ale to mi nestaci.... čo ak ti ich trochu roztiahnem hm ? * nasiel amcarakine pery práve vo chvili ked ukazovakom pravej ruky zlahka presiel po citlivom vrcholceku jej pozývajúceho lona ale zatial sa stale držal na uzde.* Povedz mi...* okopíroval jazykom Amacarakinu spodnu pery a zasepkal jej do poootvorenych ust*....ako sa ťa tam mam dotykať? Pekne vonku? Zhora nadol? * každe svoje slovo doplnil o prkaticku ukazku toho ako to myslel.* Takto? Alebo mam ist radsej dovnutra? Hlbsie?

*Dotyky ktorými obdarúval jej telo v nej spôsobovali slastnú triašku, ktorá sa jej drala na povrch a mala dočinenia s jej ticháým stonaním. Keď pocítila jeho ruky na svojich stehnách, spomedzi pier jej vyšiel slastný ston ktorému sa nebránila a nechala ho rozozvučať sa v malej kúpeľni v ktorej sa práve nachádzali. Chcela sa ho dotýkať, ale dovolila mu, aby bol on prvý čo bude skúmať telo toho druhého. No akonáhle sa dotkol jej najcitlivejšieho miesta, prudko ňou trhlo zo vzrušenia, ktoré pocítila. Pamätala si ho ako výborného milenca, avšak to čo robil teraz bolo ešte lepšie a ona na jeho otázky nevedela čo odpovedať, avšak keď pre ukážku zašiel prstom dnu a hlboko do nej, súhlasne zamrnčala pričom sa trochu pohniezdila, aby mal k nej lepší prístup. Vedela, že mu nemusí odpovedať a jej reakcii porozumel. Prstami sa zakvačila o jeho pevný zadok, pričom sa lonom tlačila k nemu viac a viac. Chcela aby sa s ňou nežne hral, láskal ju, ale zároveň aby ju nenachal sa dlho trápiť a čo najskôr ho mohla cítiť. Bola celá nedočkavá a keby bolo po nej, už by ho cítila hlboko v sebe tak ako po tom najviac tuzila.*

* Len čo sa Amacaraka pod ním trošku pohniezdila ihneď si uvedomil ako málo ho delí k skutočnej strate sebaovládania, ale ešte bolo príliš skoro, aby teraz podľahol vábivému volaniu jej tela. Chcel počuť stony unikajúce jej spomedzi pier tak ako o tom sníval počas dlhých nocí plných mučivej nenaplnenej túžby. Chcel ju počuť stonavo kričať vlastné meno, aby urobil ďalší krok a potom opäť ďalší až kým sa neocitnú spolu v úplne inom svete mimo akejkoľvek hmatateľnej reality. Avšak milovať sa s Amacarakou v takejto nie príliš pohodlnej polohe ho oberalo o potešenie dotýkať sa celého jej tela a aj preto sa rozhodol trochu to zmeniť. S tajuplným, no o nič menej zmyselným, úsmevom na perách, ju prestal láskať ako to robil dosiaľ a len ju jediným ráznym pohybom zobral do náručia tak, že jej ľavú ruku podložil pod zohnuté kolená a pravou podoprel povyše pása až sa jeden z jej mäkkých horúcich prsníkov pri každom pohybe obtrel o jeho hruď a vtlačil sa do nej o trošku dlhšie pretože si ju k sebe pritískal stále pevnejšie aj keď dával pozor, aby jej veľmi neublížil. Zamieril von z kúpeľne až zastal vo svojej spálni pred teplou červenkastou kožušinou rozprestretou priamo pred posteľou. Práve do nej Amacaraku uložil a keď jej kládol opatrne na koberček aj hlavu rozprestrel jej vlasy okolo nej ako zlatistú aureolu. Pootm jej chytil obe ruky do svojich a prst po prste ju začal bozkávať na ich citlivé brušká.* Predtým než začnem musíš mi sľúbiť, že ma to necháš aj dokončiť tak ako po tom túžim... dôveruj mi... * prehovoril chrapľavým hlasom, ktorý pri takom tichom šepote znel navyše aj tlmene a hrdelne.*

*Keď sa s ňou prestal maznať, ticho, nesúhlasne zamrnčala a pootvoria oči, aby vedela, čo robí.. No akonáhle sa mu ocitla v náruči, objala ho ramenami okolo krku a hruďou sa ešte viacej pritlačila k tej jeho a hypnotizujúco mu hľadela do očí, pričom sa nosom dotýkala jeho nosa a pery boli tesne pri jeho perách.. Sústredene sa mu dívala do jeho zelených očí, v ktorých hrali vzrušené ohníčky a na jej kútikoch pier hral úsmev.. Najskôr si myslela, že ju uloží do tej veľkej postele, v ktorej sa práve zobudila, ale potom ju položil na tú kožušinu.. Úsmev na jej perách sa ešte prehĺbil a pozorne sledovala, ako sa Mark rozhodol s ňou hrať.. Pri jeho slovách sa srdečne usmiala a zašepkal*Mladý muž, čo vy to so mnou plánujete?* zachichotala sa koketne a voľnou rukou mu prešla po tvári.. Usmiala sa na neho a pritiahla si jeho tvár k svojej, aby ho mohla pobozkať. Tak aby mohla vyjadriť jej túžbu po ňom a súhlas a zároveň aj potvrdenie toho, že sa podvolí jeho hre. Vedela, žeju bude slastne mučiť, no bola pevne pripravená, že mu to potom vráti. A tešila sa nato. No teraz ho bozkávala bez toho aby na to myslela. Telom jej prúdili teplé prúdy energie a ona sa rozplývala z dotyku jeho pier na svojich perách a zjeho tela na svojom tele.*Mark*zašepkala mu do pootvorených pier a pozorne mu hľadela do očí*

* Vychutnával si spoločný bozk, pretože si bol vedomý toho koľko dlhých mučivo slastných minút ešte uplynie kým sa vráti k Amacarakiným perám. Aj preto ju teraz bozkával nežne. Hral sa s ňou presne tak ako cítil, že to potrebuje ona. Každý jej nádych, každé zastonanie, pulz, ktorý cítil pod prstami na jej krku keď ju hladil po šiji... to všetko mu zázračne napovedalo, že nastal vhodný okamih, aby Amacarake pootvoril pery ešte o niečo viac a špičkou jazyka prešiel ľahučko po okraji jej jazyka skúmajúc ho v malom tanci...vhodný okamih na to, aby sa stiahol a uskromnil len na malé bozky, ktorými jej prechádzal pozdĺž celých pier nezabudnúc ani na kútiky, v ktorých sa zvykli držať všetky utajované city či už to bola radosť alebo žiaľ, kútiky pier vždy vyjadrovali to čo cítilo srdce ... vhodný okamih, aby nežnosť vystriedala dravosť a on k nej pripol ústami ako vysmädovaný k okraju pohára plného tej najčistejšej vody.
A práve po jednom z tých prudších dobývaní a nasledujúcom nežnom upokojovaní rozbúrených túžob sa postavil a skôr než by Amacaraka stihla čokoľvek povedať alebo nadobudnúť nesprávny dojem už sa vracal s priezračnou sklenou misou, ktorá bola bohato naplnená zvláštnym ovocím. Vo voľnom čase rád experimentoval, a tak sa mu podarilo skrížiť dva druhy ovocných plodov s vynikajúcimi vlastnosťami. Nový druh bol ešte lepší a to nielen chuťou držiacou sa vo vodnatej dužine, ale aj omamnou vôňou, ktorá dokázala poštekliť citlivé zmysli akoby jedno vynikajúce sústo už spočívalo na jazyku hoci bolo aj naďalej obalené v tenkej oranžovej šupke.
Vrátil sa aj s misou k Amacarake, kľakol si zboku vedľa nej a chvíľku ju len pozoroval spod privretých očí stmavnutých od túžby a obdivu k jej hebkému, dokonale ladnému telu.* Si nádherná.* vydýchol pošepky a celkom zaujatý svojím úmyslom prešiel pohľadom na úžľabinku medzi Amacarakinými prsiami . Zdvihol nad ne ruku, v ktorej držal jeden ovocný plod a stlačil ho. Šupka bola ako z papiera a nekládla veľký odpor takže šťava z ovocia okamžite vytryskla z rozorvaných okrajov a pokropila kvapkami vrcholčeky Amacrakiných pŕs stekajúc po mäkkých oblinkách až k pupku. Vtedy sa zohol a veľmi pomaly, nezabudnúc ani na jedinú kvapôčku, začal jazykom ochutnávať šťavu prechádzajúc všetky miesta, ktorých sa dotkla. Úmyselne Amacraku dráždil svojimi pomalými lenivými pohybmi akoby ani nikdy nemal prestať v tomto rafinovanom povzbudzovaní túžby. Zašiel ešte ďalej keď nový plod vložil do Amacrakinej ruky a zmyselným úsmevom jej naznačil čo má robiť. Prvýkrát jej to ukázal on, ale teraz si sama mohla vyberať miesta, kde najviac prahla po jeho dotykoch.*

*jeho hra ju udivovala, no bola nadšená systémom, ktorý zvolil.. ovocná šťava, ktorá končila najskôr na jej tele a neskôr na jeho sladkom jazyku, krásne rozvoniavala po celej izbe... úsmev, ktorý mala na perách jasne naznačoval, že sa jej to páči.. avšak keď si uvedomila, že po nej žiada, aby sama kvapkala šťavu po svojom tele, zahanbene sa najskôr pozrela do jeho očí hľadajúc tam odpoveď na jej skrytú otázku.. chvíľu otáľala.. červeň čo jej pokryla líca, bola jasným znakom, že je v rozpakoch.. ibaže oči plné túžby, ktoré na ňu upieral ju akoby hypnotizovali a ona ruku s malým ovocím priložila k perám.. jemne doň kusla, aby urobila malý otvor cez ktorý by šťava z plodu vytekala.. najskôr si pomaly ním pretrela pery, potom ťahajúc plod po krku do priehlbinky na prsiach, pričom zanechávala ním sladkú ružovkastú stopu šťavy na jej tele, pokračujúc po hrudníku smerom k pupku, kde urbila pekný oblúčik tak, aby prešla naokolo pupka.. no nezastavila sa... pokračovala po pravej strane boku a smerovala stále nišie, pričom si prešla po slabinách a smerovala k miestu jej najväčšej túžby.. vtedy ruku v plodom zdvihla do vzduchu, ked bola priamo nad svojim lonom, a tak silno stlačila plod, že vystrekol dužinu a zvyšok šťavy čo v ňom ostal, priamo tam kam chcela.. potom už len očakávala na jeho reakciu*