Wargan Nathrin, Kmeň Arkan

Arkani, kmeň vyhnancov, už dlho žije v jaskyniach pod povrchom rozpálenej zeme Kory kde sa iba piesok presýpa do dún ako mŕtve more. Už dlho sú Arkani klamaní silou viery, ktorú vo svoj prospech zneužil Arkan, muž menom Zolteo. Stalo sa to vtedy, keď Arkani v prehrej vojne stratili nárok obývať úrodnú časť zeme a v posledných zvyškoch vojsk sa utiahli do púštnej krajiny pretože iba tam mali akú takú nádej, prežiť a ubrániť sa pred nepriateľmi. Arkani stratili všetko. Domov, rodiny, svoju česť... Zolteo jediný veril a jeho vlastná ctižiadostivosť v ňom prebudila túžbu postaviť sa do čela arkanského kmeňa. O moc sa však nechcel s nikým deliť, tak ako to bolo za čias staršinov, a tak si vymyslel legendu o Večnom Teomarovi. Prevzal jeho meno a sám seba medzi Arkanmi označil za ich najvyššieho vládcu.
Ako však zabezpečiť pokračovanie legendy o večnom Teomarovi, keď Zolteo po rokoch pocítil na vlastných pleciach váhu blížiacej sa smrti? Vedel, že legenda musí medzi Arkanmi žiť aj naďalej a preto si dal zavolať svojho najstaršieho syna Ngrina. Presvedčivo mu vylíčil príbeh o tom ako sa duša jeho zomierajúceho otca po smrti prevtelí do jeho mladého tela a bude v ňom pokračovať vo večnom živote.
Mladí, ale ctibažný Ngrin uveril. A keď jeho otec zomrel vyhlásil sa rovnako ako on za Teomara, Večného vládcu Arkanov. Predtým však dal zabiť svojich mladších bratov Jeniho a Ura, ktorých nazval Krijmi, Nehodnými viesť. Aby pred svojím kmeňom ospravedlnil tento ohavný skutok vymyslel si príbeh o tom ako sa Teomarova duša nesmie deliť do viacerých tiel pokrvných synov, ale, že duša znovu sa rodiaceho Teomara prechádza len do tela najstaršieho z nich. A tak sa postupom času z Arkanov, kedysi početného a vyspelého kmeňa stal kmeň poverčivých divochov, ktorí už viac nedokázali rozlišovať medzi novými lžami a starou pravdou. Kmeň Arkan nepovstane a neporazí svojho nepriateľa skôr než sa nenapravia stáročné krivdy na ňom napáchané...



Arkanská legenda

Sansá, Veľká hviezda, práve zapadala za obzor a sťahovala so sebou posledné farby dňa ako plášť, ktorý odhalí skutočnú farbu oblohy, Althy, kde nespočetné množstvo sestier a bratov Sansái spali nevedomým nad týmto svetom. Život prekvital v koreňoch stromov- Niguvoch a nebo dýchalo vetrom- Farí, srdce starej Káje pulzovalo v žilách ohnivej lávy a Maurti kropila lono zeme živými slzami, keď sa zrodil prvý Arkan.
Sily Počiatku sa pred ním sklonili na znak úcty lebo to, čo vzišlo z ich tela bolo novým dieťaťom- Vyvoleným.
Mocný Niguv, nepolapiteľný Farí, statočná Kája a večná Maurti vstúpili do jeho tela a tam sa spojili s Arkanovou dušou, aby vládol svojmu kmeňu, vlastným deťom, zrodeným z jeho nesmrteľnej krvi. S menom Teomar. Vyvedie svoj kmeň z temnoty opäť na svetlo...


... ďalej už písmo legendy nepokračovalo, Warganove prsty sa zastavili na poslednom rade výstupkov predstavujúcich znaky, ktoré vrúbili okraj jeho sakhi. Vyrobil si ju vlastnoručne na príkaz Teomara, najvyššieho náčelníka kmeňa Arkanov, hneď v ten deň, keď mu vo svojej svätyni vyložil budúcnosť.
Rovnaké slová aké mu povedal vtedy opakoval aj teraz a to prinútilo Wargana spustiť ruku so sakhi a pozorne načúvať slovám vládcu: „ Tvoj osud, Wargan Nathrin, sa ukrýva v mojom znovuzrodení. Keď príde čas, ožijem v tebe a ty sa staneš Teomarom. Pokračovateľom jeho večného života. “ natiahol ruku z lôžka a položil ju na Warganovo plece. Ich podobné tváre sa na okamih ocitli blízko seba, a tak si mohli navzájom hľadieť do očí. V Teomarových sa odrážala horlivá viera a sebaistota zatiaľ čo vo Warganových zreniciach tlela pokora podriadeného. Nevydržal sa dlhšie pozerať na jediného vládcu, a tak sklonil hlavu, spojil brušká prstov na oboch rukách a tesne predtým ako sa uklonil nasmeroval ich konce na Teomarovu hruď. Taká úcta sa prejavovala len Vyvolenému. A ten si ho práve zvolil za svojho Jan´hu- pokračovateľa.
„ Odteraz sa bude tvoja myseľ pripravovať na prijatie Teomarovho ducha, aby ho nakoniec tvoje telo prijalo za svojho... Tvoja vlastná duša odíde, musí prenechať miesto Vyvolenému.– Namiesto vládcu teraz prehovoril Arkan stojaci vedľa postele vystlanej kožami jorlov. Bol to služobník Évam. Postupujúci vek sa zatiaľ nestihol prejaviť na jeho bledých lícach a keď ku Warganovi obrátil tvár kapucňa na plášti mu skĺzla na plecia odhaliac takmer priezračné dúhovky očí.. Évam bol najbližším Temarovým služobníkom a vždy stál po jeho boku. Mal za úlohu vysvetliť Warganovi jeho údel zatiaľ čo Teomar, oddychujúci na lôžku, zatvoril oči. Warganovi sa zdalo, že jeho pokožka nabrala nezdravý sivastý nádych, ale rýchlo od Vládcu odvrátil tvár pod Évamovým prísnym pohľadom.
- Tvojou prvou úlohou bude zabiť oboch Krijov. Sú to arkanskí muži, ktorí by sa rovnako ako ty mohli stať prevtelením Teomara ibaže Vyvoleného duša sa nesmie deliť do viacerých tiel, ale musí byť úplná. Teba si Teomar vybral... Použi na to sakhi, obetnú zbraň a prines na jej čepeli krv Krijov. -
Évam ako dohovoril stiahol si na tvár kapucňu a jeho tvár sa v nej celkom stratila. To bol pre Wargana znak toho, aby opustil vládcovu svätyňu. Veľmi dobre vedel, čo teraz musí urobiť a ani na okamih nezapochyboval o pravdivosti a dôležitosti Évamových slov. Poslednýkrát sa uklonil smerom k Teomarovmu lôžku a potom rýchlo vyšiel cez otvor prekrytý kožami.