Planetárny prístav

* Stuhnuté telo, zmeravené údy a unavený duch, to všetko išlo bokom keď oči sledovali ten fascinujúci výjav ,onú nekonečnú hru odtieňov modrej , ktorú cestovateľovi poskytuje hyperpriestor. Videla ho už toľkokrát, že sa to nedalo spočítať, od útleho detstva o tom tunely počula a snívala o ňom dlhé hodiny, predstavovala si ako jedného dňa bude brázdiť vesmír , ochraňovať ľudí a, že nikdy ale naozaj nikdy jej ten pohľad nezovšednie. Nemýlila sa. Ubehla už celá dekáda a stále sa jej to nezunovalo , stále jej ten pohľad bral dych a stískal jej hruď neopísateľný a paradoxný pocit príjemnej stiesnenosti. Zmenilo sa len jedno nestala sa hrdinom. Život človeka naučí , že hrdinom v skutočnosti nie je nik, nech už sa o ňom vraví čokoľvek a pripisujú sa mu aj tie najodvážnejšie zásluhy. Je to len nálepka , ktorá sa ľahko zašpiní či úplne odlúpi .Titul , ktorý bytosť vopred odsúdi k záhube. Vlastne to ani nebol život, čo jej vštepil tento podivuhodný názor, boli to dejiny celej galaxie , príbehy sprevádzajúce celé generácie, či len povedačky a povery starých nepodložené faktami. Hrdina je len chudák , ktorého postupne rozomelú na prach machinácie iných, bezmocný tvor , od ktorého sa očakávajú stále väčšie a väčšie činy až z toho zošalie a stratí pôdu pod nohami. Musela sa usmiať. Na malý okamih zavrela oči a myseľ sa jej rozhorela radosťou, že osud si pre ňu prichystal úplne inú cestu. Na palubnom počítači vyskočilo odpočítavanie 45 sekúnd.....30.....18.....11....6.....1.....plápolajúci modrú tunel sa rozplynul na ešte krajšiu, moment trvajúcu, spleť hviezdnych čiar a loď v pseudopohybe skočila von z hyberpriestoru. Jej červené žiarivé oči sa zatiahli akousi nebadateľnou kalnou clonou a cez priezor svojej stíhačky triedy Clawcraft sledovala planétu vznášajúcu sa v tme. Enesian. Zoyana sa pozrela na svoj chronometer , ukazoval čas krátko po pol štvrtej poobede no podľa svetiel panovala na planéte noc. Svetlá miest doslova celý povrch prešpikovali ,vyzerali ako pulzujúce tepny života a ruchu. No kdesi tam dole kde svetlá strácajú svoju moc, tam dole ležia miesta , pajzle a brlohy kde sa začne pohybovať. Zachvela sa nedočkavosťou. Jej reputácia a meno hovorili za všetko. Bola lovkyňou odmien, vrahom a človekom bez kúska morálky, chladnou beštiou s neurčitým správaním a mimikou čo neodrážala takmer žiadne emócie, keď blasterom zastrelila svoju korisť, či prijímala tučnú sumu kreditov. Nebolo pred ňou úniku, no takých bolo v celej galaxii mnoho. Bola len jedným z mnohých no predsa jediná široko ďaleko svojho druhu.* Neznáma loď tu planetárny dispečing. Blížite sa k obežnej dráhe Enesianu , identifikujte sa prosím. Neznáma loď tu planetárny dispečing.....* zachrípnutý hlas planetárneho dispečera nestihol druhý raz zopakovať výzvu keď statický šum neznámej lodi vystriedalo zreteľné rádiové spojenie.* Planetárny dispečing tu osobná loď TKH 358 , hovorí s vami kapitánka Tami Qii , žiadam o povolenie na pristátie. Opakujem žiadam o povolenie na pristátie. Posielam vám svoje identifikačné číslo, nemali by nastať nijaké problémy..... Osobná loď TKH 358 potvrdené , naše skeny neobjavili žiadnu skrytú hrozbu na vaše palube , planetárny dispečing vás srdečne víta na planéte Enesian. Prajete si doprovod ?...Vďaka dispečing ale doprovod nebude nutný, postačia len súradnice dokov....Máte ich mať kapitánka Tami Qii , ešte raz vás tu srdečne vítame a želáme príjemný pobyt. Planetárny dispečing, koniec....Vďaka planetárny dispečer možno by sme niekedy mohli zájsť do baru moje súradnice máte* Zoyana sa usmiala aj keď vážny výraz tváre sa jej takmer nezmenil* ..osobná loď TKH 358 , koniec[ * Bolo to tak veľmi jednoduché , falošné doklady, falošné značenie , a špecialny plášť , ktorý odkláňal skenery a zabraňoval im vidieť zbraňové systémy. Keby neboli takí hlúpi isto by si všimli, že jej loď sa len sťažka môže pokladať za osobnú, ale jedná sa o stíhačku , v týchto končinách úplne neznámeho typu a že je doslova celé prešpikovaná ,ťažkými dobre skrytými, zbraňami. A hlavne by ak by mali v hlavách aspoň troška rozumu zistili by, že jej identifikačná karta je falošná . Hlúposť iných jej vyhovovala ,a zatiaľ čo klesala atmosférou k priradenej dokovacej parcele, tešila sa kedy sa konečne postaví na svoje skrehnuté nohy , nadýchne sa nerecyklovaného vzduchu a dopraje si zaslúženého odpočinku. Prsty jej bez zaváhania behali po ovládaní , znižovala rýchlosť, tu zas rýchlosť previedla do pristávacích trisiek až nakoniec celá váha jej lode, s hladkosťou spočinula na visutej dokovacej parcele. Maličký vstupný otvor sa s hydraulickým zasyčaním otvoril a z neho vykĺzla zmorená žena zvláštneho výzoru. Jej žiarivé červené oči svietili ako uhlíky na modrej pokožke a čierna letecká kombinéza , neznámeho armádneho strihu, dodávala jej osobnosti zvláštny prísny ráz, ktorý jej mladú tvár robil staršou. Zoyana Zorg konečne pristála.*

*Stál na plošine a sledoval každý kúsok tej veľkej mozaiky tvoriacej obraz prístavu. Počúval ruch vypĺňajúci priestor tak dokonale až sa miestami zdalo, že nesúrodá zmes hluku motorov, tupých úderov kovu o kov a rozmanitých jazykov splýva do jedného nedeliteľného celku oveľa hmotnejšieho a reálnejšieho než samotné gigantické trupy vesmírnych lodí a stíhačiek, ktoré križovali oblohu určenými smermi presne ako mobilné vozidlá na cestách.
Vtiahol nosom vzduch napáchnutý palivovými splodinami a osobitým pachom každej prítomnej rasy, ktorá na miestnej atmosfére zanechávala svoje neviditeľné znamenie.
Ako Tereith to musel predsa vedieť zo všetkých najlepšie. Odrazu vietor zavial opačným smerom, nadvihol ťažký lem jeho plášťa a obkrútil mu ho okolo nôh. Nachádzala sa v ňom celkom nová esencia, ktorú predtým nepoznal. Obrátil hlavu tým smerom a videl ako tri poschodia pod ním vystupuje na plošinu žena jemu neznámeho pôvodu.
Úzke pery sa mu vykrivili do ironickej napodobeniny úsmevu. Ešte chvíľu ostal stáť na svojom mieste a potom sa vrátil do vnútra budovy, ako inak plnej dôverne známych pachov a šumiaceho ruchu.*

((vrrr z kade je ten obrázok ? je mi to hrozne povedomé a páči sa mi ako to vyzerá ;D ))

*Do nosa jej udrel pach ozónu z chladiaceho sa plášťa jej lode, do očí jej vrazil teplý tetelivý vzduch zmiesený so štipľavou arómou všadeprítomného spáleného paliva a oleja. Uši jej po toľkých dňoch ticha a samoty išli doslova prasknúť od ruchu , trúbenia vzdušných spídrov , burácanie štartujúcich lodí , či nadávanie nespokojných mechanikov. To bola scenéria, ktorá ju privítala, no očakávala ju, a svojím spôsobom ju však sklamala. Predstavovala si , že sa pred ňou otvorí planetárne mesto ,konkurencia hodná Coruscantu, kde prebývala krátko pred svojim odchodom . No miesto toho to bola len akási lacná imitácia toho čo poznala . Bola sklamaná , chaos nech bol akokoľvek mocný a neprehľadný bol stále príliš tichý a pokľudný, smrad nech sebeviac dráždil jej červené oči, nedosahoval ani stotinu toho dusivého smogu čo ju takmer zrazil na zem na „Kráľovnej jadra“. Zatiaľ čo bezcieľne sledovala mihajúce sa osvetlenia okolitých mrakodrapov, vojensky ženskou eleganciou si založila ruky za chrbát a prehla sa v krížoch. Jej zmeravené stavce a celá kostra zaprašťala úľavou . Ruky teraz skĺzkli ku kombinéze a začali ju jemne uhládzať ako to mala vo zvyku, chcela aby vynikla v celej svoje kráse. Bola predsa pilotom ,pilotom , ktorý musí v novom prostredí vyzerať reprezentatíve. Tak si to vyžadovali jej zvyky. Zlepené ,mastné čierno-modré vlasy si stiahla do vysokého ohonu , plápolajúci v dusnom vánku prístaviska , ktorý sa v v blízkosti Zoyaninho tela miesil s pachom jej niekoľko dní neumytého tela. Nedbala na tento nedostatok bolo to prirodzené a svojím spôsobom jej to pripomínalo domov a pripravovalo ju to na smrady a pot tisícok iných bytostí v nižších, ba tých najspodnejších vrstvách mesta, kde hygiena ustupuje alkoholu , drogám a ilegálnym radovánkam. Spravila pár ,po dlhom sedení, neistých krokov k okraju pristávacej plošiny. Zahľadela sa dolu , potom na pravo , zasa raz naľavo , dolu, hore. Dívala sa na mesto, čo ležalo pod ňou ako na dlani, v duchu počítala vznášadlá a sledovala tvoriace sa vzdušné kolóny hlavnej dopravnej tepny. Stále to však nebol Coruscant.* / Tak sme tu drahá moja , len ty a ja. V tomto hlúpom meste, v nových končinách kde sme o sebe takú dlhú dobu šírili klamlivé chýri. Táto falošná Reputácia nám pomôže prežiť v tomto mravenisku. Karma a nálepka lovca nám vydobijú rešpekt.Vlastne bejomím sa tvrdiť, že ho už máme . Tak sme to predsa chceli, nemám pravdu ? /* prihovárala sa svojou materčinou nemej lodi, čoby to bola dýchajúca bytosť z mäsa a kostí. Oči sa jej zvláštne leskli , no nedalo sa z nich čítať nič, len bystré oko či znalec tejto rasy ,by bol spoznal skutočné emócie odrážajúce sa v jej tvári , pochopil by mnohé zatiaľ neodhalené pravdy o nej i o všetko ostatnom. Nikto taký tu však nebol a preto nepochybovala, že nech bude jej nálada akákoľvek, nech sa jej bude cnieť a dušu lámať žiaľ , pre okolitý svet ostane chladná , s prísne zomretými čeľusťami a očami , ktoré stále zlovestne prepaľujú i keď v skutočnosti sa pokúšajú priateľsky poláskať. Cez otvorený hydraulický poklop sa pretiahla späť do kokpitu a z priestoru za sedadlom vzala veľký kožený vak-celý jej majetok. Pár kusov šiat, datapad, komlink ,pár falošných identifikačných čipov , jeden maličký príručný blaster a v neposlednom rade celý balíček sabaccových kariet , bez ktorých by nespravila ani krok. Keď po druhý raz zoskočila na popukaný permabetón plošiny , láskyplne pohladila matný trup svojej lode. Už teraz si bola istá, že sa stane tŕňom v očiach všetkých , že bude neprehliadnuteľná. Bola na ňu hrdá, rovnako ako na jej pôvod. Bol to jednoducho Clawcraft , jediná loď tohto typu v časti tejto galaxie.

Spoiler:

Teraz už jej ostávalo len opustiť prístavnú vežu a nájsť si ubytovanie a možno aj svoju prvú zákazku. Veď na čo čakať ? Aktívnou prácou to tu aspoň lepšie spozná , priučí sa tunajším zvykom, nájde kontakty ...Lovenie bolo rovnaké nech ste boli kdekoľvek. Nádherne spriamená s hlavou sebavedomo vztýčenou , podišla k hlavným dverám vedúcim do rušného interiéru , v ktorom dominoval kruhový priestor olemovaný nikdy sa nezastávajúcimi turbovýťahmi. Položila svoju modrú dlaň na príslušný dotykový zámok posledný raz sa zhlboka nadýchla vzduch a dvere, brána do jej nového sveta, sa v rýchlosti blesku začali zasúvať dohora.*

(Coruscant? Netušila jsem, že něco tak legendárního máme i na Gyru .)

(( Keďže SW je moja láska ;D ja si tie legendárne veci prenášam ;DD aspoň slovne ))

*S tunajším prostredím sa zžila pomerne rýchlo a dnes samú seba musela chváliť ako dokonalo zapadla do tunajšej spodiny, ako dôverihodne dokázala hrať svoju rolu a neprezradiť sa ani v tom najsilnejšom drogovom a alkoholickom opojení. Ba čo viac. Zistila, že niektoré látky, s ktorými sa doteraz ešte nestretla jej povzbudzujú natoľko zmyzly, že sa stala na nich takmer závislá, len preto aby umocnila svoju falošnú reputáciu a šírila zo svojho mena strach. Stála ležérne opretá o umastenú betónovú stenu prístavnej veže a počúvala nespočet dispečingových hlásení a prichádzajúcich lodiach, ktoré stupovali do Enesianského priestoru a žiadali o povolenie pristáť.. Ani jedna ju nezaujímala, aspoň zatiaľ..jediné na čo sa sústredila bola jej prvá skutočná objednávka, ktorej sa zhostila takmer pred mesiacom a dnes malo prísť ku konečnému vyvrcholeniu. Ak by nemala pevnú výchovu a nedokázala ovládať svoje emócie aby si nedokázala tú predlhú dobu sledovať toho odporného bastarda, ktorý sa zaplietol s jej zamestnávateľmi. Deň čo deň sa plazila tými najspodnejšími putikami a ako podradný špión získavala útržkovité informácie o niekom čo menil svoje identity a podoby častejšie než ona sama...S náprsného vrecka červenej kombinézy vytiahla malú ampulku a rozdrvila ju medzi prstami. Z popraskaného obalu sa vyvalila mazľavá čierna pasta, ktorú s nedočkavým výrazom v tvári , trasúcim sa jazykom zlízala. Účinok sa dostavil takmer okamžite. Zoyana potom rýchlo chvôdzou prešla k výťahu, ktorý ju doviezol na plošinu kde odpočívala jej loď. Na malú chvíľku sa jej sentimentálne rozžiarila zdrogovaná tvár, rukávom si pretrela spotené čelo a opäť sa nechala unášať na vlnách divokého hluku a pachov, ktoré pre tentokrát dostali akúsi reálnejšiu formu. V celej svojej kráse sa bezostichu zložila na pristávaciu plošinu a svoje nedočkavé a pátrania chtivé ucho položila na zem. Svet sa okolo nej zmenil. Počula niekoľko sto metrov pod ňou rytmus jeho dychu, počula ako čosi povedal do svojeho komlinku a ako ošednutú oblačnú oblohu preťal tvar neznámej lode.Hra sa začala*

*Posledný mesiac jej pripadal neskutočne. Jej pohodlia chtivá povaha sa cítila ako hodená do pekelného víru nekonečnej práce. So svojou loďou prelietala snáď všetky kúty známeho vesmíru aby konečne našla muža, ktorý si svoju identitu ako aj miesto pobytu strážil najlepšie ako vedel. Konečne Zannah dostala presné informácie, kde sa tento muž, jej zamestnávateľ nachádza. Už keď sa blížila k planéte mala neblahé tušenie a nespokojne sa ošívala v kresle. celá planéta jej prišla chladná a bezútešná. prsty jej skúsene prebehli po riadiacom panely a ohlásila veži, že sa chystá pristáť. po potvrdení jej žiadosti preťala pásmo modrosivých mrakov a po ňou sa rozprestrelo železo-betónové mesto. Potvrdila pristávací manéver a jej loď sa mäkkučko dotkla zeme, akoby ani nevážila niekoľko desiatok ton. Odpásala sa, vzala všetko potrebné, pod čím myslela hlavne jej dva milované blastery, komunikátor a prťavú navigačku. nehodlala sa na tejto planéte stratiť. vlastne chcela len vybaviť tento kšeftík, nájsť toho Kalla X, ktorý jej dal posledné inštrukcie, kde ho nájsť, vziať od neho zásielku a doručiť ju pánovy YX, ktorý už bude čakať na Zemi.*No, idem si zarobiť nejaké peniaze.* povedala sebe samej, keď sa pohľadom lúčila zo svojou drahou loďou, jej jediným skutočným domovom. rýchlejším krokom, no s výrazom v tvári, že sa tu dokonalo vyzná, sledovala cestu na navigácií, ktorá ju viedla k výťahom a smerom dolu. nechcela na seba pútať príliš pozornosti, tak si prístav príliš neobzerala a neobkukávala ani ľudí. Hoci osobu s modrou pokožkou a planúcimi červenými očami rozhodne nemohla prehliadnuť.*

*jej priatelia a hlavne On by na ňu neboli hrdí. Dívali by sa na ňu zvrchu, možno by ňou pohŕdali a úplne zavrhli. Snažila sa na to nemyslieť, vždy keď jej myseľ bola nabudená halucinogénnym korením,či inými oblbovákmi, na ktorých toto mesto doslova stálo. Ona sama mala výčitky,žlč jej kypela pri dôkaze jej hlúposti, no vždy sa jej podarilo samú seba klamať fixnými ideami, že toto je iný svet, iné pravidlá jej vysnívaní život spoločenského vydedenca so všetkým čo k tomu patrí. Jej bubienky takmer explodovali do hluku blížiacej sa lode,netušila že pristane práve na tejto plošine, očakávala ju o poschodie nižšie, a nie tu. Pokazilo jej to plán, dopustila sa začiatočníckej chyby a dokonca ju aj vystupujúca žena, ktorá podľa jej nedôverihodného zdroju vôbec nemala byť ženou, lež starým chlapom ledva držiacim sa na nohách. Vstala, a s hrdo vztýčenou hlavou si prášila lesklú červenú kombinézu bez rukávov a zamierila rovno k neznámej pilotke, s mozgom plne zaneprázdneným plánom, čo musela meniť rovno za pochodu.jej sluchové spojenie s mužom čakajúcim dole sa prerušilo a s istou nervozitou avšak dobre skrytov položila svoju modrú dlaň na ženino rameno* V mene planetárnej spoločnosti Space and Corporation vás vítame v Enesianskom prístave.*s príjemný mierne koketným úsmevom a afektom voľnou rukou ukázala na svoju vysačku tunajšieho zamestnaca* Veríme, že ste mali príjemný let a že sa sdržíte čo najdlhšie.Moje meno je Tus Cac a mojou prácou je robiť vám spoločnosť a vyprevadiť, vás z tohto komplexu. Mnohí sa tu už stratili, jeden by to ani nebol povedať ale tunajšie prístavisko je jedno z najlozitejších na celej planéte. Ak by ste si žiadali urobiť základné technické kontroly vašej lode, tak isto som vám k dispozícii.* Rapotala čo jej prišlo na um, a ďakovala svojej jasnozrivosti, že sa vopred pozásobila falošnými identitami pracovníkov tohto prístavu...Na malú chvíľu sa odmlčala a naklonila hlavu na stranu v snahe započuť chaos zo vstialeného prízemia. Márne. Jej droga s krátkym účinkom už takmer úplne pohasínala a zrazu si pripadala ako nahá. Celá táto naháňačka sa jej začala vymykať spodkotroli ešte ani nezačala*

*ruka na ramene ju prekvapila a len-len nenadskočila na mieste. ešte viac ju prekvapilo, že stojí tvárou v tvár tej modrokožej neznámej, o ktorej usúdila, že môže byť rovnako stará ako ona.*... aj keď, človek nikdy nevie.*prebleslo jej hlavou. vypočula si to privítanie a pousmiala sa, očí nespúšťajúc od vysačky na neznámej ramene.* Ďakujem za privítanie, slečna Tus Cac.*odpovedala len preto, aby nevyzerala drzo. posledné čo chcela, bolo sa zhovárať s neznámymi.Skúšala hľadieť do očí mladej ženy pred sebou, ale ich červená farba ju znervózňovala, tak sa milo usmiala a strohou vetou*Nie, nepotrebujem váš sprievod.všetko je v absolútnom poriadku, viem kam ísť a moja loď je v bezchybnom stave. Ďakujem planetárnej spoločnosti Space and Corporation za starostlivosť.* ešte raz jej venovala milý úsmev, z ktorého ale bolo jasné, že bol ten posledný. *Zakázala by som takýto vítací výbor.*zamumlala si pre seba, keď sa hodlala otočiť a pokračovať vo svojej ceste. spravila asi dva kroky, keď sa náhle zastavila*Ale predsa len by ste pre mňa niečo mohli spraviť*znova pohľadom skontrolovala jej vysačku, ktorá bola podľa všetkého pravá*dotankujte mi, prosím.* zazubila sa a odchádzala opájajúc sa svojou úžasnosťou. blížila s k výťahu, ku ktorému musela trafiť po pamäti, pretože si ešte netrúfala zapnúť si zas navigáciu, aby tá "zamestnankyňa" náhodou neuvidela polohu tej červenej guličky, označujúc cieľ, niekoľko poschodí pod nimi.

*celé jej vnútro sa chvelo od hnevu, nad svojou nekonečnou hlúposťou a neskúsenosťou. Jej zamestnávateľ, jej „priatelia“, kontakty, díleri či len smrdutí hazardný hráči, tí všetci v kútiku duše vedeli a verili, že je jedna z najlepších no netrúfali si to povedať na hlas. Ona však bola pravým opakom všetkého, úplnou hanbou celého remesla nájomných lovcov,ktorý kedy žili a budú žiť v tom veľkom rozpínavom sa vesmíre. Kto do pekla je tá odporná žena, čo si sem prišla a priniesla zo sebou len smolu, čo úplne oblepila jej inak vynikajúco premyslený plán. Pod kombinézou, jej začali stekať studené kropaje potu a na modrých rukách sa jej naježili jemné čierne chĺpky keď s úsmevom a prižmúrenými priateľskými očami prikývla na ženin rozkaz o natankované lode. Už už jej ruka skĺzala k nenápadnému vrecku, ktoré v sebe skrývalo jej milovaný vibro-nôž a hodila ho tej odpornej ženské rovno medzi lopatky, no takýto neuvážený čin sa priečil všetkým jej nedokonalým stratégiám, čo si ich v duchu neustále spriadala.* Nie tým výťahom! Ale tým druhým z opačnej strany. Budete to mať rýchlejšie.*zvolala za ňou, keď sa naoko chopila mobilnej čerpacej jednotky a s vynaložením obrovskej sily, tlačila tú ozrutu plnú tankovacích článkov čo najlbližšie k jej lodi...Ćím bližšie bola, tým viac badala nenápadné znaky pašeráctva. Zvláštne vyklepané pláty plášťa, ktoré boli príliš hrubé na to aby boli vyrobené sériovo,zbraňové systémy skryté s rovnakou precíznosťou ako tie na jej vlastnej lodi...Mala sa úchyliť k nieočmu tak prízemnému ako sledovacie zariadenie? Kdeže. Musela sa dostať dole skôr ako pilotka pašeráčka, o ktorej teraz už vôbec nepochybovala, že sa mala stretnúť s Kallom X , čo ako jediný vedel kde sa ukrýva tá preradná krysa...rozvláčnosť celého tohto stretnutia a misie ju už začala privádzať do šialenstva.*/Zaslez už do toho výťahu ty jedna sprostá krava! Na čo čakáš? Zalez tam!/ * precedila pomedzi zuby materčinou keď vopchala ústie čerpacej hadice do ústia nádrže*

Uhm.*prikývla jej na radu a letmo mávla rukou. pokračovala k výťahu o ktorom si myslela, že je ten správny, ale zarazila sa. pred ňou boli dvoje identických dverí s rovnakým ovládacím putíkom. potrebovala sa pozrieť do ktorého ísť, ale mala pocit, že jej do chrbta tie červené oči vypalujú diery a ona predsa chce vyzerať čo najnenápadnejšie. porovnávala tie výťahy, v hlave si snažila spomenúť na tú červenú cestičku a keď začínala nastupovať bezradnosť, zhlboka sa nadýchla a zavolala ten vľavo.*Keď to nejde inak, daj na intuíciu* keby však bola Zannah staršia a skúsenejšia rozhodne by vedela, že ona je práve tá žena, čo sa na povestnú ženskú intuíciu spoliehať nemá. Bola skvelý pilot, mala bleskové reflexy a ak mala navigačné systémy on-line trafila a zaletela hocikam, ale intuícia ... to nie. Na výťah si musela počkať trošku dlhšie a keď sa konečne dvierka kabíny zasunuli do strán a ona nastúpila, zapla si príručnú navigáciu a zbadala tú červenú čiarku ako vedie k výťahu vedľa, jediné načo sa zmohla bolo to*No do riti!*a prejdenie si rukou po tvári. Ale to sa už výťah pohol síce smerom dole, ale k úplne inej chodbe ako mala vystúpit. V duchu preklínala všetky modré, červenooké bytosti v celom známom vesmíre a slubovala ten konktrétnej modrej žene aspoň dolámané ruky.

*Keď sa dvere na výťahu zavreli, Zoyana sa zmohla len na jedno, na hlasný škodoradostný smiech , čo ju samú v celku prekvapilo. Získala pár minút k dobu a nehodlala si ich nechať pretiecť pomedzi prsty..Ako poznala, respektívne podľa toho čo všetko počula o Kallovi X , tento muž mal len veľmi nerád meškania a pokiaľ išlo o tak dôležité predanie zásielky akou bola tá nadchádzajúca, úplne videla, cítila ba aj bez drogy počula, jeho v diaľke bijúce srdce od stúpajúcej hladiny adrenalínu. Pašeráčka bude meškať, už teraz sa mierne opozdila a to zrejme vzbudí podozrenie. Do nádrže pašeráckej lode sa jej podarilo aj cez dobré zabezpečenie natlačiť niečo čo vyzeralo ako vata. Boli to však malé nanobotické vlákna naprogramované k tomu aby zaniesli motor zvnútra a loď mala problémy so štartom. Žeby sa sa predsa dnešný deň neskončil fiaskom? Rýchlo prebehla k svojej lodi, a so vzrušením čo jej úplne zatemňovalo hlavo a rozpaľavalo červené oči, vytiahla si vopred prichystaný vak s náradím. Na tvár si nasadila šupinatú masku s meničom hlasu a niečím, čo vyzeralo ako filtrácia vzduchu, v rýchlosti dvoch úderov srdca zo seba strhla červenú kombinézu, pod ktorou mala jednoliaty , jej telo obopínajúci overal –uniformu planetárnej bezpečnosti.2 Vibro Dýky

Spoiler:

si nenápadne strčila do masívneho drdolu, ktorý si v pikosekunde omotala okolo hlavy ruky si zamaskovala čiernym instantným pigmentovým sprejom a, všetko vrátila späť do vaku...a s hlbokým nádychom sa rozbehla na samí koniec plošiny....skočila...a takmer si naložila do gatí..pod ňou začali rýchlo prepadávať poschodia, balkóny...počula trúbenie, výskanie spídrov...šialené výkriky ľudí, čo ju videla padať voľným pádom..no ona samú seba ubezpečovala, že mala všetko pod kontrolou a premyslené. Žena by mala byť teraz zrejme na prízemí...no musela prejsť ešte preplnenými chodbami čo jej zaberie ešte času.* raz....dva...tri.....* opaska jej vyletelo kotviace navíjacie lanko, ktoré sa obtočilo okolo hrubej potrubnej rúry chystajúc sa ubrzdiť jej voľný pád...a Zoyana s roztasenými nohami dopadla na asfaltovú cestu pred prístavnou vežou...a nedbajúc prekvapených pohľadov, potiahla za jej záchranný bunjee opasok, a akoby nič s hlavou pyšne vzpriamenou a dobre maskovanou vstúpila do centrálnej haly Enesianského prístavného bloku...Netrvalo dlho a zazrela muža ktorý sa netrpezlivo chytal za nos a nerozhodne sa pohrával zo svojim komlinkom*

*vystúpila na chodbe a už jej bolo jedno, či ju niekto uvidí ako hore-dole pobehuje s holografickým navigárotom na predlaktí. červená cestička sa kľukatila, ale našťastie to nevyzeralo tak ďaleko, ako si spočiatku myslela. Rýchlym poklusom sa prepletala medzi ľuďmi, ktorý jej len-len uskakovali z cesty. Niekto však nestačil a do toho nemilosrdne vrazila, ani sa neobťažovala s ospravedlnením a ponáhľala sa ďalej. V duchu si odpočítavala cestu*ešte jedna rovno, teraz druhá v ľavo a hneď v pravo a stále rovno...*dychčala. Od miesta stretnutia ju delila len jedna chodba a jedna zákruta a meškala len sotva 5 minút. To sa mohlo stať aj keby ju napríklad zdržali pri letovej kontrole, alebo ak by musela cestou spraviť menšiu okľuku. Postupne sa jej vracal optimizmus a dostávala pocit, že to nakoniec zvládne podľa plánu. Kallo ju tam pekne bude čakať, dá jej tú hlúpu zásielku a odletí odtiaľto. Už len tá zákruta ... spomalila, nech nieje taká udychčaná, ešte sa pohrávala s myšlienkou, že mu zavolá, ale zavrhla ju. Veď je už takmer tam. Už to bude v poriadku.*

*Konečne si pripadala ako skutočný lovec odmien, no ako hovorilo jedno z nespočetných porekadiel jej ľudu, nič nesmie zakríknuť, a príliš rátať s pevnou istotou..Nik ju neupodozrieval, dokonca ani ostatný členovia bezpečnosti flegmaticky prechádzajúci okolo nej. Neupodozrievali ani jej čudesnú šupinatú masku, nebola prvá ani posledná, kto ju v tomto znečistenou a zaparenom vzduchu musel nosiť. Aby sa nepovedalo a plne zapadla to tunajšieho ruchu, preplietala sa davom a s nenápadnosťou , i keď možno nápadnejšou ako by chcela, zakrádala sa ku Kallovi a zúženým zorným poľom prečesávala okolie.* Prepáčte, ale zdá sa že vypršalo vaše povolenie na pristítie..Pokiaľ si okamžite nepožiadate o predĺženie, bude vám udelená pokuta , a po domu vášho dlhu bude vaša loď spoločnosťou Space and Corporation zabavená.* Pristavila sa pri jednom mužovi, neurčitej morskej rasy, ktorý zrejme nerozumel ničomu z toho čo hovorila, no to jej neprekážalo. Musela len hrať o čas a nejako si to čakanie vyplniť detinskými hrami.* Ghulah chan čansz fat oooht wstar maaas sttir * zopakovala svoje hlásenie v jazyku , ktorý si osvojila len pred nedávnom , no ani na túto výzvu blanovitý nuž nezaragoval. Nechala ho tak a so zatajeným dychom spozorovala upachtenú pašeráčku snažiacu sa zachovať si aspoň zbytok dôstojnosti...Kallo X sa nahnevane zhrbil a poškriabal sa po hlave.. Počastoval ženu spŕškou výčitiek a výhražiek. Ak by vedel, že sa jedná o tak nezodpovedného „obchodníka“ bol si vybral niekoho známejšieho aj za cenu možného odhalenia. Výstražne jej šibrinkoval cigaretami zažltnutými prstami pred tvárou a každým slovom prispieval k tomu aby vzduch v prístave smrdel čoraz väčšmi...pomaly sa začal ukľudňovať až bol plne sústredený venovať sa záležitostiam, pre ktoré sa tu dnes , na tomto zašitom periférnom, aj keď asociálmi preplnenom, prístavisku stretli*

*Neobťažovala sa s chabými výhovorkami, vlastne vôbec by na nej človek nepoznal, že mešká a skoro úplne skazila predávku. Nevnímajúc Kallove nadávky a výčitky, pohľadom zablúdila do rohu, kde sa v tieni ukrýval menší vozík na ktorom sa čierno črtal nejasný obrys batožiny. trochu sa zamračila. čakala bedničky s korením, alebo s ilegálnymi látkami, možno drogy či experimentálne lieky, ale nie obyčajnú rozmernú cestovnú tašku. Kallovi chvíľku trvalo kým sa upokojil a Zannah prebleslo hlavou len*Ten musí mať naozaj nervy...* ale z myšlienky ju vytrhla prvá vety k veci, ktorú dnes ten nervózny mužíček vypustil z úst*Zásielku si preberiete hneď teraz*palcom ukázal za vozík, ako keby si ho Zannah ešte nevšimla. prikývla a on pokračoval*Tu máte súradnice miesta, kde máte na Zemi pristáť a nemusím vám pripomínať aké platia podmienky pre pristátie na Zemi.*Naozaj nemusel. Zem bola plná ľudí, čo keď videla nejaké svetielko z našich mimozemských lodí okamžite robili paniku, nebodaj ak by ju videli celú. Videl ten ich film Deň Nezávislosti a všetky ich ufónske sci-fi. Kallo jej ich však pre istotu zopakoval, čo ju mierne pobúrilo. Možno občas robí chyby, ale hlúpa rozhodne nieje. Namiesto vnímania jeho rád sa radšej začala obzerať okolo. Bola by najradšej keby už tú tašku mala v nákladnom priestore a zapínala motory.*