Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Maels

*Maľovať ho lebo jeho črty tváre sú dokonalé? Nič nie je dokonalé. A vraj by to bola výzva? On má rád, výzvy.*Ak tak veľmi chceš, dovolím ti namaľovať ma.* Na okamih mu napadlo, že ak by si zmyslela že bude robiť nahý model, chvíľku by s tým mal problém, ale napokon by to zvládol. S problémami, ale urobil.* Ale neviem či ti vydržím dlho sedieť bez pohnutia.* Zasmial sa s perami stále blízko tých jej uvedomujúc ako zvláštne pôsobí jej blízkosť na neho. Bol priveľmi šokovaný, keď jej pery sa dotkli jeho. Mey a bozkáva chlapa? A práve jeho?? To sa mu muselo iba zdať! Kde sa v nej bralo toľko odvahy? Však toto bola vážne iná Mey.* Kto si a čo si urobila s Bauky?* S chichotom sa opýtal, no páčila s amu takáto Mey. Bolo to iné. Veľmi. A vôbec nie nepríjemné. Skôr naopak. Jej pery boli drobučké, ale vedel že keby chcela, vedela by naozaj vášnivo bozkávať. Priam zvádzať perami. Nie, rozhodne ťa neprezradím. Komu by už len o tom hovoril? Navyše by mu to nikto neveril, že mal tú česť ochutnať ako chutia jej bozky. Pri tom druhom bozku už nebol taký prekvapený. Iba sa usmieval. Bolo to IBA pekné? Chcelo sa mu nad tým smiať. Mierne skúsil či je ešte stále k nej prilepený. Žiaľ bol. Teraz by však najradšej chytil jej tvár do svojich dlaní a bozkával ju. Najhoršie však bolo, že teraz, keď ju chcel pobozkať, ona kľudne mohla dotiahnuť hlavu, zabrániť bozku a on by s tým naozaj nezmohol nič. Ticho si vzdychol, dosť však hlasno aby ho bolo počuť. Perami hľadal tie jej. Keď už tak pekne začala nechcelo sa mu skončiť, aj keď sa mu mohlo iba zdať o dotykoch či niečom intímenjšom. Perami prechádzal sprvu po jej líci, dosť blízko kútika jej pier. Chcelo sa mu opýtať prečo ho vlastne pobozkala, ale nebol si istý či by to bol dobrý nápad.* Vieš o tom, že mi motáš hlavu?* Šepkal jej tesne pri perách a keď jeho malé bozky prešli až k jej perám, pomaly a nenáhlivo sa hral s nimi. Hryzkal ju, či dával jej bozky a keď mal pocit, že by mu bozky mohla opetovať sa zase odťahoval a všetko opakoval.* Prečo to len robíš, Bauky?

Mey Small



*„Pretože ťa milujem.“ žiadalo sa jej vykríknuť, ale namiesto toho len zastonala. To, čo s ňou Males robil bolo tak neuveriteľne príjemné a vzrušujúce zároveň, že to viac nedokázala potláčať a tiché stony jej unikli z pier zakaždým ako Maels urobil niečo neočakávané. Ako si mohla niekedy myslieť, že bozk je celkom obyčajná záležitosť? Veď sa pri ňom dalo robiť toľko vecí a teraz sama na vlastnej koži zisťovala aké. Každá jedna sa jej páčila a spôsobovala nepoznanú slasť, ktorú chcela okamžite vyskúšať sama na Maelsovi. Jeho pery boli dokonale krojené, nemali v sebe nič zženštilé a pritom boli nádherné, mužné, sebaisté a skúsené. Opätovala mu každý bozk, dokonca zašla až tak ďaleko, že mu ústami na okamih zachytila spodnú peru a slabo ju medzi nimi stisla. Páčilo sa jej to. Ach, ako sa jej to len páčilo a ani si neuvedomovala ako sa k Maelsovi primkýna bližšie. Takže takéto to bolo? Tá túžba byť pri druhom tak blízko, cítiť ho, rozplývať sa v stupňujúcej sa slasti. Zalievali ju vlny hrejivého tepla a srdce si už dávno bilo svojím vlastným rytmom. Jeho slová ju rozohriali ešte viac. Trhane sa nadýchla, ale nechcela prerušiť bozky, a tak odpovedala len pomedzi ne.* Pretože to chcem, pretože som to vždy chcela urobiť s tebou. Mám prestať?* Jemne sa obtierala o Maelsove ústa perami a vtedy ju napadlo ochutnať ich jazykom. Ak Maels odpovie áno bude musieť prestať a túžila urobiť aspoň túto jednu vec, ktorá bola snáď intímnejšia ako všetky ostatné. Špičkou jazyka pomaličky kopírovala jeho spodnú peru a so zavretými očami vnímala iba ten úžasný nezameniteľný pocit blízkosti.*

Maels

*Páčili sa mu jej stony, boli vzrušujúce, Dávali mu podnet pokračovať, lebo sa jej to očividne páčilo. Tak ako jemu. Bola taká rozkošná keď reagovala. A hlavne ako reagovala. Snažila sa k nemu pritisnúť viac a viac a on vtedy naozaj ľutoval, že ich zalepil. Ale keď by to nebol urobil, bola by tu s ním? Možno sa mal zalepiť tvárou k nej. To by bolo rozhodne príjemnejšie. Takto hrozilo že ju bude čoskoro bolieť krk. Hrala sa s ním rovnako ako on s ňou a cítil ako ju stále pevnejšie stíska. Akoby sa bál, že mu unikne. Že jednoducho sa rozplynie a to bol iba sen. Prečo by mu chcel niekto brať to čo bolo také pekné? Mey mu bozky opätovala, nečakal by to, Yori už pochopil aké to je, on by čakal to isté. Nieto, že ho ešte pobozká sama od seba. Prvá. Mey! Jednoducho k nej to nešlo, ona bola tá ostýchavá a teraz si to krásne vymieňali, lebo on ju nechcel vystrašiť. Nechcel aby mala pocit, že na ňu tlačí čo bolo dosť možné, keď sa díval na ten fakt, že utiecť nemohla nech by sa dialo čokoľvek. Ale ona to chcela. Bol si tým istý takmer na sto percent. Tých pár zvyšných sa obávalo možnosti, že sa stiahne v strachu čo to robí a s kým.* Ty si to chcela?* Pýtal sa neprerušujúc bozky, ani on nechcel ešte skončiť.* Chcela si, aby som ťa pobozkal?* To bol pre neho naozaj šok. Alebo hovorila o mútené hlavy? Chcela mu pomotať všetko čo tam ostalo realtívne normálne- čoho už nebolo veľa?* Ani sa neopováž skončiť. Lebo ma roztrhne!* No viac však nepovedal, lebo zalapal po dychu, presne vo chvíli, keď jej nezbedný jazyk si našiel jeho pery. Ak sa doteraz ovládal, začínal si uvedomovať, že prestáva strácať zdravý rozum. Toto priatelia nerobia, ale bolo mu to maximálne jedno. Už len z toho dôvodu, že teraz už naozaj triezvo neuvažoval. Mierne sa pohniezdil hľadajúc si lepšie miesto a jednu nohu si zakliesnil medzi jej a pevne ju držal. Jeho pery si okamžite našli tie jej a teraz už to nebol hravý či krásne nežný bozk. Bol to presne ten, ktorý knihy opisujú ako spaľujúci, ničiaci oheň, ktorý sa rozblčí neuhasiteľným plameňom. Jeho jazyk si predral cestu do jej úst rozhodnutý ukázať jej čo s ním robí a práve v tej chvíli mu aj z pier unikol nekontrolovateľný ston za ktorým následovalo ešte aj pevnejšie zovretie. Čo to s ním robila?*

Mey Small



*Nemohla by mu odpovedať. Nie, v tej chvíli musel odpoveď poznať sám, pretože sa k nemu vinula tak dôverčivo a zároveň roztúžene, že by nič z toho nedokázala predstierať. Ako by len mohla chcieť Maelsovi zamotať hlavu? Toto rozhodne neplánovala, ale tešilo ju, že neprestal, že sa od nej neodtiahol a ona ho za to milovala ešte viac, pretože bol pri nej, pretože bol s ňou. V takej chvíli sa nad ničím nedalo naozaj rozumne uvažovať zvlášť, keď jej srdce išlo vyskočiť z hrude a s celým jej telom sa diali zvláštne, úžasné, neskutočné veci. Hruď sa jej prudko zdvíhala akoby za ten čas prebehla maratón no akokoľvek silno si ju k sebe Males pritlačil stále jej to nestačilo. Jeho vôňa dráždila jej zmysli a ona sa v nej chcela utopiť, stať sa jeho súčasťou a akokoľvek banálne by tie slová vyzneli keby ich povedala inokedy teraz do bodky chápala ich bezhraničný význam. Rukami objímala Maelsove silné paže a pohyb svalov, ktoré cítila pod pokožkou len stupňoval to dráždivé vzrušenie. Z vnútra jej tela a celej duše sa na povrch predieralo niečo pudové, omamné a absolútne nevyhnutné a keď jej Maelsova noha rozdelila stehná sama sa okolo nej ovinula až sa jemná látka šiat skĺzla po jej kolene smerom nadol a odhalila krémovú pokožku až nebezpečne vysoko.
No ak si predtým myslela, že toto musí byť vrchol slasti a že jej viac neunesie Maels ju pobozkal spôsobom ako nikto predtým. Bol jazykom v jej ústach, na jej jazyku. Dráždil ju, zvádzal, bol taký intímny a hoci mala pocit, že viac rozkoše už neunesie jej telo si pýtalo ešte viac a on akoby to vedel a nedal jej vydýchnuť. Ani to nechcela. Chcela jeho. Tak strašne po ňom túžila až sa tá túžba podobala bolesti a len Maels mal na ňu liek. Jeho zastonanie pohladilo jej uši a zaplavilo ju horúčkovitou nehou a novým zápalom, pri ktorom mu tetoraz ona zašla jazykom do úst a skúmala ich vnútro, hrala sa s ním tak ako on s ňou a zachádzala ešte ďalej. Jednou rukou mu už dávnejšie zašla do vlasov a jej telo na jeho tele sa vlnilo, zvláčnelo a keď Maels znovu vnikol jazykom hlboko do jej úst mierne vyklenula boky a pocítila jeho pevné stehno na svojom lone, ktoré priam horelo. Bolo to neuveriteľné, mala pocit akoby sa v jeho náručí roztápala a všetko sa začínalo tam dolu. Na malú chvíľku s chrapľavým zastonaním zaklonila hlavu a oprela si ju o Maelsovo plece no potom ju znovu obrátila k nemu a pozornosť jej pritiahli stopy pomarančovej farby na jeho krku. Na tom mieste sa dotkla jeho pokožky špičkou jazyka a vnímala chuť pomaranča spolu s chuťou mužského tela.*

Maels

*Ak by mu raz niekto bol povedal aká vie byť Mey vášnivá, neveril by. Povedal by že je to výmysel, lebo Mey sa nevie odreagovať. No teraz bola dokonale uvoľnená a reagovala spontánne. V živote by to naozaj nebol povedal. A zato všetko mohol on? Ak áno, páčilo sa mu to ešte viac. A páčilo sa mu aj ako to celé vplývalo na neho. Bolo to niečo nové, nie pudové ako obvikle. Jednoducho všetko bolo iné a moc dobre si uvedomoval že to bolo hlavne kvôli nej. Kvôli tomu ako sa ho dotýkala, ako na neho reagovala a ako mu odpovedala. Ani Artuha by mu neveril a ani on sám nemohol uveriť. Ešte stále nie. A predsa cítil jej objatia, jej dotyky, ktorými ho nešetrila, ani jej bozky neubrali na intenzite a vonkoncom nie telo, ktoré kričalo o viacej voľnosti. Fakt ich zle zalepil. Ale odkiaľ mal vedieť, že to dopadne práve takto? Veď o tomto sa mu ani len nesnívalo. Reagovala tak krásne, aj keď sa jej nohou predral k nej bližšie. Automaticky mu šklblo rukami v nutkaní ako jej chcel prejsť po odhalenej pokožke od kolena po stehne až k pásu a prešiel by až k jej tvári, ktorú by schuti objal. Chcelo sa mu zanadávať na ten hlúpy lep. Ani snaha roztrhnúť to nepomáhala. Jednoducho nebolo mu súdený žiaden dotyk navyše. Nevedel čia vášeň je väčšia, čia je nástojčivejšia, lebo cítil ako sa obe vášne prelínajú a splývajú do jednej. Mey bola okúzľujúca a takmer sa tomu smial. Bol prekvapený a nadšený. Ako si mohol myslieť, že tohto nikdy nebude či nie je schopná? Po jej skromným zovňajšokom sa skrýval neskrotný a hlavne nepreskúmaný živel a on zatúžil poznať ju viacej. Myslel že zošalie, ak neprestane. Vlnila sa ako živé striebro jej boky spolupracovali s ním, lebo ani si neuvedomil a sám sa hniezdil a rytmicky pohyboval. Jeho telo začínalo krásne trpieť a on vynakladal veľa úsilia, aby nežala stonať a šklbať sa až kým by neroztrhal oblečenie ich oboch, aj keď Mey by asi utrpela naozaj viacej než on. Veď toto bolo týranie zvierat! Môcť ju mať a predsa nemôcť. Stačilo by mu pár dotykov, vlastne iba dúfal, že by mu stačili, lebo v skutočnosti si tým až taký istý nebol. Preto bol rád, keď sa Mey odtiahla. Veď už ani sám nevládal dýchať. Prudko dýchajúc sa naklonil k jej krku hľadajúc oporu a hlavne pokoj, ktorý mu tak šikovne uchmatla a zahodila niekam naozaj ďaleko. Nechal ju nech sa s ním hrá. Už nevládal sa ovládať. Na čele cítil mierne kropaje potu od sebazapierania sa. Netušil ako to bude pokračovať, či sa Mey bude tváriť akoby sa nič nebolo stalo, alebo on sám zvolí takú taktiku, ale jedno vedel isto, že mu pomútila rozum a on sa naozaj stratil.* Čarodejnica.* šepol do jej krku, keď pocítil jej nezbedný jazyk a jemu po chrbte prebehli zimomriavky.* V stredoveku by ťa za takéto niečo upálili.* Smial sa a jemne a rýchlo ju pobozkal na krk. Jej pokožka bola mierne slaná, ale chutila výborne. Prirodzene a žensky, presne tak ako sa aj správala.*

Kala

*Nebola si istá či sa tej fotky dožije alebo nie, no aspoň bude mať prekvapenie. A k tomu, naozaj vo chvíli ako si uvedomila že ho chce donútiť do niečoho čo mu je proti srsti, musela s tým prestať. Často počula že deti budú ako ich rodičia a to bolo presne to, ako dopadnúť nechcela. Našťastie s nimi už dlho nežila, takže sa úspešne vzďaľovala od týchto porekadiel či čo to vlastne bolo.* Nemáš zlý dojem. *Odvetila krátko a uvažovala, čo vlastne povedať aby neodhalil pravdu. Bola tu pod falošným priezviskom, nemohla si dovoliť aby sa niekto dozvedel o tom kde je, pretože potom by ju našli práve oni. A oni by jej tu nedovolili ostať, pravdepodobne by ju zase strčili medzi štyri steny, čo síce nebolo prvé hodiny také zlé, skôr vtipné, no po čase sa tam už naozaj človek nudil. A hlavne tam bol sám a ona mala spoločnosť rada.* Som z bohatej rodiny a moji rodičia milujú svet tam „hore“... *Slovo hore vyslovila s toľkým pohŕdaním, že sa to už viac ani nedalo.* ...milujú spoločenský život, potrpia si na dobré meno a na luxus, prachy...jednoducho povedané, sú presne taký povrchní, ako to môžeš vidieť i vo filmoch zo Zeme. No a keďže majú dcéru ktorá je kadečo len nie dcéra do spoločnosti ktorá sa bude pokrytecky usmievať a hovoriť sladké slová ľuďom ktorých neznáša, nedá sa povedať, žeby sme mali dobré vzťahy. Práve naopak, sú hrozné. Už od mala som nevedela obsedieť no a oni skúšali čo sa dalo aby ma prevychovali a urobili so mňa niečo, čo by sa im podobalo...neúspešne. *Odtrhne zrak od jeho hrude na ktorej boli jej oči kým rozprávala a pozrie mu do tváre. Nie každý by to možno nazval ťažkým detstvom, niekto by dal veľa aby bol na jej mieste, mohol dostať čo len chcel a poslúchal by len preto, aby si udržal luxusný život.* No ak prídeš nato ako si odo mňa časť tej energie vziať, nech sa páči, podelím sa. *Bola rada že téma bola i veselšia než tá okolo jej rodiny, o ktorej moc nerozprávala, veď načo aj. A vlastne, komu vôbec, v blázninci neboli práve osoby, ktorým by sa dalo zverovať a robiť si z nich priateľov.* Šťastná žena? *Zasmiala sa pri predstave, ako tam oni dvaja majú hlavu nad ktovie akým článkom pre ženy.* A už sa vám podarilo s Maelsom odhaliť a pochopiť ženské zmýšľanie? *Niekedy by chcela byť v mužskej hlave a vidieť, ako vnímajú jednotlivé ženské činnosti či slová ony. Či je to naozaj také odlišné, že sa hovorí o tom, že sú z rôznych planét. No a tie jeho posledné slová, ktovie či si uvedomil ako to vyznelo a ako to vlastne bolo vystihnuté. Veru, na istých vajíčkach sedela a čakala na vyliahnutie. Zachichotala sa. Nevedela čo mu nato povedať, keď sama povedala že nič z toho tam vonku komentovať nebude.* Ktovie čo si ty cítil a čo si si predstavoval *Podrypla ho nakoniec nezávisle od tých vajíčok a hmýrenia sa mu v lone.*



Taliah Nura

*Mal chuť zdvihnúť hlavu a obzrieť, ako tlmí svoj smiech perinou. No odolal a sám sa začal smiať, keď spomenula to znásilnenie. Len či by to bolo nakoniec znásilnenie. Takúto poznámku si ale nechal pre seba, nech ju neplaší a nech nie je nervózna, lebo i napriek tomu aký bol, vždy bol muž a nedalo sa tak úplne neuvedomovať si, že je v posteli s dievčaťom keby k tomu príde. A silno pochyboval, že ženy tiež nemajú aspoň chvíľu rôzne myšlienky a predstavy, keď spia s mužom v jednej posteli. Ale tak, ktovie, on sa v nich nevyznal a za nijaké zo svojich myšlienkových pochodov by nedal ruku do ohnňa.* To áno, a ani kričanie by mi asi nepomohlo pri týchto stenách *Súkromie nadovšetko. Pri takom „znásilňovaní“ by teda vonku nepočuli nič.* No dobre ty knedlík čo si tam hovníš, ak túžiš dostať ma k sebe do postele, stačí povedať. *Posadil sa, oprúc sa o kraj postele, upriamiac pohľad na Emu.* Ale ak sa zajtra zobudíš doudieraná, pripučená a ktovie čo ešte, nečuduj sa ak ma nikde neuvidíš. Budem sa ti od hanby silno vyhýbať. *A to asi ani nebol vtip. Veď čo ak by ju v noci naozaj celú odtĺkol pri svojom prehadzovaní sa? Spával ako medveď a nebol si istý, či by sa prebral keby ju buchne. Vlastne asi ani nie. Na slová o prehodení sa ani nereaguje, hádam si naozaj nemyslela, žeby ju nechal späť na zemi. Nech sa tam pekne skrýva pod tou jeho perinkou, v teple a pohodlí. Napokon vstane a ľahne si na kraj postele k nej, i keď, na jednolôžkovej posteli kde spia dvaja ľudia sa ťažko vyhnú nejakému dotýkaniu sa rukami. Nebol si istý či to bol napokon dobrý nápad, či to Ema ešte nebude ľutovať a či jej naozaj neublíži.* Najvyšší čas aby si si o seba začala robiť starosti...prípadne zohnala chrániče *Otočil k nej hlavu a usmial sa.*

Arutha

*Až keď rozprávala o jej rodine si uvedomil ako by bol rád keby sa radšej bol mýlil a ona mala s rodinou dobré vzťahy. Nepočúvalo sa totiž príjemne a rozumel jej keď o tom nechcela hovoriť a konkretizovať. Ani by to nebol po nej žiadal. Nie moc bol nadšený tým čo počúval. Chvíľu mal dokonca chuť ju zastaviť, nechcel aby to hovorila. Mal nutkanie ju ľutovať a vedel, že to by vôbec nebolo dobré. Ale čo si mal pomyslieť, keď mu bolo ľúto, že rodičia si nevážili akú zlatú dievku mali doma?* Niektorí ľudia si neuvedomujú aký poklad majú doma.* Usmial sa a naklonil sa k nej aby svojím nosom jej pošúchal po tom jeho a na odľahčenie situácie sa ešte zasmial. Nechcel aby bola smutnučká. Nezaslúžila si to a hlavne sa mu nepáčilo to ako pristupovali k nej jej rodičia čo si vypočul. Keby sa bol niekedy stretol s tými veľactenými ľuďmi asi by im ukázal aký vie mať naozaj kvetnatý slovník. Bolo lepšie sa sústrediť na kábliky a sedenie na vajíčkach.* No ja aj viem ako by som si od teba ukradol trošku tej energie.* Uškrnul sa.* Stačilo by prepojiť naše kábliky, nie?* Začal sa triasť od smiechu, ale veľmi rýchlo ho to prešlo, keď spomenula Šťastnú ženu.* Nie nie, zle si pochopila. To Maels čítava Šťastnú ženu, ja nie, lebo ja vtedy spávam. Ja iba potom počúvam čo mi referuje, ale osobne nie som o veľa chytrejší. Ste jednoducho komplikované stvorenia. Jediný muž, ktorý vám rozumie je asi iba Mathias, miestny "cvokár" ale fajný chlapík.* Niekedy sa s Maelsom čudovali ako je možné, že Mathias to zatiaľ na žiadnu ženskú neskúsil. Možno ženám práve preto rozumel, lebo bol gay. Aj to im už napadlo, ale nedostali odpovede u nikoho. Mathias sa rovnako správal k obom pohlaviam.* Miláčik buď rada, že nevieš načo som myslel keď si sedela na mne. A už vôbec že nevieš čo všetko som cítil.* Žiaľ Kala začala rýpať na nesprávnom mieste. Veľmi nesprávnom.*

Ema

*Ak aj chcela niečo povedať, tak nemohla, lebo ten výbuch smiechu čo potom nálsedoval nedokázala absolútne ovládnuť. Ani skrývanie tváre do perín by jej nepomohlo. Tak ako sa dalo keď už bol pri nej stisla kolená k hrudi a smiala sa čo jej hlasivky stačili. Dokonca ani nevnímala čo jej hovoril, lebo to ako hlasno sa smiala nedokázala zastaviť.* Takže ja sa tu HOVNÍM?!* Vyprskal ďalšíkrát rovnako intenzívne. Tak táto jeho hláška ju dokonale zničila. Veď to čo povedal, na tom sa nedalo smiať.* Júúj, až ma bolí bruško.* Skučala keď smiech začínal utíchať a ona cítila v bruchu tupú sťahujúcu bolesť, ktorá jej zabraňovala dýchať.* Tak toto ti vyšlo!* Až keď sa konečne uvedomila a ukľudnila, tak zistila ako veľmi zaberala miesta. Tvárou k nemu si ľahla na bok, chrbtom sa oprela o stenu, ruky si skromne zložila na hrudi a s kajúcnym pohľadom sa zadívala na neho.* Prepáč, ale to čo si povedal ma fakt skvele rozosmialo. Vraj sa tu hovním.* Opäť ju začínal chytať smiech a tak si rýchlo pritlačila dlane na pery a kusla si do jazyka.* Čo budeš robiť ak ťa teda znásilním? To sa mi vyhýbať nebudeš?* Aj keď ho vnímala jedným uchom dnu, druhým von, tých pár slov predsa len začula.* Robiť si starosti o seba? Skôr by si sa ty mal začať báť, predsa len tá myšlienka znásilnenia ma stále láka.* Uťahovala si z neho a schválne mi koketne začala prechádzať psrtami po hrudi, ako panáčik robiaci kroky. So smiechom sa stiahla a ruky si zase skromne zložila na hrudi.* Už budem dobrá!

Mey Small

*Vedela, že po tomto večeri už nič nebude také ako predtým a ani ona sama už nebude tá istá Mey. Bolo to akoby pri Maelsovi ožila a to, čo bolo predtým čiernobiele naberalo nové a nepoznané farby. Ako by potom mohla predstierať, že sa jej to nepáči, keď túžila len po tom, aby to všetko pokračovalo? Cítila sa ako človek, ktorý objavuje nový svet a všetko v ňom ju dokonale fascinovalo, všetko chcela vyskúšať a nemienila dlhšie čakať. Sama netušila prečo je tá myšlienka taká nástojčivá akoby sa bála, že ráno obaja zabudnú na to, čo sa stalo no ona to nechcela. Maels v nej prebúdzal ženskosť a ona spolu s rozkošou, ktorú jej dával nachádzala v sebe aj potešenie z toho, že na ňu reaguje tak vášnivo, že mu, tak ako to sám povedal, motá hlavu. Najskôr neverila, že by niečoho takého bola schopná, ale jeho stony a vlniace sa telo svedčili o opaku. Lichotilo jej to, dodávalo odvahu a zároveň vzbudzovalo nenásytnosť, ktorá pramenila z vedomia, že takto je voči jej dotykom bezmocný. Teraz, keď objavila svoju novú stránku nechcela sa jej tak rýchlo vzdať. Nechcela sa vzdať Malesa. Natiahla ruku a bruškami prstov mu začala nežne stierať kvapôčky potu z čela. Robila to nenáhlivo a nakoniec si jeho tvár pritiahla bližšie k sebe, aby to isté mohla zopakovať perami.* Nie, Males, za niečo takéto by neupálili.* zašepkala mu s úsmevom pri uchu a potom s búšiacim srdcom vyklenula chrbát, aby sa podeň dostala rukami. To, čo chcela urobiť bol veľký risk. Netušila ako Maels zareaguje, či ju nevysmeje alebo pošle preč. Bola to tá najkrajšie bláznivá a zároveň najneistejšia vec akú v živote urobila alebo lepšie povedané chystala sa urobiť. Prstami nahmatala zapínanie na šatách a potiahla. Zips vydal tichý šušťavý zvuk a spod roztvorenej látky vykukala nahá pokožka jej chrbta. Potom sa rukami presunula dopredu a začala si povoľovať viazanie na živôtiku. Šnúrku po šnúrke vyťahovala z látky a jej hruď sa dvíhala stále prudšie, pretože o malú chvíľu na to si stiahla z oboch pliec ramienka a vrchný diel šiat sa zošuchol po jej tele až k pásu. Za celý ten čas sa na Malesa neodvážila ani pozrieť no aj napriek tomu pokračovala až kým sa nevyslobodila aj zo zvyšku látky a náhle na sebe nemala nič okrem spodného prádla. Ona a Maels už k sebe neboli pripútaný no nikdy predtým sa necítila taká zraniteľná a zároveň neskutočne až bláznivo odvážna. Pomaly sa otočila tak, že sa kolenami obkročmo zapierala popri jeho bokoch a nakoniec sa mu opatrne posadila do lona. Cítila sa hriešne, nehanebne no najprekvapujúcejšie na tom bolo, že sa jej to tak páčilo.* Ale za toto by ma upáliť mohli.* zašepkala a opatrne k nemu zodvihla pohľad. Chcela ho predsa zviesť, ale ako, keď vôbec netušila či robí dobre alebo zle? Veľké modré oči sa zahľadeli do Maelsových no neuhli ako by to možno čakal. Stále dýchala prudko a hoci sa to snažila potlačiť cítila strach. Bála sa odmietnutia. Veľmi dobre si uvedomovala, čo robí, nepila takže sa na alkohol nemohla a ani nechcela vyhovárať.* Chcem to urobiť.* zašepkala takmer nečujne no rozhodne a stále sa nepohla.* Chcem to s tebou.* Tak a bolo to vonku. Koľkokrát sa jej snívalo práve o tejto chvíli? No vo fantáziách sa nikdy necítila tak neisto, pretože vždy vedela akú odpoveď dostane no teraz...červeň jej začala stúpať do líc a pohľad padať na ruky.*

Maels

*On bol vždy tým zvodcom, ktorý zvádzal. On nebol tým, ktorého zvádzali. Jednoducho na toto zvyknutý nebol. A presne toto práve robila Mey! Tvrdo ho zvádzala a on bol taký bezbranný, aj keď popravde sa mu ani nechcelo brániť sa. Hlavne nie keď začala robiť to čo robila. Ona si zo mňa strieľa! Vážne sa vyzlieka! Ona sa vyzlieka!!! Panebože, veď ona sa vyzliekla!! Srdce mu išlo vyskočiť z hrude a on sa išiel z toho zblázniť. Mey bola iba v spodnom prádle a ona mal na predlaktiach stále zalepené jej šaty. Stačilo pár prudkých trhnutí a ozvalo sa hlasné praskanie látky.* Prepáč.* Neskôr jej dá niečo zo svojho oblečenia a šaty jej prípadne nahradí, alebo dá opraviť. Teraz bolo najdôležitejšie môcť používať ruky, aj keď z predlaktí mu trčali pásy látky ako také franforce. Pevne ju chytil za boky a pritlačil tak aby sa nemohla ani pohnúť. Cítil ako ho jeho telo začínalo zrádzať a ona musela cítiť ako po nej túžil. Sedela na tom správnom mieste aby pochopila a jej priznanie nasvedčovalo o tom, že aj ňou zmietali rovnaké pocity ako ním. Takmer sa mu srdce pozastavovalo od prekvapenia. Povedala tie najkrajšie slová aké kedy počul a ak si jasne spomínal dnes mu naznačila, že je panna, aj keď si nebol istý či ju správne pochopil. Prudko sa posadil a pritisol si jej nahú hrď iba v podprsenke k tej svojej a perami vyhľadal tie citlivé miestočka na krku a kľúčnych kostiach. Jazykom a zubami si brázdil cestu k jej slasti a rozkoši. Nosom z hlboka vdychoval jej omamnú vôňu ženskú a zvodnú. Keby mu na nej nezáležalo neváhal by. Ale bola to Mey. Jeho Bauky. A presne to ho donútilo sa zastaviť a keď odtiahol od nej svoju tvár, zadíval sa jej priamo do očí.* Si si istá?* Šepol a aj jemu samému sa zdal jeho hlas hrubý a chrapľavý akoby bol zachrípnutý.* Vedz, že ma to stojí veľa sebazapierania, ale chcem aby to bolo pre teba výnimočné. Tu výnimočnosť nie je.* Poobzeral sa vôkol seba.* Žiadne ruže, žiadne sviece, žiadna pekná vôňa a predtým žiadne vyznanie...* Zastavil sa, lebo zaváhal. Rozhodol sa vsadiť na horúcu kartu.* Chcem aby to pre teba bolo prvýkrát nezabudnuteľné, výnimočné a aby si to pokiaľ sa dá nikdy neoľutovala.* Tu by mal asi pocit, že to bolo hlavne pudové. Tá romantika, ktorú by jej rád dal mu chýbala. Možno by sa cítil akoby ju zneužil. Ona si nič také rozhodne nezaslúžila. Chcel jej dať to najlepšie a najkrajšie čo mohol a čo by bolo v jeho sile. Ak už sa rozhodla dať mu to najcennejšie čo mala. Navyše dnes už na otázky sexu povedal viac než dosť hlúpostí, najprv o tom orgazme a neskôr o parkovaní autíčka.* Chcem ťa, Bauky, ale rád by som ti dal viac.* Čo teraz jej naozaj dať nemôže, aj keď naozaj chcel, lebo to že chcela práve jeho, že sa mu tak ponúkla, to pre neho nebolo vôbec odpudivým, ani zatracujúcim, ale práve naopak. Dojemným. A vedel, že keď sa mu takto ponúkla, stálo ju to naozaj veľa odvahy a odhodlania. Jeho pery si opäť našli cestu k jej belasej pokožke a dúfal, že sa mu podarilo presvedčiť ju, že ak počká, môže sa tešiť na niečo krásne. Takto keby sa s ňou vyspal hneď, mal by pocit akoby to bol iba sex na jednu noc a toto u nej podstúpiť nechcel, lebo ona takou na jednu noc nebola a rozhodne nechcel aby to tak vyznelo. A keď si predstavil o čo sa vlastne oberal, jeho telo kričalo bolesťou, ktorá nemala dostať uvoľnenia, nemala dostať tej slasti po ktorej revala, ale bol ochotný to podstúpiť. Niekedy bol masochista.*

Kala

*Nepovažovala sa za nijaký poklad, nebola práve vzorná dceruška, no na druhej strane sa nepovažovala ani vinná za vzťahy v ich rodine. Ak nevedeli akceptovať tým kým je, nebol to jej problém. V podstate pre ňu boli rodičia cudzí ľudia, nič o nich poriadne nevedela. Nič také, ako vedeli iné deti o svojich rodičoch. Boli len osobami ktoré musela stretávať kým ju nevyšachovali z ich životov a to vlastne prezrádzalo i ich zmýšľanie. Tiež bola len nepotrebná osôbka v ich životoch, ktorá mohla všetko zničiť. Ako také neposlušné šteňa ju odkopli a zbavili sa jej. To zabilo aj tú poslednú nádej nato, aby sa raz vzťahy zlepšili. Nepekné myšlienky miešané so spomienkami sa jej skúšali natlačiť do hlavy, no Arutha ich odohnal veľmi rozkošným spôsobom. Keď ju pošúchal nosom o ten jej, to všetko čo pociťovala nahradili úplne iné pocity, oveľa krajšie a jej srdce sa opäť bláznivo rozbúchalo. Bol na krátky okamih tak blízučko jej tvári, až jej líca začali opäť sálať teplo, čo maskovala len zelená farba. Odrazu sa ale rozosmiala.* Prepojiť naše kábliky? Tak takto sa tomu teraz hovorí? *Možno to vôbec nemyslel tak ako to vyznelo, no ten jeho smiech a fakt, že pred chvíľou spomínal sukňu a kábliky hovoril o niečom inom.* Len či by ťa to skôr...hmm...nevyskratovalo, či nevyšťavilo ešte viac *Radšej nechcela myslieť nato, kam zase táto debata dvojzmyslov vedie. No musela sa smiať, či chcela alebo nechcela.* Jasné, teraz to chceš zvádzať na chudáka Maelsa a pritom určite keď ti o tom rozpráva lipneš na každom slove, len aby si odhalil tú našu komplikovanosť *Bolo jednoduchšie rýpať, menej sa pri tom cítila nesvoja a k tomu, bolo to i vtipnejšie, hlavne keď vedela, že on jej rýpanie bude opätovať.* Cvokár? *Nadvihla obočie. Už len to jej tu chýbalo, nejaký oný čo ju bude otravovať a dopovať ju kadejakým svinstvom. Cvokárov teda mala v zuboch. Psychické zdravie pacientov? To určite. Všetci do jedného ktorých stretla boli svine pokrytecké. Pre prachy by hádam pacienta i nadopovali na smrť.* Chodenie k nemu dúfam nie je povinné. *Slabo si vzdychla, to by zase bolo. Síce on ho nazval fajným chlapíkom, no tomu nemohla veriť. Možno mala predsudky, no na jej mieste by ich mal každý. Jednoducho nedokázala mať príjemné myšlienky k cvokárom.* No, ja som cítila kadečo. Moja domýšľavosť je šikovná i bez toho aby som to vedela *Zachichoce sa.*



Taliah Nura

*V prvom okamihu vôbec nechápal, prečo sa tak strašne moc rozosmiala. Bolo to síce nákazlivé, no nedalo sa mu smiať takým bezprostredným smiechom ako jej, keď netušil, čo je také vtipné. Až jej vyprsknutie spojené s vysvetlením ho rozosmialo.* No, aspoň vidíš načo myslím! Na hovnenie! *Smial sa, netušil ako k tomu slovu prišiel, no, asi to prezrádzalo nejakú jeho skrytú úchylku alebo čo. Asi zbehne za Matiasom a spomenie, že keď leží s dievčaťom v jednej posteli, myslí na tom na nevhodné veci. Možno sa o sebe dozvie kadejaké novinky.* Nepochybne sa o tomto zmienim miestnemu cvokárovi, bude mať so mňa a môjho hovnenia radosť. *On k nemu ale chodil zriedka, možno preto, že sa nechcel zmeniť. Nechcel sa pridať do spoločenského života, bol spokojný so svojim samotárskym ja i keď práve zisťoval, že niektorá spoločnosť je príjemná.* A prečo si si taká istá že by to nakoniec bolo znásilnenie? *Chcela si z neho uťahovať? No tak prečo by si neuťahoval on z nej.* Takže myšlienka znásilnenia ťa naozaj láka? No to by som nepovedal že by si ma tak rada vyzliekla a obťažovala...*Pocítil jej ruku na svojej hrudi a prekvapene ju sledoval, potvoru jednu malú. Na krátky, ale naozaj krátky okamih ho dokonca napadlo, že s ním možno flirtuje, no kto sa v tom mal vyznať? Celá ženská populácia bola moc komplikovaná. Zase pocítil tú nervozitu ktorú mu spôsobovala svojim správaním, no vedel že by mal niečo spraviť. Preto sa k nej priklonil, nahol nad ňu tak blízko ale dal pozor aby sa im tváre nedotkli a s nadvihnutým obočím prehovoril. Značne pobavene, no skúsil dať do toho i kúsok zvodnosti. Alebo aspoň dúfal že tak nejako sa pokúša o zvodnosť.* A čo ak ťa teraz budem obťažovať ja?

Yori, Gem


*Yori sa chystal výjsť za dievčatami, ale Gemova ruka mu prehradila cestu.
„Čo to má znamenať? Ja tu predsa bývam.“ Usmial sa Yori sladkoironickým úsmevom a už sa nevedel dočkať ako Shaine dostane do rozpakov. Veľakrát sa už o to snažil, ale nikdy sa mu tu nepodarilo a možno keby ju prichytil nahú objavil by sa na tej arogantnej a namyslenej tvári poriadny mrak červene. Pomstychtivo sa zachechtal, ale Gemova ruka bola pevne na svojom mieste a pustila ho až po niekoľkých minútach, keď už nemal šancu niečo uvidieť. Namrzene vrazil do izby s Gemom v pätách, ktorý len ledabolo kývol hlavou a sledoval ako sa Shaine usadila do jeho kresla. Sám prešiel k posteli vedľa a hodil sa na ňu voľným štýlom založiac si ruky za hlavu. Za tie roky bol nad Yoriho správanie povznesený a nemienil meniť návyky len preto, že tentoraz tu s nimi boli Shaine a Ash.
Yori si ich sprvoti veľmi nevšímal, lebo sa sám potreboval prezliecť do suchých vecí no potom postrehol, že jeho skriňa je otvorená a niektoré veci chýbajú. S potuteľným úsmevom pohliadol najprv na kôpku mokrého šatstva na zemi a potom striedavo na obe dievčatá. Na Ashietu sa usmial s nepredstieranou spokojnosťou a na Shaine s drzou samoľúbosťou akoby bol hercom, ktorý v priebehu sekundy dokáže meniť výraze tváre tak ako mu to vyhovuje.* Vidím, že ste si na seba našli niečo suché. Vynikajúce.* v očiach sa mu pobavene zalesklo, pretože tušil, že Shaine by si radšej nechala odrezať obe ruky než by si na seba dala niečo z jeho vecí. Toto bola vynikajúca satisfakcia za ten podpásový chmat v kúpeľni.
„Mimochodom Shaine, nepovedala si mi, že Leito je tvoj kamoš. Ale hodíte sa k sebe. Obaja rovnako neznesiteľní. Len by ma zaujímalo ako spolu vydržíte zajtrajší tréning. “ Zachechtal sa a predtým než si vyzliekol mokré tričko a hodil ho na kopu postrehol ako Gem natiahol k Ashiete ruku a poprosil ju, aby mu hodila malú farebnú loptičku, ktorá sa povaľovala na zemi. Tváril sa rovnako uvoľnene ako vždy, ale Yorimu bolo jasné, že počúva každé jedno slovo. Zvlášť, keď spomenul Leita.
„Poznám ho. Vari si ho naštvala?“ Gemova hlava sa otočila na vankúši a jeho oči si ju so smiechom premeriavali. Yori medzitým prešiel k Ashiete, objal ju rukou okolo pliec a pritiahol bližšie k sebe. Tak, aby to ostatní nepočuli sa k nej naklonil a rýchlo zašepkal.* Náhodou nevieš prečo som odpadol?* studená sprcha na neho zapôsobila ako šok, ale pomohla mu aj vyčistiť si myšlienky a teraz si potreboval vyjasniť jednu vec, ktorá mu neschádzala z mysle. Keď odpadol bol s Ashietou no keď sa prebral ona pri ňom nebola .Nemohol uveriť, že by bola až natoľko neľudská, aby ho tam nechala keby si myslela, že mu môže niečo byť. Ale ona ho tam nechala! Nebol síce žiadny šerlok, ale tu niečo nebolo v poriadku a on mal už isté svoje tušenie.
„Ako sa má inak Maels a tá jeho malá potvora?“ opýtal sa s úsmevom no jeho oči sa nesmiali. Ak Ashieta niečo skrývala zistí to a potom...ešte si nebol istý, čo s ňou urobí.*

Query Satho




*Počas jazdy pokojne sedel akoby s ním fantastická rýchlosť auta nič nerobila a on mal na tvári stále ten typický výraz lenivej uvoľnenosti akoby poznal ešte tisíc ďalších a lepších možností ako zažiť skutočné vzrušenie. No radosť a úsmev, ktorý pohrával Nayaree na perách, keď hnala čierny lesklý stroj do zákrut bol na nezaplatenie a absolútne uspokojoval časť jeho potreby urobiť jej dnes večer radosť. Navonok tak možno nepôsobila, ale skrývala sa v nej komplikovanosť, ktorá ho lákala, aby ju odkryl a pochopil. Vždy ho lákali zložité veci a ťažko dosiahnuteľné ciele no v Nayaree bolo viac. Sama o sebe bola hádankou a rovnako tak aj on mal svoje tajomstvá, ktoré si strážil. Spojila ich fyzická príťažlivosť, ale zaujímalo ho či by si ľudia ako oni dvaja mohli porozumieť aj inak. Všetko nechával otvorené.
Otvoril dvere, jeho noha obutá v čiernej, dokonale naleštenej topánke, sa dotkla pevného asfaltu a skôr ako by stihol kývnuť rukou už pri nich stál zamestnanec reštaurácie a čakal kým mu Nayaree nepodá kľúče. Obsluha bola fantastická aj keď občas vtieravo nevhodná.* Hádaš správne. Je to veľmi príjemné miesto a hlavne nás tu nebude nikto rušiť.* Natiahol ruku a počkal kým sa ho Nayaree nechytí. Možno pri niekom inom by to gesto vyznelo staromódne, ale k nemu sa nejakým zvláštnym spôsobom hodilo. Fialkové oči sa prižmúrili v úsmeve, ktorý zdôraznil príťažlivé a zároveň zjemnil neprístupné črty jeho tváre. Úsmev z neho robil celkom iného človeka.* Rezervoval som tu pre nás miesto, ale ak budeš nespokojná môžeme skúsiť aj niečo iné. Môžeš napríklad znovu šoférovať.* úškrnok dodal jeho dvojzmyselnému žartu nádych odľahčenej drzosti.* Keby som tušil, že sa ti tak zapáči moje auto zobral by som ťa radšej na pretekársky okruh.

Mey Small

*Jej neistota sa rozplynula v radosti a úľave, keď ju Maels objal a pritiahol k sebe. To, že pritom roztrhal tie prekrásne biele šaty nebolo vôbec podstatné, pretože jediné, čo v tej chvíli potrebovala bol on. Navyše sa jej vždy páčila jeho divokosť, ktorá ju na jednej strane strašila, ale na strane druhej oveľa viac fascinovala. Možno to bolo preto, že v nej samej sa ukrývalo niečo podobné a strašilo ju len to ako sa s niečím takým vyrovná. Ale pri Maelsovi sa jej zdalo všetko také jednoduché a samozrejmé, že sa už samej seba a svojich túžob nemusela báť. A keď jej začal láskať krk iba s privretými očami mierne zaklonila hlavu a vychutnávala si hrejivé teplo, ktoré sa jej z tých miest šírilo do celého tela. A potom pod sebou zacítila niečo nové a telo sa jej okamžite rozochvelo akoby skôr ako ona vedelo, že práve na toto po celý ten čas čakalo. Ohúrilo ju to, fascinovalo a vzbudzovalo zvedavosť spojenú s predstavivosťou, pretože Maels mal na sebe ešte všetko oblečenie zatiaľ čo ona už takmer nič. Myslela si, že sa odťahuje, aby sa vyzliekol, ale nič také sa nedialo. Prvé slová, ktorými sa jej prihovoril ju vyviedli z rovnováhy. Nebolo to nič výnimočné? Tá myšlienka ju pichla pri srdci, pretože ona sa cítila výnimočne celý čas, ktorý s ním strávila a nepotrebovala by na to ani sviečky ani ruže, nič z toho o čom rozprával. A čím dlhšie hovoril tým zmätenejšie a hlúpejšie sa cítila. Samozrejme hovoril rozumne, ale náhle netušila prečo si to rozmyslel. Prestala sa mu páčiť? Urobila niečo zle? Nikdy sa k druhému mužovi nesprávala tak ako k Maelsovi a druhí muži sa k nej nikdy nepriblížili tak ako on. Ako mohla vedieť čo je vo vzťahu medzi mužom a ženou normálne a správne a čo nie? No teraz sa cítila vážne zle. Strašne hlúpo a naivne a Maels bol tým, ktorý si zachoval chladnú hlavu. Slzy sa jej tisli do očí, ale neprežila by tú hanbu keby ich videl, a tak rýchlo sklonila hlavu a so sileným úsmevom mlčky prikývla. Chcela len odísť. Rýchlo. Hneď! Potrebovala chvíľku času, aby si ovládla hlas natoľko, aby sa jej nechvel no keď prehovorila nezdalo sa jej, že by v ňom zaznievala toľká bezstarostnosť ako si predstavovala.* Dobre, Males, ale čo ak už potom bude príliš neskoro?* ani si neuvedomila, že mu takmer vyzradila svoje tajomstvo, pretože jej myseľ bola mučená celkom inou bolesťou. Skôr než by ju stihol zastaviť sa šikovne vymanila z jeho náruče a jej telo skĺzlo z postele pričom rýchlo zhrabla kúsky toho, čo predtým tvorilo jej šaty. Omotala si látku okolo seba ako najlepšie to išlo a útekom zamierila k dverám. Nestarala sa o to kto ju uvidí a aj keď to bolo zbabelé a detinské nemohla si pomôcť. Nevydržala by byť s Maelsom v jednej miestnosti bez toho, aby sa sklamane nerozplakala a to by bola hanba. Predtým než odomkla dvere a vybehla na chodbu ešte rýchlo vydýchla krátke „Dobrú noc“ a potom sa jej hrdlo príliš zovrelo. Chcela sa len niekam skryť, prepadnúť sa pod zem alebo zomrieť, ale vedela, že to posledné nebude až taký problém. O dva dni na púštnych závodoch k tomu môže byť veľmi blízko, ale to samozrejme nikto netušil. Študenti ako ona tam nemali ako pretekári čo robiť, ale ju o to požiadal strýko. Vlastne ju nepožiadal, ale premyslene ju k tomu dotlačil a ona nemala na výber. A teraz všetko pokazila ešte aj s Maelsom...*

Maels

Čo som urobil zle? Čo som zase dotrtkal? To ja nikdy neviem otvoriť ústa aby som nepovedal hlúposť? Veď som ju ranil. A aj čert mi je svedkom že to bolo to posledné čo som chcel. Ja som nechcel. Chcel som aby sa cítila výnimočne, zbožňovaná, aby nato nikdy nezabudla, ale čo malo znamenať to jej: čo ak je neskoro? Otec jej prichystal nejaký výdaj a ona je doň nútená? Alebo umiera? Alebo čo do pekla to malo všetko znamenať? Prečo sa jej trasie hlas? A prečo cítim ako strnula? Prečo som zase musel otvárať papuľu? Niekedy by som si zaslúžil aby som prišiel o hlas, lebo nič normálne zo mňa nikdy nevýjde. Prečo som nemohol držať hubu? A prečo to nepochopila? Nie, ja nebudem plakať, ale prečo sa cítim tak zle, akoby som sám sebe zlomil srdce? Veď ja som Bauky nechcel ublížiť, tak prečo sa cítim akoby bolo ublížené aj mne? Ona si to nezaslúži. A ona teraz odo mňa uteká.* Myšlienkové pochody sa mu zastavili na jednej skutočne dôležitej informácii.*

JA SOM FAKT Z PLUTA!!!

*Ako neónový nápis mu to blikalo v hlave a to ho naštartovalo. Ako riadená strela sa rozbehol za Mey. Mal šťastie, že jeho dlhé nohy mu stačili a keď ju konečne dostihol zmätkujúcu na chodbe okamžite jej ovinul pevné ramená okolo tých jej.* Prosím Bauky, poď so mnou do izby.* Šepol jej a začal ju ťahať späť k nemu. Chcel to s ňou vyriešiť, ale nie na chodbe, keď bola nahá. Nešlo o to čo jej chcel on sám povedať, ale asi by zabil toho kto by ju videl takto. Uvedomil si, že by strašne žiarlil a keď sa nato tak díval on už dnes žiarlil keď ju napríklad uniesol Yori a pokúsil sa ju pobozkať. Vtedy cítil žiarlivosť. A jej slzy v očiach a skutočnosť ako moc jej ublížil a pritom nepochopil ako sa mu to podarilo ho donútila konať. Cítil ako sa aj jemu na okamih vtreli slzy do očí. Ale netušil či to boli viac slzy od zlosti alebo ľútosti. V izbe za sebou zatvoril dvere a najprv sa nedokázal na ňu pozrieť. Sám by sa najradšej prefackal.* Bauky..* Zašepkal zničene a obrátil sa k nej tvárou. V jeho očiach bola ľútosť a bolesť, žiadne zmienky po smiechu a radosti.* Toto som nechcel.* Ale čo všetko jej mal pvoedať? Bál sa, že by mu i tak nebola verila, dnes to už naozaj viac pokaziť ani nemohol. Vyznel akoby ju odmietol a pritom to tak nebolo. Chcel k nej natiahnúť ruku, ale na polceste sa zastavil a ruku stiahol späť k telu.* Ja som ťa nechcel odmietnuť, nechcel som aby to vyznelo tak, že to nie je pre mňa výnimočné, či si toto nejako nevážim. Zniesol by som ti aj modré z neba keby si chcela, lebo si to zaslúžiš. Ja som len mal pocit, že by dnešná noc mohla vyznieť ako že to bola iba jednorázovka, ale to by som nechcel. Nechcel by som aby to tak vyznelo a už vonkoncom som nechcel aby to tak aj v skutočnosti bolo. Chcel som aby to bolo pre teba výnimočné, aby si nemala pocit, že som ťa zneužil.* Jeho hlas stíchol a on cítil ako na neho doliehala úzkosť, lebo to čo chcel povedať vlastne nepovedal, lebo nevedel ako by to mal povedať.* Rozumieš, nechcel som aby to bola jednorázovka, lebo... No keby sa to stalo, tak.... Chápeš nie?* Fakt bol v úzkych a iba rozhodil rukami.* Bauky, chcem ťa mať pri sebe každý deň, každý večer, nie jednu noc, chcem aby si bola šťastná, aby som ti mohol dať všetko po čom zatúžiš.* Úzkosť ho aj tak neopúšťala len viacej deptala.* Povedz, stačil by som ti takýto? Takáto noc, netúžiš po inom? Po ružiach, sviečkach, či niečom inom?* Fakt bol už zúfalý. Nerozumel ženám a takto to kvalitne naozaj spackal.*

Shaine X, Ashieta

*Shaine sa zaksichtí na Yoriho. Jeho tón ju nemohol provokovať väčšmi. Svoje predstavy odovzdala sledovaniu na jeho najčudesnejšie druhy smrti. Urazene zaprská. Už zas sa ju snaží podpichovať. Typické. ,,Mám ho rada asi tak, ako teba." Znechuteným podčiarkovaním mu chce zĺahka naznačiť, že aj k plastovej lyžičke prechováva hlbšie city, než k nemu. Ale rovnako ako on, ani ona si nevie predstaviť spolužitie ich zajtrajšieho tréningu. Leito sa bude vyžívať v jej trápení a jej trápenie ju bude podmieňovať k tichým nadávkam, ktoré ku koncu vyústi v hlasitý a otvorený rev. V najhoršom hneve nevie udržať tie správne slová na uzde a hrýzť si zakaždým do jazyka bolí. ,,Stále lepšie akoby som sa mala celé ráno pozerať na teba." To by si asi vypálila oči. Yori sa ani nesnažil skrývať svoje pravé vyrývačné ja. Tešil sa z jej bolesti. Vŕtal nôž v čerstvej rane. Nemalo však zmysel častovať ho ďalšími hnusnými poznámkami. Aj tak si z toho nič nerobí. Prehnane by úsilie vyšlo nazmar. Ashieta sa medzi ich slovnú prestrelku zohla po farebnú loptičku. Zovrela ju v ruke a s úsmevom na perách ju hodila do Gemových rúk.
Shaine pokrčí plecami. ,,Pravdepodobne. Chcela som dať ochutnať nejakému nováčikovy z môjho pohára, keďźe som sa bála Maelsovho vyčínania. Dobre som urobila, lebo ten Leito, či ako sa to volá ma zastavil a podal mi pohár v poriadku. Ten otrávený chcel." Samozrejme pitie nebolo v skutočnosti otrávené, lenže v tejto chvíli jej na um neprichádzajú správne slová k vyjadreniu situácie. ,,Ja som sa chcela pobaviť, tak som mu zmizla a podala pohár nováčikovy. Keď ma potom stretol, hrozne penil a chcel vedieť moje meno. Potom mi už len na chodbe oznámil, že ráno máme spolu tréning a odobril mu to saladin Ailes." Pozre nahnevane na Ashietu. Všetko je jej vina. Ash nevinne sklopí zrak. Neuvedomuje si vážnosť, no napriek tomu ju to mrzí, čo Shaine ako-tak stačí pre upokojenie. Neurobila to predsa naschvál. Ashieta by jemne zapriadla, keby to vedela. Yoriho objatie bolo príjemné napriek všetkému, čo mu spôsobila. Vlastne sa mu nič hrozného nestalo, takže obviňovanie samej seba nebolo na mieste. Pri jeho otázke sa zarazí. Sťažka preglgne. Preboha on to vie. Zhrozila sa. Ale ako? Dávala si predsa pozor. ,,Veď vieš Yori, alkohol." Pozrie mu s úsmevom do očí. Snaží sa vyzerať pokojne, zatiaľ čo jej vnútro obžierajú plamene paniky. Ak ju podozrieva, nebude môcť dokončiť to, ćo začala. Určite bude v strehu. ,,Myslíš Mey? Neviem. Čo je s Maelsom?" Druhou otázkou sa jej podozrenie len potvrdilo. Musí mu to nejako logicky vysvetliť. ,,Ty si odpadol a zavalil ma. Ten Leito čo ste ho tu spomínali mi prišiel na pomoc. Potom prišla Shaine a ťahala ma preč." Výlet za Maelsom vynechá. Len čo by pridala olej do ohňa. Shaine sa chce pomaly zdvihnúť na odchod, ale priateľkin nepokojný výraz k nej doľahol cez pramene vlasov, v ktorých si ukrývala tvár sklonenú k zemi. Prejstotu radšej ostane. Len ak by sa Yori rozhodol niečo vykonať.*

Nayaree Rezisté

*Pohľadom stále hltala všetko, čo sa jej práve dostávalo do zorného poľa. Zamestnanca ignorovala. Nechcela sa vzdať kľúča, lebo to znamenalo, že bude musieť toto dokonalé auto opustiť. Zaujímalo by ju, odkiaľ ho Query má. Určite ho nezohnal v Zelovoci. Nahla sa k volantu a nežne naň priložila svoje pery. Prstami po ňom prešla. Druhou rukou pohladila jemnú kožu sedadla spolujazdca. Bola vyhriata od teploty tela.* Ja sa vrátim miláčik a potom od teba mamička nikdy neodíde. *Pokrútila hlavou. Musela však myslieť na to, že toto auto je Queryho a že jej ho určite nedaruje len preto, lebo mu do ucha pradie milé reči. Aj s hroziacim odlúčením sa do neho zamilovala. Ach zakázaná láska bolí.* Nikdy som tu nebola, ale páči sa mi tu. *Usmeje sa na neho. Teraz je rada, že Queryho ponuku neodmietla, lebo lepší večer ani vymyslieť nemohol. Na to ponuré utiahnutie v izbe rozhodne nemalo. Chytila sa ponúknutej ruky a so smútkom na duši vstala z pohodlného sedadla.* Ale nie. Tu to vyzerá dobre. Nemusíme sa nikam premiestňovať. *Aj keby odmietnutie tohto miesta znamenalo, že by zas nasadli do auta prejaudili minimálne ďalší kilometer, aby našli iné miesto. Zavrhla tieto myšlienky.* Tak si na ten pretekársky okruh zájdeme po večeri. Nie je na bláznivú jazdu po večeri. *Usmeje sa. To je to pravé spojenie, ktoré jej dokáźe vyčari´t úsmev na perách.*

Arutha

*Rozhodol sa tak ako aj Kala sústrediť myseľ na omnoho veselšie veci ako bola téma o jej rodičoch. Nebolo to nič nad čím by chcel uvažovať. Ona bola tu a to bolo hlavné. Rozkošné bláznivé dievčisko, ktorého domovom teraz bola táto škola. Tak ako aj pre ostatných osadníkov tu. Ani on a ani Maels nemali už rodiny. Obaja boli priateľmi od detstva a ich rodičia boli piloti, preto sa im podarilo žiť tu ešte ako deti. Nie priamo v tomto komplexe, ale vo vedľajšom kam študenti nemali žiaden prístup, len vyučujúci a rodiny pilotov. Maelsova matka umrel po pôrode a Aruthova keď mal sedem rokov. Otcovia im umreli spolu. Bratia v boji, tak tomu hovorili. A oni dvaja? Jednoducho dostali šancu ísť v šľapajách otcov a prijali ju. No nemali žiadne výhody, testy a skúšky mali rovnaké. Boli iba dve výhody, ktoré mali. Že letectvo mali v génoch a druhá, že to tu už poznali skôr než sa sem oficiálne dostali. Celá veda. A tak ich celým doterajším životom bolo toto miesto.* No áno prepojiť kábliky, načo zase myslíš?!* Smial sa, keď si uvedomil, že očividne Kala našla dvojzmysel, ktorý si ani on najprv neuvedomil. Babizňa jedna! Aspoň videl načo dievča myslelo, ale aj tak sa tomu smial, lebo ke´d si uvedomoval ako to naozaj vyznelo, ten dvojzmysel sa tam prehliadnuť jednoducho nedal.* O to sa neboj, žiadne skratovanie, ani vyšťavovanie nebude. Ja som veľký chlapček.* A aj silný, ale to by si zase protirečil pri slovách o tom, že jeho krehká konštrukcia naozaj neznesie veľa.* Skôr by som sa bál, aby to teba nevyšťavilo. Ono sa to nezdá, ale ja vydržím veľa, no u teba neviem neviem.* Ale teraz už schválne viedol rozhovor dvojzmyselne a trochu krivým smerom.* By si neverila koľko hlúpostí sa v takom časopise vie popísať. Je to niekedy sranda počúvať ho. A hlavne keď začne híkať a zveličovať. Minule na mňa spustil že: Artie! A ty si vedel, že ženy vedia byť vzrušené pri kojení detí???? Veď to je maximálne nechutné! To je akoby sa mali vzrušiť pri jedení banánu!* V tvári robil rôzne ksichty a vypúčal oči, špúlil pery a tváril sa zhrozene tak ako vtedy Maels. To bol naozaj vtipný rozhovor. Jediné ich šťastie bolo, že toto všetko Maels si nechal až na koniec hodiny, kedy ich už Ailes nechal pobaliť sa. Vtedy to Maels tak hlasno vykrikoval a rozhadzoval rukami, že o jeho zážitku pravdepodobne vedela celá trieda. To bola hanba!* Áno, cvokár, má aj povolené predpisovať lieky, ale nerobieva to. Je to milý chlapík s ktorým v lete chodievame na pivko a bavíme sa. No nemusíš sa báť, nie je povinné chodiť k nemu. Ale zájsť si na kus reči, poklebetiť niekedy padne vhod. Hlavne ak sa chceš vyhnúť nejakej hodine.* Uškrnul sa. Všimol si jej "nadšenie" z toho, že tu majú psychológa a úprimne netušil čohos a tak vydesila, ale akceptoval to. Však ona bude mať tú česť sa stretnúť s Mathiasom a možno pochopí, že sa nie je čoho báť.* Hej to mi je jasné, určite si si podomýšľala naozaj pestré veci.* Dodal a zase jej vyplazil jazyk, teraz pre zmenu jej však ešte aj oblizol nos. Nech sa toľko nerehoce.*



Ema

*Keď začal hovoriť o hovnení zase sa musela smiať. Tak toto slovíčko mu fakt vyšlo!* Pozor, aby si nepomyslel o tebe niečo neslušné. Používať slovíčka ako hovno, hovniť sa a podobné veru nie sú moc vhodné v spoločnosti takej slečny ako som ja.* Opäť vyprskla smiechom. Už ju začínali štípať oči a nielen od smiechu ale aj od bolesti bruška. Ale tak toto bolo na ňu naozaj veľa. Však takéto čosi! To mu fakt vyšlo. Netušila ako k slovu hovniť sa prišiel, ale nepochybne mal u nej veľké plus.* Vidíš a ty si hovoril, že to s dievčatami nevieš! Však si vtipný.* Síce možno by to každej neprišlo naozaj smiešne, lebo vedela že niektoré dievčatá vedeli byť citlivky, ako napríklad jej mamička, ale pre ňu to bol oddych. Naozaj skvelá zábava. Smiech jej zanikol v okamihu kedy povedal, že by to nebolo znásilnenie. Ako zakríknutá stíchla a vytreštila oči. To čo hovoril? On si ju doberal, alebo to robil schválne? Vlastne prečo jej to povedal? Však takéto veci..! Určite žartoval!*A prečo by to nemalo byť znásilnenie?* Opýtala sa šokovaná. Nebola zakríknutá že by ju urazil, či vydesil, len poriadne prekvapil. Pochopila všetko až keď pokračoval. Okamžite sa jej zjavil na perách diabolský úškrn. Ten aj tak veľmi rýchlo zmizol a nahradilo ho šokovanie, lebo ani nestihla zareagovať a on sa k nej sklonil a pohrozil jej obťažovaním. Pravdepodobne si ani neuvedomoval aký to malo na ňu zvláštny účinok. Na pokožke jej vyskočila husia koža.* A kto by povedal, že by to bolo obťažovanie?* Opáčila rovnakým hlasom, aj keď naprázdno preglgla. Začínala mať sucho v ústach. Asi ich šantenie zachádzalo ďalej a uvedomila si to až neskoro. Rozhodne mu nemala behať prstami po hrudi, však s ním flirtovala ako taká malá koketnica radodajná. No ak sa on rozhodol pokračovať, rozhodne neplánovala cúvnuť, či vzdať sa. Jeho blízkosť, pri jej tvári však bola nepriehľadnuteľná a ona aj keď sa usmievala cítila ako stŕpla. Bola mierne nervózna keď bol pri nej a nebolo to nepríjemné, práve naopak. Niečo ako Kala pri Aruthovi, ktorá bola tak mimo, že ju ani ona nespoznávala.* Kto povedal, že by som sa bránila?* Dodala s tichým smiechom, aj keď musela zatajiť, bála sa čo i len na neho dýchnuť, tak bol blízko jej tváre.*

Mey Small

*Pritískala si zvyšky svojich šiat k hrudi a potkýnavo kráčala chodbou tak rýchlo ako jej to len tma a úzkosťou zovreté srdce dovoľovali. Bolo jej jedno či ju takto nieto uvidí, pretože v tej chvíli akoby už na ničom nezáležalo, ale keď jej na ramená dopadli čiesi ruky predsa len ju to vyľakalo natoľko, že sa strhla a v prvom momente chcela brániť. Našťastie pomyselného útočníka nekopla, pretože, keď sa otočila uvidela Maelsovu tvár. Prekvapilo ju to natoľko, že ho bez slova a celkom strnulo poslúchla. Nohy ju automaticky niesli smerom, ktorým ju viedol a nevzpierala sa, pretože akokoľvek zmätene sa cítila predsa len v nej Maelsova blízkosť zakaždým dokázala vyvolať príliv hrejivého šťastia. Toľko vecí sa dialo naraz a v jeden večer až tomu miestami ani sama nemohla uveriť. Bolo to akoby sa ocitla na kolotoči raz hore a potom dolu a to sa opakovalo toľkokrát, že musela byť ostražitá, aby znovu neurobila nejakú chybu. Ale keď ju Maels vtiahol naspäť do izby a ona sa chrbtom oprela o dvere, ruky skrížené na hrudi a držiace zdrapy látky, upútal ju svojimi slovami a najmä hlasom. Pomaly zodvihla hlavu, pozrela mu do očí a to, čo v nich uvidela jej samej prinieslo trápenie, pretože to bola jeho bolesť, ktorú znášala horšie ako svoju. A čím dlhšie rozprával tým viac sa cítila hlúpo, lebo nakoniec sa iba znovu potvrdilo ako bláznivo si vysvetlila jeho starostlivosť o ňu. Hovoril jej toľko krásnych vecí ako by ju mal najradšej stále pri sebe a ona zatiaľ prichádzala na to, že sa vo svojom úsudku mýlila. Nie, Males ju neodmietol hoci stále cítila isté sklamanie no už rozumela jeho dôvodom. Bol k nej úprimný, a preto si od nej zaslúžil to isté. So smutným úsmevom si ticho vzdychla a prehrala boj s túžbou pohladiť ho po tvári. Natiahla k nemu ruku a bruškami prstov začala zľahka prechádzať po jeho ustarostene zmraštenom obočí akoby ho chcela vyrovnať. Zaplavila ju taká silná neha, že chcela Malesa objať a držať ho pri sebe tak dlho až kým by nepochopil aký je pre ňu dôležitý. Teraz jej bol ešte bližší, pretože si uvedomila, že sám sa pri nej niekedy cítil rovnako neisto ako ona pri ňom. Zvlášť, keď jeden druhého dobre nepochopili.* Males...*zašepkala jeho meno a pevne ho objala rukami nad pásom, zdrapy šiat jej nepovšimnuté padli k nohám. Tisla si ho k sebe v ochrannom geste akoby ho jej útle telo dokázalo pohltiť a ochrániť pred celým svetom. * Myslela som si, že si zmenil názor a že ma nechceš, že som urobila niečo zlé a nie naopak. Ty si bol a stále si úžasný a ja sa s tebou cítim tak ... slobodne a voľne akoby som sa po toľkých rokoch začala zobúdzať. Nikdy by som ťa nemohla obviniť z toho, že si ma zneužil, pretože všetko, čo si so mnou robil bolo nádherné a ja som to chcela, nenútil si ma. Vlastne som to bola ja, ktorá ťa skoro zneužila.* dodala potichu a predstavila si ako sa pred ním vyzliekla, ako ho zvádzala a on pri tom chcel iba jej dobro, za ktoré sa mu odmenila útekom. Pokrútila hlavou a tvárou sa na okamih hlbšie zaborila do Malesovej hrude. Zhlboka sa nadýchla a do nosa sa jej dostala jeho upokojujúca vôňa.* Myslela som si, že nebudem mať viac príležitostí byť k tebe blízko.* zamumlala ticho, ale potom zaklonila hlavu, aby ju lepšie počul.* Nechcela som rozmýšľať nad tým, čo bude potom, pretože by som bola šťastná zo všetkého, čo by si mi dal. Ak by som ťa už potom nemohla mať, byť s tebou...myslela som si, že keď som si tak dlho vystačila len s tým ako som ťa z diaľky pozorovala budem sa k tomu môcť vrátiť aj po tejto noci ak by si ty už nechcel, ale teraz si povedal, že chceš a...* znovu začínala bláboliť a hlúpo sa zamotávať. Opatrne mu pozrela do očí.* Nezáleží mi na ružiach a sviečkach, na ničom plánovane dokonalom, pretože mi celkom stačí byť s tebou, môcť sa s tebou rozprávať alebo sa ťa dotýkať.* Cítila sa akoby ju ťarcha všetkých citov, lásky, nehy, zúfalej potreby a túžby, ktoré k Malesovi cítila mali v tej chvíli zadláviť a pritom lietala v oblakoch. Ako to len človek dokáže vydržať? Ako to vydrží ona? Všetko bolo pre ňu oveľa intenzívnejšie, pretože to prežívala prvýkrát a Maels bol jediným na kom jej tak bolestne a dychtivo záležalo.* Bola som hlúpa, prepáč.

Maels

*Bol zničený. Takto sa necítil od smrti otca. Od vtedy bol svet gomička, nič si nepripúšťal. S obľubou sledoval Mey. z diaľky ju analyzoval, zisťoval čo má rada a snažil sa prísť nato prečo bola taká tichá. Aký mala dôvod byť tým utiahnutým dievčatkom? Nevedel, ani nato vlastne neprišiel. A nikdy sa s tým Aruthovi nepriznal. Veľakrát aj na ňu dopadol jeho smiech, keď sa smial. Ako aj včera keď mala z Aruthom zápas. Smial sa, aj keď Aruthovi prial poriadnu nakladačku a nielen preto že to bola práve ona. Dokonca bola utiahnutá aj keď bývala s kamarátkami, aj keď bola sama a jedna ten svoj obľúbený zeleninový sendvič. Jednoducho nerozumel aký má dôvod byť pekné dievča také. A teraz ju mal tu, krásnu, otvorenú a úprimnú a zistil, že bola v skutočnosti ešte fascinujúcejšia než normálne. To ako sa dnes právala bolo krásne. Páčilo sa mu to a nejradšej by bol keby takou ostala navždy. Aspoň v jeho spoločnosti. Nechal sa objať a cítil od nej také teplo, aj keď bola polonahá a musela jej byť zima. Sprvu ostal stáť ako socha, nemal pocit že by si zaslúžil jej objatie, jej pozornosť, lebo aj tak to celé pokazil. No očividne jeho koktatnie pochopila čomu sa mierne potešil. Aspoň že teraz sa nevyjadroval ako mongol a ona rozumela. Položil jej ukazovák pod bradu a zatlačil tak aby sa mu pozrela do očí.* Neospravedlňuj sa.* Zašepkal potichu a sklonil sa, aby jej dal nežný bozk na pery. Trochu roztrasený a utiahnutý akoby sa bál ju pobozkať. No netrval dlho, odtiahol sa od nej a stále s ustráchaným pohľadom sa zadíval do jej očí.* Prosím ťa, povedz mi, prečo si povedala slová- Čo ak bude neskoro.* Nerozumel im, ale odkedy ich počul zneli mu jednostaj v ušiach a mal pocit, že sa za nimi skrývalo viac než sa zdalo. Nepáčil sa mu ich význam.* Malo by sa udiať niečo čoho by...* Hlas sa mu strachu zlomil a on nebol schopný dopovedať.* Malo by sa niečo stať?* Napokon povedal iba toto, lebo slová ako: Niečo čo by mi ťa mohlo vziať? naozaj nedokázal vysloviť. Mal pocit akoby Mey niečo zatajila, ale mohol si to už naozaj iba domýšľať. Dnes by ho to už ani neprekvapilo. Keď sa na ňu teraz takto díval, na jej dokorán otvorené očká v ktorých sa odrážali malé svetielka z tlmeného svetla nad ich hlavami, jemné kadere, ktoré začínali upadať, ale predsa ešte stále jej dávali výraz decentnosti. Uvedomil si, že nemal príležitosť sa ich ani len dotknúť. Fascinovaný jej vlasami k nej vztiahol ruky a jemne jej bruškami prstov prešiel od líc, smerom k sluchám a prsty zaboril do jej vlasov. So zbožňovaným pohľadom sledoval ako sa jeho prsty stratili vo vlasoch a schuti si ten pocit vychutnával. Rukami zašiel až na jej zátylok a tam keď sa prstami dotkol, rovnakou dráhou sa vracal späť k jej lícam. Keby tak vedela aká bola krásna! Vedel, že čaká na odpoveď na otázky, ale nedokázal odolať a opäť sa sklonil k jej perám, no jeho bozk už vôbec nebol taký opatrný a ustráchaný ako pred tým. Vyjadroval ním túžbu po nej, po jej dotykoch, bozkoch, po nej celej. Potreboval ju pri sebe a toto zistenie ho nedesilo, práve naopak. Keby bol vedel aká vie byť, bol by si k nej našiel aj inú cestu. Ona sa pri ňom cítila slobodne a voľne? On zase normálne. Nemal potrebu šaškovať ako to robil obyčajne. Nebujačil a bol pokojný, ako taký skrotený žrebec, ktorý našiel zaľúbenie vo svojom jazdcovi. A páčilo sa mu to! Keď ju bozkával, ani si neuvedomil kedy sa k nej sklonil ešte nižšie a svojím telom sa pritlačil k tomu jej, no jeho hlások v mysli mu ešte pripomenul aby jej dal možnosť odpovedať a aj keď nechcel, napokon sa od nej odtiahol. Predsa len ju nechcel udusiť bozkami.*

Kala


No ja myslím len na prepájanie káblikov predsa...*Zachichotala sa, vediac, že ak to aj nepovedal naschvál, teraz ho to už napadnúť muselo. A mohol hovoriť čo chcel, to prepájanie káblikov znelo nanajvýš povážlivo a dvojzmyselne, nech by sa snažila byť slušná akokoľvek. Niežeby sa teda snažila nemyslieť na dvojzmysli, no zase ich nejako nevyhľadávala. Ono ju to napádalo samé, keď rozprával takéto hlúposti. Ale tak ona to nebrala teda vôbec ako mínus, práve naopak, bavila sa teda kvalitne.* Veľký chlapček, no s krehkou konštrukciou a ja by som si neodpustila keby ti spôsobím nejakú ujmu na zdraví pri tom...prepájaní...*Možno by už mala i zavrieť ústa a nedrístať toľko, no dalo sa to vôbec? Jeho ďalšie slová ju v tom ich dvojzmyselnom rýpaní len podporovali, namiesto toho aby jej nadobro zavreli pusu.* No tak ja nič nevylučujem, možno byť ťa ten skrat naozaj poriadne nakopol a mňa vyšťavil, ale tak...*Nevinne pokrčila drobnými plieckami.* ...hádam by si sa potom postaral o moju aktivitu, ktorú by som potrebovala späť...*Zachechtala sa a pokrútila hlavou. Dobre že tam chúďa Ema nebola, tento večer by ju asi silno poznačil, chúďatko. I keď, možno by sa len čudovala čo toľko rozoberajú prepájanie káblov, Kala si nebola istá, nakoľko by presne pochopila ich dvojzmysly, keď ju tak zmiatla aj tými sprchami mužskými a mydlom. Pri ďalšom Aruthovom rozprávaní sa strašne začala smiať, hodnú chvíľu nebola schopná na to primerane reagovať.*No ako, neviem sa k tomu moc vyjadriť, ešte som teda nemala tú česť kojiť nijaké dieťa a ani sa v blízkej budúcnosti nechystám niečo také absolvovať, ale tak čisto teoreticky majú tie deti v puse...*Pokrčila ramenami, predpokladala že nemusí pokračovať.* ...keď si to tak zoberieme, je to o dotykoch nie o nejakých predstavách, chlap sa tiež dokáže vzrušiť pri...kadečom si myslím. *Opäť hrozilo že sa rozosmeje, to už aká debata toto.* Ale s istotou ti viem povedať, že pri jedení banánu nepociťujem nič viac ako fakt, že sa napchávam *Len si nebola istá čo ju napadne, keď najbližšie bude taký banán jesť. Určite si na túto debatu spomenie a rozosmeje sa i s banánom v ústach. Ak sa zadrhne, pôjde ho strašiť a Maelsa s ním. O cvokárovi radšej nič nepovedala, nevedela si predstaviť také posedenie pri pive s ním a nielen preto, že pivo nepila. Proste to bol cvokár a to bolo nepredstaviteľné. No upokojovala ju myšlienka, že to by bola priveľká náhoda aby na neho narazila na tejto škole.*Som nevedela že som až taká chutnučká!*Zvolala so smiechom, keď jej oblizol nos a jej sa rozochvelo opäť vnútro.*



Taliah Nura

*Takže ona sa mu tam chcela hrať na slečnu? Ešte nevedela čo za búdu si ušila sama na seba takým vyjadrením, no o niekoľko sekúnd jej to už mohlo byť jasné. Teda len čo začal rýpať on.* No to nepochybne, pri takej slečne by som mal používať vznešenejšie a zaobalenejšie výrazy, typu tie veľké voňavé kôpky a tak, ja viem, ale zase taká slečna by predsa nemala ležať a už vôbec nie volať do postele muža ktorého pozná takú chvíľu. No čo nato povie slečna ako si ty? *A to veru ešte neskončil. Pobavili ho ale i jej nasledovné slová o tom že je vtipný. No dnes si tak celkom i pripadal, i keď o svojej vtipnosti silno pochyboval.* To skôr ty budeš veľmi rozrušená z dnešného dňa než ja vtipný. Takéto vyjadrenia si nechaj na dni, keď nebudeš pod vplyvom istých neznámym omamných látok, ktoré ti teraz kolujú krvou a nútia sa smiať *Všimol si ako stíchla keď spomenul to znásilnenie-neznásilnenie a nevedel či sa má uškŕňať alebo dúfať že sa teraz nevydesila. Jej otázka ho trochu zmiatla, hádam jej mal vysvetľovať také veci, že keby ho už ide „znásilniť“ tak by to nebolo predsa len nič také nepríjemné a preto by sa ani nebránil?* Tak vieš, taký úchyl ako ja by sa predsa nebránil nie? * Obrátil to teda radšej takto na taký žartík a nerozoberal nič viac k tejto téme.* No tak keď sa jedná o takú slečnu tak čo iné ako obťažovanie by to potom bolo? Slečny sú predsa slušne vychované no nie? *Tohto sa teraz tak skoro nemohla zbaviť. * Takže preto by si sa asi mala brániť alebo sa mýlim? Alebo to mám brať tak že ťa mám začať obťažovať? * A ževraj hanblivá. A takto s ním chcela koketovať. Najhoršie na tom bolo, že Taliah si uvedomoval že sa jej to celkom darilo, možno si to ani neuvedomovala a možno si ani neuvedomovala, na aký tenký ľad sa mohla dostať. Nie preto žeby ju naozaj obťažoval alebo niečo podobné, no samotár nesamotár, stále bol muž.*

Yori, Gem






*Gem mal pocit akoby sa ocitol na nejakom zlom divadelnom predstavení kde mala každá zápletka ešte milión iných zápletiek. Pohadzoval si farebnú loptičku nad hlavou, krútil ju v rukách a občas prebehol po tvárach všetkých troch ľudí, ktorí sa s ním síce nachádzali v jednej izbe, ale inak nemohli byť všetci odlišnejší. Zvlášť tá nenávisť medzi Shaine a Yorim bola dosť zábavná a len akoby mimochodom ho napadlo, že keby raz tí dvaja uviazli dajme tomu napríklad vo výťahu niekde na najvyššom poschodí bezpochyby by to bola Shaine, ktorá by riskovala život a spustila sa po oceľových lanách, čo najďalej od Yoriho. Zachechtal sa a prudko posadil na posteli.
„Shaine, ak je toto všetko pravda potom si Leita pekne naštvala. Vieš má celkom vyvinutí zmysel pre spravodlivosť, ale ubezpečujem ťa, že tak ako sa vie o druhých postarať sa ich vie aj zbaviť. Možno by si mala napísať rozlúčkový list.“ Podpichol ju so smiechom a hodil do nej loptu. „Nemohol by som sa prísť na vás zajtra pozrieť do tréningovej haly? Bude to pohľad na nezaplatenie.“
Yoriho myseľ sa medzitým uberala celkom iným smerom a Shaine si prestal všímať, pretože na Ashietinej tvári zahliadol niečo, čo by sa dalo považovať za výčitky svedomia. Podozrievavo prižmúril oči, ale úsmev, ktorý jej venoval bol paradoxne priateľský a uvoľnený. „Musí to byť pre teba ťažké, keď sa ťahá s takou chuderkou zatiaľ čo ty by si pre neho zniesla aj modré z neba.“ Natiahol ruku a pohladil Ashietu po líci pričom mu kútiky úst klesli v smutnom chápavom úsmeve. Už dávnejšie si všimol aká je Ashieta Malesovi oddaná a zaujímalo by ho, čo ju k nemu tak púta. Nikdy sa mu nezdalo, že by boli ktovieaký priatelia, ale mohol sa mýliť. Tak či tak mu Maels už dlhšie ležal v žalúdku a túto svoju ťažobu rozhodne nemienil ignorovať.* A nesnaž sa mi nahovoriť, že ťa to neštve.* rozprával pošepky a odtiahol Ashietu ďalej od tých dvoch, aby nepočuli ich súkromný rozhovor.* Ja by som na tvojom mieste zúril. Dočerta, veď v porovnaní s tebou nie je Mey nijaká konkurencia. Nechápem prečo je ten Maels taký slepý.* keď už nič iné aspoň sa dozvie aký je vlastne vzťah medzi nimi dvoma a k tomu Ashiete trochu polichotí.*

Query Satho




Mám tomu rozumieť tak, že miluješ rýchle a pekne nablýskané veci? Vlastne mi môžeš povedať, čo všetko máš rada, dosť ma to zaujíma.* Viedol Nayaree po schodisku pričom sa pred nimi postupne vynárali presklené steny záhradnej reštaurácie. Tlmené osvetlenie sfarbovalo drevené stĺpy do medena a ďalej sa nevtieravo šírilo po celom areály dodávajúc každému kútu nádych útulnosti a pohodlia. Zastal pred uvádzačom a rezervovaným hlasom mu nadiktoval svoje meno. Postarší muž s pretiahnutou tvárou, orlím nosom a aristokraticky nadvihnutím obočím chvíľu pátral v databáze, ale nakoniec im s úslužným úklonom hlavy naznačil, aby ho nasledovali. Šikovne kľučkoval pomedzi stoly bez toho, aby niekoho z hostí vyrušil a zastal až v samom rohu záhrad kde sa z jednej strany ťahal vysoký živý plot a z druhej rástol mohutný kmeň stromu agte. Dlhé previsnuté konáre sa miestami dotýkali zeme a obrovské fialkasté kvety pripomínali motýle imaplu, ktoré v húfoch oddychovali medzi kožovitými listami.
Query sa nenápadne poobzeral okolo seba a medzi prítomnými zahliadol niekoľko známych tvárí. Takže nakoniec predsa len spojí príjemné s užitočným a ako pôjde všetko ako má Nayaree tým nijako neutrpí. Uvádzač ju už usádzal na miesto a položil pred ňu jedálny lístok.
„Zvlášť vám odporúčam našu špecialitu madam. Sau de fleix.“ Keby mal mužov hlas samostatný výzor tváril by sa pri uvádzaní jedla dôležito ako šľachtic najvyššej triedy. Keď si Query sadal na svoje miesto oproti Nayaree fialkasté oči sa mu smiali, ale nehovoril nič. Nechal výber jedla na ňu.*

Shaine X, Ashieta

*Shaine prikývla Gemovým slovám. Pravda naštvala ho. No pri jeho povahe by skôr bolo zvláštne keby to neurobila. On sa vyžíval v bolesti druhých viac ako Yori. A to si myslela, že viac to nejde. Zasmeje sa. Rozlúčkove listy nevedela nikdy písať. Asi bude nutné odísť z tohto sveta bez rozlúćky. ,,Aj ja ťa mám rada. Veľmi so mnou súcitíš." So smiechom chytila loptu do rúk. Nebyť Gemovej prítomnosti, bol by to pre ňu veĺmi nudný večer. Takto aspoň nemusela až tak vnímať Yoriho pritomnosť. No mala pocit, akoby sa jej lepil na pokožku. To bude asi pachom izby. Celý je Yorim nasýtený. ,,Neprovokuj Gem. Ešte uvidíš vraždu v priamom prenose. Ale aby si nebol obeť." Radšej mu zatají fakt, kto má byť jeho vrahom. Keby to vedel, dávala by si na ňu pozor a to by zhoršovalo prípravy na vraždu. Ashieta si vzdychne. Musí to teraž ladne odbiť. Nič na nej nemsie spoznať. Žiaden pocit výtržníka. ,,Yori prečo sem teraz taháś Maelsa? Ak ho máš rád mal si byť teraz v jeho izbe a prilepený k nemu namiesto Mey." Zakrúti sklaamne hlavou. Na kútiky sa jej však derie smiech, pretože tá predstava by ani iné, než smiech nemohla vyvolávať. Nevie si tých dvoch vôbec predstaviť. Keby eśte aj v takom stave súperili o Mey. Maels samozrejme s hlbším významom neź samoduchá jednorázovka. ,,Maels je kamarát. Má dobrého kreatívneho ducha. Nič viac." Zavrtí hlavou. Toto, že povedala? Zastaví ďalśie výbuchy smiechu. Teraz potrebuje dávku serióznosti. ,,Mey že mi nie je konkurencia? Všimol si si ma predtým niekedy? A nemyslím inak ako vhodný objekt na jednorázový sex." Tieto slová v nej skutočne vzbudili nehorázny hnev. Yori tiež nebol žiadne neviniatko a ona mu nebude veriť nejasný opak. Len aby vedel, že aj ona to vie. Má chuť odísť, no ona už nai nevie čo by mala urobiť.*

Mey Small

*Jej srdce reagovalo na Malesovu blízkosť tak bezprostredne, že v okamihu ako jej prstami nadvihol bradu okamžite v hrudi pocítila zmenu, náhly tlak a potom uvoľnenie akoby na malú chvíľu prestalo biť a potom sa roztĺklo ešte prudšie. V nohách a rukách pocítila slabosť, na perách nádherne nežný bozk, ktorý ju zbavoval všetkých zlých pocitov až neostalo nič iba prítomnosť a všetko, čo sa s ňou spájalo. Nanešťastie Maelsova otázka zostala visieť vo vzduchu a ona si až potom s hrôzou uvedomila ako sa pred ním preriekla. Nemala však čas prísť na to ako mu odpovie, pretože jej znovu zobral pôdu pod nohami. Darilo sa mu to tak ľahko akoby v rukách držal špagátiky od jej tela a citov takže sa k nemu primkýnala stále bližšie a bližšie a jediné po čom túžila bol on, jeho slová a dotyky. Bola jeho či to chcel alebo nie a to ako na neho reagovala to jasne potvrdzovalo. V okamihu ako sa jej rukami zaboril do vlasov prerývane vydýchla a privrela oči. Každý dotyk bol pre ňu nový, a preto si ho chcela zapamätať, precítiť až do najmenšieho detailu a darilo sa jej to tak dobre, že sa čochvíľa celá rozochvela a všade kde ju Maels pohladil alebo poláskal bruškami prstov sa jej horúčava šírila pod pokožkou ako požiar. Podvedome naklonila hlavu bližšie k jeho dlani, zľahka sa o ňu obtierala a jej vlastné ruky sa po Maelsovom chrbte posúvali stále vyššie ako sa postavila na špičky, aby mu bola ešte bližšie. Hladkala pevné svaly na jeho ramenách, ktoré cítila aj napriek všetkej látke a tá skrytá sila ju fascinovala a podmaňovala si ju. Odrazu zatúžila po tom, aby ju Males celú ovládol, aby si ju k sebe pritiahol a ona sa v ňom mohla celá stratiť. A potom ten bozk, ktorým jej vzdal aj posledné zvyšky dychu no aj napriek tomu sa ho nemienila vzdať a horúčkovito na ňom lipla. Jazykom znovu nachádzala vzrušujúce potešenie v jeho ústach a určite by to sladké mučenie už dlhšie nevydržala keby sa v tej chvíli Maels neodtiahol a ona po prvýkrát zalapala po dychu. Bolo to také krásne, v jeho náručí sa cítila bezpečne a zároveň vedela, že si sebou nemôže byť vôbec istá, pretože všetka jej súdnosť sa rozplývala v láske a v túžbe po ňom. Vedela, že nebude môcť dlhšie tajiť pravdu a klamať mu nechcela aj keď sa veľmi bála, že by to pre neho mohlo byť nebezpečné. Zvlášť keď sa jej strýko dozvie, že jej na ňom tak veľmi záleží a bude to chcieť využiť. Tvár jej okamžite posmutnela a odrazu nevedela ako a čo by mala povedať. Nakoniec sa rozhodla, že ak Maelsovi niečo naznačí a on na to príde sám...* Vieš, že jediné, čo mi ide je lietanie...* začala neisto a sklonila hlavu, lebo sa bála, že po tom všetkom s ňou už Males nebude chcieť nič mať.*.. a môj otec sa teraz dostal do problémov. Dlží strýkovi nejaké peniaze, ale nemá mu ich ako vrátiť, a tak... o dva dni sú púštne preteky...* úkosom na Maelsa pozrela, ale znovu odvrátila pohľad. Vedela, že je to šialenstvo. Púštne preteky boli neslávne známe tým, že sa pretekári práve nedržali pravidiel. Víťazstvo bolo priveľmi cenné než aby riskovali prehru. Každý chcel získať aspoň prvé tri miesta.* Môj strýko je...on je...* zasekla sa a potom s tichým šepotom dodala.* Remi Ezecha.* Kto by nepoznal Remediussa Ezecha, slávneho bossa telarionského podsvetia, ktorý držal opraty nad východnou časťou mesta a mal na rukách krv tisícok bezmenných mŕtvol? Nikdy mu nič nedokázali a ona sama sa snažila zabudnúť, že ju k nemu niečo púta, ale on si ju našiel. Nervózne prešliapala z nohy na nohu a pre istotu sledovala Maelsovu tvár.*

/milujem ten obraaaazok /

Arutha

*Páčilo sa mu keď sa tak smiala. Akoby nebolo nič ľahšie ako smiech. A však aj ani nebolo, ale bolo viac než príjemné ju počúvať. Ako sa smiala na tom čo hovoril za somariny, vlastne sa jej moc ani nečudoval, lebo plietol piate cez deviate a veru to moc nedávalo zmysel. Ale vôbec od nej nebolo pekné že si takto robila srandu z jeho krehúčkej postavy. Na tom nebolo nič smiešne, potvora malá. Takto si z neho uťahovať. Mať tak voľné ruky a bol by jej naplácal po holom.* Je samozrejmé, že keby som ťa moc vyšťavil, tak by som sa ti postaral o energiu, prípadne by som si konečne užil trochu pokoja od teba.* Zaškeril sa rýpuc do nej. Nebude len ona jediná čo si uťahuje! Nato mohla veľmi rýchlo zabudnúť. A navyše mu teraz ani utiecť nemohla. Keď sa vlastne k tomu vrátil, skúsil silu lepu čí nejakou blbou náhodou nezačal povoľovať. No nie, držal ako na začiatku. Nepovolil ani o piaď. Maels to očividne doriešil do detailov.* Sa nesmej! To je krutá pravda. A keď to rozprával ešte máchal tými svojimi labami do vzduchu, naznačoval držanie kojenca a tak všetko! Si mala vidieť ako sa po nás pozerali decká z triedy!* Hovoril keď ona sa rehotala ako šialená a tiež sa ledva bránil záchvatu smiechu. Vtedy nevedel či sa smiať, alebo plakať. Niekedy Maelsa pre totov šetko neznášal. Lebo on somár nevedel čo smie a čo nesmie povedať. A večne sa mu darilo zahlásiť najväčšiu chobotinu sveta a dobre že ju nedal do éteru. Aj tak tým svojím splašeným vykrikovaním sa psotaral o poriadne veľký okruh poslucháčov. A keď tak myslel na Maelsa uvedomil si, že je práve s Mey. Chúďa dievča.* A keď už sme pri Maelsovi úprimne ľutujem Mey, že s ním musí byť, lebo to je také teľa bláznivé. A ona utiahnutejšia ešte viacej než Ema. Asi neskutočne trpí.* Šepkal to skôr pre seba ako Kale, jej smiech a slová ho upútali skôr než by stihol pokračovať.* Áno, sú to dotyky, ale aj tak je to trochu zvrátené, že to ženy môže vzrušovať. Však koja deti. Ale tak vraj je to rôzne, no radšej o tom nechcem počúvať viacej. Nie je to nič čo by ma zaujímalo. Radšej nie.* Dodal so smiechom a okamžite zatlačil myšlienky nato do ústrania.* Samozrejme, my chlapi sme od prírody prasatá, nikdy nechci vedieť čo všetko nás dokáže vzrušiť, ale to je iné. My nato máme ospravedlnenie- sme jednoducho muži. Ale u žien to je jednoducho tabu, chápeš.* Radšej by jej nevysvetľoval ako je to s nimi. Pravdepodobne by sa bola zhnusila a už nikdy s ním neprehovorila a to veru nechcel.* Čo ty vieš načo myslím, keď ťa s takým pôžitkom oblizujem.



Ema

*Až teraz si uvedomovala akú búdu na seba ušila, keď si z nej začal Taliah tak uťahovať. Osudová chyba hento! Mala to vedieť. Jednoducho to mala čakať. Ale teraz už bolo príliš neskoro plakať nad rozliatym mliekom.* Takže ty si chceš zo mňa robiť srandu, čo?!* Smiala sa keď počúvala ako si z nej robil srandu, že na niečom fičí a podobne. Drzák jeden, čo si to vlastne dovoľoval. Mala by mu dať jednu výchovnú. Takto sa správať k slečne!* Takže ja som taká slušná, že sa podelím s tebou o svoje lôžko, aby si nespal chudáčik na zemi a ešte si aj zo mňa začneš robiť srandu, že nie som slečna? Že ti nie je hanba! Choď preč! Choď na zem! A spi tam bez všetkého, darebák!* Smiala sa, aj keď keby náhodou ju chcel poslúchnuť určite by mu to nebola dovolila. Len trošku rýpala, keď už toľko zabŕdal aj on. A že slušný chlapček! No to isto! Tichá voda rovnako ako ona. Možno ešte väčšia. Akú formu hral, že je nesmelý, utiahnutučký, tak veru teraz od toho mal sakra ďaleko! Herec jeden.* Už viem! Ty si sa schválne hral na slušnučkého, aby si ma zviedol a potom obťažoval, hííí, že ti nie je hanba! Ťa udám! Netuším komu, ale poviem, všetko poviem.* Smiala sa a pritom si chvíľami tisla dlane k perám, aby nebola prihlučná. On si asi veľmi neuvedomoval čo stváral. Však sa smiala jednostaj, začínala si pripadať ako blázon! však nebolo normálne, aby sa tak veľa smiala. Bolo to priam nemiestne. Mala by sa hanbiť, ale nehanbila sa. Ani za to koketovanie s ním. Bolo odľahčené smiechom a obaja do seba rýpali, nebolo to nič vážne a predsa si to užívala, lebo sa ho nebála. Absolútne verila, že by jej neublížil. Zvláštne no. Ale bolo to tak.* A to si kde nabral, že ma máš začať obťažovať? Nič také som nepovedala! Iba som povedala, že kto povedal že by som sa bránila. Čo ak by som si to predsa len rozmyslela? Chceš riskovať, že ti ublížim?* Fakt by sa pozrela ako by mu ona mohla ublížiť, ale človek nikdy nevie no. Síce možno by sa predsa len nebránila. Prečo by si klamala? Taliah bol príťažlivým, takže možno by stratila aj ten posledný zvyšok zdravého rozumu. Nebola doma, konečne si mohla užiť voľnosť, aj keď to neplánovala. Ale popravde aj nad tým doma snívala. Že tu nájde pána Dokonalého. Sny si vedela naozaj krásne vyškatuľkovať.*