Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Ema

Ja som ťa utláčala?* Opýtala sa plačlivým hlasom. Naozaj nechcela! Chudáčik, ako mu to mohla urobiť? Mala spať na zemi ona a nenútiť ho aby si k nej ľahol. Hanbila sa za seba. A nebolo to naozaj nič príjemné. Ale najväčší šok prišiel potom keď nahodil ten vážny tón a spomenul slovo, ktoré v nej vzbudilo paniku.* MONOKEL?* Vykríkla šokovane a prudko sa posadilo. Okamžite si začala prstami prechádzať po tvári. Nič ju nebolelo a na nič si ani nespomínala. Absolútne nič také ako úder do tváre. Ale nemohla mať predsa monokel! Nemohla ísť takto na hodinu,v šak by sa jej smiali, že prvý deň a už niekde krava slepá vrazila. To by bola hanba nad hanbu.* Že ho nebudem mať dlho? Ty si sa zbláznil?! Ja nemôžem ísť na hodinu s monoklom! Budú sa mi smiať!* Nevedela čo má robiť. Zničene sa zvalila späť do postele a pritiahla si deku až nad hlavu.* To som dopadla. Hneď v prvý deň ísť s monoklom!* Plačlivo si šomrala a tak sa hanbila, že sa nechcela ukázať ani len Taliahovi. Videla to na dve východiská. Buď sa tam bude ukrývať niekoľko dní až kým jej to nezmizne, alebo sa bude musieť o ňu postarať Kala a zatrieť jej to nejakým makeupom. Ale dal sa zamaskovať monokel? V živote to nevidela, nemala, iba vedela že to rozhodnem nemalo byť nič pekné. A keby sa aspoň mohla pozrieť do zrkadla!* Kašlem na raňajky! Nikam nejdem kým to nezmizne!* Stále hundrala pod perinou netušiac či ju počul, alebo nie. Bolo to jedno. Mala monokel!*

Yori, Gem


„Počkaj, to tam chceš ísť vážne takto? Už ti niekto povedal, že si šialená?“ zasmial sa Gem a vybehol za Shaine skôr ako by mu stihla utiecť príliš ďaleko. „Toto sa mi páči.“ Zamrmlal si popod nos, keď ju dohnal a s úškrnom rozmýšľal ako asi dnešný výcvik pre Shaine skončí. Bola rebelka telom aj dušou a on bol s ňou, aj keď si samozrejme nemohol pomôcť, aby nerozmýšľal nad tým kto odíde z tréningu s dlhým nosom.
Yori na odchod Shaine a Gema zareagoval síce zmätene , ale v konečnom dôsledku mu to, že vypadli vyhovovalo. Ashieta neskočila na jeho medové slová o priateľstve a nerozhovorila sa o Malesovi tak ako očakával. No aké ďalšie dôkazy potreboval, aby sa na sto percent presvedčil, že sa minulý večer proti nemu spriahla? Pozrel ponad jej plece na malú obrazovku digitálnych hodín vedľa postele a uškrnul sa. Ráno prišlo skôr než to vôbec stihol postrehnúť, ale aj napriek tomu, že nespal sa cítil fantasticky. Zo skúsenosti vedel, že únava sa dostaví až na druhý deň. Prešiel až k Ashiete, ale neposadil sa vedľa. Namiesto toho sa k nej natiahol cez posteľ zozadu a začal jej šepkať do ucha.* Nechajme tie hlúpe hry Ashieta. Si mi až príliš podobná, aby som ti klamal. Poznáš pravdu a teraz ju chcem poznať aj ja. Nenahnevám sa ak povieš, že si v tom mala prsty, pretože tvoja oddanosť Maelsovi ma dojíma. Vieš, že by si mohla byť viac ako len bábka v jeho rukách? Myslíš, že si ťa váži za to, čo pre neho robíš? Poďakoval sa ti niekedy?* Yoriho smiech bol trpký a chladný. Maels bol obyčajný komediant a všetci skákali tak ako si zapískal. Akoby hral na čarovnú píšťalku a všetky potkany sa púšťali za ním.* Maj sa trochu rada Ash, otvor oči a potom zistíš, že ty a Maels nie ste skutoční priatelia. Iba ťa využíva, keď niečo potrebuje. Ja na rozdiel od neho sa tým netajím, ale som k tebe aspoň úprimný.“ Odrazu sa odtiahol a posadil do kresla kde predtým sedela Shaine. Ruky si uvoľnene položil na opierky a hlavu si oprel dozadu. S prižmúrenými očami Ashietu pozoroval.* Myslím, že ty a ja by sme mohli byť priatelia, pouvažuj nad tým.* prehovoril a tentoraz bol jeho hlas vážny a úprimný. Vlastne už nad tým dlhšie uvažoval. Maels si svojím správaním sám podkopával nohy. On, Yori, bol zlý a skazený, ale netajil sa tým. Na pery mu vystúpil drzý provokačný úškrnok. *


Leito




Vo výcvikovej hale



Prišiel skoro ráno, pretože nedokázal zaspäť. Zvyšok noci sa prehadzoval na posteli, nedokázal si z mysle vyhnať obraz Shainenj tváre, pri ktorom ho spoľahlivo zaplavil takmer absurdný hnev. Snažil sa od svojej zlosti odosobniť a hľadať práve dôvody toho prečo k nej cíti niečo také, ale zakaždým to dopadlo rovnako. Chvíľu si sypal popol na hlavu, chvíľu tvrdohlavo zastával názor, že neurobil nič zlé, že jej, somár, dokonca ešte aj pomáhal a potom nakoniec aj tak skončil pri pomste, na ktorú sa tešil. A práve preto, že nebol vnútorne vyrovnaný, ale emócie v ňom nebezpečne kolísali, rozhodol sa pred výcvikom ešte trochu zatrénovať. Pár cvikov, ktoré ho naučil saladin Query mu pomôžu lepšie ako bezsenný spánok.
Obliekol si čierne obi učeníka, ktoré bolo na vysokom golieri olemované červenou niťou a na páse upevnené rovnakou červenou stuhou aki. Kopiju po ceste niesol zakrytú v dlhom rukáve spolu s vrecúškom na drevenú skrinku.
Keď vošiel do haly bola prázdna a vládlo v nej šero. Neobťažoval sa rozsvietiť stropné svetlá, pretože o pár minúť malo aj tak svitať a on sa chcel len rozcvičiť. Skrinku opatrne položil na kraj žineniek a potom o pár krokov odstúpil, aby mohol aktivovať kopiju. V okamihu sa mu rozložila v ruke s jedným koncom naostreným a druhým tupým ako zakončenie oblej palice. Najskôr len zľahka švihol zápästím a potom si zbraň prehodil do druhej ruky, aby cvik zopakoval. Potom zaujal základný cvičebný postoj s mierne rozkročenými nohami a na okamih zavrel oči sústrediac sa na dýchanie. Pomaly predvádzal celú sériu úkonov, pohyb za pohybom až sa zdalo, že sa pohybuje jednoliato a plynulo, medzi jednotlivými postojmi nebola prestávka na rozlíšenie toho kde sa začína jeden a končí druhý. Prúdiaca krv mu príjemne rozohriala telo, cviky uvoľnili stuhnuté svaly a sústredenie nastolilo pokoj v mysli. Preto nezareagoval prekvapene, keď sa dvere na hale otvorili a dnu nakukla Gemova strapatá hlava. Ustúpil z cesty a dnu vošla Shaine odetá naozaj len veľmi sporo a nevhodne na tréning, o ktorom vedela. Rozhodol sa dokončiť posledný cvik a keď ostrou časťou kopije trikrát prerezal telo imaginárneho nepriateľa, otočil zbraň v ruke a po poslednom švihnutí ju zarazil do zeme s tupou ozvenou. Tvár mal pokojnú akosi zvláštne odosobnenú od všetkého, čo nebolo v dosahu úderu.
„Dobré ráno.“ Pozdravil sa zdvorilo no ani v najmenšom nie priateľsky. „Mala by si sa ísť prezliecť skôr než začneme a poslať svojho priateľa preč.“
Gem takmer zapískal, ale vražedne pokojný výraz v Leitovej tvári ho predsa len presvedčil nech iba nevinne zodvihne ruky pred seba.
„Nebudem robiť problémy. Niekto predsa musí zavolať pomoc, keď sa rozhodnete pozabíjať.“ Dodal s úškrnom a rýchlo sa stratil na opačnom konci haly kde sa usadil na stoh uprataných žineniek. V takomto zornom závetrí nebude nikomu vadiť. S úškrnom sledoval ako sa Shaine vyrovná s Leitovou žiadosťou. *

Kala

No silno sa obávam že tvoje maskovanie na našu inváziu bolo narušené, ale neboj sa, to sa spraví. Troška plastiky a bude to ako nové... * Myseľ bola naozaj svieža, len to telo akosi nie. Baterky v hlave ale boli nabité na viac ako sto percent, takže bola schopná pustiť ústa na špacírku. No mala taký zvláštny pocit, že Arutha by nemusel takéto rýchle dobíjanie jej mysle znášať najlepšie a preto sa rozhodla, dopriať mu kúsok ranného rozjímania. No jeho rozjímanie skončilo vo chvíli, keď sa rozhodol popracovať na ich skorom vyslobodení. Snažila sa mu to uľahčiť najviac ako vedela, no ako sa dá uľahčiť ležanie na niekom? Ani moc nie. Robila čo kázal, chytila sa ho nohami, rukami sa pevne držala okolo krku aby nemusel vynakladať on toľko sily do rúk, no i napriek tomu po tej nepohodlnej noci skončili na zemi. Vlastne, skončili na ňom.* O mňa sa báť nemusíš, no ja mám silnú obavu o tvoje fyzické zdravie, ty krehký kvietok * Keby môže, radšej by ležala na zemi a dopriala mu trošku úľavy. Určite bol polámaný rovnako ako ona. Akurát on musel ešte i teraz pracovať na ich záchrane. Preto bez rečí, rozhodnutá nejako pomôcť začala prstíkmi pracovať na dotiahnutí papiera, snažiac sa moc nehmýriť. Hlavu zaborila niekde pri jeho krk, sústredene pátrala prstami po papieri, až ho po hodnej chvíli nejako uchopila, potiahla bližšie. Potom pridvihla hlavu, prižmúrila a prečítala si jedno slovíčko napísané dosť výrazne. VODA.* Mám pre teba jednu dobrú a jednu zlú správu? Začneme tou zlou, nech končíme pozitívne dobre? *Pozrela mu do tváre a potom sa usmiala* Budeme sa musieť odšuchtať z tohto miesta, pomerne dosť ďaleko. Tri metre asi? Neviem, nemám nato odhad. Tie dobré správy sú vlastne dve. Na papieri je spôsob ako sa toho zbaviť a druhá, hodíme si príjemnú rannú sprchu v teplej vodičke, ktorá to rozlepí. *Samozrejme, na papieri sa nepísalo že to musí byť voda studená, takže ani ona to nemala z kade vedieť.*



Taliah Nura

*Nečakal, naozaj nečakal, že mu nato skočí. Na to s utláčaním ešte áno, no ale monokel? Asi by mu herectvo šlo. Snažil sa tváriť naďalej vážne, no keď spustila ten svoj bezradný hlások o tom ako nejde do školy, prišlo mu to ľúto, že ju takto trápi. Včera ju síce varoval že to pravda môže byť, no nebola a on nerád vymýšľal tak ako teraz.* Včera keď som ťa varoval si ma nechcela počúvať, tak vidíš ako to dopadlo. Mal som pekne spať na zemi ale ty si ma chcela silou mocou obťažovať *Rozprával, keď sa naklonil bližšie k perine aby ho zreteľne počula. Adam sa na svojej posteli nespokojne zahniezdil a zamrmlal niečo v zmysle – držte tam huby a hneď za tým nasledovalo – lebo vám monokle dorobím obom a chrňal ďalej.* Ale ver mi, na hodinu pôjdeš, i keby ťa tam mám dotiahnuť za vlasy, čo by podľa mňa dosť bolelo. Takže vytrč nos spod periny, pozri na mňa pekne očami bez monoklov *Zazubil sa.* ...a nesmúť, ja ti nejaký niekedy spravím, nech sa môžeš ulievať zo školy *Doplnil ešte a to sa už naozaj začal smiať. V rovnakej chvíli schytal do hlavy vankúšom, Adam napriek bolesti hlavy mal mušku veľmi presnú.* Inak už aj tí dvaja u vás na izbe budú možno rozlepení, ak si teda našli odkaz že im treba kúpeľ....možno sa už vo vani člapkajú i s kačičkami...

Arutha

Skôr sa boj o moje psychické zdravie než o fyzické.* Snažil sa zažartovať, ale nemal veru moc pocit že by sa mu to bolo darilo, keďže len tak málo chýbalo k tomu, aby nezačal skučať od bolesti. Už aby sa mohol ponaťahovať, lebo toto nebolo ani možné ako mu bolo teraz zle a čo všetko ho bolelo. Doteraz nikdy nevedel čo všetko ho môže bolieť a koľko veľa svalov na tele vlastne je. Mal sto chutí nadávať na tento výmysel mať toľko svalov. Bol rád, že jeho myseľ odpútala práve slovami o vode.* Voda?* Zašepkal prekvapene. A to už bola čo za blbosť že na všetkých nalial lep na ktorý pomôže iba voda. To si neuvedomil Maels čo všetko to mohlo obnášať, keď ich polepil takto? Blázon! Čistý blázon! Veď on mu to ešte spočíta.* Hm, takže sprcha.* Zamyslene sa pomaly posadil. Teraz to bolo fakt zlé. Sedel na zemi ako sa mal postaviť? Predtým to bolo super, sedeli totiž na posteli stačilo sa iba postaviť. Nič zložité. Teraz sa museli zdvihnúť zo zeme. Keď si to uvedomil zničene zafňukal, ale aby odlákal myšlienky od hroznej skutočnosti zaškeril sa.* Ale sprchu mám ráád.* Jeho hlas bol zvodný a hlboký, pričom jeho oči sa zabodli do očí Kaly a na tri kroky sa mu podarilo postaviť. Najprv si nejako kľakol, potom sa podoprel pravou nohou a napokon sa postavil.* Toto je namáhavejšie než ranný beh.* Uškrnul sa keď konečne stál aj keď to bôbec nebol taký pevný stoj ako predtým. Ale čím skôr sa im podarí uvoľniť sa, tým lepšie. Zamieril preto k dverám kúpeľne, lakťom nejako otvoril.* Skloním sa a ty pustíš nejako vodu, dobre?* Vedel že budú vyzerať ako zmoknuté kurence, ale to už teraz bolo naozaj jedno. A celkom sa začínal tešiť na fakt, že ju dostane do sprchy. Pre túto myšlienku sa mu na perách objavil diabolský úškrn. Začínalo sa mu to fakt páčiť. A to ešte netušil ako veľmi ešte bude nadávať. Bosý vošiel do sprchy.* Byť tebou vykopnem topánky skôr než pustíš vodu.* A potom sa s ňou sklonil tak, aby mohla pustiť vodu.*

Shaine X

*Uškrnie sa.* A ako by som tam mala ísť? Šialenstvo je dobrá vec. *Smiech jej zjemní tvár. Nenechá sa Leitom vyprovokovať. Chlapec bude ešte ľuťovať, že sa podujal na jej prevýchovu. Kráčajúc do výcvikovej hlave si v hlave jednostaj opakovala, že je to dobrý nápad. Bosé chodidlá cupitali po chladnej dlážke. Napriek nesúhlasu nechcela veľmi meškať, čo sa jej už teraz nedarilo. Má to však v povahe zakorené hlbšie ako rebelstvo. Hádam ju za to nebude obviňovať. Dnes vôbec nespala. Stačí malý náznak urážky, alebo podpichnutia a čaká ju nezadrźateĺný výbuch. Nehrozí akákoľvek sebakontrola. Predsa len bude Gem na niečo dobré. Za vraždu bývajú vysoké tresty. Uzavrie ďalšie podivné úvahy v zadnej časti svojej hlavy práve včas, aby zastala pred dverami. Vzápätí vkročí dnu. Okamžitý pohľad na leita jej dvíha krvný tlak o sto nahor. Ešte nie je červenšia ako paprika? Lebo vnútro jej žblnkoce para nenávisti. Ani to nepočuť? Smie byť len rada. On by si ju podal aj za takýto prejav vzdoru. Sledovala ostré pohyby Leitovho tela. Nebyť to on, aj by sa snažila vidie´t ten kúsok śarmu. To by však na jeho krku musela byť nastoknutá iná hlava. V rýchlosti si nevedela vybrať, koho má radšej menej. Leito, alebo Yori? No ten chlapec mal terz v tomto hnusákovi velkú konkurenciu. Hádam len na ňu nevytiahne dairu, lebo si nepripravila nožnice a bude prakticky bezbranná. Spoliehať sa ale len na Gema, by bolo neuvážené. Ona bola aj vražedného umenia dosť vratká a klzká, aby sa len tak poddala. Malá, nevinná beštia. Chabý pozdrav bez štipky radosti, že ju vidí mu oplatí premyslene záškodníckou grimasou.* Môj priateľ je zaostalý vysvetli mu to sám. *Gem sa však sám vydá na ústup. Presnejšie na žinenky. Prečo sa vzdáva tak skoro? Očividne neá štipku vytrvalsti v podobných zaujímavých hrách.* Prezliecť? A načo. *Rukami si prejde po tričkom zahalenom bruchu.* Hádam som ťa len neuviedla do rozpakov. *Vyskočí pár krát na mieste. Tričko sa nepohne ani o vlas. Spokojne sa uškrnie a mykne plecom. Z ruky si stiahne čiernu gumičku a zaviaźe si ňou vlasy. Postaví sa do objovej pozície a pár krát zaboxuje vo vzduchu rukami na úrovni Leitovej hlavy.* Začneme? *Keby tak už končili.



Ashieta

*Odchod dvoch dočasných spoločníkov prehrmí bez akejkoľvek pozornosti. Tú svoju teraz naplno odovzdala Yorimu. Ten sa znovu podujme šepkať jej niećo do ucha. Lenže tieto reći nie sú až tkaé príjemné, aby v nej vyvolávali zimomriavky, nebodaj túžbu. Nútia ju horúčkovito premýšlať, čo povedať. Aké gesto, či pohyb spraviť. Nesmie to viac pokaziť. Lenže Yoriho slová sú aź príliś pravdivé na to, aby ich nepoćúvala. Možno by jej konečne niekto mohol otvoriť oči. Čo bude na tom, keď to bude práve on? Škoda, źe si toto všetko začina uvedomovať až teraz. Za takú dlhú dobu zo seba robila kvoli Maelsovi hlupaňu.* Prečo mi toto všetko hovoríš Yori? Máš ho v zuboch len pre jeho pery oblizujúce Meyine, zatiaľ čo ty tu hniješ so mnou? *Aj to by moohl byť jeden z dôvodov jeho nevraživosti. No nie je jediný. Aj v nej začína táto nevraživosť narastať.* Ja som od neho vďaku nepotrebovala. Vlastne išlo mi len o uznanie? *Dočkala sa však aspoň toho? Na taky vzácny a neporušiteĺný moment si nespomínala. Priatelia? Vedel Yori vôbec čo v skutočnosti tie slová spojené do jednej úprimnej vety znamenali? Vedel jeho je herecký apetít precítiť, aj také niećo? Určite by mohol keby chcel. Kvoli tomu nevedela, čo je v tejto chvíli skutočnosť. Cez pery sa jej vydal zmučený povzdych, ktorý jej nadvihol hruď viac, než normálne nádychy. Ale rozhodnutie príchodzie v zápätí bolo presne tým, čím aj malo. Nebránila sa tomu. Nepochybovala.* Dobre teda Yori. Ty a ja by sme sa mu mohli pomstiť. A myslím tak skutočne nehoráznym spôsobom. *Skrčí tvár hnevom.* No prikývni na môj návrh aź vtedy, ak ťo myslíš smrteĺne vážne. Teraz si srandu nerob. *Zdvihne prst do vzduchu a aj z diaĺky ho chce akoby zapichnúť medzi jeho oči. Čaká, aké bude jeho rozhodnutie.*

Luka de Peligro




Motorka hlasno zaburácala a kolesami zastala len pár centimetrov od strážnikových naleštených topánok. Športový model nebol stavaný na dlhé postávanie a aby to Luka zdôraznila náročky roztúrovala motor pričom stroj zavrčal ako podráždená šelma zavretá v príliš tesnej klietke.
„Ukážte mi prosím svoju legitimáciu.“ prehovoril muž bezvýrazne a trochu znudene. Bol to presne ten typ, pri ktorom mal človek pocit, že mu niekoho určite pripomína, ale neskôr si už ani nevedel spomenúť na to akej farby mal oči alebo hĺbku hlasu. Šikovné, nikdy by si nepomyslela, že Akadémia má toľko fantázie na to, aby zamestnala „fantómov“.
„Legitimovala som sa už predsa pri vchode.“ Zapriadla úmyselne hlúpučkým hláskom a potom si šikovným ťahom zložila z hlavy prilbu tak, že sa jej zvlnené kadere čiernych vlasov kaskádovito rozsypali po pleciach a chrbte. Banálny trik a trochu ošúchaný, ale ak sa predviedol s dostatočnou nenútenosťou stále to vyzeralo sexy. Usmiala sa a s vnútorným uspokojením sledovala ako strážnikov pohľad akoby svojou vlastnou vôľou skĺzava po jej tele. Od hlavy po päty bola zahalená v čiernej jazdeckej kombinéze, ktorá k nej priliehala ako druhá koža a doslova kopírovala všetky krivky provokačne natiahnuté na motorke. Pevnejšie zovrela stehnami boky stroja a pomaly sa na ňom narovnala.
„Je to klasická previerka v prípade nových zamestnancov. Nabudúce vás už nebudem obťažovať.“ Strážnik nasucho preglgol a zmeravený sledoval ako si Luka rozopína kombinézu pod bradou. „Čo, čo to robíte?“ zakoktal zmätene a napriek tomu, že chcel, neodkázal pohľad odtrhnúť od mäkkých obliniek poprsia, ktoré sa vzápätí vynorili z objatia tesnej čiernej kože.
„Chcete ma predsa preveriť nie?“
Vážne, bola strašná mrcha, ale nedokázala si pomôcť. Dvojzmysly boli vždy jej slabosťou hoci strážnik ju neskutočne rozčuľoval a za ten čas, čo zízal na jej prsia už stihla prísť na desať spôsobov ako by ho mohla zabiť. Najrýchlejšie by ho dostala keby prehodila druhú nohu cez bok motorky, strážnika si k sebe jednoducho pritiahla kolenami, jednou rukou by mu zapchala ústa a druhou mu do krku zabodla ozdobnú ihlicu z kravaty. No Remi povedal, že nechce nijaké problémy a jeho slovo bolo rozhodujúce. Preto namiesto po ihlici siahla k svojmu krku a pretiahla si cez hlavu retiazku, na ktorej mala zavesený identifikačný prúžok. Strážnik ho trochu nemotorne prijal a odtlačil jeho znakovú časť do polotekutej holografickej dosky. Kým sa mu na ploche načítavali informácie o jej osobe pohľadom znudene behala po obrovskom nádvorí, ktoré sa pred ňou otváralo. Mala chuť zapískať, ale od takýchto detinských prejavov si odvykla už dávno. Namiesto toho pod stĺporadím chodby zahliadla muža a zvedavo naklonila hlavu. Bol možno tak isto starý ako Remi a nepopierateľne príťažlivý. Aspoň ona mala vždy slabosť pre starších mužov alebo lepšie povedané pre oveľa starších mužov. S diabolským úsmevom sa natiahla cez motorku, jednou rukou si podoprela bradu a druhou naoko znudene klopkala prstami po červenom laku. Chodba bola v tieni, ale ak by sa muž pozrel jej smerom mal by dokonalý výhľad do vnútra jej výstrihu. Taký pohľad pre druhých nebol nikdy zadarmo, ale pre tohto deduška mala akúsi neprirodzenú slabosť už od okamihu ako ho uvidela.
„V poriadku.“ Zachrapčal strážnik a podával jej naspäť legitimačný prúžok, ktorý si znovu zavesila okolo krku. Kombinézu potom opäť zapla až ku krku.
„Vďaka.“ Prehodila sucho a s prilbou v ruke naštartovala motorku. Čakal ju deň strávený v hangári a potom naháňaním toho Remiho dievčiska. A to ju nemôže ani zabiť. Dopekla, je zabijak nie opatrovníčka, ale môže si pomôcť?


„Gabriel Ailes?“ nadvihla obočie a pobavene si premerala muža, ktorý mal byť jej šéfom. Niečo si zapisoval do papierov a v prvom momente si ju nevšimol. Až keď sa k nej otočil zistila prečo jej vlastne neodpovedal. V zuboch držal jablko, z ktorého si ledva odhryzol a mysľou očividne lietal niekde veľmi ďaleko. Mal príjemnú mužnú tvár, ale príliš úprimnú, aby ju zaujal aj inak. Dokázala v ňom čítať ako v otvorenej knihe a to bola nuda.
„Prepáčte, iba som rozmýšľal či dnes na moju hodinu prídu nejakí študenti.“ Usmial sa na ňu tak priateľsky, že mu úsmev rovnakým štýlom opätovala. Bol ako šteniatko, do ktorého by nekopla ani vtedy keby sa jej pomočilo na obľúbený koberec. Pevne zovrela ruku, ktorú k nej natiahol.
„To ste až taký zlý saladin?“ zažartovala a dávala veľký pozor na to, aby jej slová ako žart aj pochopil.
„Dúfam, že nie. Na to, aby mi to dokázali majú ešte päť minút. Dovtedy vám ukážem, čo bude vašou prácou ak súhlasíte.“
„Volajte ma Luka.“ Vykročila po jeho boku a cítila sa naozaj príjemne. Stávalo sa len občas, že svojich šéfov nechcela zabiť už v okamihu ako ju prvýkrát oslovili.
„ Tak v tom prípade ma vy volajte Gabe.“ Zasmial sa oči farby oblohy mu na okamih stmavli ako sa dostali do tieňa jednej zo stíhačiek.*

Kala

*Po jeho prekvapenej otázke na chvíľu musela zauvažovať, či si z nich niekto nevystrelil a naozaj treba vodu. Čo ak to bol len niekoho vtip aby sa všetci hodili do vody a pri tom to tak vôbec nefungovalo? Nechcela s tým ale radšej teraz začínať, hlavne nie keď tak odhodlane vstával. Asi by ho moc nemotivovala a nepridávala na nadšení.* Ja tiež ale vaňa je tiež príjemným miestom *Odvetila rovnako zvodným hlasom, alebo sa o to aspoň pokúsila, pretože jeho hlas v nej vyvolal jemné chvenie a búšenie srdca. Ako kráčal, začala si uvedomovať ako je do sprchy nevhodne oblečená a ako sa na ňu prilepí oblečenie len čo nasiakne vodou. Sukňa a tielko. Paráda.* Budem sa snažiť nespraviť z nás otužilcov ani nás neuvariť zaživa *Jeho poznámka bola ale veľmi trefná a ona si šikovne vyzula topánky, ktoré tak milovala. To by neprežila keby prvý deň nemá svoje šťastné topánky. Len čo ale bola bosá, pokyvkala koncami nôžok a nahmatala prstami točku s teplou vodou. Pár krát pokrútila a pocítila, ako sa na nich pustil prúd letnej vody. Trošku pridala na teplote, cítiac ako sa jej zelená farba maže po tvári a to isté sledovala i na Aruthovej tvári.* Naše prestrojenie je v ťahu, ako si chceme ukadnúť tu Eifelovku a pyramídy veru neviem... *Zaštebotala, cítiac ako sa na ňu lepí všetko to oblečenie. Skúsila pohnúť rukami, no nič, stále držali rovnako.* Ehm...nevystrelil si z nás niekto? *Vyšlo jej neisto z úst, keď sa jej nedarilo odlepiť sa od neho. Teraz už len chýbalo aby po chodbách chodili polepenci celý mokrí.* Ale zase, je to príjemné...

Ema

Prestaň sa mi smiať!* Fňukla a perinu si ešte viacej pritlačila na tvár.* Mal by si sa hanbiť uťahovať si zo mňa, že som sa nad tebou zľutovala a podelila som sa o ten kúsok miesta čo tu bol!* Takto si z nej uťahovať? Nemal by sa náhodou kajať? Doniesť jej krásny červený tulipán a odprosiť ju pomaly na kolenách pre jej ujmu? Povedať jej, že všetko bude v poriadku, že on sa o to psotará, alebo niečo podobne nezmyselné? V ňom sa asi skrýva kus surovca, ktorý je rád, keď žena trpí, alebo čo. Vôbec nie je taký tichý a hanblivý na akého sa hral a mne tu bude hovoriť, že som tichá voda! To už bolo moc. Keď sa škeril, čo na intonácii jeho slov naozaj počula, a rozprával o jej monokli čo... Nemala? Strhla si z tváre perinu ignorujúc Adamove frflanie, najradšej by ho poslala spať do kúpeľky, alebo na chodbu, ale žiaľ ona tam nemala právo ani len ceknúť. Takže on si z nej robil srandu?! Vo chvíli keď dostal vankúšom do hlavy, ona mu uštedrila buchnát do ramena a zlostne na neho vykríkla.* HANBI SA!* Vedela že to bude mať asi taký účinok ako keby mu povedala začni sa rehotať ako blázon, ale ju to naozaj dorazilo.* To vôbec nebolo od teba pekné! Si veľmi zlý a potvorsky prefíkaný chlapec! Líška jedna podšitá!* Vážne ju načertil, ale teraz sa musela naozaj premáhať aby jej nešklbalo kútikmi pier. Lebo aj keď bol taký zlý, že si z nej takto hnusne vystrelil a ona sa takmer išla strachom pokakať, bolo to celkom smiešne ako sa mu podarilo vydesiť ju.* Aby som ti nabudúce neurobila ja ten monokel! Vôbec nie si taký dobrý na akého sa hráš, mal by si sa hanbiť.* Ale teraz sa už fakt smiala.* Hej ďakujem, túžim po tom nájsť ich čľapkať sa tam.

Taliah Nura

*No, asi by sa hanbiť veru i mal, no mohol zato že mu to bolo také smiešne? Aká bola vyplašená z jedného monoklu? Nemohol si jednoducho pomôcť a smial sa, nesnažiac sa s tým bojovať. Takto zvesela hneď z rána, no hádam bude protestovať?* Ja som ti hovoril že ťa možno len zavádzam! *Vydoloval zo seba popri smiechu. Nevadil mu ani vankúš ktorým dostal, veď bol mäkučký.* No teším sa, budem každému tvrdiť že som sa s niekým pobil ale ten druhý skončil horšie, môže byť? *Videl že jej myká kútikmi, jeho neobabre že je pohoršená. I ona sa určite teraz smiala, ako ju nachytal a ako sa nechala nachytať. Tak jednoducho a tak prosto. Dievčatá. Monokel bola zjavne veľká prekážka v ich bytí.* To by som ti neurobil, dievča s monoklom v tomto raji chlapcov. By si mi to nikdy neodpustila a...
„Panebože! Zavriete už tie huby? Taliah tvoj spôsob vyjadrovania poklony je úplne o hovne a dievča, kazíš ho! Tvoj vplyv sa môže nepriaznivo odraziť na našom spolužití a ak sa odrazí, nebudem ťa mať rád! A ak tu chceš takto nocovávať v jeho posteli, bez obavy s čím sa ráno zobudíš mojou vinou, nekaz ho!“ A zase chrapot. Taliahovi myklo kútikmi, no zároveň sa jemne dostal do rozpakov a tak radšej pozrel do neurčita, aby videla len jeho profil.* Myslím že tí dvaja budú príliš skapaní a dolámaní, aby sa dlho člapkali či venovali nejakej náročnej činnosti...*Snažil sa ju upokojiť, že nehrozí nijako povážlivá situácia ako včera.*

Arutha

Máš pravdu, vaňa je ešte lepšia.* Uškrnul sa a na chvíľu sa nechal unášať prúdom myšlienok k vani a aktivitám možných v nej. Ani ho neprekvapilo že pri nich bola práve mrška. Celkom sa mu to pozdávalo, ale pre dobro všetkých a hlavne jej sa sústredil na to čo rozprávala.* Neboj sa, nabudúce si to prestrojenie urobíme lepšie, silnejšie čo vydrží a nedáme sa nikým zalepiť.* To by im nemuselo výjsť. Možno by vyzerali desivejšie keby sa správne zalepili a vyzerali by ako mutanti, vtedy by zožali úspech. Určite. Príjemná letná voda mu stekala takmer všade, bolo to príjemné, ale ako už Kala stihla zareagovať a všimnúť si, lepidlom ani nepohlo. * Nemyslím si. Maels je hajzlík, ale toto by na neho nesedelo.* Odmlčal sa, pričom pár neposlušných prameňov sa mu zalepilo na čelo a oči.* Bude to voda.... Skús dať na studenšiu. Nemusíš dať rovno na ľadovú, ale jednoducho studenšiu. Uvidíme či aspoň začne povoľovať. Ak áno, tak jednoducho dáš studenú a chvíľu to vydržíme.* Vedel že ak to bude fakt studená voda, určite bude hundrať ako starý dedko a Kala sa bude zase smiať, ale fakt nemá rád studenú vodu. Niekedy sa čuduje ako je možné že dážď má tak rád, ale celkovo studenú vodu, sprchu, či kúpanie v jazere, tak to nie. Vždy mu to strašne dlho trvá kým vojde do vody. Nemá to jednoducho rád. Pripravený na ozajstný šok sa zadíval na Kalu. Naraz sa rozosmial.* Rozteká sa ti makeup!

Leito




*Ešte ho nepoznala a to je jediné ju ospravedlňovalo, ale aj tak sa musel veľmi snažiť, aby potlačil spokojný úsmev, pretože presne niečo také od nej očakával. Shaine bola až priveľmi drzá, až príliš sebaistá a takí ľudia zákonite museli prísť k pádu.
Bez pohnutia si ju premeriaval, ani raz nezažmurkal, keď rukami provokačne naznačovala údery k jeho tvári a na perách mu pohrával iba slabý náznak úsmevu. Len čo pred ním prestala strečkovať zodvihol kopiju, nohou ju vo vzduchu otočil ostrou časťou smerom k Shaine a potom jej ostrie v štyroch krátkych a dokonale rýchlych pohyboch, ktorými prerezal iba látku na tričku no kožu ani len neškrabol. Skôr než z nej v zdrapoch stihlo opadnúť znovu švihol kopijou a tentoraz jej tupou stranou zachytil biele obi, ktoré poskladané ležalo na žinenke povedľa. Nadhodil rúcho do vzduchu a použil na to šikovný ťah, pri ktorom viedol ruku mierne zvislým smerom takže sa nad nimi látka rozprestrela ako klenba a skôr než stihla dopadnúť k zemi ju Leito v otočke zachytil koncom kopije a skrútol tak, že sa v poslednej chvíli obkrútila okolo Shaininho tela ako chvost bieleho draka. Celé sa to udialo v priebehu pár sekúnd a ani samotný Gem, ktorý to všetko pozoroval zo svojho vyvýšeného stanoviska nemohol uveriť, že človek dokáže vyvinúť až takú rýchlosť a obratnosť. Sánka mu klesla, mať chuť zatlieskať alebo zakričať, niečo urobiť, ale potom si všimol ten mrazivý výraz na Leitovej tvári, keď sa díval na Shaine a hneď si niečo také rozmyslel. Myslel si, že Shaine je naštvatá, ale to ešte netušil, že Leito dokáže s kopijou takéto vúdú.* Najskôr sa poriadne obleč a potom na tom môžeme popracovať. Dúfam, že som ťa nedostal do rozpakov.* vrátil jej podpichnutie, ale vôbec sa pri tom neusmieval. Znovu švihol kopijou no tentoraz si ju len uvoľnene prehodil cez plece a prehodil cez ňu jednu ruku.* Keď to urobíš začneme s výcvikom. Všimol som si, že nemáš veľkú trpezlivosť, si výbušná a nedokážeš pokojne obstáť na jednom mieste. Dnes tu nebudeš predo mnou podskakovať, žiadny boj s kopijami ani útoky na telo. V tej škatuľke nájdeš svoju dnešnú úlohu.* hlavou kývol ku škatuľke, ktorú priniesol. Bola v nej obyčajná lyžička a jedno vajce.*

Kala

*To veru bola. Raz si dopraje príjemný kúpel vo vani, tým si bola istá. V blázninci boli len spoločné sprchy a nijaká vaňa. Teraz si ju nepochybne užije, čím skôr tým lepšie. Poriadne horúci bublinkový kúpeľ.* Vo vani som sa nekúpala už ani nepamätám *Povedala zasnene a veru, dnes večer sa v nej možno vykúpe. Ako sa len tešila.* Ako povieš, otužovanie nás hádam nezabije. *Nahmatala prstíkmi točku a pomaly začala točiť. Studená voda začala nahradzovať teplú a ju len tak striaslo a na kožu vyskočili zimomriavky.* Povoľuje to, ale len trošku...no nič, priprav sa, budú z nás ľadové medvede *A bez ďalšieho varovania zatočila točkou pre úplne ľadovú vodu. Stekala po nich v plnom prúde, Kala cítila že jej jemne drkocú zuby, no ruky sa jej darilo pomaly ale iste odlepovať.*I-ide to *Zadrkotala a jednu ruku už pomaly dostala z jeho ramena. napokon odlepila i druhú a šikovne si nimi pošúchala nahú pokožu ramien a pokrčila prstíky na nohách. Spravila myšací krôčik k nemu aby cítila aspoň nejaké teplúčko, i keď silno pochybovala, že pri ňom v tej chvíli niečo nájde. Odhodlane po chvíli zdvihla hlavu aby jej prúd vody zmyl z tváre zelenú farbu a všetko špinu.* Medvedie objatie!

Mey Small



*Pritúlila sa bližšie k zdroju tepla, ktoré jej príjemne rozohrievalo pokožku na chrbte a keď s úsmevom z polospánku pootvorila oči v prvom momente ich hneď zavrela. Neprešli ani tri sekundy a už ich mala znovu, no tentoraz dokorán, otvorené. Sedem! Bolo sedem hodín ráno! Bleskový sled spomienok z predchádzajúceho večera jej zaplavil myseľ chaosom, z ktorého jej chvíľu trvalo vymotať sa. Bola na večierku, prilepila sa k Maelsovi, bola s ním v izbe, potom s ním v izbe robila veci, ktoré by nikomu inému v živote nepopísala, priznala sa mu so svojou rodinou, on jej zatrhol púštne preteky, na ktoré pôjde tak či tak a nakoniec vedľa neho zaspala v posteli. Užívala by si tú chvíľu po zobudení viac keby nemusela rozmýšľať nad tým koľko času im zostáva kým ich tu Arutha pekne krásne neprichytí. Zdalo sa, že bol preč celú noc a mohla ďakovať nebesiam, že sa ešte nevrátil. Pri tej sebeckej myšlienke ju zamrzelo a len dúfala, že sa mu nič nestalo. Že neleží v bezvedomí niekde na chodbe spolu s tým dievčaťom, ku ktorému sa prilepil.
Ani sa nepohla, stále dýchala pokojne a plynulo hoci sa do toho musela nútiť, pretože mala chuť vyskočiť z postele a pozhrabúvať si svoje šaty. Ale omyl. Tie by vzhľadom na včerajšiu „nehodu“ zhrabúvala po franforcoch ešte veľmi dlho. Opatrne, aby Maelsa nezobudila, vykĺzla spod jeho ruky a s nežným úsmevom na chvíľu zotrvala na jeho tvári. Odrazu ju ovládla túžba dotknúť sa mu líc alebo pohladiť pery no nechcela rušiť, a tak sa premysleným gúľaním dostávala stále bližšie k okraju postele. Tam neodhadla zvyšnú vzdialenosť a pregúľala sa cez jej okraj až k zemi. S dunivým zvukom dopadla na zadok, ale koberec jej pád trochu zmiernil takže len ticho sykla od bolesti a pošúchala si odreté miesto. S úst jej mimovoľne vykĺzla nadávka „dočerta“ , ale potom jej pohľad padol na Maelsovu košeľu, ktorá zhúžvaná na kôpke odpočívala len niekoľko centimetrov od jej ruky. V očiach sa jej víťazne zalesklo a prsty koristnícky schmatli látku, do ktorej sa začala rýchlo zamotávať. Keď si zapla aj posledný gombík bolo to akoby sa zahalila do nočnej košele, ktorá jej stále bola o dve čísla väčšia, ale príjemná Malesova vôňa, ktorou bola nasiaknutá predstavovala najväčší poklad. Až keď sa jej párkrát zhlboka nadýchla vyliezla späť na posteľ a sadla si na päty vedľa Malesovo ležiaceho tela. Rozmýšľala či ešte spí alebo spánok len hrá, pretože jej pád sa nezaobišiel bez zvukových prejavov. Nakoniec to nevydržala a natiahla sa k jeho pleciam, aby ním zľahka pomykala.* Males, vstávaj je strašne neskoro. Musíme ísť na hodinu.* vlastne po tej hodine išla na obed so strýkom, ale to nechcela spomenúť. Preliezla krížom cez neho dávajúc pozor, aby mu neublížila a hornou polovicou tela previsla cez druhý okraj postele, aby si našla topánky.*

Ema

*Absolútne by sa rada na neho hnevala, ale šlo to? Však bol taký zlatý keď sa smial. Ale aj tak to nebolo od neho pekné, že jej to urobil! Stále bola názoru, že sa má hanbiť.* Noooo, môžeš iba hovoriť, že skončil horšie, ale nie že sa budeš brániť až ťa budem biť.* Jej smiech na chvíľu šokovane utíchol, keď po nich vybehol Adam a zlostne po nich zrúkol. No či chcel, alebo nie, Emu tak veľmi pobavil, že zase vyprskla smiechom a rýchlo si pritlačila perinu k ústam, aby ho náhodou nezobudila a zase si nevypočula, že Taliaha kazí. To už čo bola za vtipná veta?* Ja ťa nekazím, ty si dosť skazený, ja som to iba spustila, doteraz si bol tichou vodou.* Šepkala sprisahanecky stále pripravená pritisnúť si perinu k perám ak by náhodou vybuchla smiechom. Kde nabral Adam vlastne, že by mala častejšie tráviť noci u Taliaha? Ako, niežeby sa im bola bránila, spalo sa jej naozaj krásne, ale nemôže ho stále vytláčať, keď by jej chcel urobiť monokel predsa.* Ty! Jeden!* Vykríkla zlostne, aj keď sa snažila byť stále potichu aby Adama nedráždila.* Ty sa ma snažíš zbaviť!* Tvárila sa tak strašne šokovane akoby tomu naozaj verila a bola akože FAKT pohoršená.* Choď preč! Chooooď preč. Ja tu zostanem v tvojej psoteli a ty iď preč.* So smiechom opäť vhupsla pod perinu a pritisla si dlane k perám. Ani si nepamätala kedy sa takto schuti a dobre smiala. Celý čas čo je na tejto škole to ide len a len k dobru.*

Arutha

*Prečo to len musela byť studená voda? Čo také hrozné urobil Maelsovi, keď ho takto nenávidel a on sa musel hneď z rána kúpať v ľadovej vode? Ak Kale drkotali zuby on to nepočul, lebo tá jeho protéza mu išla z úst vyskočiť tak ho strašne triaslo. Bol rád, že konečne mohli obaja ponaťahovať hnáty a pri tej ľadovej vode už ani necítil takús trašnú bolesť, lebo to bolo jedno horšie ako druhé. Keby ho aspoň Maels varoval že si má dať niečo normálne v čom nebude vyzerať ako vodník, nie, oni museli amť ešte aj to šťastie, že na nich nagebala práve zelená farba. Fakt úchvatné. Aké šťastie, že býval oproti, ak by ho stihol niekto zahliadnuť tak by to bolo skôr o náhode. Napriek zime a nechutnej bolesti v celom tele sa nad tým výkrikom do tmy a lá Medvedie objatie zasmial a schuti ju strhol do svojho objatia. Prv však než by ju stihol poriadne vystískať naladil jednou rukou vodu aby išla omnoho viace teplejšia než teraz a až potom ju začal mačkať ako plyšové zvieratko. Aj toto bolo aspoň aké-také naťahovanie svalov a už mu bolo úplne jedno ako moc premokol. Aj tak už bol priveľmi mokrý, takže tých pár sekúnd, možno minút, mohol dlhšie zotrvať pod prúdom stekajúcej vody, ktorá teraz bola naozaj fantastická.* Niečo nám tu zavadzia.* Zasmial sa myslac tým pochopteľne oblečenie. Veru čvachtanie sa so slečnou pod sprchou by si predstavoval trochu ľahšie odený, ale keď nevydalo. Ešte stále sa toho mohli zbaviť. Ale bol najvyšší čas sa vypariť. Možno Ema a Kala mali neskôr vyučovanie, Ailes sa zbláznil a oni s Aruthom mali vyučovanie približne o hodinu. Cvok ten Ailes, fakt. Ale bolo mu to jedno. Aj keby jeho vyučovanie začínalo o šiestej večer, tak by sa sťažoval.* Ďakujem za spoločnosť, mrška.* Zašepkal jej do vlasov a ani moc nepochopil nutkaniu, ktoré ho premohlo, ale vtisol jej slabý bozk do vlasov.* Musím ísť.* Ale veru sa mu nechcelo pustiť ju.*

Taliah Nura

*Adam sa nespokojne posadil. Ak si mysleli že bol hluchý, boli obaja naivní. Smiech toho dievčaťa počul aj keby bol v kúpeľni a dnes dokonca i Taliahov smiech bol rušivý. Veď on je vždy ako taká myška a on môže dospávať rušné noci. No jedna návšteva tunak malej žabky a on nemôže spať. Doraziť ju je málo. Preto na ňu uprie pohľad a pozrie na strapaté vlasy.
„Slečna s imaginárnym monokom, je to s vami ťažké. Chicho...“
„Adam daj jej ty pokoj, keby išlo o to koľko krát si ma ty zobudil, máš monokle natrvalo“ pokrútil hlavou smerom k Adamovi nech sklapne. Ešte by ho Ema začala brať moc vážne. „Áno, chcem sa ťa zbaviť aby som tu mohol robiť nekalé veci, keď si vo mne prebudila tu tichú vodu“ ani sa už nesnažil tíšiť hlas, keď bol Adam pri vedomí. No vo chvíli ako ho posielala preč sa začal moc smiať a vstal. „Mám ísť preč? Si si istá Radar? *Kútiky pier mu len tak trhalo keď si spomenul na tú prezývku čo si vymyselala včera vlastne sama.
„Radar?“ ozval sa Adam, no Taliah ho ignoroval.
„Tak ja teda idem...“ provokačne vstane a ponaťahuje svaly. „Adam dávaj na ňu pozor a neobťažuj ju...“ uškrnie sa popod nos, ako kráča po izbe neurčitým smerom. Vlastne, stratí sa za dverami kúpeľne, kde si ide nabrať do kanvice vodu.
„Počuj kočka, čo si spravila s mojim tichým spolubývajúcim a koho si to dala do jeho tela! Priznaj sa mi. Kde si ho splašila?*

Maels

*Spal ľahkým spánkom a keď začul ako sa Mey prebudila, z čírej zvedavosti ju nechal v tom že spí ako batoľa. Však on vedel, že jednoducho sa mu nepodarí dobre spať. Jednoducho sa priveľmi obával, že mu zdrhne, alebo že sa jednoducho stane až sa rozhodol prebdieť celý ten čas. Však to aj bol krásne prebdený čas. Mey sem-tam niečo zo spánku zašomrala, vtedy väčšinou zavrtela zadkom a prilepila sa pevnejšie k jeho slabinám. Krásne dvojhodinové mučenie. Už mal pocit, že o chvíľu vybehne ako riadená strela a pôjde rovno do spŕch, aby si doprial studené prebudenie. Ale potom sa zobudila, padla na zadok- vtedy takmer vyprskol smiechom- a čakal na jej reakciu. Bola krásna v jeho košeli a keď sa nakoniec podujala aby ho prebudila, žiarivo sa na ňu zadíval.* Spala si dobre?* Rukou jej okamžite zahrabol do vlasov po jej ľavom líci a pritiahol si ju k svojim perám, načo tam vôbec šmátrala po tých veciach keď ich nepotrebovala? Jeho pery si opatrne našli cestu k tým jej, v strachu že všetko vezme späť a bude chcieť aby sa tvárili akoby sa nič nebolo stalo. Opatrne, nežne ju pobozkal a keď sa od nej odtiahol chvíľu mu trvalo kým otvoril oči.* Chceš ešte aj niečo na spodok, alebo ti stačí moja košeľa?* Vedel že čochvíľu budú musieť na hodinu. Aspoň tá ich skupina, Taliahovi náramne teraz závidel že nebol v jeho skupine ktorá začínala krásne poobede a mohli si ešte krásne dospávať. Ale ešte potreboval sprchu a vedel, že keby bol zavolal Bauky do nej sotva by sa odtiaľ boli vytrepali skôr ako o niekoľko hodín.* Chceš aby som ťa šiel orpevadiť, alebo radšej nie?* Toto rozhodnutie bol ochotný nechať na nej. Mali ešte hodinu času do vyučovania hodiny s Ailesom, preto sa Bauky nemusela obávať zvedavých pohľadov na chodbe, pravdepodobne väčšina z osadenstva ešte spala. Aj tak čakal, že väčšina z ich skupiny zadrichme a buď prídu neskôr, alebo vôbec. On k nim neplánoval patriť, aj keď by rád. Potreboval sa s Artiem o niečom poradiť a zariadiť si nejaké záležitosti. A vlastne aj preto sa nepokúšal Bauky zdržať aby u neho pobudla dlhšie. Potreboval rýchlu sprchu a potom čau bambino a rýchlo si vybaiť nejaké veci. Znovu jemne pobozkal Bauky na pery a pustil ju aby sa mohol nakloniť za posteľ a podať jej topánky. Sám bol v očakávaní ako sa bude k nemu správať a preto sa rozhodol radšej trochu držať v pozadí. Pre istotu.*

Ema

*Jej smiech ešte zvýši na obrátkach, keď ju zase Adam džube. Nemôže zato že jej je tak vtipne a žiaľ ani ju netrápilo, že ho zobudila. A tak čo mal spať? Mal ísť spať tak ako oni a nefrfľal by toľko. Veď ani netušila kedy prišiel a nezdalo sa jej, že by bolo pravdepodobné že prišiel dnu potichu. Jej smiech neutíchal ani keď sa Taliah vyhrážal odchodom. Hovorila si, že určite ju nenechá osamote s Adamom. Vôbec nie, to nehrozilo. Ale on vážne zmizol! Za dverami do kúpeľky a ešte ju aj nazval Radarom. Na líca jej vyskočila červeň. Však sa ho aj snažila zachytiť, keď sa dvíhal. Ručičkami zašmatrala po vzduchu keď odchádzal, ale očividne dnes si dal naozaj záležať že jej bude robiť zle.* Zlý Taliah!* Vykríkla za ním, keď zmizol za dvermi a ona osamela s Adamom. Ale ten smiech, ktorý ju držal odkedy otvorila oči ju zase ovládol, keď na ňu prehovoril Adam.* Ja netuším čo s ním je!* A myslela to úprimne, lebo Taliah včera BOL hanblivý a ostýchavý.* On to musel všetko hrať na mňa, lebo včera ešte bol normálny...* Zasekla sa keď si uvedomila čo povedala a zase vyprskla smiechom.* Teda včera bol ostýchavý! A potom ma chcel obťažovať. To skôr ty mi povedz, Adam, čo to tu hráte na mňa za hru?* Smiech ju neprechádzal ani po chvíli, však to bolo šialené celé.* A keď sme pri tom, ja som Ema.* Vystrčila z postele ruku k Adamovej kde bol rozčapený ako slnko na hnoji a hovnil si tam ako ona v noci, keď sa to Taliahovi podarilo tak krásne povedať.* Ale on vôbec nie je taký tichý ako sa hrá! To bude nejaká jeho taktika ako zbaliť dievky.* Teraz si to skôr už šomrala popod nos a očami visela na dverách čakajúc kedy sa otvoria a on zase povie niečo čo ju tak šialene rozosmeje.*

Kala

*Napriek tomu, že v suchom stave by to bolo asi oveľa viac hrejivejšie či by cítila jeho vôňu pri takom silnom medvedíkovskom objatí, spokojne sa stratila niekde na jeho hrudi. Taká pekne vystískaná sa musela usmievať ako blázon, čo v podstate mala i na papieri takže sa tým nebol dôvod trápiť, no bola taká vytešená a ešte viac nabitá energiou, že sa čudovala že ich v tej sprche neskopalo. No energia sa zmení na nikde nekončiacu červeň v jej lícach, keď padne narážka na oblečenie a to, ako im zavadzia. Teraz už nemá ale na lícach more zelenej farby, ktorá by túto „drobnosť“ kryla. Preto sa radšej chúli na jeho hrudi a dúfa, že si to nevšimne.* Neboj sa, za chvíľu mi to teda zavadziať nebude * Veď ona sa len čo ju opustí zbaví mokrých handier a oblečie od niečoho schopného.* To ja tebe ďakujem ufónik za krásny večer i noc...*Zašepkala teraz už hádam i s horiacimi ušami si uvedomila, že jej dal bozk do vláskov. Pery sa zasnene usmiali a srdce poskočilo na mieste, keď prišla tá očakávaná a obávaná veta že musí ísť. No nehýbal sa a ona si užívala stále teplú vodu a jeho spoločnosť.* Ani mne sa nechce * Zasmeje sa ešte stále červená, no potom odstúpi, nespokojná sama so sebou. Musí nájsť Emu skôr než začne škola a musia sa dať voľajako dokopy. Prvý deň musia byť fit a vyzerať ako normálne študentky. Nie ako zmoknuté kura a Ema, ktovie ako trávila noc ona. Napokon ho ešte raz rýchlo objala, vdýchla do nosa jeho vôňu a dala mu pusu na líce. V tej chvíli by sa ale najradšej prepadla pod zem a tak šikovne vyskočila zo sprchy a celá mokrá zamierila k umývadlu, nad ktorým začala žmýkať vlasy. V hlave jej blúdia myšlienka aká je blbá, a radšej sa ani neotáčala. Šikovne začala rozopínať mokrý vrch, no pre istotu si prehodila dlhé vlasy dopredu. Ešte stále bola ak paprika.*

Arutha

Nemáš mi začo ďakovať. Bol osm rád v spoločnosti takej mršky ako si ty.* A bola naozaj číra pravda, lebo naozaj si nevedel predstaviť príjemnejší večer ako stráviť ho s ňou. Bola naozaj skvelou spoločníčkou a nenudil sa ani minútu. Dokonca mu ani nedala možnosť uvažovať nad tým, že sa mu dalo strašne, ale fakt strašne čúrať.Ani jemu sa nechcelo, ale napokon čas bol neúprosný. Nad jej malou spontánnou reakciou a bozkom na líce sa pousmial.* Dovidenia, mrška.* A pekne čľupkajúc odišiel z kúpeľky skôr než by náhodou stihol zazrieť niečo čo by nemal. Potom by ho odtiaľ už nedostalo ani stádo slonov, alebo by ho vynášali nohami napred pre prekonanú mŕtvicu. Takmer bežal z ich izby preč. Zabuchol za sebou a zatiaľ čo po sebe pred dverami do ich izby nechal peknú mláčku lovil kľúč vo vrecku kde mu ho zastrčil späť Maels po tom čo si otvorili ich kľúčom.* Len nech tam nie je Mey.* šomral si potichu a keď otvoril dvere takmer ho hodilo spať. Preboha! Ona má na sebe jeho košeľu!! On je nahý!!! A to na zemi? To boli jej šaty!!! To čo sa tu robilo?!* Nedívam sa!* Vykríkol v totálnej panike a s rukou na očiach sa rozbehol smerom do kúpeľky. Cestou zakopol o posteľ, takmer na nich spadol.* Som v pohode, som v pohode. Nevšímajte si ma.* Ale asi sa nedalo moc prehliadnuť jeho mierny panický výstup. A až keď bol za dverami kúpeľky a zámka cvakla, s roztrasenými rukami sa za sebou zamkol.* Kala mala pravdu!* Vykríkol zhrozene a uvedomil si, že práve pochopil ako sa asi cítia decká keď nájdu sexovať rodičov. On sa cítil dosť podobne a radšej sa rozhodol pre dobrovoľnú studenú sprchu. Tak toto bolo na neho fakt moc.*

((Pardóóón ))

Mey Small

*V poslednej chvíli končekmi prstov už už dočahovala na viazanie topánok, ale Males ju predbehol. Stiahol ju k sebe skôr ako svoje objaviteľské ťaženie stihla dokončiť a potom jej pohladením vzal vietor z plachiet. Podvedome naklonila hlavu tak, aby sa lícom hlbšie zošuchla do stredu Malesovej dlane a jemne sa o ňu párkrát obtrela ako spokojné mača.* Spala som vynika...*nestihla, alebo si aspoň myslela, že nestihla, dopovedať, pretože v tom okamihu jej myseľ bola sústredená na niečo celkom iné než triezvu artikuláciu. S privretými očami akoby znovu upadla do tranzu, ktorý spôsoboval Maels svojimi dotykmi. Nezastonala len preto, že ju vzápätí pobozkal tak nežne a opatrne akoby sa bál jej náhleho zmiznutia. Popravde sa ona bála toho istého, ale u neho, a tak jej ruka zašla k Malesovej tvári a bruškami prstov zľahka prechádzala po lícach až k perám, keď sa od nej na chvíľku odtiahol a potom ju znovu pobozkal. V tom dôvernom okamihu si plne uvedomovala, čo všetko k nemu cíti. Chcelo sa jej smiať aj plakať naraz no jediné, čo dokázala vnímať bolo to, že má celé telo slabé a malátne akoby bola čokoládovou figúrkou, ktorá sa v teple Maelsových dotykov a láskania dokonale roztápala.* Pôjdem sama nemusíš, ale tvoju košeľu si nechám. Koniec koncov zničil si mi šaty.* chcela ho podpichnúť, aby to medzi nimi trochu odľahčila a až keď sa začal naťahovať za jej topánkami mala čas pozorne si ho obzrieť. Nikdy predtým si ho tak okato neobzerala, ale pravdupovediac veď na to ani nemala príležitosť no tentoraz to bolo iné. So zatajeným dychom sledovala ako sa mu na bruchu a ramenách napínali svaly a ten tetelivý pohyb pod pokožkou ju nabádal, priam až kričal, aby sa ho dotkla. Už už naťahovala ruku, že to urobí, ale vtedy sa k nej Maels znovu obrátil a ona v polovici cesty zmenila smer k svoje tvári. Pošúchala si líce a veľmi sa snažila tváriť akoby nič nemala v úmysle, ale červeň ju prezradila.* Vykašľať sa na to.* zamrmlala si popod nos o malú chvíľu nato a tentoraz sa nenechala zviesť z cesty. Objala Malesovu tvár dlaňami oboch rúk a sama ho pobozkala. Možno trochu roztržito a neisto, lebo sprvoti netušila ako mu zájsť jazykom do úst... nemôže ho predsa požiadať, aby ich pre ňu otvoril, ale potom si spomenula na ten trik so spodnou perou a znovu mu špičkou jazyka prešla po celom povrchu, vytušila malú škáročku a využila ju, aby bozk prehĺbila. Niekedy medzitým začala z Malesa pomaličky schádzať, ale jej ruky ho stále nechceli pustiť. Musela ich z neho zložiť násilným. * Uvidíme sa neskôr.* usmiala sa svojím typickým rozpačitým úsmevom aj keď tentoraz v ňom nechýbal ani malý náznak niečoho, čo by sa dalo považovať za šibalstvo. Rýchlo sa zvrtla a ...

...chcela vybehnúť z izby, keď v tom ruku s úľakom stiahla a odskočila pri stenu. Artuha! Krvi by sa v nej nedorezal a jeho rozpaky neboli ani spolovice také aké sa zmocnili jej, keď s rozšírenými očami sledovala ako potkýnavo beží do kúpeľne. Chvíľu nebola schopná pohybu, iba tam tak stála opretá chrbtom o stenu a ruky strácajúce sa vo veľkých rukávoch Maelsovej košele si pritískala k hrudi akoby chcela srdcu zabrániť, aby vyskočilo von. S ospravedlňujúcim pohľadom mu pozrela do tváre a potom znovu neisto na dvere kúpeľne.* Ja...prepáč, prepáč...* To vážne nedokáže povedať nič lepšie? Iba prepáč? A za čo sa to vlastne ospravedlňuje? So zmučeným výdychom sa vrhla k svojim šatom na zemi a rýchlo pozbierala všetky franforce, ktoré z nich ostali.* Prepáč.* povedala tentoraz Maelsovi a s horiacou tvárouvybehla z izby skôr než ju mohol zastaviť. Bola v takom šoku, že každému koho stretla na chodbe a vyvalene sa na ňu zahľadel povedala iba prepáč a utekala ďalej do svojej izby.*

/ a čo na to môžem povedať ja?
prepáčte /

Shaine X

*Jej myseľ začala všetky Leitove pohyby vnímať v spomalenom zábere. Bol na ňu až príliš rýchly. Ani o krok však necúvla. Pokojne tam stála. Skôr bola priveľmi vyvedená z miery, aby sa rozbehla hociktorým smerom. Látka z jej tela opadla smiešne ľahkým spôsobom. Na malú sekundu jej napadol nemožný nápad. Poddať sa tomuto bláznovi. V ďalšej sekunde jej už tento nápad prišiel nehorázne hlúpy. Zamietnutie odišlo práve v čas, aby dalo priechod novým pocitom, keď biele obi padalo na jej telo. Šikovne ho zachytila. Náhle ho ale chcela odhodiť. Znovu niečo také smiešne a chabé nemohla urobiť. Nič by tým predsa nezískala. Leito by pravdepodobne opäť ani brvou nemyhol. Možno ani nebol na dievčatá. Pevne si rúcho obtočila okolo tela. Slabú červeň vystupujúcu pomaly na tvár okamžite rozohnala k nenávratnu. Prejav slabosti si pri ňom dovoliť nemohla. Zvolila radšej nehanebný úškrn. Ani len kúsok obdivu nad jeho majstrovským výkonom.* Dlhuješ mi tričko. *Zatiahla len tak mimochodom. Tričko vlastne nebolo jej, ale také detaily mu na nos vešať nechcela. Bez hanby sa vysmievala jeho mrazivo chladnej tvári. Byť bližšie, po chrbte by jej neochvejne prešli zimomriavky. Poriadne si stiahla obi. Ignorovala predtým vyslovené vlastné podpichovačné slová. Prepichla ho vražedným pohľadom. Čo jej bránilo v mrštnom preskoku? Hodila by sa na neho hoc aj odpredu. Kebyže ho zvalí na zem a dopraje mu pár sekúnd nerovnováhy, mala by na vrch. Cítila vo vzduchu nespravodlivosť. Kde bral saladin Ailes právo mučiť ju takýmto vyberaným spôsobom. Ruky si založila obranne na hrudi. Ja, že nemám trpezlivosť? Zakrútila nesúhlasne hlavou. Podráždeným pohľadom vyhľadala tajomnú škatuľku. Prešla k nej a jedným náhlivým pohybom ju otvorila. Vybrala z nej obsah a vrátila sa na svoje miesto oproti Leitovi. Nemohol ju pobaviť väčšmi. Lyžička a vajce?* Och. Vážim si to, ale ja skutočne nie som hladná. *Lyžičku zahodila ponad hlavu za chrbát. Vajce si položila na dlaň. Na teraz. Plánuje s ním však Leitovi povytierať tvár. Hneď, ako sa naskytne dobrá príležitosť.*

Leito



*Sledoval ako lyžička letí vzduchom. Urobila tri a jednu necelú otočku predtým než s cinknutím dopadla na zem mimo žineniek a potom sa ešte pár centimetrov škrípavo šúchala o parkety. Ten zvuk mu trhal uši nie preto, že by mu snáď sám o sebe prišiel nepríjemný, skôr išlo o to, čo predstavoval. Vzburu. Pohľad len veľmi pomaly preniesol späť na Shaininu tvár a s predstierane milým úsmevom pokrčil plecami.* Dobre, tak nech je po tvojom. Skúsime niečo iné no predtým...* jediným švihnutím si zložil kopiju z pleca a tupou časťou zľahka klepol Shaine po chrbte ruky zospodu takže jej vajíčko nadskočilo v dlani. V ďalšej sekunde ho už Leito držal medzi palcom a ukazovákom.* Mala by si vedieť s čím sa zahrávaš.* odstúpil pár krokov dozadu až kým na zátylku nepocítil hrejivé teplo. Skrz výplne okien prenikalo do haly slnečné svetlo a keď doň natiahol ruku lúče presvietili tenkú škrupinku vajca. Jemná žilnatá štruktúra viedla až k tmavšiemu zhluku v spodnej časti, ktoré nemohlo byť ničím iným ako zárodkom nového života.* Ešte máš chuť?* opýtal sa s dokonale ovládaným úškrnom takže náhle jeho tvár pôsobila drsne, takmer bezcitne. * Poďme sa zahrať malú hru Shaine.* bez mihnutia oka jej hodil vajce akoby bolo úplne prázdne. Pár krokmi sa dostal k stojanu s cvičnými palicami. Veľkosťou aj hrúbkou boli podobné kopiji, ale oba ich konce boli tupé a obalené do slabej vrstvy farebného plátna takže sa dali pri pohybe dobre pozorovať. Leito položil svoju kopiju a namiesto nej vytiahol dve palice. Odstúpil a najskôr oboma skúšobne švihol vo vzduchu, ktorý pod tým ťahom ticho zasvišťal.* Namiesto trpezlivosti mi môžeš ukázať, že ti na ničom nezáleží. Stačí ak pustíš to vajce.* povedal to takým arogantným a posmešným hlasom, ktorý naznačoval, že presne to si o Shaine myslí. Nedalo sa predpokladať ako zareaguje. Možno je jej nenávisť k nemu taká veľká, že sa nenechá vyprovokovať, ale namiesto toho vajce naozaj pustí, aby sa ho zbavila. Skôr než by to stihol zistiť pár krokmi sa prihnal k nej a palicami na ňu zaútočil. Viedol ich konce smerom na členky takže jediná možnosť ako sa vyhnúť úderu bolo to, že ich preskočí. O sekundu na to švihol palicou v pravej ruke smerom k jej hlave, ale v poslednej chvíli smer zmenil a v prikrčenej obrátke zaútočil na kolená. Trochu to pripomínalo skákanie cez švihadlo, ale ako na strane útočníka tak aj na strane druhého súpera si to vyžiadalo oveľa väčšiu šikovnosť a hlavne reflexy. Leito bol rýchly, ale mohol byť ešte rýchlejší keby chcel. Najskôr len zisťoval či Shaine jeho útoky chápe správne a vyhýba sa im. Útočil na ňu v rýchlych sledoch pohybov, aby nemala časť sama mu vracať údery. Toto bola technika mikka a zväčša ju trénovali už malé deti. Najskôr to brali ako zábavu, ale neskôr už každý bojovník pochopil účel toho cvičenia.*

Adam

*Zatiaľ čo Taliah sa za dverami na jednej strane smial a na druhej si vyčítal že ju tam nechal napospas Adama, práve Adam sa smial na tom prídavnom mene, čo Ema priradila jeho spolubývajúcemu.* Zlý? Dievča, neviem ako si potom predstavuješ dobrotu *Zachechtal sa a pozrel smerom k dverám. Nebol si istý, či má byť rád že jeho spolubývajúcemu švihlo, alebo má plakať, čo by samozrejme ako správny chlap nikdy nerobil a už vôbec nie pred dievčaťom.*Obťažovať? *Dostal zo seba prekvapene a opäť uprel pohľad na dvere.* TALIAH TY ÚCHYL JEDEN ODPORNÝ! Dočerta, ktovie či aj mňa neobťažuje keď spím...*Pokšrabal sa na hlave, hrajúc zamyslenie sa a potom sa zazubil.* Nevadí, možno mi to bolo i príjemné *Zachechtal sa i na svoj účet a pokrčil ramenami.* Tak Ema, ja som Adam. Keby zmeníš jedno písmenko v mene, boli by sme ideálna dvojka, ale asi mám smolu no...ale zas...*Zarazil sa pri jej poslednej vete a na tvári sa mu odrazil skutočne diabolský úškrn.* Takže sa mu ťa podarilo zbaliť? *Opäť pohľad k dverám a ďalší výkrik* NO TALIAH! TY SA TEDA NEZDÁŠ! *Vôbec sa nestaral o to, či ju privedie do rozpakov alebo niečo podobné, on rozpaky nepoznal a cudzie ho netrápilo. Vždy si hovoril že ak sa chcú červenať, nech si poslúžia. Jemu to predsa nevadilo.* Len či si nezbalila jeho, keď si mi ho už pretvorila, slečna Radar.

Kala

*Len čo sa dvere na kúpeľni zavreli, chvíľu na ne mĺkvo čumela. Potom pre nával všetkých pocitov až tak poskočila na mieste, roztočila sa, udrúc si ruku o stenu ale i tak sa smiala. Zhodila zo seba všetko to mokré šatstvo, hodila do nádoby so špinavými vecami a vošla do sprchy. Musela si vystačiť bez sprchového, keďže vybaľovanie nula bodov, i vlasy si len tak prepláchla horúcou vodou. Popiskovala si celá bez seba, spomienky jej lietali k včerajšiemu dňu, k noci zo včera na dnes. Pri niektorých spomienkach mala chuť poskočiť, pri iných skryť tvár do dlaní a červenať sa ešte aspoň dva dni. Napokon ale len vyšla zo sprchy, omotala okolo tela uterák a zobrala zo zeme suché topánky. Vrátila sa do izby a zobrala veci, vykladajúc ich pomaly do skrinky. Našla i oblečenie pre dnešok, ako inak zase raz sukňu, o nič dlhšiu než boli ostatné. Rýchlo sa poobliekala, rozčesala mokré vlasy a stiahla špinavú obliečky i plachtu z postele. Kým sa Ema nevráti, chcela porobiť poriadok, nie že sa zabije na tej vode čo zostala stečená po Aruthovom odchode. Netrvalo dlho a izba bola čistá, posteľ prezlečená a ona na nej ležala rozčapená ako ropucha, s vlasmi rozprestretými na uteráku. Zvažovala kde chce hľadať Emu ak sa do hodiny nevráti, alebo či nezbehne po raňajky, určite bude hladná keď príde a veru, ona už začínala byť hladná tiež. Napokon teda mierne presušila vlasy, skočila do svojich topánočiek ktoré sa jej k zvyšku oblečenia ako vždy nehodili a vybehla preč, mieriac do jedálne po nejaká jedlo, čo by zobrala do izby. Nepôjdu predsa na vyučko hladné, asi by nespravili škvŕkaním veľký dojem. Nepochybne by ich nikto neprehliadol, ale pozornosť sa dala pútať i inak než takto. V tej chvíli úplne stačili mokré vlasy a pár osôb si ju premeralo ako blázna, i keď, oni vyzerali niektorí ako väčší blázni. Niektorí ešte zlepení nadávali, iní mokrí cupitali do svojich izbieb prezliecť sa. A ona pekne s úsmevom hľadala jedáleň*