Hotel Residencé

Hotelové izby

Carey Lynn

*V čiernom vzdušnom kostýme kráča halou k recepcii. Za ňou kráča chlap s jej batožinou. Hlavnou zložkou jej kufrou sú samozrejme kradnuté peniaze, ktoré si pridobre stráži. Opätky čiernych topánok rušia okoloidúcich pohĺadom smerom k nej. Uškrnie sa a kráča ďalej. Pri recepcii sa sladko usmeje a pozdraví muža kývnutím hlavy. ,,Dobrý deň mám tu rezerváciu na meno Lynn. Carey Lynn"
Muž prikývne a začne ťukať do počítača."
,,Áno madam. Mám vás v databáze, ale vaša izba bude voľná až za desať minút. Prosím usaďte sa tamto a ja vás zavolám."
Unavene pretočí očami, ale muža poslúchne. Vykročí ku kreslám na ktoré ukazoval. Zvalí sa do jedného. Pohodlim tu rozhodne nešetria. Zo stolíka si vezme jedny noviny a preletí ich pohľadom. Nič o krádeži. Takže je v podstate za vodou. Ak by ju tu aj ten babrák našiel, určite by nevedel kto ho obral o peniaze. Zasmeje sa sama pre seba.*

*Už dávno, veľmi dávno nebol tak... nahnevaný? zúrivý? Túžiaci po pomste? Ktoré slovo je výstižnejšie? Možno za tým bola jeho pasívna povaha, aj keď si nebol istý, či je naozaj pasívny, ale skôr tie peniaze a tá malá bloďavá krava, ktoré si ich všetky zobrala a zdúchla...Prejde hotelovou chodbou do haly, odkiaľ plánuje cestu do hotelovej reštaurácie, dnes ešte nejedol. Síce sa bude musieť uskromniť, prišiel o značnú časť svojich peňazí, ale predsa nebude hladovať... len dúfa, že tí policajti, ktorým to nahlásil aj niečo urobia, lebo ak nie, až potom im dá pocítiť kto naozaj je... Vtedy ho z úvah vytrhne blonďavá hlava, ktorá mu je niečím až priveľmi povedomá... Chvíľu zvažuje možnosti, nemôže na ňu hneď teraz vybehnúť, ešte by zdrhla...Vyčaruje podmaňujúci úsmev, nenápadne k nej podíde bližšie aby sa ho nezľakla. Dnes bude za gentlmana. *Dobrý večer, prajem, krásna slečna. Mal som akurát namierené do reštaurácia, ale veľmi sa mi nechce tráviť večer sám, možno by ste boli taká láskavá a robili mi spoločnosť... samozrejme, nechce vás do ničoho nútitť

Carey Lynn

*Šok, ktorý sa jej zračí na tvári našťastie bezpečne kryjú noviny. Vykukne spoza nich jedným očkom na chlapa, ktorému ukradla peniaze. Na náhody neverila, no pochybovala, že by bol až taký bystrý aby ju sám našiel. Myslela si to. Hlas jej bol známy a keď uvidela jeho tvár, div jej sánka nespadla od prekvapenia. Skutočne svinská náhoda.* Do..dob..dobrý večer. *Zahabkala s očarujúcim úsmevom. To hádam nie. To je skutočne on. Mala by ho odmietnuť. Ale čo ak by potom na seba pútala podozrenie? Možno tento zúfalec ani nevie kto ona v skutočnosti je a že v kufroch vedľa jej nohy spokojne sedia jeho peniaze. Tento fakt predsa nemá napísaný na tvári. Preto by to ani nemal vedieť.* No, keď ja neviem som unavená. *Zívne si pre vážnosť svojich slov.* Ale aby ste neboli tak sám na noc. *Vstane a položí noviny na stolík. Musí okamžite zmiznúť. Hotelový zamestnanec nesmie vykríknuť jej meno na hlas. Bola by okamžite odsúdená. Mohla by si šiť väzenskú kombinézu.*

To som veľmi rád, budem poctený vašou spoločnosťou.* povie, a nech sa to už zdá akokoľvek škrobené, je dokonalo očarujúci, milý a korektný. Jednou rukou ju chytí pod pazuchu. *Vašu batožinu vám už odnesú do izby, nie? * je to skôr rečnícka otázka, nečaká odpoveď. Len premýšľa, kde sú tie peniaze... že by v tom kufri? Alebo ich má v izbe? V banke? Stihla to už minúť? Nie, to určite nie, upokojuje sa, nechce na sebe dať poznať nervozitu alebo podráždenosť. Vykročí smerom k reštaurácii, pozorne si ju premeriavajúc. Čo ak by ho prekukla a o niečo sa pokúsila... v tom prípade by ju hneď, tu na mieste zabil. Ale ináč, musí uznať, že je pekná, aj dosť šikovná, keďže sa jej podarilo tie peniaze ukradnúť... sexy... *Zabudol som sa predstaviť, prepáčte, ja som Damien Sheridan

Carey Lynn

*Usmeje sa. Zahráva sa s ňou ten babrák? Nevyzerá to tak. No ona ani netuší čo sa odohráva v jeho hlave. Nechá jeho ruku oblapiť tú jej pod pazuchu.* Áno odnesú ju. Len aby mi nezmizla bielizeň. *Nútene sa zasmeje, ale znie to skutočne normálne. *Kráča sním do hotelovej reštaurácie. Prezerá si hotel. Cestou sem to veľmi nestihla. Celkom dobre si vybrala, až na fakt, koho to má vlastne vedľa seba po pravej strane. Nabudúce si bude vyberať odlahlejšie kúty vesmíru, nech už nenatrafí na objekt svojho lúpenia. Podá mu voľnú ruku.* Sheridan? Teší ma pán Sheridan. Ja som Jenny. *Vyhŕkne na neho prvé meno čo jej napadlo. Pred chvíľou ho vlastne čitala na obálke novín. Hádam len nečítal noviny. Bol to vlastne len malý článoček na prvej strane o kuchárke nóbl reštaurácie, ktorá ide do dôchodku.*

*Usadí sa k stolu, ale ešte pred tým galantne dáme odsunie stoličku. *Máte hlad? Počul som, že tu varia naozaj výborne* V živote tu nebol, ale má pocit, vlastne skôr presvedčenie, že ona mu tiež klame jedna radosť... nevadí, veď on začal hrať túto hru. Bez pravidiel. A na konci hry ju zabije, alebo niečo podobné. To bude ale asi najlepšie, ešte by ho nakoniec udala ona, že jej vzal tie peniaze on... Zahľadí sa jej do tváre, má to on šťastie, keď narazí na peknú ženskú, musí to byť práve takáto... uhm.. nevedel si spomenúť na žiadne slušné pomenovanie. *Teší ma Jenny, môžem sa opýtať aké je vaše priezvisko?* vyzvedá, dúfajúc že nenútene*

Carey Lynn

*Odsunutú stoličku prijme s úsmevom a sadne si.* Ďakujem. Ste galantný. *Sleduje ho pri usádzaní. Predsa len nebyť v takejto situácií, šla by po ňom. Našťastie nepotrebuje, lebo má jeho peniaze. Kopu peňazí!* O áno zjedla by som šéfkuchára od hladu. *Zasmeje sa. Pohľadom sleduje čašníka prichádzajúceho k nim aj s jedálnym lístkom. Vezme si od neho ten svoj a roztvorí ho.* Pozrime sa aké delikatesy. *Listuje v jedálnom lístku. Nevie si vybrať, ale ak bude platiť on, vyberie si najdrahší hlavný chod. Á losos le grande.* Prosím si vašu najlepší chod, losos le grande. *Snaží sa ubrániť úśkrnu. Veď on ešte zaplatí, že sak nej takto priblížil. Predražený chod v reštaurácii je len chabý začiatok krvavého boja.* Ale iste, ak to nezneužijete vy nezbedník. *Pohrozí mu zdvihnutým prstom.* Moje celé meno je Jenny McKenzi. *Nesmie teraz nad sebou prevracať oči. Stihla si zapamätať celé meno tej dôchodkyne. Mala si vybrať manžela s lepším priezviskom, lebo toto bolo strašné.*

Ja si dám to isté, čo slečna... a ešte, fľašu bieleho vína, poprosím * povie čašníkovi, ale zrak neodtrhne od Jenny, očný kontakt je predsa dôležitý... sviňa jedna, blonďavá. *Ďakujem sa pochvalu, ale k takej krásne dáme sa treba vždy spávať galantne, to je samozrejmosť. * Usmeje sa na ňu. Len ešte nevie, ako to zaplatí... no, možno tu už ona bude dovtedy ležať mŕtva na stole, kým príde účet, ale to najskôr nie. Buďme realisti. Ale niečo už vymyslí, tým si bude predsa lámať hlavu neskôr. *Zjedli by ste šékuchára? Och, zaujímavá metafora.* zasmeje sa, už znova tá baba klame, nech mu nehovorí, že taká blondína ako ona je sama, nezadaná. I keď možno je. Meno si zapamätá, aj keď si nie je istý či si to len nevymyslela. Ale možno by ju nemal tak preceňovať, možno nie je taká múdra.*

Carey Lynn

Dobrý výber. *Odobrila mu víno. Potrebovala ho niečím chlácholiť a kŕmiť, než upriamovať pozornosť na svoju osobu. Bolo by nebezpečné nechať rozhovor skĺznuť na ňu. Pomaly sa jej už míňala fantázia na lži. Okato sa zapýri. Babrák jeden neokrôchaný. Najradšej by mu zapichla vidličku medzi oči. Stále viac sa jej zmocňoval pocit, že tento diablik oproti nej má niečo za lubom. V rukáve mohol skrývať pekné kúsky. Zasmeje sa a prikývne.* To viete. Hlad dokáže robiť divy. Ale samozrejme by som si ho predtým pokrájala nebojte. *A vy by ste bol mojím dezertom! Ona je tu tá, ktorá ma na vrch, lenže to sa môže razom zmeniť. Mala by si na neho dávať väčší pozor.* Takže Damien, povedzte mi o sebe niečo. Nech tu len sucho nesedíme. *Čašník medzitým doniesol víno a obom im nalial. S úsmevom mu na snahu prikývla.*