ASALA- časť Mare Imbrium

„ V “

*Uškrnul sa na ňu a na okamih sa zastavil.* Áno, Yunna je s vašim bratom, princezná. Vás sme našli my, ale ich našiel sám Necro a podľa toho čo som sa dozvedel, keď chcel dať vášho brata uväzniť, Yunna mu povedala, že je to jej manžel. Nič viac si nepovedali pokiaľ dobre viem.* Zamyslene sa pozrel na chodbu k Yunninej izbe.* Poďme do tých stajní, tu i tak nie je nič k videniu.* Obrátil sa na päte a zamieril znova do temnej chodby. Stajne sa nachádzali nízko, dosť hlboko, ich časť bola vonku a časť dnu, ale Kirin s mačkami boli zatiaľ len dnu. Mali pri sebe hrubú podstieľku zo slamy, aby si mohli oddýchnuť a ich ľudia sa o nich starali. Šelmy mali čo žrať a bolo o ne dobre postarané. No viedla k nim dlhá cesta.* Ako sa volá tá tvoja levica? Je to poriadna šelma! Nemohli sme ju od teba dostať. Traja sme ju držali a museli sme priviesť Kirina, aby sa aspoň trochu upokojila.* Ešte teraz mal na predlaktiach poriadne šrámy od jej pazúrikov. A jeho bratia tiež. No museli ich oddeliť. U nich zvieratá vedeli kde je ich miesto a žiadne výnimky povolené neboli. Navyše usudzovali, že Vanille bude robiť problémy, preto jej šelmu dali od nej čo najďalej, aj keď sa bránila zubami nechtami.*

Yunna

*Bola pohrúžená do seba a vlastných myšlienok, keď tam prišiel Bezmenný a ona takmer vyskočila dva metre, ako ňou trhlo.* Ahoj.* šepla a pohladila Wabiho po hlave. Až keď si ľahol, všimla si v akom stave bol.* Ach, srdiečko, ukáž mi to očko, nech sa naň pozriem.* Kľakla si na kolená a rukou zo stola stiahla mäso, ktoré mu dala k predným labám.* Som rada, že ste tú búrku prežili.* Pozrela k Bezmennému a keď si všimla zahnisané oko, len prešla k zásobe vody, ktorá sa ukrývala v rohu miestnosti. Z mechu plného čistej vody odliala do misky a s ňou v rukách prešla k Wabimu.* Sally je mŕtvy.* Jej hlas znel chrapľavo a povedala to tak sčista-jasna, že aj ju to prekvapilo. Malú handričku namáčala do vody a začala ňou Wabimu pokojne umývať oko. Aj keď ani trochu nebola pokojná. Bola zúfalá a zničená tým všetkým. Už mala pocit, že sa nedokáže na nič sústrediť, ani nič cítiť. A to dnes mala otcovi predviesť úchvatné divadielko o tom ako strašne miluje Blakea. Netušila ako to zvládne.*

Vanille

*Takže Necro to už vedel. Blake bol s Yunnou a ona sa tu voľne hýbala, čo znamenalo, že to možno nedopadlo nejako zle, nech už Necrovi prebehlo hlavou čokoľvek. Jej otec by ich tam namieste asi rozkúskoval a nie dal do jednej izby. Veď za ich svadbu si vymyslel pomstu pre každého. Nevyjadrila tieto myšlienky ale nahlas, nebolo to nič čím by sa chcela chváliť a túžila vidieť konečne svoju Nalu, ku ktorej sa napokon aj zvrtla reč.* Volá sa Nala. *Odvetila a pri jeho slovách o tom že ju museli držať až traja taký chlapi sa len pousmiala. Vôbec by sa nečudovala, ak by Nala skočila po V, keď ju udrel. Vždy ju chránila a bola zvyknutá byť s ňou. Preto bolo logické i to, že chcela byť v izbe s ňou. Vždy spávala pri nej a chránila ju pred každým kto by jej chcel ublížiť.* Je zvyknutá spávať so mnou v izbe a strážiť ma, nečudovala by som sa, ak by vás poriadne doriadila všetkých troch. U nás naše mačky majú tiež samostatnú časť, no Nala býva so mnou. *Dôvody mu rozprávať nechcela, aj keby mala vyznievať ako rozmaznanec ktorý si robil čo chcel.*

Bezmenný

*Pozoroval Yunnu ako sa pustila do ošetrovania jeho šelmy a na okamih sa ponoril do svojich vlastných myšlienok, ktorých bolo dosť. Vlastne viac než dosť. Jej veta o Sallym ho neprekvapila, vedel o tom.* Viem, sledoval som vás, inak by som sem netrafil asi. Viem že z jaskýň nevyšiel. *Povedal potichu a podišiel za ňu, kľakol si a opatrne ju zozadu objal. Nevedel čo jej nato povedať, no vedel, že nebola jediná, kto by potreboval objatie. Od toho čo sa stalo na svadbe dobre vedel o kom ona s Vanille hovorili a kto mal byť ten ich žabiak. Vanille dostala ďalší úder, akoby jej nestačila tá bitka a zasnúbenie. No ani k nej nepovedal nič nahlas, rovnako ako sa ani Yunny nepýtal, ako sa cítila a či bola v poriadku. Bola by to nanajvýš hlúpa otázka, pretože nemohla byť v poriadku. Preto aspoň to objatie.* Tvoj otec ti neublížil? Alebo niekomu inému? *Nechcel ju uraziť, ani jej otca, no žil kde žil a jeho dôvera v rodičovskú lásku teda nebola najsilnejšia.*

„ V “

*Takže Nala? Pekné meno.* No tak tvoja Nala si bude musieť zvyknúť, že tu nebude s vami spávať. Necrovi by sa to nepáčilo. Jedine, že by ste ho o to sama poprosili.* Možno iba vtedy by bol urobil výnimku, no to už V nezaujímalo. Aj keď ak by raz vošiel do Vanillinej izby a tú obludku by tam našiel, asi by mu nebolo všetko jedno.* Však aj doriadila!* Ukázal jej doškriabané predlaktia na ktorých sa teraz už črtali hrubé chrasty, no stále dostatočne boleli nato, aby to len tak prehrýzol. Aspoň že ich neuhryzla, to by ťažšie znášali. No on dopadol asi najhoršie. Očividne si mačička pamätala preplesk jej paničky a preto si jeho podala najviac. No čo, koledoval si o to. Aké šťastie, že to bral jednoducho športovo. Vošiel do stajní a ovalila ho vôňa slamy. Bolo tam asi najvidnejšie, nielen kvôli oknám, ale i fakle dopomáhali osvetľovať miesto. Jeho pohľad padol na šelmy pokope a Kirina ako takého patróna medzi nimi, ktorý ich nielen ochraňoval, ale dával im pocit bezpečia pred neznámym prostredím v ktorom sa ocitli.* Prišlo s vami viac zvierat ako ľudí. Kde sú ostatní?* Možno blbá otázka, no chcel to vedieť.*

Yunna

*Snažila sa čo najmenej vnímať a potláčať všetko čo v nej vzrastalo, ale keď pocítila jeho objatie, akoby sa v nej niečo zlomilo. Miska s vodou a handričkou jej padla na zem a rozliala sa. Prepukla v plač a obrátila sa k nemu tvárou. Prudko ho objala a zatvorila oči. Toto nechcela, no stalo sa a jeho objatie prelomilo všetky hrádze, ktoré sa snažila postaviť.* Je to moja vina. Zaviedla som ich tam a teraz je Sally mŕtvy.* Vzlykala a zajakávala sa.* ja.. Ne..neviem ako sa pozriem Vanille do očí. Je to moja vina, že jej Sally umrel.* Bude sa tam musieť vrátiť. Nech nájde aspoň jeho telo, nech ho aspoň pochovajú. Nemôže dopustiť, že je tam, sám, opustený. Plakala dlho, kým sa jej neminuli všetky slzy, ktoré mala. Netušila ako dlho to bolo, no keď sa pomaly upokojovala, cítila sa ešte slabšia než predtým bola. Cítila ako si Wabi položil hlavu na jej kolená. Až vtedy bola schopná odpovedať Bezmennému na jeho otázky. Pokrútila záporne hlavou, no tvár mala stále sklonenú k zemi, aby sa na neho nemusela pozrieť. Isto mala oči červené ako rajčiny.* Môj otec je pes, ktorý šteká ale nehryzie. Bude isto vystrájať, ale nič nám nehrozí a ani tebe. Vie o tebe jedna žena, volá sa Sigourney a keď ja nebudem môcť, príde ti ona doniesť nejaké veci, no jej veriť môžeš. Je to najspoľahlivejšia osoba akú poznám.* Chrbtom ruky si utrela tvár a poškrabkala Wabiho po hlave a pokúsila sa vylúdiť úsmev na neho.*

Vanille

*Jeho poznámka o tom, žeby ho možno mala sama poprosiť nebola až taká zvláštna. Keď ho stretne, možno sa ho naozaj spýta, za pokus nič nedá a ak odmietne, nič sa nezmení. Môže to dopadnúť len lepšie alebo zostať rovnako, tak čo.* Asi sa ho aj spýtam keď ho stretnem. *Netušila aké mala šance, no ale čo. Po jeho ukáže doškriabaného predlaktia sa len pousmiala. Nie práve veselo.* Môžete byť rád že vás len doškrabala. Keby použila zuby, bolo by vám to teraz nepekne hnisalo, ich sliny nie sú nič príjemné pokiaľ ide o uhryznutie. *Konečne sa dostali do miest, kde sa mala ukrývať niekde aj Nala. Jeho otázku zaregistrovala, no odpovedala až o pár sekúnd nato, pretože oči jej blúdili hore dole po šelmách. No nemusela Nalu hľadať, pretože tá ju zaregistrovala skôr a vyskočila na labky. Vanillina tvár sa po prvý raz roztiahla do šťastného úsmevu, keď si kľakla a nechala sa skoro zvaliť rozbehnutou levicou. Nala do nej šťuchla ňufákom, hlavou sa obtrela o ňu, vyžadovala si jej pozornosť. Vanille ju objala okolo krku a zaborila tvár do jej srsti. Na okamih privrela oči a dala Nale pusu na srsť. Potom pri nej zotrvala, hladiac ju túliacu sa k jej telu.* Patrili strážam čo šli s nami. Všetci sú ale mŕtvi. *Objasnila a pozrela po mačkách, ktoré pri sebe ležali, ostražito pre nové prostredie.*

„ V “

Však aj po mne chňapla zubami, ale našťastie sa netrafila.* Ich sliny vedia byť nepríjemné? Len prekvapene dvihol obočie. Nevedel o tom, ale očividne mali šťastie. Z a N dopadli omnoho lepšie. Oni ju držali v oblasti zadných láb, on pri predných a jej pozornosť bola čisto len jeho. Koľká česť. Radšej by bol keby si ich nevšímala a nechala sa odviesť bez zábran. Preto aj podvedome sa uhol, keď vyskočila a prišla k svojej panej. Prvýkrát videl Vanillin úsmev. Dal im čas a priestor a sám sa zatiaľ zadíval na krčiace sa mačky obďaleč. Ako si všimli jeho záujem len v súzvuku zavrčali a naježili sa. Zamračil sa. Toto bolo vážne zlé.* A čo s tými mačkami teraz akože máme robiť? Nemôžeme ich vypustiť a nechať tak ísť. Nielen že by možno ani neprežili, ale hlavne by mohli niekomu vážne ublížiť a živiť ich tu tiež nemôžeme.* Netušil či si ich vezmú späť, keď sa budú raz vracať, no to že tam nebudú môcť ostať vedel celkom isto. On si netúžil jednu z nich skrotiť. Nemal k nim nejaký vzťah a úprimne po ňom ani netúžil. Stačilo mu čo videl. Tie beštie vedeli byť poriadne hnusné.*

Bezmenný

*Pri zvuku padnúcej misky na zem ním ani netrhlo. Nešiel ju ľutovať, nemal také veci vo zvyku, ani sa nemohol nijako vyjadriť k tomu čo sa dialo vo vnútri jaskýň, no nemyslel si ani to, žeby to bola jej vina. Keď sa rozplakala, len ju k sebe silnejšie pritisol a mlčky ju hladil po hlave, uvažujúc, či jeho nie moc schopné utešujúce ja niečo zo seba mohlo dostať. Samozrejme mlčalo ako voš pod chrastou.* Nemohla si vedieť čo sa stane a ak prišiel jeho čas, umrel by aj tak. Náš národ verí, že ak prídeš na rad v zozname smrti, nemôžeš pred ňou utiecť a nezáleží na tom, kde si, keby aj sám medzi štyrmi stenami. Jednoducho smrť príde nehľadiac na okolnosti, len využije to, kde osoba z jej zoznamu je. Keď niekto umrie, zainteresované a ublížené osoby na toto nemyslia, trpia, tak ako teraz trpí Vanille...*Sťažka si vzdychol a v mysli sa mu vynorila jej tvár, keď sa dozvedela o zásnubách a hľadela priamo na Sallyho. Vtedy trpela strašne moc, no s tým ako trpela niekde v tej chvíli si radšej ani nechcel predstavovať, aj keď jeho vnútro nato neustále myslelo. Bola jeho „sestrou“ a on by dal všetko zato, aby netrpela.* Nebude ti nič vyčítať a nemyslím si, že o tom bude vôbec chcieť s niekým hovoriť. *Zvykla rovnako ako on pochovávať svoje pocity hlboko v sebe. On to robil lebo sa s nikým nechcel zbližovať, až na pár výnimiek, ona preto, lebo sa cítila zraniteľná a ani to dobre nevedela. Bola bláznivá a divoká, bola vysmiata a rada rýpala, no keď prišlo na vážne pocity, bola krehká a nevedela čo s nimi.* Zabudni teda na vinu a nevinu, takto to so Smrťou nechodí. Keď príde čas, Smrť berie. Okolnosti nie sú podstatné. *Nechal ju doplakať a keď znovu prehovorila o tom, že o jeho pobyte tam vedela akási žena, nepovedal nič, aj keď by najradšej vzdychol. Nemal moc dôveru v cudzích, no neostávalo mu nič iné, len veriť v Yunnine slová. Mohla by ich pokojne zradiť, zato čo sa jej stalo, zato že on ju dovliekol k Uretanovi, no nepovažoval ju za takú a preto prikývol.* Skúsim byť na ňu milý. *Poznamenal s náznakom úsmevu.*






Vanille

*Nalina pozornosť sa náhle otočila smerom k V, keď začula vrčanie ostatných šeliem. Automaticky spozornela a oči sa jej len tak zaleskli, keď sama hlasno zavrčala. Jej pamäť bola dobrá, vedela že obrovský muž blízko nej udrel jej paniu. No Vanilla ju pohladila po hlave a zašepkala pár slov v ich jazyku, aby sa upokojila a že to bolo v poriadku. Nala teda napokon hlavu otočila späť k nej, aj keď uši mala nastražené, rovnako ako ostatné zmysli. Bola sama v neznámom prostredí a cítila sa rovnako stiesnene, ako aj Vanilla. Možno pre teplo, možno preto že to tam nepoznala.* Pokiaľ im nikto nebude chcieť ublížiť a nebudú hladné, nikomu neublížia. Naše mačky, ktoré sú skrotené neútočia bezdôvodne. Okrem toho si ich vezmeme späť domov, kým tu budeme tak hádam môžu ostať či nie? *Zadívala sa na ostatné šelmy, ktoré boli tiež ostražité a vrčali na neznámu osobu. Cítili že nie je od nich a museli sa mať na pozore. Aj k nim prehovorila v ich jazyku, no niektoré aj tak vrčali. Nepatrili jej a tie najsilnejšie z nich počúvali hlavne svojho pána.* Ak budú zavadzať tak ich odvediem domov, beztak tu teraz budem skôr...na príťaž. *Poznamenala zamyslene, no myslela to vážne. Možno teraz stála ako tak na nohách, no bolo len otázkou času, keď znovu padne na kolená. Príde k nej Yunna a načne tú tému, padnú slzy. Príde niekto s tým že mu je to ľúto a utečie len aby neplakala pred nimi. Keby sa aj o tom chcela s niekým rozprávať, nevedela by s kým pretože osoba ktorej by vyliala srdce bola dôvodom, pre ktorý nešťastná bola. A naozaj nechcela tu robiť Yunne problémy a chodiť po ich svete s opuchnutými červenými očami a nosom a svojou náladou.*

Yunna

*Keď sa ako tak upokojila a bola si istá, že už nebude plakať, pootočila sa k Wabiho labe.* Bude potrebovať ošetriť. Pošlem ti sem Sigourney, dobre?* Nabalí jej nejaké masti, handry a ona sa mu už postará o jeho zranenie. V takom teple mu to môže nepekne zahnisať a to by isto nechcel ani on, ani ona. Zaborila prsty do jeho hebkej srsti a zamyslela sa. Bude potrebovať ešte niečo? Možno by bolo od neho lepšie keby dal vedieť Vanille.* Možno by si sa mohol ukázať Vanille. Si pre ňu dôležitý a teraz keď už nemá Sallyho, myslím že by sa jej zišla tvoja opora.* Ako ťažko sa jej hovorilo o tom, že Vanilla nemala Sallyho. Trhalo jej to srdce a nech hovoril čokoľvek, bola za Sallyho smrť priamo zodpovedaná. A aj za smrť strážnikov. Bol najvyšší čas opustiť ho. Keď sa tentoraz narovnala, tvár už mala znova ako z kameňa. Ako keď bola s Blakeom a držala si od neho odstup, tak isto urobila aj teraz. Odstúpila pár krokov vzad a jediné čo sa odrážalo na jej tvári a nechalo stopy po plači, boli len červené oči.* Potrebuješ na dnes odo mňa ešte niečo?

Bezmenný

*Krátko prikývol na slová o tej žene, čo ju chcela poslať. Moc sa nechystal zdržovať v dome, no nedbal, Wabiho do tej horúčavy nechcel aj tak ťahať a nebál sa, žeby ublížil pomocnej ruke. Ak by tu teda aj nebol, žena by to prežila bez škrabanca.* áno, buď taká dobrá, myslím že Wabi bude potrebovať pomoc, hlavne s tým okom. *O jeho labu sa nijako zvlášť neobával, po pár dňoch ju bude mať ako novú, no to oko nevyzeralo najkrajšie.* Možno v noci prejdem za ňou a pohovorím si s ňou, no nemyslím si, že jej budem veľkou oporou. Neviem čo hovoriť smutným ľuďom a ľútosť jej nepomôže. Akurát jej môžem ponúknuť rameno na vyplakanie sa...*To ževraj pomáhalo, no nemohol si pomôcť, poznal Vanille aby vedel, že ona o tom nebude chcieť hovoriť. Rozoberať svoje vnútro ani počúvať slová na tú tému. Na druhej strane jej však nezomrel nikto, na kom by jej naozaj záležalo. Nikdy odkedy sa oni dvaja poznali a to už bola poriadna doba. Trochu sa o ňu aj obával, niežeby si myslel že si ublíži, no aj tak obavy mal.* Mapku tej veže? *Pousmial sa, no potom pokrútil hlavou.* Ale nie, ja sa zorientujem.

„ V “

*Videl ako na neho reagovali všetky mačky, dokonca ešte aj tá Vanillina. Necúvol, ani nedal najavo nijako strach, ktorý by mohol. Len sa na ne s odporom díval. Už si raz pošpásovali, na ďalší debakel náladu nemal, ale neplánoval ani dať najavo strach.* Samozrejme, kým vy a váš brat tu budete, aj vaše šelmy sú tu v bezpečí a vítané. Jediné čo je však podmienkou ich bezpečného žitia tu, je aby nikomu neublížili.* Keby sa náhodou stalo, že by niekoho boli napadli, mačky by boli popravené. Síce jeho a dvoch bratov Nala napadla, ale to bol iný prípad. Hlavne kvôli Vanille a Blakeovi dúfal, že sa im nič nestane, bola by to škoda.* Prepáčte, princezná, ale nemyslím si, že tu budete nepotrebná. Išli ste s Yunnou s nejakým dôvodom a vedzte, že budete pod dozorom celý čas. Nie ste tu väznená, ale úlohou bratov je aby ste sa nečakane nevrátili do jaskýň. Váš priateľ je preč a vaša smrť by nikomu nepomohla.* Netušil ako myslela ten fakt, že tam nebude potrebná. No jedno vedel, že u nich pobudnú istý čas a ona s nimi. Nejako ju už zabavia, aj keby mala začať chodiť s bratmi na poľovačky a raňajkovať s nimi, večerať a všetko ostatné.
Asi nebol ten pravý čas spomínať na bratov, lebo o pár chvíľ sa tam dotrepali ako veľká voda. Hlasno sa smejúc vošiel do stajní najskôr Gabriel, potom N a Z, ktorí sa rovnako s ním smiali na nejakom dobrom vtipe a za nimi išiel ešte B. Ten však akonáhle zbadal V a Vanille, na päte sa obrátil a odišiel. Traja muži vypukli ešte do väčšieho smiechu.
„Tuším je na teba B trochu nahnevaný, V,“ smial sa Z a prešiel k voľnej časti stajne, kde zaviedol svoje zviera. Gabriel a N ho nasledovali so stále rovnakým, hlasným smiechom.
„Možno sa zahľadel do princezničky.“ Neubránil sa N a so Z na seba veľavýznamne pozreli. Naraz vypukli v smiech. Len Gabriel sa uškŕňal od ucha k uchu a na V tvári sa nemihol žiaden prejav.
„Princezná, hentí dvaja hulváti sú moji bratia N,“ ukázal na krásneho blonďáčika, „ a Z.“ Takmer dohola vystrihaný chlap s napohľad neprístupnými črtami kývol Vanille na pozdrav a trochu nesvoj si odkašľal. Z zväčša s druhými nevychádzal dobre, bol výbušný a horkokrvný, no v prítomnosti N, akoby vždy pookrial a jeho úsmev vtedy brázdil prísnu tvár nezvyklú na úsmevy. Predpokladal, že Gabriela poznala, preto jeho nepredstavil.*

Yunna

Niekedy netreba ľútosť, len spoločnosť.* Povedala potichu a otvorila dvere. Medzi nimi sa však ešte k nemu obrátila. Sigourney príde o chvíľu, tak bude fajn ak na jej prítomnosť Wabiho pripravíš. A možno aj seba.* Žmurkla na neho a jednoducho odišla.*



Sigourney

*Yunna jej dala jasné pokyny kam mala ísť aj čo všetko ju tam čakalo. Jeden čierny pasažier, ktorý išiel k nimi potajme a mal poranenú mačku. Oko a laba. Nachystala si všetko potrebné čo jej kedy šamanka dala, maste, vodičky, handry, bylinky. Do veľkého prúteného košíka to uložila a na vrch priložila ešte niečo nakreslené na papieri čo jej pridala Yunna. Nepozrela sa nato, len jej povedala aby to dala do rúk tomu mužovi. A jednoducho potom sa vybrala. Dávala si pozor, presne podľa pokynov Yunny, tak aby o nej nikto nevedel, pobrala sa do domku v lese. Zaklopala na dvere.* Tu je Sigourney.* povedala náhlivo a vošla dnu. Pri posteli na zemi videla mačku, veľkú a desivú a takmer vzala nohy na plecia, ale keď zbadala to jej očko, len cmukla ľútostivo.* Ach, ty chúďatko! Pri piesočnej búrke si musíš hlavičku, kryť, vieš?* Nevšímajúc si či bol v miestnosti aj ten muž, len prešla k mačke a najskôr sa nechala pekne oňuchať, aby nedala šelme príležitosť myslieť si, že by mohla byť pre ňu hrozbou. Pre neho, keď sa lepšie prizrela.* Uvidíš, vyliečime očko, aj labku a znova budeš behať. Aj keď je tu teplo, bude sa ti tu páčiť, krásavec.* Vyložila si na zem vedľa seba všetky pakšamenty a do misky handričky si naliala trochu z vodičky na očistenie od infekcie. Yunna jej hovorila, že oko už umyla, tak mala aspoň o jeden krok na krku menej.* Trochu to zaštípe.* Prihovárala sa mu ako človeku, akoby jej mohol rozumieť a keďže si myslela, že je sama, nehanbila sa za svoje správanie. Vlhkú handru Wabimu položila na oko a on bolestne zamraučal.* Prepáááč.* Sama sa však zatvárila akoby ju to bolelo a jej bledá tvár sa zvraštila.*

Vanille

*Prikývla. Nečudovala sa jeho nedôvere voči šelmám, hlavne keď na neho tak krásne cerili zuby, no nemohol čakať karafiáty. Skutočne sa ale nebála toho, žeby po niekom skočili bez príčiny, ich šelmy také neboli. Nešla ho ale presviedčať, beztak slová nemali význam, kým mačky vrčali a dávali najavo svoju nedôveru. Radšej sa venovala ďalším slovám, nad ktorými sa len trpko pousmiala. Dôvody prečo išla s Yunnou. Aby zdúchla od otca. Aby si vyjasnila veci so Sallym, s ktorým si už nič nevyjasní. Aby sa urovnali jej myšlienky ohľadne svadby. Sťažka si vzdychla.* Moje dôvody sa už vyriešiť moc nedajú. *Odvetila krátko a spomenula si na posledný večer so Sallym, keď po jeho slovách išla spať, aby ho neotravovala. Teraz to tak strašne moc ľutovala a nestrávila s ním aspoň ten posledný večer inak. Nič z toho ale nahlas hovoriť nechcela a našťastie nebol ani priestor na pýtanie sa, ako to myslela, pretože sa ozvali prichádzajúce hlasy a ona otočila hlavu k zvyšným bratom a pravdepodobne Yunninmu bratovi. Možno by ju inak ich smiech nakazil aspoň k úsmevu, no teraz kľačala pri Nale rovnako ako predtým, s jediným rozdielom v očiach, ktorý zvedavo preskakoval po jednotlivých nových tvárach. Napokon sa vzpriamila na nohy a kývla im na pozdrav. Ako tak už mala možnosť zistiť, neoplatilo sa ani predstavovať, vedeli kto je. Nevedela ale či niečo vôbec hovoriť a tak len zostala stáť.*

Gabriel

*Stráviť doobedie s N a Z bolo nákazlivé a preto teraz sa len vyškieral ako blázon. Niežeby sa sťažoval, i predstava celodenného smiechu bola príjemná a krásna, takže už len z toho dôvodu mu to vôbec neprekážalo.* Ahoj Vanille, dúfam, že V sa k tebe správal dobre. Ak nie, neboj sa mi bonznúť ho. Isto by som sa vedel postarať o to, aby bol nabudúce slušným chlapcom.* Vyškieral sa a keď položil ťažké sedlo zo svojho tvora na pripravené drevo, len ho potľapkal po pleci a zamieril k nej. V, N a Z sa len pobrali preč a bolo ich ešte dlho počuť, takže o to viac sa Gabriel usmial. Vystrel k nej ruku.* Ja som Gabriel, malý brat Yunny.* Áno, malý možno len čo sa týkalo veku, rozhodne nie jeho výšky. Tou svoju sestru prevyšoval o dobrú hlavu ak nie dve. Ruku držal pred sebou stále vystretú, čakajúc či sa bude chcieť s ním predstaviť, oficiálne to ešte neurobili, no nemal pocit, že by nevedela kto je.* Už ti to tu V ukázal? Kde kto spí a podobne? Kde jeme, otca a iné pekné veci?* Jeho ústa rapotali akoby mu mali niečo utiecť, ale to on len tak rýchlo hovoril keď bol vzrušený a pre niečo nadšený, čo sa teraz povedať dalo. Bol s krásnou princeznou, ktorá nateraz bola v jeho milosti i nemilosti. Krása!*

Bezmenný

*Áno, spoločnosť jej ponúknuť chcel, keď už nič iné nemohol. No teraz sa nikam nechystal, návšteva Vanille musela počkať do noci, keď sa dokázal pohybovať ako tieň a tak ľahšie dostať do jej izby. Ešte presne nevedel ako zistí kde bývala, no netrápil sa tým, rovnako ako nikdy keď niečo netušil. Nejako bolo, nejako už len malo byť. Netrvalo dlho a ozvalo sa zabúchanie, on pridvihol obočie a postavil sa mimo postele, takže to žieňa čo vošlo pri pozornosti ktorou zahrnula jeho Wabiho nemohla zaregistrovať jeho prítomnosť. A on ju nedal ani najavo, stál a pozoroval ju, čo robila. Rapotala si tam ako skoro každá žena, jemu len pošklbávalo kútikom pier, nemohol si pomôcť. No Wabiho to čo robila bolelo, aj keď sa snažila o pravý opak. Videl že sa snažila, Wabi to cítil tiež, no bol zviera. A rovnako ako každé zviera ktoré malo bolesti, nechcel aby na neho len tak niekto siahal. Na Sallyho bol zvyknutý, no v bolesti na neznámu voľky nevoľky zavrčal, na znak nesúhlasu a bolesti. Vtedy sa konečne Bezmenný pohol a jednoducho si k nim kľakol a položil ruku na Wabiho hlavu, prehovoriac k nemu v ich jazyku. Wabi posledný raz zavrčal, trochu ním šklbalo akoby sa chcel vymaniť od bolesti, no Wabi ho podržal.* Nie je moc rozumné ošetrovať šelmu ktorú niečo bolí a nepoznať ju dobre. *Poznamenal, vediac, že Wabi jej ublížiť nechcel a vedel že jej šlo o dobrú vec, no reflexy a obrana bola jeho prirodzená črta. Bol možno skrotený, no stále v ňom boli pudy a všetko ostatné. Bezmenný preletel po žene pohľadom, po zopnutých vlasoch, zašmudlanej sukni a celkovo po tom zjavení.*

Vanille

*Keď k nej Gabriel prehovoril a spomínal slušné správanie, vynorili sa jej v hlave jeho slová dole v jaskyniach, že ju hodí chlapom, alebo niečo podobné. Už mala na jazyku poznámku k tomu, no v jej nálade by nevyznela podpichovačne ale protivne, čo nechcela a tak to nechala len vo svojej hlave.* Ako už vieš, som Vanille. *Natiahla k nemu ruku aby mu ju podala a potom pokrčila ramenami.* No, malý mi práve nepripadáš. *Poznamenala a ruku stiahla späť na Nalynu hlavu, aby ju škrabkala, ako sa tak o ňu opierala.* Hovoril mi kde koho nájdem, že si môj sused spolu s ostatnými a že nad nami býva Leo a pod nami tvoja sestra s mojim bratom. *To bolo všetko čo vedela, teda ešte vedela ako sa dostať k miestu, kde bola teraz. O jedení, nejakej oficiálnej miestnosti kde sa dal nájsť Necro či iné pekné veci ako to on nazval, to nie.* To je asi tak všetko, teda viem ešte kde hľadať izbu tvojho otca a šamanku. *Hlas mala na rozdiel od neho neutrálny, nijaký smiech a veselosť v ňom nebolo počuť.* A dozvedela som sa i to, že budem strážená aby som náhodou nezdúchla do jaskýň. *Dodala, čo sa jej už tak veľmi nepáčilo, aj keď to vlastne v pláne nemala. Ešte nepremýšľala nad tým čo vôbec chcela robiť, aj keď nemala pocit, že chcel ostať tam či vrátiť sa domov. Potrebovala si to v hlave zrovnať, čo ešte nemala kedy.*

Sigourney

*Bolestného revu sa zľakla a o to viacej poskočila, keď sa tam zjavil ten muž zahalený v kapucni. Ticho len zjojkla a pritlačila si dlaň na hruď, kde jej srdce bilo ako splašené vtáča. Hľadela na muža ako na zjavenie a nemohla ani polapiť dych. Ani si neuvedomovala že jej niečo povedal, až keď po chvíli len zahabkala a zažmurkala na neho.* Ja viem, že to nie je múdre, ale keď by som mala pravdu povedať, rodičia mi nikdy nepovedali, že by som bola múdra, skôr som počúvala opak.* Uvedomila si, že povedala niečo čo nemala a len si zahanbene zahryzla do pery.* Je to moja práca pomôcť mu, bez ohľadu nato, či by mi mohol ublížiť, alebo ma vážne zraniť.* Jej hlas bol tichý a znel pokorne. Jednoducho ho prišla ošetriť a na inom nezáležalo. A práve preto sa vrátila k práci a pohladila nespokojnú šelmu po prsiach. Avšak vodičku položila vedľa seba a z koša vytiahla v neveľkej nádobe bielu masť. Teraz keď vedela, že je tam muž, už sa zvieraťu neprihovárala. Úprimne keby bola skôr vedela, že tam je, asi by si veľmi rýchlo rozmyslela či sa bude takto prihovárať. Väčšinou hovorila málo, aj keď sa rada smiala, no to už zase vedelo len pár osôb. Odkašľala si.* Do oka mu vtriem masť, zajtra potom už len stačí oko umyť a všetko bude v poriadku. Keby nie, prídem sa pre istotu na neho pozrieť.* Zatiaľ čo trochu roztrasene nanášala masť Wabimu do oka, spresnila Bezmennému čo bude jeho zajtrajšou úlohou. Jednoducho oko dobre umyť, nič viac.* Hotovo.* Pípla, keď si prezrela zamastené oko.* Ak mu to dokážete dohovoriť, nech si labou do neho nešpára, ak nie, oko zaviažem.* Do mäkkej handričky si utrela prsty a jediné načo sa sústredila bolo, aby nedala najavo ako veľmi bola nervózna z jeho spoločnosti.*

Gabriel

*Pevne jej stisol ruku a neubránil sa krátkemu smiechu.* No hej, moc malo nevyzerám.* Ustúpil od nej o krok a kývol jej aby ho nasledovala. Pozrel na jej mačku a len mykol ramenami akože mu bolo jedno či s nimi pôjde. Nemal potrebu jej niečo zakazovať. Vonku ho ovalil hustý vzduch a horúčosť.* Povedzme, že všetkým záleží na tom, aby si neurobila niečo neuvážené, ale zostala tu s nami kým je tu tvoj brat a moja sestra.* Nechcel aby to vyznievalo, že je zadržiavaná, ale inakšie to jednoducho povedať nevedel. Nechceli aby urobila niečo neuvážené a to bolo najdôležitejšie- zabrániť tomu.* Tak ja ti teraz ukážem trochu viacej. Pôjdeme do záhrad odkiaľ naše ženy zbierajú ovocie, ukážem ti kde s bratmi trénujeme, možno by si si tiež rada udrela a trochu si vybila zlosť, prípadne by sme ťa mohli zobrať na poľovačku. Hocičo čo by si rada robila, aby si sa tu nenudila.* A mlelo mu to a mlelo. Tak ako vždy.* Ak by si chcela vedieť, či vidieť niečo viacej, tak mi povedz, ak je niečo, čo by ťa zaujímalo, jednoducho povedz a nájdeme to, alebo uvidíme čo sa s tým dá robiť. U vás by som si asi vedel predstaviť pár miest, ktoré by som rád vidiel.* Oslnila ho samá zeleň a podvedome sa uškrnul.* Myslela si si, že žijeme na púšti, alebo na jej okraji, že? Každý si to myslí, no je to len klam, ktorý sme vytvorili... Hups, vlastne, my sme ho vytvorili proti vám. Keby náhodou tvojmu otcovi preplo a chcel sa k nám dostať. Ako si už mala šancu vidieť, jaskyne sú prvý ťažký krok, zatiaľ sa cezeň nikto z vás nedostal. Samozrejme okrem teba, Blakea a Lea.* Keď sa zapol, nevedel sa vypnúť.* Nie si nejaká tichá?

Bezmenný

*Všimol si, ako sa zľakla. Zjavne naozaj nečakala že ho tam nájde alebo že sa tam zjaví takto skoro.* Nechcel som vás vyľakať. *Poznamenal pri pohľade na jej ruku na hrudi, akoby sa snažila zabrániť srdcu vyskočiť z hrude. Po jej slovách o rodičoch a o tom čo bolo jej prácou mal chuť jej povedať, že ak to videla tak, tak naozaj moc múdra nebola, no zahryzol si do jazyka.* Nemyslím si že Yunna by s vami v tomto súhlasila. *Podľa toho čo mu povedala tá ružovovlasá potvora mal pocit, že ju mala celkom rada a nepriala si, aby riskovala zbytočne. Bolo to ale napokon jediné zhodnotenie, už len pridržal Wabiho aby mu natrela oko tou masťou a potom sa zamyslene pozrel na jeho kukuč.* Radšej obviažte, ťažko mu dohovorím ak mu to nebude príjemné. *Už nebola taká ukecaná ako keď netušila o jeho prítomnosti, ktorú by neprezradil, nebyť toho ako riskovala protest jeho šelmy.* Nejako ste stíchli...*Poznamenal po chvíľke ticha.*

Vanille

*Áno, zjavne im na tom záležalo. Aby neurobila hlúposť a nevyrútila sa do jaskýň sama na vlastnú päsť. No nemala to v pláne, niežeby ju to už nenapadlo. Lenže tam dole bola niekoľko dní a nevyznala sa tam, za ten čas ho tam nenašla. Sally bol mŕtvy a ak by aj prešla okolo jeho zbytkov v podobe kostí, nevšimla by si to. A ak by ho našla napoly rozožratého...zachvela sa a vytesnila tú predstavu z hlavy. Alebo to aspoň skúsila. Neúspešne.* Možno aj áno. *Odvetila kým sa on nadychoval a mala možnosť sa do jeho rapotania zapojiť. Bola to reakcia po jeho slovách o mieste kde trénovali a o tom, že by to možno aj skúsila. Potom sa znovu odlčala, popravde netušila či chcela niečo vidieť. Chcela vidieť Sallyho, keby len na hodinu aby napravila ten hlúpy večer, no to jej dať nemohol a tak len kráčala a aj keď ju tá zeleň naozaj prekvapila, nadchlo ju to tak, akoby to bolo za iných okolností. Bola ako taká vysušená slivka, telo s dušou niekde mimo tela.* Myslím že otec by sme neviedol svojich mužov, polovica by umrela na púšti. Toto vaše teplo nie je nič pre nás. *Teplo ktoré ju ovalilo a ona sa začala variť vo vlastnom tele. Dlhý rukáv a tričko jej moc nepomáhalili ochladiť sa, no nemenila nič meniť. Aspoň nie v tej chvíli. Jeho posledná otázka jemne pokrčila jej čelo. To sa jej pýtal naozaj prečo bola tichá?* Umrel mi najlepší priateľ, moja chuť rozprávať sa a tváriť šťastne je kdesi preč. *Za iných okolností by sa jej určite to rapotanie veľmi pozdávalo, jeho vysmiata tvár a všetko ostatné. No v tej chvíli to bolo to posledné načo sama mala chuť.* Okrem toho, myslím že pri tvojom rapotaní sú ostatní beztak ticho, keď toľko rozprávaš. *Poznamenala, no nie v zlom.*

Sigourney

Slečna Yunna je moc dobrá. Vždy bola ku mne milá a keď ma iní ponižovali, ona si ma vždy len zastávala.* Nikdy s nimi nesúhlasila, nikdy si o sebe nehovorila tak zle ako jej rodičia, ale oni akoby si zmysleli, že jediné čo jej v živote dajú bude poníženie. A ona bola len ticho. Mlčky znášala ponižovanie, to ako jej hovorili, že je škaredá, že z nej nikdy nebude dobrá žena, príliš chudá, bez poriadnych bokov, vraj jej dieťa by sa nikdy nenarodilo normálne. Ako to mala prežiť, keď vlastná rodina sa jej obrátila chrbtom a len zato, že bola taká aká bola? Dokonca aj na farbu svojej pleti si vypočula komentáre. Si moc biela, slnko ťa spáli, vlasy máš ako slamu, len koňom by sme ju dali na podstieľku, aby sa mali do čoho vyšťať a tak... Až keď sa konečne ocitla pod ochrannými krídlami Yunny si konečne uvedomila, že to čo robili bolo zlé. Ale ostalo to tak ako dovtedy. Obliekala sa do starých oblečení, vlasy nosievala pevno zopnuté v cope a rozprávala málo so svojím okolím. Nie však vždy. V spoločnosti neznámych, nových ľudí to tak bolo vždy, ale keď sa oťukala, všetko bolo lepšie. Vždy bolo všetko lepšie v spoločnosti tých pravých osôb.
Na jeho pokyn, aby šelme obviazala oko, len prikývla a pozorne a pevne mu obtočila pásy látky cez zranené oko. Keď skončila, Wabi vyzeral dosť komicky, ale keďže nechcela aby si handru strhol, musela látka vieš nielen popod jedno ucho, ale aj kúsok okolo krku, kde ju napokon aj uviazala. Mierne sa na neho usmiala a na jeho obviazanú hlavičku položila útlu dlaň.* Prepáčte, ale neviem čo by som mala hovoriť.* odvetila tichým hlasom a pozrela rýchlo do tmavej kapucne, kde sa mala ukrývať mužova tvár.* Prepáčte, ste škaredý, keď si halíte tvár do kapucne?* Bolo ťažké opýtať sa to, lebo v momente kedy to povedala, najradšej by všetko odvolala a zakryla si ústa dlaňou. Nemala právo pýtať sa to, ale neovládla sa. V hanbe radšej sklonila pohľad k poranenej labe. Nebolo to nič vážne, asi len si nevšimol a skočil na tŕň, ktorý sa mu nepekne zaryl medzi vankúšiky.*

Gabriel

*Prijatie návrhu k boju bolo aspoň trochu potešujúce a celkom si vedel krásne predstaviť ako sa na tom s bratmi pobavia. Ak si myslela, že ich boje prebiehali jeden na jedného, tak bola na omyle. Ešte ju čakala pekná zábava. Ani nevedela načo to vlastne pristúpila. Preto jeho pomalé kroky viedli práve na bojisko. Bratia tam isto boli a bavili sa, takže nemal strach, že by nemali čo robiť.* Veď práve preto som povedal, že ak by sa náhodou tvoj otec zbláznil. Len hlupák by sa chcel dobrovoľne k nám dostať. No neviem prečo sa sťažuješ, u vás je zase zima a veľa dažďa. Isto moja sestrička trpí. Ona, dieťa slnka a vybrala si ženícha práve z takej oblasti! Nemôžem tomu uveriť, no očividne nato mala dobrý dôvod. Som zvedavý čo mi nato sestrička povie. Povedz, Vanille, hentí dvaja sa brali z čírej lásky, alebo mi ušlo niečo o čom by som ako malý braček Yunny mal vedieť?* Nad jej slovami sa zamračil a na okamih stíchol. Netušil čo jej povedať k tomu, že jej umrel najlepší priateľ. Ani trochu netušil čo má povedať. On nebol ten pravý na rozprávanie o smrti.* Tvoj najlepší priateľ je síce mŕtvy, ale ty si živá a ostala si tu. Tvojou úlohou je sa tu ešte potrápiť, ale jemu je dobre. Mala by si sa z toho tešiť. A aj keď máš pocit, že sa podel, on je stále s tebou. Nosíš ho predsa vo svojom srdci.* Zamyslel sa.* A ak máš pocit, že zostalo medzi vami niečo nedopovedané, jednoducho mu to povedz.* Nič lepšie zo seba dostať ani nemohol, ani nevedel. No pery sa mu i tak roztiahli do úsmevu.* Neviem prečo máš pocit, že pri mne je ťažké sa dostať k slovu. Veď v pohodičke ma zruš, že som to trochu prehnal. Neurazím sa. No nemám pocit, že rozprávam veľa, jednoducho taký som a všetci si už zvykli, preto nie sú názoru, že veľa rozprávam.

Bezmenný

*Mlčky si ju premeriaval, aj keď to ona vidieť pre kapucňu nemohla. Ani sa moc nečudoval tomu čo hovorila, už na prvý pohľad vyzerala strašne zraniteľne a nie ako žena, čo sa zvykla brániť, či už slovne alebo fyzicky.* V prvom rade by si sa mala postaviť sama za seba ty, nemôžeš sa niekým nechať ponižovať donekonečna. *Niežeby si myslel, že teraz sa tá žena postaví svojim rodičom, pretože podľa predošlých slov usúdil že vrúcny vzťah s nimi nemala, ale jednoducho mala by si uvedomiť, že ju budú ponižovať ak sa nebude brániť. Yunna nad ňou mať ochranné krídla nemohla mať stále. Veď čo ak by sa od nich nikdy nedostala? Akoby to dievča skončilo?* Yunna by ti mala dať výučbu ako papuľovať. *Poznamenal a bolo cítiť, že sa uškŕňal. Ona s Vanille by to dievča rýchlo vyučili, ako naostriť jazýček.* Pred chvíľou si toho rapotala dosť. Ale úplne postačí keď mi budeš tikať a prestaneš používať slovo prepáčte. *On jej už aj tak začal tikať akoby nič, bola mladá a on nebol tiež nijaký významný člen ktovie čoho, aby mu musela vykať, akoby mal päťdesiat. Po ďalšej vete začínajúcej prepáčte sa ale začal strašne moc smiať. To bola teda otázka. Ešte nikdy sa ho veru nikto nespýtal na niečo také, či bol škaredý a preto sa zahaľoval.* To áno, keby sa na mňa pozrieš tak skamenieš. *Podpichol ju a prešiel rukou po Wabiho srsti, poškrabkajúc ho.* Ale inak sa cítim celkom normálny, nosím kapucňu aby nikto nepoznal moju tvár, nie preto ako vyzerám. *Pokrčil ramenami a pokračoval, keď už tam bola, možno stačilo rozprávať a ona by sa rozrozprávala tiež.* U nás doma to nie je nejaký problém, keďže tam je normálne počasie zatiaľ čo tu je...no priveľmi horko na naše pomery.

Vanille

*Netušila čo nato povedať. Nemala poňatia čo chceli Blake s Yunnou tvrdiť Necrovi, čo chcela Yunna prezradiť svojmu bratovi. Mali spolu pekný vzťah, bolo možné že mu povie pravdu, pravdu o veľa veciach, no mohla sa mýliť a nič mu hovoriť nechcela, aby neurobil nejakú hlúposť. Nevedela to posúdiť a preto si nemohla dovoliť prezradiť mu pravdu. Neostávalo jej teda nič iné, len to sčasti obrátiť na podpichovanie, ktoré podobné otázky nasmeruje inej osobe.* Vidíš čo narobí láska. *Žmurkla na neho, no potom dodala ešte niečo, keďže sa pýtal, či mu niečo neuniklo.* Ako jej malý braček nemusíš vedieť všetko. Na určité veci musíš ešte podrásť. *Uškrnula sa, kráčajúc pomaly vedľa neho ktohovie kam. Dúfala že týmto sa táto téma uzavrela, pretože aj tak by mu povedala nech sa pozhovára so sestrou a nie s ňou. Na slová o Sallym nepovedala nič, akurát keď povedal, žeby sa mala z toho tešiť, sa ho mala chuť spýtať, či by sa tešil keby umrela napríklad Yunna. Nespýtala sa ho to ale, nechala to tak.* Možno poviem... *Pokrčila ramenami, možno by skutočne uľavila svojej duši, keby sa aj rozprávala s oblohou či so stromom. Ešte nevedela, no možno to naozaj vyskúša. Neskôr osamote, možno v noci.* Veď mne nevadí že toľko rozprávaš, nemyslela som to v zlom. *Odvetila na jeho slová o tom, že taký jednoducho bol. Koniec koncov, možno práve pre jeho rapotanie rozrapoce i ju.*