Prieskumné lode Jeho Veličenstva

Dean


*Keď pocítil jemné stisnutie na svojom pleci, obrátil k Tesse dobitú tvár a s celkom prirodzenou zvedavosťou čakal, čo z nej vypadne. Za ten čas, keď mu nevenovala pozornosť mal možnosť, samozrejme celkom profesionálne, obzrieť si ju zblízka a uistiť sa, že jej ich "príjemní" hostitelia nič neurobili. Zaujala ho však Tessina veta o rozkazoch, ktorá mu aj napriek opuchu spodnej pery vykrivila ústa do posmešného úškľabku. Nevšímal si muža, ktorý stál nad ním.* So ženami sú vždy len problémy a zvlášť s takými, ktoré odmietajú poslúchať príkazy,* odfrkol si akoby len sám pre seba a so sebazaprením prinútil svaly na nohách poslúchať. Najskôr si kľakol na kolená, presunul váhu a keď si bol istý, že ho nohy udržia, pomaly vstal.* Neboli to šutre,* začal pomaly, významne pritom pozrel na Tessu a potiahnutím si narovnal špinavú uniformu, * ale asteroidy. A ako som vám už povedal, havarovali sme. Nežiadame vás o žiadne láskavosti len o to, aby sme mohli ďalej pokračovať v ceste a dostať sa späť na základňu.*
Záves na opačnej strane miestnosti sa nasjkôr nepozorovane zachvel a potom sa rozhrnul. Cez okraj postele prevesila nohy žena, ktorá na svoj úctyhodný vek bola len o hlavu menšia než Kiar.
"Onisama," vydýchla Dryna a chcela jej ísť na pomoc, ale starena ju zastavila pohybom ruky. Sama podišla bližšie ku skupinke a zdalo sa, že aj samotný Kiar sa pri nej akoby zmenšil a úctivo sklonil hlavu. Dean to neurobil. Iba jej opätoval rovnako zvedavý tvrdošijný pohľad. Žena sa nakoniec neprihovorila jemu, ale Tesse. 
"Nebola to náhoda, že ste pristáli práve tu. Ste z iného sveta a len vy nám môžete pomôcť. Viem to, videla som to."

*Ostávalo jej akosi ťažšie na žalúdok, najradšej by si ľahla a prespala sa. Miesto kde ju uhryzol ten pavúk ju ešte mierne štípalo, mala však pocit že aspoň myseľ sa jej pomaly prečistievala. Aj keď vysloviť niečo také ako asteroid bolo namáhavé a jednoducho šutre boli dobrá skratka. Napriek tomu sa plne sústredila, snažiac sa odhadnúť čo s nimi bude. Keď sa ale ozvala akási starena, predsa len sa prejavila ešte nie prečistená hlava. Tessa to nevydržala a začala sa smiať, akoby práve počula vtip mesiaca.* Videla ste to? A kde? V šálke či vo hviezdach? *Smiala sa, no keď tak chvíľku uvažovala, bola to vymyslená realita v simulátore, asi by ju nemali prekvapiť ani čary či draky na oblohe. Ale čoby, je to simulátor reality, nie fantazijná kniha.*

Evan Sandrao, bývalý hlavný vedec výskumu astatia, ticho sledoval zmeny čísiel na polopriesvitnej obrazovke visiacej vo vzduchu. Z dočasne prideleného počítača pripojeného na zdroj energie vesmírnej lode Kalliope dokázal odpozorovať kompletné presuny silových častíc. Medzi ne patrili aj všetky druhy využívaných teleportérov, vrátane toho, ktorý pred malou chvíľou využila kapitánka lode. Po zmene číslic z červených naspäť na akýsi odtieň zelenej, sa trikrát rýchlo nadýchol. Bol nervózny, srdce si cítil až v krku a ruky sa mu triasli. Lenže nemal na výber. Kapitánka odkladala riešenie s presunom energie jadra, len aby si za každú cenu zachránila svoju loď, no on v tom nevidel zmysel. Potreboval sa dostať domov, najlepšie hneď. Odcestovať na nejakú vesmírom zabudnutú planétu a prežiť tam zvyšok svojho života. Žiadny senát, žiadny vládca. Tá ženská si neuvedomovala, že ani samotný kráľ Telarionu nemá šancu ho ochrániť pred senátom. Nič ich už nemá šancu zachrániť, tí ľudia majú zbrane napájané astátiom, keby chceli, dokázali by zničiť polovicu slnečnej sústavy. Bola len otázka času, kedy budú látky stabilné a vhodné na použitie v hocakej bojovej lodi. Nikto z tejto posádky nevidel ľudí, ktorým doteraz musel slúžil. Nemôžu tu ani len tušiť, čoho všetkého sú schopní.

„Potvrdzujem spustenie všetkých motorov o tri, dva, jeden,...“ umelý hlas Ei sa ozval v uchu kapitánky. Prekvapená vzhliadla, no v kajute Grima nebolo nič, čo by poskytovalo výhľad na jej lod. Pokiaľ by v tom okamihu stála pri jednom z okien, mohla by vidieť, ako loď spúšťa nadsvetelné motory a mizne v temnote. Miestnosťou sa ozvala nevhodná nadávka, keď si Althea uvedomila, že ostala u lovcov, bez šance vrátiť sa naspäť. Bola si istá, že pokiaľ vedec nejakým spôsobom prežije, bude to ona, kto sa postará o všetky jeho problémy.

Len, čo sa Kaliope presunula do známeho vesmíru, všetky energetické zdroje zlyhali. Pohony, umelá gravitácia, dokonca aj obnova života, zabezpečujúca vzduch v celkom plavidle, sa vypli. Jediný dôkaz, že Kalliope bola znovu naspäť, bola blikajúca bodka na monitoroch lodí Deviatky.