Dom utečencov

*prekvapí ju Mikov čin, a rýchlo premýša čo urobiť. bála sa aby Chris niečo neurobil a tak sa rozhdola z tejto debaty nejako ujsť*dakujem za pomoc no ja sa tvojej minulosti nebojim. teraz ak dovolite, musim isť niečo ešte zariadiť, dúfam že sa tu nepobijete

*len čo Alex odíde preč, s ostrým tonom pozrie na Mike*o čo ti ide Morgen?

To ti verim.* ironicky odvetil na Chrisovo želanie stale hladiac na Alex.* Pojdem hned teraz. Musim ešte niečo zariadit.* odvetil a poodisiel o par krokov aby si zobral svoj vak, v ktorom mal vsetky veci. Zberal sa ku dveram ked vrhol na Alex pokojny pohlad.* Mohol by som s tebou ešt eo niečom hovorit predtym než odidem?* pozrel na Chrisa.* Osamote.

*zachytí ešte Mikove slova*jasné môžeš, pod sem do kuchyne*povie a uprie upokojujúci pohľad na Chrisa*

*oprie sa o stenu a opatuje Alex pohľad.*

* vykroci za Alex do kuchyne a aby Chris nemohol nic pocut zavrel dvere veduce do nej. Na chvilku sa o ne oprel akoby sa bal otočit a pozriet Aex do oci ale nakoniec sa k nej predsa len otočil. Zacal hovorit tichym hlasom.* Alex viem že sa nepozname dlho a ked si utekala z Gyro mohla si nas tam pokojne nechat, ale neurobila si to. Ten utek si planovala preto aby si sa mohla vratit na Zem ale aj tak si to iste umoznila aj nam a za to ti velmi dakujem.* siahol rukou do vrecka a vytiahol odtial privesok zaveseny na tenkej striebornej retiazke. Mal tvar slzy a po bokoch bol omotany tenkym drotikom pekne zapletenym do malych ozdobnych vlniek.* Chcel by som ti dat toto.* podode k nej blizsie a roztvori jej dlan. Vlozi jej do nej privesok a rukou jej dlan opat zavrie aby ho nemohla odmietnut.* Ma velku cenu. Nie penaznu ale citovu. Prosim nechaj si ho. Nic ine od tebe neziadam.* skor ako by mohla Alex protestovat sklonil sa nad nu pobozkajuc ju nežne a zaroven nastojcivo. Sucasne si ju na malu chvilu pritiahol blizsie k sebe až zacitil teplo jej tela na svojej pokožke. Vlozil do toho bozku vsetku nadej no zaroven aj zufalstvo lebo sam vedel že Alex mu nikdy nebude patrit. Chcel iba tento jeden okami, na ktory by potom mohol spominat. Rukou jej vosiel do vlasov a druhou si ju ešte stale pritiskal k sebe. Ked sa konečne odtrhol od jej pier dych mal rychly a kratky.* Zbohom.* vytisol zo seba a bez slova rychlym krokom odsiel z kuchyne. Cestou minal Chrisa ktoremu tiež bez slova kyvol hlavou . Otvoril vchodove dvere a vkrocil na ulicu. Neobzruc sa spat stratil sa za blizkym radom domov.*

/no tak tomuto sa povie čisty god moding- takto ovládať cudziu postavu /

*ani si neuvedomí čo všetko sa udialo za tých pár minút. ked konečne pochopí čo sa udialo, Mike je už pri dverách a ona tam len stojí ako obarená. pohľadom sklzne na darček a rozhodne sa vyjsť von z kuchyne. pri dverách sa však zastaví a nevijde. otičí sa a sadnes si na stoličku. netušila že Mike k nej môže cítiť niečo viac ako priateľstvo. ked začuje buchntie hlavných dverí vyjde von a pozrie na Chrisa*

/ prdlajs:) inak sa pobozkat neda:) //

/nepapuluj, mam pravdu /

*pozrie na jej zvláštny výraz*stalo sa niečo?*spýta sa a prejde k nej*

*zadychčane vbehne do domu* stalos a niečo hrozne..niečo hrozne....*hystericky zajačí a odpadne od unavy*

/som bola dlho mimo, prepáčte/

*zbledne ked zbada Šarlotu* čo sa stalo?

*unavene zodvihne skrvavene ruky, teraz skor už kýptiky a omdlie*

*zbledne*Chris bež po obvazy a dones z kúpeľne dezinfekciu a čistú vodu*dobehne k Šarlote a snaží sa zastaviť krvácanie*Šarlota počúvaj ma, ostaň pri vedomí*snaží sa ju prebrať*

*začuje jej hlas akoby z dialky ale sustredi sa nan a iba to ju drží pri vedomi, bolesť je čoraz väčšia a hroznejšia*

Šarlota zostaň pri vedomí, no tak*preberá ju*

*rýchlo beží po veci ktoré mu Alex kázala doniesť. po chvíli dobehne spať a podá jej ich*čo sa jej pre boha stalo??

*zoberie si od neho veci a dezinfikuje jej rany. rýchlo jej ich obviaže a umyjej jej tvár.*netuším, odnesme ju do izby*povie a zvihnú ju*

Au..*skríkne ked sa jej dezinfekčný prostriedok dotkne rán, ked ju zodvihnu upadne uplne vysilena do kludneho spánku, preberie s ao niekoľko hodín a zvedavo sa obzera okolo seba ked sa naposledy prebrala nebolo to nič príjemne* Alex, si tu?

*zohne sa k Šarlote*som tu, bud pokojná

*vdaačne na nu pozrei* bolo to hrozne, hrozne*povie zahladi s ado dialky nazad ekd ju v tej kutici skoro zabili, neznámy ludia, ktorím ani nevidela do tváre*mučili ma, alebo skôr na mna zabudli, ked si spomenuli urobili mi toto *zavzlyka a ukáže na svoje zohavene ruky*

* pozrie na nu so súcitom* neboj sa, to sa dá do poriadku...ale ako si sa dostala k tým mužom?* spýta sa zhrozene a v hlave jej víri množstvo myšlienok*

*snaží s aniečo uloviť v pamäti ale nič s ajej nevybavuje* ked som šla k tomu bazénu vyšla som von a chcela som sa prejsť no a neviem niekto mi strčil niečo smradlave popod nos abola sov mimo... skutočne nevim* zufalo si začne šúchať spánky* prepáč

*pohladí ju po hlave* to je vporiadku, hlavne si oddýchni, to sa dá do poradku. dám sem namontovať poplašný systém, nič také sa už nezopakuje

*vdačne s ausmeje* dakujem, teraz ak dovolíš rada by som si pospala, potom sa stretneme dolu, som hladná