Pracovňa princeznej Melian Smang Fu

*pri jeho prvej vete sa usmeje, no pri druhej sa jej úsmev z tváre aspoň čiastočne vyparí. Nehovorí nič, len počúva to, čo rozpráva on, potom prikývne* Počkám ťa tam *venuje mu ešte jeden úsmev, potom sa zdvihne z lavičky a rýchlym krokom sa poberie dovnútra komplexu*

*po chodbe príde až pred princezninu pracovňu. Keď ju princezná poverila dočasným vedením komplexu, dostala od nej aj povolenie na návštevy jej, princezninej, pracovne - a práve to má teraz (Caffeé) v úmysle. Strážam pred dverami len kývne hlavou - už má odskúšané, že ju pustia dovnútra. Vojde a počká, kým sa za ňou zatvoria dvere - nechce, aby niekto videl, čo práve urobí - a podíde ku stolíku so vstavanými šuplíkmi. Niekde tu by to malo byť... pomyslí si a otvorí prvý z nich: nič podstatné, iba všeobecné spisy ohľadom komplexu... potiahne za rúčku druhého - smola, je zamknutý. Otvorí tretí - nič, len kovové prázdno* Čo takto skúsiť odomknúť ten druhý... *zamrmle si sama pre seba a pozorne preskúma rúčku druhého šuplíka. Je to podlhovastý kovový výstupok... na pravom konci má štvorcovú štrbinu. To bude na kľúč... ...vzdychne si, kľúč nemá ako zohnať... Ledažeby bol niekde tu...*

*rozhliadne sa dookola po pracovni, no nikde nevidí nič, kam by sa dal schovať kľúč. Takže to tu buď budem musieť pekne manuálne prehľadať, alebo sa na všetko vykašľať- uvedomí si, potom zatne zuby a prejde od šuplíkov smerom k regálu napravo. Je v ňom niekoľko napohľad historických kníh, no viac informácii a očividne nachádza na pekne prehľadne poukladaných CDčkách a DVDčkách. Ticho si vzdychne, potom natiahne ruku a zopár DVDčiek v obaloch povytiahne. Prezrie miesto za nimi - no nijaký kľúč. Alebo že by ten kľúč bol priamo v jednom z obalov? To snáď nie... veď cih tu je vyše dvesto... Uvedomí si, že nič iné vlastne nemôže robiť, tak začne jeden po druhom vyťahovať obaly od DVD a CD a prezerať ich - no v žiadnom nie je nič atypické, všade len DVDčká a CDčká. Keď túto otravnú prácu dokončí, ešte raz sa rozhliadne po miestnosti*

*Chvíľu sa len tak potuluje po komlexe, triediac si myšlienky, prehrabavajúc sa v pár pripadoch z minulosti ktoré ešte teraz nedokázal pochopiť, ked si uvedomil že je žo už hodná c hvíľa čo dievčatá opustil a nechal sledovať televiziu. Zamieril tam, pozrieť čo robia, no nebolo tam nikoho. Zvrtol sa teda, že pozrie kam zmizli, prechádzajúc jednotlivé chodby. MOhol sa spýtať stráži, ochranka mala prehlad čo sa kde deje, no trochu snaženia mu neublíži. Zastavil pri pracovni princeznej, z ktorej počul zvuky. Princzená bola niekde s princom, teda tam mohla byť len Caffeé. Nakukol dnu a slabo sa usmial* hľadáš niečo?* spýtal sa veslým hlasom*

*pohľad jej ešte raz spočinie na šuplíkoch, keď ju vyruší známy hlas. Prudko sa otočí smerom k dverám a neprirodzene veselo odpovie* Nie, len... *ticho si odkašle a pokračuje už prirodzenejším tónom hlasu* ...sa mi zdalo, že som si tu minule zabudla jeden spis - no keď tak nad tým rozmýšľam, musela som ho nechať v knižnici, pretože tu nie je... *dokončí myšlienku a rovnomerným krokom s úsmevom na tvári sa poberie ku dverám za Sebastiánom... Čo už... budem sa sem musieť vrátiť neskôr - ale kedy? -uvažuje, no na tvári nemá žiadne stopy previnilosti - ani toho, že pred chvíľkou nepovedala celú pravdu - namiesto toho ju mierne poprekrúcala*

*Ak tak na ňu hľadí, ako sa prudko otočí a úplne iným, priam neprirodzeným hlasom od zvyčajného odpovie, vie že hľadala niečo iné než mu povedala. Zahryzne si do pery, váhajúc či to komentovať alebo nie, no naponok jej skúsi dať voľnosť, nech si to pohľadá a ak bude chcieť niečo mu povedať, nech povie* ja len som chcel vedieť či ste sa dobre bavili, nebudem ťa zdržovať, aj tak som sa chystal už spať, dúfam že ten spis nájdeš* milo sa umial, úplne prirodzene, akoby jej všetko čo povedala uveril. Nebol agent pre nič za nič, aby si nevšimol jej reakcie*

*usmeje sa, tentokrát úplne prirodzene a normálne* Ach, to... film bol dobrý *okomentuje trochu odveci - veď si ho vlastne ani veľmi nevšímala... no nebol veľmi hlučný, takže sa pri ňom v celku dalo premýšľať, nerušil ju* Tak dobrú noc *v očiach sa jej objavia veselé iskričky, podíde k nemu a pobozká ho na líce, pričom pravou rukou za svojím chrbtom zatvorí dvere do princezninej pracovne* ...idem si po ten spis do knižnice... *venuje mu ešte jeden úsmev, potom sa rýchlo otočí a bez stopy veselia alebo aspoň obyčajného úsmevu na tvári sa skoro rozbehne smerom ku knižnici, pričom sa ani raz neobzrie... krok spomalí až za rohom*

Dobrú noc aj tebe*usmeje sa a len pokrúti hlavou, ako rýchlo kráča preč. Samozrejme že sa správa neprirodzene, no nejako to nekomentuje, nech urobí čo chce. otočí sa teda preč a zmizne niekde vo svojej izbe, kde si ako prvú dá sprchu a potom zaľahne spať*

*ponorená v myšlienkach sa túla chodbou smerom k pracovni. Keď prechádza okolo jedálne, zamarí sa jej, že počuje nejaké hlasy - no tento vnem okamžite odpíše ako nepodstatný. Namiesto toho sa začne viac sústrediť na myšlienky, "zobudí" sa až keď sa prichytí, že rukou už druhý krát naprázdno siahla po kľučke. Sklopí pohľad, dotkne sa kľučky... vojde do pracovne. Poriadne za sebou zavrie dvere, k regálu s CD a DVD nosičmi sa tento krát ani neobráti, namiesto toho jej pozornosť znova zaujme stôl. Podíde k nemu... tretí šuplík jej akosi nedáva pokoj. Vytiahne ho ešte raz, akoby čakala, že odkedy tu nebola, sa všetko zmení a zo šuplíka na ňu vyskočí červená žaba s troma gombíkmi, alebo niečo podobne nepravdepodobné - no nič také sa nestane. Šuplík je prázdny...* A čo za ním? *zamrmle si sama pre seba, vytiahne šuplík ešte viac, no nič za ním nie je* Pravda, až také tajné tie spisy nie sú... *ledažeby boli. -Posmešne dokončí v duchu a ešte raz skloní hlavu, aby sa pozrela do priestoru, ktorý ostal po vytiahnutom šuplíku. Nič. Nie, vlastne... niečo tam je! Na zadnej stene je akoby nalepený malý trojuholník papiera. Opatrne sa ho dotkne prstami - nie je nalepený, trčí z druhého šuplíka, ktorý očividne nie je päťbokou krabicou, ale len štvorbokou... vrch a zadná stena chýbajú. Ale čo s tým? Neprinieslo jej to nič nové. Akurát vie, že v druhom šuplíku sú nejaké papiere...* Poď sem *zavrčí zlostne na papierik, zachytí ho a jemne potiahne - no neposunie ho tým ani o kúsok. Potiahne ešte raz. Silnejšie. Papierik sa o kus posunie, potom zasekne a-* Došľaka! *vykríkne, pretože z papiera, ktorý bol vnútri, drží v ruke len odtrhnutý roh. No aj na tom je niečo... prvé dve písmená. CA...*

*nahnevane sa vzpriami a zlostne pozerá na kus papiera v ruke. CA ako Caffeé...* Hej, to bude môj spis... takže už len nájsť kľúč a hotovo *hundre si sama pre seba ironickým tónom. Samozrejme, nájsť kľúč... lenže kde môže byť? Princezná ho môže mať so sebou, môže byť v tisícoch skrýš v tejto miestnosti alebo na milióne rôznych miest v celom komplexe*