Dvor

*vide na dvor a porozhliada sa ked zazrie neznamu osobu, neveriacky na nu pozera(amacaraka)*

*pozrie na dievčatá okolo*zasa jediný chalan*uškrnie sa a sleduje ich*

*všimne si že vošiel dalsi clovek a spozornie...*

/ľudkovia začal výcvik,teda mal by začať tak chodte do prednáškovej miestnosti/

*ešte chvílu stojí na dvore. na prednášku sa jej moc nechce.* už to tu začína byť ako v škole *povie si len tak pre seba a uprie pohlad hore na oblohu.* takmer taká ako na Zemi...keby som len mala vznášadlo... *sklopí zrak a odpochoduje do prednáškovej miestnosti*

*Po dlhom chodení sa konečne dostane na areál planéty Gyro. Poobzerá sa, tuší, že je na dvore. Nepredstavoval si, že by sa to tu niekedy tak strašne zmenilo... Hľadá niekoho, kto by mu povedal, kde je Rijana. No asi ju tu ešte nikto nepozná. Veď je tu sotva mesiac... Poobzerá sa, no na obzeranie nemá čas. Tak vykročí znova ďalej, k dvéram budovy a plášť za ním veje, ako o preteky..*

*Vie, že ho Rijana cíti niekde v okolí. Je spätý so svojimi žiakmi a tak zastane tesne pri dverách budovy a ostane stáť. S pobaveným úsmevom na perách si stane vedľa steny, o ktorú sa oprie a čaká na Rijanu. Ona sa ukáže...*

*So zlým pocitom, že sa čosi deje pomaly schádz apo schodoch až nakoniec prejde k dverám, cez ktoré sa dostane na dvor. Otvorí ich a pomaly vyjde von, pri čom si nevšimne postavu, ktorá sa opiera o stenu neďaleko nej. Zastane asi meter pred sensejom a poobzerá sa okolo seba. Len to, aby odvrátila zrak dozadu za seba, neurobí*

Tvoja druhá chyba, Rijana Emurssie Amadi Enielle Moon Dark Seithar *povie prísnym hlasom, pri čom sa odlepí od steny a pozrie sa Rijane na chrbát* Odkedy si taká neúprosné zamyslená? Nikdy som si nemyslel, že spravíš takéto chyby! *povie prísnym hlasom a stojí necelý meter za ňou*

*Keď ju ktosi osloví celým menom, zľakne sa. Strhne sa a obzrie sa* Sensej... *zašepká a jemne sa ukloní, pri čom strhne pohľad z Camuela na zem* Je.. Je mi to ľúto, nechcela som. Myslela som si, že... *v hrdle jej narastie hrča, nemôže ďalej pokračovať v rozprávaní. Iba pozerá na zem*

NIe, mne sa neospravedlňuj. Melian Smang Fu kvôli tebe takmer umrela. Ak dostala svoj liek, tak ešte je nažive. *pozerá na Rijanu, na jej úklon, počúva jej slová a pozerá na výraz jej tváre. Pohľad má neuprósne prísny a slová vyžarujúce chlad mu trhajú srdce, že teraz stojí tu pred svojou najlepšou žiačkou a trestá ju za niečo, čomu nemohla zabrániť. Ale bez tak sa na ňu pozerá prísnym, otcovským pohľadom*

Pokazila som to... Uvedomujem si to *zašepká a klesne na kolená. Nohy ju už dlho neudržia. Kľačiac na zemi zdvihne pohľad na Camuela a zašepká* Príjmem svoj trest, nech je v akejkoľvek podobe *potom znova sklopí pohľad a do očí sa jej zaderie niekoľko sĺz. V srdci cíti, že dlho nevydrží len tak nečinne sedieť a jemne sa rozprávať so sensejom, ktorý jej nadáva a robí z tohoto dňa peklo ešte väčšie, aké prežíva*

*Počúva pozorne jej slová, pri čom si dáva dolu plášť. Je ticho, nevraví nič. Iba sa na ňu pozerá, ako klesá na kolená, ako vydáva zo svojho vnútra posledné slová zo srdca a jemné, ako len môže mať. Bolí ho pri srdci, priam ho pichá pri srdci, keď vidí, v akom stave je jeho žiačka. Nevraví nič, iba si spomína na dni, ktoré s ňou prežil, keď s ňou nemal žiadne problémy. Vedel, že ešt enieje čas pustiť ju z výcviku. Nebola pripravená a vśetky vety, ktoré jej povedal, nikdy nepslnila. Tak teraz tu kľačí pred ním, so slzami v očiach a s márnym prosebným pohľadom, ktorý vraví za vśetko. Jediné čo vie, je to, že jeho ticho preruší uź len príval emócii z Rijaninej strany, keď sa naozaj nahnevá a začne nadávať pre zmenu ona jemu. Ale len nečinne stojí, potrebuje jej výbuch. Nech vie, aká je naozaj...*

*Nevydrží jeho pohľad. Prosebne sa na neho zahľadí a snaží sa nevnímať to trápne ticho, ktoré nastalo. Azda s vetrom splýva aj jej hlasný tlkot srdca, ktorému nevie zabrániť... V duchu si vraví, že ak sensej nič nepovie, postaví sa a začne po ňom ziapať. Ale čo sa stane potom? No keď vidí, že sa na ňu stále iba prísne pozerá. kľačiac na kolenách sa podoprie dlaňami a postaví sa. Zahľadí sa Camuelovi do tváre a naštvane vykríkne* Vy neviete, čo to pre mňa je, keď sa musím dívať na to, čo som spôsobila! Vy neviete, ako ľutujem, že som odvrátila čo i len na sekundu pohľad od Melian, aby som si skontrolovala popruhy na koňovi!! VY NEVIETE, AKO SA TERAZ CÍTIM!!!*zvreskne posledńu vetu. A domýšľa si, čo povie na to Sensej. Nebude tým nejak nadšený, že tu teraz po ňom vrieska a snaží sa, aby nedostala svoj platný trest. Ale musí.. Musí sa vykričať, aby sa dozvedela toho omnoho viac, ako o sebe vie. Pozerá na Senseja a po lícach jej začnú stekať slzy ľútosti a slzy zloby*

*Perfektné pomyslí si a nechá Rijanu, aby si na ňom vybila svoju zlobu samej na seba* Rijana, ja viem iba jednu vec. TY si bola na vine. V mojich očiach. Zaslúžený trest ti udelí sama princezná, pokiaľ prežije. Je ti to jasné? a poviem ti, nikdy som nemal dovoľovať ženám, aby vstúpili do bodyguardskej aliancie, ktorú som stvoril na gyre ja sám. Nikdy som nemal dopustiť, aby si sa vytratila z mojich rúk tak včas. Nikdy som nemal dopustiť, aby si odišl apredčasne a nikdy som nemal dopustiť, aby si ty strážial princeznú *povie chladným tónom Rijane a čaká na to, čo jej povie. Vie, že moźno spraví jedinú vec, zmizne v otvorených dverách areálu a pôjde do ošetrovne. ALebo sa zachová ako správny bodyguard a ostane tvárou v tvár niekomu, kto jej práve vraví, aké chyby spravila. Aj jedna aj druhá tvár je správna. Ale pre bodyguarda je plač ten najmenší pán.. Nikdy si to Rijana nemôže dovoliť, plakať pre stratu svojej princeznej, ktorú má pod ochranou* Tvojim pánom som ja. Nik iný... *zašepká a pokročí k nej, aby jej zabránil v úteku, či útoku na neho*

*keby mohla, zabila by ho. Ale je to jej Sensej a nesmie prekazovať svoju slabosť. Nikdy nesmie ukázať, aká je slabá. Že si nedokáže zachovať svoju tvár. V očiach sa jej zalesknú posledné slzy, ktoré jej stečú po lícach a hneď na to si utrie mokrú tvár. Keď vidí, ako k nej pokročil vie, že nebude zle* Rozumiem... Teraz ma stiahnete, je tak? *spýta sa ho potichu, pretože vie, čoho je sensej schopný...*

Nesieš u mňa medajlu, myslíš si, že by som ti dovolil odstúpiť z funkcie, ktorú som ti udelil ja aj princezná? nie. Prepáč mi to, ale bude to inak. Pôjdeš do ošetrovne, ja s tebou. Vysvetlíme si to tam a v tichosti. Nie vo vetríku, ktorý tu veje, aby sa naše slová strácali vo vdzuchu...* Zašepká a pozrie sa na ňu, do jej očí. A pripomenie jej vetu, ktorú mu kedysi povedala ona* Zbraň je tvoj priateľ. Drž ju pevne, inak ti uletí *zašepká a pohladí ju studenou dlaňou po tvári* Rozumieš tomu, však? Nikdy si tomu nerozumela, dúfam, ž eteraz si sa poučila... *povie chladným tónom a konečne prestáva mať zlé svedomie z niečoho, čo sa objasňuje každou sekundou viac a viac.*

A tak isto u Vás nesiem niečo inšie, ako len medajlu, sensej Beau Pre *zašepká a mierne sa pousmeje, keď ju pohladí po líci a pripomenie vetu, ktorú ho naučila ona. pohľad vrhne na budovu Gyra a potom prikývne* Snáď tomu už rozumiem.. Vy ste ma zas naučili vetu, že keď si svoju zbraň pevne nedrží, nielej že mi odletí, ale zabije ma sama... *povie potichu a potom ustúpi o krok dozadu. Jednu ruku, pravú si dá asi desať centimetrov od brucha, skrčenú a druhú na chrbát. Potom sa ukloní* Sensej Camuel Beau Pre Serisio Nosetrio Luso, ďakujem vám... *povie s miernym úsmevom* A mimochodom, ja už mám meno dlhšie.. *vykročí k dverám*

Máš pravdu, nesieš u mňa i ružu, ktorá sa uďeluje ženám z adobre vykonané práce. Len neviem, či by som ti ju nemal dať odstrániť *keď vykrocí k dverám, chytí ju za ruku a priziahne späť* Mužom sa dáva strieborný diamant, v ktorom je uložený drak večnosti, ktorý zobrazuje silu a udatnosť muža. Ale ruža, v ktorej sa skrýva toho toľko jemného, zas zobrazuje silu vôle a láskavosť žien. Dúfam, že je ti jasné, že ťa trest neminie. Skôr, ako sa Melian nezobudí a nevysvetlí sa to, neodídem. *povie prísne, znova chladne a potom ju pustí. A ide za ňou do ošetrovne*

*S nádychom otvorí dvere, ktoré vedú do dvora a v očiach sa jej odrzkadlia slzy. SPomenie si na slová Camuela, že by sa jej mala dať ruža, čo nosí za dobrú výkonnosť vo svojej práci, odstrániť. Opre sa o stenu budovy a poobzerá sa okolo seba. Teraz jej všetko príde také obyčajné, také studené. Nerozumie tomu, prečo tak chybila. Rozbehne sa kamsi k stromom, ktoré sú trošku nahusto pri sebe a tam sa opre o jden chrbtom k dverám, ktoré nechala otvorené a pevne stíska pery*

*objaví sa pri budove Gyra a pozrie sa na otgvorené dvere, ktoré za sebou ktosi nechal otvorené. Potom sa obzrie a vystúpi z tieňa, ktorý ho zakrýval. Jeho čierny plášť dokonale zladil s temnotou tieňa, ale teraz ho vôbec nezaujíma, či ho vidnoa lebo nie. Hľadá Rijanu, potrebuje si s ňou čosu vybaviť. Zbadá akúsi postavu chrbtom k nemu*

*Vôbec ju nezaujíma, čo sa deje za ňou, čo sa deje pri nej, iba sa pozerá pred seba ako v tranze a snaží sa vstrebať všetky tie informácie, ktoré dostala z jedinej knihy. V očiach sa jej zrkadlia slzy a tričko má mierne stiahnuté čiže vidno na jej chrbte niečo z ruže, ktorú dostala za dobre vykonané práce. Zavrie oči a pevne stisne pery, z ktorých jej ostane už len bledá čiarka. Snaží sa zabudnúť na všetko, čo sa stalo...*

*pozerá sa na to, čo je pred ňou. Zbadá v obrysoch postavy ženu a mĺkvo sa pozrie na jej chrbát, na ktorom zbadá kúsok z ruže* Ach Rijana... *zašepká sám pre seba a pomalými a tichými krokmi ide k nej* Rijana?*spýta sa jej potichu, keď je od nej asi meter.*

*Neodpovie. Iba stále pozerá pred seba a zhlboka dýcha. Nevie sa poriadne nadýchnuť a pri tom ani nechce počuť nič okolo seba. Ale keď začuje Camuelov hlas, neodpovie. Neodpovie mu,lebo vie, čo bude nasledovať. Stále len pozerá pred seba s očami dokorán otvorenými a perami pevne stisnutými.. No nereaguje...*

*pozerá na jej nereagovanie, keď ju oslovil meno. Zdvihne ruku a jemne jej ju položí na rameno* Rijana, prosím ťa... Odpovedz mi *zamračí sa a pozerá pri tom na jej chrbát*