Vesmírna loď

*len ťažko sa jej podarila skryť radosť na tvári a najradšej by mu dala bozk na líce ako vždy, no v tejto chvíli a po tom čo sa stalo sa jej to nezdalo ako vhodný nápad.*dakujem, ked kapitán nebude vedeiť že som to vybavovala ja tak to hadam prežije*zašerila sa a podala mu papier s perom. vedela že druhá vec bude zatajiť sa pred kapitánom lode, no to už si premyslela. vedela však, že to bude dosť obtiažne vyhýbať sa mu...predsa len bol to kapitán lode....*

*Tušila, že Raito povie práve toto. V podstate mal pravdu. Vojna visí na vlásku a on ju ako svoju osobnú asistentku potrebuje. Keby to tak nebolo, určite by ju pustil. Chápala to. Určite to myslí v dobrom. Ak by šlo len o to, že ju chce počas vojny chrániť. Povedal by to a pravdepodobne by sa Thomasa spýtal, či by bol schopný aj on Yuki ochrániť. V tom si spomenula, na Raitovú chorobu a na jeho nečakané záchvaty. To ju ešte viac nútilo, aby ostala aj keď túži odísť s Thomasom a to aj napriek tomu, že o ňom takmer nič nevie. Privrela oči, stísla pery a pomaly potriasla hlavou na znak súhlasu. Nechcela a nemala chuť sa s Raitom dohadovať. Aj tak by to neviedlo nikam inam, len k väčšej podráždenosti. a to tu nikto prítomný rozhodne nepotreboval. Bola ochotná prečkať vojnu, ale či by ju bol ochotný prečkať aj Thomas, to už je druhá vec. Vojna môže trvať mesiace, ba až roky a aj keď to je len medzi Telarionom a Enesianom, vojna určite neminie ani Gyro. Nik nemôže tušiť, ako sa to skončí, kto zomrie, koľko mužov a žien padne za nezhody dvoch mužov v bratraneckom zväzku. Koľko ľudí ostane ťažko zranených a zmrzačených do konca života a kto si nakoniec sadne na kreslo víťazov. Chápala Raita a musela jeho rozhodnutie príjmuť. Ako sám jemne pripomenul. Stále je jeho majetkom.* Chápem ťa Raito a akceptujem tvoje rozhodnutie. Koniec koncov mi ani nič iné neostáva. *Povie kľudne, ba až pokorne. Keď prehovoril Thomas, pozorne počúvala všetko, čo hovoril. Bola rada, že takto zmýšľa, no na druhej strane sa jej nepáčilo, s akou štruktúrou viet sa o ňej zhovárajú. Akoby tu ani nebola a nesedela s nimi za jedným stolom. Keď spomenul že je čas odísť, prudko sa naňho otočila, no to už on vsával. Okamžite vstala aj ona, mlčky naňho hľadela s naširoko otvorenými očami. Ani sa nečudovala, že chce tak skoro odísť, asi sa v Raitovej prítomnosti necíti zrovna najlepšie. No až tak uponáhľanú reakciu nečakala. Keď vyšiel z miestnosti, otočila sa späť na Raita a jeho snúbenicu. Mala sto chutí Raitovi niečo odvrknúť, nejako si na ňom vybúriť svoje pocity, no nakoniec uznala za vhodné, že bude lepšie, ak nateraz pomlčí. Navyše práve niekto zaklopal na dvere a pochybovala, že by to bol znova Thomas, ten by pravdepodobne vošiel bez zaklopania. Otočila sa za zvukom. Keď sa dvere otvorili, naskytol sa jej priam komický pohľad na blonďatú mladú dámu v dlhom plášti v ktorom sa takmer topila. Len sa mierne uškrnula a svoj zrak opäť upriamila na Raita* Ak dovolíš Raito, pôjdem princa Lerma odprevadiť. S dovolením. *Povie, mierne skloní hlavu na znak poklony a výjde z miestnosti. Pričom ešte prikývne na pozdrav aj Tesse. Výjde na chodbu a nehlučne zatvorí za sebou dvere. Ihneď sa vyberie k Thomasovi, ktorý stál obďaleč. Podišla k nemu a výraz jej tváre sa zjemnil. Tušila o čom sa chce porozprávať, no radšej sa mu aj tak neodvážila nič hovoriť. Venovala mu jemný úsmev a nechala mu priestor, aby jej povedal, čo ma na srdci. Najradšej by bola, ak by tu pri nej ostal a viac neodišiel. Aby s ňou pretrval vojnu. No chápala, že musí odísť. Tak ako ona, aj on má svoje určité povinnosti. A hlavne teraz, keď sa len nedávno objavil a určite úplne nečakane skrížil plány senátu, ktorého nenásytní členovia si iste mysleli, že je dávno mŕtvy. Ako sa mohla dočítať v bulvári. Senát sa ho chce zbaviť a využiť ho na zapečatenie zmluvy medzi Gyro a Enesianom, tým, že ho chceli oženiť s princeznou Kiarou. Silne pochybovala, že sa tí dvaja pred tým čo i len videli, nieto, že by mohlo byť medzi nimi čo i len priateľské puto. Spojenectvo Gyra s Enesioanom by určite prospelo obom planétam...Celé veky sa členovia kráľovských rodín sobášili z rozumu. Nútene sobáše bez lásky, akoby ani vôbec neexistovala. A potom si len žiť v zväzku manželskom stereotypickým životom. Mohla to vidieť aj ona na Zemi u cisára a cisárovnej. Taktiež len sobáš z rozumu. Ten spôsob života na ktorý sa pozerala každý deň, keď ešte žila na Zemi a ktorý ju znechucoval, no zároveň udivoval tým, s akou vzájomnou úctou sa k sebe títo dvaja ľudia stavali, ju zužoval. Nevedela si predstaviť, že by ona takto žila. Naučila sa žiť bez lásky, no aby sa bez nej do konca života zaviazala jednému mužovi, s ktorým ju vôbec nič nespája si naozaj predstaviť nedokázala. Thomas premýšľal určite rovnako. Nevyzeral, že by bol príliš zarmútený z nevydarenej svatby. A ak by Kiaru čo i len trochu miloval, vzal by si ju tak či tak, nech je princezničkina minulosť , či česť akokoľvek poškvrnená. Je tu aj možnosť, že Thomas prišiel, aby vyzvedal od Raitovej osobnej asistentky. Ak by si ju získal dôverným vzťahom, ľahko by sa dostal k rozličným informáciam Na to pomyslela už pred tým, no okolnosti sa postarali o to, aby tieto myšlienky zrušila skôr, než si ich začala brať akokoľvek na rozum. Na to ju Thomas až príliš očaril. Ľudí ako on vie veľmi ľahko prečítať. A buď bol Thomas úprimný, alebo naopak naozaj výborný herec, ktorý dokázal Yuki presvedčivo pomotať hlavu. Teraz pred ním stála po Raitovom konečnom rozhodnutí. už sa neobávala Raitových nečakaných reakcií, teraz sa obávala budúcnosti. Yuki, tá, ktorej bola jej budúcnosť celé roky ukradnutá sa obávala, čo bude, keď Thomas odíde a začne sa vojna. Čo bude s ňou, čo bude s nimi...Hľadela naňho a opäť si nebola trocha istá, aj napriek tomu, že jeho oči boli úprimné.*

((925, som lepsia nez Shir! xDDD a gomene, ze tak neskoro, ale tie tri strany sa mi fakt nechcelo moc prepisovat xD))

/ mna porazí Yuki dobry obrazok co mi tak len pripomina? /


* Zobral si od Tessy podavane dokumenty a pero pricom mu neuslo kolko radosti jej sposobil jeho suhlas. Keby Tessu nepoznal tak dobre a nevedel by, že sa ho ešte nikdy predtm nepokusila v nicom oklamat bolo by mu jej správanie nanajvys podozrive. Takto vsak len po chvili mlcanliveho ticha polozil papier na povrch dlheho mahagonoveho stola a do praveho dolneho okraja rýchlym pohybom ruky napísal svoje meno. Zavrel pero s tichym stuknutím a spolu s formularom ho Tesse podal.* Asi by si mala svojho priatela varovat, že kapitan Scrad rad skusa kolko toho novacikovia vydržia predtm nez sa zaclenia do posadky. Nic prijemne a rozhodne nie pre slabe zaludky. Nech sa hlasi zajtra na palube.* sam nevedel prečo tie slova povedal no niečo ho nutilo vyslovit ich tak pokojne a zrozumitelne akoby sa snazil niekoho odhovorit ak ked samozrejme tu ten dotycny prave nebol.* Dobru noc Tessa. Dufam, že tentoraz už naozaj.* podpichol ju s jemnym uskrnom na perach, kyvol mierne hlavou na rozlucku a cakal kym nevyjde zo saly.*

(( Kimi Kimi Kimi! *skanduje* A nie nie, moja RPG na Gyro bola dlhšia ^_^ ))

/ alebo skor Viktor Viktor :lol§: ved nevies co bolo na tom obrazku? už pojdeme hrat Shiroi tesis ? /

*skoro až nadšením vyskočila*dakujem*povedala s takým veselým úsmevom že to nebolo až možné. zobrala si papier spať do rúk, kývla mu hlavou a pobrala sa späť k dverám*nemusíš sa báť, už budem spať ako baránok*zaškerila sa a ani sa neunuvala pozrieť na zvyšok miestnosti. vybehla nadšene zo sály až do svojej izby. zajtra na palube...to bolo trošku narýchlo...nemala ešte plán...no vedela čo treba urobiť. vytiahla papier a pero a začala písať krátky list. trvalo jej dosť dlho kým si vymyslela dalšie klbko klamstiev. bolo to až zvláštne koľko krát za posledný deň klamala. nikdy raita neoklamala ani nevyužila na niečo takéto, no bolo treba vypadnúť čo najdalej, kým si nepremyslí čo dalej. a okrem toho nechcela byť na ich svadbe. list napchala do obálky a hodila na stol. a potom prišla tá časť, tá ktorej sa bála možno ešte viac. vošla du kúpešne, vzala nožnice a pozrela na svoje vlasy*aspon kúsok*povedala si a odstrihla kus blondatých vlasov. ked skončila, vlasy ktoré mala kedysi po pás, jej siahali tesne k lopatkám. zbalila veci ktoré potrebovala dostať preč a napchala ich do kufra. potom vyšla von, vediac že ich nemá kam dať a hodila ich na dno mora. trochu smutne pozerala ako kufor padá na dno,no potom sa vrátila spať. druhý vak vzala cez chrbát a vyšla preč z lode. bol čas zmiznúť kým sa nebude hlásiť do služby...*

(( Ale kdeže, to je Kimi Raikkonen also known as Thomas "Pacholek" Lerm Odhliadnúc od toho, že mám teplotu 38,3 a každých 5 minút záchvat kašla, tak jo Idem odpísať

Aha! Vaan z Final fantasy XII XD! Tessa, ty ma dnes zabíjaš ))

((Kiminko, Kimi ^^....ticho, co tam po Viktorovi xDDDD
lol...chladna reakcia Kimiho, ako sa od praveho Icemana z Finska ocakava *napodobnuje komentatora F1))

* Len co stal na mostiku Thanatosu hned sa citil akoby mu unava spadla z pliec. Stacilo sa pozriet na horizont nekonecne velkeho vesmiru a bolo to pre neho take iste ako keby si po dlhej ceste vyschnutou pustou dozicil oroseny pohar ladovej vody. Porozhliadal sa okolo seba a na jeho tavri sa objavila spokojnosť, pretože každy clen posadky , ktory mal na mostiku co len najmnesiu ulohu robil to co mu bolo zverene na starosť. Zalozil si ruky na hrudi a bokom sa oprel o zabradlie, ktore lemovalo okraj schodov veducich až dole ku kapitanskemu kreslu. Aj po tolkych rokoch, ktore tu uz prežil bol ten pocit pre neho stale novy a rovnako vzrusujuci. Zaregistroval pohyb za sebou a preto sa trochu otočil aby videl kto to k nemu prichadza. Ked v osobe spoznal hlavneho lodneho technika kyvol mu priatelsky hlavou na pozdrav no neznepokojoval sa. Stavalo sa casto, že sa Lee zastavil len tak na kus reči ked sa prave vo svojej vyclenenej casti lode nehral na majstra Frankenstaina. Už ani neratal kolkokrat sa stalo, že jeho hokusy pokusy odobrali energiu z hlavnych stitov tak, že sa vsetci ocitli v dobe kamennej. Nastastie bol dostaocne prezieravy a dovolil mu to len ked boli bezpečne v pristave.*
- Podla toho ako sa na mna uskrnas sa mi zrejme nehodlas oznamit že mame dieru v plasti alebo si zase v svojej pracovni odpalil hlavnu maticnu dosku...
- Nie budem ta musiet sklamať dnes mam volno. Len som sa chcel dozvedieť ake to bolo na tom plese. Dufam, že si pritomne damy nepripravil o to potešenie vidiet tvoje tanecne kreacie.- uskrnul sa Lee a postavil rovno vedla Cassa. Aby ho podpichol otočil sa na pate ako pri valciku a vystruhal zakladny postoj s prihluplym uskrnom na tvari. Cass len so smiechom pokrutil hlavou , nahol sa a laktami oprel o zabradlie pricom mal lepší vyhlad na cely mostik.
- Niekedy si myslím, že tie vypary pri zvarani ti nacisto udreli na mozog Monegen.- sucitne sa obratil k technikovi a potlapkal ho pri pleci.- Ziaden strach už len takych 30 rokov sluzby a vlada Telarionu sa o teba postara. Budes mat presne taky isty bieli plast ako teraz iba vzadu bude ine zapínanie.- Cass v ocividne dobrej nalade zacal s ich obyvklým podpichovanim.
- Som rad, že sa ti tvoja stratena nalada vratila v poslednom case som si myslel, že kvoli tvojej ufrflanosti na teba Anderson spacha atentat.-
- Anderson nedokaže ani manever a lá mrtvy chrust bude musiet s K7-ičkou ovela viac trenovať lebo zatial ma styl ako postrelena kacka.-
Lee zaklonil hlavu dozadu a spustil rehot na celu palubu až ho musel cass stuchnut spickou topanky do hoelne aby sa miernil.
- Cass mam ti odkazať od pohrebaka že odlet sa presunul o dva dni neskor. Stretol som ho prave na chodbe. - odovzdal odkaz len co lapil dych.
- Cestne slovo toho Raitovho sluhu mam rad asi ako mak medzi zubami. Je otravnejsi než mucha rozplestena na celnom skle.- vzdychol si Cass a jeho dobr analada o stupen klesla k minusu. Ak ted aodlietaju skutočne až o dva dni znamenalo to dve neprijemne veci. Raitov zachvat svalovej horucky a drze dievcatko v podobe jeho chovankyne.
- Idem si pospat Lee vyzera to tak, ž etie dva dni budu obzvlast zaujimave.-

/treba zmeniť av ked som sa už ostrihala a vidím že už mam zmenene aj meno /

/ ach ešte ten list /

Milý Raito,

nenapadá ma ako budeš reagovať keď ma tu nenájdeš a prečítaš si tento list, no risknem to. Teraz keď čítaš tieto riadky, som už ďaleko a nesnaž sa ma hľadať, aspoň nie teraz. Po tom čo sa dnes stalo si potrebujem utriediť myšlienky, čo by na Talarione nešlo. Potrebujem prázdnu hlavu bez Tvojej prítomnosti, bez tvojej snúbenice a bez všetkých, aby som si našla cieľ a bola samostatná. Odchádzam k jednej kamarátke, nemusíš sa tam o mňa báť. Dúfam že sa nebudeš hnevať, vrátim sa keď prídem na odpovede svojich otázok. Tessa

*Chvíľu tam len stále a hľadel to tých jej krásnych očí. Ich cesty sa museli rozísť, aspoň nateraz. Tušil to už keď zostal s princom osamote, tušil že verdikt bude takýto. Vojna sa neľútostne blížila a nemienila obísť nikoho. Raito povedal nahlas len to, čo bola pravda.*Je mi ľúto že to musím povedať...*začal slabým hlasom a chytil ju za ruky*...no má vlastne pravdu. Kým neskončí vojna, najlepšie ti bude tu, kde budeš v bezpečí.*povedal a snažil sa vystrúhať presvedčívú tvár. chcel aby išla s ním, no vedel že je to nemožné. kým si yagami neurovná boj s cruerom tak sa to nestane.*chcem aby si sa dávala pozor kým budem preč*povedal a uprene na ňu pozrel*nijaké hlúposti...rád by som sa sem po teba vrátil len čo yagami ukončí tú hlúpu vojnu*povedal zamračene. boj o zem...lepšia korysť na vojnu ich už asi ani nemohla napadnúť. tušil že gyro sa tomu nevyhne. aj oni mali podiel na zemi, čo znamenalo že ak cruer padne, sú na rade*rozumieš?

*rýchlimi krokmi s batohom cez plese smerovala do centra mesta. v tej chvíli ako zbadala otvorený obchod, ďakovala že niekto vymyslel niečo také ako nonstop obchody. v rukách ešte držala ešte servítku, v ktorej boli zbalené odstrihnuté vlasy. smutne na ne pozrela, akoby sa lúčila s niečím cenným a hodila ich do kontajnera. vošla do obchodu a narýchlo prebehla po mužskom oblečení a hľadala čo najmenšie, také ktoré by nedali vyznieť jej postave. nedbala však na to čo nakupuje, iba narýchlo vybrala čo sa dalo a zaplatila. vbehla do záchodov a postavila sa pred zrkadlo. bol čas spraviť zo seba muža. Prezliekla si nohavice, dostatočne voľné, také aby jej aspoň opticky zvačšili nohy. okolo hrudníka si omotala látku, snažiac sa čo najlepšie vyrovanať svoje telo. navliekla na seba voľné tričko so svetrom a pozrela do zrkadla. telo by aj bolo, no tvár by ju ešte stále prezradila. vlasy, ešte vždy jej siahali po plecia, čo vadilo. stiahla ich do kratučkého copíku a znovu vzala do rúk nožnice. zhlboka sa nadýchla a obstrihala si predné vlasy do postupna, aby to zo zviazaným zvyškom vyzeralo obstojne. odmaľovala si ten zvyšok make-upu ktorý jej zostal na tvári a nožničkami ostrihala aj nechty. trochu ich zámerne obhrýzla a potom spokojne pozrela na odraz v zrkadle. * a je to*uškrnula sa a vyrazila von*

* Posledne co uvidel predtym nez Tessa nadobro zmizla za dverami rokovacej siene bol jej stastny usmev. Chvilu sa zamyslel nad jej vztahom k tomu jej priatelovi, ktoremu mal napísat odporucanie no nakoniec sa vzdal akycholvek dohadov, ktore zaiste navždy zostanu len obycajnymi dohadmi. Ak jej vsak taku radost dokazal urobit obycajny kus papiera s jeho podpisom postom nebude pre nu take tažke vyrovnat sa s tym čo sa odohralo dnes na plese. Možno si Tessa zamenila lasku len so zamilovanostou, ktora ma od toho prveho velmi daleko...Dlhsie sa vsak nad tym nezamyslal. So Shiroi tu boli teraz sami a prave to bol okamih, na ktory sa tak dlho a tuzobne upieralo jeho srdce. Pomaly sa otočil pricom mu na perach pohraval zvodny lenivy usmev. Trochu naklonil hlavu na bok a pri tom ako kracal smerom k Shiroi si ju pozorne premeriaval od hlavy až po paty.* Mas poslednu sancu pokusit sa odo mna utiect...* uskrnul sa prekaravo ked sa pomaly naklonil a dlanami zaprel do operik Shiroinho kresla takže ju vlastne uvaznil medzi sirkou svojich ramien. Naklonil sa a zlahka ju pobozkal na pery. Bol to len kratky nežny dotyk a predsa taky silny, že o celej hlbke jeho urpimnosti a oddanosti nebolo pochyb.*...no nenecham ta ujst prilis daleko, teraz už nie, nikdy viac.

*Hľadela naňho a uprene ho sledovala. Zrakom prechádzala striedavo z jeho pohybujúcich sa pier na jeho tyrkysové oči pripominajúce ten najčistejsí oceán. Nikdy v živote ešte takú farbu očí nevidela a teraz tieto dva oceány hľadeli len na ňu. Vnímala každé jeho slovo, ktoré sa jej vrývali do mysle.* Rozumiem... *Prikývne potichu, keď Thomas dopovedá.* ...viem sa o seba postarať Thomas. *Povie a keď sa otvoria dvere, ktoré vedú do sály, bez záujmu sa k ním otočí. Výjde z nich Tessa, ktorá sa rozbehla druhou stranou chodby od nich a ani si ich nevšimla. Nevenovala jej pozornosť, za najbližšie dni si jej užije zaiste dosť, aj keď sa jej niečo na jej zmenenom správaní nepozdávalo, avšak nechala to tak a otočí sa späť k Thomasovi. Zdvihne ruky, za ktoré ju držal pred tvár a jemne sa dotkne perami chrbta jednej z jeho rúk.* Neviem, koľko bude táto vojna trvať. Či to budú len dni, mesiace, alebo až roky. Avšak sľúb mi, že si dáš aj ty pozor a nezabudneš na mňa, pretože ja na teba nezabudnem. *Požiadá ho o sľub, aj keď to skôr myslela ako prosbu, no tie u nej neboli na dennom poriadku.*

((slabé to je, slabé...ale čo chcete po trojhodinovom spánku ))

zabudnúť na teba?*spýtal sa a na tvári sa mu roztiahol jemný úsmev, plný spomienok z dnešného večera*hádam si len nemyslíš že by som na teba zabudol, hlavne po tom ako si ma okupala vo fontáne*zaškeril sa*nie, to by som si nedovoli*povedal a snažil sa odľahčiť túto situcáiu. nemal rád lúčenie, bolo plné slz, a nepredvídateľnej budúcnosti, ktorá mohla všetko zmeniť. * len čo to bude možné, vrátim sa a yagami ti už nezabráni odísť*povedal a naklonil sa k nej. dal jej dlhý bozk, bozk na rozlúčku, ktorá už bola tu.*zbohom Yuki, mysli na mňa a dávaj si pozor*povedal ked sa ich pery oddelili. potom jej dal ešte jeden bozk a otočil sa k dverám. nechcel to predlžovať, čím dlhšie tam tak stál a pozeral na ňu, tým to bolo horšie*

*Pousmiala sa a opetuje mu jeho úsmev. Nebyť ich "kúpeľu" vo fontáne, určite by tu spoločne, na palube Thanatosu nikdy nestáli. Nech si Raito myslí čo chce, ona nič neľutovala.* Dúfam, že kvôli mne neprechladneš. *Zaškerí sa. Avšak úsmev sa jej hneď vytratil. Nie je hlúpa. Veľmi dobre vedela, že Thomas sa s ňou chce na teraz rozlúčiť. Vedela si to domyslieť, avšak vycítila to z jeho pohľadu, aj z bozku, ktorý jej venoval a slová, čo po ňom nasledovali túto skutočnosť iba potvrdili. Neodpovedala mu a druhý bozk už nebol taký, ako ten prvý. Akoby sa v ňom odzrkadlovali jej myšlienky a celá ťarcha tejto situácie. Keď sa ich ruky oddelili a on sa otočil, aby mohlo odísť, nebránila mu v tom, niekedy predsalen odísť musí. Len tam mlčky stála s pohľadom upreným na jeho chrbát a sledovala, ako sa pomaly vzdiaľuje. "Nie zbohom, ale dovidenia. Nikdy na teba nezabudnem myslieť Thomas." Odpovedala mu v duchu. Nemienila mu brániť v jeho odchode. Sľúbil jej predsa, že keď sa skončí vojna, príde si pre ňu a ona mu dôverovala. Avšak zrazu sa azda aj napriek svojej vlastnej vôli za ním rozbehla a prudko ho zo zadu objala. Nedokázala sa s ním ešte na teraz rozlúčiť.* Neodchádzaj ešte...prosím... * Zašeptá. Sama nevedela prečo to robí. Skôr, či neskôr aj tak bude musieť odísť. Podišla pred neho a venovala mu najkrajší bozk, na aký sa zmohla. Ak mala byť toto ich rozlúčka, nech je potom taká, aká má byť. Aj keď čím ďalej to predlžovala, tým sa jej to zdalo neznesitelnejšie.*

*smutne kráčal preč, ked zacítil jej teplé objatie zostal stáť a sledoval ako ho obišla. bozk ktorý mu venovala mu ešte viac sťažoval situáciu, aj tá sila ktorú vynakladal aby pokojne odišiel niekam mizla. sprostá vojna...prečo práve teraz.... práve teraz keď mohol nájsť pokoj a byť šťastný musí prísť vojna aby zbúrala ešte len krehké šťastie.*vrátim sa po teba*povedal pošepky, lebo na viac sa nezmohol a silno ju objal. do objatia dal všetko čo dokázal, aby cítila ako vážne myslí svoje slová a že nech sa stane čokoľvek, vráti sa a odvedie ju*

((Práve som dokukala kvalifikáciu F1 (pre neznalcov, sú to 3 závody, na ktorých sa podľa najlepšieho času určuje, z ktorých miest budú piloti zajtra štartovať)...Massa prvý, Kimi druhý, Kubica tretí...Ferrari teda po minulotýždňovom krachu perfektne vedie kks...brácho chrápe -_-))

*Keď ju objal, objala aj ona jeho tak silno, akoby ho už viac pustiť ani nechcela. Spravila by všetko, len aby nemusela byť vojna a ona by mohla s ním odísť. Na krátku chvíľku začala nenávidieť celý svet. Začala nenávidieť Raita a Viktora ej s celou jeho prekliatou planétou za to, že museli rozpútať vojnu. Začala nenávidieť Zem, pretože aj kvôli nej sa to všetko začalo. Začala nenávidieť aj seba za to, čo sa práve odohráva v jej mysli... Chvíľu len mlčky pobudla v Thomasovom silnom objatí.* Neodchádzaj ešte... *Zopakuje svoje slová ešte pred tým, ako sa mu na dlhú dobu zahľadí do očí. Aj napriek tomu, že sa snažila udržiavať nad sebou kontrolu, hlas sa jej trochu triasol dýchala nepravidelne a ruky sa jej jemne chveli. Na pľúcach cítila akúsi záťaž, akoby sa tam hromadila jej skeptickosť budúcnosti, no to on vedieť nemohol. Verila Thomasovi, že sa vráti, no obávala sa niečoho neznámeho, čo by mu v tom mohlo zabrániť. Vojna má predsa mnoho skrytých prekážok... Jemne zovrela jeho tvár do svojích dlaní nespúšťajúc zrak z tých anjelských očí v ktorých sa dobrovoľne utápala.* ...ešte nie... *Dodá pošepky.*

*hľadel jej do tých krásnych modrých očí, videl v nich svoj odraz a nechcel odísť, aj keď nič iné mu ani nezostávalo.*vieš že by som chcel ostať*zašepkal a jemne sa jej dotkol líca, trochu studenou rukou, no nikam sa nehýbal.*ale chvíľu sa tu ešte môžem zdržať, ešte je chvíľa času*povedal a snažil sa usmiať v aspoň nejakom optimistickom úsmeve.*ale nechcem vidieť nijaké smutné oči*usmial sa a skonil k nej tvár aby ju pobozkal*

*Zrazu akoby sa táto situácia odľahčila.* Neviem, čo si mysliš. *Povie s mierným úsmevom, pretože toto isté mu povedala aj vo fontáne pred tým, než sa úplne prestala ovládať a stratila kontrolu nad sebou samou. Keď ucítila jemný dotyk jeho studenej ruky na svojom líci, vzala mu ju spolu aj s druhou rukou do svojích dlaní, akoby sa snažila ich zohriať.* Tvoja sestra na teba čakala celé detstvo, táto krátka chvíľa ju určite nezabije. *Povie stále s miernym úsmevom ešte pred tým, než ju pobozkal. Bola šťastná, že tu ešte chvíľu môže ostať.* To ti nemôžem sľúbiť. *Povie už vážnejšie, no úsmev jej aj tak neschádzal.* Poď, prejdeme sa. *Jednu ruku mu pustí, aby mu nebránila v chôdzi a druhú ruku, ktorú stále držala mu začne nežne hladiť. Vyberie sa cez chodbu Thanatosu. No jej kroky neboli bezcieľné a ani neviedli von z lode, práve naopak hlbšie do jej vnútra. Na Yukinej tvári sa stále pohrával jemnučký úsmev a sem-tam sa pozrela na Thomasa, aby sa ich pohľady mohli stretnúť.*

((Inu, vďaka Thomas ))

čo si myslím?*zaškeril sa*no ja si nemyslím nič, som ti povedal že o takomto čase už mám paličku na OFF*ušknul sa ešte viac a spokojne s ňou kráčal*musiš pochopiť že moje myšlienky po desiatej večer sa už nedajú nazvať myšlienkami...*prišlo mu to až smešne, hovoril ako nejaký tlk z dediny...alebo rovno nejaký úchyl ktorý koná len na základe podnetov a nie rozumu*inak kam ma to vedieš?*zaškeril sa ešte viac...*nieže ma niekam odvedieš a tam zamkneš alebo zneužiješ*začal si z nej robiť srandu, ale aby pochopila že žartuje jej dal bozk*

*Akonáhle sa usadila späť sa vo dverách objavila silueta zahalená v plášti, ktorý pohlcoval takmer celú jej postavu. To, čo však bolo špecifické pre túto osobu a čo si ako prvé ľudia pravdepodobne všimnú, boli dlhé dlhé vlasy, akoby ukuté z ohybného zlata a mladá tvár, ktorá by mala priam vyžarovať energiu a elán. Márne by niekto hľadal ten oheň, ktorým bežne oplýva každá 18 ročná mladá žena, pretože v prvých chvíľach keď ste nachádzali len prudkú iróniu. Tessa - nevedela, či ju má už vôbec ľutovať za to, že toľko trpela z "odmietnutia", alebo naopak, opäť si zachovávať chladný postoj tak ako po celý život. Každý je si koniec koncov strojcom vlastného šťastia a všetci sa raz musíme rozhodnúť ako vynaložíme s časom, ktorý nám je daný. Ona si vybrala, neriskovala a tým pádom stratila šancu, ktorá sa v živote viac neopakovala. Možno ak by len našla trochu odvahy, zanechala móresy šľachticom a vznešeným, zdravý rozum realistom a zariskovala, možno by dosiahla to, po čom tak túžila už dlhší čas. V tom prípade by sa nemusela ponoriť do čiernej kalnej vody žiaľu a zúfalstva, na ktorú sa premení život po ochutnaní trpkého ovocia osudu. Keby len, keby len... Zbytočne je nad rozliatým mliekom plakať, keď je už v nenávratne. Jediné, čo zostáva je opäť zobrať džbán pevne do rúk a držať ho pevne, aby sa to už viac neopakovalo. Odpovedala miernym prikyvnutím hlavy. Z prúdu myšlienok ju vytrhol až nežný dotyk Raitových pier na ruke. Pri jeho slovách sa na jej tvári začal pohrávať akýsi nedefinovateľný úsmev.* Počkám aj večnosť. *Venovala mu ešte posledný pohľad predtým, ako zamieril opodiaľ k Tesse, ktorá držala v ruke nejaké tlačivo. Obrátila zrak k veľkému oknu s výhľadom priamo na čiernu oblohu posiatu diamantikmi malými sťa špendlíkové hlavičky. Niektoré sa leskli viac, niektoré zas menej, každá z nich však mala hodnotu väčšiu než všetky poklady sveta, hlavne pre civilizácie, ktoré boli závislé na ich svetle. Celú svoju pozornosť však neupriamila na túto scenériu, ktorá sa pred ňou rozprestrela ako obrovská opona divadla, pretože kútikom oka stále mihala stále k dvojici. Na Tessinej tvári sa ku koncu konverzácie objavil skrytý úsmev a entuziazmus, ktorý sa, ako sa jej zdalo, snažila skryť maskou vážnosti. Raito podpísal neznáme tlačivo a podal ho svojej chovankyni. Videla tie iskričky šťastia v jej očiach, ktoré dokazovali, že dosiahla to, čo si zaumienila. Nedokázala si predstaviť, ako sa mohla takto radovať aj napriek tomu, čo sa dnes stalo. Musela mať buď príliš silný povahu, alebo necítiť k Raitovi to, čo si vlastne celú dobu myslela. Prehodila si jednu nohu cez druhú a ruky položila do lona, aby si tak zaistila väčší komfort. To už bola Tessa na ceste preč s takou radosťou, ktorá sa už nedá skryť. Podľa jej reakcií má niečo za lubom a čo sa jej zdalo zvláštnejšie bol fakt, že si to Raito ani nevšimol. Pravdepodobne bola takáto v jeho spoločnosti bežne. Táto situácia sa jej však taká bežná nezdala. A možno to bolo len jej zdanie. Všetky tieto myšlienky sa však rozutekali, akonáhle špic látky z plášťa zmizol za dverami a po ich zavretí už nebolo ani stopy po akýchkoľvek úvahách. Akonáhle Raitovu tvár ovenčil špecifický, svojský úsmev, ktorý by spoznala za každých okolností, zbystrila zrak. Každým krokom smerujúcim k nej sa jej pery čoraz viac rozširovali do jemného úsmevu. Uzavrel ju medzi svoje ramená, nebolo viac úniku, ktorý aj tak nehľadala ani v tom najhoršom sne. Niektoré väzenia sú také sladké a plné nehy, že nik by nechcel odísť z ich stien ani na malú chvíľočku. Zdvihla ruku a zľahka Raita pohladila po líci, akoby sa bála, že sa rozplynie, pretože sny sa môžu na pohľad zdať pravé, no zmiznú s prvými lúčmi ranného slnka a zostane z nich len prchavá spomienka.* Neutečiem ďaleko, aj keby som chcela, nikdy. Ani na jednom mieste totižto nenájdem, čo potrebujem k životu, okrem miesta po tvojom boku. *Neposlušný prameň čiernych havraních vlasov, ktorý mu padal do tváre mu založila na ucho, aby už nič nelemovalo jeho tvár, ktorá sa jej zdala akási bledšia než predtým. Do pohľadu sa jej vkradol tichý parazit, ktorý dokázal človeka požierať vznútra nekonečné roky, jednoduchý strach a starosť, zatiaľ čo úsmev pohasol ako horúci uhlík vhodený do ľadovej vody.* Cítiš sa dobre? *Spýtala sa s ustarosteným tónom, pretože ju to ťažilo. Možno to bolo len zdanie a možno si robila len príliš veľké obavy, no aj tak chcela mať istotu.*

((Márišku, lol ))

Sprava pre Thomasa:

Drahy braček snad mi odpustiš to, že som na teba nečakala a odisla som domov bez teba. Verim, že to pochopis ako ja chapem to, že mas pravo na to aby si travil svoj cas ako chces. Stretneme sa doma.

* Shiroine slova mu hriali srce v hrudi, ktora ho už tak dlho držala v zajati ladu a tiež skryte za murom ironie a sebaklamu. Predsa v nom vsak posledna otazka vyslovena z jej sladkych pier vyvola nepokoj. Bola to len sekunda ked sa rozhodol konat tak ako sa rozhodol. Nechcel aby sa Shiroi dozvedela pravdu...aspon nie teraz, nie dnes. Dnes už vyplavalo na povrch vela citov a skutocnosti, ktore im ešte dlho budu bludit myslami a hladat cestu spat do srdca aby tam mohli zomriet alebo sa znova narodiť. Bol by blazon keby chcel odtrhnut ten krehky kvet lasky skor ako by sa stihol naplno rozvinut. Nepripustil by to aby Shiroi trpela aj ked vedel že skor ci neskor jej bude musiet ešte raz ublizit sam a za to sa nenavidel viac nez pre cokolvek ine co v minulosti vykonal alebo nevykonal. Usmial sa na Shiroi s pohladom upretym do jej nadhernych oci snaziac sa o to aby crty jeho tvare vyzerali celkom pokojne a bezstarostne. Aj ked ešte citil mensiu bolest vedel, že ovela horši bude nasledujuci den a den potom. * Ci sa citim dobre? V zivote som sa necitil lepšie...* znova sa nahol a pobozkal Shiroi na pery pricom jej ich spickou jazyka pootvoril ochutnajuc tak opojny nektar jej ust. *..a hned ti to aj dokazem ak by si sa odvazila mat nejake pochybnosti.* zasepkal s neznou vyzyvavostou ked sa o trochu odtiahol.* Draha snad mi prepacite to čo sa prave chystam urobiť.* zasmial sa tichym smiechom a vmomente zodvihol Shiroi na nohy pricom si ju prehodil cez plece ako vrece zemiakov.* Už ochvilu vam tu krutost vynahradím...* zamieril k bocnym dveram, ktore viedli na chodbu rovno k jeho izbe. *