Ošetrovňa na okraji bojiska

*Pri jej úsmeve sa usmiala aj ona. Celá tvár jej však zamrzla po jej prvej vete. Nechápavo otvorila ústa, no nevidela ani hláska. Jej synov? možno by ju ani neprekvapil fakt že je matka niktorého z nich, však ona nepoznala ich rodinu...ale oboch?* vašich synov?* zopakovala ako omráčená* niežeby...ako....pokiaľ....* nevedela čo jej povedať. Nechcela ju uraziť alebo povedať jej že to je nejakú hlúposť no akosi jej to nešlo do hlavy* ...nie sú oni bratranci? *zhlboka sa nadýchla a vedela že je spôsob ako si to overiť. Mala krv oboch, nebol by problem zistiť či sú skutočne bratia* nechcem sa vás dotknúť ale ja som z toho mierne...šokovaná...

To vam verim dieťa moje.* ozvala sa upokojujuco a natiahla ruku k Alexinej aby ju mohla stisnut v dlani. Jej ruky boli teple aj ked sa trochu chveli od prezitych udalosti.* Vy sa mi zdate najvhodnajsia na to aby ste mi pomohli presvedcit oboch mojich synov, že im dlhy čas bolo odprene poznať pravdu. Urobte testy a tie vsetko potvrdia...

*Netušila prečo, no nepochybovala o ženiných slovách. Prečo by klamala. Dalo sa to ľahko dokázať aj vyvrátiť, nebol dôvod klamať ju. Vedela že tie testy aj tak bude musieť urobiť, už len pre tých dvoch*oni sa nenávidia* povedala tichým hlásom a ukázala žene nech ju nasleduje do stanu, kde už boli vzorky krvy* testy chvílu potrvajú* vysvetlila a začala sa babrať so vzorkami krvi* siem sa vás spýtať prečo ste im to nepovedali?* pozrela na nu jedným okom od vzoriek*

* Nasledovala lekarsku do stanu kde sa robili testy a bez dalsich slov sa posadila na okraj jednej zo stoliciek. Nepokojne si zlozila ruky do lona a na Alexinu otazku najskor nachadzala odpoved v o vlastnych myslienkach.* Niekedy si okolnosti vyžaduju klamstvo aby ste neublizili tym, ktorych milujete. Je hrozne, že za to potom musite aj tak zaplatit tu najvysiu cenu...* ozvala sa pouzijuc slova, ktore len jej samej davali zmysel lebo vedela co vsetko sa stalo a co sa nemohlo stat inak.*

*Mlčky prikývla a posadila sa na kraj stola. Teraz už bolo treba len počkať kým budú výsledky. Zahladela sa na ženu a mala milion otazok, no ona nebola tá ktorá potrebovala odpovede. V stane ležali dvaja muži, ktorí sa nenávidia, k tomu ich sestra Kiara....* čo hovoríte na ich milované?* odbočila radšej na veselšiu temu a občas pozrela na vzorky krvy. Dúfala že Mel s Raitovou ženou nerobia v stane problemy, lebo keby to bolo na nej, asi by sa na tú druhú milo neusmeivala*

* Prekvapene zalapala po dychu po tej ohromujucej sprave, že Amacaraka je tehotna... a aby to nestacilo otcom dieťaťa bol obavany najomny vrah, ktorý jej bratovi nelutostne odrezal prst a bol by dielo svojej skazy aj dokoncil keby do toho neprisli ine neocakavane skutocnosti. Vobec neverila, že sa muž ako on dokazal zmeniť. Bola informovana o vsetkom co kedy spachal a predstava, že jej priatelka mu sadla na lep ju nijako zvlast netesila. Naopak jej hnev a rozhorčenie sa jej drali nezadržatelne na tvar ked vrhla rychly pohlad Mikeovym smerom. Vsimla si vsak aj Amacarakin vyraz a hnev z nej zacal pomaly vyprchavať. Upokojujuco k nej natiahla ruku a pohladila ju po ramene.* Vsetko je tak velmi zamotane.* zacala s povzdychom premahajuc svoj odpor k muzovi stojacemu hned naproti. Raz už Amacarake ublizila ...nechcela to urobit znova no nechcela aby jej tiez ublizil niekto iny len preto, že ona nic neurobi.* Je tu sposob ako zistit na kom mu zalezi.

zlozite zamotane a komplikovane*povedala potichu ale ked Mel povedala o tom, ze je nejaky sposob ako to zistit zbystrela a opytala sa*aky?

* Nevedel ako dlho spal, nevedel či sa mu niečo počas tej chvíle v ríši preludov niečo snívalo. Jediné, čo vnímal aj cez tú čiernu diaľku bola teplá Shiroina ruka, jej teplo, ktorým akoby chcela vyhnať chld z jeho žíl a navrátiť do nich opäť pravidelné pulzovanie života. Bez Shiroi a bez jeho syna by nič nemalo zmysel. Jeho život by nemal zmysel...
Pomaly otvoril oči a teraz bol už jeho pohlad natolko jasny, že po par zažmurkaniach sa mu podarilo zaostriť na manželkinu tvár, ktorá sa nad ním skláňala. Natiahnuť ruku k jej lícu ho stálo veľa usilia no predsa sa nenechal odradiť svojou momentalnou bezmocnosťou aby sa mohol dotknut kremovo hladkej pokožky Shiroinej tvare. Končekom jazyka si oblizol suche pery no jeho hlas aj ked znel stale chraplavo predsa len o cosi silnejsie ako ked sa prvykrat prebral.* Moja milovana Shiroi.* pokusil sa pohnuť svalmi na tvari a vysledkom bol nežny usmev, ktory rozžiaril jeho bledu tvar.* Prepáč mi to prosím.* vyriekol odrazu a naliehavost s akou cakal na odpoved sa zračila v celom vyraze jeho tvare.*

*Nevnímal hlasy naokolo seba. Spal príliš tvrdo, bez snov, či nočným môr. BOlo to iba spánok, ktorý mu však nepridal energiu ako by to bolo za zvyčajných okolností. Stále cítil bolesť v celom tele, no keď znovu otvoril oči, nechcel aby sa Mel znepokojovala. Začul slabý hlas od vedľajšieho lôžka, no neotočil tam hlas. Nepočúval slová ktoré jeho bratranec vyslovil, jediné čo jeho slová znamenali bolo, že prežil rovnako ako on. Dotkol sa Melianinej ruky a jemne jej prešiel prstom po jemnej pokožke. Chcel ju len držať, cítiť že je pri ňom...*

*Nebolo to dlho, čo sa poľnou nemonicou opäť ozval hlas, ktorý tak dlho túžila počuť. Ani na malú chvíľu, čo tu sedela, z neho nespustila oči aj napriek tomu, že sa okolo nej odohrávalo mnoho vecí. Na ničom inom totižto nezáležalo, než na Raitovi. Opäť pocítiť jeho ruku na svojej pokožke bolo ako otvorenie brán do Edenu. Priam oslobodzujúce. Telom sa jej rozlialo príjemné teplo, keď chytila dlaň, ktorú k nej natiahol, do svojich rúk a jemne ju zovrela. Bola už teplejšia, než predtým. Možno sa to aj začína zlepšovať. Dúfala v to. Dokonca sa aj pristihla pri tom, že sa aj modlí, čo ešte nikdy nerobila. Zúfala situácia si žiada zúfalé činy. A hlavne dôvod veriť v niečo, na čo by sa mohla v zlých chvíľach, ako bola táto, jednoducho obrátiť.* To, že si sem chodil... Ospravedlnenie prijímam. Ale nikdy ti neodpustím trpkosladké lži o dôvode vojny. *Povedala tichým tónom, ktorý znel možno až karhavo. Predsa sa o ňho bála! Žiť v konštantnom strachu nie je zábava. Pre nikoho. Pery spojila do úzkej čiarky a uprela naňho tázavý pohľad.*

* V prvej chvíli akoby si ani neuvedomoval o čom Shiroi hovorí no ked si v duchu zopakoval slová trpkosladke lži hned vedel ako sa veci maju. Odovzdavajuc sa do ruk milosrdenstva s trhanym vzdychom klesla jeho ruky zo Shiroinej tvare na jej zapastie a jemne ho zovrel pokusajuc sa tak demonštrovať, že aj napriek zranenie sa v nom sila zacina znovu prebudzať.* Kto?* vyslovil jedine slovku v otazke a ked znovu zodvihol oci k Shiroiným bolo jasne, že mu jej vycitky nie su lahostajne. Znova pocitil ladovy zavan ...zhrozenie nad tym, že jeho žena ho teraz kvoli klamstvu zavrhne a on by nemal ziadny dovod jej to vycitat. Prilis dlho si odmietal pripustit istu skutočnost, ktora ho nakoniec sama dobehla... bol zbabely, že Shiroi davno nepovedal pravdu no chcel ju udržať v bezpečí so vsetkym ohladom na jej šťastie a pokoj.*

Na tom nezáleží. *Odsekla jednoducho, pretože to bola pravda. Podstatné však bolo, že jej klamal. Aj napriek tomu, že jej kedysi povedal"nesľubujem ti, že všetky dni budú takéto krásne", nečakala, že to bude až taketé. Že jej bude klamať do očí. Luhár! Luhár! Počula vo svojej hlave zúfalý hlas, no nepatril jej. Milovala ho, aj napriek tomu všetkému ho milovala vrúcnou láskou. Mrzelo ju však, že tajil niečo tak životne dôležité. Neuvedomoval si snáď, že ak by umrel tu na bojisku, ona by sa nič nedozvedela? Že by žila naďalej v sladkej nevedomosti, keďže Mark prisahal, že nikomu nič nepovie? Samozrejme, jednoduchá ženuška v čiernom bude plakať na pompéznom pohrebe nad telom statočného kráľa Telarionu, mysliac si, že svoj život položil v boji. Nevedomosť je sladká, hovorí sa. Aj napriek jej chuti ju z duše nenávidela. Cítila sa totižto podvedená...*

/btw ako si mohol Viktor chytit Mel ked s nou stojim v rohu stanu a nie sme pri tebe??? :conie: /

/hups...nevidalo...tak ničl...tvarme sa že sa len zobudil...ruku si odmyslime :-rolleye-: /

* Aj napriek unave, ktora mu opat zmahala telo a mysel volala do spanku nemohol teraz znova odíst bez toho aby nevysvetlil Shiroi prečo urobil to čo urobil aj ked na jej tvari videl krivdu, ktoru jej sposobil svojou neuprimnostou.* Nikdy som netajil, že som sebec Shiroi. *začal celkom inak než by sa možno bolo zdalo vhodne a zrozumitelne.* Keby si hned od zaciatku vedela, že umieram boli by sme teraz tu Shiroi? Boli by sme tu ako muž a žena? S nasim synom?* otazky, ktore vyslovil mu na tvari nakreslili vyraz bolesti a tiež akehosi vzdoru.* Povedz mi uprimne ci by si sa zahadzovala s umierajucim vladcom, ktorý ti nemože do buducnosti ponuknuť nic len vdovsky habit.* odvetil chladno , sebaironicky co len podciarklo zvlastnu ziaru v jeho ociach ked sa tarcha tajomstva prevalila. Konecne mal pocit, že može volne dychať a tieť, ž elen co lapil dych znova straca zem pod nohami a topí sa vycitavom Shiroinom pohlade. Jeho slova akokolvek boli drsne boli uprimne.*

/hih suhlasim :desat: /

*Na chvíľu sa odmlčala, lebo premýšľala. Ak by jej to povedal na plese, tak by sa základy jej rozhodnutia otriasli, no ak by jej to povedal neskôr, čo i len o pár dní, kedy ho mohla spoznať oveľa viac, jej vzťah by bol niekoľkonásobne prehĺbený, určite by ho neopustila. Keby aj na krátko, chcela by tieto mesiace prežiť s ním. Po tých pár dňoch by stále mala možnosť ho opustiť, aj tak by to nedokázala. Nedokáže to ani teraz. Celý náš život je preplnený otázkami, ktoré sa začínajú na to magické slovíčko keby. Keby sme nejestvovali, kto by tu bol miesto nás? Keby Raito umrel, čo by si počala ona s trónom po praslici proti senátu? Keby umrel, čo by povedal jej syn, ako by to zvládal? Keby jej to povedal skôr, zachovala by sa takto...? Toľko otázok, ale tak málo odpovedí. Jej pohľad sa doteraz upieral do neznáma, no opäť sa pozrela na manžela.* Milujem ťa, a aj keby to mal byť mesiac, chcela by som ho prežiť s tebou. *Odvetila rozhodným tónom.*

* Chvilu akoby ešte rozmysala nad tym co sa chysta povedať, ale nakoniec sa predsa len rozhodla a otvorila usta aby mohla Amacarake odpovedať samozrejme s rovnako stisenym hlasom ako pred chvilou.* Povedz mu pravdu...povedz, že čakaš jeho dieťa a ak to nie je zbabelec a nechce ťa zneužívať zachova sa tak ako by to v tejto situacii bolo najlepsie. Nezdupka ale zoberie si ťa za ženu.* len čo dohovorila pozrela Amacarake priamo do očí no na odpoved na jej navrh si už nepockala pretože prave vtedy zeragistrovala, že sa Viktor prebudza a ona chcela byť v tej chvili pri nom. Ospravedlnujuco sa usmiala na svoju priatelku a ešte raz jej jemne zovrela ruky vo svojich.* Pamataj na to čo som ti povedala.* zodvihla ruku a pohladila koncekmi prstov jej tvar pricom v ociach sa jej odražalo pochopenie a presvedcenie, že kedykolvek bude Amacaraka potrebovat pomoc vždy ju u nej najde. Potom sa ospravednila a vratila naspat k Viktorovmu ložku. Chytil mu ruky do svojich a nežne sa mu prihovarajuc sledovala ako sa pomaly prebudza do ich sveta. Nevedela sa dočkať kedy na nu opat uprie tie jasne oci plne zivota a jeho telo rovnako ako aj jeho duša budu opat zdrave a pri plnej sile. Nevnimala rozhovor pri susednej posteli. Jedinym clovekom, ktorý bol v tej chvili pre nu dolezity bol Viktor.*

* Sledoval každu zmenu na Shiroinej tvari, cele prstence jej myšlienok, ktore sa obkrucali okolo otazok, ktoré položil a začili sa v jej ociach bez toho aby si to možno sama uvedomovala. Bola to silná žena. Celkom iná od tých, ktoré poznal predtým než ju stretol. No nebola len silna, ale tato nezlomnosť sa v nej snubila s krehkou nežnosťou a jeho nesmierne tešilo, že práve on ju dokazal dostať spod zajatia ľadov, ktorými boli obja spočiatku celkom sputaní. Nesmierne mu odlhalo po jej odpovedi, ktoru ani nedufal pocit z jej ust. Ulava sa mu zračila aj na tvari a predovsetkm v ociach až kym ich na okamih nezvrel a nevyzeralo to tak akoby opat zaspal. Bol vsak pri uplnom vedomí a ked sa jeho viečka zachveli a potom pohli odhalili vrcnu hlbku jeho pohladu.* Ani nevieč ako veľa pre mna tvoja odpoved znamena Shiroi.* prilozil si jej ruku k suchym peram a pobozkal ju do dlane.* Urobil som chybu, že som tvoju lasku ku mne tak podcenil, pretoe som bol až prilis dlho sam so sebou no nikdy viac to už nezopakujem. Cokolvek sa stane možes mi doverovať rovnako ako ja doverujem tebe laska.

*Amacaraka si pozorne vypočula Melianin nápad a mala pravdu..musim mu to povedat, povedala si nakoniec a s usmevom sa pohla k nemu*prepac za reakciu Mel, ale musis pochopit, pozna ta iba v zlom svetle*povedala ospravedlnujuco k jej osobe.. *ale ja som jej vysvetlila ze si sa zmenil*usmiala sa a objala ho okolo krku... pozerajuc mu do oci s nevyslovnym stastim ze je s nim..*milujem ta*sepla a usmiala sa*osetrim Viktora a potom ti nieco dolezite musim povedat, dobre?*opytala sa a trochu sa narovnala*

*zívla, a pomyslela si, že je až moc unavená aby tu ešte dokázala stáť. Naposledy pozrela na ludi v stane avyšla vn, zamierila hladať si miesto an spánok...*

*Konečne začal rozoznávať zvuky okolo seba, jednotlivé slová, zmysel viet. Uši sa mu však zaostrovali k jedinému hlasu, hlasu ženy ktorú miluje a túži si ju vziať. Zacítil jej dotyk a roztvoril pomaly oči aby pozrel na tie jej žiarivé vlasy a nádhernú tvár* zdá sa mi to alebo tu je stále viac a viac ľudí* zašepkla ticho a slabučno sa usmial. Pohľadom prešil až k mužovi, ktorého už videl. Morgan...netušil čo tu ten robí. /dúfam že som správne pochopil že je tam/. Spomenul si na Melianinu priateľku a to čo sa odohralo u neho v paláci. Spýtavo sa pozrel na Mel no radšej to nekomentoval. asi toho prespal viac než dosť*

To nemení nič na veci, že som na teba vrcholne nazlostená! *Naježila sa ako rozzúrený dikobraz a dala ruky v bok, upierajúc naňho karhavý pohľad, ktorý hovoril za všetko. Za to, že sa odohrala táto sentimentálna scéna, nebude sa mu plaziť pri nohách a ďakovať bohu, že to tak dopadlo, ako to dopadlo, i keď tomu ešte nie je úplne koniec. Mala predsa nejakú hrdosť! Kázala jej, aby tomu ešte dala čas. Ale vlastne to robila len to zo žartu. Bavilo ju hrať urazenú. Mala na to tožižto výhradené právo! Mal jej to povedať, tak či tak, nehladiac na akékoľvek okolnosti.* A teraz spi, musíš sa čo najskôr zotaviť, aby si mohol vidieť Doriana. *Pohľad, ale aj výraz s úsmevom jej pri týchto slovách zmäkol. Nežne zobrala jeho tvár do dlaní a vtisla mu jemný bozk na čelo...* Tak *...na nos...* už *Zavŕšila to opatrným, ba priam až nesmelým bozkom na pery.* spi. *Pery sa jej roztiahli do šibalského úsmevu, keď si opäť urobila miesto pri lôžku. Milerada by sa oňho viac postarala, keďže v týchto poľných nemocniciach mali sestričky a doktori očividne oveľa lepšie využitie času, ako ona. Možno by tým aj priložila ruku k dielu. Pohľad jej skĺzol na jeho popraskané pery. Určite dlho nepil. Problém je v tom, že ak ide o zranenie brucha, tak zranený nemôže prijímať tekutiny normálnym spôsobom. Keď odpláva do ríše snov, vyhľadá doktorku.*

((Alex, hlás polohu xDD ))

/nemusiš ma isť hladať s Amaliou prideme do stanu nech sa to už vysvetli/

ALTHEA

Som rada, keď sa večer dostanem do postele, nietože ešte hrať v kapele. *Prehodila trpkým tónom, pretože väčšinu času trávila v práci. A ak nie tam, tak pri otcovi, ktorý si dožadoval pozornosti viac, než malé dieťa. Buď to ju vždy zlanáril k počúvaniu tých istých obohraných veteránskych historiek, ako naháňal nepriateľských vojakov po Cydonii, alebo ako skoro neprežil v Euphratských zákopoch, v inom prípade od nej chcel, aby ho viezla 2x denne k hrobu jej matky. Bolo to jednoducho k nevydržaniu. Milovala ho, no mala aj svoj život, ktorého podstatne veľkú časť - viac ako 14 rokov - venovala práve jemu. Kvôli tomu premeškala podstatnú časť detstva, celé dospievanie a vďaka nemu bola teraz tam, kde je. V armáde. Na jeho povel. Na jeho želanie. Preto mienila odísť a odsťahovať sa niekoľko blokov od otca. Na jej podivenie to zobral celkom dobre.* Ale po tejto fraške mienim odísť z armády. *Pery sa jej roztiahli do spokojného úsmevu pri myšlienke, že bude mať konečne čas aj pre seba.* No teda, sofistikovaný, kreatívne založený doktor. Čo sa ja dnes nedozviem. *Povedala skoro až veselo.*