Hl. mesto Telarionu

* Zahadnost tohto muža by inokedy celkom pohltila jeho pozornost no teraz nebol cas pytat sa ho na vsetko čo mu v jednotlivych usekoch ich cesty prichadzalo na rozum. Spoza celneho skla auta videl ako sa rutia dopredu a predbiehaju vsetky auta, ktore im stali v ceste. Na jednej strane to uvital, pretože ak tento chlap vedel kde je Tessa budu pri nej skor no na druhej strane vobec netuzil aby sa na nich prave v tejto zlozitej situacii zavesili policajti. Nemohol si dovolit stracat cas vysvetlovanim aj ked hliadky uz boli určit e upozornene o tom, co sa stalo. Cely ten cas musel myslieť len na Tessu a zatinat ruky v past od bezmocnosti, ktoru citil. Predstavoval si jej tvar ked na nu hadel pred svojim odchodom do boja a sice sa v nej zrkadlil smutok nebolo pochyb, že láska príšti z každeho jej kuska. Milovala ho a aj on miloval ju. Viac ako svoj zivot a urobi vsetko co len bude Anderson chciet vymenou za nu. Nevzda sa vsak lahko a pokym Tesse nebude hrozit nijake nebezpecenstvo porata sa s tym bastardom po svojom. Zrazu zastali na krizovatke a obocie mu prekvapene vyskočilo dohora. Este vacsie prekvapenie mu sposobili muzove slova. Cestu poznate len vy? Co to ma dopekla znamenať? pomaly ale isto ho prehcadzala trpezlivost. Zartiky museli ist bokom no nezdalo sa, že by chlap pri tom co hovoril zartoval. Chystal sa mu niečo odvrknuť a tentoraz uz silou ho prinut k tomu aby mu prezradil Andersonov ukryt ked ho zrazu niečo prinutilo pozriet sa pozornejsie na styri cesty, ktore sa rozvetovovali každa inym smerom. Chvilu ich pozoroval ako v snach a nakoniec rychlo vystupil z auta. Prve dve cesty ho nezaujimali, pretože vedel, že Anderson by sa v mest enikdy neschoval ak by po nom isla cela telarionska jednotka. Nie, ak ho sem muž priviezol na to aby si vybral určite si musi vybrať medzi poslednymi dvoma cestami. Otocil sa k nim tvarou asnazil sa najst nejake znamenie, ktore by mu pomohlo. Pozrel sa na muza stale sediaceho v aute no zdalo sa, že nevie uz nic viac preto sa obratil naspat. Zrazu zacitil ako mu hrudi srdce bije o nieoč prudsie nez doteraz, chytil sa nezranenou rukou hrude akoby sa snazil utisit ten zvieravy pocit. Mierne sa zapotacal no ked otvoril oci sam nevediac ako ocitol sa pri usti jednej z cesticiek, ktora sa stracala v hlbokom lese. Nemal cas skumat co ho sem priviedlo, pretože si uz bol zrazu celkom ist. Muz mal pravdu ...cestu z tohto miesta k Tesse poznal len on. Rozbehol sa dopredu a vobec nesetril svoje sily aj ked nevedel ako daleko cesticka bude este pokracovať. Na jej konci ho predsa cakala Tessa. Možno ona mu pomohla tym, že na neho myslela. Citil, že ide spravne a preto nespomalil...

* Sledoval všetko čo sa odhravalo jednak na kapitanovej tvari a jednak na krizovatke ked vystupil. Ako si vsimol hned zavrhol prve dve cesty a rozhodoval sa medzi zvysnymi dvoma, ktore viedli do lesa ibaže každy inym smerom. Zaregistroval aj jeho spytavy pohlad, ktory sa k nemu doniesol cez predne sklo auta no nemusel ani nic hovorit ani nic nazancovat. Kapitan akoby odrazu sam od seba pochopil, že to čo povedal je pravda. Zamrazilo ho na chrbte ako zakaždym ked sa predtucha, ktoru mal plnila. Tu sa koncila. Tu na tomto mieste kde prave bol. Dalej to bolo uz len na kapitanovi... ked sa rozbehol do lesa uvolnene sa usmial. Takže predsa sa nakoniec rozhodol. Vedel, že tuto cestu musi prejst sam, a tak zostal v aute cakajuc kedy sa vynori znama postava.*

* Pluca sa mu plnili studenym vzduchom, ktorý sa prelieval okolo jeho usí ako mohutne vody rozburenej rieky, cez ktoru sa predieral. mal pocit, že každu chvilu mu uz vypovedia službu no zatial ho nesklamali, a tak nezmiernil tempo ale pokracoval stale tou istou rychlostou vybicovanou strachom o Tessu. Sam by nikdy predtym nepovedal, že vie tak rychlo a hlavne dlho utekať. Nebolo dolezite kolko metrov ci kilometrov už prebehol ked každym dopadnom nohy o rozbujneny povrch lesnej cesticky bol blizsie kmiestu kde na neho Tessa uz cakala. Jej oci, jej usmev, ruky natiahnute prosebne k nemu ...to vsetko len znasobilo jeho silu zotrvať tak dlho ako to bude potrebne. Za každym ohybom cesty sa ukazala nova akby sa nikdy nemala skoncit ale pokracovat v oblukoch do nekonecna. Nastastie sa priblizila posledna mierna zakruta a za nou... myslel si, že ak mu srdce nevyskočilo z hrude pri behu teraz istotne vyskoci von od radosti. Bol tam! Dokazal to! Zoberie Tessu do bezpečia a už nikdy ju nenecha na starosti nikomu inemu len sebe. Daju pozor na seba navzajom no predtym este... vytiahol z opaska, ktorý mal zapnuty okolo bokov svoju zbran a prepol ju režimu, ktorý mu v tej chvili najviac vyhovoval. Prikrcil sa za kmen blizkeho stromu a spustil sa do vysokej travi aby sa mohol takto nenapdne doplazit az k zadnemu vchodu do zrubu. Toto bol vsak les a nie bojove pole vo vesmire kde nie je ani živej duse okrem tych, ktorí o sebe už vedia. Stačil este jeden maly pohyb a v korune vysokeho smreka, ktory rastol po pravej strane zruba sa ozval skreklavym hlasom carba . Prenikavy zrak tohto dravca presiel aj skrz neprehladnu vysku a vsimol si aj takmer nepatrne chvenie stebiel travi tym smerom ako sa Cass plazil k zrubu. Akoby niekoho varoval zniseol sa z miest kde doposial sedel a v kruhoch zacal plachtit vo vzduchu.*

* Začal sa smiať a aj napriek tomu, že sa Tessa odmietla pozriež zdalo sa, že mu to príliš nevadí.* Raz sa budeš musieť pozrieť láska moja.* pohľad mu sklzol na jej prsnik kde sa nad lemom jej podprsenky crtali dve incialy jeho mena. Chcel pokračovať v tom, čo tak pekne začal a gombiky na koseli mal už spola rozopnute ked ho zrazu zastavil prenikavy varovny skrek jeho domaceho miláčika. Zaobstaral si ho presne na tuto prilezitost a teraz zistil, že sa nakoniec predsa len vyplatil. Nepredpokladal totizte, že by sa kapitán ukazal tak rychlo. Takto sa mohol na neho aspon pripraviť. Nechal koselu koselou a s tichou nadavkou, ktorou posielal Cassa do horuceho pekla sa rozbehol do kuchyne odkial sa vychadzalo na zadnu terasu. Okna boli zadebnene no bola v nich mala skara aby mohol pohladom prebehnut okolie zruba. Povysenecky sa usmial a urobil to, čo v tej chvili povazoval za dobry napad. Zobral zo stola hrncek s horucou vodou, v ktorej sa predtym varila ihla, kutac na prejrabavanie pahreby a postavil sa za dvere aby si ho Cass nevsimol len co ich otvori.*

*Možno ich bude musieť otvoriť, no otvorí ich keď to uzná za vhodné ona. Ani sa nenazdala a ten čas prišiel. Škrek dajakého zvieraťa, Andersonove nadávky, to všetko ju prinútilo otvoriť oči a rozhliadnuť sa čo sa deje. Jej prvá myšlienka bola jasná a do srdca jej vliala nádej. Cass. Nikto iný by ju tak rýchlo nenašiel, iba on na to mal dôvod. Nijakým chlapom z ochranky neverila že by s takým nasadením hladali...Pohladom sklzla k tetovaniu a na krátky okamih oči znovu zavrela. Teraz však nemala čas nariekať nad tým, čo jej ten bastard spravil. Bol tu Cass, jej jediná záchrana. Sledovala čo ten bastard chce spraviť a začala kričať, aj keď pri jej zapchatých ústach to bol lenaskýsi zvuk.*

* Prikrčil sa v trave este viac a hlavu vyvratil do boku smerom k oblohe za dravym carabom. Tieto lesy ich boli plne a on dufal, že si to uvedomuje aj Drew, ktorý istotne tiež zachytil jeho takmer varovne znejuci skrek v niektorych miestach pripominajuci až plac maleho dietata. Vyckal chvilu na mieste a ked nezačul, že by sa dvere na zrube co len o kusok poodchylili a ani nijaky iny zvuk, ktorý by vychadzal z vnutra rozhodol sa uz viac necakať. Co ak prave v tejto chvili hrozi Tesse nebezpecenstvo a on tu len caka a ma obavy z obycajneho hlupeho vtaka. Ten akoby zachytil jeho myslienky vyslovene len v duchu este raz nad nim zakruzil a potom sa stratil na oblohe nevedno kam. Predral sa poslednych par metrov ku zrubu a snaziac sa chranit kmenmi blizkych stromov ako sa len dalo, prisuval sa pomaly ku dveram. Mal by byt opatrnejsi no v tej chvili nedokazal jasne uvazovat, nemohol konat chladnokrvne ked vovnuti bol cely jeho zivot, vsetko stastie a laska. Nikomu ani tomu bastardovi Andersonovi nedovoli aby mu vsetko vzal. Siahol rukou na klucku a opatrne ju potiahol nadol. Dvere sa trochu poodchylili no nastastie nevydali nijaky zvuk, ktorym by na seba upozornil. POhladom prebehol miestnost podobnu kuchyni a kedže nevidel nikoho opatrne vkrocil dnu. Ocami stale pozorne sledoval okolie až kym nevstupil dnu celkom a nechystal sa za sebou zavriet dvere aby prievan nesposobil jeho prezradenie.*

* Ten hlupák Scrad mal taký strach o tu svoju malú žabu, že prestal myslieť na všetko čo ho v službe pre Telarion naučili. Takmer by sa spokojne zasmial keby tym neriskoval prezradenie. Možno sa Scrad v tej chvili správal ako pomatenec zaslepeny laskou a este vacsim strachom o nu no jemu to len hralo do kariet. Tutu partičku vyhra on! Len čo bol kapitan na dostatočne vhodnom mieste od neho urobil naprah rukou a vylial jeho smerom cely obsah hrnceka. Ani necakal na nejaku reakciu a s revom sa zahnal druhou rukou, v ktorej zvieral kutac na kapitanovu hlavu. *

* Kutikom oka este zaregistroval pohyb za svojím chrbtom a sikovne sa uhol nabok horucemu prudu vody, ktory mu len tesne minul líce . Avsak pred druhou Andersonovou zbranou nebol taky rychly a nepodarilo sa mu vcas odrazit aj tento utok. V prvom momente po naraze železa na miesto tesne nad jeho lavym spankom sa ani poriadne neuvedomil co sa stalo. Akoby sa mu v hlave roztriestili vsetky kosti a obraz pred jeho ocami sa postupne zahmlieval až kym nescernel uplne. Padol omračeny na zem a so zatvorenymi ocami vyzerala jeho zblednuta tvar ako tesne pred smrtou. POsledna myslienka, ktorej sa est edokazal chytit nez nacisto stratil vedomie bola myslienka na Tessu. Otvoril usta no nevysiel z nich nijaky zvuk. Krv z rany na hlave sa mu vyvalila cez ranu rovno do tvare a v niekolkych pramienkoch stekala dolu jeho licom podobne kao aj pramienok sytočervenej tekutiny, ktory si nasiel cesticku von z jeho ust.*

*Nevedela či sa chce pozerať alebo radšej nie. So stiahnutým srdcom sledovala ako sa Cass úspešne vyhol horúcej tekutine a vydýchla si, no príliš skoro. Anderson na neho zautočil a ona celá bledá v tvári sledovala, ako muž ktorého miluje padol na zem, celý od krvi.* NIEEEE* kričala no cez zviazané ústa sa nedali jej slová nijako uhádnuť. Bolo počuť že niečo kričí, no slová sa nedali rozoznať. Cass nesmie zomrieť, cass nie...bola by ochotná sa dobrovolne vzdať svojho tela, len aby nechal Cassa na pokokoji, no Anderson mal teraz oboje. Cassa ležiaceho v kaluži krvi, a ju priviazanú na posteli*

* Na maly, velmi maly okamih ked sa Cass vyhol horucej vode, ktoru na neho vychrstol si pomyslel, že ho predsa len podcenil. No po tom udere kutacom už musel spokojne uznať, že na stastie nemal pravdu. Kapitan Scrad je možno oblubený u vacsiny posadky a mladych zien, ale v takychto chvilach to nic neznamena. Cela jeho slava bola len fraška, len obycajna komedia, ktora sluzila jemu na pobavenie. Vedel, že raz ho dostane a ked sa mu to nepodarilo na Ar Sawraine tak dnes určite. Lenže vtedy musel konat rychlo no teraz mal cas vychutnat si bolest, ktoru mu može sposobiť. S diabolskym uskrnom na perach akoby sa usmieval samotny Lucifer sa zohol a chytil Cassa za nohu aby ho mohol potiahnut do izby, v ktorej bola na posteli priputana jeho snubenica. Na miest eza jeho bezvladnym telom zostavala krvava stopa co si vsak nevsimal, pretože ho prave napadla skvela myslienka. Akoby sa nic nestalo usmial sa medovo na Tessu a vynaloziac celkom zanedbatelne usilie posadil Cassa na stolicku stojacu pri naprotivnej stene odkial bol na postel dobry vyhlad.* Prepac že som ta nechal cakat no ako vidis niekto nam tu nechce dopriat chvilku pre seba.* strčil do Cassa tak aby sa mu hlava zviezla na plece a odhalila pred jej zrakom krvavu stopu.* Tohto si chces zobrat za muža? * spechol jej sarkasticky do tvare a zovesil z klinca na stene pevny povraz na zviazanie dalsej obete. * Neviem co na nom vidis je to len obycajny slaboch.* zaviazal Cassovi na rukach a nohach posledny uzol. Potom sa pobral k posteli kde snal Tesse satku z ust aby mu mohla odpovedať.*

*Nemala poňatia čo chce ten bastard robiť no konečne mala voľné ústa. Len čo mohla, z plného hrdla mu vykričala do tváre, všetko čo sa vej hromadilo* TY SUKIN SYN!* vykríkla a pozrela na cassove telo nedaleko od neho. Pri tom čo mu spravil sa znovu pozrela na Andersona a v očiach jej sršala neuveriteľná nenávisť* JEDINY SLABOCH SI TU TY TY ODPORNY ZASRANY BASTARD! NA ROZDIEL OD TEBA SVOJIM NEPRIATELOM NEUNASA SNUBENICE...TO DOKAZE LEN CHUDAK AKO SI TY! ODPORNY MIZERNY DEMENT KTORY NIE JE LEPSI NEZ OBYCAJNY CERV* bola priam zúrivá. Priviazané ruky mala zovreté v päsť a napínala ich. Keby ich mala voľné, rýchlo by pochopil akú silu vie vyvynúť ak je treba.*

Tvoj slovník je očarujuci láska moja. Ešte nikdy som nestretol nikoho koho nenavist by sa vyrovnala mojej ale po tom co si tu predviedla musim svoj postoj zmeniť.* usmial sa na nu celkom pokojne a opat jej zapchal usta. Nechcel riskovat, ž pri tom co bude teraz nasledovat mu zahryzne do ucha alebo niekde inde. Bola by schopna vsetkeho len aby mu to vratila lenže to bol schopny aj on, mal vsak v tejto hre prevahu. Vratil sa do kuchyna a ked opat prisiel vylial na kapitana cele vedro studenej vody. Vedel, že toto by malo zabrat aspon ciastočne. Aka by to bola predsa zabava bez dobreho publika, ktore by vedelo ocenit jeho nasledovne cislo? POckal kym sa Cass aspon trochu preberie a potom mu zacal sepkat do ucha akoby odriekaval nejaku zlu kliatbu.* Coho sa najviac bojite kapitan Scrad? Co vas mata v nocnych morach a an co nie ste schopny prestat myslieť ked vas celkom zapalvi strach? ...Je to vlastna bolesť?* odmlcal sa, trochu sa odtiahol a pastou vrazil Cassovi do sanky. Chvilu pockal zatial co na prstoch ho hriala jeho tepla krv. Potom sa k nemu opat trochu naklonil a rukami sa zaprel o opierky stolicky.* Nieee, hrdinsky kapitan ako vy sa predsa neboji vlastnej bolesti... ja vam poviem coho sa boji.* uskrnul sa no predtym mu est ejednu vrazil tentoraz z druhej strany lica. Aj na druehj ruke pocitil prijamne teplu krv, ktora mu v kvapkach stekala po prstoch.* Bojí sa toho, že za jeho chyby bude platit niekto iny... niekto celkom nevinny no najviac sa aj tak boji pomyslenia, že ten niekto bude človek, ktoreho miluje v zivote tak, že by za neho dal aj vlastny zivot. Lenže čo ak sa jeho zivot neberie na vymenu? Nemusis sa pozerat Scrad no pred jej krikom nikde neujdes!* zasmial sa mu ladovo do ucha a potom sa obratil smerom k posteli. Uz sa nezatazoval rozopínanim si kosele, Strhol ju zo seba na jednekrat a odhodil nabok. Rukou siahol k opasku a celkom si ho rozopol. Par krokmi sa ocitol pri Tesse bezmocne sputanej povrazmi a vrhol sa na jej telo ako vyhladovany sup. v jeho dotykoch nebolo nic jemne ani nežne, bola v nich len krutost a zvratene potesenie. Dotykal sa jej vsade, na každom mieste a pri tom si daval velmi dobry pozor aby Cass videl aj ten najmnesi z jeho pohybov. Chcel aby obaja trpeli co najdhsie a tak este ich utrpenie zvacsoval perverznymi slovami, v ktorych popisoval Tesse vsetko co sa s nou chyst aurobit. Bozkaval ju na hrdlo a siju a bolo mu jedno ci sa brani alebo nie bol ovela silnejsi a vacsi ako ona, sama proti nemu nemala nijaku sancu.*

*To čo chcel Anderson spraviť bolo to najhoršie. Chcel ju zneužiť rovno pred Cassovimi očami. Dával to jasne najavo aj tými svojími nechutnými rečami, čo s nou spraví ked jej vyzlečie aj nohavice, no jej sa zdvíhla žalúdok pri každom dotyku či bozku. Ked sa stretávali jeho pery s jej telom, snažila sa nejako striasť jeho tela, no to nebolo možné. Zviazal ju ukážkovo a ona sa mohla hýbať akokoľvek, nemohla sa mu ubrániť. snažila sa kričať, plakala a zvierala päste, no nič z toho ho nemohlo zabrániť. Ten nadržaný bastard chcel jej telo a chcel aby to Cass videl. Vedela že to príde, od prvej chvíle ako sa ocitla priviazaná na posteli, vedela že sa k tejto časti dostane, no ani ju len nenapadlo, že to bude ešte horšie než si myslela...*

* Nevedel ako dlho nevnimal svet okolo seba. Vsade bola len temnota bez svetla no aj v tej temnoste citil naliehavost, ktora sa ho snazila prebrat. Tessina smrtelne bleda tvar, jej oci upierajuce sa nanho z postele kam ju Anderson priviazal, jej vystrasene slova, ktore pohlcovala satka na jej ustach... to vsetko sa k nemu predieralo cez clonu a krv, ktora mu hucala v hlave ako neuprosne narazy morskych vln o ostre skaly utesu. Vzapati akoby aj pocitil ich ladovy dotyk ked mu necakany chlad prebral omamene zmysli a uvrhol ho napsat do svetla. Lenže to svetlo sa mu vobec nepacilo a este menej sa prestalo len co tesne pred svojou zbnadal nie Tessinu, ale Andersonovu tvar. Chvilu nebol shopny na neho celkom zaostrit na aj tak spoznaval tie krute crty, ten hlas presiaknuty nenavistou... jeho slova zacal vnimat poriadne až vtedy ked v nich zapoul jasnu hrozbu. Zazmurkal ocami hoci v miestnosti bolo len slabe svetlo a s amahou ich zodvihol k Andersenovej tvari. Vypocul si vsetko, čo mu chcel povedať no nestihol mu na to nic odvetit, nijako ho poprosit aby neublizoval Tesse ked mu Anderson zasadil uder do tvare a o niekolko minut zase dalsi. Oba sposobili, že musel zakaslat aby sa nezadusil vlastnou krvou, ktora mu v tom momente zaplavila usta. Vyplul ju ako jed z vlastneho tela hoci bola taka zivotne dolezita. Kovova chut pre neho nebola nzenama no viac nez nev z toho, čo ju sposobilo ho desilo pomyslenie na to čo Anderson tak jasne naznacil. Hrozna predtucha mu zovrela vnutro ako do kliestí, mrvila a gniavila ho vsetka ta tarcha, ktora hodusila a stahovala hlbsie do priepasti. Nakoniec sa mu ju podarilo nenavistne vyplut z ust ked zareval na Andersona.* Niee! Ty prekliaty bastard! Nechaj ju!* zacal sa zurivo trhat na mieste no vobec mu to nepomohlo, len co sa mu povrazy na rukach hlbsie zarezali do masa, zlomena kost este raz pukla no Cass nebol schopny vnimat vlastnu bolest. Ako v spomalenom filme videl blizit sa Andersona k Tesse. Len co si na nu lahol a zacal sa dotykat tymi spinavymi paprcami jej krehkeho tela rozputalo sa v nom peklo.* Zmizni od nej ty panghart lebo prisaham, že ti dolamem vsetky kosti v tele!* reval ako ranene zviera no bolest a odpor, ktory videl na Tessinej tavri ked sa jej Anderson neprestal dotykat ho zabijal zaziva. Rezal mu do tela ako tisic horucich cepeli noza a stipal v ociach akoby mu do ran vzapati votreli sol. Vedel, že vsetky jeho vyhražky su marne, že Anderson neprestane s tym čo zacal pokym neskonci.* Zabi ma! Zabi ma prosím a ju nechaj zit! * prosil ako male dieta no pohlad nebol schopny odtrhnut od Tessinej tavre. Krv, ktora mu zalievala oci sa zacala miesat s jeho slzami ked na nu volal po mene.* Tessa...Tessa..* aj napriek tomu, že od bolesti a nenavisti bol takmer slepy a chromi snazil sa aspon cez oci dat Tesse najavo, že je pri nej a nech sa už stane čokolvek nikdy ju neopusti. V dobrom aj v zlom...* Ty bastard!* zreval z plnych puc hlasom, ktry mu vobec nepatril a trhol sebou tak silno až sa stolicka prevratila pod jeho vahou a pn sa zviezol do prachu na zem. Nohami sa zaprel do steny a zacal trieskat stolicku o ram blizkej skrine akoby mu to mohlo pomoct oslobodit sa. Nevedel kolkokrat udrel ani kolko zvratenych slov si musel vypocut z Andersenovych ust ked sa mu podarilo zhodit na zem vazu. Rozbila sa na podlahe na marne kusky a prave v tom videl teraz jedinu nadej. Schmatol do ruky jeden z nich a ostrou hranou zacal prerezavat povrazy na svojich rukach, ktore mal sputane za chrbtom. Cely ten cas mal hlavu vyvratenu k Tesse a hladel jej do oci dodavajuc jej tak aspon to malo sily, ktora v nom est eostala. Pri Andersenovom zastonani vsak hlavu sklonil a skurtol sa naboku akoby ho niekto kopol do zaludka. Slzy v nom nahle vyschli aj ked este neprstali stekat po jeho licach no tentoraz ich uhasil prudky ohen nenavisti, ktory mu vlial do zil nove odhodlanie. Zabije toho sviniara skor nez si stihne uvedomit co sa deje.*

*Cítila ako sa jej oškiera koža na zápästí pri každom pokuse vzoprieť sa. Nedokázala nečinne ležať a prizerať sa na to, ako sa dotýka jej tela. Radšej si zderie kožu než by sa vzdala nádeje že sa nedostane ďalej než sa už dostal. Bolo to však len otázkou času, kedy rozopne aj jej nohavice a dokončí to čo tak surovo začal. Jeho dych cítila snáď všade, necítila už vlastnú vôňu tela, len toho bastarda nad ňou. Bolo jej zle z vlastného tela, pretože už necítila seba len Andersona túžiacom len po tom aby ublížil jej a zároveň Cassovi. Počula ako kričí a nadáva, no bol bezmocný rovnako ako ona. Niečo takéto sa jej nesnívalo ani v najhoršej nočnej more, aj napriek tomu že nočné mory sa jej snívali skoro celý čas čo žila na univerzite. Nikdy v nich ale vystupoval perverzný chlap, túžiaci len po krvi a bolesti, ktorý by sa ju pokúsil znásilniť pred očami ktorého miluje. Bolo to ešte horšie než keby tam bola sama, vedela že Cass ak by prežili, čomu ale neverila, neopustil by ju napriek tomu čo by sa stalo. Nedokázala pozrieť Cassovi do tváre na viac ako pár sekúnd, pretože okrem poníženia a bolesti by v nich videl že by chcela radšej zomrieť než toto zažiť. Musela zniesť Andersona na sebe a ešte tým aj zničiť jediného muža ktorému by obetovala všetko. Už pocítila aké je to keď sa jej dotýka muž z lásky a aké je to skutočne milovať a byť milovaným...a teraz sa mala karta obrátiť a ona mala splatiť dlh za príjemné chvíle radosti, nehy a lásky v Cassovom náručí. Pri ďalšom pokuse striasť sa ho prudko trhla rukou až jej puklo v pravom zápästí. Jej telo ochablo a z úst sa jej vydral ston ktorý však nebolo cez látku počuť. Nedokázala ním pohnúť, pretože pri každom pohybe ju to zabolelo a do očí jej vyhŕklo ešte viac sĺz. Keď zostala nehybne ležať, naklonila hlavu nabok a konečne spočinula na Cassovej tvári trochu dlhšie. Aj keď nemohla hovoriť, v jej očiach boli jasné slová, odrážajúce ako veľmi ho miluje. Potom oči zavrela a zostala nehybne ležať, nevydávajúc nijaký zvuk, len občasne zasmrkala. Dúfala že keď sa rozhodne Anderson dokončiť čo začal, Cass zavrie oči a nebude sa tomu prizerať. Nechcela aby to videl a preto mienila byť aj ticho, nevydať hláska aby netrpel a nemusel to prežiť s ňou. *

* Ako by sa mohol nečinne pozerať na to, čo prave robil Anderson so ženou, ktorá sa stala jeho životom, nadejou , laskou? Každa slza, ktora jej stiekla z kutika oka na lice v jeho srdci vypalovala priepast deliacu ho na dve nezcelitelne polovice. Krv sa preliala brazdou a zaplavila cele jeho telo adrenalinom ked zacitil, že povraz pod naporom ostrej hrany crepiny zacal povolovať. Ruky mal cele dorezane no cakal len na to kym si bude moct oslobodit zapastia. Zodvihol pohlad k Andersonovi a kedže ten bol prilis zaujaty svojim otrasnym predstavzatim ublizit Tesse tou najhorsou zbranou ani si nemohol vsimnuť, že ruky ma zrazu volne a povraz, ktorý ich sputaval lezi prerazeny pri boku skrine kam spadol. Rychlo sa zohol aby si oslobodil aj nohy a ked sa mu to podarilo prudko priskočil k posteli. Schmatol Andersona pod krk a odhodil na opacnu stranu miestnosti. Zmocnila sa ho zurivost, ktora nemohla byt ani ludska skor zvieracia. Oci sa mu leskli nenavistou a crty sa skrivili vražednym umyslom. Nech by sa dialo cokolvek Anderson z tejto miestnosti neodide zivy k tomu sa zaprisahal už predtym než siahol na Tessu! Citil priliv sily o akej sa mu ani nesnivalo no nemal cas skumat odkial pochadza. Presiel k Andersenovi a vrazil mu pastou do brady so vsetkou nenavistou, ktora sa v nom nazbierala za posledne udalosti. Stacilo to na to aby sa mohol zase obratit k posteli a rozviazat uzly, ktore Tessu na nej držali priputanu. POmohol jej postavit sa na nohy a vytiahol jej satku z ust aby ju nedusila. Potom si strhol zo seba vrch uniformy a prehodil jej ho okolo pliec bez toho aby jej venoval nejaky usmev ci upokojujuce slovo. Bolo jasne čo ma v umysle urobiť s Andersonom a necitl sa prave na nijake rozhovory. Ked mu vsak pohlad padol nizsie na Tessinu hrud zostal stat ako obareny. Dve písmena vytetovane nad lemom jej podprsenky mu jasne neznacovali kto to utrobil a prečo.* Pockaj ma vonku.* precedil pomedzi stisnute zuby takmer neludky znejucim hlasom a nesmeroval ju k dveram.*

*Počas toho ako mala zavreté oči sa snažila ani nepočuť. Nechcela počuť naijaké Andersonove zvuky, ktoré vydával kým na nej bol. Ležala bez pohnutia, snažiac sa vzlykať čo najtihšie, no zrazu pocítila ako váha z jej tela bola preč. Prekvapene otvorila oči a sledovala čo sa udialo. Trasúc sa na celom tele sledovala ako Cass Anderosna odhodil preč a konečne pocítila nádej, že sa sa z toho dostanú. Chvejúc sa vstala a nevedela čo povedať. Cassov hlas bol úplne iný no dosť jasný na to aby vedela že má isť von a nepozerať sa na to čo sa tam odohrá. Všimla si ako pozrel na to tetovanie a potiahla si jeho uniformu tak aby to zakrila. Sklopila oči k zemi a pohla rukou že sa ho dotkne, no bolo jej zle už len ked si predstavila že len pred chvílou sa jej dotýkal ten odporný bastard. Stiahla ruku späť k svojmu telu, utrela si jedlo líco zaliate slzami a bez slova vybehla von. Klesla na kolená do vysokej trávi a nevedela čo má urobiť. cass nevyzeral najlepšie, krvácal, mal niečo s rukou, z hlavy sa mu rútila krv a anderoson okrem úderu bol úplne v poriadku. čo ak vstane a Cassa zabije? Vedela že by radšej zomrela než by pripustila aby zabil Cassa a potom dokončil čo začal. POzrela k lesu,no nedokázala utiec kým nezistí či je Cass v poriadku. Nechcela cítiť svoje telo, no vstala a čakala*

* Bol taky zaujaty tym čo prave robil lebo ho to okrem ineho do znacnej miery vzrusovalo, že si nevsimol ako sa Scrad oslobodil a vrhol sa k nemu aby ho striasol z Tessinho tela. Ked narazil do naprotivnej steny a zosuchol sa po nej dolu na podlahu vyrazilo mu dych takže mal co robit aby ho opat nabral. Bol taky omraceny nahlym zvratom udalosti, že sa nestihol ani celkom postaviť ked utržil silny uder do tvare, ktory ho opat zlozil na zem. Z ust sa mu prudom vyvalila krv a koža na sanke podlievat tou istou rubinovou cervenou. Tlmene sa zasmial ked si vsimol ako Scrad stuhol pri pohlade na jeho maly darček a len co Tessa vybehla zo zrubu postavil sa na nohy akoby mu ani nic nebolo a vrhol sa ku kapitanovi zahanjuc sa pastou.*

* Videl, že Tessa sa ho chcela dotknuť no nakoniec stiahla ruku akoby sa bala. Na tvari sa mu neodrazil nijaky pocit než ten co tam bol uz davnejsie no vobec nie nemiereny voci nej. Srdce sa mu stiahlo bolestou ked videl Tessu stat tesne pred sebou no ani jeden z nich neurobil nakoniec nic co by ich zblizilo aj dotykom. Len co sa stratila za dverami nenavist sa mu uz neskryte rozliala tvarou ked sa pomaly otocil k uskrnajucemu sa Andersenovi. Zhnusene vykrivil pery a uhol sa pred jeho chabym pokusom na neho zutocit. Namiesto toho schmatol Andersona za plece a vrazil mu silno pastou do brucha. Potom este raz až kym sa nezviezol na spinavu podlahu. Zlomenou rukou ho tlacil na hrudi k zemi a druhou rukou udieral do jeho tvare. Zurivost v nom dosiahla vysoky vrchol a prelievala sa cez okraje jeho sebaovladania. Udieral pastou do Andersenovaj tvare a zakaždym ked odtiahol ruku na novy naprah videl ako sa mu crty deformuju na neurčitu masu toho, čo kedysi bolo ludskou tvarou. Nebol schopny prestat ani ked sa Andersenova krv zmiesala s tou jeho a zafrkala mu celu tvar. Citil ako jeho odrete hanky na ruke vražaju do coraz maksieho a poddajnejsieho masa no on to nevidel. Videl Andersona na Tesse ako ju bozkava a oblapa svojimi prasivymi paprčami akoby sa to este neskoncilo ale v jeho hlave pokracovalo dalej a rezalo ho do srdca palivym crepom bolesti. Hrud sa mu prudko dvihala a klesala ked zrazu prestal a mrtvymi ocami sa pozrel na telo pod sebou. Kutikom oka si vsimol plamene, ktore vzkriesila k zivotu sviecka. Musela padnut zo stolika ked hodil Andersona o stenu a teraz sa ohen pomaly ale iste zacal zahryzať do drevenej stavby. V plucach ho cochvila zacal stipat jedovaty dym no nebol schopny sa pohnut. Sklonil hlavu a z topanky vytiahol zatvaraci nozik. vytiahol prstami jeho cepel no to sa už plamene zacali dotykat aj stropu takže hrozila že a cochvila cely zruti.*

*Tackavo sa postavila a videla že vnútri horí. V očiach už nemohla mať väčšie zdesenie, ako teraz, keď hrozilo že Cass zostane v starom zrube, ktorý mal zhoriesť do tla* CASS!* vykríkla prosebne a spravila krok dopredu. Nemohol umrieť, nie teraz ked ju zachránil a zbavil ich toho bastarda. Nevedela čo sa stane, Cassova tvár bola taká zvláštna ked zbadal to tetovanie, no nemohla zniesť predstavu, že tam uhorí.* CASS!* vykríkla znovu* Pod von!* to už nebol krik ale vzlyk a ona odstúpila od padnúceho stlpu, ktorý padol len testen pri nu. Ohen už bol aj na streche, len Cass ešte nevyšiel.*

/možno to nespravim tak ako som chcela, akosik sa mi to tam nehodí.../

* Chystal sa prave vyrvat Andersonovi srdce z tela ked sa mu do mysle celkom oslepenej zurivou nenavistou votrel Tessin prosebny hlas, ktory ho volal k sebe. Mohol ignorovať vsetko, ohen, ktory nenasytne travil budovu, zvuk lamajucich sa kosti Andersenovej tvare no nie Tessin hlas, ten jediny nie aj ked to znamenalo, že svoju pomstu nedotiahne do konca. Namiesto toho so zurivym vykrikom zodvihol ruku s nozom do vzudchu a jej hrot zapil tesne vedla Andersenovho bezvladneho tela. Postavil sa a predtym nez zacal hladat cestu von z horiacej budovy si este naposledy k nemu zhnusene odplul. Zlomena ruka sa mu hompalala vedla tela, pretože uz nebl schopny ju nijako ovladat. Ked presiel cez zavoj cierneho dymu na luku a uvidel tam stat Tessu presiel este par krokov smerom k nej. Zahladel sa jej do oci s nevyslovenou ulavou, že teraz je uz v poriadku a nic jej nehorzi, natiahol k nej ruku aby ju pohladil opatrne po lici no potom zvarel oci a zviezol sa popri nej na zem. Zostal sediet na patach a hlava mu ovisla tak, že sa dotykal bradou hrude. Chytil nezlomenou rukou Tessinu a stiahol ju na zem k sebe aby ju vzapati mohol silno objat a pritisnut k sebe. Nebol schopny nijakych inych slov iba sepkat Tessino meno a rukou ju hladit upokojujuco po chrbte. Bol sice cely zakrvaveny no nemohol uz dlhsie vydržat aby sa jej nedotkol. Len tusil aky odpor a zhnusenie musela prezivat kd sa jej dotykal Andersen a v srdci ho zakazdym nenavistne pichlo ked sa dotkol modrin na jej zapastiach a hrdle, ktore sposbil ten bastard. Licom sa oprel o temeno Tessinej hlavy a oci nechal aj nadalej zavrete. Mal pocit, že na vyjadrenie toho co citi nie su potrebne nijake slova. Sam by svoje pocity nemohol nijako pomenovat pretoze sa ich v nom miesalo tak vela, ze vytvorili niečo, čo dosial nikdy nezazil. *

*Netrpezlivo pobehovala hore dole, nevediac čo so sebou robiť. Cass horel nenávisťou rovnako ako ona, no nemohol pre toho bastarda uhorieť. Práve ked sa rozhodla že bude ignorovať jeho rozkaz aby ho čakala vonku a pohla sa k horiacemu zrubu, ho uvidela. Mala chuť sa zvrtnúť a bežať preč, hodiť sa do najbližšej kaluže s blatom alebo čímkoľvek, čo by zmilo z jej tela toho špinavca. Nedokázala sa však otočiť, nedokázala by utiec, ked pri nej zastavil a kleson na zem. Aj keby ju nestiahol, sama by si k nemu klakla, pretože jeho objatie bolo ako vyslobodenie z nočnej mory. Nevadila jej krv všade naokolo, v tej chvili akoby vyšla zo samotného pekla a ocitla sa znovu vo svojom živote. Prestala sa brániť plaču a rozplakala sa mu v náručí, pevne sa ho držiac, pretože už ho nechcela nikam pustiť. Chcela ho mať pri sebe nech by sa pohol kamkoľvek, nechcela aby sa niečo takétho ešte niekedy zopakovalo. Nedokázala zo seba vydať okrem vzlykov jediného slovíčka, no Cass mohol cítiť akú úľavu pocítila a že sa konečne vrátila duša späť do tela*

O niekoľko hodín neskôr...

*Zdalo sa, akoby odvtedy ako odišli od starého zrubu uplynuli mesiace a nie len hodiny. Po ich odchode všetko nabralo rýchly spád, od nejakého Cassovho priateľa dostali kľúče od auta a akéhosi jeho domu blízko pri pláži, no ich prvá cesta nesmerovala práve tam. Tessa odparkovala auto na obrovskom parkovisku pred nemocnicou a pomohla Cassovi dnu. Bol zranený na mnohým miestach, no ju najviac trápila jeho hlava a domliaždená ruka. Opatrne, zväčša bez nejakých slov mu pomohla na pohotovosť a nechala ho v rukách lekárov. Kým mu dávali sadru a zašívali hlavu, odišla stále oblečená v jeho uniforme, celá od krvi do obchodu. Nevšímala si tie zvláštne pohľady, vyhýbala sa prípadným policajtom, pretože nechcela aby ju niekto vypočúval. Nakúpila sebe aj Cassovi čisté oblečenie a vrátila sa po neho, hľadajúc na mape, kde vlastne ten dom na pláži je. Nemali s tým však problém, Cass sa vyznal v meste lepšie než ona a poľahky tam trafili. Netušila kto je ten muž ktorému dom patril, no zjavne mal viac peňazí než si pôvodne myslela. Pekný dom s obrovským bazénom hneď pri pláži, kúsok od mora, ktorého lesklá hladina sa odrážala ešte aj v tomto mesiaci.
Teraz už sedela umytá v čistom oblečení, v tričku ktoré jej bolo takmer po krk a zakrývalo tetovanie na piesku opretá o Cassa. Pohrávala sa s jeho prstami a hľadela na sýte more, ktoré nemalo konca. * je tu krásne* povedala tichým hlasom a stále sa pohrávala s jeho prstami. Naozaj tam bolo krásne, nech sa pozrela do akejkoľvek strany, videla do diaľky a necítila sa stiesnene. Nemusela sa báť že sa z niektorej strany vyrúti niekto nepozorovane, pretože by si ho hneď všimli. To sa však nedalo povedať o lese, pretože po tom všetkom vedela, že už nikdy nechce ísť na nijakú chatu ani nič podobné. *

* Udalosto poslednych niekolkych hodin mu splyvali do jednej velkej machule, v ktorej sa nejasne črtali obrazy a vyjavy zo zrubu, ktore by najradsej vymyzal aby sa nikdy nestali. Akoby nestacilo, že Tessa si uz tolko toho prezila v rokoch ked sa este nepoznali teraz kvoli dalsiemu bastardovi o nu takmer prisiel. Hnev v nom este stale tlel ako spiaci ohen a uhliky ostanu este dlho žerave pod nanosom studeneho popola. Prvorada bola teraz Tessa. Jedine na nej zalezalo, pretož elen ona dokazala v jeho zivote to, čo ziadna ina ženy pred nim... prebudit v nom jeho sameho a doviest ho k zisteniu, že nesebecka laska je ten jakrajsi a najsilnejsi cit zo vsetkych aj ked bola z každych stran neustala ohrozovana. Sklonil hlavu a pobozkal Tessu, ktora sa mu opierala o hrud na celo. Nechal pery prilozene na tom mieste a mierne sa pousmial pri jej obdivnom povzdychu nad krasou okolia, v ktorom sa prave nachadzali. Akoby presli z pekla ocistcom až kdo raja. Nechcel teraz spomnat na zapach siry a nechcel ho pripominat ani Tesse aj ked vedel, že nan nikdy nebude schopny len tak zabudnut. Objal Tessino krehke telo ramenami este pevnejsie no tak aby jej svojou silou neublizil ale aby jej dal pocit bezpecia. Hral sa s jej prstami a striedal pohlad od nich k nevidanej dialke oceanu pred nimi.* Určite tu žil aj Dengľavý Jack.* Tessa mohla citit na svojom cele ako sa jeho pery roztiahli do usmevu a uz len cakal kym sa opyta kto to vlastne bol.*

*Keby ich niekto videl, asi by nechápavo hľadel na sediacu dvoju v piesku. Vyzerali presne tak, ako to po tých všetkých udalostiach dalo čakať. Cass mal zlomenú ruku v sadre, ona prasknuté zápastie obviazané a spevnené, no napriek tomu si len tak oddychovali na príjemne vyhriatom piesočku, hrajúc sa navzájom s prstami. Bol to jeden z mála dotykov ktorý medzi nimi bol, odkedy sa z toho zrubu dostali. Cass ju síce chránil svojimi širokými pleciami a ukazoval jej tak že je už v bezpečí, no bozk na líce bol jediný ktorý jej dal, akoby sa bál že by sa strhla či utiekla. Trápilo ju síce to čo sa stalo, nenávidela toho bastarda, no Cassa nechcela trápiť ani sa na neho nehnevala. Nemlaa ponatia ako ju tak rýchlo našiel, ako to všetko stihol vrátiť sa späť, vyhľadať ju a aj zachrániť. Zdvihla k nemu zrak a jemne sa dotkla nosom jeho líca* chýbal si mi* zašepkala a pootočila sa k nemu aby ho silno objala, aj ked si dávala pozor na jeho ruku. Dala mu slabý bozk na pery, dávajúc na javo že sa nemusí báť a oprela si hlavu o jeho rameno, vdychujúc jeho vôňu* kto bol Dengľavý Jack?* spýtala sa zvedavo a rukou ktorú mala na jeho chrbte ho jemne škrabkala*