Vesmírna loď

/hmm...možno ak sa vyhovorím na sebaobranu tak mi to prejde prípadne som chránila svoje mačky a psa pred jeho paprčami a vzduchovkou /

*Cítila ako si ju muž prehliada, no nevenovala tomu pozornosť. Neprezeral si ju príliš okato a k tomu nerobil nič, čo by sama už nestihla. Boli dvaja neznámi ľudia aj napriek tomu, že žili na tej istej lodi. Pozorné preskúmaniu výzoru neznámej osoby bolo asi prirodzenosťou každej bytosti.* Pevne v to verím...* usmiala sa, úprimne dúfala že onedlho sa ozve klopanie znovu, prípadne sa rovno otvoria dvere, no tentoraz v nich uvidí Cassovu tvár s rozstrapatenými vlasmi, ktoré si ako vždy bude snažiť uhladiť, akoby mu to niekedy šlo. Pri tej myšlienke jej pery zostali vykrivené dlhšie, živá predstava ju na krátku chvíľu odpútala od prítomnosti. No ďalšie slová ju priviedli do chaosu. Nastali komplikácie, už len ten začiatok bol signálom problémov. Nemala však poňatia, aké komplikácie to sú, ani čo vlastne muž stojaci pred ňou očakáva. Poškodila sa nejaká časť lode a on niečo potreboval opraviť? Alebo prečo vlastne stojí pred ňou? Má ho pustiť dnu aby tu niečo opravoval?* a čo spôsobilo otrasy?* vyšlo z nej najprv, snažila sa v hlave odhadnúť čo robiť. Nechcela otvoriť dvere ak sa mal otočiť a oznámiť jej, že ju mal len ubezpečiť o tom že bude všetko v poriadku. No zase stáť medzi dverami ak mal ísť dnu tiež nebolo ktovie čo* a idete sem niečo opravovať?* spýtala sa napokon priamo na rovinu uvoľnila dvere. Muži tiež nevedeli vyklopiť všetko na rovinu, nech vie čo ma očakávať. Našťastie ráno izbu upratala, takže sa nemusela ani hanbiť za prípadný neporiadkok...*

*Asi by mala pocítiť strach či prekvapenie, ľútosť nad mŕtvymi, no v tej chvíli cítila kadečo iné. Hlavne radosť a to, ako jej padol obrovský balvan zo srdca. Bryan bol v poriadku a to zatemnilo akékoľvek správy o vrahovi. Bolo to možno sebecké, no nezaujímalo ju v tej chvíli nič iné. Rukami silno objala Thosa, aspoň na tú krátku chvíľu, než skutočne musel ísť. Nevedel kto je vrah. Nikdy predtým sa nestalo, že niečo nevedel.* Budem tu,* rozhodla sa počúvnuť. Aj beztak začala pociťovať príval viny. Thos vedel o každom jednom členovi posádky čo robí, vždy. No a teraz, práve keď ona zapríčinila jeho nepozornosť sa niečo stalo. Dve vraždy. Dne nevinné osoby možno zomreli len kvôli nej, zabávala Thosa v jeho práci a snažila sa o niečo, čo Lee nechcel, rovnako ako Bryan* Dávaj si pozor...* ani si neuvedomila čo to povedala, vykĺzlo jej to z úst úplne prirodzene. Thosa nemohlo nič ohroziť, no nad tým aj tak neuvažovala. Odstúpila aby ho nechala konečne ísť a viac ho nezdržovala a potom si sadla späť na zem* budem tu...* uistila ho ešte raz. Prakticky jej tu chýbala len posteľ, no spánok ju už aj tak prešiel. Všetko ostatné tu už aj tak dávno mala, od pasteliek po nejaké jedlo.*

Gratchem Blake

*Výraz tváre sa jej nezmenil, nebola s tých, ktorý sa nechali k niečomu vyprovokovať, či sa ich dotýkali nejaké poznámky* Nie nadarmo ste kapitánov zástupca, keď vám to tak rýchlo myslí...* dala si záležať aby jej hlas nenapovedal, či to myslí ako kompliment alebo je v tom kus irónie. Hlas mala stále rovnaký, postrehla, že aj napriek tomu, aké postoje má Lee Monegen k psychológii, sám si ju premeriava a viditeľne skúša odhadnúť o čo jej asi ide. Zaujímavé, konštatovala v duchu.* Cením si vašu ochotu nájsť mi sprievod, ale považujem sa za dosť sebestačnú, aby som to tu zvládla sama...no vašej spoločnosti sa poteším...* na krátky okamih to mohlo vyznieť inak než to bolo myslené, no ona to samozrejme dokončila* ...rada by som videla čosi viac z vašej osobnosti, nielen z masky dudroša, ktorý mi tu chce silou mocou ukázať, ako miluje psychológiu a každého kto v nej pracuje...* pozorne mu hľadela do očí, tie jediné ju mohli ukazovať aj kus jeho vnútra, pretože tvár si vedel ovládať dobre. Každý pohyb bol presný, každé slovo mienené podľa svojich úmyslov. Len oči neboli také akoby možno chcel. Bolo v nich čosi viac, nejaké jeho potláčané druhé ja. Možno z minulosti, alebo také ktoré sa ešte nemalo možnosť prejaviť.* a kde je Thos?* spýtala sa po chvíli mlčania. Jeden by povedal, že ten stroj tu už dávno bude.*

Jeremy Adrin Moris



* Videl tú nerozhodnosť v Tessinej tvári, pretože netušila čo si má myslieť, najmä ňom. Nepotreboval ani špeciálny výcvik na čítanie pocitov z tváre, aby odhadol za koľko sekúnd ho Tessa odpíše ako riťoleza a otravnú gardedámu podľa starosvetských meradiel. Nechcel však vyvolávať paniku a to obzvlášť u tehotnej ženy. Mal niekoľko sestier, aj starších než bol on sám, a preto vedel, že hnev, zúrivosť alebo strach len nagativizujú všetky ostatné pocity. Usmial sa tak pokojne ako to vedel a snažil sa do toho vykrivenia pier dohora vložiť aj niekoľko kvapiek bezstarostnosti. Podľa vlastného odhadu sa u to aj vcelku podarilo. Medzitým urobil aj vážne rozhodnutie správať sa tak ako by to za iných okolností nikdy neurobil... samozrejme počas služby.* Nemusíte mať obavy aj keď ani ja sám neviem čo sa stalo no pre istotu by som to predsa len rád skontroloval.* nehorázny výmysel, ale keďže si ovládal črty tváre vyzeralo všetko dokonale pravdivo.* nesnažil sa nikam natískať, aby Tessa nenadobudla ešte horší dojem, a preto len čakal ký, ho priamo nepozve dovnútra izby.*

* Leslie povedala „ Dávaj si pozor“. Povedala to aj keď vedela, že mu nič nemôže ublížiť, že je prakticky nesmrteľný, ale nedokázal sa tomu zasmiať a tie slová v ňom rovnako nedokázali vzbudiť ani skryté pobavenie, pretože cítil ako ho naplnil zvláštny nový pocit, ktorý nebolo možné označiť za nepríjemný. Práve naopak. Znelo to tak akoby bol aj on človekom a Leslie sa o neho bála. Nemohol však pri nej zotrvať už dlhšie aj keby to teraz akokoľvek chcel. Bol potrebný na mieste činu, a preto sa na Leslie ešte raz pozrel premietajúc si v mysli celý ten dokonalý okamih kedy aj pocítil život. To všetko si z jeho očí mohla vyčítať skôr než sa stratil na chodbe a rýchlym krokom zamieril ku kajute Deana Taretha kde na neho už čakal Lee a doktorka. Cesta mu trvala len krátko, ale aj tak mal čas vrátiť sa späť k svojmu spôsobu správania zmýšľania, ktoré sa v Leslienej prítomnosti radikálne menilo. Zatiaľ čo pri nej si uvedomoval sám seba ako bytosť individuálnu a celkom nezávislú teraz bol opäť len säčasťou lodi. Jej predĺženým telom schopným samostatne sa pohybovať no nie tak samostatne myslieť. V priebehu niekoľkých sekúnd si prezrel záznamy z bezpečnostného systému, vykonával niekoľko analýz naraz a ani to mu nebránilo v tom, aby kráčal priamo na miesto stretnutia bez najmenšieho zaváhania. Dvere na Tarethovej kajute sa pred ním automaticky otvorili a on vošiel do izby s rukami stále založenými za chrbtom. Nepotreboval nič slačiť, pretože kontroloval vchody na všetkých poschodiach, všetkých miestnostiach a chodbách.* Doktorka Gretchem Blake...* pozdravil sa prislúchajúcim kývnutím hlavy a hneď nato sa trochu pootočil a rovnaký pozdrav zopakoval aj druhýkrát*.. Lee. Prezrel som všetky záznamy pred aj po otrase a našiel som niekoľko zaujímavých pasáží, ktoré by mohli byť dôležité. Zatiaľ monitorujem všetky kajuty a tak isto aj posádku. Mám pristúpiť na vyšší bezpečnostný stupeň?* k ničomu čo sa týkalo Leslie sa nevyjadril. Povedal podľa neho len to čo doktorka a Lee nutne potrebovali vedieť. Dokonca aj jeho tvár a hlas zneli bezfarebne.*

*Očami zablúdila po chodbe a neisto ešte raz prebehla po mužovi. Dobre si pamätala na to, ako jej Raito prehováral do duše, keď sa prechádzala len v uteráku po lodi. Bol to večer keď sa zoznámila s Cassom a aj napriek podnapitému stavu si v hlave vedela vybaviť všetky spomienky bez značných problémov. Loď je nepochybne plná vynikajúcich mužov, ale netreba pokúšať diablika v ich tele...alebo niečo podobné. Nevedela o tomto mužovi nič a preto mala obavy, možno tu nebol na Leeho želanie. Nemohla sa však rozhodovať večne, takže odstúpila a pozvala ho dnu* no tak potom poďte dnu...*cítila sa neisto. V duchu sa uškŕňala že aspoň môže obzerať mladého muža keď už ho tu má, predsa len, to že sa vydala neznemelo, že oslepla. Nechcela radšej ani pomyslieť na to, ako by sa asi Cass tváril keby toto vidí, no aj tak s tým nič nemohla robiť. Samej jej to bolo trochu blbé, do izby im nikto nechodil, mimo pár blízkych priateľov. Posádka prišla za Cassom na mostík alebo do pracovne, takže tu skutočne mohla zahliadnuť len Leeho, či Bryana a Jacka, aj to za prítomnosti Cassa. Počkala kým vošiel dnu a zavrela dvere. Neurčito sa rozhliadla a uprela na neho zelené oči* a čo presne tu idete kontrolovať?* spýtala sa. Opatrne prešla k zásuvke, kde mala poodkladané niektoré svoje osobné veci a vytiahla niečo, o čom netušil ani Cass. Aspoň si to myslela. Zbraň. Zohnala si ju len pár dní po tom, čo sa medzi ňou, Cassom a Drewom. Cass ju chránil ako oko v hlave, no ani on pri nej nemôže byť večne. Musela sa chrániť aj sama. Nenápadne zastrčila zbraň za nohavice, pričom dlhé tehotenské tričko všetko schovalo. Možno bola paranoidná, ale potrebovala ten pocit akéhosi bezpečia pre seba aj deti*

*Len čo osamela, chvíľku len tak sedela na zemi a premýšľala, koľko viny má na tom čo sa stalo. Ako dlho asi potrvá vypátranie vraha, keď je Thos vo svojej „koži“. Nenachádzala odpovede ani na jednu z týchto otázok. Chvíľu len tak posedávala na zemi, ktorá jej začínala byť chladná a znovu sa jej zmocňoval spánok. So slabým povzdychom vstala, zobrala z drobnej skrinky pri dverách deku a naskladala do kresla. Nohy si prehodila cez jednu opierku, prehodila sa dekou a snažila sa nájsť nejakú pohodlnú polohu, aspoň v rámci možností. No skôr než sa dostala do ríše nejakých snov, natiahla ruku ku kovovému trupu Thanatosu a jemne po ňom prešla bruškami prstov* dobrú noc Thos...* zamumlala a zavrela oči*

Jeremy Adrin Moris




* To, že nemal oči „ aj nazadku“ neznamenalo, že by bol dokonale slepý voči svojmu okoliu. V periférnom videní, len čo vstúpil do izby zahliadol ako Tessa pristúpila k stolíku snažiac sa o nenápadnosť. V duchu rozmýšľal, že teraz by bolo najväčšou hlúposťou keby začal hovoriť o vrahovi čo by Tessu mohlo len vyprovokovať v domnienke, že je ním on. Netúžil skončiť s prestreleným bruchom alebo čosi horšie, pretože špeciálne trénovaný vojak ako on vedel rozoznať podľa chovania toho druhého kedy sa rozhodne brániť. A pochyboval, že by si kapitánova manželka pchala pod tričko penové cukríky len preto, že sa hanbila otvoriť si balenie pred ním. Ani náznakom však nedal najavo, že vie aké tajomstvo sa pred ním snaží zakryť a aj naďalej vystupoval celkom uvoľnene a priateľsky. Možno keď jej začne rozprávať niečo o jej manželovi alebo niekom koho pozná zmierni tým napätie.* Len pár rozvodov...* odvetil a bez omeškania pristúpil k protiľahlej stene hneď vedľa pracovného stola kde sa v nej nachádzal malý otvor, ktorý s ňou na povrchu celkom splýval. Nebolo ťažké odstrániť kryt pretože všetko sa riadilo automaticky, stačilo len vedieť to správne heslo, ktoré zhodou okolností poznal a teraz sa mu to zišlo. Kľakol si na kolenu chrbtom k Tesse a pustil sa kontrolovať rozvody aj keď už vopred vedel, že sú v poriadku. Úmyselne však postupoval tak akoby naozaj hľadal nejakú vážnu závadu. Medzitým sa akoby mimovoľne rozhovoril.* Nepoznám kapitána tak dlho ako Lee, ale práve od neho som sa dozvedel o nábore nových síl pre Thanatos. Váš manžel je naozaj vynikajúci veliteľ, ale má aj srdce a to nie je na bojových lodiach častý jav. Viem to, pretože som slúžil už aj na Glarii a Fártelone...* Aký bol jeho úmysel? Vôbec sa nechcel natskať len získať čas a možno sa mu podarí nadviazať s Tessou dlhší rozhovor bez toho, aby začala mať vážnejšie podozrenie.*

*Obávala sa, že teraz zostane nejaké trápne ticho alebo niečo podobné, no našťastie aj Jerremy sa chcel takejto situácii vyhnúť. Začal rozprávať a jej sa znovu raz naskytla možnosť vypočuť si niečo o Cassovi. Ľudia viditeľne mali pocit, že je to téma, o ktorej sa spolu môžu začať rozprávať. Celkom jej to aj vyhovovalo, pretože asi by teraz nedokázala sedieť na posteli a čítať knižku, keď by tu sedel a babral sa v nejakých obvodoch. Nechcela vyzerať drzo či nedočkavo a tak sa ho radšej nepýtala koľko to potrvá, veď aj tak nemala nič iné na práci* Kvôli tomu srdcu som si ho vzala...* jemne sa usmiala a prešla k posteli. Usadila sa na predošle miesto, zbraň skryla pod vankúš aby ju netlačila. Presne preto si ho vzala, samozrejme že oči sa museli zamilovať tiež, no pekný obal so skazeným vnútrom by nikdy nemilovala. Krása mohla kedykoľvek pominúť, no srdce ktoré teraz patrilo aj jej nie.*...a čo sa dialo na tej Glarii a Fartelone?* prejavila záujem o túto tému, sám jej ju podstrčil a tak našiel spôsob ako prekryť prípadné ticho. Oprela si vankúš o stenu a následne sa sama oň oprela, aby si spravila pohodlie.* a čo vlastne robíte na Thanatose?* spýtala sa odrazu, pretože si uvedomila, že nič o mužovi ktorý práve kľačal na zemi pri obvodovej skrinke, nevie.* celkom by ma zaujímalo ako vyzerá taký výcvik nováčikov...* nikdy nad tým nerozmýšľala. Sama výcvikom prešla, no ona bola sama, takže to bolo iné. Pochybovala, že každého nováčika si Cass vezme na starosť a učí ho lietať.*

JEREMY ADRIN MORIS





* Takmer by si vydýchol od uľahčenia keby sa nebál, že to pokazí jeho krytie. Tessa bola očividne zvedavá no nebol by veľmi rád keby sa jej zvedavosť začala koncentrovať smerom kde by vystupoval dosť neisto keďže už teraz strieľal len tak nespelo. Nečakal veľmi, že by sa jeho slov mohla chytiť, obzvlášť nie pri téme jeho predchádzajúcej služby. Ďalej sa opatrne venoval rozvodom s tvárou pohltenou sústredením. Sčasti, aby niečo nepokašľal, sčasti sa venujúc svojim spomienkam. * Viete madam...* začal a sklonil sa ešte bližšie k otvoru takže jeho hlas nabral takmer kovový prízvuk a slabú ozvenu.* ... v rodine, z ktorej pochádzam je len jedno remeslo dôležitejšie než všetko ostatné. Robil ho môj starý otec, môj otec, robím ho aj ja, ale pri mojich deťoch ho už neplánujem rozvíjať... aj keď...* na chvíľu stíchol, pretože sa potreboval zamyslieť. Už teraz si dokázal jasne predstaviť otcovu tvár keď sa dozvie o voľnej budúcnosti svojich vnukov.*... by som sa musel pravdepodobne odsťahovať niekde veľmi ďaleko.* zažartoval s ironickým podtónom v hlase, ktorý spôsobil, že sa napoly smial a napoly akoby neveriacky krútil hlavou. * Prešiel som špeciálnym výcvikom ešte na Glarii, viem sa orientovať v akomkoľvek priestore a podmienkach, ovládam viac ako päťdesiat techník bojového umenia, mám licenciu na riadenie najnovšieho typu stíhačiek MT- 300 a GT- Fra, mojím zameraním sú technológie hromadného ničenia, plazmové zbrane, lúštim šifry a kódované správy, som špeciálne trénovaný na odolnosť voči technikám mučenia.... v podstate keď to zhrniem som len obyčajný vojak madam.* Nežartoval. Tessa chcela vedieť čo zahŕňa výcvik nováčika tak jej to teda povedal, možno trochu monotónnym hlasom, ale nebola v ňom citeľná ani tá najmenšia kvapka vystatovačnosti či pýchy. Tento program pokladal za bežný a nijako zvlášť sa nad ním nepozastavoval, pretože na Glarii a Fartelone ním prechádzali všetci. Len pri posledných slovách keď spomínal mučenie mu hlas takmer nebadateľne stvrdol. Snažil sa to zakryť tým ako uvoľnene prehovoril znova.* Keď prežijete výcvik madam, všetko ostatné je ako prechádzka ružovou záhradou. Považujem Thanatos za miesto pre môj pokojný dôchodok.* vytiahol hlavu z diery po rozvodoch a uškrnul sa na Tessu. Vtedy si uvedomil, že to mohlo vyznieť zvláštne, a preto rýchlo doplnil.* Aby ste ma správne pochopili, nemyslím tým, že tu je to nuda, predsa len Thanatos je bojová loď Jeho Veličenstva a ako taká stojí aj nad Glariou a Fartelonou no ako som už spomínal tu ide o kapitána. Vášmu manželovo záleží na jeho posádke, len v boji tu platí pravidlo o prežití...* dokončil vyhýbavo a opať sa až po uši strčil medzi rôznofarebné kábliky.*

*Obyčajný vojak. Tak takto sa nazval niekto kto ovláda rad bojových umení, vie šifrovať, orientovať sa a ktovie čo všetko ešte. Zachytila aj to mučenie, no na nič sa nepýtala. Nemala právo vyzvedať a vlastne to ani nechcela vedieť. Keď tak nad tým uvažovala, ani nevedela či Cass prešiel podobným výcvikom, nikdy sa o túto časť minulosti nezaujímala. Vedela čo vedela, že pomohol Raitovi, mal jeho dôveru, no niečo také ako výcvik neskúmala. Keď bola na lodi ako Jesson, považovala za pomerne namáhavé lietanie, jedno bojové umenie a nieto hentaký výcvik.* priznám sa že nerozumiem vašej poslednej vete * prehovorila napokon, no nebolo to jediné, čo jej nedalo pokoja. Vojak. Vojak s výcvikom. Tento vojak je u nej v izbe a hrabe sa v kábloch. Špecializuje sa na nejaké veci hromadného ničenie a on sa hrabe u nich v kábloch. Dočerta, niečo tu nesedelo a jej nedopínalo.* a nerozumiem ešte jednej veci...* pokračovala po krátkej chvíli, keď si pokúšala urovnať jedno s druhým. Možno to nebolo vhodné, no prišlo jej to naprosto logické* ...prečo vojak s vašim výcvikom, ktorý pre vás je možno normálny, no pre mňa nie, kľačí v kapitánskej kajute medzi hŕbou všakovakých káblov, keď sa špecializuje na niečo s hromadný ničením?* možno jej otázka vyznela podozrievavo, no nepokúšala sa to ani zmeniť. Fakt to bolo divné, vlastne viac než divné* ...loď je plná technikov, nielen Lee, ale aj Freya, Kley, Kim...* začala menovať mená ktoré si pamätala z mostíka* ...viac mien technikov si nepamätám, no viem že ich je tu plno...a tiež Thos, nemusí sa ani pohnúť a vie to tu skontrolovať. Tak prečo je tu vojak? Čo mi uniká?* položila mu otázku úplne priamo, bez koktania či váhania. To si teraz nemohla dovoliť, nechcela aby mal pocit, že si môže vymýšľať nejaké rozprávky ktorým ona uverí, akoby jej tehotenstvo vymylo mozog....*

* Návrat naspäť na Thanatos sa niesol v pokojnom duchu. Musel síce so svojimi mužmi ešte raz absolvovať cestu na hladinu, ale ten druhýkrát už aspoň vedel, čo môže očakávať, a preto ho nepríjemný pálivý pocit v pľúcach tak neprekvapil. Potreboval len chvíľu na užitie lieku, ktorý mu mal pomôcť zbaviť telo prebytočnej morskej vody, a potom ho už nikto a nič nezdržiavalo v odchode. Na Thanatose bude musieť podrobne spísať správu, informovať senátorov na Telarione, aby sa o výsledkoch ich pátrania dozvedel aj Raito no najskôr... najskôr pôjde rovno za Tessou, pretože si ešte živo pamätal ten okamih kedy sa musel rozhodnúť- zvoliť si medzi tým či sa vráti späť na loď alebo zostane na Loriene uväznený navždy. Ešte teraz si nebol celkom istý či by mal Tesse o tomto závažnom okamihu povedať, ale nakoniec sa predsa len rozhodol pre úprimnosť. Dôveroval svojej manželke a pevne veril, že ho pochopí a ak nie potom vynaloží všetko svoje úsilie na to, aby si ju získal späť.
V podobných úvahách mu cesta stíhačkou ubiehala rýchlejšie a ani zvyšok posádky, ktorý bol s ním sa nesťažoval, všetci očividne nanajvýš spokojný, že sa vracajú späť na bezpečný Thanatos.
Upovedomil mostík o ich návrate a hangár T7 sa otvoril takmer na sekundu presne len čo sa rozhodli pristáť. Rozžeravené motory ešte chvíľu rezali otáčky, z obhoreného zliatinového povrchu stroja stúpal štipľavý zápach dymu a spáleného paliva, ale inak bolo všetko presne tak ako to má byť po vydarenom kontakte. Len čo sa príklop stíhačky spustil na lesklú podlahu hangáru ako prvý vystúpil Cass držiaci v rukách leteckú prilbu. Doslova ju zvieral v kŕčovito stuhnutých prstoch, ktorým obrovská úľava zabránila uvoľniť sa. Tvár mal špinavú od výparov stúpajúcich zo stroja, vlasy strapaté a neupravené, odstávajúce vo všetkých smeroch akoby sa k nemu snažili nepriznávať a oblečenie ešte nasiaknuté vodou z lorienského mora. Ako kráčal ločkalo mu v topánkach, ale túto maličkosť sa mu darilo celkom dobre ignorovať aj napriek úškrnkom, ktoré cítil sa svojím chrbtom. Nezastavil sa dokonca ani na mostíku, cestou nestretol nikoho a za iných okolností by mu to prišlo zvláštne, ale teraz mal na zreteli len jedno jediné miesto kde chcel byť. Zamieril rovno do svojej kajuty s nádejou, že tam nájde Tessu a vykročil ešte rýchlejšie, ešte netrpezlivejšie, pretože spomienka na udalosti, ktoré sa odohrali na Loriene v ňom len stupňovala naliehavosť s akou túžil zovrieť Tessu pevne do náručia.
Neklopal, len rýchlo naťukal pár identifikačných čísel do malého panelu na boku dvier, aby sa otvorili a potom prekročil prah akoby sa odrazu zhmotnil z celkom iného sveta. V tej chvíli vôbec nerozmýšľal nad tým, že by sa potreboval osprchovať, aby zo seba zmyl všetku tú špinku a prach. Jediné čo videl bola Tessa sediaca na posteli a on sa bez rozmýšľania natiahol priamo k nej. Nepovedal nič len ju opatrne zdvihol k sebe do náručia a našiel jej pery v dlhom vyhladovanom bozku. Voňala tak krásne, sviežo a jemne. Konečne cítil, že je doma.*

JEREMY ADRIN MORIS




* Už premýšľal ako by sa pred Tessou vyhovoril, pretože ho očividne nachytala nepripraveného, ale nakoniec to ani nebolo potrebné. V poslednej chvíli ho nečakane zachránil kapitán keď sa znenazdania zjavil na prahu dvier bez toho, aby si ho učupeného na zemi vôbec všimol a v druhom okamihu už bozkával svoju manželku s takou naliehavou prudkosťou akoby ona bola jeho drogou, bez ktorej vydržal až príliš veľa času. Pochyboval keby si obaja vôbec všimli, že zatvoril panel s bezchybnými rozvodmi a vytratil sa z kajuty tak rýchlo ako to len bolo možné. Nedalo sa inak, ale musel sa uškŕňať ako malý chlapec, ktorý sa stal svedkom niečoho neočakávaného, niečoho čo aj jeho samotného zaujímavo prekvapilo. Samozrejme bola tu tá záležitosť s vrahom, ktorá nezniesla odklad, ale kto bol on, aby teraz kapitána rušil keď sa tak svojsky vítal so svojou ženou? Nechá všetko ešte chvíľku tak. Zatiaľ kapitána pekne počká pred dverami a potom ho s celou záležitosťou podrobne oboznámi ak sa tu skôr neukáže Lee. Pochyboval, že by o kapitánovom návrate už nebol počul.*

*Očakávala nejakú reakciu zo strany Morisa, bola zvedavá na vysvetlenie, čo vlastne robí vojak ako on v ich kajute a hrabe sa v kábloch. Už samo o sebe to bolo tak nelogické, že mala chuť vytiahnuť na neho tú zbraň a donútiť ho povedať pravdu. No odrazu sa dvere otvorili a jej predstava sa zmenila v skutočnosť. Aspoň dúfala že nemá halucinácie, pretože by to nezniesla. Jediný pohľad na tie jeho zafúľané strapaté vlasy a mokré oblečenie ju však presvedčili o pravdivosti toho čo vidí.* Cass...* zašepkala ticho, keby k nej tak rýchlo neprešiel, vyskočila by z postele a najrýchlejších šuchtaním akého bola v tomto štádiu tehotenstva schopná by prešla až za ním. No nemusela sa ani pohnúť, Cass urobil presne to čo by urobila aj ona. Zabudla na Morisa ktorý bol asi ešte stále medzi káblami, len sa pevne pritiahla k manželovi a bozkávala ho, akoby sa nevideli roky. Rukou siahla pod prikrývku a bez toho aby odtrhla pery od tých jeho zbraň položila na nočný stolík, no ani sa tam nepozrela.* Si v poriadku?* zašepkala, keď sa donútila odpútať sa od jeho pier. Nevidela na ňom tú špinu či vodu, ani trochu ju to nezaujímalo, chcela len počuť že je celý, živý a zdravý. Rukou mu vošla do mokrých vlasov a jemne ho pohladila po hlave. Oprela si čelo o to jeho, no stále si ho držala blízko seba. Akoby spomalene jej dochádzalo, že mu môže byť zima, možno je zranený...* Cass povedz mi že sa nič nestalo...* zašepkala a zrakom prechádzala po jeho tele. Bez varovania mu začala vyzliekať oblečenie, nie však preto aby sa s ním milovala, na to teraz vonkoncom nemyslela, ale preto aby nebol v mokrom. Netrápilo ju že bude špinavá deka, práčka operie, no chcela aby bol Cass v suchu a teple. Nevedela čo skôr, či sa pýtať, držať si ho pri sebe alebo ho donútiť niečo zjesť. Nakoniec začala tým, že mu prehodila hrubú deku cez plecia a pritúlila sa k nemu, len aby cítil jej teplo. Viac sa nepýtala, čakala kým začne sám. Len potichu sedela a pevne sa k nemu túlila, len aby mohla vnímať údery jeho srdca.*

* Ešte si pamätal časy keď prišiel z misie a celý zvyšok dňa strávil na mostíku bez toho, aby vôbec myslel na to, že by si mal dať vyčistiť rany alebo si poriadne oddýchnuť. Zvyčajne len Lee ho navigoval tým správnym smerom do ošetrovne inak by sa nikdy nedostal z ošiaľu fascinácie akú pociťoval vždy pri objavení nového nepreskúmaného sveta. A teraz? Tessina dojímavá starostlivosť, na ktorú ako vojak nebol zvyknutý ho pomaly ale iste rozmaznávala a jemu sa tento druh rozmaznávania páčil. Usmieval sa širokým spokojným úsmevom a pri prvej Tessine otázke len pokrútil záporne hlavou.* Nemusíš sa o mňa báť vrabčiatko teraz mám všetko čo potrebujem.* pritiahol si ju poznove k perám do nežného no stále nástojčivého bozku a prestal až vtedy keď mu Tessa začala vyzliekať vlhkú, nepríjemne studenú, uniformu. Poslušne zodvihol obe ruky a nemohol premôcť úsmev pri pohľade na to ako jeho starostlivá manželka pozorne kontroluje každž kúsoček jeho tela, len aby sa presvedčila, že sa mu nič nestalo. Mal síce pár odrenín a škrabancov, jeden slabo začervenaný sa mu v dlhšej línií tiahol cez posledné rebrá, ale inak bol v poriadku. Cítil sa naozaj vynikajúco a zahrnutý toľkou starostlivosťou bezmála ako kráľ. Roztvoril konce deky, ktorú mu Tessa jemne prehodila cez plecia a pritúlil si ju do náručia prikryjúc jej zaokrúhlené bruško pod teplú tkaninu, aby sa pri ňom ohriala. * Myslel som si, že bez teba chvíľku vydržím, ale musel som sa vrátiť naspäť, pretože som zistil ako veľmi som sa mýlil. Nevydržím ani tú chvíľku...milujem ťa.* sklonil hlavu a ústami sa zľahka oprel o Tessin krk. Keď po dlhšej odmlke prehovoril znovu, pery sa mu pohybovali po jej pokožke ako nejasný dotyk niečoho čo je spola hmotné a z druhej polovice len číry vzduch. Zdalo sa akoby sa mu hlas zachvel malou nerozhodnosťou. Potreboval to však vedieť.* Tessa...* začal s prerývaným nádychom tuhšie si ju privinúc k sebe*... ak by som zostal na tej planéte, na Loriene, pretože by som sa tak sám rozhodol pre dobro iných ....neprestala by si veriť, že ťa milujem viac ako svoj život? Neuverila by si tomu, že bolo pre mňa ľahké rozhodnúť sa... * hlas sa mu miestami zasekával, s povzdychom tuhšie prižmúril oči a svaly na sánke sa mu napli. * Dokázala by si na mňa zabudnúť a vychovávať naše deti bez nenávisti, ktorú by si ku mne mohla cítiť keby som sa už nikdy nemohol vrátiť späť?

Aj ja ťa milujem...*zašepkala mu do uška a vôbec sa nebránila, keď si ju k sebe pritisol. Trošku sa obávala či mu tým nespôsobí bolesť, nebola slepá aby nevidela rany po jeho tele. Prestala však špekulovať, radšej si vychutnávala ten hrejivý pocit mať ho zase pri sebe, spolu s dvomi drobčekmi, ktorí už onedlho mali prísť za nimi, aby ich spravili ešte šťastnejšími, čo sa v takýchto chvíľach zdalo nemožné. Usmievala sa, rovnako ako vždy keď ju nazval tým nežným oslovením – vrabčiatko. Teraz pripomínala kadečo iné len nie vrabčiatko, no aj tak sa len láskyplne usmievala a čakala čo jej chce povedať. Pery ktorými sa dotýkal a zároveň nedotýkal jej krku pri rozprávaní ju šteklili, no úsmev jej zamrzol, len čo začal rozprávať. Lorien. Planéta mala meno? Spájala si informácie rýchlo, musela byť obývaná. Ak by nebola, planéta by dostala nejaký písmenovo číselný názov, nie meno. Ak bola obývaná, znamenalo to jedno, boli tam osoby. Podľa Cassových slov si vyvodila aká situácia tam nastala. Určite ich nevítali s otvorenými náručiami, pretože inak by nenastala možnosť voľby. Dali mu vybrať či ostatne a niekoho zachráni, alebo sa vráti sem? Bol tu, znamenalo to že si vybral ju a niekoho obetoval? Nie, tak to nemohlo byť, nepýtal by sa jej na opačnú reakciu.* Cass...* musela sa mu pozrieť do očí, vedela že tie jej sa jej lesknú, niežeby chcela plakať, bolo to možno tým že cítila priveľa pocitov a nevedela ako ich zo seba dostať, nebola smutná, nechcela plakať, no napriek tomu sa jej leskli. Možno to bolo predstavou že on by zostal preč pre niekoho iného a ich deti by nikdy nepoznali otca, ktorý bude a je tým najúžasnejším akého môžu mať. Tá predstava ju desila denno-denne, kedykoľvek sa mohlo niečo stať...* ...keď sme sa zoznámili, už vtedy som vedela čo pre teba táto práca znamená, rovnako ako povinnosť a česť. Ak by si tam niekoho nechal a zachránil seba, nikdy by si si to neodpustil, viem že nie...* rukou mu prešla po špinavom líci a zaklipkala očami aby sa striasla sĺz* ...ak by si si vybral povinnosť, viem že by to nebolo preto, že by si ma nemiloval, viem že to tak nie je...a nemohla by som ťa ani nenávidieť, cítila by som sklamanie, no bol by to len kúsoček mojich pocitov, pretože by ma to bolelo...nie ten výber, ale to že by som ťa už nikdy nevidela. Desím sa toho každý jeden deň, že mi niekto príde oznámiť čo sa stalo, ako zostanem sama...a nevrav mi že by som nebola sama a mala priateľov...oni by mi nevykryli tú dieru ktorá by po tebe zostala, taká náplasť neexistuje Cass...* po líci jej stikla slza. Chvíľku sa držala tesne pod okom, potom sa zosunula rýchlo cez líce a znovu zastavila tesne nad hornou perou. Jazykom si ju zotrela, zacítila jej slanú chuť a potiahla nosom. * ...keby si sa nemohol vrátiť späť, išla by som za tebou. Kým by bola šanca že ťa nájdem a znovu sa k tebe pritúlim tak ako teraz, išla by som na tú planétu, aj keby ťa mám hľadať ďalších „x“ rokov. Nevzdala by som sa nádeje že žiješ Cass...

-------

https://gyro.slovakforum.net/viewtopic.forum?t=292