Lorien

* Zrejme tu bolo niečo nevypovedané medzi Szaniou a ním čo do jej očí vložilo výraz očakávania. Akoby sa duševne pripravovala na výbuch nespokojných slov a protestov z jeho strany aj keď to čo sa práve dozvedel mal v úmysle povedať jej aj on sám. Chcel Szaniu požiadať o to , aby si premyslela čo bude teraz s ich misiou, pretože šanca nájsť ďalšiu planétu podobnú Zemi a Lorienu bola s najväčšou pravdepodobnosťou nemožná. Nechcel byť skeptický, ale na svojich potulkách vesmírom toho zažil a videl už veľa, aby niečo také bol schopný posúdiť.* Nebudem klamať Szania...* začal a rukou si mimovoľne zahrabol do vlasov ako vždy keď sa na niečo sústredil celou svojou mysľou*... Adrian sa mi nepáči a rovnako neschvaľujem ani jeho prístup...* v tejto časti zostal dosť tajomný pretože musel stále myslieť na Adrianove podmienky.*... ale ak ste si istá, že tu chcete ostať, potom som už sám rozmýšľal nad tým, že by som tu s vami niekoho nechal. Niekoho kto by ma v prípade potreby informoval o tom ako sa veci majú a či vám nič nehrozí. A v tomto ohľade verím Bryanovi...* tu stíchol očakávajúc Szaniinu reakciu. Toto by bol určitý kompromis, ktorý by prijal aspoň na istý čas kým sa neukáže aké pomery vládnu na planéte a či je vôbec naozaj bezpečné uvažovať o Loriene ako o potenciálnom domove pre ľudí zo Zeme. V kútiku srdca o tom už aj tak pochyboval z toho čo sa dozvedel od Adriana. Lorienčania sa podľa neho báli všetkého cudzieho, zdalo sa, že zaujímajú voči novotám až panický strach a nedôveru...*

* Nepáčil sa mu jednoliaty tón Adrianovho hlasu. Provokoval ho, dráždil tú vžratú nenávisť v ňom ako niekto s kusom mäsa v ruke pred hladným psom. Keby nebolo Lexie a toho aké veľké úsilie vynakladal na to, aby sa pred ňou udržal, už dávno by prenechal vládnu nad sebou svojmu nechcenému symbiontovi. Možno by to priviedlo do záhuby, ale aspoň by sa nemusel tak chcieť od napätia ako teraz. Mlčal. Mlčal a len počúval každučké slovo, ktoré prekĺzlo spomedzi Adrianových pier ako zmrznuté kúsky ľadu. Takmer by už vošiel do miestnosti keby si v tú chvíľu nevšimol, že Cass sa ešte stále rozpráva so Szaniou. Bolo pre neho takmer nepochopiteľné ako sa v jednu chvíľu mohlo všetko zmeniť a toho koho poznal ako zanieteného vedca sa odrazu stal panovníkom celej planéty. Pozrel na Adriana a nadvihnutým obočím vyslal nemý signál, ktorý naznačoval, že do miestnosti vojde len vtedy keď mu na to dá povolenie jeho kapitán. Inú autoritu nad sebou neuznával, dokonca ani záhadného no vypočítavého Adriana. *

Budem brať na ohľad vašu znepokojenosť pre Adriana a sľubujem že si dám pozor*usmiala sa na kapitána prívetivo a vôbec ju ani nezarazil fakt, že mu je Adrian nesympatický. Považovala za normálne, že sa o ňu bojí a síce sa jej zdalo trochu unáhlené, že tu chce nechať Bryana, ale neplánovala mu v tom nijako brániť.* V poriadku. Nechajte tu koho uznáte za dôležité a sľubujem, že ma, alebo Bryana budete môcť hocikedy kontaktovať.*úsmev jej z pier neschádzal až kým si neuvedomila, že jej neodpovedal na jej otázku.*Kapitán, dohodneme sa teda na tom, že k akcii Lorien sa nebudeme zatiaľ nijako vyjadrovať?*zašepkala s vážnym výrazom čakajúc na jeho odpoveď.*

* Bol rád, že Szania súhlasila s jeho návrhom ponechať v jej spoločnosti Bryana s Lexie, pretože si ešte pamätal ich nedorozumenie krátko predtým než opustili Thanatos. Nechcel, aby sa niečo také opakovalo aj druhýkrát no stále mu neschádzal z mysle aj zámer, pre ktorý sa tu ocitol. Nemali už veľa času, pre Raita ani pre ostatných nakazených, a tak, ak sa chcelo s ťažbou na Zemi začať čo najskôr bolo potrebné hľadať nový domov. Už len presun časti ľudského obyvateľstva by zabral niekoľko dlhých mesiacov. * Súhlasím s tým ak mi vy zase sľúbite, že urobíte všetko pre to, aby ste zistili či by bolo možné uskutočniť náš pôvodný plán aj s ohľadom na Lorienov.

*Bolo to zvláštne, ale zrazu sa začala smiať.. To preto, že navzájom si museli niečo sľubovať.. Ako malé deti. Srdečne sa usmiala na kapitána a prikývla* O to sa nemusíte báť, kapitán. Keďže som princezná tejto planéty a Adrian je v úvodzovkách iba môj snúbenec, mám väčšie slovo než jeho. Poradím sa s niektorými ľuďmi, veď isto tu bude nejaký senát, a čo najskôr vám pošlem správu o tom ako sa to vyvíja.*Potom sa na chvíľu odmlčala, lebo ju napadlo niečo, čo vôbec nemuselo byť prínosom pre ich stiesnenú situáciu.*Avšak, neviem ako je to na Loriene, ale dúfajme, že nebude musieť najskôr prebehnúť korunovácia, aby som mohla vládnuť. Dúfajme, že to nie je ako na Zemi.*vzdychla si, lebo vedela, že to by predstavovalo veľa komplikácií. S veľkou pravdepodobnosťou by si musela zohnať manžela a Adriana žiaľ nemilovala. Nemala dobrý pocit. Bol síce milý, ale mala pocit, že je niečo čo jej z nejakého dôvodu zatajuje.*Budem sa musieť spojiť s Leffayom*zašepkala skôr pre seba a na chvíľu sa zamyslela. Až po chíli si uvedomila, že kapitán stojí pri nej. Pozrela na neho a nervóznejšie sa usmiala.*Bude to trvať.*dodala napokon. Vedela, že nemali dosť času, ale ani nebola istota, že nájdu inú planétu.*Možno bude dobré, ak pre istotu budte ďalej pátrať po vhodnej planéte. Možno nájdete ešte vhodnejšiu, lebo tu to bude trvať. Nemyslím si že všetko pôjde pomasle akoby sme chceli. No zostaneme v kontakte a dáme si vedieť, súhlasíte?

* Szaniin smiech na úvod ho prekvapil avšak nemohol sa prinútiť k rovnakému bezstarostnému úsmevu, kútiky úst sa mu len na moment nadvihli v niečom čo len vzdialene pripomínalo prejav veselosti. V očiach ustaranie, stále bol v strehu, pretože za Szaniiným chrbtom už dávno zachytil pohyb- Adriana, Bryana a Lexie postávajúcich obďaleč. Čakali len na to kedy so Szaniou preberie všetko potrebné, ale stále v sebe cítil zápach medzi pochybnosťami a nádejou. Preto sa nemohol smiať, dokonca ani usmievať. Obzvlášť pri tom čo tušil už dávno- ich výprava sa ešte neskončila a to ho znepokojovalo nielen kvôli Raitovi, ale aj kvôli Tesse, ktorú by najradšej odviedol niekam do bezpečia, niekam kam manželia vozia svoje tehotné manželky... do tej najlepšej, najkvalifikovanejšej a najstráženejšej pôrodnice aká len na Telarione existovala * Súhlasím.* odvetil po chvíli keď zabratý v úvahách sklonil hlavu a pár pramienkov vlasov mu padlo do čela. Veď čo iné mohol ak nie súhlasiť. Vojnu proti Lorienu nepovedie a zostáva len jediné.* Zavolám Bryana a vysvetlím mu všetko o čom sme sa doteraz rozprávali. * Nechcel dávať Bryanovi žiadny rozkaz na to, aby tu zostal aj keď vedel, že by mu splnil každé jeho prianie, pretože bol kapitán a aj jeho priateľ. Pohľadom vyhľadal Bryana a keď si bol istý, že zacíti jeho pozornosť vložil do úsmevu nemé pozvanie a náznak, že ich rozhovor sa môže začať.*

* Pár minút si len so záujmom prehliadla miestnosť, do ktorej ich Adrian zaviedol, zrejme ošetrovňa, a nenápadne v pravidelných intervaloch pozrel smerom k dvojici kapitána a Szanie, aby zachytil aspoň náznak toho, že ho Cass volá k sebe. Držal Lexienu ruku vo svojej širokej drsnej dlani, počítal tep jej srdca pod pokožkou zápästia, len aby sa upokojil a snažil sa dýchať podľa toho rytmu. Pravidelne.. bum bum... bum bum. Páčila sa mu nová forma meditácie, ktorú objavil a venoval sa jej s pozornosťoz dovtedy kým nebol čas. Kapitánov úsmev ho privolával, a tak jemne potiahol Lexie smerom k nemu bez toho, aby pohľadom ešte zavadil o Adriana. Bolo to drzé gesto, ignorancia, ale sám vedel prečo to robí. Prečo nepokúša pudy v sebe.* Kapitán? * oslovil Cassa v otázke a s úsmevom kývol na pozdrav aj Szanii.* Počul som, že tu došlo k zmene vládnucej strany.* uškrnul sa na ňu priateľsky akoby toto všetko bol len jeden úžasný výlet, nové prekvapivé dobrodružstvo. To čo sa mu stalo na povrchu nijako nespomenul. Zatiaľ. *

*Postávala vedľa Bryana a snažila sa nepremýšľať nad vôbec ničím. No tie myšlienky sa jej do hlavy snažili dostať, hľadali aj tú najužšiu škáročku aby jej týrali hlavu. Pevne sa držala širokej ruky, akoby ju to jediné držalo na tom mieste kde stála. Mala z Adriana strach, nie však z fyzickej bolesti, niečo jej hovorilo že im môže ublížiť. Zámerne hľadela do zeme, občas zdvihla zrak do ošetrovne alebo na Bryana, no najväčšiu pozornosť venovala zemi. Až keď pocítila pohyb, bez slovíčka sa pohla dopredu, očami konečne prechádzala po miestnosti a mlčky sa držala. Kapitán už možno poznal pravdu, vlastne určite. Nebola si istá čo čakať, čo sa teraz udeje ani či jej dovolí ísť hore s Bryanom. A už vôbec si nebola istá, čo chce. Chcela zostať s ním a zároveň ju mátala rodina. Adrianove slová ju boleli, možno jej rodina skutočne netúžila po jej návrate, no čo ak áno? Jemne pokynula hlavou ku kapitánovi a tiež ak k Szanii, no inak mlčala.*

*No jasné, vojačik sa hrá na frajera. Ak si myslel že ho tým vytočí alebo sa ho to dotkne, veľmi sa mýlil. Postával pri dverách a čakal. Musel však uznať jedno, kapitán mal na lodi minimálne jedného oddaného vojaka, ktorý mu prejavoval úctu a česť za každých okolností. Ticho ktoré medzi ním a párikom vládol mu nevadil, práve naopak, skúšal sa dostať do mysle dvoch mladých bytostí. Tú Lexinu si vedel predstaviť, pochybnosti...pochybnosti...strach...zase pochybnosti...ženská hlava. Aj by si vzdychol keby to nebolo nevhodné. Vojakova mu však zostávala zahmlená a preto len čakal. Keď sa konečne pohli dnu, prešiel tam aj on, no nešiel ku kapitánovi. Oprel sa o studenú stenu a nechal mu vojaka s Lexie tak ako žiadal. Zaujímalo by ho, čo si s princeznou hovorili, no na zisťovanie bude času dosť, hlavne aby tí votrelci zmizli, raz a navždy...*

* Bola taká šťastná, že veselo rozhodila rukami. Ani si neuvedomila, čo robí a zrazu objala vysokého kapitána okolo pása.*Ďakujem kapitán*zašepkala a potom sa otočila k Bryanovi. Zaškerila sa na neho a tiež ho radostne objala*To sme teda dopadli, čoo*zasmiala sa a potom mu šepla do ucha, tak aby to nikto nepočul*Postaráme sa o Adriana* a napokon pristúpila k Lexie. Tiež ju objala a pritom aj jej zašepkala do ucha pár slov*Ochránim vás pred každým, aj pred Adrianom* videla v ženiných očiach strach, ktorý sa jej miesil ešte s niečím čo nevedela identifikovať. Potom sa postavila pred všetkých troch a nahlas povedala*Teraz vás nechám v kľude sa porozprávať* a už sa otočila. Došla k Adrianovi a chytila ho za ruku*musíme sa porozprávať*povedala s úsmevom na perách. Nečakala na jeho odpoveď a vytiahla ho z ošetrovne na chodbu*

*Nech už konverzácia dopadla s kapitánom akokoľvek, Szanii sa to viditeľne páčilo. Mĺkvo pozoroval každého jedného účastníka a premýšľal, čo bude teraz. Posledné čo mu teraz chýbalo k šťastiu bola pojašená panovníčka, ktorá sa vešia na krk každému kto príde okolo. Jej drahý ľud by sa istotne potešil, keby vidí ako sa bratríčkuje s hrozbou. Keď konečne prestala objímať každého člena, prešla až k nemu a on len čakal. Dúfal, že nemieni pokračovať v pojašenosti a otravovať aj jeho. Výraz sa mu síce nehýbal, no myšlienky lietali ako streli* tak poďme..* odvetil s rovnakým úsmevom, akoby kopíroval ten jej. Vonku neprehovoril prvý, čakal čo má na srdci*

*Kútikom oka zazrela, chvíľkový kyslý výraz na Adrianovej tvári. Alebo sa jej to iba zdalo? Nevedela. No mala pocit, že niečo sa mu nepáči a preto sa rozhodla ísť priamo k veci*Adrian, chcem vedieť odpovede na pár otázok.*povedala a začala sa pred ním prechádzať so založenými rukami za chrbtom*Prečo mám pocit, akoby ti vadilo, že Bryan a Lexie tu majú ostať?* To bola prvá otázka, ale nemienila pri nej skončiť*Ďalej potrebujem hovoriť s parlamentom. Predpokladám, že ako každý národ, tak aj my máme parlament, alebo nie?* ďalšia otázka*Ako to je s vládnutím? Predpokladám, že doteraz si ty viedol ľud, ale keďže som späť, tak by to malo byť opäť na mne nie?* rozhodla sa, že zatiaľ položí už iba poslednú otázku na ktorú bude žiadať odpoveď.. vlastne keď si to uvedomila, nebola to otázka, ale skôr prosba, alebo príkaz* A musím hovoriť s Leffayom

*Ženy a ich otázky. Museli ich jednoducho mať, nielen priamo k veci, ale ešte sa starali aj do ich vnútra a dôvodov. Prečo nechce aby zostal ten kapitánov párik z lode? Veď jemu to bolo jedno, sám to kapitánovi navrhol. Ale ona sa musela spýtať, žena...* Kapitánovi som sám navrhol, aby tu nechal niekoho komu verí a mal tak dohľad že všetko prebieha tak ako má a ty si v poriadku. Preto je tvoj pocit nesprávny, neprekáža mi prítomnosť kapitánovho vojaka a jeho mladej priateľky, je to predsa občan mesta, rovnako ako ja či ktokoľvek iný...* odvetil a pozorne hľadel mladej princeznej do očí. Nebol padnutý na hlavu ani včerajší, takže mu bolo jasné, že princezná k nemu neprechováva práve pocity dôvery. Okrem toho, Leffay, ktovie na čo si spomenula, keď chce hovoriť práve s ním. Jedna fotka a tak strašne túži ísť rovno za ním?* Nemáme parlament * odvetil krátko, no musel to rozviť* mesto je rozdelené na časti, každé vedie nejaká šľachtičná rodina, no všetci spadajú pod teba. Ako tvoj snúbenec som po tvojom zmiznutí prevzal tvoje povinnosti, ale samozrejme teraz sú zase tvoje. Aj napriek tomu že si vládkyňa, nemáš neobmedzené práva a musíš rokovať aj so šľachticmi. Teraz sa nachádzame v hlavnej časti mesta, ktorú riadiš bez rokovania s ostatnými, no ak chceš riešiť niečo čo zasiahne všetkých, zvolanie porady je nutné.* zaujímalo by ho, čo chce tá mala potvora robiť. Kým si nespomenie, aj tak nie je schopná vládnuť a rada šľachticov by mohla protestovať, že nie je schopná vládnutia. Sám bol šľachtic a viedol jednu zo severných častí mesta, preto dobre poznal ako to tam chodí.* mám ti ho vytočiť teraz alebo ti s nim dohodnem schôdzku?* spýtal sa chladným hlasom. Nemienil predstierať, že sa má s Leffayom rád, veď jej ešte predtým nad fotkou povedal, že sa nemajú v láske, tak načo sa hrať na niečo, čo nie je pravda.*

Tak prečo mám pocit, že niečo emdzi vami niečo je? Niečo zlé.* ďalej bombardovala Adriana otázkami. Bola rozhodnutá, že mu nedá pokoja kým neuspokojí svoju zvedavosť.* Aha. A keby som niečo chcela s celou planétou, tak sa všetci musíme zhodnúť, alebo aspoň väčšina?* No keď prešla téma na Leffaya, bola si vedoma, že Adrian nie je nadšený tým, že by sa s ním rada stretla.*Ja ho vyhľadám, len mi stačí povedať kde je

Szania nepoznám toho vojaka ani hodinu, takže niečo zlé je trošku zvláštne označenie.* odvetil vyčítavým hlasom. Nebavilo ho byť milým, hlavne ak nebol dôvod. Pamätal si na ten čas, keď princezná pobehovala ako pravá zamilovaná snúbenica a moc mu to nechýbalo. Svadba s ňou síce prinášala výhody, no mal sa zle pred tým? Nie, šľachtici sa zle nemajú. Teraz keď princezná má samé podivné otázky, nemieni byť ak poslušný pes a skákať ako ona píska.* okrem toho, ak by sme mali spor, bol by to náš spor...* nemala sa čo starať do jeho súkromia. Nebola jeho žena a aj keby bola, súkromie je súkromie* dám však jednu otázku tebe. Podľa tých vrelých objatí by sa dalo usudzovať, že kapitána a jeho priateľov poznáš dosť dobre, no vykáte si, loď je veľká...pochybujem že sa s nimi poznáš nejako dlho. Viedla si snimi nejaký osobný rozhovor keď im tak dôveruješ? Nerád ti kážem do súkromia, ale týždeň, mesiac...to nie je dosť nato, aby si mohla odhaliť skutočné zámery...* nemal tušenia koľko krát sa predtým rozprávala s kapitánom, no niečo mu našepkávalo že sa dobre nepoznajú a mienil sa toho aj držať...*no ak sa to týka celej planéty, nielen mesta tak potrebuješ trištvrte hlasov...* čo tá malá potvora mala v úmysle? Čo jej kapitán povedal* chystáš sa učiniť niečo dôležité?* spýtal sa napokon, aj keď nie naliehavo, predsa len, bola to len otázka času, kedy si zvolá radu sama*nie som Leffayova sekretárka takže netuším kde teraz je, preto ti ponúkam mobil, aby si sa sním dohodla, aj keď predpokladám, že ťa vyhľadá aj tak sám...

*Nepáčilo sa jej, ako Adrian k nej pritupoval. Akoby bola malým dievčatkom čo nič nevie. No ona sa vo vesmíre toho naučila viac než si on mohol domyslieť. Však aj maôa dobrého učiteľa. Pri cynických náražkach na jej vzťah s kapitánom a ostatnými, si založila ruky na prsiach a zamračene sa na Adriana zahľadela. Musela chvíľu premýšľať čo mu odpovie, ale potom ju napadla rýchla a výstužná odpoveď*poznám ich lepšie než teba*zasyčala kyslo na neho a nemienila o tom viacej hovoriť. Vedela, že sa snaží zistiť čo najviac a tým ako sa teraz prejavoval sa jej zdal čím ďalej tým viacej podozrivý. Zrazu zmizol ten úsmev a nahradili ho oči krvilačné po moci. Neopúšľal ju ten kyslý výraz a odmeraný postoj a preto mu aj odvrkla*Adrian, darmo sa pýtaš na podrobnosti, lebo tie ti nehodlám povedať skôr než bude potrebné, no Lorien prežije veľkú zmenu*zašepkala záhadne a potom sa opäť prešla pár krokov hore-dole a potom to nakoniec zhrnula*tak sa o to postarám, aby ma vyhľadal čo najskôr* nato sa otočila k blízko stojacemu vojakovi. Kývla na neho, aby k nej pristúpil*Princezná* oslovil ju a trochu sa poklonil hlavou.*Chod do ulíc a aspoň 20 ľuďom povedz, že princezná Szania zháňa Leffay Nera D´Boa.* vojak iba zasalutoval a odpochodoval. Szania sa opäť pozrela na Adriana a čakala na jeho reakciu, ktorá ju isto opäť nejako popudí.*

*Očakávala že ho to pohorší či sa ho to dotkne. Nepohol sa v ňom ani kúsok citu. Práve naopak, keby ho poznala, v tej chvíli by sa obával či je vôbec normálny alebo čo sa vôbec deje.* To vidím princezná...* odvetil, no na rozdiel od nej ovládol svoju tvár a neprejavil nijaký pocit. Jeho výraz bol ako maska, kým sám neuznal za vhodné, nepohol mimikov ani keby sa neviem čo stalo* ...no ja mám spomienky a tiež ťa nespoznávam...* odvetil s citeľným chladom. To čo hovoril bola pravda a on to mienil uviesť aj na pravú mieru* ...ponúkam ti možnosť spojiť sa s ním v priebehu minúty a ty radšej zamestnáš 20 ľudí, ktorí to síce pre teba spravia so všetkou hrdosťou...ale aj tak im len pridávaš robotu navyše. Ak si zvedavá akú moc tu máš, na tvoj príkaz to rozhlásia aj v každom kúte mesta, nemusíš mať obavy...* očami neprešiel inam, nebol dôvod.* ...v minulosti by si nezaťažovala dvadsať ľudí z ulice pre hrdosť...*vždy hovoril čo si myslí, aj v tejto podmorskej diere na to mal plné právo.* ...čo sa týka tých plánov, je mi to v podstate jedno. Dám ti však jednu radu, predtým než sa postavíš pred mňa a ostatných šľachticov s tou tvojou zmenou, zisti si ako to tu funguje, aby ťa šľachtici neprekvapili svojim postojom k tebe, tvojim priateľom z povrchu a zmene ktorá u teba nastala...pretože Szania, si iná a ja ťa nepoznám. A ak mám byť úprimný, myslím že ani ty nie si mojou prítomnosťou nadšená, aspoň tvoj výraz to hovorí, takže hrať sa na nejaký pár ktorý o sebe nevie nič je podľa mňa zbytočné. Keby nepoznáš len ty mňa, dalo by sa na tom pracovať, no ja ťa nespoznávam tiež...* Jeho slová mali viacero dôvodov. Po prvé, liezla mu na nervy. Ešte pred chvíľou tu poskakovala ak pojašený zajko, teraz sa tvári kyslo ak keby jedla citrón. Náladovosť, už len to mu chýbalo. Ďalší bod, mohli sa jej navrátiť spomienky pre ktoré sa rozhádali a jemu sa to nechcelo riešiť znovu. Nejaký poondiaty trón mu za to nestál. Za ten čas čo tu nebola si vybudoval rešpekt a získal priaznivcov v šľachtických kruhoch, tak načo sa ženiť a ničiť si nervy.*

*Jeho správanie ju začalo pomaly ale isto rozšuľovať. Aké mal právo hovoriť jej o tom že sa zmenila, keď nevie čím si prešla?!*Možno som sa zmenila, ale o tú zmenu sa nepostarali mimozemšťania s ktorými som prišla ale to že som stratila pamäť*rozčuľovala sa. Hrozivo pristúpila k Adrianovi a ďobla ho do pŕs.*Aké máš právo hovoriť mi o mojich zmenách keď nevieš čo som prežila! Vieš aké to bolo pre mňa, keď som sa kúpala a pritom som videla ako sa moje telo mení?! Ako som sa trápne cítila, že som to ani nikomu nepovedala?! TY! TY, Adrian Joshua de la Carso si ma ani nehľadal!!* zrazu jej veci prišlo ľúto. Bolo jej ľúto, že prišla o niekoľko rokov života. Že muž, ktorý mal byť jej snúbencom sa vzdal pátrania a radšej ju vyhlásil za mŕtvu. Veď keby ju ľúbil, tak by sa nevzdal pátrania po nej až kým by nemal telo. A vtedy ju napadlo milion otázok čo sa týkalo ich vzťahu. Schválne sa rozhodla nevšímať si jeho reakcie na Leffaya a prešla na ďalšie otázky. Stála tak blízko neho a pritom sa ho nedotýkala. Mohla by mu spočítať všetky pehy, ktoré by mohol mať na tvári ale nemal. Tie svoje fialkové oči upierala uprene do jeho modrozelených a pritom stíšila hlas*Adrian, veď ja si nepamätám ani nato, že som ťa ľúbila! Prečo? Prečo si na niečo také dôležité nepamätám? A prečo si neviem spomenúť? Dá sa spomenúť na city?* Priveľmi veľa otázok na ktoré potrebovala odpoveď a on jediný jej mohol v tomto smere pomôcť. Iba on jej mohol objasniť lásku, ktorú k nemu cítila. Teraz bola iba zmätená. Nemohla poprieť, že Adrian ju nesmierne priťahoval, ale to bolo zatiaľ iba živočíšne. Aspoň tak si to nahovárala. Zrazu ju však niečo napadlo, čo na jej bledých lícach spôsobilo červeň. Cítila ako jej horia uši a líca a tak trošku zahanbene pozrela na svoje ruky. Snažila sa vyhnúť Adrianovmu pohľadu, no vedela, že sa bude musieť na neho pozerať, keď bude chcieť odpoveď. Preto skúsila na chvíľu hľadieť na jeho pery no to situáciu ešte zhoršovalo. Preto si oblizla pery a pozrela sa do Adrianovych očí.* Adrian?* zašepkala potichu a pritom sa neskutočne hanbila, že sa ide opýtať na niečo také.* Bolo medzi nami aj niečo viac?* vykoktala zo seba no mala pocit, že to je hlúpe a tak sa to snažila ešte nejako dotiahnuť do konca, no mala pocit, že to nakoniec ešte viacej domotala.*No vieš... čo..hm.. myslím... či sme... no však vieš... hm?

*Bez pohnutia sledoval, ako sa princezná začala čertiť. Nemala o ničom ani tušenia. Samozrejme že ju hľadal, niežeby ju túžil dostať späť, no ľud by sa čudoval keby svoju snúbenicu nedal hľadať. Samozrejme zariadil, aby ju nenašli. No keby otvorí staré záznamy, našla by všetko čo hralo do karát jemu. Hľadali ju neskutočne dlho, až kým nebol čas vyhlásiť ju za mŕtvu. Aliby, taká skvelá vec.* Nemala by si ma obviňovať z niečoho, čo nie je podložené, pretože sa mýliš a urážaš mať. Nehľadal som ťa? Naozaj milé...* odfrkol na oko dotknuto* ...Szania to ty nemáš potuchy ako to tu vyzeralo. Hľadali ťa najlepší vojaci mesta, tí čo poznali planéty a boli mimo tej našej. Ale bola si vonku, aký veľký je vesmír...je to ako hľadať ihlu v kôpke sena tak mi tu nevyčítaj že sme ťa nenašli. My sme sa snažili a ak si myslíš opak, urážaš mňa aj mužov ktorý boli tak dlho preč z domova.* ona chcela robiť výčitky jemu? Tak tu má teraz tie jeho. Bola by bez srdca keby sa jej tieto slová nedotknú, vedel to. Bola blízko, skutočne blízko a on mohol pozorne sledovať každý poryv na jej tvári. Jeho tá blízkosť neprivádzala do ničoho zvláštneho, za iných okolností by sa ju možno pokúsil zviesť, pamätal si aká z neho bola namäkko, no teraz to bolo posledné čo chcel. Sex s malou zvedavou potvorou, ktorá mu začínala kvalitne liezť na nervy.* to že si na to nespomínaš je asi ukážkou toho, aké pocity ťa ku mne v skutočnosti viazali. Okrem toho sme sa pár dní pred tvojim zmiznutím hádali o absolútnej sprostosti...aj keď je už neskoro ľutovať také nezmysli...* odrazu začervenela a on mal sto chuti sa pobavene uškrnúť* sme dvaja dospelí ľudia, nemusíš sa hanbiť vysloviť slovo milovať...* podotkol bez hanbi*...ale nie, mali sme dohodu, že do svadby sa nič nestane...* pokrčil ramenami*

A ako dlho ste ma hľadali?* zašepkala a pritom sa trochu zahanbila nad tým, že Adrian mal pravdu. Vesmír bol obrovská časť a ona mohla zmiznúť hocikde. No prečo vlastne odišla?*A keď už sme pri tom, prečo som vlastne opúšťala Lorien?? /neviem či som sa to už pýtala :-redlafe-:, ak jo tak pardón / *bolo to zvlátne, lebo ani to si nepamätala. No keď ju začal obviňovať, rozčúlila sa*Ako môžeš spochybňovať moje pocity??! Ak som ťa ľúbila, tak to nebola lož! Ale to ty sa nenažíš mi to nijako uľahčiť, či pripomenúť! Si sťa by kameň!* do očí sa jej nahrnuli slzy zúfalstva a preto sa prudko od Adriana otočila chrbtom. Nechcela plakať a preto pozrela do stropu a pritom žmurkajúc chvíľu stála a bola ticho. No keď jej odpovedal na otázku o milovaní, neotočila sa k nemu.*Čí bol ten nápad počkať? predpokladám, že môj. To si naozaj chcel čakať, či si pristúpil nato iba kvôli mne, alebo ako to bolo?* vedela, že nie je slušné rozprávať sa s niekým a byť pritom obrátená chrbtom, no jeho postoj ju vyvádzal z miery a tak zvážila, že takto je to lepšie*

Dlho *odvetil krátko. Hľadali ju skutočne dlho, no sám nevedel koľko. Odrazu sa mu však výraz zmenil. Jeho oči pripomínali kocúra v čižmách z pozemskej rozprávky Shrek, keď na ňu pozrel priam dokonale úprimnými, nežnými a ďakujúcimi očami* mám preto výčitky, vieš, išla si preč kvôli mne. Bol som chorý a chcela si nájsť liek ktorý by mi pomohol. Od tvojho zmiznutia mi to nedalo pokoj, vyliečil som sa aj bez neho a ty si mi odišla zo života zbytočne...ešte teraz mám preto výčitky...* zašepkal potichu. Tak takéto báchorky si už dávno nevymýšľal, no čo musí byť, to musí.*...ako kameň? Nebol by som ako kameň, keby si ma stále neobviňovala? Čo čakáš, ako sa asi cítim keď ma obviňuješ že som ťa nehľadal, venuješ viac pozornosti Leffayovi a svojim priateľom zo Zeme...ako sa mám podľa teba cítiť? nevrtím zrovna chvostom...* zamrmlal. Nepáčilo sa mu hľadieť na jej chrbát. Jemne jej položil ruky na plecia a otočil si ju k sebe.* čo sa týka toho milovania, raz sme sa dostali do situácie, keď si ma zastavila, že sa ešte milovať nechceš. Nie som tuhý ako ľad, takže nepopieram svoju túžbu, no muž ktorý miluje a nemyslí len na svoje pudy rešpektuje želanie ženy a keď raz povie nie, berie to navedomie.* natiahol ruku k jej brade a pridvihol ju, aby jej mohol hľadieť do očí* takže takto to bolo...

Adrianov výraz:

// -loll- PREBOHA ja mám dosť ! //

Prepáč, že som taká podozrievavá*zašepkala a pritom sa jej hlas triasol akoby sa o chvíľu mala rozplakať. Nechcela ho obviňovať, ale tie veľké kocúrie oči na ňu veľmi zapôsobili. Cítila sa akoby bola tou najhoršou mimozemšťankou vo vesmíre. Nehodlala sa ho ani opraviť, že to nie sú pozemšťania, ale rovnako ako oni- mimozemšťania. Vôbec ju neprekvapovalo čo jej hovoril, že nebola pripravená. Celkom to na jej povahu sedelo. Ale to muselo byť veľmi dávno, keď ho požiadala o to, aby počkal, lebo tentoraz by to zjavne neurobila. No. Musela uznať, že by uvažovala o opaku, ale keďže ju Adrian pudovo priťahoval, bola si takmer istá, že by nedokázala dlho vzdorovať* Ďakujem, že si mi vtedy dal čas a rozhodol si sa nenaliehť na mňa

*Zase má byť citlivý? Je tehotná či čo? Pocity sa v žene ktorú mal pred sebou menili ak na bežiacom páse, takže sa tomu musel prispôsobovať. Dočerta so všetkými precitlivenými ženskými.* to nič, si len zmätená...* zamrmlal, cítiac jej chvejúci sa hlas. No už len to mu chýbalo, nech sa mu tu rozreve a aleluja. No zároveň, teraz keď bola taká zraniteľná, dalo sa to ešte využiť na svoj prospech.* za niečo také sa neďakuje...* odvetil a toto myslel vážne. Nebol nechutné zviera, ktoré núti ženy k sexu, to dokážu len absolútny babráci a nuly. Palcom ju hladkal po jemnom líci, ktoré sa jej slabúčko chvelo. Uprene jej hľadel do očí, keď odrazu sklonil hlavu a opatrne sa dotkol jej pier. Jemne ju začal bozkávať, zatiaľ nerobil nič iné, možno zase bude stáť ako stolný stĺp...*

*Šla namietať. Už sa nadýchla a a vypustila slová z úst*vždy je za čo...* ďakovať, chcela dopovedať, keď v tom sa k nej Adrian sklonil a pobozkal ju. Chvíľu ostala v šoku stáť a nevedela či má bozk opätovať. Ba sa aj na chvíľu od neho odtiahla a už si myslela, že dokáže urobiť krok vzad. Rozum jej to aj radil Ba to priam na ňu reval nech tak spraví no ona iba pokrútila hlavou a namiesto toho spravila ešte krok k Adrianovi, tak že sa mu teraz dotýkala nohami na jeho stehnách. Jednu ruku mu položila na líce, druhú na krk a natiahla krk tak, aby ho mohla pobozkať.*

*Ale ale...mačiatko sa nám rozčertilo...škeril sa v duchu. Keď sa Szania rozhodla bozk opätovať a priam sa vrhla do jeho náručia, rukou si ju k sebe jemne pritisol, takže medzi nimi už nebol žiaden voľný priestor. Druhá ruka mu automaticky vošla do jej vlasov, ich sladká vôňa ho šteklila v nose. Teraz keď sa chytila sa už nemiernil, jeho doteraz jemný bozk sa premenil na nástojčivý a vášnivý. Dával si pozor aby ju nevystrašil, no zároveň s jej jazykom zvádzal vášnivý boj.*