Vesmírna loď

Luke Alberti

* Keď sa odvrátila prešiel si rukou po ústach akoby sa snažil zotrieť si z pier rýchlo sa rodiaci smiech. Veselé iskričky v očiach sa mu však zakryť vážnosťou nepodarilo, a tak mohol byť celkový dojem z jeho výrazu značne rozptyľujúci. Akoby sa diabol hral na anjela no príliš sa mu to nedarilo. * To druhé.* Odvetil na jej otázku a na okamih dovolil svojej fantázií zájsť do nových dimenzíí, ktoré prisľubovala zvodnosť v ženinom pohľade. Teraz sa dozvie pravdu. Teraz alebo nikdy. Skôr než by sa stačila odvrátiť natiahol sa rukou k jej krku, pritiahol si jej tvár bližšie k svojej a pobozkal ju. Pery mala mäkké horúce a poddajné. Možno ju zaskočil len na okamih a čochvíľa mu vylepí facku, čím len potvrdí, že sa s ním celý ten čas len zahrávala, ale aspoň neodíde bez odmeny. Máličko sa odtiahol, naklonil hlavu do opačnej strany a znovu ju pobozkal. Tentoraz nenáhlivo a nežne.*

Gretchem


*Bavil sa. Takže predsa len niečo tušil a myslel si, že teraz ju má. Lenže ona sa nemienila vzdať tak ľahko, dokonca ani po jeho odpovedi. Veď nebola nijako nečakaná. Chlap ako chlap. Čo viac mu treba ako ženu s ktorou by si mohol užívať? Ten náhly pohyb ktorým si ju k sebe pritiahol ju však na chvíľu úplne priklincuje, nečakala, že je až taký nedočkavý. No čo, ona nebude potrebovať studenú sprchu a k tomu, napadol ju celkom dobrý plán.*Neprekvapuje ma to...* Nejaký bozk ju nezabije, hlavne ak umlčí jeho pochybnosti že si z neho strieľa. Preto napokon ani nevydá odpor, nechá sa bozkávať a v rámci úlohy nymfy sa do toho vloží, aj keď je to nanajvýš zvláštne. Nikdy nepatrila k tým čo si užívali romániky s neznámymi, no nateraz ten bozk zvládne. A aby mi ľúto nebolo a podčiarkla Vanessinu povahu, položí mu ruku na koleno a pomaly ju posúva vyššie a vyššie. Zastaví blízko a zároveň dosť ďaleko.*

* Privrel oči a zhlboka sa nadýchol vône Tessiných vlasov a pokožky tak ako to zvykol robiť vždy, keď ju mal blízko pri sebe. Rukami ho objímala pevne okolo krku a on si ju k sebe tisol s rovnakou nežnou silou. Cítil teplo jej tela a každý nádych, ktorým sa jej hruď zdvihla v ústrety s jeho. Pohladil ju po vlasoch a na citlivej pokožke krku, ku ktorej sa sklonil a začal ju zľahka bozkávať nahor smerom k ušku. * Ale ja nie som nešťastný. Bol by som nešťastný keby som mal žiť ďaleko od svojej rodiny a Thanatos nie je miestom kde môžu vyrastať naše deti. Pravda je taká, že vás potrebujem mať pri sebe a tu som zažil dosť na to, aby mi to stačilo do konca života. * A bola to pravda. Thanatos vždy bude viac ako len obyčajná loď. Bol na ňu hrdý a robil si svoju prácu ako najlepšie vedel, ale v istom bode života musela prísť zmena a nedalo sa povedať, že by sa na ňu netešil alebo, že by mu nepriniesla niečo nové, čo ho obohatí ešte viac. A keď mu Tessa ukázala svoje tetovanie usmial sa, zobral ju do náručia a položil opatrne na posteľ.* Pekná práca. Možno by si mi mala prezradiť meno toho umelca nech sa mu sám poďakujem.* podpichol ju so šibalským úsmevom a potom sa sklonil nad jej bruško, aby ju naň mohol pobozkať presne na mieste kde sa vynímali línie tulipána. Na ten kvet bude mať vždy krásne spomienky.*

*Odkedy boli spolu vedela, že raz príde deň, keď sa budú musieť zaoberať touto témou, pretože práca na bojovej lodi nebola to isté, ako ráno vstať, odpracovať si osem hodín a ísť domov. Bola to neprestajná práca, obrovská zodpovednosť za mnoho životov. Vedela však, že ho určite nebude presviedčať aby ostal. Nikdy by ho nepresviedčala ani o opäku, muselo to byť len a len jeho rozhodnutie, nech by bolo akékoľvek.* tvoj nástupca to tu bude mať tažké...*zachichotala sa, pretože takto tomu predsa vždy bývalo. Obľúbený kapitán či niekto na inej funkcii odíde a príde niekto nový. Samé porovnávanie, akési druh predsudkov.* to by asi nebol dobrý nápad*poznamená na osobu umelca, keď sa ocitne opäť na posteli. Možno by povedala aj viac, no vo chvíli keď sa dotkol jej bruška perami sa začala smiať a musela sa posunúť bližšie do stredu postele* šteklí to!* zasmiala sa zvesela, posadiac sa tak prudko, až jej niekoľko blonďatých prameňov vyletelo do tváre.*

Luke Alberti

- Pani doktorka!-
Prekvapený hlas so stopami zhrozenia a znechutenia sa predral zo ženského hrdla a zapôsobil na Luka ako dokonalá studená sprcha. Odtrhol sa od mladej ženy, ktorú ešte pred chvíľou bozkával a do zorného poľa mu vstúpila ženština so svojou vyjavenou tvárou a vypúlenými očami. Mohla mať toľko, čo jeho spoločníčka, ale podľa výrazu tváre sa to momentálne nedalo poznať keďže mu až priveľmi živo pripomínala baseta. Buď bola pod práškami alebo tie krvou podliate oči a smrteľná bledosť boli každodennou súčasťou jej osoby, ktorá sa teraz týčila nad nimi ako výkričník. Musel zakloniť hlavu, aby jej mohol pozrieť do očí, ale aj tak zistil, že pohľad rozšírených zreničiek sa upiera na ženu sediacu po jeho boku. Pani doktorka? Bol zvedavý čo sa ešte dozvie, a preto neurobil nič čím by zasiahol do rozrušeného monológu jemu neznámej votrelkyne. Iba sa tak isto ako ona uprene zahľadel na mladú ženu a mierne pritom nadvihol obočie.
- Tak tu ste! Všade vás hľadám! Už ste zabudli na naše sedenie? Ale čo sa čudujem, ani vám nezáleží na mojich problémoch, keď sa tu môžete oblizovať s týmto tu.- tučnučký prst prerezal vzduch a výstražne naznačil smer k Lukovej hrudi.
- Mali by ste si lepšie konať svoju prácu inak to budem nútená nahlásiť kapitánovi.-
Tak teraz sa už Luke naozaj bavil. Zvedavo čakal ako na obvinenie zareaguje, predpokladal slečna Gretchem Blake. Odporúčací list od veliteľa letky ho náhle začal páliť vo vrecku nohavíc presne na tom mieste kde sa nachádzalo jej meno napísané čierne na bielom.

Gretchem

*No super. A to mala taký super nápad, čo povie mladíkovi pred sebou, keď mu vyzradí svoje skutočné poslanie. Bolo v každom prípade po zábave, akurát sa cítila teraz hlúpo. Takto to skončiť nemalo. Potichu si vzdychla a otočila sa k žene, s ktorou mala mať sedenie. Apoň podľa nej. Gretchem vyhrnula rukáv a pozrela na hodinky.* Dobrý deň* pozdravila ju pokojne a popravila si oblečenie. Celú svoju bytosť sústredila nato, aby zachovala rozvahu a pokoj, aby tvár zostala úplne bez emócií, akoby sa nič nedialo a vo vnútri necítila rozmpäky.* Moja práca na lodi pozostáva z vytvárania posudkov, ktoré mám zasielať svojim nadriadeným. Pri všetkej úcte ku kapitánovi, on si ma nevyžiadal, bola som sem poslaná práve kvôli posudkom a aj keď sa držím jeho velenia, spadám pod niekoho iného. Sedenia robím vo svojom voľnom čase z vlasnej vôle, pretože ma to baví a rada pomáham ľudom čo to potrebujú, no mám aj svoj život.. Bola by som rada keby si na mne nevylievate zlosť a pozriete si svoj mobil, ešte ráno som vám poslala správu, že naše sedenie je posunuté o dve hodiny neskôr* bola to pravda, ráno jej prišiel odkaz od sestry, že si s ňou musí pohovoriť, kvôli jej snúbencovi. Ktovie či sa zase pohádali. K hologramu sa ale nedostala, no jej dôvody nemusela nikomu vysvetľovať* Naše sedenie bude tým pádom za hodinu a pol, nemusíte mať obavy, prídem načas, rovnako ako som chodila aj doteraz.* v jej hlase nebolo cítiť zlosť ani povýšenosť, hovorila neutárlne, no bolo cítiť, že nie je bábka ktorá so sebou nechá mávať.* Potrebné veci už mám nachystané v kancelárii* dodala ešte, aby náhodu žena nezapochybovala, že na jej problémy zabudla. Potom sa otočila k mladíkovi, ktorého skutočné meno nepoznala a zahľadela sa mu do očí. Potlačila úškrn a nadvihla obočie* Neodporúčam vám hrať sa na psychológa, vo všeobecnosti na tejto lodi nie sú vôbec obľúbení* povedala tichým hlasom* ako ste zistili, viem to z vlastnej skúsenosti...