Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Shaine X, Ashieta

*Shaine si svoje umienené škatuľkovanie dobre uvedomovala, ale prečo už raz meniť niečo zabehané? Nezmení na Yoriho názor len kvôli tomu, že sa uráža. Medzitým Ashietine pravé ucho zaplavili hrejivé komplimenty. Kto by to bol o Yorim povedal? Dokázal ich aj rozdávať nielen prímať? S opileckým chichotom počúvala jeho hriešne fantázie a predstavovala si to pri tom celkom jasne. Čo sa mohlo stať, keby tu Shaine ani Gem neboli. Mali by obaja zmiznúť. Pokým ešte Yori má náladu šuskať jej také nepočestné reči. K Shaine unikla jedna zo zhýralých narážok. Prečo len nemohla byť hluchá? Snažila sa nepôsobiť šokovane. Vykročila dopredu rozhodnutá odísť odtiaľto, lenže neviditeľná sila lepidla si ju vzala späť. Zacítila twplú bolesť na koži pri pokuse odlepenia. Narazila do tých dvoch a prerušila malú ,,nevinnú" scénku. Ashieta stratila rovnováhu a zachytila sa Yoriho. Len tak-tak, že sa nezoznámila s podlahou. Škaredo zazrela na priateľku. ,,Čo robíš?"
,,Snažím sa odísť skôr, pokým jeden z nás nepríde k úrazu." Podľa Gemových rečí jej bolo niečo jasné. V tejto ťažkej chvíli ho mohla brať za spojenca. Veľmi rada využije všetko možné, len aby sa zbavila tohto prekliatia. Žeby sa aj on prejedol Yoriho rečí? Niekde predsa musela končiť dokonca aj jeho trpezlivosť. Pri tých čarovných slovíčkaj studená voda jej na tvár vystúpila nádej. ,,Hovoríš studená voda?"
Ashieta horlivo prikyvovala Yoriho lsovám. Akoby zabudla, čo mu chcela len pred necelými chvíľami vyviesť. Ktovie či sa nebála tej vody viac ako odlepenia. Shaine vyhľadala Gemovu tvár. Nadvihnuté obočie vzala ako ponuku. Hodlá sa ju využiť. V podstate stoja oni dvaja proti Yorimu. Ak potkne Ashietu a zachytí sa o Yoriho, potom ju budú ťahať za sebou. S jej váhou podobnej tej Shaininej by nakoniec len mohli vyhrať. V očiach sa jej rozžiarilo. Nebadane prikývla.*

Yori, Gem







*Kým čakal ako sa Shaine rozhodne oprel sa lakťami o kolená a spojenými bruškami prstov na ukazovákoch si zamyslene prechádzal po spodnej pere. Pozorovať Yoriho v opare dočasnej zamilovanosti bolo pre neho podobné ako sa ráno zobudiť a sledovať ako sa za oknami mení počasie. Mohol by Ashietu vyhľadať neskôr a poradiť jej, aby na Yoriho zabudla inak si len viac ublíži, ale to nebol jeho štýl. Najskôr by mu zabuchla dvere pred nosom s tým, že sa nemá pliesť do jej záležitostí, a tak znovu preniesol pohľad na Shaine akurát včas, aby zachytil jej súhlasné prikývnutie. Kúpeľňa nebola ďaleko no aj tak potrebovali konať rýchlo, pretože Yori bol napriek opitosti v strehu. Potreboval uveriť tomu, že je so svojou kožou v bezpečí, preto sa Gem znovu pohodlne oprel o kreslo a pokrčil ramenami.
Yori podozrievavo prižmúril oči a držal obe dievčatá na mieste, ale v okamihu ako sa chcel znovu venovať Ashiete sa niečo stalo. Bol príliš zmätený a jeho zmysly príliš otupené alkoholom, aby to bol schopný všetko vnímať v nejakej postupnosti. Buď to bola Shaine alebo Ashieta, ktorá sa odrazu zapotácala a chytila sa ho. Takmer stratil rovnováhu, ale odrazu sa akoby odnikiaľ zjavil Gem a pevne ho držal za látku košele na ramenách.
„Hej! Kamoš, čo to stváraš?“ snažil sa ho odstrčiť, ale nemohol, pretože ruky mal stále nepohyblivé, a to ho rozčuľovalo. Pod Gemových nátlakom sa Shaine aj Ashieta dostali spolu s ním pod sprchu kde na nich Gem spustil studenú vodu.
„Je ľadová!“
Gem ignoroval všetky nadávky, ktoré padali na jeho už od okamihu ako aktivoval hlavicu a sám vstúpil do sprchového kúta, aby pomáhal pri rozliepaní.
„Prepáčte, bude to chvíľku trvať.“ Ospravedlňoval sa Shaine a Ashiete, ale na Yoriho ani nepozrel. Namiesto toho si čoraz viac uvedomoval ako mu do oblečenia vsakuje voda a tričko spolu s nohavicami sa lepí na telo. Ale viac ako to si uvedomoval, že to isté sa deje aj v prípade oboch dievčat a Yoriho. Bude chcieť uteráky. Pri takej banálnej myšlienke sa odrazu zasmial a pokrútil hlavou. „Mali by ste tu na chvíľu zostať. Aspoň kým trochu nevyschnete.“ Navrhol neutrálne a silou držal Yoriho, ktorý sa stále vzpieral a vykrikoval nadávky. No po týchto slovách akoby sa upokojil a jeho pohľad sa obrátil na Ashietu.
„Áno, tento tu má pravdu. Mala by si tu zostať Shaine. Celú noc. Budem ťa zahrievať.“ Uškrnul sa pričom sa mu v kútiku úst prehĺbila drzá jamka, ktorá len podčiarkovala bezočivosť jeho žiadosti.*

Query Satho



*Dvere sa otvorili a jeho pohľad svojou vlastnou vôľou skĺzol po Nayarinom tele, ktoré zvodne obopínala čierna látka šiat. Akoby sa po nej kĺzali až k zemi, kamienky šikovne našité okolo výstrihu pútali zrak tým smerom a hoci to nechcel urobiť tak okato predsa len podľahol žiadostivému nutkaniu a jeho pohľad spod prižmúrených očí na okamih spočinul na lákavých oblinkách pŕs. Bol vo vážnom pokušení zatiahnuť Nayaree späť do izby a tam z nej tie šaty pekne pomaly vyzliecť až kým by pod ním neležala celkom nahá. Vedel si to dokonale predstaviť a práve milostné fantázie vnášali do jeho neutrálneho výrazu nádych niečoho temného a hriešneho akoby bol neustále na vážkach a bojoval sám proti sebe. Fialkové oči stmavli, keď sa naklonil a zľahka dráždivo pobozkal Nayaree na líce do kútika pier a zašepkal jej pri uchu.* Uvidíš, keď tam budeme. Si nádherná.* keď sa odtiahol na perách mu pohrával slabý úsmev, ktorý na okamih zjemnil ostré črty jeho tváre. Bruškami prstov pozvoľne skĺzol po Nayarinom predlaktí až k jej ruke, ktorú chytil do svojej mohutnej drapľavej dlane. Cítil ten rozdiel, hladká ženská ruka v jeho vlastnej bola ako jemná ruža zasadená do objatia drsného kra. * Pôjdeme mojím autom. * Niečo v spôsobe akým tie slová vyslovil naznačovalo, že mnoho ľudí v akadémii nemalo ani poňatia, že nejaké auto má. A ak to vedeli vôbec by nepredpokladali taký výstavný kúsok, keď o pár minút neskôr vošiel s Nayaree do súkromnej garáže a aktivoval ovládací panel. Stena sa pomaly odsunula a v podlhovastej miestnosti zažiaril rad stropného osvetlenia. Modravé svetlo sa rozlialo po dokonale naleštenom čiernom povrchu auta, ktoré už len svojím vzhľadom dávalo tušiť rýchlosť aká sa mu ukrývala pod kapotou.* Chcela by si šoférovať? Za jeden bozk je na túto jazdu celé tvoje.* uškrnul sa Query a provokačne potriasol kľúčikmi blízko svojej tváre. *

Shaine X, Ashieta

*Ani jedna z nich sa úplne nespamätala z Gemovho útoku, aj keď Shaine to čakala. Také rýchle rekacie prekvapili dokonca aj ju. Alkohol však otupil jej pripravené zmysli. Ashietine telo príliš neprotestovalo. nechalo so sebou zametať do kúpeĺne. Síce nedoborovľne, ale vo svojom stave nemala na výber. Len sa podrobiť. Shaine sa trochu snažila Gemovi ťahaným pomôcť, no skôr to vyzeralo, že on ťahá všetkých troch. Síce ona šla dobrovoľne, lenže sa jej v takejto spleti tiel nedalo veľmi niečím ťahať. Bolo to skôr na jej sily. Syčavý zvuk oznámil očakávanú ľadovú vodu, ktorá aj tak vyčarila šok na oboch ich tvárach. Ashiete z úst vyletel mocný výkrik napĺňajúci okolité bubienky mohutným zvukom. ,,Ja vás oboch zabijem."
Shaine padla ľadová voda vhod. Schladila myšlienky aj pocity. S úľavou si prehrabla mokré vlasy. ,,Ďakujem Gem." Zaškerila sa na Yoriho a Gemovi venovala ďakovný úsmev. Bez neho by eśte stále nemala nádej na odlepenie. ,,To je v poriadku. S radosťou si postojím pod ľadovou vodou, len keď ma tohto zbavíš."
Nepozrie sa na zdroje svojho hnevu, napriek samozrejmosti o koho ide. Ashieta trpiteľsky stála pod ľadovou vodou. Tiekla jej po tvári, nevyjímac oblečenie. Biele šaty kvalitne presakovali jej telo. ,,Och nie." Otočila sa im chrbtom. Samozrejme si pod ne nič neobliekla. Shaine si to hneď všimla a so smiechom hneď dala najavo svoj názor. Yoriho slová statočne odignorovala. ,,Jedna ti tu bude stačiť. " Nemá v úmysle ťahať Ashietu preč. Chce si len užiť, no toto uprednostňovanie zábavy bude mať zajtra následky. Hneď ako trochu vyschne sa poberie do svojej izby. Zajtra ju čaká skoro ráno ten hnusný ochranca práv, len aby sa jej pomstil. Skutočne sa cíti menej cenný. To jej krvný tlak ešte viac zvýši chytí silno Yoriho za rozkrok. ,,Nechci ma naštvať. Vystačím si aj sama." Dá ruku preč a vloží si ju pod vodu, akoby sa bála dákej infekcie.*

Nayaree Rezisté

*So záujmom si prezerala jeho zrelé telo oblapené oblečením. Vyzeral tak....Nevedela to definovať. Nevedela, čo ju na ňom tak lákalo. To divné mravčenie v jej žalúdku vždy keď prešiel okolo, alebo ju nebodaj oslovil. Čo to bolo? Možno vďaka tej neidentifikovateľnosti ju to stále ťahalo k nemu. Nemienila sa od neho odpútať úvahami. Tento raz si vychutná každú jednu sekundu s ním. Úplne odignoruje alkohol, aj keď pohárik proti nervozite by padol vhod. Len si ním potrie pery. Jeho pohľad ju na tele pálil, avšak príjemným spôsobom žiadanosti. Bozk, tak jemný napriek všetkému vzbudzoval nehoráznu túžbu. Akoby sa práve za tou jemnosťou ukrýval dráždivý odkaz. Musela ho pre tentoraz odmietnuť. Už by sa od neho neodtrhla, čo si na chodbe nesmeli dovoliť. Na klebety mala ťažké srdce. Nie kvôli sebe, ale kvôli tomu druhému človeku, ktorý sa väčšinou zviezol s ňou. Opäť raz tie tajnosti. Nebola na ne nikdy pripravená. Vždy chcela vedieť s čím má dočinenia predtým, než sa to stane. Ak to nie je práve niečo neočakávateľné. Nad komplimentom sa zľahka pousmeje. Snaží sa udržať červeň v lícach na uzde. Nechce vyzerať ako dievčina v rozpakoch. Nechala svoju ruku vkĺznuť do tej jeho. Sledovala ten kontrast. Jeho mužná ruka na tej jej, drobnej.* Tvojím autom? *Nevedela si úplne predstaviť jeho auto. Aké by sa k nemu len hodilo? Kráčala za ním a keď zastali, napäto sledovala odsúvať stenu. Pri pohľade na svetlom osvetlené auto jej padla sánka. Keď prvotné prekvapenie pominulo, dokázala si ústa zavrieť.* Och môj bože. *Prešla obdivne okolo auta. Rukou pohladila kapotu. Na tom by sa milovalo. S úškrnom si založila vlasy za ucho. Vrátila sa k nemu. Nemohla uveriť jeho výzve. S potešením sa vrhla na jeho pery a náhlivo ho pobozkala. Vytrhla mu kľúče z ruky a s výrazom malého dieťaťa natešene otvorila dvere. Sadla si. Interiér auta bol tak isto dokonalý. Nikdy by o ňom nepovedala, že bude niečo také vlastniť. Strčí kľúč do zapaľovania a otočí ním. Nečaká pokým si Query sadne. Dokonalosť stroja ju natoľko opantá, že okamžite dupne nohou na pedál. S potešením počúva auto prilepené na to isté miesto vydávať hrejivé zvuky motora. Stláčaním pridáva na intenzite, až z neho nohu spustí. Počká pokým obsadí miesto vedľa nej, až potom na neho uprie svoju natešenú tvár.* Tak kam to ideme? Aby som trafila. *Usmeje sa nevinne.*

Taliah Nura

*Všimol si, ako zastavila medzi oboma posteľami a i keď to nedal najavo, domyslel si, prečo sa tak stalo. Teda aspoň si myslel, že si to vyložil správne, i keď, hovorilo sa predsa že muži nechápu ženy. U neho to zvyčajne platilo dvojnásobne, i keď teraz by sa pokojne i stavil.* Musíš si predsa to skrývanie natrénovať *Odvetil akoby nič s úsmevom na tvári, podišiel za ňu a opatrne ju potisol smerom k svojej posteli. Tam ju obehol, zdvihol prikrývku a čakal, kým si vlezie do jeho postele. Zdalo sa mu to lepšie, hneď z niekoľko dôvodov. Svoju postel poznal a vedel čo sa na nej dialo, zatiaľ čo u Adama, jeden nikdy nevie. Poslať tam Emu spať, to radšej nie. A tiež, nebol si istý, kedy Adam príde a v akom stave príde. Lepšie keď tam bude spať on keby prišiel opitý a hodil sa do postele bez rozmýšľania či je prázdna.* Už ju budeš mať aj vyhriatu, tak rýchlo lez, nech zbytočne nevetráš *Čakal aby ju mohol prikryť a samozrejme že len tak trepal hlúposti.*

Beth Piatre Delany


*Stará drobná žienka križovala jednotlivé chodby svojim rezkým krokom, i keď mladý člověk by to skôr nazval slepačním krokom než rezkým chôdzou. No stará žena, ktorej vek nikto nepoznal, predsa len, nepatrilo sa hovoriť koľko ma žena rokov, išla práve na tento tajený vek naozaj živo, dokonca občas zavrtela bokmi, ostalo jej to z mladosti. Telo už zvráskavené, trošku zaoblené, mala zahalené do jej obľúbenej zelenkavej farby, hodiacej sa k jej očiam. Šedivé vlasy, na ktorých sa už nedala rozoznať pôvodná farba mala teraz v čelenke, nenosila drdol, lebo si potom pripadala ako taká stará ženská smerujúcu do šrotu, za ktorú sa neuznávala. Ako ona hovorila, stará bude, keď sama uzná. Zvráskavená tvár so stálym úsmevom a akousi iskoru v očiach vyvolávala pocit, že všetko vie, všetko vidí no nesúdi. Už dávno ju mali prepusiť, no nikto to neurobil. Nikomu nezavadzala, s nikým sa nehádala, skôr prinášala dobrú náladu kadiaľ chodila. Už nemala nijakú rodinu ku ktorej by išla, celý život prežila na tejto škole. Ako študentka, potom ako seladin a teraz už len taká občasná výpomoc. Jej poteším boli študenti, pretože nikdy nemala deti, s manželom sa im nepodarilo i keď, snažili sa veru až do samého konca, než chudáčisko nezomrel. Teraz si vykračovala jednou z rušných chodieb, i keď i ruch už upadal. Mala celkom chuť nahnať ich nazad, nech sa zabávajú kým sú mladí a nech neplitvajú životom. Ona ho prežila naplno a stále ho prežíva naplno v rámci svojho veku.
„Dobrý večer madam Delany...“
„Adam! Už som ti predsa povedala že ma nemáš volať madam, na také si nepotrpím a je to, akoby som bola stará vyschnutá panna a ja som si veru užívala kým sa dalo a bolo s kým. Neraz sa na nás i susedia sťažovali...“ ponorila sa do jednej z takých bujarích rán a kráčala si ďalej, potľapkajúc červenajúceho sa Adama po pleci, akoby nič. Nebola veru žiadna moralistka v takýchto veciach, i keď, vernosť to áno. Sama si po nájdení toho pravého užívala už len s ním.Studenti ju poznali, ako kráčala, nikto neskrýval alkohol, páriky nalepené na sebe dobrovoľne či nedobrovoľne sa usmiali a zdravili a ona sa len smiala na kadečom, čo videla.
„Och, keby som mladšia, hneď by som sa k tebe prilepila,“ prihovorila sa jednému osamotenému chlapcovi ktorý k nej zo zábavy natiahol ruku. „Joj mladý môj, so mnou by si nestíhal,“ usmiala sa a odhalila zuby z protézy, vykračájúc si ďalej s ešte širším úsmevom*

/obrázok bude ked sa nájde to len chvílka nudy ked sa izba premeni na jaskynu a človke na na starom pc kde to ide tak akoto ide /

Maels

*Keď každým kúskom svojho tela bol sústredený na jej dotyky, bolo to akoby všetko vnímal raz tak silno. Akoby bol každý dotyk zdvojnásobený. Taktiež keď sa mu dotýkala predlaktia. Cítil ako mu pokožkou prechádzalo zvláštne brnenie, také príjemné až mu to prišlo ako pálenie. Prekvapila ho tým čo sa odhodlala povedať, lebo nič také by nebol čakal. Predpokladal smiech, možno jeho poníženie, či vysmiatie, ale nie slová, ktorými akoby bola prijala to čo za absurditu povedal. O to väčší stres prišiel keď si uvedomil, že by jej rád odpovedal. No nevlastne on sám nedostal odpoveď. Najskôr protiotázka, alebo odpoveď? To bolo ťažké na zamyslenie sa. No keď sa k tomu vrátil, povedala mu oddáš sa mi tak ako ja tebe? Vážne to povedala?* Ty sa mi oddáš?* zašepkal prekvapený s pohľadom naďalej pevne upretým na jej tvár, aj keď ona očividne nemala v záujme sa naňho dívať. Jednostaj jej pohľad unikal iným smerom a on sa viacej díval na jej vlasy, než do jej očí.* Čo ak ti poviem, že budem?* Dodal tak pokojne ako pred tým. Ako sa vlastne dostali k toľkej vážnosti? Mey mala na neho zvláštny vplyv. A ona sa hanbila a potvrdila to ďalšou vetou, ktorú povedala úplne odveci.* Tak to je potom dobre, lebo teraz som takou veľkou pomarančovou žuvačkou.* Očká sa mu smiali a hrali všetkými iskrami. Aj keď chcel povedať niečo vážne, nemal asi teraz tú správnu formulku, lebo nevedel čo by mal povedať. Zase by tresol čosi o sexe, či orgazme, či hocičím spoločným s tým, teraz pre zmenu o varlatoch a to by dopadlo. Nečudoval by sa, keby sa od neho odtrhla aj s pokožkou a zdrhla by ako gáfor.*



Arutha

*Ona si vážne myslela, že jej dovolí, aby si ho odfotila? Ale veď on by bol na tom horšie než ona, keby sa jeho fotka náááááhodou objavila niekde "vonku". Na verejnosti. Keby sa to niekedy dostalo k Maelsovi mohol by rovno spáchať samovraždu, lebo toto by nebolo dopadlo dobre. Prezývky baleťák by sa nikdy nebol nikdy zbavil. A je mu to treba? No je mu to treba???* Nie!* Zvolal zúfalo. To jedno nepodarené dievčisko sa ho snažilo presvedčiť a celkom sa jej to aj darilo. Veď vždy bol tým, ktorý bol za všetku srandu? Prečo by mu malo tak vadiť, keď by sa to malo aj stať, keď by riskoval svojho zhovadenie? Kedy mu začalo takto na sebe záležať? Aspoň trochu sa vari chcel páčiť, či čo? Zagánil na ňu.* CHceš povedať, že tú fotku by si nikde nezverejnila? Načo by ti potom bola?* Nechcelo sa mu veriť, že by to chcela iba tak pre seba. Však to nedávalo zmysel potom. Nerozumel tomu absolútne. Si to chcela založiť niekam do albumu pod slová Najväčší trapas či niečo podobne duhcaplné a relatívne vtipné? Alebo by to raz rada ukázala deťom, že aha akého magora som poznala? Krásne vyhliadky na budúcnosť. Vôbec na ňu nebol zlý. To nebola pravda. Preháňala. Ale aj tak sa na ňu usmial. Asi pre myšlienky- typická ženská.* Máš nadbytočnú energiu, ktorú potrebuješ vybiť? Však to stačí, aby som ti robil zle a hneď si vybiješ baterky.* Bol prekvapený, že Kala má "nevybité" baterky. Čo išla na náhradný generátor? Však on už bol celkom aj unavený. Ale to bolo aj tým, že ju nosil. Však naosiť také teleso, také ťažké kosti. Sám sebe sa nečudoval.*



Ema

*Páčilo sa jej, že ak si aj Taliah všimol jej nervozitu, tak bol taký milý, že nič nedal najavo. Takmer sa nad tou jeho vtipnou pouznámkou pousmiala, ale aj tak jej nervozita bola priveľká, aby to dala najavo. Cítila akoby každý sval na jej tele bol z kameňa a ona sa ledva dokázala pohnúť. Až to lákavé gesto kedy odhrnul prikrývku ju konečne rozhýbalo. Takejto naozaj lákavej ponuke sa jednoducho nedalo odolať. Rýchlo vhupsla do jeho postele, pričom sa chrbtom oprela o stenu, netušila totiž či sa k nej chce pridať, alebo nie. Len tak pre istotu, nebránila by sa, však mu obsadila posteľ. A on bol jednoducho taký, že sa absolútne nebála jeho možného obchytkávania. Tým si bola naozaj istá. Nebol dôvod. Ako ležala na boku, ruky zopäla akoby sa modlila a zložila si ich pod hlavu a tak si ju mierne podoprela a pozrela jeho smerom. Neplánovala sa pýtať, či ide k nej, alebo k tej kope, jednoducho vedela, že čoskoro Taliah jej dá najavo ako bude. Ale samotnej sa jej nepozdávala skutočnosť, že by ho mala vysačkovať a on by si mal ľahnúť do tej hŕby bordelu, ktorá jej pripomínala skôr skládku odpadu než posteľ. Aspoň že to tam nesmrdelo ako na skládke. To by bolo asi horšie. No keď si ľahla do postele a hlavu si zložila na Taliahov vankúš, okamžite pochopila aké to je ležať v mužskej posteli. Bola celá presiaknutá jeho vôňou. Vôňou Taliaha. Pokojnou a opojnou. Až teraz sa neubránila úsmevu, preto ho okamžite zakryla tým, že zaryla nos do vankúša.*

Kala

*Jeho zúfalé zvolanie na jej perách stále zelenkavých vyčarilo úsmev. To hádam nebolo ani možné, ako sa snažil brániť tej fotke. Akoby od toho závisel ďalší jeho život. Aj keď, s Maelsom možno i o život išlo, no ale veď ona to predsa zverejniť nechcela.* Ale no taaak, prosím *Už to bola naozaj doba, čo niekoho tak úporne skúšala presviedčať a hádzať psíkovský pohľad. Ale bolo to príjemné dívať sa neho, i keď bol premenený na ufónika.* Och, no načo, na pamiatku predsa. Mám celú škatuľu fotiek, raz budem stará a musím niečo mať, čo mi pripomenie veci, keď pamäť nebude stíhať. Taká zlá by som na teba nebola aby som to zverejnila...jediná osoba ktorej by som to bola ukázala je Ema, ale tak veď vieš. Takže len ja...a ty....kľudne ti jednu tiež potom vytlačím...*Upriamila na neho nevinné modré očká a dúfala že zmení odpoveď na takú, ktorá sa jej bude pozdávať viac.* Ja mám v noci zvyčajne viac energie než cez deň, asi som skôr nočný vták. I keď je fakt, že keď už si lahnem že idem spať, som ako taký medvedík v zimnom spánku, nezobudí ma ani nájazd tankov...*Mala však pocit, že on by už aj zavrel oči a spal. Tá predstava vlastne nebola zlá, rada by ho videla spiaceho. Preto sa napokon pomrvila, dostanúc sa trošku bližšie k nemu aby nabrala väčšie pohodlie, i keď, s rukami na jednom mieste pričom jedna tak čudne tŕpla to bolo dosť nanič.* Myslím že ty by si mal začať nabíjať baterky, nech zajtra vládzeš predviesť to medvedie objatie *Zazubila sa a ako bola bližšie, spokojne sa nadýchla jeho mužskej vône. Bola si istá že sa jej bude spať úžasne.*

Taliah Nura

*S úsmevom sledoval ako sa napokon „skočila“ do jeho postele a prikryl ju prikrývkou až po krk. Veď keby jej bolo teplo, mohla sa odokryť. Takto jej ale vytŕčala hlava a on neodolal, postrapatil ju v rýchlom geste vo vlasoch. Potom pozrel na Adamovu posteľ, slabo si vzdychol a pozrel na hodinky. Možno sa o hodinu či dve vráti a ak by on ležal v jeho posteli, mohol by dostať nápad za stavu pripitosti, hodiť sa do jeho. No a to nebolo dobré. Preto prešiel ku skrini, vytiahol deku a hodil ju vedľa svojej postele. V izbách bolo príjemné teplo, podlaha bola vyhrievaná, predsa len, tu sa dbalo o študentov, mali byť predsa výberom z najlepších a mali reprezentovať letectvo planéty. Natiahol sa po jeden drobnejší vankúš, hodil na zem i ten a ľahol si na deku. Takto Adam určite nebude vymýšľať somariny za žiadneho stavu a ak by sa aj priblížil, jeho by pri tom zobudil.* Musíš byť už unavená? *Prehovoril pozrúc na kraj postele, i keď tam ju nevidel, predsa len sa opierala o stenu. On unavený teda bol, ale ona spomínala že dnes hádam ani od vzrušenia nezaspí. Preto je možno zvedavý či už zmenila názor, predsa len, bolo dosť hodín. Prípadne dosť málo.*

Mey Small



*Teraz bola šťastná, že je k Maelsovi pripútaná takto a nie tvárou v tvár, aby si mohli hľadieť do očí, pretože potom by sa celkom iste prepadla pod zem od hanby. Akoby niečo z jeho živej a bezstarostnej povahy prešlo aj na ňu a po tých slovách, čo povedala už samú seba nedokázala poznať. Bolo to akoby v nej driemali vášne, ktoré sa v Maelsovej prítomnosti drali na povrch celkom prirodzene no zároveň pritom ešte stále cítila rozpaky. Predsa len, čo si o nej musí teraz asi myslieť? Z povzdychom si schovala tvár do dlaní a párkrát pokrútila hlavou. Rozmýšľala, čo by mala povedať, aby svoje správanie vysvetlila, ale na druhej strane... bolo tu vlastne potrebné niečo vysvetľovať? Možno bola hanblivá, ale myšlienka na to, že by sa s Maelsom milovala rozbúchala jej srdce iným spôsobom než sa to stávalo vtedy, keď sa náhle ocitla v nepríjemnej situácii. Toto bolo oveľa vzrušujúcejšie a jeho možný súhlas so všetkým ju nemohol ponížiť ani priviesť k myšlienke, že si z nej uťahuje, pretože bol až príliš vážny. Ťažko by sa jej opisovalo ako ňou zmietali celkom nové city, z ktorých mnohé ešte nedokázala presne definovať. Potrebovala by pokoj, odľahčenie situácie, aby zase nevytresla nejakú nepremyslenú hlúposť. Preto bola Maelsovi vďačná za tú poznámku o žuvačke, aj keď odpovedať na ňu nebolo o nič menej zložitejšie ako na tú predchádzajúcu. Rozhodla sa, že k tej sa radšej nevyjadrí. *Nabádaš ma na kanibalizmus?* zažartovala a po dlhom čase sa znovu placho pozrela na Maelsa. Oči mu žiarili tak nádherne až mala chuť natiahnuť ruku a pohladiť ho po líci. Aby to neurobila silno si preplietla prsty a spolu s pierkom ich držala v lone. * Myslím, že takýto osud obrovskej žuvačky by sa ti nepáčil.* nevedno odkiaľ sa jej v mysli odrazu vynoril obraz Maelsa zabaleného v lesklom celofáne a nedokázala potlačiť smiech.* Prepáč, predstavila som si ťa ako žuvačku. Už to nikdy neurobím.* vyhŕklo z nej a aby si Males nemyslel, že sa mu vysmieva ľavú ruku mu položila zľahka na lakeť a vážne prikývla hlavou. No niečo z úškrnku jej stále zostalo na perách, pretože sa ani napriek svojím slovám toho obrazu nemohla zbaviť. Jemne ho podpichovala a zároveň tým zastierala vlastnú túžbu.*

Arutha

*No úúúchvatná. Pomyslel si nie moc nadšene. Ak ho bude ešte dlho takto prosíkať, tak to sa bude môcť ísť akurát tak vypchať a strčiť do vitrínky. A rovno už v trikote. Naozaj krásna predstava. Len čo je pravda.* No skvelé, že na pamiatku.* Zafrflal "nadšene" a pritom poriadne zagúľal očami.* To nie je moc pozitívne, že na pamiatku. A tobôž nie keď hovoríš o krabici plnej fotiek a ostatných vecí.* Teraz naozaj hundral ako starý dudroš, ale nikdy sa nie moc rád fotil. Na fotkách nikdy nevyzeral dobre a bol aj celkom rád. Žiaľ ani jeho hollywoodsky úsmev, ktorý s Maelsom radi predvádzali, mu nepomáhal.* Predstava, že ma ukážeš rad svojim vnúčatkám a deťom v tom trikote, krásne vypasovaného, ma moc neláka. A hlavne keď si pomyslím, že tie decká spustia smiech typu: "To čo za magora?" No to je fakt potešujúce.* Ale aj keď sa tomu bránil, tak sa pri tej poslednej myšlienke musel mierne uškrnúť. Aj keď sa mu to nepozdávalo, úškrn mu pery vykrivil do poriadneho úsmevu. A síce to bola sranda na jeho osobu, možno by sa bol nad tým aj zasmial.* Ty si nočné vtáča? Nemal som cez deň pocit, že by ti chýbala energia, keď som ťa tak videl.* Keď ich vtedy videl a stretol, nemal pocit, že Kale ubudlo, alebo opačne, pribudlo na energii. Veď bola stále rozkokošená rovnako. Určite mala niekde ten generátor, ktorý jej dával stále energiu. Keby nemal zalepené ruky, určite by ju poprekukával, či na zadku nemá niekde drôtiky.* Neboj sa, moje mackovské objatie ti bude dostupné hocikde a hocikedy, ale zajtra ťa pekne prehliadnem kde máš tie drôtiky na generátor, čo ti dáva neustálu energiu. Nakuknem ti pod sukňu.* A nato jej vyplazil jazyk ešte.*

Yori, Gem






*Yoriho reakcia na ten chmat bola typicky mužská a predvídateľná. Tvár sa mu stiahla do grimasy a od nepríjemne bolesti div nevykríkol. Ty mrcha! Myslel si, že si to „nežné“ oslovenie len pomyslel, ale Gemov znechutený pohľad ho vrátil do reality, a tak len pokrčil ramenami a kývol k Shaine hlavou. Niekedy popri tom si uvedomil, že ruky má znovu voľné a znovu nimi môže naznačovať gesto nevinnosti.
„To ona začala. Ja som bol len milý.“
„A ona ti milo odpovedala.“ Uškrnul sa Gem a pomohol Shaine von zo sprchy. Sám na sebe cítil ako sa vlhká látka viac sťahuje okolo jeho tela a chladí až tak, že mu začali modrať pery. Napriek tomu stiahol z držiaka vedľa umývadla suchý uterák a prehodil ho Shaine cez plecia a hlavu.
„Vyzeráš ako maharadža.“ Zažartoval, pretože chcel zmierniť jej pobúrenie. Možno na to nebola tá poznámka najvhodnejšia, ale vyslovil ju s takým priateľským úsmevom, že si ju Shaine nemohla vysvetliť nijako inak ako jemné podpichovanie. Podľa toho, čo už o nej vedel a samozrejme z pozorovania zistil, že si nikým nenechá skákať po hlave a v zásobe ma vždy pripravených niekoľko britkých odpovedí. Preto len úklonom hlavy naznačil smer do izby a ešte doplnil.* Pohľadaj si v skrini nejaké suché oblečenie a samozrejme Ashieta tiež. Ja tu počkám s Yorim kým sa prezlečiete.“ Až vtedy, keď ho spomenul, si Gem náhle uvedomil, že na dlhší čas prestal na Yoriho dávať pozor, a tak sa rýchlo vrátil späť k sprche. Jeho bezstarostný spolubývajúci si práve vyzliekol svoje obľúbené, no do nitky premočené, sako módneho strihu a následne ho prehodil Ashiete cez plecia. Bol od nej vyšší a ramená mal širšie takže sa spodný len držal len pár centimetrov nad jej kolenami. No nebol by to on keby si predtým neodpustil pohľad na jej dokonalý zadoček spriehľadnený dokonale navlhčenou a priľnavou látkou. „ A čo ty, srdiečko? Nechceš tu dnes večer zostať pekne so mnou a trošku sa ku mne pritúliť? Sľubujem, že sa budem správať ako mních.“ Yoriho ruka zľahka prečesávala Ashietine vlhké vlasy a zahŕňala jej ich za ucho. Jeho reči boli absurdné, pretože keby mohol sám by nejakú mníšku zviedol.
Gem strhol z držiaka pri sprche nový uterák a zhúžvaný ho hodil Yorimu do hlavy, ktorý ho zachytil v poslednej sekunde.
„Môžete sa odtiaľto pakovať? Vedieme s Ashietou vážny rozhovor.“ Yori sa odrazu odmlčal a s nadvihnutým obočím sledoval Ashietu zvedavým pohľadom. Bol by rád keby zostala a bol by nekonečne vďačný za to keby ostatní rýchlo zmizli. S Gemom by nebol problém, ten sa vždy seriózne vytratil, keď potreboval byť s dievčaťom osamote, ale v poslednom čase začal jeho milostné dobrodružstvá z neznámeho dôvodu sabotovať. *

Query Satho





*Len čo sa usadil vedľa Nayaree aktivoval sa bezpečnostný pás, ktorý sa mu priečne skrížil cez hruď a slabo cvakol pri dopnutí. To isté urobil aj pás na strane šoféra no nezdalo sa, že by to vzrušenú Nayaree odpútalo od jej zvedavosti, pretože mu vzápätí znovu položila toľkokrát opakovanú otázku, že sa musel usmiať a natiahnuť ruku k jej tvári. Končekmi prstov zľahka prešiel po sánke a nakoniec chytil jej bradu medzi palec a ukazovák, aby si ju mohol k sebe pritiahnuť bližšie. Nechcel odvádzať jej pozornosť od šoférovania, na ktoré sa očividne tak veľmi tešila, ale nemohol si ani odpustiť bozk, po ktorom zatúžil oveľa viac len čo dostal prvú ochutnávku. Dráždivo pomaly najskôr obkrúžil Nayarine pery jazykom, malú chvíľku sa s ňou len tak pohrával a doprial si všetkých možných slastí od nežných pohladení perami až po hlboký vášnivý bozk, ktorým svoje aj Nayarino mučenie ukončil. Keď sa odtiahol a uprel pohľad pred seba do čela mu ešte stále padali pramienky vlasov, ktoré síce narúšali jeho uhladený výzor no zdôrazňovali elegantnú nedbanlivosť , pri ktorej pôsobil oveľa uvoľnenejšie a prístupnejšie. Musel sa veľmi krotiť, aby celý výlet nezrušil už v tom okamihu ako sa od Nayaree násilne odtrhol a mysľou mu prebleskovali zážitky z minulej noci. * Keď odtiaľto vyrazíme na prístrojovej doske naskočí navádzanie. Ukáže ti vždy len ten bod, do ktorého smeruješ a potom znovu ďalší až kým nebudeme v cieli.* obrátil tvár znovu k Nayaree a oči sa mu záhadne leskli.* Asi sa pýtaš načo toľko tajností, ale chcem ťa prekvapiť.* Dlhé roky sa staral len sám o seba a vyhovovalo mu to, ale pre Nayaree chcel urobiť viac ako ju len zobrať na večeru do bežnej reštaurácie. Chcel jej dokázať, že jej blízkosť mu je cennejšia ako všetky peniaze, ktoré mal a nebolo ich málo. Len dúfal, že si to Nayaree nevysvetlí ako zvláštny úplatok za včerajšok, pretože len veľmi málo žien chápalo jeho tajnostkársku a pritom absolútne priamu povahu.
Naplánoval cestu tak, aby viedla cez mesto potom popri jeho okraji a nakoniec sa stáčala znovu do východného centra. Poznal každý jeden úsek a vedel, že Nayaree si môže cestu pokojne užiť aj s nádherným výhľadom a rýchlosťou, ktorú na prázdnych vedľajších linkách nikto neobmedzoval. Cieľom bola záhradná reštaurácia presne na okraji mesta a začínajúceho sa predmestia takže všade naokolo bolo dosť zelene a rovnako tak aj v srdci samotnej Laviáž.* Pripravená?* opýtal sa zrejme celkom zbytočnú otázku a s potuteľným úsmevom na perách sa tešil na nadchádzajúcu jazdu.*

Shaine X, Ashieta

*Neodškriepiteľná spokojnosť hrdo kráčala po jej tvári. Miluje spôsobovať bolesť objektom svojej nenávisti. ,,Ty nevieš, čo je to milosť. Kde si tento pojem počul?" Slovo pojem zvýrazní, akoby hrozilo, že Yori ho nepochopí. Celou svojou existenciou sa ho pred sebou snažila zhodiť. Odbila tieto pocity preč úsmevom venovanému Gemovi. Fakt jeho prítomnosti v nej podporoval trhať zvuky z Yoriho úst pohľadom. Uterák padol vhod, aj keď jej so svojou kompletnou váhou dopadol na mokré telo a oblečenie. Jemným pohybom si ho zložila z hlavy. Kútiky vyšvihla do úškrnu, pokým si jeho okrajmi šúchala vlasy. Na jeho pokyny len krátko pokývala hlavou. Vďačila mu za slobodnú voľnosť svojich rúk. Prešla ku skrini kašlajúc na Ashietu. Aj tak si vždy robila, čo chcela. Ak teda chce robiť hlúposti, prosím. Len nech ju potom do toho neťahá. Otvorí skriňu. Dúfa, źe tie veci ktoré si na seba navlečie nie sú Yoriho. Nezniesla by jeho pach na svojej pokožke. Mokré šaty zo seba rýchlo strhne a pohodí ich na zem. Bez zlého pocitu si navlečie nenápadné tričko vylovené z útrob skrine. Cíti sa v ňom pohodlne.
Ashieta zahanbené stojí v sprche. Keď mokré sako padne na jej ramená, úľava sa dostaví okamžite. Otočí sa s úsmevom k Yorimu. ,,Och. Ty si džentlmen." Na všetky návrhy prikývne. Na tvári sa snaží nepúšťať práve pocity zožierajúce jej vnútro. Takéto pozvanie čakala.
Shaine pretočila očami. Reči z kúpeľne sa k nej bohužiaľ šírili podivuhodne rýchlo. Ashieta sa popri nej predrala ku skrini a tiež si vybrala nejaké tričko. Bolo tu teplo a tričká zahaľovali všetko čo bolo potrebné, takže ďalšie kusy odevu si nehľadali. Shaine nerobilo problém prejsť po chodbe do svojej izbe len v tomto. Nadradene sa posadila do kresla, kde sedel Gem, no predtým sa na neho spýtavo pozrela. Ak by mu prekážala, môže ju predsa kedykoľvek vyhodiť. Ash si rukami rozstrapatila mokré vlasy. jej oblečenie skončilo na kope. Shaine mala veľkú chuť odísť, no presne to Yori chce a keďže sa vyžíva hlavne v jeho ,,bolesti", rozhodne sa ešte pár minút ostať. ,,Vy dvaja holúbkovia kľudne načnite, čo ste chceli." Črty jej tváre naberali pobavený výraz.*

Nayaree Rezisté

*Sedadlo nevtierateľne kopírovalo jej drobný tvar tela. Kráľovské sedenie muselo priam kričať z tváre, pretože na jej pokoji sa to odrážalo. Volant zvierala pokorne v rukách. Vari sa nebojí zveriť niečo tak nadpozemsky nádherné do jej rúk? Ona sama by mu mala klepnúť po prstoch, lenže ťahať ju od čierneho auta v tejto chvíli, by nemuselo skončiť najšťastnejšie. Bezpečnostný pás pôsobil pokožke ľahkosť. Napriek bezpečnosti ho pojala skôr ako ďalší kus odevu. Taký bol jemný. Nebyť tu Query, pomaznala by sa s každým centimetrom luxusného stroja. Unesene prechádzala po prístrojovej doske. Chcela priasť, ako malé mača. Už vie, k čomu ho ku konci večera donúti, či sa mu to bude páčiť, alebo nie. Dotyky jeho rúk na tvári vnímala mierne neprítomne. Bozk sa však postaral o plnú pozornosť, ktorú však aj tak o pár minút stratí. Plne si vychutnávala Queryho pery, pokým jej to dovolil. Noha sa jej na pedáli chvela. Už chcela štartovať. Nenápadne očkom hodila na jeho tvár. Vyzeral dokonalejšie, než obvykle. Nemohla uveriť, źe práve s ním sa chystá na večeru. Uštipla by sa, no to by bolo nápadné. neostáva jej nič iné než dúfať, že je to skutočné a jej myseľ sa nezahráva s obrazmi túžby. Prikývne.* To zvládnem. *Musel jej veľmi dôverovať, keď jej zveril svoje auto. Ona is prestávala každou sekundou veriť a menej a menej. Vrátiť mu ho na kusy, by nebolo práve najlepšie zbližovanie. Namáhavo zo seba striasla paniku optimistickými predstavami. Podľahnúť, to by bolo najhoršie pre túto chvíľu.* Milujem prekvapenie. *Usmeje sa. Klamárka. Chce mu urobiť radosť, aj keď takýto druh tajností sa jej nepozdáva. Ale prepracovanosť, ktorá sálala z celého tohto plánu ju udivovala. Predsa len si dal námahu pre vykúzlenie fantastického večera. Už teraz bola očarená. Chcela vedieť, čo bude teda nasledovať, ak si ju získal už teraz.* Pripravená. *Presne na toto čakala. Potiahne ručnú brzdu a pedál stlačí so zasvišťaním. Neunúva sa predviesť pomalý začiatok. Divosť z nej unikla skôr, než ju stačila spomaliť. Pokojne sleduje navigáciu, ktorá ju ťahá cez jednotlivé body. Jazdu si užíva s úsmevom na perách. Pohľadom sleduje cestu, ale sem-tam podľahne čaru nejakej budove, prípadne zaujímavej zelene. Prejde posledným bodom. Očakávanie sa v nej stupňuje. Po chvíli zastane pred impozantnou budovou. Z vonku vyzerá príjemne. Určite budí rovnaké pocity z vnútra. Vnímanie naplno venuje prezeraniu budovu. Čoskoro si uvedomí, źe už stoja. Sklamane zamrnčí. Vloží do toho plne malé dieťa, nachádzajúce sa niekde v jej vnútri. Jazda bola príliš krátka. Našťastie si ju stihla dostatočne vychutnať. Otočí sa na Queryho.* Toto je hádam, naša konečná zastávka.

Kala

Och, čo toľko dudleš, veď je to len fotka. Nepovedala by som do teba že ťa rozhodí takto jeden trikot a fotenie sa *Poznamenala s úsmevom, no potom si napokon sama pre seba povedala, že ak mu to tak moc vadí, nechá ho tak. je možno síce švihlá, no nerada niekoho do niečoho núti, už len preto, že ju rodičia nútili do toľkých vecí. Nechce robiť to isté, nechce byť ako oni.* Neviem, mne keby ukážu takú fotku tak určite nepoužijem slovo magor. Skôr by som sa rozosmiala a skonštatovala, že to musel byť iný haluzák *Zachichoce sa a potom ho oboznámi so svojím vnútorným rozhodnutím, i keď tak trochu nechápe samú seba. Niekedy je až priveľmi tvrdohlavá a neodbytná, možno že teraz nie je len preto, že ide o Aruthu. Nechce aby sa mračil či frfľal.* Ale nemusíš sa fotiť, nejdem ťa nútiť, sama neznášam keď ma do niečoho niekto tlačí, čo vlastne robili len moji rodičia. *Ale tým som úspešne zdrhla, takže hurá svätý pokoj. Len moje rozhodnutia, môj život kde môžem byť bláznivá a nikto ma nepošle do blázinca.*Noo....vlastne...*Pekne ju teda prekukol. Ona mávala vlastne energie na rozdávanie skoro vždy, málokedy prišla fáza – nudy, či veta „mne sa nič nechce“. Sedenie na zadku ju odpudzovalo, aspoň také to nudné, pretože i sedenie na zadku so spoločnosťou býva často krát fajn. Veď i teraz jej je ako dobre. I keď, dobre vie čím to je. Vlastne kým.* Odhalil si ma! Energie mám i cez deň, som akási moc čulá v jednom kuse.*No mohla zato snáď? A k tomu, ona to nebrala vôbec ako nepríjemnosť, že jej stačilo málinko spánku a bola ako rybička.* Takže hocikde a hocikedy? Počkaj aby si to ešte neľutoval...*Podpichne ho, i keď ju nič konkrétne nenapadlo. No keby premýšľa, určite by niečo vymyslela.* Pod sukňu? *Nadvihla obočie a uprela na neho pohľad modrých očí, plný šibalských iskričiek.* Nemáš pocit že takú drobnosť ako kábliky by si cítil keď som na tebe bola usalašená? Asi by ťa....omínali... *Opätuje mu vyplazenie jazyka, nech mu nie je ľúto.*

Ema

*Gesto, ktorým jej postrapatil vlasy ju natoľko rozosmialo, že musela tlmiť smiech vo vankúši. Takto ju už dlho nikto nepostrapatil. Pripomenulo jej to strýka, ktorý umrel vo vzduchu, vraj šťastný ako blcha s úsmevom na perách, tak jej povedali rodičia. Ale on jej vždy s veselým smiechom chytil vlasy ako do jednej gučy a robil jej zle až kým sa jej nepodarilo utiecť. Milé. S prekvapeným výrazom a predsa aj v tichosti sledovala ako sa uložil na zem a neodvážila sa nakloniť z postele aby sa na neho pozrela. To fakt plánoval spať na zemi? Však to bolo nebezpečné.* Prečo si tam?* Hlesla stále zakutraná do perín. Ešte stále na neho nepozrela, len sa dívala iba tak pred seba, do blba.* Ak Adam spadne na teba môže ti vážne ublížiť.* Až vtedy sa natiahla ku kraju postele a iba hlava jej vytŕčala spoza kraja postele.* Nebojíš sa?* Ona by sa bála, aj keby bola taká veľká a mocná ako on. Však ak by na neho Adam zo svojej výšky padol, určite by to nebolo nič príjemné. A mohol by mu vážne ublížiť.* Nemusíš sa báť, že by som ťa obťažovala.* Zasmiala sa a stiahla sa späť ku stene, pričom smiech ju neopustil ani po chvíli.* A nie som unavená. Vlastne ani neviem.* Až ta sa jej spať nechcelo. Kľudne by zvládla ešte dlhý nočný rozhovor. A ani by sa mu nebola bránila. Obyčajne spávala ako bábätko, ale od dnešného adrenalínu ani nie, ešte stále jej koloval v krvi, takže na spánok ani nepomyslela. No ak by Taliah rád spal, ráčila by zmĺknuť. Však by mohla uvažovať. Aj tak bola priveľmi vzrušená zo zajtrajšieho dňa, že ani myšlienky by si neustrážila. Nevýhoda roztržitých.*

Taliah Nura

*Prekvapila ho jej otázka, prečo je na zemi? A kde by mal byť? Adamova posteľ bola nebezpečný priestor a tiež všeličím nasiaknutý, takže tam ho to nelákalo a jeho posteľ, tam predsa bola ona a určite by jej nebolo moc po vôli, keby si v podstate cudzí chalan k nej ľahne, hlavne keď bola taká hanblivá. No jej slová o obťažovaní ho napokon presvedčili, že ju zaujímalo prečo si neľahol vedľa nej a to v ňom vyvolalo mierny zmätok.* Báť by si sa bála ty, keby si k tebe ľahnem, spávam ako tank, mohol by som ťa pripučiť. *Veď oproti nej bol aký veľký. Keby sa na ňu v noci prekotí, chúďa, bolelo by ju to a on nechcel riskovať, že jej ublíži.* A čo sa týka toho obťažovania, no ja ti neviem či by si si udržala paprčky pri sebe *Keď si chcela robiť srandu, prečo nie, s ňou to išlo celkom i jemu. Aspoň dúfal, keď sa tak zvesela smiala. I keď, to ona bola tá čo bola vtipná i zhovorčivá. A nebola unavená? Chcelo ju to teda unaviť, i keď ju vlastne tak trochu i chápal. Musela mať ešte teraz v krvi toľko adrenalínu, že by mohla rozdávať. Na druhej strane, nedostatok spánku sa u neho prejavoval na prednáškach a nebolo by najlepšie, keby hneď prvý deň zadrichmala na voľajakej hodine. Preto sa nenápadne pridvihol, rukou nahmatal vankúš a potiahol k sebe, nech jej ho vytrhne spod hlavy a so smiechom sa na ňu jemne zahnal.*

Maels

*Len tak ležať bez akýchkoľvek hlúpych myšlienok, bez chuti blázniť, konečne raz pokojný a plný harmónie. Prekvapivé ako na neho Mey vplývala. Celkovo táto situácia. Z neho sa vykľúva akýsi romantik, kto by to bol povedal. On určite nie. Alebo gentleman, keď jej nerobil zle? Možno aj to. Avšak taktiež rovnako prekvapivé a pre neho netypické. Mlčky sledoval ako sa dotkla jeho predlaktia, zase raz a čakal kým ticho odľahčí jej hlas. Už by sa bol aj nadýchol, že niečo povie, keď potichu prehovorila ona. Konečne. Jeho vážna tvár nezmizla ani potom. Predstava ako je vo celofáne? Celý a zabalený? Asi nie až taká neprijateľná a nemožná. Ale na druhej strane celkom sa musel pousmiať.* Áno, urobím si na hlave čiapku z celofánu, aby sa mi do hlavy nedostali ufóni.* Arutha by sa na tom vedel krásne pobaviť, taký maník ako on, ani by sa nečudoval.* Ale aj tak si nie som istý, či by sa mi to nepáčilo tak ako hovoríš. Však čo by malo byť zlé na tom, keď by ma niekto chcel spapať? Mňa nikto nechcel ešte spapať.* Hovoril to takým detským, ľútostivým hlasom, že keby sa sám počúval, možno by si bol aj uveril, že to myslí vážne. Ale tak prečo by ho nemohla trochu poľutovať? Už keď ho tak nepriamo odmietla v ponuke o sobáš, prečo by mal šantiť a baviť sa? Ohrdnutý, odmietnutý, chudáčik. A však čo, treba vedieť zahrať aj na city, preto sa s naoko skleslou náladou oprel o jej krk a tvár si tak ukryl na jej temene. Bolo to príjemné a upokojujúce, cítil vôňu jej pokožky. Voňala sivežo a sladko ako frézie, ktoré mu vždy pripomínali niečo ako slobodu. Však to bola krásna vôňa. A práve frézie mu pripomenula Mey. Pokojne zatvoril oči a jemne ju pošteklil nosom po pokožke a ticho sa zasmial. Fakt by sa mal dať dokopy, takto si ničí reputáciu.* Nikde ma neprezraď že sa viem správať aj celkom normálne, lebo ma to zruinuje.

Ema

*Jej smiech opäť vypukol vo chvíli keď si vypočula ako jej hovoril o tom, že že by ho predsa len mohla obťažovať. Rozkokošene si pritisla perinu k perám, aby nebola príliš hlučná a nenarobila hku. Aj keď ju nemohlo byť počuť aj von, jednoducho nechcela v izbe narobiť priveľký bordel.* No však ty si taký drobný, že aj keby som sa rozhodla ťa obťažovať, tak by si sa nemohol ubrániť. Zapísala by som sa do dejín s tým, že by som bola prvým dievčaťom čo tu znásilnilo chlapca.* Jej smiech ešte nabral na intenzite a perinu si musela k perám tisnúť ešte viacej, ešte silnejšie. Však keď trepal také hlúposti? Nič iné sa nedalo ani len čakať. Bol vtipný a vôbec to nemusela predstierať.* Ale aj tak si nemyslím že je dobrý nápad tam spať. Budem ako myška, ani nebudeš vedieť že som tu, len neviem či zaspím ak budeš na zemi. Budem mať výčitky svedomia, že si tam kvôli mne a ja si tu hoviem ako knedlík.* Aj keď by sa mala hanbiť, strašne moc, prežila by jeho spoločnosť v jednej posteli. Hlavne pre tie výčtiky, ktoré by ju teda poriadne sužovali keď by ho tam nechala iba tak. Hanbenie sa je jedno a výčitky sú druhé. To je strašne veľký rozdiel, nie moc prehliadnuteľný. Vlastne vôbec nie prehliadnuteľný.* Alebo si to môžme prehodiť a ja budem na zemi. Rada spávam na tvrdom.* No niečo jej nahováralo, že je to márna snaha a Taliah by ju nenechal spať na zemi ani keby sa vrhla k nemu pod deku, či čo si to vzal na seba, a rozhodla by sa spať s ním. Takže asi to bol iba výstrel do vzduchu. Ale však je veľká už, vydržala by s ním. Ako už povedala bola by ako myška, ani by nevedel, že je pri ňom. Síco čo ak sa naozaj mal čoho obávať a ona by sa zo sna začala po ňom vešať? Čo by robila potom? Prepadla by sa od hanby pod číru zem.*

Mey



*Maelsove nežnosti na ňu účinkovali viac ako si možno myslel. A jeho hlas... túžila mu ukázať opak. Keby bola odvážnejšia pobozkala by ho. Keby bola odvážnejšia dotýkala by sa ho presne tak ako si to predstavovala v duchu. Rukou by znovu zašla do tých hebkých kaderí, ktoré by sa jej neposlušne skrúcali okolo prstov... ani si neuvedomovala, že otočila hlavu a podvedome do seba vtiahla Maelsovu vôňu. Tento večer sa už zrejme nebude opakovať a na druhý deň bude všetko iné. Napĺňalo ju to sklamaním, ale aj novým odhodlaním, pretože po tomto všetkom by sa hanbila pozrieť Maelsovi do očí ako priateľka. Mal pravdu v tom, čo jej šepkal na parkete. Takto sa obyčajní priatelia predsa len nesprávajú a ona si na neho nijako inak nemohla robiť nároky. Nechcela nič rozoberať ani sa zaoberať úvahami o tom, čo by mohlo alebo nemohlo byť. Niečo, nejaká diabolská stránka, v nej jej našepkávalo, že by mala využiť šancu a kašľať na pravidlá. Maels sa od nej neodťahoval, maznal sa s ňou a žartoval a bol pritom taký okúzľujúci. Ako by mu teraz dokázala odolať?* Neprezradím ak ma ani ty neprezradíš.* nepovedala z čoho, ale keď sa jej ruka dotkla jeho líca a zľahka ho pohladila bolo to nad slnko jasnejšie.* Môžem niečo vyskúšať Maels?* posunula sa trochu vyššie a obrátila tak, aby mohla, čo možno najlepšie, vidieť do jeho tváre. Natiahla aj druhú ruku a bruškami prstov začala citlivo skúmať drahú tvár.* Chcela by som ťa namaľovať.* zašepkala, ale bolo to skôr akoby nahlas vyslovovala myšlienky, ktoré jej blúdili hlavou. * Keď sa usmievaš robí sa ti jamka.* a potom sa s prudko búšiacim srdcom sklonila a perami sa na okamih dotkla toho miesta kde úsmev tvaroval na Maelsovej tvári priehlbinku.* To bolo čisto kvôli umeleckým účelom.

Arutha

*Haluzák, magor, nebolo to isté? Ten spomínaný smiech. Fakt kráááásne. Naozaj jeho srdce túžilo presne po niečom hentakom. Veru že nie, ale dojala ho skutočnosťou, že sa rozhodla ho nenútiť do toho fotenia. Na perách mu zasvietil dojatý úsmev.* Uvidíme podľa nálady, dobre? Možno sa ti nakoniec dám odfotiť.* Aj keď to bolo málo pravdepodobné, nie však nemožné. Ak by naozaj zblbol ako to bolo možné, urobili by si kľudne aj celý album fotiek. Ale to sa rozhodol radšej si nechať pre seba, pre istotu. Nerád by jej dával plané nádeje, ktoré by nemusel splniť. Radšej ju prekvapí ak k tomu nakoniec príde.* Asi si mala ťažké detstvo, či mám zlý dojem?* Nechcel sa dotknúť pálčivej témy, ale keď tak už ďalšíkrát spomenula rodinu nemal pocit, že by to boli šťastné myšlienky. A hlavne teraz, keď povedala že ju rodičia tlačili do vecí ktoré nechcela robiť. Bol to prirodzený jav, lebo málokto sa chcel učiť a rodičia ho nútili k učeniu sa, málokomu sa chcelo počúvať, keď všetko bolo večne o urob hento, urob tamto a podobne. Mohol sa preto mýliť a moc dobre si to uvedomoval.* Tuším by sa mi niekedy aj zišlo z tvojej energie. Niekedy som tak grogy, že s Maelsom na hodinách saladina Ailesa spíme. Niekedy je to fakt nuda, no čo ti poviem. Ale ako aj tak sa vždy bavíme. Maels zvykne čítať rôzne pochybné časopisy ako Šťastná žena a podobné hovadiny, čo vždy vysvetľuje slovami, že on sa iba vzdeláva a zaujíma ho ako sú na tom ženy, keďže ony majú byť z Venuše, ale on je z Pluta.* Vždy ho tie reči rozosmiali. Sám Maels v tom mal zmätok, lebo v ženách sa absolútne nevyznal a Arutha na tom nebol o moc lepšie, ale obvikle až také problémy nemal. Hlavne keď Maels bol sčítanejší a väčšinou Aruthu vrelo rád informoval, veľakrát aj keď to sám Arutha nechcel. Detail, ktorý Maels rád prehliadal.* Poviem ti, že niečo zvlôáštne som cítil, keď si tak na mne sedela. Asi ťa tie kábliky tlačili, keď si sa furt hemžila ako sliepočka na vajíčkach.* Veru že to od tých vajec nemalo ďaleko, dúfal že si Kala tento dvojzmysel neuvedomila, lebo to by ho poriadne zahanbilo. Sám si ho uvedomil až priveľmi neskoro. Až vtedy, keď si to vypočul.*

Maels

*Celý čas, ako ju počúval mal oči zavreté. Bolo to akoby ju vnímal ešte lepšie a pozornejšie. Akoby bola všade vôkol neho. Na chvíľu zatúžil aby sa ich lep nikdy nerozpadol a on ju mohol takto držať večne. Ale kľudne by aj stačilo keby sa toto všetko pekné nikdy neskončilo. Vedel že o pár hodín všetko skončí a on bude mať zase tú bláznivú masku pajáca a ona toho utiahnutého dievčatka. Každý zabudne nato, že Mey bola vyzývavo krásnou, že sa odviazala, ale on nezabudne, lebo to bolo niečo výnimočné, niečo krásne. Nič čo by sa dalo ľahko zabudnúť. Zabudne však aj Mey? Nebola takou, veril že nie je takou, ale čo ak by sa tak stalo? Čo ak by zabudla ako bolo príjemne? Možno jej príjemne nebolo. Možno to všetko vnímal iba on. Lebo jemu bolo naozaj krásne. Tá maska bola jednoducho preč.* V čom ťa nemám prezradiť?* Zašepkal potichu nechápajúc pritom čo mala vlastne na mysli? Ak myslela to, že mal mlčať o tom, že sa konečne aspoň trochu odviazala, tak to nemusel, lebo ju videlo priveľa ľudí. Jej ruka na jeho líci, bol to taký spontánny dotyk a predsa ho takmer myklo od ľaku. Nečakal že by sa ho bola dotkla. Nie tak vôverne. Urobila to už aj predtým a predsa to teraz bolo trochu iné. Viac dôverné. Chcel jej dopriať možno sa k nemu trochu natočiť, preto sa mierne od nej odtiahol a s prižmúrenými očami sa na ňu pozrel.* Namaľovať? Mňa?* asi nič prekvapivejšie nemohla povedať, lebo toto naozaj nebol čakal.* Prečo by si ma...* Nedopovedal však, jej pery sa dotkli jeho líca, tesne pri kútiku pier. Umelecký účel? Aký to už len mohol byť umelecký účel? Prekvapene zaklipkal očami a šokovane sa striedavo díval raz na jej pery, raz do jej očí.* V čom ťa nemám prekvapiť, Bauky? A prečo ma chceš namaľovať?* Bol ochotný to urobiť. Dovoliť jej nech to urobí. Vedel že by sa cítil naozaj zvláštne, ale aj tak by bol ochotný urobiť to. Pre ňu áno.*

Mey Small




*Možno prvý raz v živote necítila také rozpaky, aby ju úplne ovládli. Cítila sa pokojne, pretože sa už rozhodla a toto zistenie ju prekvapovalo najviac zo všetkého. Aké bolo všetko pri Malesovi jednoduché a niečo z jeho veselej povahy ju prebudilo akoby tá hanblivá Mey bola len zvláštnou maskou pre zvyšok sveta, ale Maels, či to chcel alebo nechcel, z nej robil celkom iného človeka. Už ničomu nerozumela, ale vedela, že ak teraz neurobí to, čo vždy chcela, keď bol pri nej, stratí dokonalú šancu. Takto od nej nemôže utiecť a keď si uvedomila, že sa ho vlastne chystá tak trochu zneužiť musela sa usmiať.* Tvoje črty sú dokonalé. Výrazne a pritom nie ostré. Maľovať ťa by bola výzva a ja mám výzvy rada ak som si aspoň trochu istá, že ich zvládnem.* Točila sa jej hlava a kvôli prudkému tlkotu srdca počula šum vlastnej krvi v ušiach. Znovu sa natiahla a pobozkala Maelsa no tentoraz priamo ne pery. Bol to len krátky nežný bozk, ale aj počas neho si stihla uvedomiť, že tie pevné horúce pery by vydržala bozkávať celé hodiny. Radšej sa nezamýšľala nad tým, čo urobila ani nad tým ako na to zareaguje Males no jednoducho konala. Ani netušila kedy v nej nastal ten zlom. Možno to bolo tým ako tu spolu ležali a jej bolo tak príjemne a on ju provokoval tými bozkami na šiju a šteklením. * Kvôli tomuto ma neprezraď. * oči jej žiarili spokojnosťou. Pobozkala Maelsa. Dúfala, že všetko urobila správne a ani len netušila, že pri bozku sa dá toho robiť ešte oveľa viac.* Bolo to pekné.* usmiala sa tak široko až sa zdalo, že sa smeje. Asi Maelsa zmiatla aj keď nechcela, ale ak by mu vysvetľovať všetky svoje myšlienky a rozhodnutia zrejme by ho tým dostala do rozpakov. A navyše si myslela, že Maels by ju takto nepobozkal, lebo by sa príliš obával ako by to zobrala. Tak sa ten problém rozhodla vyriešiť za neho.*