Planéta Altra

Nimo

Vidím,že miesto na prespanie si už našla.* Zhodnotil smerom k Ave, len čo si zastal na prahu jaskyne. Cestu k nej našiel pomocou pachovej stopy, ktorú po sebe Aratahi zanechávali, takže sa teraz mohol objaviť celkom nepozorovane. Nebol preč dlho, ale už na prvý pohľad bolo zrejmé, že jeho zmiznutie malo svoj dôvod. Vedľa bokov sa mu hompáľali guľaté duté plody, ktoré naplnil vodou a pomocou spletených trsov trávy ich pripevnil k svojmu opasku. Pod oboma ramenami niesol niekoľko konárov, dosť hrubých a dlhých na to, aby im pri rozumnom prikladaní vydržali po celú noc. A ako vrchol toho všetkého mal cez plece preveseného mŕtveho zajaca. Ako prvé pustil na zem drevo, obzrel si vnútrajšok jaskyne a po ceste k ohnisku hodil Ave zabité zviera. Nerobil si starosti s tým či ho chytí alebo nie, pretože to už kľačal pri kruhovom pôdoryse a pustil sa zakladať oheň. Možno sa zamestnával neustálou činnosťou len preto, aby nemusel čeliť pohľadu na Avu a množstvu otázok, ktoré sa mu pritom preháňali hlavou.* Nemusíš ďakovať, bol mŕtvy už keď som ho našiel.* Urobil narážku k zajacovi a podľa tónu hlasu sa nedalo poznať či žartuje alebo hovorí vážne. A potom, skôr než by stihla Aratahi odpovedať, narovnal sa v kľaku na kolenách a spoza košele vytiahol niekoľko pokrútených dužinatých listov. Keď sa otočil, aby ich podal Ave, lem košele mu skĺzol a odhalil jazvu v podobe dvoch prekrížených šípov, ktorú mal vypálenú zboku na krku.* To je na tvoju ruku. Všimol som si, že si na ňu dávaš pozor.* Čakal len na to, kým si od neho Ava zoberie liek, aby sa znovu mohol venovať tomu, čo mu išlo najlepšie. A spoločenská konverzácia to nebola.*

Níat

*Prudkosť Olíviinej reakcie ho ohromila. Nikdy predtým voči nemu nebola taká bojovná, ako vo chvíli, keď čo i len letmo navrhol zmenu účesu. Nepáčilo sa mu to o nič viac ako jej, ale nakoniec vlasy rástli stále a v nasledujúcich dňoch by ich neprítomnosť bola oveľa praktickejšia.
Veľmi dlho si jeho tvár zachovávala prekvapený výraz a potom urobil zrejme tú najmenej predpokladanú vec - poriadne a schuti sa rozosmial. Hruď sa mu natriasala, telo sa uvoľnilo a zvuk jeho smiechu nadobudol sýtu živú farbu. Odhodlanie v Olíviinej drobnej tváričke, to, ako ho nevraživo sledovala a držala si pritom vlasy, akoby sa ich pred ním pokúšala chrániť... to všetko nakoniec rozhodlo, že svoj úmysel prehodnotil.* Olívia,* prihovoril sa jej trpezlivo, akoby sa prihováral malému neposlušnému dievčatku, ale v očiach mal aj naďalej smiech.*...toto nie je mesto na aké si bola zvyknutá, tam sa parochne len tak nepredávajú. Ak by aj tamojší vedeli na, čo slúžia.* Zachechtal sa pobavene sám pre seba a rýchlo pokračoval. Tentoraz už vážnejšie.* Okrem iného, my sa budeme mestu vyhýbať, ak to pôjde. Ide len o bezpečnosť na ceste, ak by sme náhodou narazili na Korinových mužov. Ak nechceš, aby som ti ostrihal vlasy budeme musieť vymyslieť niečo iné. Nakoniec toho králika zrejme využijeme do posledného chlpu.* Urobil narážku na kožušinu, z ktorej by sa dala urobiť šikovná pokrývka hlavy. Stačilo kožu len natiahnuť pred oheň a poriadne usušiť.*

Ava

*Prítomnosť Arathiho vycítila rýchlo, aj keď sa naďalej venovala svojej činnosti. Až keď začula jeho hlas, pootočila hlavu a prikývla na súhlas.* Vlastne som mala pomoc. *Odvetila mu živým hlasom a chytila zviera do rúk. Zložila ho blízko miesta kde chcel založiť oheň a ešte chvíľu obzerala miesto, ktoré mali na dnes ako svoje útočisko. Napokon len usadila zadok na zem a natiahla sa k svojim vlasom, aby ich zaplietla do vrkoča a nezavadzali jej. Jeho poznámka o ruke ju však celkom prekvapila. Natiahla sa po listy a zrak jej na okamih padolk na zvláštnu jazvu.* Ďakujem. *Poďakovala a cvhíľu mlčala, debatovanie jej nešlo so ženami, v podstate ani s mužmi a nemala dojem že s Arathi by to malo byť iné. Zvedavosť v nej však v tú chvílu vyhrala a ona kývla k jazve.* Čo je to za jazva? Je dosť...zvláštna...*Nadhodila nevinne.*

*Bola prekvapená keď sa začal smiať, zároveň si však držala vlasy stále, pre istotu. Ona sa ich naozaj nemienila vzdať a na jej výraze tváre to bolo aj vidno. Smiech ju síce trochu upokojil, no stále nie dostatočne, aby si ich len tak pustila na plecia.* Čože? *Znovu ostala prekvapená, tentoraz pre toho zajaca. Mierne pokrčial čelom, nie však preto žeby mala problém s tou kožou, ale pre predstavu toho ako ju chcel využiť.* Níat? To predsa nikto neuverí, zajačia srsť má od ľudských vlasov dosť ďaleko. A to dosť myslím viac ako dosť. *Mierne sa uvoľnila a oprela sa o neho, aj keď stále bola tvárou obrátená viac k nemu.* Niečo vymyslíme. Aj keď...*Zamyslene pozrela smerom ku zajacovi a poškrabkala sa vo vlasoch.* ...keby to vystriháme nech to vyzerá ako nakratučko vyholená hlava, tak by sa tá farba a jemnosť stratila. *Možno to tak myslel i on, nebola si istá. Ale bola ochotná vyzerať ako hlupák, ak to znamenalo, že ona bude mať svoje dlhé vlasy aj naďalej.* Prečo tam vlastne žena nemôže ísť? To tam niajké nemajú? *Spýtala sa prekvapene.*

Kinna

*Stál na opačnej strane postele a bol Shii vďačný za to, že konala tak rýchlo. Okamžite sa ujala mladíkovho ošetrenia, zatiaľ čo on si mohol konečne vydýchnuť. Siahol k spone, ktorá mu na krku držala plášť, šikovne si ju rozopol a látku prehodil cez Arathiho boky. Bol možno ranený a v bezvedomý, ale Kinna aj v takejto chvíli cítil potrebu udržať v izbe dobré mravy. Cítil ako na neho dolieha únava, teraz, keď už boli v bezpečí, ale jeho obavy to nijako nezmiernilo. Vedel, že tá otázka príde, ale keď sa tak stalo, netušil, čo by mal Shii povedať. Situácia bola zlá a on už dlhšie nemohol zakrývať pravdu. Nakoniec, zo všetkých mužov, ktorých so sebou ráno vzal sa živý vrátil len on a tento mladík. Kinna zaspätkoval ku kreslu vedľa postele a s ťažkosťou sa doň zvalil až drevo pod jeho váhou zaprašťalo.* Ava je v poriadku, nemusíš sa báť. Museli sme sa rozdeliť, preto jej zrejme bude chvíľu trvať, kým sa vráti, ale v dobrých rukách.* Začal najskôr, lebo vedel, že táto informácia má pre Shiu najväčšiu cenu. Videl Avu stáť na druhej strane priepasti spolu s Aratahi z Níatovej svorky. Spoliehal sa na to, že niekto ako Níat by si blízko seba a svojej družky nedržal niekoho nebezpečného. Na druhej strane, vedel, že Ava sa o seba dokáže postarať, v tomto mala jeho plnú dôveru, aj keď to nezmenšovalo prirodzené starosti, ktoré si o ňu robil. Rukami chytil opierky kresla a ťažkopádne sa narovnal, keď mladík na posteli zastonal, ale oči neotvoril. Sám Kinna zastrel bolestivú grimasu. Chrbát mal doudieraný od množstva skál a kamenia, ktoré sa na neho zosypalo pri jednom z útokov a zrejme tam niekde mal aj kravácajúcu ranu, pretože cítil ako sa mu vlhká látka vzadulepí na kožu. No Aratahiho zranenia mali prednosť.* Je to zlé, Shia.* Začal bez obalu, lebo vedel, že Avina sestra pravdu znesie.* Najskôr som chcel udržať všetko v tajnosti, ale dnes na nás zaútočili bytosti, ktorú sú aj pre Aratahi oveľa nebezpečnejšie, než som si pôvodne myslel.

Nimo

*Neprestal sa starať o založenie ohňa ani vtedy, keď si k nemu Ava prisadla. Zvláštny tvor si jeho pozornosť vyslúžil len nakrátko, pretože vzápätí sa mu pomocou kameňov podarilo pod tenšími konárikmi rozdúchať malý plamienok. Niekoľkokrát do neho zľahka fúkol, až kým rastúce jazyky nezačali oblizovať aj väčšie kusy dreva. Spokojne sa usmial. Ešte stále kľačal pred ohniskom, takže keď mu Ava položila otázku, vrhol na ňu rýchly pohľad spod nadvihnutého obočia. Pomaly sa narovnal  do sedu na pätách a z výrazu tváre sa mu dala rozpoznať zmes pocitov - potláčaná nenávisť premiešaná s akýmsi chladným pobavením.* To je malá pripomienka toho, že ľuďom sa nedá veriť.* Sekundu bol ticho a potom hlavou kývol smerom k Ave.* Keď to budeš držať takto, nikdy ti to nepomôže. Ukáž.* Ľahko pružne vstal a dvomi, tromi krokmi bol pri nej. Keď jej bral z prstov bylinku, bol jeho dotyk nezvyčajne opatrný. Nepýtal si dovolenie, jednoducho natiahol ruku a čakal, kým do nej Ava nepoloží svoju zranenú. V istom zmysle by sa to dalo považovať za akt dôvery, hoci Nimova tvár bola po celý ten čas bezvýrazná a nezaujatá.* Čo ten človek, ktorý bol dnes s tebou? Držal si ťa po celý ten čas...?* Zámerne prehltol dokončenie "...ako svojho domáceho miláčika."*

Níat


*Smiech v Níatovej tvári vystriedala vážnosť. Odrazu sa tváril prísne, akoby ani len nepripúšťal možnosť, že by sa od korinovcov dalo očakávať niečo dobré.* Viac ako mesto, než si ho predstavuješ, je to predovšetkým vojenská pevnosť a vojaci si berú, čo chcú, preto u nich dokážu vydržať len ženy, ktoré si z dvíhania sukien urobili svoje remeslo. Nedovolím, aby na teba siahli ich špinavé paprče.* Koža sa mu začala o poznanie zahrievať a na tvári sa objavili temné tiene, ako sa Dagharta začal prebúdzať len, čo zachytil pach násilia. Potom sa Níat nadýchol a pokrútil hlavou. Nechcel Olíviu strašiť, ale snáď pochopila dosť na to, aby mu ohľadom postavenia žien v korinovskom brlohu nekládla ďalšie otázky. Namiesto toho sa radšej vrátil k otázke oblečenia.* Čo sa týka tej kožušiny, nemusíme zájsť tak ďaleko. Stačí ak ti z nej vyrobím peknú čiapku a v prípade, ak niekoho stretneme a bude mu to podozrivé, budeme tvrdiť, že ti prináša šťastie. Viem, akí sú Korinovi ľudia poverčiví, ver mi, ani jeden z nich ťa nebude podozrievať. A to mi pripomína...* Odmlčal sa, trochu sa od Olívie odtiahol a jediným plynulým pohybom sa zbavil kabátca. Pod ním mal dlhú košeľu, ktorú si tiež prevliekol cez hlavu, takže ostal do pol pása nahý. Jeho pozornosť však plne zaujímala tkanina.*

Ava

*Prstami sa pohrávala s rastlinou v rukách, akosi aj pozabudla na to, načo jej ju podal do rúk, aj keď bolesť ustúpiť nechcela, hlavne nie pri niektorých pohyboch. Nebola si istá či jej dá odpoveď na otázku, v istom zmysle vyzeral, že nebol moc odlišný od nej, teda že komunikácia nepatrila k jeho prednostiam. Keď ale spomenul ľudí, jej hlavou preletela úplne iná myšlienka. Bola Arathi, vedela čo ľudia urobili s jej druhom, zároveň však vedela, že žila spolu so sestrou a inými ženami tiež vďaka ľuďom. Jej rodina sa nerozpadla kvôli ľuďom, ale kvoli mužovi z vlastnej rasy. Rozhodla sa však nehádať sa, len prekvapene pozrela do jeho tváre, keď jej chcel ošetriť ruku. Neisto sa zadívala na jeho ruku a potom natiahla svoju zranenú, aby jej ju ošetril. Zvyknutá starať sa sama o seba a vyhýbať sa cudzím vo vnútri pociťovala neistotu, aj keď si zachovávala ako tak prirodzenú tvár. Až jeho posledná otázka ju donútila v celkom úprimný smiech.* Áno, dostávala som raz za deň granule, mala som svoj pelech a večer ma aj za uškami škrabkal a ja som pri tom krútila chvostom. *Samozrejme to nemyslela vážne a na tóne hlasu a smiechu to bolo i vidno* Kinna mňa, sestru a iné ženy zachránil, keď jeho otec prcoval na čistke Arathi. Nebyť jeho, neprežili by sme. Nikomu o nás nepovedal, len u neho doma to vedela časť ľudí a dával na nás pozor. Nie všetci sú zlý, rovnako ako nie všetci Arathi sú...*Z hlasu jej už smiech odišiel, zostal len hnev. Ani nevedela ako tú vetu dokončiť.*

Olivia

*Chvíľu nechápala ako to s tým zdvíhaním sukien myslel. Potom si ale spomenula na nevraživé slová a znechutené tváre pri zmienke o ženách, čo chodili s mužmi za peniaze. Chvíľu mlčala než si všetko pospájala, nikdy si to nevedela predstaviť, najmä pre prostredie v ktorom žila. Striaslo ju a podvedome si skrúžila ruky na prsiach v obrannom geste.* Myslím že budem Oliver. *Zhodnotila po chvíli uvažovania, ľahšie by sa z toho dalo vykorčuľovať, keby sa chce prerieknuť v mene. Prekvapene sa na neho ale zadívala, keď vyslovil vetu o čiapke.* Ty mi ju vyrobíš? *Prekvapenie sa nedalo zakryť, nevedela si Níata ako výrobcu čiapky ani iného odevu predstaviť.* Si si tým istý? *Zvldála by nejakú vyrobiť, aj keď či by bola pekná tým si taká istá nebola. Len pozrela čo to robí a prečo sa vyzlieka, oči jaj zablúdili k jeho nahej hrudi. Jemne sa pousmiala a ako sedela pri ňom, rukou ho jemne pohladila po boku.* čo to robíš?

Nimo

*Keď sa mu nakoniec Ava rozhodla veriť, chytil jej ruku a začal ju zručne prehliadať. Bruškami prstov prehmatal jednotlivé články jej prstov, aby zistil či sú v poriadku a potom prešiel na zápästie. Vycítil malý opuch, ale ten nemusel okamžite znamenať, že drobné kosti sú zlomené. Z kožovitých listov bylín vytlačil hustú dužinu, ktorá mu okamžite pošteklila nozdry svojou sviežou chladivou vôňou a naniesol ju priamo na Avinu pokožku, do ktorej ju opatrne vmasíroval. Po celý ten čas sa na ňu pozrel len raz, keď z tónu jej hlasu vycítil ako sa v nej búria spomienky na niečo nepríjemné. Zdalo sa mu, že na okamih prestala vnímať priestor okolo seba a naplno sa ponorila do svojich vnútorných myšlienok. On ju zatiaľ mlčky pozorne sledoval, ale ak aj bol zvedavý na dôvod jej hnevu, nedal to na sebe poznať.* ...v poriadku.* Dokončil za Avu po chvíli ticha. Zdalo sa, že pochopil, ale potom si uvedomil, že ju ešte stále drží za prsty.* Tvoja ruka by mala byť v poriadku.* Dodal akoby chcel napraviť význam predchádzajúcej vety, odkašľal si a pri vstávaní ju rýchlo pustil.*

Níat

*Olívia si získala jeho pozornosť v okamihu ako sa mu rukou dotkla tela. Pustil košeľu a na okamih zabudol, že sú stovky míľ ďaleko od Kinnovej zeme. Dovolil, aby sa mu Olíviin nezbedný pohľad dostal pod kožu, takže ju namiesto odpovede pobozkal.* Starám sa o to, aby si bola v bezpečí.* Uškrnul sa nakoniec a znovu vzal do rúk spodný lem košele, z ktorého bez ťažkostí odtrhol pás látky dosť dlhý na to, aby si ním Olívia mohla omotať hruď. Ak mu nechcela dovoliť, aby jej ostrihal vlasy, tomuto sa nevyhne.* A čo sa týka mojich schopností s ihlou, musel som ich nadobudnúť, keď som po celý čas žil sám. Týmto si ovinieš prsia a poriadne ich stiahneš, Oliver. Tvoj hrudník potom bude oveľa viac pripomínať ten chlapčenský.*Dodal a podal Olívii látku.*

Olivia

*Potichu sa zachichotala, keď ju pobozkal. Rukou mu vošla do vlasov, jemu sa ostrihanie hodilo. Nikdy síce neuvažovala moc o jeho výzore, napriek tomu keď ho videla ostrihaného, musela aj ona v hlave na to reagovať a to pozitívne. Nebola si istá ako jeho vyzliekanie súviselo s bezpečím, potom ale odpoved prišla aj bez otázky. Zobrala kus látky na nohy a uškrnula sa pre tú ihlu.* Nakoniec ti to s ňou možno pôjde lepšie ako mne. *Poznamenala. Niežeby to nevedela, ale nebola v tom práve moc šikovná. Ruky jaj padli na odev, líca nadobudli trochu červene, keď sa začala vyzliekať. Napriek všetkému čo sa už medzi nimi udialo sa nahá necítila ešte uvoľnene. Vrchný odev ale vyzliekla a šikovne si omotla llátku okolo tela, zakrývajúc tak všetko potrebné. Len čo bol hrudník skrytý pred očami mužov, natiahla oblečenie znovu na seba, zvedavo sklkoniac hlavu k teraz rovnej hrudi.* Je to zvláštne. *Zhodnotila, neprotestovala ale.*




Ava

*Jeho krátke dokončenie vety ju navrátilo do jaskyne a prítomnosti. Dovtedy len vzdialene vnímala jeho starosltivosť o jej ruku, aj keď pár krát pokrčila čelom, najmä keď prišlo na zápästie. Ston však nevydala, nechcela vyzerať slabá, hlavne nie pred vlastným druhom. Radšej teda prikývla na jeho dokončenie, bolo to vlastne dosť výstižné.* Tak. *Vyjadrila v krátkosti, o Zeonovi sa jej hovoriť nechcelo. Vyzeralo to tak že kým sekal dobrotu, nezáležalo na tom čo napáchal predtým.* Áno, určite bude, ďakujem. *Zhodnotila radšej, bola to bezpečnejšia téma. Oči jej klesli k ruke ktorú jej pred chvíľou držal a potom k nemu, ani nevedela čo mu povedať. Nevedela aké témy patrili k tým komunikačným a ani netušila, či sa jej chcelo namáhať. Napokon ju ale napadla jedna otázka.* Vy...akože ty a tí zvyšný Arathi z dediny, ste boli celý čas na Altre?


Shia

*Kinnov počin zahalania muža prešla bez komentára. Nahota jej problém nerobila, aj keď na jednej strane bola i rada, že to takto vyriešil. Radšej sa ale venovala ošetrovaniu rán Arathiho, bez ďalších otázok. Jeho pach vnímala jasne, rovnako ako krv, ktorá nešla od muža. Kinna bol zranený tiež, aj keď sa tvárila že si nič nevšimla. Až keď sa postarala o mladíka a prehodila cez celé jeho telo prikrývku, pozrela smerom k princovi a kývla ku košeli.* Tak sa vyzleč, cítim tvoju krv dosť zreteľne. *Pobrala sa k doneseným veciam, vyberajúc čo mohla potrebovať pri ošetroavní Kinna. Pri tom hodila okčom smerom k Arathimu, vedela, čo potreboval, aby nabral dosť síl.* Potrebuje krv. *Princovi to povedala bez obalu, obaja vedeli čím sa živil mladík, ale i ona. Krv k nim vždy patrila a Arathi bol slabý. Potreboval načerpať síl a nebolo nič lepšie, ako čerstvá krv.*

Kinna

*Keď Shia autoritatívne prikázala, aby sa vyzliekol, vrhol najskôr rýchly pohľad na posteľ a potom znovu na ňu. Nemýlil sa v nej. Avu a jej tvrdohlavosť možno poznal o niečo lepšie, ale aj Shia si dokázala presadiť svoje. Nenamietal, vlastne bol celkom rád, že má príležitosť myslieť na niečo iné, než na zdrvujúcu porážku, ktorú v dedine utrpeli. Vedel, že bude musieť vymyslieť, ako z tej situácie vyviaznuť, nájsť riešenie alebo nejaké iné východisko.
Kým si Shia chystala pomôcky, poposadol v kresle tak, aby zaberal miesto len na jeho kraji a látku košele si pritom pretiahol cez hlavu. Koža sa mu bolestivo napínala a chrastou zacelená rana na spodnej strane chrbta znovu praskla, ale Kinna nevydal ani hlások. Ešte vždy bol celý začiernený od ohňa, ale na hrudi si skrz sadzu predralo cestu niekoľko pramienkov potu. Kinna sa odrazu zarazil a zrakom spočinul priamo na Shiinej tvári. Nebol si celkom istý, čo mu navrhuje, lebo vedel, že krv môže Aratahi prijať ako od niekoho zo svojho druhu, tak aj od človeka.* Urobím to.

Nimo

*Obišiel ohnisko späť k miestu, kde kľačal predtým a natiahol sa po ďalší konár, ktorý s ľahkosťou rozlámal na niekoľko menších triesok. Najskôr sa zdalo, že je plne zaujatý prácou, ale aj, keď sa neprestal hýbať a na Avu ani nepozrel, predsa jej odpovedal. Hlas mal zvláštne neurčitý, akoby ani nehovoril o sebe a svojich druhoch.*Dalo by sa to tak povedať.* Uškrnul sa a keď do ohňa priložil posledný kúsok dreva, pošúchal si ruky a potom sa nimi pri sadaní zaprel o zem.* Mali sme možnosť vyskúšať si na pár mesiacov Korinovu pohostinnosť. Tá značka, čo mám na krku je od neho. Svoj majetok si chránil naozaj dôkladne.* Prehovoril odmerane a potom mu črty tváre v úškrne pretkala zlovestná irónia.* Kto by bol povedal, že vďaka tomu sukinmu synovi prežijeme vyvražďovanie nášho druhu. Ja teda určite nie. Keď sa s ním najbližšie stretnem, mám v úmysle poriadne sa mu poďakovať.

Níat

*Nemusel sa dívať, aby poznal, že sa Olívia červená. Vždy rozpoznal, keď sa jej krv nahrnula bližšie k pokožke, pretože potom vydávala ešte sladšiu a omamnejšiu vôňu. Našťastie sa v ten večer poriadne nasýtil, a tak bolo oveľa ľahšie udržať na uzde svoj smäd ako telesnú žiadostivosť. Spod privretých očí sledoval Olíviine pokusy o to, ako si látkou správne previazať prsia a keď sa jej to konečne podarilo, bol sklamaný. Akonáhle mala šaty znovu na sebe, pocítil chuť znovu jej ich vyzliecť, ale neurobil to. Nebolo by to múdre, už len pre miesto, na ktorom sa ocitli, a tak si radšej pripomenul cieľ ich cesty.* Mala by si si oddýchnuť, vyrazíme len čo sa trochu rozvidnie, nech týmto lesom prejdeme tak rýchlo, ako to len bude možné. Ja už som si pospal, teraz si na rade ty.* Nenápadne sa usmial a z pliec si stiahol kabátec, aby sa naň mohla Olívia pohodlne uložiť. On bol rozhodnutý zotrvať hore celú noc, ale jeho konanie malo aj iný dôvod. Za celé tie roky nestrávil ani jeden večer bez toho, aby sa nepremenil do démonej podoby a svoje zvyky nezmenil ani po spojení s Olíviou. Radšej si počkal, aby sa uistil, že zaspala a potom sa zakaždým vytratil von.*

Olivia

*Uložila sa na jeho kabát a nepatrne sa schúlila do klbka, aj keď od Níata i ohňa prichádzalo tepla dosť. Boli však vonku a ona sa cítila zraniteľne, nebola si sama istá či dokáže zaspať. Unavená však skutočne bola, teraz keď boli v relatívnom bezpečí na ňu doľahla únava, ktorá pre adrenalín ostávala donedávna skrytá.* Dobrú noc Níat. *Povedala mu a pridvihla sa, dajúc mu krátky bozk. Potom však už zložila hlavu a privrela oči, dlhú chvíľu len uvažujúc nad tým, čo ich čakalo. Nevedno koľko jej obavy a myšlienky nedali spať, potom sa však jej dýchanie stalo pravidelným a ona zaspala.*




Ava

*Prikývla, ľudia na tomali veľmi výstižné slová. Arathi mali šťastie v nešťastí. Nebyť toho čo sa im stalo u tých ľudí, zjavne by neprežili, kedže muži nemali také šťastie ako ženy z ich rodu, aj keď to oni doteraz netušili.* Určite sa na tvoje poďakovanie veľmi teší. *Zhodnotila krátko a pozrela k mäsu, čo jej priniesol. Nebola moc hladná a tak ho zatiaľ nechala tak, možno ráno nech naberie síl, aj keď, nebol problém si tu niečo chytiť.* Ako ste sa od ľudí dostali? *Spýtala sa ešet, aj keď mala v pláne si oddýchnuť, aby mohli ráno vyraziť týtmo prekliatým miestom a dostať sa čo najskôr domov. Bola si istá že jej sestra už dávno vedela že sa niečo stalo a aj keď dokázala zachovávať tvár že je v poriadku, určite sa bála. Na rozdiel od nej toľko vo veciach nešpárala ani nekládla toľko otázok, hlavne ak sa jej netýkali. Ona však svoju sestru poznala.*


Shia

*Aj keď nereagovala na správy o Ave ani o tom ako sa veci mali, zlý pocit a obavy ostali usadené na jej duši. Mlčala ale, jej sestra sa o seba vedela postarať lepšie než ona a to čo sa dialo vôkol ju teraz nezaujímlao. Vlastne áno, boli však dôležitejšie veci než kladenie otázok, v tomto nebola ako Ava. Preto sa sústredila na princove rany, aj keď jej do nosa udieral neustále pach jeho krvi. Ľudskej krvi, oveľa lákavejšiej než zvieracej. Tvár však mala pokojnú, nedala na sebe poznať pokušenie, ktoré sa skrývalo v tom, kým bola. Žila s ľuďmi dlho a naučila sa ovládať svoje pudy, i tak to však bolo v takýchto prípadoch pokušenie. Mlčala kým sa nedostala priamo k jeho zraneniam. Bol celý čierny od sadzí, podľa pachu však presne vedela, na aké miesto sa zamerať. Dezinfikovala oveľa precíznejšie, bol to človek a odolný ako oni nebol. Popri tom mlčala, teda až do jeho slov. Zaváhala a potom sa zadívala na mladíka.* Zabil by ťa. *Zhodnotila tichým hlasom.* Si zranený a slabý, on ešte viac. Aby sa postavil na nohy potrebuje viac krvi, ako mu môžeš dať. *Vysvetlila potichu a zaváhala znovu.* Ak nemá družku, dám mu svoju krv. *Vedela že nemal, nemal na ruke náramnicu. Nikdy síce nič také na nikoho ruke nevidela, no niektoré ženy mali odložené tie po svojcih mŕtvych druchoch a tak vedela, čo mala hľadať. Mala však obavy aké to bude, nikdy predým svoju krv nikomu nedala, nieto mužovi zo svojej rasy.* Urobím to ja. *Dodala, aby vyriešila prípadnú úvahu o družke.*Doošetrovala ho a potom vstala, kývnúc k tomu aký je špinavý.* Mal by si sa umyť. *Istým spôsobom mu naznačovala, že by mal ísť. Nechcela mať pri tom svedka, zdalo sa jej to zvláštne už aj takto.*

Kinna

*Zodvihol k Shii pohľad a dlho si ju bez slova premeriaval. Vedel, že ho vyháňa, aj keď to nepovedala priamo a z jej tváre dokázal vyčítať odhodlanie, hoci on sám nebol až taký presvedčený o tom, že koná správne. Napriek tomu, že niekoľko rokov ochraňoval ženy Aratahi, vedel toho o nich len veľmi málo a o ich potrebách ešte menej. Možno, aby ubezpečil sám seba, že Shii nič nehrozí, obrátil pohľad k posteli, kde pod prikrývkou ležalo telo mladého muža. Nehýbal sa, ale hrudník sa mu nepokojne dvíhal a pokožku mal stále veľmi bledú. Kinna vedel, že Shia má pravdu, ale len veľmi neochotne sa nakoniec zodvihol z kresla a skôr než by sa stihla vzdialiť, chytil ju za ruku. Za celé tie roky to bol zatiaľ ten najdôvernejší dotyk z jeho strany.* Dobre, ale pôjdem len vedľa a dvere nechám pootvorené, takže ma môžeš kedykoľvek zavolať. A ešte niečo...* Siahol do puzdra, ktoré nosil pripevnené k stehnu a vytiahol z neho dýku s jednoduchou rukoväťou a krátkou čepeľou. Vložil ju Shii do ruky a pevne okolo nej zovrel prsty.* Ak by si cítila, že ti ubližuje, použi ju. Ty si pre mňa oveľa dôležitejšia.* Nečakajúc na odpoveď odstúpil a rýchlym krokom, aby si svoje rozhodnutie ešte nerozmyslel, vyšiel z izby a tak, ako sľúbil, nechal dvere pootvorené.*

Nimo

*Áno, Korin bude určite veľmi rád, súhlasil v duchu Nimo a podvedome pritom zaťal prsty do dlaní tak silno, že mu po nich v koži ostali stopy. Mal v úmysle pomstiť sa tej beštii spôsobom, na ktorý sa bude medzi nimi ešte dlho spomínať, ale to Ava nemusela vedieť. Našťastie sa ho už na Korina nepýtala, a tak sa upokojil. S výdychom sa oprel dozadu o lakte a nakoniec klesol na chrbát. Ruky si nechal založené pod hlavou a pohľad upieral na stenu jaskyne, kde v šere svetielkovali zvláštne kvety. Na okamih sa zamračil, ale nakoniec sa jeho črty uvoľnili, akoby zaplašil neželanú myšlienku.* Podarilo sa nám utiecť.* To bolo všetko, čo k tomu povedal a podľa toho, ako zavrel oči bolo jasné, že sa svoju odpoveď nechystá rozviť.
Prešla chvíľa ticha. Zdalo sa, že Nimo zaspal.* Spomínala si aj ostatné ženy. Koľko vás prežilo?* Oči neotvoril, ale v hlase zatiaľ nemal únavu.*

Shia

*Mlčky čakala, než Kinna vstane a odíde z miestnosti. Netušila čo ju to napadlo ani netušila či to naozaj chcela urobiť, ale rozhodla sa. To aké to bude posúdiť keď sa tak stane, teraz už nemienila dať najavo nijaké vnútroné pochybnosti. Prekvapil ju až princov dotyk, tak zdvihla hlavu a zahladela sa mu do tváre. Jemne sa usmiala, že bolo všetko v poriadku, sama ale netušila či bolo. Po dýke však niečo povedať musela, aj keď jej obavy boli asi aj väčšie než tie jeho.* Neboj sa, ja mám zuby tiež. *Napriek tomu pre pokoj jeho duši si dýku vzala a sledovala ako vyšiel von. Pohľad jej zavadil o pootvorené dvere a potom na posteľ. Akoby ju tam čakala taká malá poprava, pobrala sa k mladíkovi a opatrne na posteľ vyliezla. Dýku napokon použila, nepatrne si rozrezala zápästie a priložila ho k perám muža, len čo mu ústa mierne pootvorila. Vedela že aj keď bol v bezvedomí, tá krv sa mu do krku dostane a potom telo zareaguje tak, ako má. Zvolila zápästie, pretože to bolo jednoduchšie a zároveň jej krk prišiel príliš dôverný a osobný.*

Níat

*Zostal vedľa Olívie, až kým si nebol istý, že zaspala. Dych sa jej spomalil a prehĺbil, črty tváre uvoľnili, takže Níat nemal výčitky svedomia, keď sa nakoniec vzdialil. Nie ďaleko, presunul sa len na opačnú stranu ohniska a tam klesol na zem vo svojej démonej podobe. Dagharta si preložil jednu mohutnú labu cez druhú a potom na ne položil vlčiu hlavu tak, že mal ničím nerušený výhľad na okolitý les. Ušami nastraženými dopredu zachytával podozrivé zvuky pripravený kedykoľvek zaútočiť, takže si Níat mohol oddýchnuť a vymyslieť plán ďalšej cesty. Noc prebiehala pokojne, Dagharta občas prenechal Níatovi miesto, aby Aratahi mohol priložil do ohňa a tesne nad ránom vyrobiť pre Olíviu sľúbenú čiapku. Nakoniec zašiel do lesa, aby v pevnej škrupine plodu, ktorý našiel po ceste priniesol pre Olíviu vodu a trochu lesného ovocia. Inak sa od tábora nikdy nevzdialil viac, ako na pár metrov. V okamihu, ako sa slnko dotklo vrcholcov stromov, pristúpil k miestu, kde Olívia spala a zľahka jej končekmi prstov prešiel po líci.* Vstávaj, Olívia. Nerobím to rád, ale budeme musieť ísť.* Usmial sa a pritiahol plod s ovocím bližšie k nej.*

Ava

*Jeho krátke vety bez rozvinutia dokázala veľmi dobre pochopiť, preto nekládla nijaké ďalšie otázky týmito neželanými smermi. On sám zjavne vycítil mnohé pri rovnako krátkych odpovedia, keďže ani tému jej hnevu voči vlastnej rase nevyužil pre otázku, za čo bola rada. Položila chrábát na zem a zostala sa dívať na strop jaskyne, zatiaľ čo uvažovala nad odpoveďou.* Určite si si všimol že nie som práve sociálne založená, takže presné číslo ani neviem. *Odvetila, snažila sa to nejako odhadnúť. Arathi ženy sa motali u Kinnu, ona ich však stretávala hlavne v záhradke, v ktorej včera bol prvý človek v podoby tej Níatovej družky. Ona sa do ich zábaviek zapájala len málo, mnohé ženy poznala skutočne len z videnia.* Mňa Kinna zachránil ako malé dievčatko, rovnako ako niečo vyše dvadsať ďalších. Okrem nás sa mu podarilo zachrániť aj pár matiek alebo dospelých žien, no viac ako desať ich nie je. *Objasnila. Nebola si istá či sa mu to bude zdať ako veľa či málo, na ich rasy to však stačilo.*

Olívia

*Noc prešla bez nočných môr ale i snov. Nočné mory ktoré mávala po zabití toho muža na bojisku sa vracali len zriedkavo a dnešná noc tou zriedkavou našťastie nebola. Napriek tomu keď začalo svitať a ona pocítila na líci okrem slnečných lúčou jemný dotyk Níatovej ruky, nespokojne pokrčila čelo a keby mohla, potiahla by prikrývku cez hlavu a spala ďalej. Takto sa len pomrvila a krčila čelom, neotvárajúc oči.* Hm...*Vydala ťažko špecifikovateľný zvuk.* ...ešte chvíľku....*Zamumlala a prevrátila sa na druhý bok, dúfajúc, že jej to pomôže k dlhšiemu spánku. Taká rozospatá si ani neuvedomovala súvislosti z predošlého dňa a v sladkej nevedomosti cítila pocit bezpečia. Nič ju teda nenaháňalo vstávať, aj keď tá myšlienka bola natoľko doterná, že predsa len otvorila očko a trochu dezorientovane sa rozhliadla.* ...aha. *Zamumlala znovu a zívla. Malátne sa usadila celá strapatá a pár krát zažmurkala.* Dobré ráno. *Vyšlo z nej napokon a pery sa konečne roztiahli do lenivého úsmevu.*



/to číslo arathi žien poprípade upravím /

Prim

*V hlbokej tme, ktorá obostierala Primovo vedomie necítil nič len občasné záchvevy bolesti. Možno to tak bolo nakoniec lepšie, pretože nevedieť, čo sa deje naokolo, mu prinášalo nečakanú úľavu. Tma bola čoraz hustejšia, takmer fyzická, a neurčitý šepot hlasov zvonku nemal šancu preniknúť do nej tak hlboko, aby Primovi dával zmysel. V momente, keď si už myslel, že by ho z tej temnoty nedokázalo nič vytiahnuť, pocítil na svojich perách vlhkosť. Vôňa, ktorá sa z nej šírila do celých jeho úst by v ľudskom svete nemala prirovnanie k nijakému jedlu, k nijakému nápoju a jej chuť tak podmanivo pulzovala životom, že keď si ju Prim oblizol zo spodnej pery, okamžite pocítil hlad. Jazykom  inštinktívne prešiel po zdroji, ktorý mu ponúkal takú slasť, pevne sa k nemu primkol a začal sať. Po prvom glgu mu hrdlom prešlo teplo, akoby sa napil riedeného ohňa. Doslova cítil ako sa mu zaceľujú rany a do žíl sa vlieva nová sila. Bolo to šialenstvo. Nikdy predtým nič také nemal a chcel toho ešte viac. Po štvrtom dúšku si pomaly začal uvedomovať svoje okolie, tma sa rozostúpila a keď pootvoril oči, vypátral zdroj toho všetkého. K ústam si vyhladovane pritískal zápästie ženy, ktorú pod vplyvom svojho blúznenia privalil vlastným telom tak, aby sa mu nemohla vyšmyknúť. Špička rezáka, ktorý nosil ako prívesok sa v rytme Primových pohybov zľahka posúvala po ženinom hrdle zhora nadol a späť. Jej krv oživila nielen jeho telo, ale aj žiadostivosť, akoby sa telo chcelo prebrať k životu naozaj všetkými možnými spôsobmi.* Bože,* Vydýchol Prim v zmesi bolesti a túžby. Ústa mal plné krvi. Jeden pramienok mu vytekal spomedzi pier.* Zastav to, inak ti ublížim.* Roztriasol sa, akoby premáhal niečo, čo bolo oveľa silnejšie. Ramená, medzi ktorými ženu uväznil sa mu chveli, keď znovu sklonil hlavu a prisal sa k jej zápästiu.*

Shia

*Pocítila, kedy začal piť. Bolo to prvý krát v jej živote, kedy nepila krv ona, alebo bolo pité z jej krvi. Bolo to čudné, aj keď nie nepríjemné. Nebola si istá ako sa mala cítiť, cítila predovšetkým zmätok a obavy. Nepohla sa ani keď ju priľahol, len nepravidelne dýchala a snažila sa rozoznať tú zmes pocitov. Bola však možno až príliš doplašená, než aby sa poddala pocitom, ktoré mohli byť príjemné. Vedela že v jej druhu to bolo dôverné gesto, piť si krv, sčasti aj pociťovala dôvody, prečo to tak bolo. Zmätenosť však v tej chvíli prevyšovala všetko ostatné, dokonca na chvíľu skamenela aj po jeho slovách a po tom, čo si uvedomila čo to robí. V tej chvíli si dokonca aj ona, ktorá považovala nahotu za prirodzenú príliš uvedomovala, že pri tom jeho pohybe už znovu nebol zahalený. Pre situáciu v ktorej boli ju to z veľkej časti vydesilo, aj keď istá jej časť to aj chápala. Našťastie napriek krvi bola v tej chvíli ešte stále silnejšia a plná síl. Nevedela však ako sa ho zbaviť bez toho aby ho udrela, preto sa premenila do démonej podoby a varovne zvrčala. Veľké vlčie telo sa spod neho vymanilo, prudko do neho vrazila hlavou aby ho odusunula a vytvorila tak medzi ním a sebou priestor. Odskočila na kraj postele, kde sa premenila späť a ostala na štyroch, naježená ako taká mačka.* Ostaň tam kde si. *Zavrčala na neho varovne.*

Prim

*V momente, keď vycítil, že sa niečo deje, prestal piť a vzápätí prekvapene sledoval, ako sa mladá žena premieňa priamo pred jeho očami. Myslel si, že niečo také už znovu neuvidí. Vlastne sa myšlienky na možnú existenciu žien ich druhu vzdal už dávno, ale za krátky čas to bola už druhá, s ktorou sa stretol. To v ňom spustilo reťaz spomienok. Jednotlivé oká sa kĺzali naspäť a čím hlbšie sa noril do seba, tým viac sa mu menil výraz tváre z prekvapenia na obavy. To, ako letel vzduchom bolo posledným na, čo si dokázal spomenúť. Potom už nebolo nič len tma a chuť ženinej krvi, ktorá ho priviedla späť. Prim zostal na svojej strane postele a odtiaľ ju pozorne sledoval. Nemal v úmysle konať proti jej vôli, iba čo zodvihol ruku a spakruky si pomaly zotrel stopy jej krvi z kútika úst. Bojoval s myšlienkou obliznúť si hranu ukazováka, aby ani kvapka tej lahodnej tekutiny nevyšla na zmar, ale úspešne ju potlačil.* Ďakujem,* prehovoril napokon a ruky zodvihol dlaňami nahor, akoby sa vzdával.* zachránila si mi život.* Pohľad mu zmäkol, dokonca sa usmial hoci stále neveril, čo sa to okolo neho deje.* Čo môj brat a ostatní? Sú tiež v poriadku?

Shia

*Ostražito ostávala na svojej strane postele a nehybne ho pozorovala. Nechcela mu ublížiť, nechcela ale ani aby on ublížil jej. Srdce jej ešte stále divoko bilo, aj keď sa pomaly upokojovalo. Keď zdvihol ruky na znak toho že sa nič zlé diať nebude, klesla na posteľ a usadila sa. Nebol jediný, kto v tej chvíli prekonával isté prekvapenie. U Kinnu žili mimo ľudí, nikdy predtým skutočného muža svojho druhu nevidela. Až na Níata, ktorého nedávno zazrela, aj to len z diaľky a Zeona, ktorého vyhľadala len vkôli Ave. I preto po ňom preletela skúmavo pohľadom, akoby sa mal nejako fyzicky líšiť od ľudí. Istým spôsobom to tak aj bolo, čo však ale udieralo do jej očí boli hlavne tie jazvy. Nespýtala sa ale na ne, zareagovala na jeho otázku, na ktorú odpoveď ani nepoznala. Netušila kto bol jeho brat, ani s kým všetkým Kinna odišiel.* Vrátil si sa len ty s Kinnom...princom. Povedal ale, že moja sestra je v poriadku s niekým kto tam bol tiež. Neviem teda kde sú ostatní, len že chvíľu potrvá než sa vrátia. *Objasnila nepokojne. Takže tam mal brata. Jej sestra tam niekde bola tiež a preto si bola istá, že takáto neurčitá odpoveď mu stačiť nemohla, tak ako nedokázala upokojiť ani jej vlastné vnútro dostatočne.* Mal by si si ešte oddýchnuť. *Dodala neisto.*

Prim

*Najhoršie možné predstavy sa začali Primovi zhmotňovať priamo pred očami. V duchu už videl, ako jeho brata spálil ohnivý démon na popol. Počul Nima kričať, zatiaľ čo zemný démon odtrhával kusy jeho tela kúsok po kúsku...*Musím ho nájsť. Určite to prežil a teraz ma hľadá.*
Nakoniec toho bolo priveľa a Primova tvár smrteľne zbledla. Náhla nevoľnosť mu stúpla do krku tak rýchlo, že jednoducho nedokázal udržať svoje telo bez pohybu. Iba čo rukou zachytil okraj prikrývky a nohami nahmatal okraj postele. Chcel vstať a poprípade sa rukou zachytiť blízkeho stolíka, ale precenil svoje sily a z lôžka sa nedôstojne zošuchol rovno na zem. S tlmeným stonom mu z úst vykĺzla aj nepekná nadávka. Chodidlá sa mu zamotali do prikrývky a tá spôsobila, že sa cítil ako lapený v sieti. Nakoniec ju so zavrčaním odkopol a nahý sa pokúsil vstať. Vedel, že musí nájsť svojho brata.*