Hory a les

Prekvapil ma, keďže sa vo Vašom prostredí pohybujem už istý čas. Konala zbŕklo a neuvážene, stihla som prísť aj o vedomie počas jej návštevy. Pripisovala by som to ku konaniu človeka. Pani Saffron, nezaslúžim si chválu, bola som tak vycvičená ešte na Zemi a je mojou povinnosťou zabezpečiť všetko, čo si pán Viktor zaželá. *Pri jej rozjímaní a spomínaní ju nechcela rušiť, preto len mlčky pozerala do ohňa, sledujúc, ako plamienky šantia na suchom dreve a pomaly ho pohlcujú, zanechávajúc za sebou len ohorok, popol a spúšť.* Do úkrytu. *Odvetila jednoducho, keď uvidela nebezpečný svit v jej očiach. Ešte krok, jediný krôčik a vrhne sa na svoju obeť, trhajúc a ťahajúc z nej drahocenný život. Dovtípila sa, že s princeznou Melian ju niečo spájalo.Možno staré priateľstvo, alebo skôr pomsta, zloba, nenávisť. Niečo, čo ju hnalo za svojou korisťou a rozdrásalo ju na márne kúsky. Bola ako jej spoločník, ten tiger, ktorý ju sem pred nedávnom doviedol. Mala pocit, že s ním bola jedna duša a v nebezpečí aj jedno telo.*

* Objavil sa v otvore jaskyne akoby privolany Shiroinou myslienkou a papulu mal zafarbenu rubínom ešte teplen krvi. Na chvilu ostal stat rozhodujuc sa ci vstupit alebo nevstupit do vnutra jaskyne medzi spolocnost tychto dvoch mladych zien, ale nakoniec sa rozhodol pre tu prvu možnost. Oblizol si fuzy akoby z nich chcel ziskat ešte par kvapiek zivotodarnej tekutiny, ktora prudi v zilach a pristupil blizsie k plamenom ohna. Už bol spokojny a vsimol si, že aj ani jeho pani nema najmensi dovod na obavy. Vycitil z držania jej tela, ž eje celkom uvolnena a na jeho udiv aj priatelsky naladena. Belegera to dost prekvapovalo , lebo jeho pani nemala vo zvyku spravat sa prilis priatelsky k druhym ludom. Lenivo sa zvalil na udupanu zem v jaskyni a svoj pohlad zabodol do Shiroi. Niek kažyd vydržal takyto jeho pohlad, ktorym akoby sa zaroven vysmieval no zaroven prejavoval zaujem.*

*Začula dusot veľkých láb pri vstupe do jaskyne. Domyslela si, kto to je, preto sa prvý krát vcelku priateľsky a spontánne pousmiala, dívajúc sa na tmavú siluetu mocného tigra vo vstupe.* Vitaj, pán lesa. *Odvetila so stálym výrazom na alabastrovej tvári, z ktorej výrazné boli len hlavné črty, oči a plné, teraz tmavoružové pery. Bola rada, že ich poctil návštevou. Opäť ucítila ten ťaživý, výsmešný pohľad, zmiešaný so štipkou pohŕdavosti a lyžicou záujmu, ako na nej spočinul. Opäť to bol tiger. Mal pohľad presne ako jeho panička. Úsmev sa teraz na jej tvári pohrával len zľahka, opäť sa dívajúc do tých studníc neznáma.*

Každy ma svoju cestu, ktorou musi ist. Tie cesty sa spajaju a krizuju ako tepny v ludskom tele, ale nic nie je trvale. Do ciela dojdeme sami a v rukach nebudeme niest cudziu, ale vlastnu zastavu.* Ako tak Saffron pocuvala Shiroine slova nemohla sa ubranit pocitu, ktory na chvilu ovladol jej vnutro pricom na tvari sa jej nepohol ani sval. Vsimla si ked do jaskyne vstupil Belger no jeho pritomnost bola pre Saffron taka samozrejma, že ani neotočila hlavu len natiahla ruku a poskrabkala ho jemne za ušami na privitanie.* Čas leti a hoci sa mi s vami dobre rozprava pojdem splnit svoju ulohu tak , ako si vy musite splnit svoju. Viktor už asi caka na spravy, ktore mu prinesiete. Ak chcete vyrazit hned tak Beleger vas odprevadi až po hranicu lesa kde je privelka tma na to aby nou prenikol nas zrak* Hovorim dovidenia Shiroi Kami a nie zbohom lebo verim, že nase cesty sa budu ešte nejaky cas krizovat.* Saffron už nepovedala ani slovo a ani na ziadne daslie slova necakala. Napriek skromnym Shiroinym slovam sa jej zlozila uctu sklonenim hlavy a rychlo sa stratila v tmavom usti jaskyne, v tmavom plasti noci, ktory ju celkom zahalil. Z ticha bolo pocut len zaerdžanie kona a potom jeho hladinu už nenarusil ani vietor v korunach stromov.*

// budem už musiet padat Shiroi tak dobre sa mi písalo, že som zabudla aj kolko je hodin tak ti prajem pekny večer a sladke sny ved pred zajtrajskom treba nacerpat energiu:) //

*Zamyslela sa nad jej slovami. Je toto jej cesta, po ktorej má kráčať? Byť do konca svojich dní, života, po boku mimozemšťanov? Chce to? Áno...Chce. Vyhovuje jej to. Táto malá, takmer nič nehrajúca rola v zákulisí celého divadla, alebo skôr frašky. Bola to jej cesta, aj keď si ju nevybrala, zmierila sa s ňou. To, čo nedokáže zmeniť nestojí za jej pozornosť. Na jej slová, ktoré očakávala v najbližších chvíľach, len letmo prikývla a venovala jej familiárny úsmev, ktorý zatiaľ na jej tvári nevidel nikto. Naozaj nikto. Možno jej táto žena poskytla za takýto krátky čas pocit, že má nejakého priateľa. Aj ona dúfala, že ju ešte kedysi stretne, že jej cesty sa ešte skrížia s tej jej a spoločne si takto znova prehodnotia stav pri tichom pukaní ohňa. Bolo ticho, mrazivé ticho zakusujúce sa do jej mysle ako nepríjemný a otravný parazit, preto vstala a rozhliadla sa. Bolo čas sa dostať k civilizácii a oznámiť novinky Viktorovi.* Myslím, že je čas ísť. *Zašepkala potichu. Jej tvár sa vrátila do pôvodnej podoby. Chladná a nemenná ako kameň. Obrátila sa na tigra, ktorý mal byť ešte nejaký ten čas jej sprievodcom týmto rajónom.*

(( Aj mne, ďakujem veľmi pekne. Maj sa krásne a snáď si ešte zahrajeme, brú noc a príjemné sny ))

* Sledovať Shiroine myslienkove pochody bolo pre Belgera velmi zaujimave. V jednu chvilu vyraz na jej tvari bol skoro priatelsky no teraz sa zase zmenil na kamennu masku, z ktorej sa nedalo už nic vycitat. Opat mu hlavou prebleskla myslienka Prečo sa tak dokonale ovlada? Boji sa ukazat, že aj jej srdce je schopne citu? Belger ešte chvilu na nu hladel takmer zadumane no potom sa postavil. Vsimol si letmy Saffronin pohlad, ktory mu venovala ked nahlivo odchadzala do noci. Vedel co musi urobit ešte predtym než Shiroi odprevadi na cestu spat. Tlmene zavrčal akoby sa jej snazil naznacit nech ho nasleduje a vybaral sa celkom opacnym smerom nez akym predtym spolu prisli k jaskyniam.*

*Prekvapene zaklipkala očami, keď sa Beleger vydal úplne inou cestou. Čo má za lubom a čo plánuje? Čo keď ju vedie do záhuby? Nie, neverila tomu. Síce Saffron a jej tigra nepoznala dlho, ale cítila, že im môže dôverovať. Aspoň tak, ako Viktorovi. Radšej sa rozhodla neklásť žiaden odpor a mlčky ho následovať. Asi to bude skratka, možno nie... Jej zvedavosť každým krokom stúpala no nenechala to na sebe poznať. Možno len mierne zachvenie tela bolo dôkazom jej vzrušenia. Lesknúca sa srsť tigra so zlatistým nádychom pohasla, akonáhle sa vzdialili od zdroja svetla - ohňa v jaskyni.*

* Belger poznal tu cestu velmi dobre. Vedel kam viedla, ale hlavne vedel k čomu viedla. Na Saffron musela tato zena velmi zaposobit ked sa jej rozhodla dat tu najcennejsiu vec co vlastnila odkedy ju vyhnali z komplexu. Ta vec v sebe mala silu Saffroninho odhodlania nevzdať sa a nakoniec zvitazit, ktore nebolo male. Napila sa krvi iba raz a aj to nie hocijakej. Belger sa obzrel a spokojne si vsimol, že ho Shiroi nasleduje. Zaviedol ju na dalsiu cistinku, v strede ktorej sa ligotala v mesacnom svite tmava hladina jazera. Bolo to miesto akoby vystrihnute zo sna a zasadene do skutočnosti. Modry drahokam v prstenci zelench stromov. Beleger podisiel až o okrajujazera kde sa jemne čerili vlnky roztancovane vetrom a uprene sa zadival na hladinu vody. Tam v jej zajati lezala podlhovasta zelezna truhlica a v nej katana s vyrytim nápisom Tvoj osud si ťa nájde. *

*To, čo prerušilo jej tok myšlienok nebol len tak všadný, obyčajný dôvod. Nie, bola to dych vyrážajúca krása, veľkolepé jazero odrážajúce tmavú oblohu. Na nej, ako drahokamy vo veľkosti špendlíkovej hlavičky, žiarili hviezdy svojou vlastnou, nezhasínajúcim svetlom. Boli to sprievodcovia pútnikov a stratených. Avšak tu hviezdy boli iné, ako na zemy. Oveľa iné. Nebola tu vidieť ani Polárka či žiadne rozostavenie hviezd do podoby znamenia. Len jedna veľká neznáma - aspoň pre ňu. To v nej vyvolalo ešte väčšiu zvedavosť a poznámku do budúcna. Keď budú naspäť v meste a všetky plány výjdu, zaisto zájde za nejakým astrológom, ktorý jej prezradí všetko pekne a pomaličky, pod podmienkou, že nestratí svoj život. Necítila sa na to, aby platila za takéto informácie. Stále následovala Belgera, ktorý kráčal pred ňou. Aj jeho kožuch a hustá srsť na krku sa teraz leskla, striebristým, okúzlujúcim svitom, vďaka mesiacu, držiaceho stráž nad týmto začarovaným miestom do jednej z bájnych príbehov. Zastala na brehu a voda sa dotkla jej vysokých, čiernych kožených čižiem. Nedbala na to, či sa premočia, alebo nie.* Na čo sme tu? *Spýtala sa, keďže nevidela nič zvláštne, okrem pôvabu okolitej prírody.*

* Beleger pri Shiroinej otazke vyceril ostre biele zuby, ktore ešte niesli stopy po nedavno preliatej krvi, ale nezdvihol pohlad od hladiny jazera. Len tam stal a ako zhypnotizovany hladel na predmet pod hladinou od povrchu, ktoreho sa v jednom kratkom okamihu odrazilo mesacne svetlo ako striebornych supiniek ryb.*

((Ha, som hnusná, ja viem ^_^ Okej, budem predpokladať, že to nie je daleko od brehu ))

*Zaostrila zrak tým smerom ako spoločník, ktorý ju doprevádzal na krátky čas. Vtedy to zbadala to, na čo sa tak uprene díval. Veľká truhlica podobná tej, ktorú mávali nechutne bohatí a podozrievaví držgroši, keď chceli ukryť svoj poklad od zbytku civilizácie. Aj tak ju potom našli a poklad bol nálezcov... Chvíľu len mlčky pozerala, hladina jazera sa odrážala v jej očiach chladných očiach, no potom zo seba zhodila plášť, ktorý dopadol na kamenistý breh jazera. Nedbala na to, že si zamočí ostato šiat, topánky či seba. Truhlica aj tak nebola ďaleko, o chvíľu s ňou bola späť. Voda kvapkajúca z koncov namočených šiat tichulínko dopadala na hladinu vody. Prešla po jej hladkom, chladivom povrchu a otvorila vieko. To, čo zbadala by určite pochabejšieho človeka zdvihlo na nohy a priviedlo do stavu naprostej eufórie. Avšak ona na tom bola inak. Pozrela sa na tigra, stojaceho opodiaľ a dlhými, štíhlymi prstami, ktoré ešte boli vlhké od vody, prešla ostrým povrchom s rytinami katany. Zaťala dych. Táto katana bola oveľa inšia, než tie, čo kedy videla. Niesla v sebe odkaz, čaro a puto, ktoré ju spájalo s jej majiteľom. Na chvíľu ju prekvapila nevoľnosť, pri pohľade na zbraň v truhlici. Bola krásna, ale smrtonosná. Opäť sa pozrela na Belegera.* To je pre mňa? *Riekla spýtavým tónom, kútikom oka stále držiac stráž nad pokladom. Bála sa o to, aj keď nebola žiadna možnosť, že je tu niekto okrem nej a tigra...*

( Prečo hnusna? To ja by som bola hnusna keby napísem že to je až v strede jazera lol:) a ešte hnusnejšia keby napísem ze v tom jazere ziju krokodily:) )

* Belger spokojne sledoval Shiroino pocinanie a pri otazke, ktorej slovam sice nemohol rozumiet, ale vycitil to jemne zavahanie v hlase iba nehlucne podisiel k truhlici kde bola katana ukryta. Naklonil sa nad nu a zobral do papule puzdro, v ktorom mala byt uložena. Natiahol krk ku Shiroi aby si ho opasala a svojim pocinanim dal jasne najavo komu odterz zbran patri.*

(( Lebo píšem sprosté "otázky" V tom prípade by Beleger poslúžil ako návnada, lol ))

*Opatrne, s akousi posvätnou úctou natiahla obe ruky ku katane, ktorú držal pevne vo svoji čeľustiach. Keď sa jej dlane dotkli pevného púzdra zbrane, mierne sklonila hlavu na znak úcty. Dúfala, že toto geste Beleger pochopí. Je to najinteligentnejšie zviera, ktoré kedy stretla a i napriek tomu, že bol uväznený vo zvieracom tele, po chvíľach mala pocit, že ten, kto je v jej blízkosti nie je žiaden tiger, ale vznešený panoš jeho panej Saffron. Magická chvíľa raz mala pominúť, pocit sa mal vrátiť na svoje miesto, to tušenie malo pominúť. Lenže nejako sa mu nechcelo a ona sa tomu ani nebránila. Pevne zovrela v rukách svoju novú zbraň a prešla ju rýchlym pohľadom. Konečne si ju pripla ku koženému opasku jej odevu a pozrela sa na Belegera pred ňou.* Ďakujem. *Tvár jej ovenčil priateľský, vďačný úsmev, ktorý mal zmiznúť akonáhle opustia okolie jazera a vráti sa tam, kde patrí. Do reality, ku sprisahaniam, intrigám a plánom, ku boku Viktora, ktorému slúžila.*

( No pekne pekne aka ochrankyna zvierat lol:) Ale sama si napísala, že Belger je inteligentny možno by si zratal že ked si necha katanu bude bohac a teba radsej postrči krokodilom lol:) )

* Belger jej opatoval uctivu poklonu a ked k Shiroi opat zdvihol pohlad už sa v nich nezrkadlil jemny osten vysmechu, ale ciste priatelstvo, ktore okrem jeho pani mohol uznat len tejto jedinej žene. Shiroi mala teraz priatelstvo tigra a to bolo verne kdekolvek sa už bude nachadzat. Moment vzajomneho porozumenia vsak musel ustupit ovela naliehavjsej chvili. Belegerovo poslanie sa ešte neskoncilo a bolo ho treba dotiahnut do konca. Obtrel sa o Shiroine nohy a zahladel sa do dialky odkial spolu prisli.*

( A predalo by to na burze za veľké prachy A chudáci krokodíly by sa aspoň najedli lol )

*Bol to vcelku zvláštny pocit, získať si za jeden jediný deň dvoch priateľov. Belegera, aj Saffron. Doteraz vlastne ani nepoznala ten spokojný úsmev, že je tu niekto, kto vás podrží. Zdal sa jej zvláštny, neznámy, ale vcelku príjemný, veľmi príjemný. Dalo by sa povedať, že zacítila hrejivé teplo pri srdci. Malý plamienok, ktorý sa však pri pohľade na svoj život, na svoje poslanie a cestu, ktorou sa musela vydať pohasol. Možno len tlel a čakal, dokým bude opäť zapálený.* Máš pravdu, je čas ísť. *Odvetila, keď zacítila jeho pevné telo pri nohách a pohľad do diaľav. Tam, kde mala ísť a tam, kde patrila. Urobila pár krokov, chcela ho nechať ísť prvého. Zbraň po jej boku sa pri chôdzi zakolísala.*

( Potom by ti aspon Belger mohol priniest veviec z kvetov a hodit ti ho jazera lol:) ake kvety mas najradsej? Ja zboznujem klinceky:) )


* Belger vycitil Shiroin umysel, ale odmietol ho brat do uvahy. Teraz si boli celkom rovnocenni a tak kracal po jej boku a obcas na nu vrhol pohlad kutikom oka. Pred nimi sa rozprestieral hustý les, ale tma noci už zacinala pomaly ustupovat a nebo na vychode naberalo bledomodre farby, ktore zanedlho celkom vyblednu a nahradi ich zmes oranžovej a krvavočervenej. Prave na vychod mieril Beleger, pretože tam boli cesty bezpečne a Shiroi sa po nich pokojne mohla vydat na cestu k svojmu svetu. Jeho svet ostane tu, ale Shiroi o tom bude vediet. To zahnalo jeho trpke myslienky pred nastavajucou rozluckou.*

(( Mmm, vôňa klinčekov U mňa sú to ruže, z tých veniec asi nezhotoví lol:) ))
Pieseň k RPG: http://www.masayume.name/farewell.mp3

*Beleger ju prekvapoval čoraz väčšmi, keď teraz spoločne kráčali, bok po boku, ako rovnocenné tvory, v ktorých nebol žiaden rozdiel. Aj táto situácia jej po celý život bola neznáma. Na zemi boli tí, ktorí chodili za ňou, pretože nevedeli viesť, iba slepo následovať a dívať sa na chrbty tých, ktorí im boli nadriadení. Avšak tu sa to zmenila. Ona kráčala za tými, ktorí jej velili, vyššie bytosti s vyššími cieľmi. Je toto priateľ? Rovnocenná bytosť? Divila sa, aj keď aj malé dieťa chápe takéto postavenie, ona ho doposiaľ nepoznala. Nad obzorom sa objavil pás modrej oblohu, nadchádzajúceho rána. Skoro v každom náboženstve ráno ohlasovalo nový začiatok, odháňalo tmu a prinášala nádej. Možno to isté práve urobilo s jej dušou. Aspoň na teraz, na túto krátku chvíľu, dokým nedôjdu na okraj lesa. Tam sa budú musieť rozlúčiť - nepovedať si zbohom, ale dovidenia, priateľu.*

( tak ti kupi veniec s umelymi ruzami lol:) za tie prachy si to bude moct dovolit:) )

* Beleger vycitil, že aj Shiroi chodia po rozume chmurne myslienky. Dufal, že ho odterz bude brat ako svojho priatela no napriek tomu nadalej ostaval divym zvieratom, ktore bolo slobodne len v divej prirode. Vo volnosti, do ktorej sa rodi každa bytost. Shiroi bola sputana so svojim poslanim, o ktorom vsak Belger nevedel nic. Tusil len, že Shiroi si nakoniec vyberie správne a bude volna tak ako on.
Okraj lesa sa blizil spolu s vychodom slnka. To bolo znamenie. Stare sa konci a nove zacina. *

*Keď uvidela hranicu lesa a za ňou civilizáciu, prišlo jej to akosi ľúto. Tu končí chvíľkové rozjímanie, ale pokračuje jej úloha. Musí sa ozvať Viktorovi akonáhle sa dostane do dokov. Potrebuje mu oznámiť, že splnila úlohu a čaká na ďalšie rozkazy. Keď boli len niekoľko metrov od samotného okraja, otočila sa na svojho priateľa. Vcelku mu aj závidela, že sa takto môže pohybovať, voľne, sťa vták, ktorý cestuje svetom po mnohé roky a v nekonečnom cykle. Táto úzkosť a clivosť ju však hneď prešla. Priala mu to, aspoň niekomu.* Je čas sa rozlúčiť. *S úsmevom na perách si k nemu kľakla a jemne prešla dlaňou cez celé temeno hlavy, až k uškám, kde ho poškrabkala.* Vrátim sa, raz. Zatiaľ zbohom a ďakujem. Saffron sa onedlho vráti. *Odvetila chlácholivým hlasom a vstala, čakajúc na jeho rozlúčku a možnosť odísť s pokojom na duši. Rozvidnievalo sa...*

* Belger sa nechal poskrabkat a pri tom sa slastne zapriadol ako macka. Priblizil svoju tvar k Shiroinej tak, že ju na lici mohli posteklit jeho fuzy a potom jej pohlad uprel do oci. Takto zblizka videl každy meniaci sa odtienok v nich. Skoda, že nie je clovekom a nema ten dar slov, ktorymi by sa s nou mohol rozlucit. Aspon jeho oci jej nemo odpovedali Dovidenia priatelka.*

*Vrátil sa ten pocit, pocit spred roka, keď ešte rozmýšlala nad tým, aká mohla byť jej matka. Ten však vtedy zabil jej otec, tým, že jej prezradil to, čo malo byť ukryté. Ukryté pre ňu a pre celý svet, ale on chcel aby trpela. Chcel to viac než čokoľvek iné. Nerátal však s tým, že to jeho dcéra prekusne a pôjde ďalej. Aj tento poklad v jej duši, dar, ktorý dnes obdržala od týchto dvoch bytostí, uzavrela hlboko na tisícky zámkov, aby k nemu nikto nemohol prísť, zobrať ho, vytrhnúť z jej rúk, nehľadiac na jej osobu a na jej emócie. Toto už len tak nenechá, tak, ako predstavy na jej rodiča. Ešte raz venovala priateľský pohľad Belegarovi a dala sa vlastnou cestou. Bola iná, ako tá jeho, no pevne verila, že sa v budúcnosti ešte raz skrížia. Ako cesty so Saffron. Hrdo sa narovnala a zhlboka sa nadýchla. Keď sa vytratila z jeho dohľadu, jej tvár opäť stvrdla na kameň. Nepreraziteľná maska, tak ako jej pokoj vo väčšine situácií. Hneď siahla do vrecka a prezistila, či funguje signál. Mala ho, nie plný, ale postačil na jednu správu Viktorovi. Počas písania sa postupne dostala do prístavu odkiaľ prišla, zanechávajúc za sebou kus životnej cesty, ktorú prežila v lesoch Gyra. Slnko sa dostalo nad obzor.*

(( Ďakujem, bola to úžasná RPG A ten venček bude fajn ))

* Belger stal ešte chvilu na kraji lesa pozorujuc Shiroi. každym krokom co urobila vpred citil ako sa mu vzdialuje nielen jej postava, ale aj jej dusa. Ked oblohu zastrie mrak vedz, že slnko nie je daleko. Opat sa ukaze. Tak ako vietor odnesie zrnko piesku až na daleke puste teba opat priveje sem aby si mohla byt slobodna. Aj ked len nakratko, lebo cely život je len kratka cesta k dalsim a dalsim novym obzorom. To by jej povedal keby mohol. Nehlucne sa otočil a zamieril domov.*

( Počuj Shiroi už budem musiet ist:( keby sa nemam učit ten dejak tak tu s tebou kvasim aj do rana tak ahoj zatial )

/ správa pre Shiroi:

Morgan vykonal prácu tiež, no spravil niečo iné než som pôvodne chcel. ak bude saffron chcieť, tak jej pomôž, ak nie, tak sa riad danou situáciou...som si istý že odhadneš čo treba/