Palác kráľovskej rodiny de Cruer

Nataly...*prehovoril tichým hlasom ako už dávno nie*nech prichystajú lod, ochdádzam na planétu Gyro...niekedy v blízkej budúcnosti...nech je lod nachystaná*odvetil a položil si hlavu na vankúš.*pravdaže pane*odvetila slúžka a vybehla von, nečakajúc kým na nu bude kričať*

************************O 3 mesiace***********************

Nech už ste sa za tie 3 mesiace dostali kamkoľvek, na začiatku by bolo dobré zhrnúť čo ste robili

*Kiara sa dorútila dole vysokým schodiskom, pričom na tvári mala dosť pochybný úsmev, ťažko špecifikovateľný.* Anabel!* zakričala smerom ku kuchyni a počkala kým sa nedorútila slúžka* prestri na raňajky, myslím že už nám vstal aj hosť* ušknrula sa a otvorila veľké presklené dvere na terasu pri bazéne. Pokojne si sadla, rozhodnutá počkať na Viktorovho hosťa*

* Bola už davno hore, pretože po tom všetkom, čo sa stalo na Gyro po jej uvazneni a vyslobodeni nemohla večer dobre spávať. Vždy ju v snoch prepadavala Saffronina tvar a hrozna rana na jej bruchu, ktoru jej sposobila. Do bezsenneho spanku upadla len vtedy ked citila, že Viktor je blizko pri nej a hreje ju teplo jeho tela. Vždy sa k nemu schulila a vychutnavala si uzasny pocit lasky a bezpecia. Predtym sa straala o seba sama no teraz mala niekoho komu na nej zalezalo a to iste platilo aj o nej. Robila si o Viktora velka starosti a aj napriek tomu ako velmi ho prehovarala odmietol ju zobrat do vojny spolu so sebou. Teraz sa len mohla necinne tulat po okoli palaca na Enesiane a pripadala si zbytocna. Chcela byt tam kde bol Viktor no on to razne zamietol. S tichym povzdychom dalej kracala po strkom vysypanom chodnicku napriec zahradou, ktora kopirovala okolie palaca ako hodvabny zeleny plast sem tam pretkany farebnymi diamntami kvetov. Myslela aj na Gyro, na svoju planetu a lud, ale vedela, že su v dobrych rukach. Vždy vedela,že aj napriek pociatocnym konfliktom su ona a Caffee velmi podobne. Po tom, co sa podielala na jej zachrane si musela trochu poopravit aj svoj nazor na ludi aj ked nikdy ich ako druh nebude mat tak rada aby im odpustila smrt svojich rodicov. A mimo ineho, ludia boli potrební k prezitiu Gyra.
Ani nevimala ako ubiehal cas ked sa zrazu objavila pri bazene a na terase si vsimla Viktorovu sestru Kiaru. kym ju nezaregistrovala Melian si ju zadumane premeriavala a citila sa v jej spoločnosti trochu nesvoja aj ked sa snazila nedavat to najavo. Prekazila jej predsa svadbu s Thomasom a nebolo to davno, čo si myslela, že za to, čo sa jej stalo si moze sama. Teraz ale vedela aka bola pravda aj ked sa o tom s Kiarou nikdy nerozpravala. Neboli si natolko blizke aby sa dostali k tejto teme. Mozno neskor...ked si jedna na druhu lepsie zvyknu a pritomnst tej druhej nebude pre ne matuca...* Dobre rano Kiara.* pozdravila s miernym usmevom, ktory sa len tažko niekam zaradoval.* Myslela som si, že budete este spat.* doplnila neutralnym tonom hlasu a sadla si oproti nej na stolicku.*

*Práve si odpila z nejakej ovocnej šťavy ktorú jej doniesla slúžka, keď začula Melianin hlas, odložila pohár a otočila k nej hlavu.* dobré ráno Melian* odvetila trochu ospalým hlasom. Blondaté vlasy si prehodila cez plece a oprela sa o operadlo stoličky* nemôžem moc spávať takže málokedy spím dlhšie ako do siedmej* pokričla plecami a kývla na slúžku nech donesú aj už aj Melian ranajky* vy ste si ale mohli pospať* prehovorila pokojne. Vedela si predstaviť že Melian nie je nadšejná v situácii akej bola. Rozprávala sa s Viktorom pár dní pred jeho odchodom a jasne povedal že chce aby bola Melian v bezpečí a aby sa tam cítila dobre. Kiara si ale nebola istá tým, ako sa má správať, už len pre ich hádky na Gyre. Nehnevala sa pre tú zničenú svadbu, aj tak netúžila po svadbe a nieto manželskej posteli. Nechcela sa už k žiadnemu mužovi priblížiť, nieto mu dovoliť aby sa jej dotkol.
Prebrala sa z takýchto myšlienok a znovu si zobrala pohár do rúk*

* Odpovedala až ked jej slúžka doniesla tanier s raňajkami no ona nan ani nepozrela. Napriek lákavej voni jedla nemala silu vlozit si do ust aspon maly kusok. Myšlienkami bola niekde celkom inde aj ked jej oci stale hladeli na Kiaru.* Odkedy je Viktor preč nevydržim dlho spať pretože už ani v nom nenachadzam pokoj...* zrazu sa zarazila akoby pri tych slovach sa vynorila myslienka, ktora v nej driemala už dlhší čas.*

*Podla toho ako sa Melian tvárila, usúdila že nemá práve chuť na jedlo. Aj jej slová ju o tom potvrdili. Vedela si predstaviť nad čím prmeýšla, Viktora ešte len čakala najťahšia časť vojny.* myslím že Viktor na tom bude podobne*odpovie úprimne* ked sa vrátil z plesu....ako neviem čo sa tam medzi vami stalo....celý ten čas bol mrzuty....*pozrie jej do očí* nikdy som svojho brata nevidela takého aký je odkedy vás pozná...

* Pri spomienke na ples a to čo sa vtedy odohralo medzi nou a Viktorom pri ich rozlucke sa najskor trochu zamračí no potom sa jej pery roztiahnu v jemnom usmeve. Nikdy nepoznala muža akym bol Viktor. Kedysi si myslela, že pre dobro svojej planéty by obetovala aj svoje šťastie no odkedy poznala jeho táto myslienka jej prisla tak nerealna, že na nu bolo bolestive čo len trochu pomylsieť. Nikdy by pototom nezažila to, čo cítila vžd yked sa na nu Viktor pozrie. Akesi chvenie, ktore sa jej postupne širilo telom a jemne ho rozochvievalo ako list, ktorý tancuje vo voli vetra bez toho aby sa mu staval na odpor. Poddavala sa tomu, každemu jednemu pohladu, dotyku, bozku a vedela, že nenajde pokoj kym si budu ona a Viktor taky vzdialení...
Vratila sa pohladom ku Kiare no tentoraz v nom bola ukryta nastojcivosť a priamosť rozhodnutia.* Kiara...* ozvala sa jemnym hlasom, z ktoreho sa celkom stratil chlad.* ...viem, že milujete svojho brata. Viem to preto, že naša láska smeruje k tomu istemu cloveku tak isto ako jeho laska smeruje k nam. Mrzí ma ak som vám niekedy ublížila.* natiahla sa rukou po stole a polozila ju na tu Kiarinu.*

*neodtihala ruku, bola radad že prešli k tejto téme, už dávno sa o tom chcela sMelian porozprávať* Melian* oslovila ju pokojne a pozrela jej do očí* neublížili ste my, vy nie. SOm rada že svadbu s vašim bratom ste prekazili...*vzdychla si a zažmurkala* nikdy by som ho nemilovala. Obe vieme ako som prišla dieťatu a nezvládla by som s ním žiť ako manželka.* povie úprimne a odvráti zrak. Nerada spomína na ten den, ked ju zneužil neznámi muž* a mylsím že novinám ste tie inforácie aj tak neposkytli vy...* pokrčí plecami a znovu sa k nej otočí* nechcem sa nidky vydať a okrem toho som vam vzdačna aj za to, že ste mi zmenili brata. Konečne je schopny ukzať, že v jeho srdci je aj niečo iné ako len lad...

* Ked Kiara spomenie noviny skutočne ani netuší, čo by s nimi mala mať spoločné. Aj ked bola zo začiatku na Kiaru tvrda, vtedy ešte nevedela o jej živote to čo vie teraz a potom svoje slová aj myšlienky uprimne olutovala. Vedela, že ani jej brat nebol svadbou vobec nadseny aj ked by nepochybovala, že v manželstve by Kiare nikdy neubližil. Aspon nie tak aby to na nej zanechalo vonkajsie stopy. Mrtve city vždy dokazali zraniť tak, že to nikto nevidel a predsa boli tieto rany najhorsie. Bola rada, že aj Kiara tomu rozumela a preto jej silnejsie stisla ruku. * Ale nezmenil sa iba váš brat, ale aj ja Kiara a preto vas teraz prosim aby ste mi odpustili to, čo sa chystam urobiť a čo som mala urobiť už davno...

naozaj vám nemám čo odpúšťať, necítim k vám hnev ani nič podobné*povie úprimne. sama v tedy hladala spôsob ako unikúť svadbe* Melian čo chcete urobiť?* spýta sa náhle, ked začuje jej poslednú vetu.*nerobte hlúposti...* zamračí sa. Netušila čo tým chce povedať, no nepáčil sa jej ton princezninho hlasu.*

Hlúposť by som urobila keby som tu zostala. Zbohom Kiara.* usmeje sa pokojne na Kiaru a v ociach sa jej zalesknu slzy. Skor než by ju stihla zastaviť prudko vstala od stola a rozbehla sa po terase priamo do palaca kde sa nezdrziavala balením si nijakych vecí. Len si zobrala z izby, ktoru zdielala spolu s Viktorom mec, ktorý si predvidavo ukryla celkom na dne svojho kufra a opasala si ho okolo bokov. Zhrabla z postele este dlhy plast, ktorý jej zakryval telo skoro až po zem a na hlavu si prehodila siroku kapucnu. O par minut neskor, zamaskovana tak, že by ju spoznal len malokto, sedela v stihačke rozhodnuta dostať sa k Viktorovi aj za cenu vlastného života. Možno by sa jej konanie inemu zdalo hlupe a nerozvažne ona vsak chcela byt hlupaa nerozvažna len ked bude moct bat zase s Viktorom...*

Dočerta* zamrmle nahnevane. Už len toto je chýbalo, aby princezná ušla preč. Viktor nechcel aby bola na gyro, nieto na bojisku, tak velmi sa bál že sa jej niečo stane. Vedela však, že ju aj tak nezastaví. Princezná bola rozhodnutá tam ísť, nech sa udeje čokolvek...*

-------------------------------------------------------------------------

*Ticho ležal bez pohnutia na trochu studenej tráve v kráľovskej záhrade, hľadiac na kopiace sa oblaky, akoby sa chystalo každú chvíľu rozpršať. Kým vonku sa ešte len schyľovalo k búrke, on ju už v hlave mal. Mal pocit že odkedy sa vrátil prešiel aspoň týždeň, nie dva dni. Nemal poňatia čo sa bude diať teraz, všetko sa zamotalo tak neuveriteľne, že sa v tom nedokázal vyznať. Jeho matka...ktorú tak dlho považoval za mŕtvu jemu aj Raitovi ukázala pravdu o ich životoch. Celá ich existencia bola postavená na množstve lží a teraz, keď praskla jedna, všetko sa rúcalo. Teraz keď ju mohli kedykoľvek vidieť, keď ju znovu našli ju mohli pre nejakú chorobu opäť stratiť. Táto myšlienka mu otvárala v hlave ďalšie dvere, jeho brat...aj keď tomu stále nemohol uveriť, jeho brat...dokonca dvojča aj napriek rozdielnemu výzoru...umieral rovnako ako ich matka.
Náhle sa prebral zo zadumania a pozrel na trávu vedľa seba. S úsmevom sa zahľadel do Melianiných očí a prevalil na bok aby na ňu lepšie videl. Rana sa už dobre hojila, preto mu ani takýto pohyb nespôsoboval takmer nijakú bolesť. * vieš že na to že sme zasnúbený už niečo vyše dvoch dní som ti stále nedal prstienok? * usmial sa a siahol si do vrecka, v ktorom ležala drobná zamatová škatuľka* myslím že by bol najvyšší čas napraviť to* natiahol sa po jej jemnú ruku a otvoril škatuľku. Na prst jej nasunul prstienok a pred tým než ju nechal pozrieť sa, sklonil hlavu a pobozkal ju. Konečne to mohol urobiť bez bolestivého zjojknutia a ešte k tomu aj poriadne. Nežný bozk po chvíli prehĺbil do oveľa vášnivejšieho, otvoriac si jej pery jazykom. Chvíľu s ňom tak zohrával boj vášne a potom ju pustil a nechal nech sa pozrie*

* Ležala vedľa Viktora na boku a sledovala jeho zamyslenu tvar z profilu, nic ine ju nezaujímalo. Mala pocit, že uplynulo už vela casu odvtedy, co mali chvilku len a len pre seba. Ked vsak videla, že jeho mysel este zotrvavava v minulosti nechala ho premyslat. Sama nevedela ako by zareagovala na taku novinu aku sa Viktor dozvedel len pred niekolkymi dnami v stane osetrovne. Vedomie, že ma znovu matku, ktoru davno povazoval za mrtvu a brata, s ktorym sa navzajom takmer zabili muselo byt pre neho velmi ťažke. Crty tvare sa mu striedavo stahovali do pochmurnej masky a rozjasnovali takže mohla velmi dobre rozoznat akym smerom sa asi uberaju jeho myslienky. Nezne sa usmiala a natiahla ruku k jeho licu aby ho po nom zlahka pohladila prstami. Zrazu sa k nej otocil a prehovoril hlasom, ktory jej ako mnohokrat predtym rozlieval po tele prijemne teplo. Nestihla ani nic povedat ani sa pozriet na svoju ruku s prstienkom ked jej Viktor venoval dych vyrazajuci bozk. V duchu sa usmiala lebo aj podla toho si spojila, že rana ho boli coraz menej a bez vahania mu vasen opatovala. Ked sa od nej nakoniec odtrhol len si sklamane vzdychla no len co jej pohlad zabludil k ruke, na ktorej sa trblietal preksrasny snubny prstienok takmer sa pozabudla a nechala usta mierne pootvorene.* Viktor...* sepla takmer bez dychu a na tvari jej bolo vidno ako velmi sa jej prstienok paci.*...je nadherny.* odtrhla sa od ligotajucej nadhery na svojom prste a pozrela na Viktora vdacnym laskyplnym pohladom.*

*S úsmevom pozoroval jej tvár a pri jej prerušovanej odpovedi pokrútil hlavou* nie* povedal rozhodne*nadherna si tu jedine ak ty* brnkol jej po nose a prevalil sa rovnaako ako ona na bok aby sa na nu mohol lepšie pozrieť* kto by to len povedal že sa niekedy ožením* ušknul sa a ruku natiahol k jej vlasom a začal sa pohrávať s jedným červeným pramenom, obkrúcajúc si ho okolo prstov* ale určite sa nebudem sťažovať* dodal a úsmev sa mu ešte viac rozšíril. Naozaj by nikdy nečakal že sa rozhodne ženiť, city nikdy neuznával, zraňovali a dávali nepriateľom moc a zbraň, ktorú nikdy neváhali použiť. No teraz mu bolo jedno či sa láskou oslabil, oveľa viac by trpel keby ju nemal. Nemienil sa jej za nič na svete vzdať, a aj ked s ich svadbou ako následnikov tronov bolo dosť roboty a starostí, teraz mu to bolo jedno. Jeho život, jeho rozhodnutie a jeho láska*

* Zasmiala sa spolu s Viktorom pretože aj jej v tej chvili napadlo podobna myslienka. Nikdy si nemyslela, že sa vyda a ak ano tak potom len za muza, ktoreho by jej vybral senat a ktoreho by vobec nemilovala. Pri Viktorovi to bolo ine a aj ked spociatku nic nenasvedcovalo tomu, že by sa mohli dostat až sem bola nesmierne stastna, že sa to predsa len stalo, pretože potom by nepoznala takeho uzasneho muza akym Vitor bol a nemilovala by ho tak velmi az jej to vedomie, v niektorych chvilach doslova vyrazalo dych. Natiahla sa k nemu a posadila obkrocmo na jeho boky pricom si vsak davala pozor aby jej vaha spocivala prevazne na kolenach a rukach, ktore zaborila do makkej travi vedla Viktorovej hlavy. Nechcela mu ublizit a preto si davala pozor aj ked v ociach jej zasvietili nezbedne ohnicky.* A co povedia damy...* stiahla obocie az privelmi nevinne na to aby to bolo myslene uprimne.*... ktore sa ta snazili dostat do chomuta predo mnou?* zodvihla kutiky ust vo veselom usmeve a hravo naklonila hlavu nabok.*

*Pri tom ako si na neho Mel obkročno sadla sa musel zasmiať. Oči mu zažiarili veselosťou ale aj niečím iným, čo si mohla vysvetliť veľmi jednoducho gestom, ktoré nasledovalo hneď potom. Jazykom si oblizol pery a pozorne sa jej zahľadel do očí* ak si chcela byť hore....stačilo povedať...*ušknul sa a pritiahol si ju za bradu bližšie k svojej tvári aby ju mohol pobozkať.* pochybujem že niektorá žena pred tebou bola taká naivá aby si mysleal že si ma uloví ak sa nebudem chcieť ženiť dobrovoľne...* ušknul sa ešte viac* ako vidíš...je to so mnou ťažké...ved kto by si ma už len hodil dobrovoľne na krk...*pohladkal ju po líci, vediac, že niektoré ženy si naozaj mysleli že sa dostanú na tron tým že si ho ulovia, no on neuznával lásku. Nie vtedy.* môžeš si byť istá že nie som práve romantik...to požiadanie o ruku o tom dosť jasné svedčí* poznamenal na vlastný účet*

* Nechala sa Viktorom pritiahnut blizsie k jeho tvari a pri bozku, ktory vzapati nasledoval tlmene zapriadla ako spokojné mača. Jednou rukou mu zahrabla do vlasov a palcom ho posteklila po spanku.* Ja nechcem romantika...* zasepkala mu ticho do ucha pricom bolo jasne poznat na jej hlase, že sa usmieva.* ...ja chcem teba a ked to znamena, že budeme po sebe každe rano hadzat taniere a hadat sa tak to beriem, pretože uzmierovanie s tebou sa mi paci najviac zo vsetkych cinnosti.* sklonila sa este nizsie a jazykom presla po Viktorovom uchu až k usnemu lalociku, do ktoreho zlahka zahryzla.*

mna už máš...*zašepkal jej potichu do ucha, cítiac z jej vlasov príjemnú voňu. * ale nebudem po tebe hádzať taniere...potom by sa naše uzmierovacie činnosti ťažko...realizovali* ušnul sa a ked mu začala prechádzať jazykom po uchu, tlmene zastonal a rukami jej prešiel po lýtkácch, prechádzajúc po stehnách až k zadočku, kde sa chvíľu zdražal, no potom ruky posunul vyššie, no nie po tričku, ale pod tričko a prstami prechádzal po pokožke chrbta.* ak budeš provokovať, zachvíľu budeš ležať na tráve a ver mi, že budeš pomenej odetá...* pobozkal ju na krka ako posúval ruky vyššie po chrbte, trochu jej tým vyhrnal aj tričko.* asi by som mal povedať strážam nech nám uzavrú záhradu...*dodal ešte veselo* ...pohľad na tvoje telo doprajem len sebe...* žmurkol*

* V tom momente ako pocitila Viktorove ruky na pokozke svojho chrbta zadržala dych a srdce jej zacalo prudku tlct narazajuc o jej o rebra akoby chcelo vyskocit von. Sposobovalo jej tonovy druh bolesti, ktorej sa chcela oddavat do konca života spolu s Viktorom v naruci. Bola to pálivá túžba, ktora sa jej rozliala zilami a svojou naliehavostou ju nutila ticho stonat od rozkose. Prehla chrbat tak aby mal k nemu Viktor lepsi pristup a pri jeho pobevanych slovach sa veselo zasmiala.* Taka majetnickost... ako dobre vediet, že nou netrpim len ja.* tisko sa rozosmiala pri Viktorovom uchu a na jeho provokovanie rukami sklzla na jeho hrud zacinajuc mu rozopínat gombiky na koseli.* Myslis, že ma vyzlecies skor ako ja teba?* ozvala sa sibalsky a každy odhaleny kusok Viktorovej pokozky odmenila bozkom doplenenym o pozitkarske pradenie.*

* Na chvíľu sa zamyslel, narýchlo sa snažil vyhrabať v spomienkach, koľko stráži behá v záhradách. Dvaja za múrmi neďaleko nich, ďalší dvaja na obchôdzke, kontrolujúc okolie* Dave! * zakričal veselým hlasom a nedalo mu na Mel nežmurknúť. Začul šuchot za múrom, vedel že keď si strážnici myslia že ich nevidí, sedia na zemi, namiesto toho aby stáli „Pane?“ * na zvyšok dňa máte s chlapcami voľno, v záhrade nechcem vidieť ani živú dušu... * odričal, vediac si predstaviť ako sa Dave začal úškŕňať, no bolo mu to štyri. Posledné po čom túžil bolo, aby ich niektko vyrušoval...radšej nech sa s chlapcami zabávajú akoby dovolil, aby nejaký strážnik prišiel a videl niečo za čo by mu musel odstreliť hlavu* obávam sa že ak by sem niektorý nabehol v nevhodnej situácii...musel by som si zháňať nového člena ochranky... * žmurkol na ňu a ako sledoval jej žiariace oči a prsty na košeli, pobavene sa zasmial a žmurkol* no mám značnú nevýhodu, ale môžeš si byť istá že budeš vyzlečná rovnako ako ja, či skôr alebo neskôr* na znak toho ako vážne to myslí jej zastrkol prsty pod tričko a potiahol hore. Pohľadom jej zablúdil k prsiam a potom znovu k tvári* ešte jeden nepotrebný kus oblečenia a bude to ideálne* zasmial sa ako najväčšie neviniatko, potiahol si ju k sebe a pobozkal ju na pery, no na nich dlho neostal. Perami sa presunul k voňavému krku, jazykom prechádzal po nežnej pokožke, zatiaľ čo rukou prechádzal po chrbte, rozopínajúc jej aj podprsenku* zlatko zatiaľ v tom vyzliekaní vediem* upozorní ju nežne do ucha, len čo pocíti že sa mu to podarilo*

* V okamihu ako Viktorov zavolal meno jedneho z clenov ochranky telo sa jej naplo prekvapenim no hned sa zase uvolnila ked zacula ako sa suchtave kroky muza pohybuju smerom od nich az nakoniec stichli celkom. Zachytila Viktorovo zmurknutie, ktore ju rozosmialo a napovedalo, že vsetko je v poriadku. Nebola by prilis nadsena keby mali pri tejto prijemnej cinnosti aj cudzich divakov nehovoriac o tom, že sa s Viktorom planovala trochu pohrat a to si vyzadovalo trochu sukromia. Jej smiech presiel do nezbedneho uskrnu, ktory jej nakrcil nos a odhalil rad bielych perlovych zubov ked si zahryzla do spodnej pery aby sa nanovo nerozosmiala. S predstieranou vaznostou tvariac sa zamyslene, zacala Viktorovi bruskom ukazovaka na hrudi kreslit male kolieska.* Mas pravdu diskretni clenovia ochranky sa hladaju naozaj tazko. Urobil si dobre, že si poslal preč.* zachichotala sa tlmene pretože odrazu pocitila Viktorove ruky na svojom pase. Vyzliekal jej tricko a tak aby mu pomohla natiahla obe ruky hore a nechala ho nech jej prevlecie tricko cez hlavu. Citila sa akosi volnejsie a tato myslienka v nej vyvolalala novu vlnu veselosti. Vo Viktorovej blizkosti mohla byt pokojne oblecena len v plavkach no aj tak by to bolo pre nu akoby toho mala na sebe neuveritelne vela. Nebola spokojna až kym sa ich nahe tela nedotykali navzajom. Len čo si ju Viktor pritiahol k sebe blizsie nasla jeho usta a celkom sa nechala podmanit jeho lakavym bozkom. Trval vsak len kratko, prilis kratko na to aby jej z ust nevyklzol sklamany povzdych, ktory vsak rychlo nahradilo nove slastne zastonanie ked ju zacal laskat jazykom na krku a sepkat jej do ucha draždive slova. Natiahla sa po Viktorovych rukach ked zacitila, že sa mu podarilo rozopnut jej haciky na podprsenke a jemnym tlakom mu ich polozila dlanami nahor vedla jeho hlavy. * Prilis sa ponahlas.* usmiala sa na neho spoza dlhych mihalnic no jej hlas vobc neznel vycitavo ale skor hravo. Sklonila sa priloziac pootvorene pery na Viktorovo celo no zotrvala na tom mieste len niekolko kratkych sekund pretože vzapati zacala perami obkreslovat vystupujuce crty jeho tvare. Krivku nosa, poddavajucu sa makkost jeho pier, hrdu liniu brady...jemne ho ustami pohladila na krku až kym sa nedostala k priehlbinke kde sa stretavali klucne kosti, tam mu vtisla nezny bozk. Ruky jej sklzli z Viktoorvych zapasti a uz ho nedržali. Namiesto toho ho zacala zlahka hladkat po pokozke hrudnika až citila ako sa jej pod dlanami napinaju jeho svaly. Bol taky silny, hrdy a krasny...pripominal jej jednu z antickych soch, ktore mali telo vyformovane v dokonalych liniách. Viktor bol vsak zivy, jeho srdce jej tlko pod rukou a krv prudila pod pokožkou, preto bol o to vynimocnejsi. Ani si neuvedomila kedy zatajila dych a navlhciac si jazykom spodnu peru fascinovane sledovala ako sa na Viktorovej pokozke lamu slnecne luce a listy stromu nad ich hlavami mu na hrudi vykresluju tmave tiene. Prstom ich zacala nezne obkreslovat a zasypavat bozkami posuvajuc sa po jeho tele stale nizsie az kym sa nedostala k jeho bokom, ktore vsak vaznila latka jeho nohavic. Sikovnymi prstami rozopla gombik a chytiac zips medzi palec a ukazovak zlahka ho potihala nadol. Tu sa so sibalskym usmevom zastavila a narovnala sa aby si mohla celkom vyzliect rozopnutu podprsenku. Ramienka si nenahlivo zosunula z pliec nadol a nechala tento maly kusok oblcecenia dopadnut na travu vedla nich. Natiahla ruky a prstami si zahrabal do vlasov.* Teraz je to vyrovnane.*uskrnula sa a aj nadalej sa hralaso svojimi vlasmi pricom pri každom, aj tom najmenso, pohybe sa jej napinala pokozka na prsiach.*