Mesto

*šla sa prejsť po ľudskom meste.. prechádzala sa pomaly pomedzi tých večne náhliacich sa ľudských bytostí a nevnímala čas... zišla jej na chuť zrazu tá ich zmrzlina.. milovala ju...*prosím vás kde je najbližšie zmrzlináreň?*opýtala sa jedného náhodného chodca... on jej povedal presný smer a ona tam s chuťou vyrazila..*

*pomalym krokom sa prechadza po meste. Tmave vlasy jej rozfukuje vietor, no ona si to nevsima. Pozoruje okolie, vsima si ulice, domy na nej postavene a hlada miesta, kde sa asi najviac zoskupuju ludia*

*kraca po prazdnej ulici, ked zbada pred sebou v dialke skupinu mladych ludi. Rychlo sa teda schova do ulicky a snazi sa potichu dychat, aby ju nezbadali* Upokoj sa... upokoj sa... *snazi sa v duchu upokojit, aby hned v prvy den v praci neurobila nejaku hlupost*

*k usiam jej dolieha stale hlasnejsi rozhovor mladikov, no je taka nervozna, ze nerozumie, co hovoria. Len stoji na mieste, ani sa nepohne, aby si ju nevsimli*

*všimne si Saraine, potichu k nej pristúpi, tak, že si ju nevšimne a potichu sa jej prihovorí*nemusíš sa báť*povie potichu a chytí jej lakeť a vykloní ju tak aby videla na skupinku*nevedia nás rozoznať od ľudí

*strhne sa, ked zacuje vedla seba hlas a strhne sa, je taka prekvapena, ze jej nenapadne vzdorovat a so zeninou pomocou sa vykloni* Ale... *pozera na skupinku mladikov, ktori bez toho, aby si ich vsimli prejdu okolo nich* ...ako je to mozne? *dokonci otazku a otoci sa k neznamej*

*milo sa na ňu usmeje a povie*ľudia sú slepí, vidia iba to čo vidieť chcú.. zatiaľ sa nepotvrdilo,že by o nás vedeli.. my ich potrebujeme na výpomoc a služby, lebo nás je málo*povie ticho a gestom jej navrhne aby ju sprevadzala po meste*mozes chodit nakupovat hocico a oni to nezistia.. kto sme, zistia az ked ich zajmeme*povie a v očiach sa jej sibbaslky blisne*

*zbada velitelku a hned k nej pribehne a zo zvedavostou sa opyta* kto je toto dievca este ju nepoznam ??????

*zbada velitelku a hned k nej pribehne a zo zvedavostou sa opyta* kto je toto dievca este ju nepoznam ??????

*pozorne pocuva vysvetlenie a ked pochopi prikyvne* Aha... tak preto len tak presli okolo nas... *vtom si vsimne dalsiu neznamu, co k nim pribehla* Som Saraine... *rychlo sa predstavi a vystrci ruku*

*usmeje sa na Lusianu a povie*to je dalsia v nasom time.. Lusiana toto je Saraine... Saraine toto je Lusiana.. *zoznámi ich*

ano, preto nas beru ako normalnych ludi* zodpoveda jej na otazky*sme pre nich normalni ludia

Tesi ma Lusiana... *usmeje sa na nu a otoci sa k velitelke* Dakujem, teraz to uz chapem... *sklopi pohlad, ked si spomenie, aka bola hlupa*

*usmeje sa na ňu a jemne je potlapka po pleci*neboj naucis sa a zvyknes si

tiez ma velmi teší *povie po chvili*, teším sa na našu spoluprácu Saraine.

Budem sa snazit *prislubi pevnym hlasom a usmeje sa na Lusianu. Potom sa otoci spat k velitelke* A co teraz? Treba nieco urobit?

*tiez sa uprene pozre na velitelku a caka na odpoved *

teraz je našou prácou len pozorovanie*povie pomaly a príijemne*budeme len sledovat co ludia robia.. a ak by sa nasla niekde skupinka ludi, co maju reci, co sa bliza skutocnosti, tak ich musime zlikvidovat*

*vazne prikyvne* Rozumiem... tak... *poobzera sa okolo seba* Skusim sa tu prejst a skusim nieco zistit...*kyvne hlavou velitelke, potom Lusiane a s hlbokym nadychom sa pusti kracat po ulici*

Saraine!*vykrikne a nu, aby jej este nieco povedala*

čo keby som išla s nou *navrhne po chvili velitelke *

*pozrie sa na Lusianu a povie*dobre, chod.. a snaz sa jej vseko povysvetlovat..zda sa mi ze je zmatena, ale vobec sa jej necudujem

*zamyslene kraca dalej, takze nezacuje, ze na nu velitelka nieco kricala*

*poponahla sa aby dostihla Saraine*, pockaj *skrikne* pojdem s tebou.