Mesto

*nadýchne sa a prevráti očami, nevedno či od bolesti alebo pre to čo mu mike povedal*mna asi porazí...*povie sucho*ten chlap je imbecil...

* Mike nepovedal ani slovo len sa nad Tomovou poznamkou o panovi de Cruer uskrnul cim vlastne povedal viac ako keby pouzil slova.* No teraz už ma co chce... teda si to aspon mysli.* Mike zobral do ruk Tomov odrezany prst teraz už celkom studeny a bez zivota a polozil ho na bielu vreckovku, ktoru si vytiahol z vnutorneho vrecka na svojom plasti. Zmestilo sa tam naozaj vela veci. Pri tejto myslienke sa Mikeov uskrn rozsiril a vobec mu nerobilo problem hladiet na ten kusok ludskeho tela. Necitil odpor ani slabost, citil len to ako sa pred nim otvaraju dvere do noveho zivota, ktore boli pred nim tak dlho zavrete. Mike by si nikdy nebol pomyslel, že raz bude skutočne uvazovat nad tym že zanecha to jedine čomu v zivote rozumel a čo mu islo ale zivot sa nepyta co clovek chce alebo nie. Jednoducho si sam vybera aku hru si zahra so svojimi ludskymi sachovymi figurkami. Mike sa už dlhsie nezdržiaval podobnymi uvahami a odfotil Tomov prst do mobilu. Natukal kratku spravu, o ktorej si bol isty, že si ju Tomova sestra lahko vysvetli a vlozil si vreckovku, teraz už aj s prstom, spat do toho isteho vrecka, z ktoreho ju len pred chvilou vytiahol. ked sa opat otočil k Tomovi jeho hlas bol cudne bezfarebny.* Teraz by si si mal najst dobre miesto kam by si sa zasil na určitu dobu. Nikto ta nesmie najst a po tom co sa stalo najlepsie ani tvoja sestra. Keby sa pan Cruer dozvedel že si nazive zabil by ta sam a pochybujem, že by sa ti ho podarilo presvedcit aby to neurobil. Ja teraz musim odist...* chcel ešte niečo dodat no na rozum mu neprislo nic vystižne, nic co by vystihovalo to, čo citil a tak povedal len kratke zbohom a vysiel z budovi. Dufal, že si Tom poradi teraz aj bez jeho pomoci a taketo myslienky sa mu prehanali hlavou spolu s myslienkami na Alex pri ceste do najblizsieho doku. Teraz musel vyhladat Viktora aby mu doručil dokaz toho čo žiadal.*

*prikývne*zmyznem niekde ako kedysi, tonebude problém*povie zamyslene*veľa šťastia s Alex*zakričal ešte za nim a zostal sedieť na zemi aby si oddychol*

* Ked Melian uzrela v dialke modru bodku, ktora sa neustale zvacsova so skracujucou sa vzdialenostou medzi nou a lodou, pomyslela si s uspokojenim, že je už blizko svojho ciela. Dufala len, že sa k nemu nevydala zbytocne. Zakazala svojim myslienkam aby sa upínali k Tomovi, pretože zakaždym ked si predstavila ako lezi mrtvy v kaluzi vlastnej krvi jej srdce sa roztriaslo v bolestnom tanci. Tom bol jej bratom a aj ked o Melian bolo zname, že drži svoje city na uzde pri navsteve Viktora a Shiroi sa neudržala. Svojim strachom o Toma prezradila viac ako chcela, viac ako bolo pre nu ako pre princeznu bezpečne. Z tychto uvah ju vytrhol pohlad, ktory sa naskytol jej ociam. Zem už bola teraz dostatočne blizko na to aby Melian mohla uzriet ako sa slnecne luce lamu na hladine oceanov a mori. tak blizko, že videla meniace sa farby suse od sytej zelenej po bledozltu na miestach kde sa dozaista rozprestierali sire puste. Bola to svet celkom iny.Svet protikladov.
Rovnako uzasla ked s lodou pristala na mieste, ktore bolo od hluku blizkeho mesta chranene hustou clonou stromov. Ale aj napriek tomu ako ju toto miesto fascinovalo a ako rada by ho preskumala pozornejsie nemohala stracat cas. Zahalena sivym plastom, ktory sa jej vlnil pri kazdom kroku okolo clenkov , vybrala sa predierat cez husty les. Na tuto cestu sa vydala celkom sama a tak dufala, že sa nevyskytne nic co by jej zabranilo v rychlom odchode ked najde svojho brata a privedie ho do bezpečia. Vedela aka bola jeho posledna pozicia a tak zamierila rovno na rozsiahle namestie. V tom hluku a zmatku nikto nevenoval pozornost žene v dlhom plasti. Potlkalo sa ich tu tolko, že ludia sa už naučili nepovazovat tento zjav za niečo vynimocne, ale celkom bežne a nezaujimave.*

* Mike si chcel najať loď, ktoru by sa odviezol až na Gyro, ale ked dorazil do prístavu všetky lode boli bud zajednane alebo pokazene.* V tento den vsetko tak skvela vychadza.* uskrnul sa ironicky v duchu doplniac tichu nadavku a otočil sa na pate. Rozhodne nebude cakat tu kym sa niečo uvolni. To by bolo prve miesto kde by ho hladali princezniny vojaci po tom co sa stalo.*

*namáhavo sa postavil a vyšiel so zaviazanou rukou von. na hlavu si dal kapucňu, aby sa nestalo že ho niekto spozná. rýchlym krokom prešiel k úzkej uličke a vliezol cez poklop do kanalizácie. dobre vedel, že aj pod poklopom sa skývajú ľudia, takí, k akým sa teraz pridal aj on. k nepohodlným alebo hľadaným...*

*pristane v meste. bol čas skontrolovať Morganovú prácu. cez hlavu si prehodil plášť a vyrazil cez preplnené námestie. morgan si určite vybral nejakú zašitú budovu poblízku.*

* Melianin mobil ticho zabzucal a ona si s nadejou pomyslela, že sa jej to ozyva jej brat. Určite ju ubezpeči, že je vsetko v poriadku, že mu nic nehrozi a už sa teši na domov, ale ked si vsimla od koho dostala tu spravu srdce jej zamrelo. Možno sa spravala bezcitne pri istych prilezitostiach, ale Tom bol jej jedina rodina, ktorá jej ešte ostala. A tak ked zbadala obrazok a prečitala si text pod nim zatmilo sa jej pred ocami, lebo vsetko pochopila Prisla som neskoro! * z ust jej vyletel neveriaci vzdych a trochu sa zapotacala. Oprela sa rukou o blizky strom aby nestratila celkom rovnovahu no aj tak ju nohy vydržali posluchat len kratku dobu a ona sa zošuchla popri kmeni až nadol. Ostatni ludia na ulici si ju nevsimali. Každy mal svoj evlastne problemi a nepotreboval mat na pleciach aj cudzie. melian tam sedela na zelnej trave a mrtvy pohlad upierala na nebo.*

*ako kráčal námestim, všimol si pri strome nejakú postavu s mobilom v ruke*Princezná *zašepkal. určite to bola ona. to znamenalo že morgan splnil úlohu. prišiel cez námestie za nou a zastal pri nej. nepovedal jediné slovo*

* Cez hmlu, ktora jej zastierala oci si vsimla priblizujucu sa postavu. Najprv bola celkom nejasna, rozpita slzami, ktore sa jej tisli do oci a ktore nemohla udržat vo svojom chladnom vnutri aby jej ich horučost a slanost roztopili mur okolo srdca. Jej brat j emrtvy. Verila tomu čo videla, pretože poznala Morganovu pracu a tak isto poznala aj odhodlanie muza, ktory stal teraz pred nou. Konecne ho spoznala. Uprela na neho pohlad naplneny bolestou a ani sa nenamahala utriet si slzy. Nemala už nic. Opat sa citila ako pred rokmi ked prisla o svojich rodicov. Vtedy mala nadej no teraz... Bez slova natiahla k Viktorovi ruku s mobilom.* Už mate čo chcete? * jej hlas vobec nenaplnala zlost ani nenavist iba rezignovanost, ktora bola v konecnom dosledku ešte horšia.*

Správa Viktorovi na mobil:

Pane, úloha bola splnená, Saffron vyrazila na cestu. Čakám na ďalšie rozkazy. Shiroi. /

*pohľadom preletí po princezninom mobile a prejde až k jej uplkanej tvári. slzy, niečo čo nepoznal. neplakal ani ked Odys zomrel, nikdy honič nedojalo natoľko aby plakal*áno, už som spokojný, aj ked moje rozkazy neboli zabiť ho...*povedal zamyslene*v komplexe som vám to povedal aby som vás vydieral, aj ked ako vidím už je to jedno. nebudem vám hovoriť úprimnú sústrasť, lebo by som vás asi aj tak klamal keby som vám to poveda*povedal zamyslene a sadol si k nej*

* Na jeho slova nemala odpoved. Pravdaže od neho nemohla cakat lutost po tom vsetkom co sa stalo. Ked si k nej prisadol Melan sa ani nepohla. Mlcky sa pohladom vratila do dialau na oblohe, asi tam kde sa nachadzal jej domov, Gyro. Zvlastne. Teraz sa tam vobec netuzila vratit aj ked mala povinnost voci svojmu ludu. Ale mala povinnost aj voci Tomovi.* Vy viete kde ho najdem.* prerušila ticho a obratila sa k Viktorovi s novym svitom v ociach, ktorý pálil ako tisíc ohnov. Viktor musel vediet na koho sa ho pyta.* Mate čo ste chceli tak mi teraz dovolte aby som si zobrala ja co mi patri.* neuvazene ho chytila za golier a zovrela ho tak až jej vystupili biele hanky na rukach. Melian vsak už bolo takmer vsetko jedno...*

*sledoval jej zvláštne správanie a rovnako si všimol akou silou zoviera jeho golier. rukou povolil jej zovretie a stále držiac jej ruku jej odpovedal*Nemám čo som chcel ale tak dajme tomu. Váš brat by sa mi hodil živý, Morgan nepochopil môj príkaz ale to je už jedno. netuším kde je morgan ani váš brat, no ak vás to tak trápi, tak vám to zistím*druhou rukou vybral mobil a napísal morganovi správu*

TExt správy pre Morgana /myslím že hrá rpg tu dakde.../

Mám na teba dve veci:
1.Kde je jeho telo?
2.nemal si ho zabiť, len psychycky zničiť. bol by som radšej keby ten bastard prežil...

/ tuším necham aby sa Melian zblaznila to bude dokonale:) ešte nikdy som si nezhrala blazna takto na rpg v realy pravdielne //

Ak ma to tak trapi?* tichlo sepla, sklonila hlavu a telo sa jej zacalo chviet. Najprv celkom jemne no potom to už Melian nemohla potlacit. Vlzky sa striedali s blznivym smiechom a naopak. Objala si volnou rukou kolena, ktore si pritiahla k sebe a zacala sa pomaly kolisat. Tento muz nemohol byt predsa až taky bezcitny. Ved aj on mal sestru. Co keby sa stalo niečo jej? Nic by to s nim neurobilo?* Aj mne by sa hodil zivy, ale nie z dovodov, ktore napadaju vas. Milujem svojho brata a keby mu to malo vratit život radsej by som zomrela ja. Myslite si o mne co chcete, že som sentimentalna alebo som sa zblaznila. Ubezpečujem vas, že nemate daleko od pravdy.

*sledoval jej správanie a možno prvý krát pocítil ľútosť.bolo to veľmi zvláštne sedieť tam, pri plačúcej princeznej, hlavne ked jej brat zomrel kvoli jeho rozkazom.mlčky tam sedel a pozeral na nu*

* Tento den bol pre Mikea dost blaznivy. Už si ani nespominal co mal v plane predtym nez stretol Viktora de Cruer. To co nasledovalo po ich stretnuti bolo dost zvlastne. Zdalo sa, že sa spriatelil s Tomom, meniace sa rozkazy a teraz mu opat prisla sprava od Viktora. Zvedavy co zase od necho chce vytiahol mobil z vrecka, sadol si na blizku lavicku a akoby sa nic nedialo prečital si odkaz. Iba na tvari mu chvilu bolo badat znechutenie.*

Správa pre Viktora:

Nemali ste si najat zabijaka ak ste chceli len polovicnu robotu. Ubezpečujem vas, že pred smrtou bol dost psychicky zniceny. Urobil som mu poslednu sluzbu tym, že som ho zabil. Aj zabijaci predsa maju svoje pravidla. To mi pripomina nasu dohodu pan de Cruer.

Správa pre Morgana:

Ano, na tej sa pracuje, nebojte sa. ak prídete na to ako skriesiť mrtvolu tak mi ho vzrieste...

*namrzene dopísal správu*

(( Uvedomujete si, že Thomasa porazí, keď toto tu prečíta? ))

/nevydalo...načo sa nechal ukecať na odseknutie prsta /

*ako tam tak sedí, uvedomí si čo to robí. mne už šibe...pustí ju a vstane. mal čo chcel, dokonca aj dôkaz už našiel, o alex sa mala postarať saffron, nemal tam už čo robiť*zbohom princezná*povedal a strčil ruku do vrecka, aby nahmatal niečo studené.*darček na rozlúčku, nemusíte sa báť, už sa nestretneme*povedal a chladný ton hlasu sa mu navrátil. hodil jej do rúk malý studený predmet a na hlavu hodil kapucňu*

(( Lepšie prst ako hlava ))

* Ked jej Viktor pusti ruku a vstane Melian si prekvapene uvedomi, že ju držal cely ten cas co spolu sedeli pod stromom. Prislo jej to zvlastne a cudovala sa sama sebe, že si ruku nevytrhla z jeho zovretia už skor. Bolo to prave naopak. Teplo, ktore salalo z jeho pokožky ju zvlastne upokojovalo a dodalo jej to silu. Nenavidela sa za to čo pocitila. On predsa chcel aby Tom trpel. To on na neho postval Morgena. A Tom je etraz mrtvy. V hlave sa jej ozyval varovny hlas. Z tychto myslienok precitla az ked jej Viktor hodil niečo do ruk. Zarazene sa na tu vec pozerala. Bola to brosna v tvare motyla, ktora sa na slnku ligotala ako ohen. Už na prvy pohlad bola krasna a určiet aj velmi draha.* Viktor...* zavolala na neho trasucim sa hlasom. Slzy na licach jej už uschli, ale bolest v jej ociach zostavala.*

*rozmýšľa či sa má otočiť, no rozhodne sa obetovať ešte malú chvílu. pomaly sa otočí a pozrie na nu*áno?*spýta sa stojac meter od nej*