Pracovňa princeznej Melian Smang Fu

*Pri predstave že by Mel zomrela mu musí dať za pravdu* Ak by Mel zomrela, jej vraha by som zabil aj keby to bola posledná vec ktorú by som v živote vykonal* povie* prečo sa ale domnievate že vrahom tej vašej je niekto od nás?

************************O 3 mesiace***********************

Nech už ste sa za tie 3 mesiace dostali kamkoľvek, na začiatku by bolo dobré zhrnňť čo ste robili

*Prišla späť na Gyro.Pred komplexom sa hlboko nadýchla, až potom vstúpila.Akoby sa všetko odohrávalo od začiatku.Videla ako kričí na Saffron, videla ako pozabíjali nepriateľov a videla to najhoršie: smrť Saffron.Všetko si to predstavila.Ako Saffron vytiahne meč zo svojho brucha, ako vykašle krv a ako padá na zem.Ale teraz nemá čas.Musí dať obálku Caffeé Latte a dúfala že ju tu nájde a tak išla preskúmať komplex.*Veľa sa tu toho zmenilo...*Zašepkala.Keď tu bola posledný krát tak tu boli mláky krvi a všade mŕtve telá ktoré teraz navždy spia v zemi.No ale teraz bol komplex čistý a príjemne doň svietilo slnko...*

*Mlčky postával opretý o múr a hľadel niekam do diaľky. Pred tromi mesiacmi by ani nehádal, že skončí v kompexe. No caffe to mala teraz na starosti a tým sa vystavovala nebezpečenstvu. Bol rád v jej spoločnosti...z myšlienok ho vytrhla kráčajúca žena, ktorú si pamatal z boja ktorý vypukol.* dobrý deň* podzravil ju pokojne* čo vy tu?

Princ Viktor de Cruer ma požiadal aby som odovzdala obálku Caffeé Latte.*Povie a ukáže obálku.*

*Toľko sa zmenilo - pred štyrmi mesiacmi som ešte bola len väzňom, a teraz... - táto a mnohé podobné myšlienky jej mysľou krúžili už dlho, veľmi dlho. Ale asi by som nemala veľmi riešiť, ako sa to stalo, skôr to, čo bude teraz. Spamätá sa, a rozhodne sa vyjsť z izby, v ktorej je teraz ubytovaná niekam von... veď vonku je dnes tak pekne. Prejde chodbou až ku dverám, otvorí ich, a uvidí Sebastiána a ženu, ktorú si pamätá z boja* Dobrý deň *pozdraví jasným hlasom a preskočí pohľadom z jej tváre na obálku, ktorú drží v ruke*

Dobrý!*Pozdraví a pozrie Caffeé do očí a podala jej obálku.*Túto obálku posiela princ Viktor de Cruer a povedal aby som sa Vás spýtala či nepotrebujete ochranu.Môžem Vám tak poslúžiť.*Povie s nevýraznou tvárou.*

*vezme si obálku a upriami svoj pohľad späť do ženinej tváre* Ochranu? *zopakuje o poznanie tichším tónom a nenápadne hodí očkom na Sebastiána. Čo si o tom myslí on?* Ďakujem za tú obálku *povie už normálnym tónom, no k návrhu ochrany sa pre zatiaľ nevyjadrí. Chcela by najprv vedieť Sebastiánov názor, hoci je už takmer rozhodnutá, že ponuku prijme*

*Prejde bližšie ku Caffeé a jemne ju chytí okolo pása. Skloní sa k nej a potichu jej zašepká do ucha* s tou ochrankou to nie je zlý nápad, teraz keď to tu máš na starosti to nebude najbezpečnejšie* povie potichučky a vystrie sa do plnej výšky*

*pomaly prikývne a uprie pohľad na ženu* Skvelé *poznamená ticho, potom povie tónom, ktorý by sa s prižmúrením oka možno dal označiť ako úradný* Ponuku prijímam, slečna... *až teraz si uvedomí, že nevie jej meno*

Som Anoella.*Povie svoje meno.A je to tu zase...Pomyslí si a spomenie na časy keď pracovala pre kráľovskú armádu, keď ešte ani netušila kto je vrahom rodičov...Ale to bola minulosť a ona sa snažila zabudnúť na pomstu...*

Teší ma *po prvýkrát za tento rozhovor sa jej na tvári zjaví mierny úsmev* Moje meno je Caffeé Latte, ako pravdepodobne viete *nakloní hlavu jemne nabok. Caffeé Latte. Caffeé Latte. Hlúpejšie meno som už dostať nemohla...*

*Po prvý raz sa chcela nad týmto menom zasmiať.Trpela lebo musela zadržať smiech a skoro vydala ten čudný zvuk keď sa má chuť zasmiať ale smiech musí zadržať.Ten zvuk bol zmiešaný kýchaním a s rehotaním...Po pár sekúnd povedala.*Čakám na rozkazy.

*úsmev z jej tváre skoro zmizne... ostane iba nepatrný náznak úsmevu. Za tie roky, čo si odžila na Zemi, sa naučila ako-tak znášať svoje meno... no keby si ho mohla zmeniť, neváhala by ani sekundu. Káva s mliekom... naozaj som mala šťastie pri vyberaní mena... aspoňže sa nevolám "Kakao"... pomyslí si a v duchu prevráti očami. Zhlboka sa nadýchne, čo jej umožní ešte sekundu porozmýšľať - tentoraz však už o rozkazoch, až potom odpovie* Momentálne pre Vás žiadne špecifické rozkazy nemám... môžte ísť dovnútra, knižnica, telocvičňa a podbné miestnosti sú Vám plne k dispozícii... *povie neutrálnym tónom*

Dobre.Keď budete mať nejaké rozkazy a ja by som tu z nejakého dôvodu nebola, zavolajte my.*Dá jej papierik a číslami a pomalými krokmi odíde.**

*vezme si papierik a pozrie naň. Po chvíľke od neho zdvihne oči a pozrie na Sebastiána* Zvláštne... *poznamená sama pre seba tichým hlasom, potom opäť uprie oči na papierik*

*Vačšinu rozhovoru nevnímal, len tak stál a bol ponorený do vlastných myšlienok. Ked zacítil Caffin pohľad, konečne sa prebral a slabo kývol hlavou* rozmýšľal som čo bude s komplexom ked bude princezná u Cruera...* povedal a kývol nech si idú sadnúť* cestovať hore dole po planétach asi nebude...

*prikývne* Nad tým som rozmýšľala aj ja... *to, čo vymyslela ako záver, si nechá pre seba. Zrak jej padne na blízku lavičku, tak k nej pristúpi bližšie* A možno bude *odpovie napoly žartom - a v tom okamihu sa jej vynorí v mysli obraz princeznej, ako cestuje z jednej planéty na druhú... Nie, to veru nebude...*

*S povzdychom usúdi, že to bude oveľa komplikovanejšie než sa može teraz vzdať* možno tu budeš zaskakovať princzenú nadalej* usmeje sa a ked vidí ako Caffe hladi na lavičku tak ju potiahne nech si sadnú* ved uvidíme čo sa časom stane...

*posadí sa na lavičku* Možno *pousmeje sa, no vzápätí si ticho povzdychne* Len aby to neskončilo zle *zamrmle sama pre seba. Ani nevie prečo, ale má zlé tušenie... Ktoré sa snáď nevyplní...*

*Skončiť to zle...nevedel si predstaviť ako bude senát reagovať na ich vzťah. Princezná už teraz bola na Enesiane dosť dlho a šepkalo sa že nejde o nijaký krátky vzťah následnikov tronov. Rozmýšľal čo sa stane, ak sa vezmú, na ktorej planéte chcú predsa len žiť a ako to vyrišia s tou druhou. BOlo tam veľa otázok ktoré bolo treba zodpovedať no teraz sa nad tým nijako hlbišie nezamýšlal. Jeho vec to predsa nebola* a čo my...* pozrel na nu* nechceš zájsť niekam? mimo komplex?* spýtal sa jej*

*z myšlienok ju vytrhne Sebastiánov hlas. Zmätene naňho pozrie, až potom jej dôjde, čo hovoril* Aha... *pousmeje sa* rada by som *povie a prikývne* a kam? *dodá spýtavo a spomenie si na jeden takýto malý výlet pred troma mesiacmi, keď sa jej podarilo nahnevať princeznú* Na kolotoče? *v očiach sa jej objavia iskričky*

*ROvnako ako aj ona sa zasmial. Kolotoče. Pripomenulo mu to ako ju prvý raz pobozkal.* ak ti v tomto počasi nebude zima, kludne môžčeme vyraziť aj na kolotoče* ušknul sa, predsa len už bol oktober a nie nejaké slnečné popoludnie.*

*zavrtí hlavou* Nie zima mi nebude *odpovie jednoznačne a pousmeje sa - na moment sa nechá unášať spomienkami na kolotoče pred troma mesiacmi, no potom len zavrtí hlavou a vráti sa do reality* Ideme hneď teraz? *opýta sa pre istotu*

moje služby sú vam vždy pripravené* odetil s úsmevom na jej otázku či pôjdu teraz. MIenil to nechať na nu, keby chcela ísť inam, vzal by ju tam, ak by mal možnosť. Pozrel na hodinky a trochu nadvihol obočie* je už skoro osem...neviem do kedy majú otvorené* vzdychol si a pozrel ku kuchyni a dostal nápad* vieš čo? na kolotoče pôjdeme inokedy, mám iný nápad...* zdvihol obočie a žmurkol* bež do tej miestnosti kde sa dajú premietať filmy, za chvílu za tebou prídem*