Pracovňa princeznej Melian Smang Fu

*Mal chuť k nej ešte priskočiť a pobozkať ju, alebo ju rovno odviesť preč aby sa takto nezahrávala so svojim životom, no nakoniec len ustúpil o krok dozadu, kývol anoelle a Lyre nech nič nerobia a zamyslene pozrel na obe ženy, ktoré sa chceli pobiť. dobre vedel že jedna z nich bude na konci súboja mrtva a vedel že nedovolí aby to bola Mel. Teraz ked si konečne slnko roztopilo lad okolo jeho srdca, nemienil nechať slnko zájsť za oblaky*

* Pozrela najskor na Viktora a miernym pokrutenim hlavy mu dala najavo, že ma zostat tam kde je. Potom ladovym pohladom prebodla princeznu a hodila jej jednu z dvoch katan, ktore držala v ruke. * Uz som povedala že o tvoju lutost nestojim. * to bolo to jedine co povedala, pretože vzapati už zautocila na princeznin bok. *

*Chcela boj prerušiť ale musela poslúchnuť Viktora.Už je to tu.Nevedela  ktorá z nich by mala zomrieť alebo prehrať.Saffron bola predsa jej jediná príbuzná a od Melian sa chcela dozvedieť pravdu.Chcela, strašne chcela skočiť medzi nich a zastaviť súboj.Vedela, že najrozumnejšie by bolo keby už prestal tento boj ktorý už trvá roky, ale Saffron má už len jeden cieľ: pomstiť sa.Zovrela jednu päsť a v druhej ruke zbraň.Jej hnev bol každou minútou väčší.*

* Ani ona už nic nepovedala,ale chytila do ruky katanu a hned nato odrazila Saffronin rychly utok. Suboj s nou nebol vobec jednoduchy, pretože jej niekdajsia priatelka bola rovnocenny super. Odrazala jej utoky a ani pritm nemihla kutikom oka. Takto ich suboj pokracoval až dovtedy kym si Melian zrazu prestala na moment davat pozor a Saffron to vyuzila na to aby ju zrazila na kolena. Obe uz boli poznacene vzajomnym bojom a Melian si musela katanu prehodit do druhej ruky, pretože tu s ktorou bojovala mala poranenu a z rany jej kvapkla na dlazku krv. saffron na tom nebola o nic lepsie. Lenže ked Melian spadla katana jej vypadla z ruky. Instiktivne citila, že Saffron sa zahana na posledny utok lenže Melian v poslednej chvilu schytila mec, ledabolo pohodeny blizko jej ruky a sekla nim za svoj chrbat.*

* Prave sa s vitazoslavnym vykrikom vrhla k Melian ked jej zrazu katana vypadla z ruky a ona sa posunula prekvapenym pohladom dolu k svojmu bruchu, do ktoreho mala zaborenu cepel meca takmer až po rukovat. Chcela niečo povedat ale hlas sa jej zasekol v hrdle a jedine co jej vyslo z ust bol pramienok sytocervenej krvi. Zatackala sa smerom dozadu pricom sa jej cepel vytiahla z rany. este chvilu dokazala stat na nohach no potom sa jej podlomili a ona sa zviezla na zem.*

SAFFRON!!!*Z plného hrdla vykričala a pri Saffron padla na kolená.Bola naštvaná.Na chvíľku nenávidela Melian ale potom sa ukľudnila.Po jej líci sa jej kotúlali slzy ktoré jej nepríjemne štípali v očiach.*Aspoň už bude odpočívať.Nenávisť ju zožierala a s pomstou sa dlho trápila...*Zašepkala a pozrela do orieškovohnedých očí Saffron.Pozerala ako z nich uteká život.*

* Z poslednych sa snazila aspon trochu nadychovat pricom každy jeden nadych ju stal vela usilia. Pohladom vsak sledovala svoju setsru, ktora sa nad nou sklanala a z oci jej kvapkala slzy priamo na jej lica. Vždy hvorila, že sa smrti neboji no ked uz citila ako jej ladove prty zvieraju hrdlo a ona sa nemože poriadne nadychnut ochromil ju strach aky v zivote nepoznala. Zodvihla ruku k Anoelle a so slzami v ociach jej pohladila lice, na ktorom vsak jej prsty zanechali krvavu stopu. Trochu sa nadvihla na lakti akoby chcela este Anoelle niečo povedat.*

/Mel mama ešte hlada vičká...takže za daku pol hodku to obehnem /

*Niekoľko krát ho počas boja trhlo a len s veľko námahou na saffron nevytiahol zbran. vlastne už ju mal takmer z vrecka, ked videl ako Mel skončila na zemi, no celý zvrat udalostí všetko zmenil. Sledoval ako Saffron padla na zem, videl ako Anoella vykríkla, no najviac ho zaujímala Mel. Okamžite k nej priskočil a zdvihol ju zo zeme, tak aby ju podoprel*Si v poriadku?*pozrel na jej zranenú ruku a pobozkal ju na vlasy* Bál som sa o teba*zašepkal jej do ucha pohľadom sledujúc umierajúcu saffron a jej sestru.*

*Chytila ruku ktorou ju Saffron pohladila.*Neboj sa Saffron.Budeš odpočívať.Sice mi budeš chýbať, budem vedieť že tam kde si, budeš v poriadku.*Na tvári jej stekalo čoraz viac sĺz a všimla si že jej Saffron niečo chce povedať.*Keď to nevieš povedať tak to nepovedz...

/ zase budes turovat auto ? /

* Zabila už tolkokrat a nikdy to v nej nezanechalo obzvlast viditelnu stopu, pretože vždy ked to urobila len chranila zaujmy svoje rodiny a Gyra no tentoraz to bolo ine... Napriek tomu, že v suboji vyhrala vobec sa necitila ako vitaz, prave naopak. Nevnimala ani Viktorove slova ked ju dvihal na nohy abozkaval do vlasov. Mec jej vypadol z ruky a s tichym cinknutim dopadol na chladnu betonovu dlažku. Pozerala na Saffron ako sa jej z ust a z rany na bruchu rinie krv a vedela, že ju poslala tam odkial uz neexistuje cesta spat. Nechcela nic povedat pretože nechcela rusit ten moment ked Anoella klacala pri svojej umierajucej sestre preto ani neodpovedala na Viktorvu otazku iba ako vo sne prikyvla aravnako ako Viktor ani ona si nevsimala zranenu ruku. Aj ostatní muzi zo Saffroninej armady prestali bojovat a v soku hladeli na to co sa im odohravalo priamo pred ocami.*

Nie..* z ust jej vyslo slabo znejuce slovo pricom hrdlo sa jej uz zalievalo krvou takže to znelo skor ako tiche zachrcanie.* ...Anoella...toto som mala povedat už davno...* pery sa jej skrivili bolestivym usmevom no v ociach uz nemala nijaku zlobu ani nenavist. Objavil sa jej v nich nezny vyraz.* ...Je mi to tak...je mi to tak luto moja mala sestricka...* zacalo ju dusit a preto len tuzobne lapala po vzduchu, ktory sa jej nedostaval. V panike, že nestihne povedat vsetko co chce sa na lakti este viac nadvihla a chytila golier sestrinho plasta pritiahnuc si jej tvar blizsie k svojim peram.* Mam ta rada Anoella, vždy som mala...zabudni...zabudni uz na tu prekliatu pomstu.* pri tych slovach pozrela na Melian, ktora stala bokom od nich pri Viktorovi no pozorne ich sledovala. Vsimla si sokovany vyraz na jej tvari a lutost v jej ociach. Konecne to pochopila... ruka, ktoru len pred chvilou držlala Anoellin plast jej bezvladne padla k telu a zostala tak nepohnute už navždy.*

/nie pešky zavadzalo mi pred domom auto /

Aj ja som ťa mala vždy rada.A ty prosím zabudni na to, čo som ti vykričala do tváre...*Po nejakej chvíľke uvidí ako sestrina ruka padne na zem.Ešte stečie pár sĺz ktoré si potom utrie.Vstane a povie mužom ktorým velila Saffron.*Čo tu tak stojíte?Pred očami vám umrela žena, ktorá vám odvážne velila a vačšinu svojho života premarnila pre pomstu!Pre chvíľu keď uvidí ako jej nepriateľ padne na zem pri jej nohách!Ale namiesto nepriateľa padla ona...*Otočí sa k Melian.*Nemám Vás veľmi v láske.Rodičia a teraz sestra.Ale viem že rodičov by ste nedokázali zabiť a Saffron ste poslali tam, kde bude odpočívať, ale odkiaľ sa už nevráti...Teraz sa na Vás hnevám, ale nebudem Vás nenávidieť.*Dokončí a pozrie na mŕtve telo Saffron, ktoré bezmocne ležalo.*

/a teraz bude Saffron v RPG každý deň oplakávať a písať: *Pri spomienke na Saffron začne plakať.* /

Anoella*pozrie na dievča. Chápal že teraz sa hnevá, no v každom prípade nechcel aby sa z toho Melian vynila. Aj bez tak bola zničená...zo smrti rodičov týchto dvoch žien a teraz ešte aj Saffron. Stále si ju držal pri sebe, no terza smeroval slová k anoelle* nemala na výber...ona sa jej to snažila vysvetliť...*povie takmer nečujne. Bál sa o Mel, možno prežila no nechcel ju vidieť utrápenú. Onedlho aj tak musel odísť za Raitom aby vyriešili ten spor o Zem, no nemienil ju nechať s výčitkami niekde samú*

Ja viem že nemala na výber.No ale Saffron bola jediná príbuzná.Aj tak môj hnev čoskoro pominie a ostane len smútok.Teraz sa na ňu už nehnevám.A neviním ju.Prepáčte, no musím íst.O pohreb sa postarám.Ale než odídem, chcem vedieť ako zomreli rodičia.*Pozrie na Melian.*

* Saffron umrela s pohladom upretym do jej ocí no Melian v nich uz nevidela nijaku nenavist. Strach. Taký strach mohol citit len clovek, ktory umiera a nevie na ake miesto ho smrt zoberie, pretože nikto ešte neunikol z jej kralovstva aby mohol o tom podat svedectvo. No strach nebol to jedine, čo uvidela v Saffroninych orieskovohnedych ociach...bola to aj lutosť, rovnaka aku citila aj Melian. Lutost nad tym, že veci museli zajst až do takehoto konca, ktoremu sa ale nedalo vyhnuť, pretože človek si vždy uvedomi pravdu až ked je prilis neskoro aby sa niečo dalo napraviť.
Citila vedla sebe Viktorovo teplo a to jej dodalo novu silu celit hnevu a zialu v ociach Saffroninej sestry. Nemohla sa už dočkat chvile kedy s nim bude osamote a povie mu vsetko na co prisla za ten cas čo bola uvaznena. POvie mu ako velmi ju mrzi co sa stalo vtedy na plese, ako velmi ho miluje a ako velmi mu je vdacna za to, že ju napriek vsetkemu prisiel zachraniť. POzrela sa na Anoellu a vobec sa jej otazke necudovala. Chcela vedieť ako zomreli jej rodicia a to sa mala dozvediet uz velmi velmi davno.* Tvoji rodičia Anoella boli statoční a važení ludia, ktorí mi v detstve zachranili život pri povstaní, v ktorom boli zavraždení moji rodiacia. Tvoja sestra ma vted yodtialto dostala tajnou chodbou a stali sa z nas priatelky. No raz večer, o niekolko rokov neskor, som dostala naliehavu spravu od tvojich rodicov, v ktorej ma ziadali aby som za nimi hned prisla. Ty si vtedy bola v armade a Saffron tiez nebola doma, pretože plnila istu ulohu, ktorou som ju poverila. Ked som prisla do vasho domu nemohla som uveriť pohladu, ktory sa naskytol mojim ociam. Tvoji rodicia boli velmi chorí a choroba rychlo napredovala. S nicim takym som sa v zivote nestretla prosim neziadaj odo mna aby som ti ju opísala, pretože tie spomienky su pre mna aj po takom dlhom case stale rovnako bolestive. Tvoji rodicia nechceli aby ich dcery videli ich utrpenie, ktore som im videla v ociach. Plakali, ziadali ma na oplatu toho, že mi niekedy zachranili zivot aby som teraz pomohla ja im. * Melian sa po licach zacali kotulat slzy, ktore vsak vobec nevnimala , pretože opat prezivala každu jednu bolestivu spomienku.* Nechcela som to. Nemohla som no pozerat sa na to ako kvoli chorobe neznesitelne trpia bolo rovnako strasne ako nerobit nic. * hlas sa jej zlomil a keby nebolo Viktora, ktory ju držal pri sebe asi by sa opat zatackala na svojich zoslabnutych nohach. Potrebovala chvilu na to aby zase nasla silu pokracovať. Tentoraz jej hlas znel uz trochu pokojnejsie no o nic menej bolestivejsie.* Urobila som čo odo mna ziadali. Anoella možem ti prisahat na vsetko co mi je na svete drahe, že pri tom netrpeli...* slova, ktore jej vychadzali z ust boli strasne no pravdive.* Myslela som si, že to nikto nevidel, pretože už bola noc, ale osud zariadil aby sa Saffron prave ten vecer vratila zo svojej misie. Videla ma a celu vec si nespravne vysvetlila. Nenechala ma aby som jej povedala ako to bolo, bola ako zmyslov zbavena a ja jej to ani v najmensom nevycitam. Bojovali sme spolu a takto som sa dostala ku svojej jazve...* odhrnula si vlasy nabok a ukazala dlhu jazvu, ktora sa jej tiahla napriec celym licom.*....a Saffron prisla o prsty. Potom usla a darilo sa jej skryvat v lesoch až kym sa nerozhodla vykonat svoju pomstu... Nikdy nezabudnem na to čo sa stalo, pretože tu vžd ybude niečo co mi to bude pripominať.* pozrela dolu na Saffron a potom na Anoellu. Hovorila velmi dlho a teraz zostala ticho. POvedala už vsetko.*

Chápem.*Bolo jediné čo povedala.Rodičia trpeli.A Melian im pomohla.Vďaka nej rodičia zomreli rýchlou smrťou, než by sa celé dni trápili.*Ďakujem že ste im pomohla.*Zašepkala a pomalími krokmi odišla z komplexu.*

*Ked zacul strelbu hned vedel co sa robi vonku. Vybehol z miestnosti na chodbu a prvemu vojakovi prikazal zmobilizovat vsetko co ma ruky a nohy a je schopne udrzat zbran. Vzal si od neho vysielacku a s dvoma vojakmi sa rozbehol sa za Saffron do princezninej pracovne. Vtrhol do prazdnej miestnosti. V tej chvili ho oblial studeny pot a v duchu sa preklinal preco ju tu nechal samu. Prve co ho napadlo bolo ako sa chcela pomstit Melian. *Vazenie...urcite isla dole* prebleslo mu hlavou. Pohladom si skontroloval zbrane a rozbehol na napriec chodbou do podzemia. Uz na schodisku zacul typicke rincanie kovu. To ho donutilo este viac zrychlit. Vysielackou hned vydal povely na zabezpecenie zadneho vchodu a chodby. Ratal s moznostou ze musia opusti komplex preto vydal rozkaz aby sa vsetci priipravili na odjazd.
Netrvalo mu uz dlho kym dorazil dole. Vo chvili ked vbehol dole prebodnuta Saffron uz padala k zemi. To ho ohromilo a instinktivne odistil zbran a nemieril na Viktora.*Strielat az na moj prikaz!* prikazal vojakom ked videl ako urobili to iste. Ked videl Saffron lezat v ociach mal tolko nenavisti voci Viktorovi ze keby bolo len na nom namieste by ho zastrelil. Obozretne zacal kracat pomlay k leziacej Saffron, pricom Viktora nespustal z oci. Popri Anoelle presiel az k Saffron a nahol sa k nej. ked videl ze jej uz niet pomoci premkol ho neznesitelny pocit bez mocnosti a obrvska chut vsetkych v tejto miestnosti zniest zo sveta. Zachoval si vsak chladnu hlavu. Vstal mieriac na Viktora a Mel. Pohladom dal pokyn muzom aby sa ujali Saffron a sam pristupil k Viktorovi a Mel a s kamennym pohladom sa mu zahladel do oci a pokojnym hlasom prehovoril *Tentokrat ste mozno vyhrali...mozno to tak malo byt a mozno toto bola vsetko len nahoda. Nemienim vas sudit..niesom tu na to...ale vedte obaja ze toto co sa tu teraz stalo vam neodpustim a do konca zivota vas budem za to nenavidiet...Saffron nemala umriet!*Zreval na Viktora*Bola aka bola...ale vzdy bude u mna znamenat viac ako ktorykolvek z vas*povedal znovu s chladnym hlasom...*este o mne budete pocut Viktor.*
Ustupil a bleskovo pozrel na vojakov ako zakryli Saffron plastom. Znova sa otocil k Viktorovi. checel este nieco povedat ale na poslednu chvilu si to rozmyslel. Ostal ticho.

/ospravedlnujem sa ale bolo toho vela na mna a preto som tu nebol..skusky a opravaky(tych bolo jaksi vela...) a teraz robota/

*Uvidela ako prišiel muž.Naštvane vytiahla zbraň a zarevala naňho.*Ako sa opovažuješ jej dotknúť!!!Posledné slová Saffron boli to aby sme na tú pomstu zabudli!*Ruka ktorou naňho mierila sa začala triasť a zopár sĺz stieklo po jej líci.*Nechcem ťa zabiť.Viem o tvojej minulosti a pomáhal si Saffron.Sice si jej pomáhal s pomstou, bol si jej priateľ.A čo sa týka jeho...*Hlavou ukáže na Viktora.*On chcel vyslobodiť princeznú Melian.

*Bol prilis nastvany aby sa s niekym v tejto chvili mohol bavit. Otocil sa k Anoelle a nieco jej vsak musel povedat.*Mozno uz je po Saffroninej pomste, Saffron je mrtva. Ano bol som jej priatel. A snazil som sa jej vo vsetkom pomoct. Asi netusis nic o mojej minulosti. Ze cela moja rodina bola vyvrazdena ich armadou*hodil pohlad na Viktora a Mel*..ze som ostal sam. Nemal som nikoho...a dopredu ma hnala jedine tuzba po pomste. Potom som stretol Saffron...ona mi ukazala ze nic nieje nemozne ked sa tomu clovek odda...chapal som preco sa chce pomstit. Dopredu ju hnalo to iste co aj mna. Len ona ma vedel pochopit. Konecne som citil ze niesom uplne sam. A teraz toto.*pristupil k nej blizsie*Nieco ti poviem...rovnako som sa citil pred mnohymi rokmi ked som takto stal medzi zvyskami nasho domu...vsetko bolo spalene na uhol...cely dom..a v nom cela moja rodina. Rodicia, moja mazelka, moje deti...zo vsetkych ostali len obhorene kosti...je to ten isty pocit bezmocnosti a nenavisti z ktoreho moze vzist len tuzba po pomste. Clovek sa pred nou neschova a nemoze jej odolavat...nebude mat pokoj kym sa te tuzba nenaplni. Ja som s zmieril s tym pocitom uz davno...moj normlany zivot skoncil ked sa mi manzelka rozsypala v rukach*

*Prekvapene sledoval zvrat udalostí a postavil sa pre Melian. Ten muž na tom bol podobne ako Saffron, bol rozhodnutý kvôli pomste zomrieť, no on nemal záujem vidieť tu dalšiu krv. * Pozrite* prehovoril navonok pokojne, aj keď si dával pozor na to čo vraví* nemáme záujem svami bojovať, Saffron oľutovala že sa chcela pomstiť, a chcela od svojej sestry aby na ňu zabudla. Bolo to jej poslené želanie a vy ako jej priateľ by ste to mal chápať* povedal zamračene, no nepohol sa, aby si nemyslel že chce niečo urobiť*

mali by sme ísť *navrhla rozumne mieriac na muža, pomaly obrátila hlavu ku Viktorovi* Ak to pojde takto dalej tak sem vbehne celá čata a bude sa dožadovať pomsty, mala by to vysvetliť Anoelle a my by sem mali odísť, ste ranený ....*snažila sa ich rozumne presvedčiť, celu dobu iba stála a sledovala čo sa dialo, dojalo ju posledne želanie Saffron a nechcela aby sa z nova rozpútlaa bitka v komplexe*

*Tvarou mu prebehol usmev. Bez vahania sa otocil aby sa mu naskytol pohlad do hlavne mieriacej medzi jeho oci. Pozrel sa do oci mejitelky tej zbrane*Aby som bol strucny...ked na mna budete mierit a dobehne tu cela cata tak jedina vec na ktoru bude kazdy vojak tej caty mysliet bude to ako vas zastrelit. Nechcete daslie krviprelievanie ale ste jedina co sa tu ohana zbranou. Co keby ste ju zlozili a prestali sa hrat na hrdinku. Co sa tyka toho krviprelievania tak vojaci budu strielat len na moj rozkaz a ja rozkaz na strelbu nemienim vydat. Takze zlozte tu zbran nech si ta cata nezacne nieco mysliet a konat na vlastnu past* Potom sa bez najmensieho zavahania otocil k Viktorovi a pristupil blizsie.*Nehovorte mi co mam chapat a co nie. Saffronine posledne zelanie respektujem a beriem na vedomie..uz tu nejde o Saffroninu pomstu. Teraz ide o moju pomstu. Povedzte mi Viktor, co by ste robili vy, keby ste o nu prisli?*kyvol hlavou k Mel.*Verte mi, zmenilo by vam to pohlad na zivot keby sa vam jej popol presypal pomedzi prsty...*urobil maly ukrok vzad a na chvilu sklonil hlavu. Znova sa zahladel na Viktora...*teraz pozrite vy...ja sa snazim len zistit preco musela cela moja rodina umriet. Niesom typ cloveka co teraz bude preto kazdeho vojaka komplexu a kazdeho prislusnika kralobskej rodiny nenavidiet. Chcem len vediet kto ma moju rodinu na svedomi. A verte mi, ze ja to raz zistim...a kym budem zit tak sa ten clovek predomnou nikde neschova.

/ja som ti predsa nemierila medzi oči ale nevadííí /

*uškrnula sa na neho a ustupila ku dverám, tam zastala a pozerala sa von aby mohla konať keby skutočne neikto prišiel. Zbraň však neskryla, hlavnou už nemierila ne čelo muža ale na jeho koleno čo bolo postačujuce v prípade prestrelky..., ked začal rozprávať zvedavos a pozrela na Viktora. Rada by vedela či aj on neikoho stratil. Sama vedela ake to je, aj jej vyvraždili rodinu a to pred jej očami. Ked dospela vyvraždila všetkých ktorí sa na tom zúčastnili a tak dokonala pomstu, ktorú si sľubila v ten deň. Preto ho dokázala pochopiť...*