Tréningová hala

*Natešene sa postaví.Konečne si pretiahne svaly.Ruky dá nad hlavu,zakloní sa a zívne.Ospravedlňujúco sa zahľadí na Melindu.* Môžeme ísť k tomu jazieku,no majte na pamäti,že sledujem každý váš pohyb.Nedostanete ma tam ľahko.*
Dá jej najav svoju vyhrážku a dúfa,že ju odradí od jej plánu.Nemohol si totiž nevšimnúť jej oči keď roz´právala o jazierku.Stojí a čaká ktorým smerom sa vydá.Je celkom spokojní.Keby si z obeť nevybral túto ženu ešte stále by trčal v bare.Výborná zmena.Na perách sa mu usadí úsmev.*

*Usmeje sa nad jeho nadšením a napokon sa aj ona postaví. Urobí pár krokov smerom k stromom, za ktorými sa nachádzal chodníček a jazero.* Mladý muž, ešte ma nepoznáte. Ja sa bez boja nevzdávam.* zasmeje sa pri jeho poznámke o jazere a naďalej uvažuje o predstave ako ho hodí čo najnenápadnejšie do jazera. Hlavne tak, aby tam aj ona neskončila. Upraví si krátku sukňu, rukami uhladí jej povrch a dlaňou skontroluje či má sako dobre prevesené cez kabelku. Až vtedy už priamo vykročí k chodníku.*

*Tak to sa asi nepoznajú navzájom.Hádam si len nemyslí,že je silnejšia ako on?Modlí sa len aby na neho neoužila ženské znrame.Vtedy je bezmocný.No nikdy to nie je fér.Mužské zbrane sú,ale ni ktovieako humánne.Pravdepodobne mu nepovie,že bude letieť do jazera no on to bude očakávať.* Ak ma budete chcieť strčiť mrknite na mňa.Vyzlečiem si košeľu.*

Tak to aby ste sa začali už pomaly vyzliekať.* zažartuje a očkom na neho pozrie. To už si vie predstaviť dnešný večer. Pravdepodobne skončia obaja v jazere. Aspoň že slnko príliš rýchlo zapadá a už sa zvečerievalo. Síce mnoho ľudí sa takto po večeroch prechádza po parku, ale nebude im vidieť aspoň do tváre. A tak si ani jeden z nich nepošpiní povesť. Ak vôbec nejakú majú.

Toto mi nemusíte hovoriť dvakrát preto radšej týmito slovami neplytvajte.*Najradšej by hneď zhodil košelu,no chvíľu počká.Síce slnko zapadá,ale je mu veľké teplo.premýšla či sa do jazierka nehodí dobrovoľne.má jedno či ho tam strčí.Jeho česť aspoň ostane zachovaná.Pobaví sa na predstave,že by ho ona dokázala zhodiť do vody.*

*Ticho sa zasmeje pri jeho slovách a iba veselo potočí hlavou. Chlapi to vždy mali ľahké. Cez leto si kľudne mohli vyzliecť tričko a ísť hore bez, kdežto ženy si vždy mali čo zakrývať. Ako len neznášala túto nespravodlivosť! A hlavne teraz. Kedy pod blúzkou mala namiesto pleviek čiernu čipkovanú podprsenku. Keby bola čo i len tušila, že sa jej naskytne príležitosť okúpať sa v jazere, určite by si bola dala plavky.* Vyzeráte akoby ste boli zmierený s predstavou, že tam skončíte dobrovoľne nasilu.* zhodnotí so smiechom.*

Zasme sa.* Máte pravdu.Rozmýšlam či vás nechám postrčit ma,alebo skočím sám.Mne sa druhá možnosť páči viac.*
Neďaleko zazrie jazierko.S úsmevom si rozopne košeľu.Poodhalí hruď.košelu vyzlčie úplne a drží ju v ľavej ruke.* Prepáčte,ale nohavice si nechám.Viem,že vy by ste bola v siedmom nebi,no mám svoju súdnosť.Vyplazí jej jazyk a ako malý chlapec sa rozbehne k jazierku.*

NIE NIE NIE!* vykríkne šokovaná tým ako jej chce pokaziť plány keď už iba vidí jeho chrbát. Pobehne k jazeru, no neplánuje sa s ním naháňať.* Vari mi takto nehanebne chcete pokaziť plány a radšej sa šmaríte sám do vody?! Nože urobte dieťaťu radosť a dovoľte mi sotiť vás!* kričí za ním a iba rozhodí rukami v beznádejnosti, ktorú pocíti, keď jej takto skazil náladu.*

*Pri jej hlase zastane.Porazenecky zdvihne ruky do vzduchu.* Dobre ako chcete.Poďte.nebudem tu čakať večne.*
Jeho oči ju sprevádzajú k jazierku.Čaká až sa uráči prísť a sotiť ho.*

*Natešene zrýchli krok a odhodí kabelku na miesto pri brehu, tak aby ju mala stále na očiach a aby niekomu nenapadlo sa k nej čo i len priblížiť. Vyzuje si aj pekné topánky, aby ich od brehu jazera nezašpinila. Už aj tak veľa hodín v nich strávila, preto ísť domov bosá jej nebude robiť žiaden problém. Avšak keď je od neho vzdialená asi tak na meter, zastaví a s prižmúrenými očami na neho pozrie. Čo ak sa ju pokúsi stiahnúť so sebou?!* Otočte sa chrbtom.* povie a čaká či urobí to o čo ho žiada... Respektíve čo mu prikázala.*

Obaja vieme,že vy viete čo chcem urobiť.Vy ma sotíte a ja vás stiahnem zo sebou.Tak čo keby som spravil niečo čo nečakáte?*Prejde k nej.*Zohne sa a jeho ruky ju pevne zdvihnú zo zeme.V náručí ju nesie k jazierku.Usmeje sa na ňu a skočí.*

NIEEEEEEEE!* stihne vykríknuť prv než pocíti studenú vodu na pokožke a ona sa z hlboka nadýchne, aby sa pod hladinu mohla potopiť aspoň s akou-takou zásobou vzduchu.* To nebolo v zmluve!* zasmeje sa, keď sa vynorí nad hladinu a rukou si zahladí vlasy, tak aby jej nepadali do tváre. Rukou mu plechne vodu do tváre a zatvári sa oduto.*

*Zasmeje sa.Jemne ju položí a rukami si pošúcha vlasy.Voda odskakuje na všetky strany.Spustí ruky.Hneď je to lepšie.Neznáša,keď má vlasy ulízané na vrchu hlavy.Pohľad mu zletí dolu.* Pozri čo si urobila.Mám mokré nohavice.*

Ja som celá mokrá!* vykríkne neveriacky a ukáže na svoju blúzku, ktorá sa jej lepí na telo. Opäť do neho šplechne vodu. Ani si sama neuvedomila, kedy prešli od vyknia k tykaniu, no neprekáža jej to.* Už si spokojný?

Áno.Veĺmi spokojný.*Znovu sa zasmeje.* Mne by neprekážalo kebyže sa vyzlečieš aj ty.*
Zatrasie sebou ako nijaké zviera.Na oplátku ošplechne aj on ju.Nedá si predsa skákať po hlave.*

Tak to je super. Aspoň jeden z nás je spokojný.* šomre si popod nos. Ale čo sa má čo čudovať, pravda? Veď od začiatku vedela, že to takto skončí. Síce dúfala v pravý opak. No snívať je krásne. Zatrasie hlavou pri spŕške vody a keďže tým rozhádže neposlušné vlasy, iba sa na neho viacej zamračí.* No to by som sa pozrela nato ako si vyzlečiem blúzku.* povie a vyplazí mu na oplátku jazyk. Vari si nemyslí, že sa tu bude takto verejne odhľáľovať??*

Ja by som sa tiež pozrel.*Uškŕńa sa od ucha k uchu.Baví ho takto ju podpichovať.Konečne je to on.Kvapky vody stekajúce po chrbte a hrudi sú príjemne chladivé.Vylezie z jazierka a natiahne sa kúsok od neho.Sleduje oblohu.Naťahuje uši.Zachytáva zvuky,ktoré vydáva jeho spoločníčka.*

Tak sa pozeraj.* povie, no nemieni si rozopnúť ani jeden gombík navyše. Keď však výjde z vody, ona nemieri za ním. Iba sa otočí a začne plávať ďalej a ďalej od brehu. A potom späť.*

*Cíti sa skvele.Kvapky vody ešte stále stekajú po jeho pokožke.Spokojne sa usmieva.Zamieri pohľad smerom kde by mala byť Melinda.Nevidí na ňu.To by musel zodvihnúť hlavu.To je v tejto chvíli viac než namáhavá činnosť.Stačia mu zvuky vody a dúfa,že keď sa bude topiť bude na neho aj kričať.*

Pláva teraz smerom späť a cíti sa naozaj super. Síce tá sukňa je iba na príťaž, no nevšíma si ju. Rozhodne sa však vystreliť si z neho.* Pomoc!* hlesne tak aby ju začul a ponorí sa ku dnu čakajúc na jeho reakciu.*

*Jej hlas sa mieša s hlasom v pozadí.Rýchlo sa postaví na nohy a sleduje ju.Akoby videl Lienn pred pár rokmi.On ju nedokázal zachrániť.Spravil to za neho jej brat.Pár dní mu to vyčítali,ale potom ich to prešlo.Inštinktívne skočí do vody.Pláva k nej.Nájde ju pod vodou a vytiahne na hladinu.*

*Poteší ju, že ani na okamih nezaváhal že by si mohla z neho robiť srandu a preto sa nechá pokojne vytiahnuť nad hladinu. Musí sa ho prichytiť na pleciach, ale nevšíma si naraz ten úzky priestor medzi nimi. Zoširoka sa na neho usmeje.* Ďakujem za záchranu, môj rytier.

*Podozrievavo sa na ňu zahladí.* Žiaden kašel,nijaké nadávanie na vodu?Neskákal som do tej vody len s tvojho rozmaru?*Ale vlastne aj keby si to vymyslela je celkom rád.Cíti jej telo na svojom.Vyjde z vody a opatrne ju položí na zem.* Madam.*
S úsmevom ju pozoruje.

*Zatvári sa ako neviniatko.* Teraz sme si kvit.* usmeje sa a keď ju vezme na ruky a odnesie na zem, pocíti ako jej začnú horieť uši a ona sa radšej díva preč. Suku má hriešne vysoko vyhrnutú a premočená blúzka už je prd platná, lebo odhaľuje viacej než zahaľuje. Iba zahmká a na plecia si prehodí suché sako. Aspoň ako tak sa môže zahaliť.*

*Usmeje sa.* Ponúkol by som ti svoje sako,ale zabudol som si ho v bare.Asi by sem mali ísť.Potrebuješ suché oblečenie.A ja hlavne nohavice.Nechcem aby mi prechladla dosť dôležitá časť.*Rozhodne sa nepokračovať.Zachádza k veciam ktoré nie sú pre jej uši.*