Dvor

* ešte stale prekvapeny z toho čo sa udialo len pred chvilou zostava ležat na trave a hladi na modru oblohu. Usmieva sa.*

*Na chvíľku zostane mlčky sedieť no až potom sa ozve.* Mám neuveriteľný hlad

* nadvihne sa na laktoch a pozrie na Fye skumavim pohladom. Chvilku sa na nu pozera svojimi modrymi ocami a potom sa postavi na nohy, prejde až k nej. Obradne sa ukloni podavajuc jej svoju ruku.* Madam prosim nasledujte ma. * v ociach sa mu zaleskne*

*Vdačne príjme jeho ruku a postaví sa.* Ooo dakujem. *Pousmeje sa a má pocit, že by zjedla celú dávku sushi, kedže nejedla odkedy ju uniesli. Len čaká, kam zamieri aby sa mohla pustiť za jeho krokmi. Všimne si odlesk v jeho očiach ale nevie, ako si ho má vysvetliť.*

*Vedie ju spat ku vchodu na dvor, ktorym sa dalo ist aj do jedalne. Pocka na Fye aby isli spolu a vedie ju dlhou chodbou. jeho kroky sa odražaju od stien chodby a vyklapokavaju pravidelny rytmus. Mike si rukou prehrabne ešte trochu mokre vlasy dozadu. Kraca v zamysleni až kym s Fye nedojdu pred dvere jedalne.* Tu je to, ale necakal by som privelmi vabne vyzreajuce jedlo.* nakloni sa k nej aby k tomu ešte potichu dodal.* Radsej zavri oči a mysli na to že jes palacinky alebo niečo ine. Cudovala by si sa, ale potom to chuti ovela lepšie.

Thom?*opyta sa ustrachane*

*Výjde von a zhlboka sa nadýchne. Neznáša ľudí, ktorí sa ju veľa vypytujú takýmto spôsobom. Väčšinou to riešim odchodom zo situácie. Tak to urobila aj teraz. Ľahne si na trávu a sleduje zmrákajúcu sa oblohu.*

/sorry mam problem z pocitacom tak chodim od kamoša/

*pozrie na Amacaraku*si fakt ešte dieťa, útek nieje riešenie, no rob čo chceš, odid v pokoji ak ta to to poteší, no pred problémy sa utekať nemá...robia to len deti*povie surovo no mysli to vazne*

/neva /

*zamračí sa na neho a už začína byť nahnevaná*okey, chceš vedieť prečo to robím?! chceš?*zuri* dobre, lebo si sa takto rozhodol.. a kebyze ta stretavam nebolo by to pre mna nic prijemne..*trochu zosmutnie*a mozno zistim nejake veci o smrti mojich rodicov... o vzburencoch a o zradcovi*povie napokon*

ako chces*odsekne jej*rob co chces

si odporny*vykrikne*preco nemozme sa rozist aspon v dobrom?*zaskuci zmucene*

*premysla o tom.. kym jej odpovie.. a potom si povie..*okey.. vies co.. kasli nato.. nejde sa ti vnucovat... raz si mozno uvedomis o co si prisiel*povie smutne a odide*

*pokojne sedi*tak teda zbohom*povie pevnym hlasom*

* v zamysleni sa dostene až na dvor. Porozhliada sa okolo a ked neuvidí Fye ani nikho znameho len podide k jednemu zo stromov , oprie sa on chrbtom a sadne si do travy. O chvilu sa posunie a lahne si na chrbat. Zavrie oci a v mysli sa mu vybaví obraz Fye. Rozmyslajuc o nej napokon aj zaspal s jemynm usmevom na perach.*

*sklonená hlava, vlasy padajúce do tváre. tak vyjde na dvor nerozhliadajúc sa, či je tam ookrem nej ešte niekto. keď na sebe ucíti chladný tieň, jednoducho sa zosunie na kolená a tak tam ostane kľačať, ešte sa oprie o strom, ktorý si uvedomí vedľa seba*

*Vstupi do dvora, aby sa porozhliadla. Je tu nová, ešte to tu nepozná. Vidí lavičky, ihrisko, posilovňu ...* žeby si trošku sadnem na lavičku? * Zamrmle si popod nos a porozhliadne sa ešte raz. Nikoho tu nevidi.*

*Sadla si na lavicku a sledovala okolie. Ani jednu zivu dusu nevidela, tak vstala a išla dalej dufajuc, ze niekde na ihrisku alebo v posilovni najde niekoho. Ale nikde nikto. Iba prazdne priesotry. Rhea si vzdychla, potom sa vratila spat. * Ked uz ine nic, aspon som sa tu poobzerala. * A podisla k vychodu ...*

*Aj na dvor dolahne hlas z rozhlasu. Oprie sa na laktoch a pozorne sa započuva. Potom pomaly vstane a poberie sa k osetrovni*

*Vyjde na dvor trosku sa poprechadzat a nadychat sa cerstveho vzduchu. Nikoho tu nevidi, ani len zivu dusu ...*

*potichu vyjde na dvor, poobzerá sa okolo seba a vykroč´=i k malému lesíku, ktorý je nedďaleko. Dúfa len, že tam Camuel bude a bude sa s ním mocť pozhovárať.*

*vystúpi z tieňa stromov a pozrie sa letmo k rpichádzajúcej osobe. Prekrúti očami a otočí sa na päte, že zájde hlbšie do lesíka, ale keď sa ešte raz obzrie po osobe, ktorá prichádza, vyvalí oči a sám pre seba si zašepká* Rijana? ČO ona chce? *otočí sa smerom k nej a ruky si zloží z achrbátom, očakáva otázky, nahnevané pohľady a nahnevaný tón...*

*keď sa pozrie na Camuela, zahryzne si do jazyka a zasyčí, aká je sprostá.. Potom sa k nemu dostane na päť metrov. O pár sekúnd vykročí bližšie* Rada vás vidím, sensej *povie potichu a skloní hlavu* Ešte stále ma chcete potrestať? Vlastne.. Nie preto som prišla, Camuel *pozrie sa na neho zostra, nahne hlavu na pravú stranu* Melian ťa chce vidieť...

*vojde na dvor a sadne si na lavičku. rýchlo si v hlave urovnáva nejaké veci a snaží sa rozpamatať na nákres ktorý mu ukázala Alex*

*zasmeje sa pri tej predstave, že Rijana hovorí vážne, ale potom sa zamračí a pozrie na jej naklonenie hlavy, ktorú nakláňa len vo vážnych prípadoch.* To nemyslíš vážne. Načo by mňa chcela naša milá princezná vidieť? Rijana, som len tvoj sensej, ktorý nemôže zrobiť nič s tým, čo si robí prioncezná s vlastnou osobnou ochranou. Som tu len na to, že som sa dopočul o tvojom skrate a mal som ťa prísť donútiť odísť z tohoto miesta, ale ty si pre Melian Smang Fu asi neoceniteľná, preto ťa nechcela dať preč. A tak mi prosím ťa povedz: Načo by mňa chcela taká vážená osoba chcieť vidieť? *odfrkne a premeria si Rijanu od hlavy po päty, pretože nechápe...*

Práve som mala chuť nakopať milého angenta, ktorý prišiel vyšetrovať útek väzňov, Camuel *povie ostro a vážne sa na neho pozrie* Počúvaj ma.. A teraz dobre.. *pristúpi k nemu a ďobne mu prstrom do hrude. Pohľad nahnevane vrhne do jeho očí a zasyčí nalepená nosom o ten jeho* Som tu pre to, lebo ťa chela vidieť Melian a nemám prečo ti hovoriť, že srandujem. Myslím, to nepekne vážne! Inak by som sem neprišla. A niečo od teba potrebujem *odstúpi od neho na krok* Budeš sa správať normálne! Ak nie, tak nakopem miesto toho agenta teba. Je ti to jasné? *spýta sa. Ale pripadá jej to trochu netaktné. Ona kričí, teda skôr hovorí svojmu sensejovi, aby sa správal normálne v prítomnosti princeznej. A ona to nevie sama, pretože naozaj mala skrat? trošku prižmúri oči, nechce si nič vyčítať a otočí sa na päte, pripravená na odchod*