Suterén, 1. 2. a 3. poschodie - Ples StarRally Night

*pochyboval o tom že thomas nečíta noviny anepočúva rádio, no to ho moc netrápilo*další fakt*pousmial sa, aj ked jej slova sa ho trochu dotkli*hádam sa len nepáčim vznešenej princeznej?*spýtal sa a hľadel ejj prenikavo do očí*

*Keď prechádzali ku stolu cestou sa obzerala kto tu všetko je. Ľudí tu
je naozaj veľa. Zrak jej ale zrazu padol na plavovlasého mladého muža v
smokingu, ktorý ju pozoroval. Nedalo jej to, aby sa pobavene usmiala a
dokým sa jej to dalo, nespustila z neho oči. Odtrhla od neho zrak až
keď prišli ku stolu a sadli si. Na Raitove slová sa iba pousmiala a
rukami sa ladne oprela o stôl.* Je to tu pekné, čo si myslíš? *Spýta sa
Tessi a pohľadom opäť zablúdi ku mladému mužovi.*

*uvedomil si, že krásna žena si ho všimla. sledoval ako muž odišiel a rozhodol sa prekonať sám seba. pomalými krokmi prišiel k ich stolu, nevenujúc pozornosť druhej žene a napato sa jej spýtal*smiem prosiť slečna?

*Po chvíľke aj zabudla, že tam Raito vôbec je. Určite bol zabratý do diskusie, ktorá prebiehala medzi ním a dvoma slečny, čiernovláskou a svetlovláskou, ktoré mu v tento večer robili dámsky "doprovod" a určite mu robili spoločnosť nielen na týchto formálnych miestach pred očami hodnostárov, vysokopostavených osobností, ale hlavne pred lesknúcimi sa optikami rôznych fotografov z bulvárneho časopisu. Zaujíma ju pocit, ktorý majú tie dve ženy v duši, keď sú profesionálne "radodajky". Určite luxusne, pretože podobné cetky, aké má ona na krku, majú tie doma zaista v miliónoch. Možno ich obdaruváva aj inak. Dve... Sú dve, nie jedna. Asi v tom má Raito systém ako arabi. Jedna ho má na jeden týždeň, druhá na druhý, a ked sa pánovi zachce, tak ich má obe naraz. Pozoruhodné. Ani ju neprekvapovalo, že sú jeho "favoritkami", i keĎ boli rozdielne. Jedna bola viac elegantná, v tmavom oblečení a druhá oveľa viac hravá. Tma a svetlo, zlo a dobro. Fetišista... Avšak u nej má drahokam úplne iný zmysel, než ozdobný, ako u týchto "milých spoločníčok". Myslela si, že sa tomu stavia ľahostajne, a že si jeho prítomnosť na tomto plese prakticky už ani neuvedomuje, ale opak bol pravdou. Keď prechádzala pohľadom po rozpustených vlasoch žien, ktoré mali častokrát príčesky, aby boli podľa najnovších módnych trendov, a po tmavých oblekoch pánov, kútikom oka sledovala aj Raita, ktorý sa pohyboval davom ľudí ako ryba vo vode. Narozdiel od neho si túto atmosféru neužívala. Všade bolo neuveriteľne veľa ľudí, škrabošiek a masiek, ktoré zakrývali bledé tváre, šľachta, delegáti, diplomati, ministri, princezné, princovia, kráľovné, jedlo, alkohol, médiá, snobstvo, falošné úsmevy, zdvorilé slová a slušné gestá, dobre premyslené vety, závisť, zvedavé pohľady... Všetko tak, ako malo na takom plese byť. Zábava bola v plnom prúde.*

*Vôbec sa na plese nebavila a tak si sadla na schod ktorý patrí medzi schody ktoré vedia na terasu.Zobrala od čašníka víno a popíjala si.*

* Zachytila dotknuty ton v jeho hlase. Rozhodne si jej slova zle vysvetlil a tak sa rozhodla urobit niečo co si už dlhsie u nikoho nedovolila aby ho vyviedla z omylu.* Nooo...* zatiahla a zvodne si premerala Viktora spod privretych viacok od hora az nadol a zase naspat.*... povedzme že v radiu a v novinach si sem tam mozes najst aj pravdive informacie* natiahla ruku a jemne mu prihladila lem kosele takže sa prstami na chvilu dotkla jeho pokožky na krku.*

*zacítil jej dotyk na kruku a po tele mu prešli zimomriavky*princezná,*oslovil ju*ty si ale vieš omotať ľudí okolo krku*povedal a stále jej hľadel do očí.. tužil ju znovu pobozkať. v tej chvíli mu bolo jedno, kto je okolo, či sa uvidí na další den v novinách, či to uvidí jej brat, či to uvídi hocikto iný. nevnímal tých ostatných, iba ju...nahol sa a jemne sa dotkol jej pier*

*Poobzerala sa a uvidela Viktora a Melian.Vypleštila oči a radšej išla hore na terasu do spoločnosti Shiroi.*

*prikývne jej*je to tu prekrásne*povie s úsmevom a otovrí ústa, no príde tam nejaký muž. po jeho otázke sa s úsmeovm otočí k Yuki a čaká čo povie*bež*zašpeká s úsmevom*

* Jeho povodnym umyslom bolo ist zohnat niečo na zahnatie smadu ale popri tom ako kracal ku baru sa nenapdne rozhliadal navokol. Nevidel ju a jeho tužba mu zrazu prisla taka smiasna až sa neudržal a musel sa ironicky zasmiat sam nad sebou. Zrazu sa zarazil pretože pri schodisku ktore viedlo na vyssie poschodie saly odkialsa dalo pekne vsetko sledovat , zbadal niečo co ho donutilo zmenit smer. Presiel par schodov nahor a prstami sa letmo dotkol kvetov sakury, ktore boli naaranzovane na konarikoch vo vysokych porecalnovych vazach. V zamysleni si jeden odlomil a privonal k nemu. Stal v polovici schodiska ale aj tak mal dobry vyhlad na balkon kde stal hlucik ludi. Zodvihol pohlad a v prvom momente zostal meravo stat snaziac sa donutit pluca aby mu zacali normalne fungovat. Bola to ona. Dufal že ju tu stretne ale sa toho aj obaval. Nemohla ho vidiet a predsa si vedel zivo vybavit nadhernu farbu jej oci. V plesovych sattach, ktore mala na sebe bolo neodolatelne krasna a zaroven vyzerala tak krehko akoby bola motylom. Okuzlujucim motylom. Celkom ocareny tym pohladom presiel potichu až za jej chrbat a jemnymi lupienkami kvetov jej presiel po odhalenom pleci.* Nevyzeras velmi nadsene moja draha.* mal tu drzost sa jej prihovorit po tom vsetkom co jej povedal na lodi. Tie slova mu vzali pokoj a aj cast toho kuska duse co mal.*

*Zbadá, že muž sa vybral k ich stolu a tak rýchlo odvrátila zrak naspäť
k Tesse. Ani si neuvedomila, že jej začala tykať, no ako usúdila,
nevšimla si to ani Tessa. Počkala dokým muž prišiel k ním a prihovoril
sa jej. Presne túto otázku čakala. Také patetické. Pomyslela si.
Usmiala sa na Tessu a potom sa otočila k mužovi. Venovala mu ďalší
úsmev.* Samozrejme. *preniesla pomaly.*

*Nudila sa a tak odišla z plesu.Ešte raz sa pozrela na Melian a Viktora no potom už odišla.*

*jej krásny úsmev ho neskutočne potešil. podal jej ruku aby ju mohol odviesť k parketu a milo sa usmial*smiem sa spýtať na vaše ctené meno?

* Dych sa jej na kratky okamih zastavil ked pocitila Viktorove pery na svojich. Vobec sa nepokusuila odtiahnut . polozila aj druhu ruku na jeho plece a pritiahla si ho k sebe blizsie. Opatovala mu bozk s takou vasnou že ked sa od neho konecne odtrhla pery mala cervene a dych prudky akoby prebehla niekolko mil.* Nemali by ste ma tak pokusat vase velicenstvo...Nerada by som vam znicila v tej horlivosti oblek.* v ociach sa jej siblasky zaiskrilo a pery ukazali rad ako sneh bielych zubov.*

*Keď začula ten zamatovo hebký hlas, ktorý sa ozval spoza jej chrbta, úplne zmeravela. Nie, to nebolo možné, zaiste to nebolo možné, pretože len pred chvíľou ho videla, ako mieril k stolu s pitím a úmyslom zobrať niečo jeho "dievčatám", ale aj sebe. Prečo prišiel? Ako vôbec má tú drzosť sa k nej po tom všetkom prihovoriť? Nie, pravdaže mohol, pretože on mal žalúdok na všetko, dokonca aj na ten najväčší podvod či podliactvo, na všetko zlé, čo si len človek môže vymyslieť. Slovo svedomie mu hovorilo akurát prostriedok v podplácaní a vydieraní, preto bol vlastne bez jedinej prekážky, keď sa k nej prihovoril a ešte väčšiu guráž mal, keď sa jej dotkol. Pod dotykom jemných kvietkov sa zachvela, pretože nevedela, čo ňou má lomcovať, bud zlosť alebo radosť. Jediné, čo pociťovala bola krivda a zmätenosť.* O môj psychický stav ste sa nezaujímali, tak prečo tak zrazu? Hádam sa vo Vás neozvalo niečo, čo by sa dalo nazvať emóciou. Naozaj, naozaj infantilné, viete o tom? *Hovorila vo formálnej forme, snažiac si tak od neho udržať čo najvätší odstup. Nedala si dokonca ani tú námahu, aby sa obrátila a uvidela ho, tú tvár s aristokratickými črtami, sivasté oči, ako mrákava, pedantne zdobenú masku na tvári, ako aj na duši - Raito...*

*pobavene zdvihne obočie*toho obleku nebude škoda*povedal s úsmevom*aj ked ked ho už chceš dávať dole, tak radšej nie naprostriedku sály*uškrnul sa*

*Jemne sa chytila jeho ruky a vstala. Začala ľutovať, že tento ples musí byť v škraboškách, pretože takto nemohla vnímať celú jeho tvár. No na druhej strane to je omnoho vzrušujúcejšie a záhadnejšie. Už ako malé dievčatko ju lákalo tajomno. Úsmev sa jej ešte väčšmi rozšíril.* Neurazte sa, ale až do polnoci ostanem pre vás nemenovanou a záhadnou, ak dovolíte. *Povie slušne.*

*cíti jej jemnú ruku vo svojej a pomaly prejde na parket*ako si želáte krásna neznáma*usmeje sa a chytí ju tak aby mohli tancovať*a poviete mi o sebe aspon niečo? z ktorej planéty ste?

* Shiroine slova mu v dusi vypalovali zivot a menili ho na pust. Vobec jej nezazlieval tie slova pretože ona netusila aku namahu musel vynalozit na to aby jej ich vtedy tak chladnokrvne vmietol do tvare. Bol zbabalec a neskrvyal sa pred tym titulom Hanbi. Bal sa sam seba a tiež sa bal toho co by mohlo nasledovat keby opat dovolil citom aby zvitazili. No aj napriek tomu sa im to ocividne podarilo znovu pretože inak by tu nestal ale bol by niekdy celkom inde. Chytil ju za ramena, jemne no zaroven tak aby mu nemohla klast odpor a otočil si ju k sebe.* Sam sa v sebe niekdy nevyznam Shiroi, ale jedno viem celkom isto...

* Veselo sa zasmiala a presla Viktorovi palcom jemne po perach aby mu z nich odstranila stopy po svojom ruze.* Mas pravdu...to by bolo trochu...* odmlcala sa aby nasla to spravne slovo*...opovazlive. Budem trpezliva a radsej si ten pohlad necham na neskor.* naklonila sa celkom blizko k jeho tvari a zasepklala tak ticho aby to mohol pocut len on.* Aby som sa on nemusela delit s tolkymi ludmi.

*Ucíti jednu jeho ruku na boku. Uškrnie sa a začnú sa pohybovať do
pomalého rytmu piesne. Milovala tento štýl hudby. Hladila jej rozbúrenú
dušu, čo lahodilo celému jej telu.* Som z planéty Telarion. *Prenesie v
krátkosti. Nemala v pláne mu o sebe viac prezrádzať. Aspoň zatiaľ
nie...*

*čakanie prebelesklo mu hlavou*a chce sa vám čakať princezná?*usmial sa a jemne ju pobozkal, no potom znovu pustil*ešte vždy su za vami schody na poschodie

Nemožem byt taka sebecka a privlastnit si vas ked sa aj ostatni tuzia s vami stretnut. Napriklad už len novinari* ani nepozrela smerom ku schodom za chrbtom ked sa zasmiala a chytila Viktora za ruku.* Ale jeden tanec by mi hadam Jeho velicenstvo mohlo venovat ...* ozvala sa medovym hlasom , napravila si skrabosku a tuzobne sa zahladela na tanecny parket. Musela s apousmiat ked na nom zbadala aj svojho brata, ktory držal v naruci krasnu neznamu.*

*novinári zasmial sa v duchu. už len tých potreboval vidieť a zhovárať sa s nimi...*ale ved oni nás v maskách ani len nespoznajú...*povedal v čo ani sám neveril*jeden tanec by som ti aj venoval*pousmial sa*ibaže sa obávam že ti zničím topánočky*zasmial sa veselo*

*Telarion, planéta na ktorej strávil iba kúsok svojej mladosti, planéta ktorú nepoznal, tam žila táto krásna žena.*to za vami budem musieť ďaleko cestovať*pousmial sa*a čo odpovedáte tak krátko? naozaj mi o sebe nechcete nič prezradiť?*povedal pokojným hlasom a v každom prípade sa mu tá záhadná žena začínala páčiť*