Vesmírna loď

* Pri jessonovej poznamke sa nevdojak zasmial no jeho smiech stale vyznieval pichlavo. Ach, ako si len teraz potreboval vybit zlosť. Vsetko sa zacalo na neho valiť...ta zalezitost s Tessou bola len ceresnickou na trote jeho problemov. Nezvykol sa vsak stazovať a preto to neurobil ani teraz. Kapitán nikdy nesmie ukazat svoju bezradnosť...a potom sa clenovia posadky cudovali prečo sa mu tak rychlo meni nalada. Kto by nebol nastvany z toho že nie je ani z polovice taky dokonaly ako by mal byť? Dopekla! Rovnych patisic zivotov na nom zaviselo a bolo nutenych posluchat každy jeho príkaz iba jedna jedina osoba si lahkovazne robi co chce. Jesson povedal, že keby poznal Tessu dlhsie vedel by, že si vždy robi co chce. Nevedel si predstavit ake hrozne utrpenie by to bolo pre nu keby ho musela posluchat ako svojho kapitana. Uskrnul sa a zrazu urobil necakany vypad smerujuci k Jessonovej ruke, v ktorej držal svoju katanu. Polahky ho odzbrojil pricom sikovnym pohybom otocil Jessona k sebe chrbtom a ostrie svojho meca mu prilozil ku krku.*Na cokolvek teraz myslis prestan lebo za inych okolnosti by si bol už na polceste ku kostiam svojich predkov.* odstrčil Jessona nesetrne od seba, zohol sa k zemi a zodvihol katanu. * A co sa tyka toho darceka...* uskrnul sa ironicky a naklonil hlavu nabok pricom bolo jasne vidieť že svoj enasledujuce slova mysli len zo zartu.* ...odkažte svojej drahej priatelke nech mi teda donesie motorkarsku satku...ale nie hocijaku ale krvavocervenu s bielimi lebkami. Už odmlacika po takej tuzim a ak som si to spravne vysvetlil tak slecne Montenegrovej skutočne lezi na srdci len moja najvacsie blaho...* hodil katanu opat Jessonovi a zdvihol ruky do vzduchu zaujmuc zakladny postoj.*

*pousmiala sa ked začula že ho predsa len rozosmiala. kým spokojne sledovala výsledok svojho snaženia, nestihla reagovať na rýchlý výpad a jej katana jej vyletela z rúk. netušila ako, no ocitla sa otočena chrbtom a na krku zacítila chladný kov. keby to nebol len tréning, asi by tam tak pokojne nezostala stáť, no teraz sa o nič nepokúšala, len čakal kým ju pustí.*máte pravdu, čuchať fialky od spodu sa mi ešte nechce*odvetila a zobrala si katanu spať, len čo ju pustil. nerozmýšľať, keby len vedel že práve rozmýšľala nad ním, tak by možno nemal také reči.*určite jej to nezabudnem spomenúť, aspon bude mať čo hľadať tie dva týždne po obchodoch*odvetila rozhodnutá takú nájsť, aj ked si nevedela predstaviť ako ked bude na lodi. no ešte vždy sa neodlepili od zeme, takže počas volna mala čas.*som si istý že Tessa vám ochotne bude chcieť splniť vašu túžbu z detstva...a krvavočervenú?*spýtala sa, teraz už ale pripravená keby chcel výpad zopakovať*to aby ste s ňou ladili ked jej hovoríte že je čertaica?*spýtala sa pobavene, čakajúc na další útok*

Radsej by som si nebol tuzbami slecny Montenegrovej taky isty Carter aj ked je pravda, že ohnivosti je v nej dosť...* uskrnul sa a mimovolne kyvol hlavou, ktora minuly vecer zazila kolizny stret s vazou z priehladneho skla.* ...navyse ani sam seba nepokladam za prilis chladneho a apatickeho. Pre slecnu Montenegrovu by sa hodil niekto taky...mohla by ho komandovat do lubovole a utekat od neho kolko by sa jej chcelo a kam by sa jej chcelo, ale obavam sa, že ja by som taky tolerantny nebol, preto bude najlepsie ak sa ohnive povahy mna a slecny Montenegrovej radsej budu vyhybat jedna druhej inak by sa mohli navzajom splaliť...Aj už konecne zautocis, ale strategicky cakas kym sa sam neprebodnem? * zmenil rychlo temu pretože rozoberat svoje myslienky pred Tessinym priatelom naozaj nepovazoval za potrebne..*

*musela vynaložiť veľa sily aby sa nezačala chechtať po jeho slovách, no jeho dalšie slová ju dostatočne schladili*trochu ju podcenujete nemyslíte?*spýtala sa pokojne a konečne zaútočila. nepamatala si veľa výpadov ktoré sa naučila, no ten ktorý teraz použila mala vrytý v pamati, hlavne preto, že so svojim telom ho šikovne a hlavne rýchlo vedela zrealizovať. prudko sa mikla do predu, no bol to len manéver na odpútanie jeho pozornosti a potom z ľahka a viac než rýchlo spravila otočku z ľavej strany a až sa dostala za jeho chrbát a vystrela ruku s katanou, ktorá sa špičkou dotkla jeho chrbta*ohneň nemôže spáliť oheň, môže sa akurát tak spojiť*dokončila napokon so spokojným úsmevom. nevedela zaobchádzať síce z niajkou zbraňou ktorou musela strieľať, no toto ako tak dokázala zvládnuť a dokonca pritom stíhala sledovať rozhovor ktorý viedli*

((Pekny tah Tess...ci uz ten s katanou, alebo s tym spojenim ohnov...mas moj obdiv ))

/ dakujem, potešila si ma inak ta hláška so súradnicami nemala chybu /

* Pri Jessonovom necakanom a zaroven bravurnom utoku nestihol toho urobit vela ked aj cez tricko pocitil na chrbte sipcku katany. Uznanlivo pokyval hlavou a pomaly sa zacal k Jessonovi otacat so spokojnym vyrazom na tvari, dokonca sa na neho na chvilu aj nefalsovane usmial. Konecne stal pred nim zoci voci a ostrie meca sa mu dotykalo hrude. Aby Jessonovi vyjadril obdiv sklonil na chvilu hlavu a potom ho prevrtal prenikavym pohladom.* Každu chvilu ma presviedcas, že mas vždy v zasobe niečo cim ma odrovnas. Vie Hanah, že ste boli s Tessou milenci? Alebo ešte stale ste a chces to pred nou utajit tak, že Tessu predo mnou branis a ospevuješ až to vyznieva akoby si mi ju sam chcel dat co najrychleksie do postele? * opytal sa necakane a tuhsie zovrel katanu v ruke.* Pretože Jesson nehnevaj sa, ale mam pocit akoby si jej kožu bral na trh...

*tešila sa jeho uznaniu, no radosť jej dlho nevydržala. Keby teraz nebola prezlečená za muža, takú by mu vylepila alebo by na neho prinajmenšom nakričala, že by si to zapamatal do konca života. sklopila zbraň a vrhla na neho nahnevaný pohľad, taký ktorý pravdepobodbne nemala ani ked sa prvý raz stretli*Hanah o tom nemôže vedieť kedže o tom neviem ani ja sám*zavrčala na neho neskrývajúc podráždenie*obranujem ju preto že vy ste si o nej vytvorili názor podla niečoho čo sa stalo možno prvý raz v jej živote a možno to nespravila ani zámerne*hovorila, pričom sa snažila ukludniť*a vy z nej robite hned nejaké protivné malé decko ktoré samé neprejde ani k svojej kamarátke. tak nemôžete čakať že budem mlčať ked ju poznám a nesúhlasím s vami.*no to ešte neskončila. nebola si istá kam presne má svojimi slovami zájsť, pretože všetko čo rozprávala na svoju obhajobu mu vlastne ukazovala niečo o nej samej*nemám za potrebu zháňať jej do postele chlapov, keby potrebovala spoločnosť, určite by si ju našla aj sama*hovorila a pomaly sa ukludnovala, lebo poslednú vetu chclea vysloviť pokojne a rozvážne, pretože sa to týkalo jej súkromia*a okrem toho by som jej neprial aby prišla o nevinnosť iba pre jednu noc*dokončila napokon neuhýbajúc cassovi očami*

((rozhodla som sa vynechať tie posledne vety a vratit sa dozadu, aby sme to nemuseli stale preskakovat, preto vlastne nenapisem nic noveho co sa cinnosti a zvratu tyka ...aneb takto to vyzera, ked uchylovi dojde fantazia ))

*Počúvala každé jeho slovo a keď zacítila dotyk na svojom rozkroku, zasmiala sa nad jeho vynaliezavosťou.* Ja chcem ruky pchať tam, kde ty pcháš svoje koleno. *Zaškerí sa.* Až na to, že moje telo tento objekt neobsahuje, teda si jediný na blízku. *Zaškerí sa.* A asi aj jediný, kto vyhovuje zdĺhavým a náročným kritériam. *Dodá s úsmevom a potom ho zľahka pobozká. Rozhodla sa už ďalej neprehovoriť. V podstate boli všetky tieto slová zbytočné, iba sa navzájom podpichovali, čo iba predlžovalo túto chvíľu, no na druhej strane, čím dlhšie to trvalo, tým viac po ňom túžila. Avšak pred tým, než začal bozkami bludiť po jej tele, ozvali sa jej z úst sotva počuteľné slová, ktoré z časti prekvapili aj ju samotnú, že sa ich odvažila vypustiť aj napriem miernému strachu, alebo trémy, ktoré pociťovala.* Chcem ťa Thomas...

((Tess, nemas za co ...aj ja dakujem...no na tie suradnice som prisla spolu s bratrancom, ktory ma nakopol k tomu, aby ma to napadlo... aneb rozhovor uchyla a jeho najlepsieho klerika na nudnej hodine matematiky pri opakovani grafickych rieseni linearnych rovnic
"Odpis, ze nemozes nic najst, nech ti to ukaze"
"Ano, nech mi povie presne suradnice objektu, nie?"
*rehoty* "Ano, to by ma ako chalana nastvalo"
"Kuzmik, Fundarkova! Nebavte sa, lebo vas rozsadim a dam po patke!" ))

* Mlčky pozoroval Jessona a nechal nech jeho slova padnu v nom na urodnu podu. Keby teraz Tessa stala pred nim a pocula by jeho nie prave najtaktnejsie vyjadrenie asi by mu nabuduce hodila do hlavy niečo co sa tak lahko nerozbije ako vaza. Musel uznat, že tentoraz to prehnal o to viac ked videl ako podaždene Jesson reagoval a aky nevraživy pohlad na neho prave upieral. Nepochybne by si zasluzil od neho jednu do zubov. Chudak nebol tu ešte ani den a už musel znasat jeho podraždenu naladu. Ocividne si velmi zle vysvetlil Jessonove slova ohladom Tessy. Na svoju obranu vsak musel povedať, že v tej chvili ked Jesson rozpraval o tom aky si je isty že Tessa by vyhvela jeho tuzbam nevdojak mu napadlo či taku istu sluzbu ponukla aj mladikovi, ktory stal teraz oproti nemi a prepaloval ho nahnevanym pohladom. Ale ved ju spoznal len vcera...takpovediac...pretože v skutočnosti ju z Raitovho rozrávania poznal už dlhsie len sa s nou nikdy predtym nestretol osobne...Nemalo by mu zalezat na jej milostnom zivote...Dopekla! Tak prečo citi to co citi? * Prepac Jesson.* odvetil nakoniec a rovnako ako on zlozil ruku v ktorej držal katanu. Ked urobol chybu vedel si ju priznat a niest za nu zodpovednosť.* Nemal som to povedať, ale niekedy...hovorím rychlejsie nez premyslam.* stichol a na jeho tvari bolo vidiet že svoje slova mysli uprimne. po chvili sa vsak otočil k nemu chrbtom a pobral sa k oknu s vyhladom na dok. Oprel sa jednou rukou o stenu a sklonil hlavu pricom mu par pramienkov vlasov padlo do cela.* Aj Tessa sa vcere stazovala, že ju nespravodlivo sudim...mala pravdu. Ona za to nemože ani ty Jesson.* zmlkol arozmyslal ci ma Jessonovi povedat pravdu. Nakoniec sa to rozhodol urobit pretože sa citil byt dlžny vysvetlenia. * Je to kvoli niekomu koho som oznal v minulosti...nedopadlo to velmi dobre ..bola to...* zarazil sa a privrel oci co vsak Jesson nemohol vidiet kedže bol k nemu otočeny chrbtom.*

/inak ja som pisala že by splnila jeho túžby?? ani si nepamatám a musím sa ísť učiť, neni kedy hladať to /

*nevraživo na neho hľadela a nechápala ako može byť taký tupec a niečo takéto si myslieť. hneď si vynadala za myšlienku že by mu išla kúpiť tú šatku a mračiac sa čakala na jeho reakciu. bola ochotná sa s ním o tom hádať, nemienila sa nechať urážať, akoby bola nejaká pobehlica, no spatne si nebola istá čo všetko mu pred chvíľou povedala že ho dohnala k takémuto záveru. ked konečne prehovoril, trochu si vydýchla nad jeho slovami*to je v poriadku*odvetila napokon*už si z vás nebuderm robiť srandu ak vám je táto téma nepríjemna*ľutovala že začala spomínať sama seba, pretože teraz si už začínala uvedomovať dôsledky svojich slov. ak by ju odhalil, využil by jej vlastné slová proti nej, predsa len sama priznala niektoré veci a ešte mu aj rozprávala hlúposti.*ak vás to poteší*vzdychla si ked prešiel k oknu a pohla sa smerom k nemu, no potom zastavila len kúsok od miesta kde stále*ked som sa s ňou zoznámil tiež som ju považoval za rozmaznanú blondýnku, no vzhľadom na to že je to najlepšia kamarátaka Hanah tak som sa s ňou stretával dosť často aby som stihol zmeniť názor*dokončila. bola to síce lož, no nie úplná. mnohí jej terazjší známi ju spočitaku považovali na dieťa o ktoré sa stará Raito a považovali ju za rozmaznanca, no po čase zmenili názor, teda až tak veľmi neklamala.*ublížila vám nejaká žena?*spýtala sa skoro potichu, no trochu si to vyčítala. nemala by využívať to že jej teraz možno odpovie, keby bola vo svojej koži, nikdy by sa snou nerozprával, aspon nie takto*

/som zmatený do tejto chvíle som si myslel že viem ako to má celé skončiť ale tak teraz som si istý už neni čo spôsobuje že neviem čo mam presne napisať /

((ja som si ista stale od tej chvile co ma to napadlo az do tejto chvile a budem si ista aj dlho po tom, co sa TO udeje . Pis si co chces, ja sa prisposobim. Len nerob konecne rozhodnutia ))

nič ti v tom nebráni*zašepkal a pobozkal ju na pery, tentoraz dlhšie a vášnivejšie, nie tak krátko ako predtým. ked sa odtrhol z jej pier a pokračoval s nimi po jej tele, len slabúčko začul jej posledné slová. už aj tak rozšírené zreničky sa mu rozšírli na maximum a zdvihol k nej hlavu, tak aby ju mal zdvihnutú nad tú jej a mohol sa jej pozerať do modrých očí.*aj ja teba Yuki*zašepkal a dal jej bozk, iba krátky na pery a nemienil zdržovať jej túžbe, ktorú pociťoval aj on. pamaly sa dotkol jej bokov a dostal sa až poslednému kúsku jej oblečenia a zastrčil palce po bokoch pod jemnú látku. pobozkal ju na brucho čakajúc aby nadvihla telo aby jej oblečenia dal dole* vieš že krásne voniaš?*spýtal sa s úsmevom ked sa dotkol jej makkej pokožky*

Ublížila?* z pier mu unikol ironicky povzdych premiesaný s bolestnym sklamanim. Nepohol sa z miesta, len zodvihol hlavu a pohlad nepritomne uprel na vyhlad, ktory poskytovalo okno treningovej haly. Bolo ovela vacsia než v inych miestnostiach aby sa cezen dostalo viac potrebneho svetla. Aj teraz nim prudili zvazky zlatistych lucov blizkej hviezdy a Cassa stojaceho pri okne zahalovali do svojho oparu.* Aby si to spravne pochopil...predtym než som spoznal Tessu osobne, vedel som o nej len z Raitovho rozprávania. Po cely ten cas som si ju ted apredstavoval ako rozmyznane Raitovo dievcatko, ktoré vždy dostne to co chce. ...Ked som ju potom stretol na plese...*hladal vhodny vyraz, ktory by mohol pouzit aby nemusel povedat že Tessa by sa na plese spila do nemoty keby mohla.* ...povedzme nie velmi vo svojej kozi odsudil som ju hned ako dieta, ktore chce zaujat pozornost vsetkymi moznymi sposobmi. Bolo to zle, ale tak sa na nu podoba...* pokrutil hlavou a nadalej sa nepritomne pozeral z okna akoby si ani neuvedomoval že niečo hovorí a že Jesson je s nim a pocuva ho. Trochu nahrbil široke plecia a pokracoval* ...Na mojej rodnej planete nebol zvyk len v tom, že každy mal svoje tetovanie, ale aj to, že mu už pri narodeni vybrali zivotneho partnera...možno je to staromodne, ale zvyky a tradicie maju silne korene. Takže ešte som si ani sam neuvedomoval že existujem a už som bol zasnubeny s rovnako straym dievcatom ...Ranien. Neviem ake su kriteria vyberu, ale podstatne bolo to, že obaja sme pochadzali z inych spolocenskych vrstiev... zatial co ja som vyrastal v detskom domove Ranien sa narodila so striebornou lyzickou v ustach a v tom zmysle bola aj vychovavana. Predstava toho, že sa s nou ozenim mi nikdy neprisla taka neuskutocnitelna ako v case ked nas zoznamili aby sme sa z apar dni mohli o sebe niečo dozvedieť...bolo to blaznive...nemozes to pochopit, pretože si sa narodil niekde celkom inde...pravda vsak bola taka, že aj napriek tomu s akym odporom ku mne spociatku pristupovala zacal som ju lubit...neviem ako..ani neviem kedy...a zdalo sa, že aj ona sa uz zmierila s nevyhnutnym dokonca som zasiel tak daleko až som si myslel že aj ona ku mne niečo zacala citit. Laska je slepa a ja som bol slepy dvojnasobne...den pred svadbou som ju prichytil...s mojim najlepsím priatelom...* odkaslal si a ruku, ktorou sa opieral o stenu zovrel do paste.* Vcera vecer ked ma Tessa pobozkala...hoci tvrdila že je zamilovana do ineho...vžd yje to niekto iny len ja...som len prostriedok nie ciel.

*Rozhodla sa počúvať, bez toho aby ho prerušila. Viac krát mala potrebu niečo povedať, no potom len zavrela ústa a nechala ho rozprávať svoj príbeh. Netušila že Cass o nej počul skôr ako sa stretli, a už vôbec nie, že ju len z rozprávania považoval za malého rozmaznaného prcka, ktorý žije v zlatej klietke. Nechala to tak, nekomentovala jeho slová, dokonca necítila ani zlosť. Vlastne mal možno trochu aj pravdu, žila si na to že vlastne nemala nič viac než dobre, mala všetko čo v tej chvíli mohla chcieť. Teda okrem lásky rodičov a muža. Vo chvíli ticha ktoré nastalo pri jeho odmlke zostala ticho stáť a nevydala zo seba ani hláska. Málokedy dokázala ani neceknúť, na to bola príliš uvravená, no teraz cítila že má držať jazyk za zubami.
Tradícia ktorá okrem tetovania mala jeho rodná planéta ju bodla niekde dovnútra. Snúbenica a to sa ešte ani nenarodil. Do tej chvíle si myslela, že mať tetovanie po celom chrbte a pravdepodobne nielen tam, musí byť kruté a nepríjemné, no teraz sa jej to už zdalo len nepatrný fakt popri tomu čo povedal tento krát. Slovo staromódne by práve nepoužila, keby mala na vyslovenie svojho názoru k tomuto ich zvyku len jediné slovo, nebolo by to slovo staromódne, či hlúpe ale kruté. Predstava, že by sa narodila, a mala už pripísaného budúceho manžela bola pre ňu nemysliteľná vec, niečo čo doteraz čítala len v historických románoch, svadby z rozumu alebo z nanútenia, nikdy by jej ani len na um neprišlo že niečo také sa deje aj okolo nej. Aj napriek škole ktorú zvládla, teraz začínala chápať, že knižky jej nepomôžu nájsť to čo sa dialo všade naokolo nej. Mala diplom, no v skutočnosti vedela len nepotrebné veci, netušila nič o zvykoch a tradíciách iných krajín, nevedela nič o iných planétach ktoré boli mimo diania Equillibria a toho čo potrebovala pre svoju dovtedajšiu prácu. Keď vyslovil svoje priznanie, že ju začal ľúbiť, vedela že to nebude koniec, nie šťastný koniec. Cítila že teraz príde to, čo zasiahlo jeho srdce a zabodlo mu doň kruto nôž. Hlavou jej prebleskla možnosť, že to dievča možno zomrelo, no to by sa necítil takto, aspoň o tom pochybovala. Vysvetlenie, čo sa v skutočnosti odohrala ju zabolelo aj za neho. Na chvíľu zavrela oči a nadýchla sa a potom ich znovu otvorila, pričom sa jej do očí tlačili slzy. Nikdy nemala problémy vyjadrovať svoje pocity, nehanbila sa ani plakať, no teraz si to nemohla dovoliť, nemohla sa mu tam rozplakať ako slabé dievča, ktoré neznesie slová reality a jeho skutočného príbehu. Impulzívne ho chcela objať okolo pliec, no rozum ju zastavil. Nemohla to urobiť, nie teraz. Nebola si istá či má byť rada že jej to povedal, cítila sa previnilo že to vedela. Keby teraz zistil že je to ona, určite by ju znenávidel že ho nechala takto rozprávať svoj príbeh a zneužívala istý prejav dôvery. Strhla sa keď znovu prehovoril a začula svoje meno. Vnútro jej trhali výčitky svedomia, len čo zostal úplne ticho, na znak toho že skončil. Včera keď ho pod vplyvom alkoholu pobozkala, netušila čo jej čin môže v jeho hlave spustiť, akú bránu spomienok otvorí svojim nevychovaným správaním. Teraz by už na neho nekričala, zaslúžila si jeho odcudzovanie, po tom čo prežil, čo si vytrpel mu to musela tak kruto a bezohľadne pripomenúť. Nemal predsa srdce z kameňa ako si ešte včera v izbe myslela, Rowan mala vlastne pravdu, pripúšťal si veci do seba a teraz už chápala prečo. Ona bola nešťastná z toho ako to dopadlo s Raitom, aj keď ani sama neverila že by to medzi nimi mohlo byť niekedy iné ako to bolo. Vždy boli skoro súrodenci, len ona stále dúfala že to bude inak, že sa to možno časom zmení. Spätne si prehrávala včerajšok a čoraz viac sa čudovala čo to všetko za jednu noc stihla. Prečo vlastne pobozkala Raita, to bola otázka ktorá sa jej vynorila ako prvá. Už dávno sa zmierila so situáciou ktorá panovala, prekonala to s Hananiným bratom, už vtedy prestávala myslieť na Raita, tak načo s tým včera znovu začala. Možno správa že sa zasnúbil jej pripomenula noci ktoré preplakala po svojom odchode, no ale aj tak už dlhší čas po smrti Jassona netúžila po Raitovi tak ako predtým. Tak načo to urobila? Prečo pobozkala hneď na to Cassa? Do tejto chvíle si odpovedala jednoduchým slovom – alkohol, no teraz si svojím tvrdením nebola až tak istá. Začínala mať iný pocit, jednoducho už konečne chcela byť skutočne milovaná, nie láskou muža ktorý jej ju nikdy neopätoval, či láskou ktorú mohla nájsť u Jassona. Jeho smrť ju zranila, no bola za ňou, tak čo všetko ju podnietilo k tomu aby ho pobozkala, to bolo pre ňu samú skutočnou záhadou. Teraz už neverila že v tom bol len alkohol. Hlavne preto, že po jeho slovách, že je len prostriedok a nie cieľ sa jej po líci pokotúľala slza. Ani si neuvedomila ako jej pomaly studená kvapka stekala horúcim lícom až k brade a kvapla na zem. Rukou si prešla po tvári a zotrela si mokrý pruh na líci. Teraz si uvedomovala výhodu odmaľovanej tváre, nijaká stopa po slzách, nič čo by ju mohlo usvedčiť z pocitov ktoré mala. Aj napriek tomu že si ho nemohla dovoliť objať, položila mu aspoň studenú ruku na plece, na znak akého si porozumenia a smútku ktorý v nej zanechal, nerozmýšľajúc či to môže pochopiť nejako zvláštne. Bolo jej to v tej chvíli jedno, nepremýšľala nad tým, chcela iba vyjadriť svoje pocity*Ja neviem čo povedať pane*prehovorila napokon tichým hlasom, v ktorom sa odrážali niektoré jej pocity*je mi to ľúto*povedala napokon, stále držiac ruku na jeho pleci, snažiac sa udržať slzy, ktoré sa jej chceli rozkotúľať po tvári rovnako ako vždy, keď sa cítila zle a smutne. Skutočne jej to bolo ľúto, nielen to čo mu spôsobila ona, ale aj to čo urobila tá žena. Nechápala ju, ako to mohla urobiť, podviesť samo o sebe, nielen deň pred svadbou a muža ako bol ten, pri ktorom teraz stála. Teraz bol síce trochu náladový, no po tom čo prežil sa jej to zdal iba ako nepodstatný fakt, ktorý nič neznamenal, no vtedy taký určite nebol. Musel byť ešte veselší než keď ho stretla na lodi a musel ju skutočne ľúbiť, inak by tam teraz nestál tak zmorený. A ona hlupaňa, ignorovala jeho city, lásku ktorú mohla mať, akoby to nebolo to najkrajšie čo jej mohol dať. To po čom by ona tak túžila, po tom aby ju niekto skutočne miloval, to si ona tak kruto nechala prekĺznuť pomedzi prsty*

(moje nervy...1087 slov...kde som toto splodila...)

* Po poslednom slove, ktore vyslovil sa na dlho odmlcal premyslajuc nad tym vsetkym co sa stalo v minulosti a co sa už nikdy nebude dat napraviť..a ked mal byt uprimny sam k sebe aj keby mal moznost vratit sa spat nevyuzil by ju. Ked pocitil Jessonovu ruku na svojom pleci prislo mu to akoby ho niekto prebudil zo zleho sna. Bol mu vdacny za tie slova, ale nechcel aby svojho kapitana ešte nadalej videl v takom stave. Jeho hodnost mu nedovolovala ukazat zo svojich pocitov navonok nic viac ako chladnu rozvahu a vyrovnanosť. Teraz odhodil svoj pancier a citil sa celkom zranitelny to nemohol dovolit, už nie. Odkaslal si a ked sa znova ozval snazil sa aby mu v hlase zaznieval optimizmus a ziadny smutok. * Nemusis na to hovorit nic Jesson minulost sa už aj tak nevrati a ma to jednu vyhodu...keby sa nestalo to co sa stalo nebol by som teraz tu a nemohol ta komandovat ale bol by som niekde pod papucou. * zasmial sa ticho otocil tvar k Jessonovi. Ked zbadal jeho smutny vyraz na tvari zacudovane nadvihol obocie.* Už je to prec Jesson nechcem na to myslieť. * presiel okolo neho na opacny koniec miestnosti a zodvihol k nemu ruku privolavajuc ho ukazovakom.* Tak pod lebo ked sa dnes vecer Jackovi bude zdat že si malo zniceny postara sa o to sam.

*aj ked sa snažil prejsť znovu k svojmu optimizmu, ona to tak ľahko nedokázala. ani jeho poznámka o komandácii ju moc nerozveselila, aj ked sa trochu nasilu pousmiala. neľutovala že nieje pod papučou, no ale aj tak by mu nikdy nepriala takéto spomienky.*už sa teším na to vaše komandovanie*povedala napokon a otočila sa smerom ktorým odišiel.*už idem*odvetila a pri zmienke o Jackovi sa ušknula*nenapadá mi nič, čo by mohol vymyslieť aby ma dostatočne zničil.*odvetila a teraz už vystrúhala úprimný úsmev. pochybovala o tom že by sa slovne neubránila, no teraz už upriamila pozornosť na kapitána*

Nemam to s nim lahke, ale je to vynikajuci pilot...to je aj dovod, pre ktory mu tolerujem aj ten incident so spodkami.* pockal kym k nemu Jesson nepristupi blizsie a kyvol mu hlavou.* Zauto.* vyzval ho kratko.*

*Spomenula si na scénu z rána a uvedomila si že ju to čaká večer. no nielen to, v niečom spať musela aj ona, teda ak nechcela nasledovať Jackov príklad*však vy sním nieste na izbe*ušknrula sa*alebo chodíte na návštevy ked vás trápia te jeho spodky*zasmiala sa a pevne uchopila katanu. prudko sa pohla dopredu, a nejako na neho zaútočila, ani presne nevediac ako. vždy to považovala za niečo, čo záležalo od schopností rýchlo reagovať.*

* Teraz sa musel zasmiať, pretože si Jesson jeho slova vysvetlil zle. Rychlo sa ponahlal priviest ho na pravu mieru.* To nie je tak...Asi som mal byt presnejsí. Nejdena sa tu o to, ako Jack spava, ale o to čo urobil so spodkami niekoho ineho...* s lahkostou odrazil Jessonov uder, ktory mu smeroval na pravy bok pricom sa trochu uhol a vyslal k nemu utok z druhej strany.*

*rýchlo mu zabránila v útoku pokúsila sa na neho znovu zaútočiť, rovnako ako on na lavú stranu.*čo urobil so spodkami niekoho iného? to by ste mali viac objasniť*usmiala sa pevne držiac zbraň, akoby jej mala každú chvílu vypadnúť z ruky*

Urobil z nich zaujimavu zastavu pre svoj Splin. Asi si vies predstaviť ako sa dotycny citil ked sa na tom divadle zabavali vsetci piloti. Odvtedy ma Jack zatrhnute uvitacie ceremonialy. Ale Jack ma rad heslo co oci nevidia srdce neboli...* skrizil svoju katanu s tou Jessonovou a odhodil ho trochu dozadu.* takto to nepojde...* odvetil nakoniec a pristupil k Jessonovi. * Na tykto suboj ešt enie si pripraveny...musis si to najprv nacvicit v pomalsom tempe. Pozeraj sa na mna a potom to po mne zopakuj.* cass sa postavil vedla Jessona a ukazal mu ako treba ist na prvy utok. Pomaly rezal mecom vzduch držiac rukovat katany najskor v oboch rukach...potom ju pustil a zostala mu v pravej ruke pricom s krokom v pred plynule svihol cepelou smerom k neviditelnemu nepriatelovi.*

*Vedela si to predstaviť. pred očami sa jej zjavila zástava zo spodkov nejakého chudáčika, ktorý sem prišiel pracovať a takto dopadol.*asi by som si mal začasť schovávať veci*odvetila s úsmevom, aj ked predstava že by spravil niečo také jej jej smiešna nepripadala, najma preto, že v jej batohu by teda mužské prádlo nenašiel. ked ju zastavil, pokojne sa postavila sleduúc jeho ťahy. ked skončil, postavila sa a snažila sa ho čo najpresnejšie napodoabniť. aj napriek tomu ju ešte aj medzi tým napadlo čo teraz môže skúšať na nu vymyslieť Jack a radšej na to nechcela myslieť. sústredila sa a dokončila to čo jej pred cvhíľou cass ukázal*