Vesmírna loď

/ Dakujem teraz to vyzera ovela lepsie /


* Targhovou ulohou bolo priviest posadku havarovanej lode do mesta. V tej chvili ako sa podvozok prepravnej lode dotkol pristavcej drahy na Agaliothe bola jeho uloha už skoro na konci. Zostavalo este vykonat poslednu malickosť...
Odopol si pas, vyskocil rovnymi nohami na hladky povrch pristavacej drahy na jednej z najvyssich vezi a bez jedineho dlhsieho pohladu na zajatkynu odopol pas aj jej znova si ju prehodiac cez plecia. Držal ju pevne aby sa mu za ziadnych okolnosti nemohla vymanit zo zovretia no keby sa o to aj tak poskusila a bola by uspesna daleko by sa veru nedostala. Strazna veza bola plna vojakov a straze boli snad pred kazdym vchodom do komplexu jednotlivych veziciek a budov s ozdobnym priecelim. Ostatnych obyvatelov mesta nebolo vidieť...
Targh s Tessou na pleci vosiel pod vysoky oblukovity vchod a dlhou chodbou, ktorej celu jednu stranu tvorila hradba zelenho listia stromov a druhu hlboka priepast zakoncena jazerom, smeroval až k branam palaca Throjlian. Rovnako bezproblemovo presiel aj cez dalsie hliadky a zamieril na poschodie vystupujuc po mramorovo bielom ozdobnom schodisku.
Vždy nenavidel tie schody a zaroven ho fascinovali. Stupali vysoko, tak vysoko až mal clovek pocit že sa nikdy neskoncia, ale to samozrejme nebola pravda levo vsetko co ma svoj zaciatok ma aj svoj koniec...Kažy jeden schod, každy usek, ktory lemoval zabradlie bolo dokonalym umeleckym dielom akoy cely palac a cele mesto boli vytvorom samotneho sna. Vsteko sa splietalo do ozdobnych ornametov ako jemna cipka a vsetko bolo take belostne že stacilo ked svietila Dilhia a už mal clovek pocit že sa ocitol v samom srdci cisteho striebra.
Targh, teraz už fuciac od namahy, sa dovliekol na dlhu chodbu, ktora po oboch stranach bola prerusovana vysokymi dverami. Kracal k tym co boli na samom konci, a ktore na rozdiel od ostatnych strazili vojaci. Otvril ich a zamieril s Tessou až k posteli, na ktoru ju nesetrne zlozil až sa matrac prehol a takmer pavucinovo priesvitne zavesy na oknach sa jemne zatrepotali v rozvirenom vzduchu. Bez slova sa otočil a pobral sa naspať k dveram, ktore za sebou prudko zatvoril. Vydal posledne pokyny dvom vojakom pred dverami Tessinej docasnej izby a zmizol v druhom kridle palaca. Bol rad, že sa tej malej potvori konecne zbavil a nevedel sa dockať kedy mu nohu konecne osetri skutočny doktor...
Ked sa Targhove kroky rozplynuli vo vzdialenej ozvene, z ktorej nakoniec už nic nezostalo neuplynulo ani desat minut a už bolo pred dverami pocut novy hlas. Tentoraz bol zensky a ovela jemnejsi, ziadal vojakov aby odomkli dvere a nechali ju vojsť. Vojaci bez dlhsieho zavahania posluchli a vo dverach sa ukazala vysoka utla ciernovlasa zena, ktorej crty tavre boli take jemne ze skor pripominala mlade dievcatko. Na tavri mala mily upokojujci usmev a v rukach podnos s jedlom no len co si vsimla Tessinu dorananu tvar a bolestou preplneny pohlad ruky sa jej zachveli až sklo na podonose tlmene zacinkalo, ledva ho nepustila na zem, a usmev na jej tvari vystriedalo zhrozenie. * Tie zvierata!* skrikla rozhorcene a rychlym krokom podisla k posteli. Odlozila podnos na nocny stolik a jemne polozila Tesse ruku na plece aby ju prinutila lezat v posteli.* Je mi to velmi luto hned sa vam na to pozriem...Ach, keby som vedela, že...*zmlkala a z dlheho rukava na svojich krasnych striebristych satach vytiahla vreckovku. Otocila sa k nocnemu stoliku a do prazdnej misky naliala trochu vody, v ktorej latku namocila. * Ukazte, osterim vam to.* sadla si na okraj postele a natiahla ruku s vreckovkou k Tessinej tvari.*

/a je to tu ...ešteže sa nepredstavila /

*Keby jej nebolo tak ako jej bolo, škodoradostne by sa tomu zvieratu smiala že ju musí niesť tak vysoko. teraz však nerozmýšľala nad takými nezmyslami, oveľa viac ju ťažilo čo sa teraz stane. zbledla ked uvidela postel, no muž sa nezdržoval. nechal ju tam samú čo jej vyhovovalo. ruky ktoré mala zviazané za svojim chrbtom ju boleli a nemohla nič robiť. sediac na posteli si prevliekla ruky popod zadok a po jednej nohe si ich vytiahla dopredu. rukami si vytiahla z pod trička kovové známky a chytila ich do dlane. teraz už plakal nahlas, pustila zo seba všetku bolesť ktorú citila. Keď však začula ženský hlas, nahlas zasmrkala a čakal kto vojde. bola to akási žena, s mladou tvárou. viditeľne prišla pomôcť jej, no tessa sa na nu zamračila. patrila k nim, inak by ju za ňou nepustili. patrila k tým ktorý zabili Cassa. nebyť toho že to bola jediná možnosť ako sa zbaviť pút, určite by spustila krik aj na ňu. nehybne zostala ležať, držiac stále v rukách známky*rozviažte ma*požiadala a vreckovku v jej rukách si nevšímala. bolo jej jedno ako vyzerá, bolo jej jedno či je celá od krvi. nevedela čo spraví, no chcela aby ten chlap trpel tak ako trpela teraz ona. smrť by bola príliš jednoduchým vykúpením. chcela mu spôsobiť niečo pre čo by ju nenávidel tak ako nenávidle ona jeho...*

/ dokelu a ja že ta nachytam aby si si myslela, že je to niekto iny a nie Ranien /


Ranien

* Ranien chvilu akoby vahavo hladela na ženu pred sebou a vnimala vsetko...krv, ktora sa jej drala z kutika ust a spola už uschynala na brade, hlboku bolest v ociach a slzy, ktore jej na licach kreslili coraz vyraznejsie slane pramienky. Bol to vyzor bytosti, ktora len pred chvilou musela prejst strasnym utrpenim a este nim stale prechadza. Stiahla ruku s vreckovkou, odlozila ju naspat do misky s vodou a rukou si siahla za opasok kde nosila ukrytu malu dyku. Samozrejme aj napriek vahavosti, ktora sa jej zracila na tvari velmi dobre vedela co robi. Aj masku miloty, s ktorou pred ženu predstupila len predstierala a v duchu sa tesila, že tak dokonale ovlada umenie pretvarky.* No varujem vas aby ste sa o nic nepokusali aj tak to nema zmysel...* dodala celkom poknym hlasom ked Tesse rozrezala silno stiahnute puta.* Za dverami su straze a ja by som nechcela aby vam ublizili keby ste ich k tomu donutili, budte rozumna.* dyku si zasunula spat za opasok a ruky zalozila pokojne do lona. Chvilu si Tessu pred sebou premeriavala a v mysle sa jej vynarali otazky. Cim ho mohla tato mlada zaba tak zaujať? Co ma co ja nemam ? Nie je o nic krajsia a takto este menej...a predsa ked som ho osterovala volal ju zo spanku po mene s takou naliehavostou... Ranien, ktora poznala Cassiana už z ich rodnej planety a ako svojho buduceho snubenca vedela jednu vec. Ak niekoho skutočne miloval stale na neho myslel a ak bol ten niekto v nebezpecenstve urobil by cokolvek len aby ho zachranil. Aj teraz krical aby Tessa utekala aby ho tam nechala aby sa už nevracala spat...Ktovie co sa tam stalo, ale podla toho ako tato žena, Tessa, vyzerala asi nic dobre. V duchu sa skodoradostne posumiala nad jej nestastim. Dlho zila vo vyssej spolocnosti aby si vedela sopocitat dve a dve , Cassian jej k tomu len pomohol. Zobral tuto ženu so sebou do lietadla aj napriek tomu , že vedel aky je jeho plan riskatny. Chcel sa porozpravat s Liortusom a ked mu to on nedovolil...Ranien bola dobre informovana, predbehla Liortusa a prikazala svojim muzom aby sa vybrali hladat clenov havarovanej stihacky este skor ako by to urobil Grolan. Takto im zabezpecila zivot, ale Tessa podla toho ako sa tvarila si myslela že Cass je mrtvy alebo prinajmensom smrtelne zraneny. To jej len hralo do karat. Nech už sa medzi nimi dvoma stalo cokolvek Ranien to nechcela vedieť. Mala svojho snubenca konecne doma a tentoraz si ho uz nenecha tak lahko preklznut pomedzi prsty. Nikto, ani toto mlade skvrna, jej v tom nezabrani. Cassian jej bol sudeny už pri ich narodeni a skor ci neskor to bude musiet prijať. Miloval ju o tom bola skalopevne presvedcena. Sposobila mu bolest to ano, ale netsihla mu vsetko vysvetlit tak ako to mala urobit vtedy ked od nej naposledy odchadzal... Zahra si taku mensiu hru a hr yzboznovala obzvlast ked bola jej hlavnym akterom. Tessa si myslela že Cassian je mrtvy. Dobre. Vynikajuco. Podpori ju v tejto myslienke, necha ju tu par dni zavretu a ked sa aspon ako tak spamata posle ju do Otegrathu. Ak bude robit problemy ani nejmenesj jej nebude prekazat poslat na nu Targha. Ked sa Cass konecne celkom preberie z omamenia bude aj jemu tvrdiť , že jeho spolocnicka nanestastie nemala take stastie ako on. Vojaci predsa niekedy neposluchaju rzkazy a ona ich už za to dost potrestala. V najhorsom pripade vyberie obetneho baranka aby si Cassian mohol vybit zlost. Par dni bude zmoreny smutkom a hnevom a zase zabudne. Potom to bude jej sanca. Znova si ziska jeho lasku a ak nie bude apelovat na zakony ich planety. Prakticky už boli manzelia...Zanechala tieto uvahy pretože ju mohli prezradit a namiesto toho sa opat upokojujuco usmiala. Vsimla si znamky v Tessinej ruke a hned vedela komu patria. Nasadila si na tvar sucitnu masku a ozvala sa.* Patrili tomu vojakovi, ktory vas sprevadzal? To co sa stalo je mi velmi luto...* chytila Tessinu ruku na sama j mala chladnu a meravu.*

/nebud naivný zase tolko logiky v sebe mám hádam si nemyslíš že milému dievčatku Tessa uverí inak som úplne vedela že Ranien si vymyslí takýto plán, totálne som o to vedela /


*počkala kým ju rozviaže. pravdaže nebola tak sprostá aby utekala, aspon nie teraz. mala dve možnosti, vyšklbnúť svoju ruku z tej jej, ktora bola chladná, nakričať na ňu že nech ide do čerta s tým milým súcitným úsmevom ktorému neverila ani slovo. bola nepriateľ, nič iné len nepriateľ. to že bola žena pre nu neznamenalo nijaký dôvod veriť jej. sama bola žena a strávila týždeň na vojenskej lode. táto ženská tam musela žiť už dlho, bola s nimi a nijaký úsmev, nijaké sladké slová by v nej nezbduli dôveru. no črtala sa jej druhá možnosť, zahrať sa na chúďatko, ktoré nebude robiť problémy, bude prestrašené a môžno sa jej naskytne šanca na útek alebo niečo čo by ju vytrhlo z tejto biedy*áno*odvetila krotko, aj ked vo vnútri na tú ženu kričala. na tvári sa jej však nepohol ani sval, stále vyzerala rovnako. ked ona mala byť tá súcitná, prečoby sa ona nezahrala na poslušné chúdatko*viem že ho sem vzali, chcela by som ho vidieť*požiadala a zdvihla k nej zelené oči. čím viac mala času premýšľať, tým viac jej v hlave mátala jedna otázka. prečo by so sebou brali mrtvolu?. ak by bol skutočne mrtvy, nezobrali by ho, bol by zbitočný. teda možno nebol mrtvy, len ranený.*ked ho brali...*začala opatrne a rozhodla sa vsadiť na lož ktorej sama úplne neverila, no bolo to pravdepodobné*nebol mrtvy...*dokončila a natiahla sa za vreckoukou v miske. prešla si nou po ústach a umyla si aj zvyšok tváre. Pery mala napuchnuté, no tento fakt ju nejako obzvlášť netrápil, po tom všetkom čo sa stalo, to bolo niečo čo nemalo nijakú cenu.*

((lol....tak to mate huste...neviem, ci lutovat Cassa, ze sa dostal do pazurov "milovanej snubenice" alebo Tessu, ze ta skoncila v rukach bezcitnej zenskej v jednej osobe inak, Ranien mi pripomina take tie pekne, no krute carodejnice z rozpravok ))

/ to lebo už mas cvik z love storiek už ta nic neprekvapí
Ako z rozpravky o Snehulienke? /


* Nie je až taka hlupa ako vyzera. pomyslela si Ranien a jej oci si pozornejsie premerali Tessinu tvar. No Cassian by sa nezahadzoval s nejakymi hlupanami. V srdci sa jej zrodila este vacsia nenavist k tomuto mlademu dievcatu a celkom sa voci nemu obrnilo. Jej otazky boli logicke no nic s cim by si nevedela poradit. Tessa predsa nevedela aky je jej vztah ku Cassianovi a ani sa to nidky nedozvie...
Aj napriek tomu vsak ju zarazila ta nahla zmena, ktoru u Tessi vypozorovala. Ked vosla do izby mala v ociach bolest premiesanu s nenavistou teraz sa jej v zelenych ociach zracila krtokosť. Zrejme tutu malu zabu až prilis podcenila no nech sa paci vždy si rada zmeria sily v dokonalosti pretvraky. Bez jedineho zachvevu sveomia zacala klamat pricom sa jej na tvari nepohol ani sval iba v ociach sa jej zracila lustost.* To co viem je len to, že ked sa v palaci objavili spravy o havarovanej lodi Liortus vyslal svojich muzov aby vas nasli. * Tu sa Ranien odmlcala cez plece sa obzrela k dveram akoby sa chcela ubezpecit že su stale zavrete a blizsie sa prisunula k Tesse. Stisenym hlasom zacala.* Vracala som sa naspat z chramu do palaca ked som pocula vojakov ako sa chvascu, že sa chystaju na lahku polovacku. Vyzeralo to tak akoby bolo jedno ci vas privedu zivych alebo mrtvych. Neviem prečo ale Liortus bol z nejakeho dovodu velmi nahnevany z toho usudzujem, že vas priatel si s nim nepadol do oka.* Prstami jednej ruky trochu silnejsie zovrela Tessinu ruku, v ktorej držala Cassianove znamky. * Ked sem doviezli toho muza ledva dychal...viem to pretože ja som bola posledna, ktoru videl predtym nez...* hlas sa jej zachvel sucitom akoby hladala vhodne slova, ktore by mohla pouzit a zaroven Tessu nezraniť. No tym, že jej naznacila že bola posledna ktoru pred smrtou videl len mohla bodnut hlbsie do rany v Tessinom srdci.*...posledne co povedal bolo jedno meno...

/a terza zatne Ranien...kokos...isto hej...svina jedna.../

*mohla robiť čo chcela, neverila jej. ani nevedela prečo, no tá žena v nej nezbudzovala ani štipku dôvery. nielenže patrila k tým čo ju tam držali, ale ako sama svojimi slovami ukázala, mala tam dosť moci aby ju pustili za ňou a prikázala niečo chlapom ktorý po nich išli. nebavilo ju byť krotkou, bolo to zbytočné, ta žena sa nevyzerala že by jej skočila na lep. prudko trhla rukou v ktorej držala známky a chladne sa jej pozrela do očí. jej vety o tom že zomrel ignorovala. neverila tomu. nemohla to byť pravda. odmietala uveriť že je mrtvy. nemohol umrieť...kričalo jej všetko vo vnútri.*budem k vám úprimná*zavrčala na nu ľadovým hlasom*neverím vám ani slovo!*vyprskla*ak je mrtvy chcem vidieť jeho telo*pokračovala*pokým ho neuvidím, nikto ma nepresvedčí o tom že je mrtvy, ani vy, ani nikto iný. ste jedna z nich, nebaví ma hrať sa s vami na mačku a myš, takže tu nebudem sedieť a hrať sa na bezbranné dievčatko.*hovorila rýchlo no zretelne*takže aby sme mali jasno. nič čo mi poviete vám neuverím kým mi nedáte jasný dôkaz, teda v jeho prípade jeho telo!*zavrčala a vstala. prešla k oknu. pozrela sa von a prešla pohladom po okolí*ani jedna z nás nie je taká milá ako sa tu snaží hrať, obe to vieme, takže sa nemusíte pretvarovať...*povedaa ešte a viac už nekomentovala. kým neuvidí jeho telo, s tou ženou sa nemá o čom baviť.*

((ne ne...so Snehulienky nie...ako so Snehulienky je Yuki ...a sice ne, lebo ta ju nechcela zabit kvoli krase..hmmm...tak ako Luskacika mysia kralovna
a Ranien je ako z Hagard v zenskom prevedeni...chce si ustrazit svoj "poklad"

/ Na Luskacika si už spominam len matne a Hagardsom ani nevidel O com to je? Nech mam prehlad a mozem sa inspirovat
A Tessa poznas to V laske a vojne je dovolene vsetko /


* Ranien zostala sediet na posteli a vyraz jej tvare sa menil z prekvapenia na ohromenie. Pohladom sledovala Tessu až k oknu a dobre videla tu skyrtu nadej v jej ociach. Veza vsak bola prilis vysoko aby sa z nej dalo len tak zliezt. Povrch bol hladky iba dva metre pod oknom bola uzaka rimsa, ktora obrubovala mury a dole , nizsie na samom dne sa rozkladalo jazero s takou cistou a priezracnou vodou až clovek mohol dovidiet na jeho dno. Spokojnost vsak Ranien utajila a aj nadalej sa tvarila celkom nevinne až by jej zavideli aj herci, majstri pretvarky, ako sa nevzdava svojej roly a dotiahne ju az dokonca. * Takže to je ten problem...že patrim k nim...* Ranien sa na chvilu odmlcala a pohlad sklopila na svoje ruky zopate v lone.* Viem, že teraz vobec nemate naladu pocuvat ma a uz vobec nie verit mi, pretoze ako ste povedali patrim k nim. No ja nie som ta, ktora by vam chcela ublizit. Neprisla som sem aby som vas zbila ci inak ranila aj ked to teraz robim tym že vam hovorim pravdu, ktoru odmietate pocut.* trhane sa nadychla a rukou si unavene presla po cele. Ked sa znova ozvala jej hlas bol tichy a sucitny.* Viem ake to je ked vam zomrie niekto koho milujete. Nie je to len prazdna fraza. Najskor mate pocit akoby vam niekto celkom zobral vzduch z pluc a vy sa mate už už zadusit a apotom s novym nadychom príde bolest, ktora vam rozbije srdce....Nechcete tomu veriť a budete sa drzat tej nadeje az dovtedy kym skutocne nepochopite že už je neskoro a ze už nic nevrati cas aby sa veci mohli stat inak. Viem ake to je niekoho stratit a tiez viem aka dokaze byt tuzba znovu ziskat stastie silna.* aspon v niecom v tom co hovorila bola pravda. Tie slova z nej vysli celkom neumyselne. Hlas mala trpky a bolo v nom este nieco, akesi skryte odhodlanie no len Ranien mohla vediet preco. Odkaslala si pretože nbeolo zvyknuta hovorit tak dlho no kedže sa Tessa este stale neozyvala rozhodla sa jej povedat to co chcela najviac pocut.* Kolko ste na tejto planete? Den? Dva? Neviem odkial pochadzate no tu u nas su celkom ine zvyky a tradicie. Tu nic nie je take ako to na co by ste mohli byt zvyknuta...Nezijeme tu len my a ked niekto z nas zomrie nebude pochovany do zeme...* Ranien zodvihla hlavu k Tesse stojacej pri okne, vstala a pobrala sa za nou. Stala si vedla nej, prstom odhrnula jemnu zaclonku a pohlad uprela na hory Rathainu, ktore sa rozprestierali na obzore.* ...je pochovany tam, ale jeho kosti sa nikdy nerozlozia na prach, Arthait to nikdy nedovoli. Tvoj pritale tu už nie je Ranien.* otočila hlavu k Tesse a presla jej pohladom po tvari.*

/ten vyrok poznam ale netreba zase všetko praktizovať ja si nepsominam poriadne ani na luskačika a to druhe mi nič nevravi /

*Tá ženská sa viditeľne nemienila vzdať. Presne to vystihla. nemala náladu počúvať ju. Ju ani nikoho iného. Jej slová sa však počuť nedali. Vrývali sa jej hlboko pod kožu, oči sa jej naplnali slzami, no zostala otočená chrbtom, aby žena nevidela čo spôsobila. Nechcela už počuť nič z toho čo jej vravela. Odmietala prijať fakt že zomrel, nemienila to prijať kým neuvidí jasný dôkaz. no napriek tomu jej po lícach steklai horúce slzy, plné bolesti. mimovoľne sa chvela a ked zacítila pohyb vedla seba o kúsok sa posunula. no tá žena vyslovila niečo, to meno, ktoré ju bodlo do už aj bez tak otvorenej rany na srdci. Ranien. až ju trhlo pri tom mene. nemohol povedať jej meno...ale ako by ho tá žena potom poznala. tá žena ich predsa nepozná, nemohla to meno len tak povedať, taká náhoda neexistovala. zvierali ju pochybnosti už predtým, no Cassove slová ich vtedy zahnali. teraz sa však ten pocit vrátil spať. musel ju spomenúť, inak by ju tak žena nenazvala. chvela sa jej spodná pera a dlhší čas mlčala. snažila sa zahnať všetky tie myšlienky, no nijako to nešlo. miloval až do smrti tú prekliatu ženu, ktorá ho podviedla? doteraz tomu neverila, no teraz, hľadiac von oknom, po všetkom čo jej tá žena povedala nebola jediná výhovorka ako si vysvetliť, prečo by ju nazvala Ranien, ak nie že ju spomenul kým ho ošetrovala*možno...*začala s chvejúcim hlasom, no potom sa k nej otočila aby na nu mohla pozerať. jej slová jej zlomili srdce, no to neznamenalo že prestala premýšľať.* to čo vravíte mi ubližuje, viete to vy, viem to ja. môžete byť so sebou spokojná...*jej hlas bol chladný, aj napriek tomu ako sa vo vnústri cítila. mala chuť kričať, plakať, no to mienila urobiť až ked ta žena vyjde. slzby sa jej zrkaldili na tvari, no to bolo jedno*no ani to o čo sa snažíte som mna nerobí takú hlupanu ako si myslíte. s tým pochovaním ste to prehnali...*pokračovala a neuhýbala pohľadom*v tom lese vám zomreli muži a ich telá ste tam nechali. namiesto toho ste vzali jeho...a pochovali ho? trochu pritiahnuté za vlasy. teraz mi možno poviete že sa po nich vrátili...no žeby dali prednosť pochaniu jeho a stihli to za takú chvílu? vyrazili sme len o pár minút skôr...a nechali tam mrtve tela vašich...pche...*mračila sa na nu*a k tomu...nejde len o to že ste od nich, aj ked je to jeden z faktov...no vaša hra na milé dievča ma nepresvedčí o tom že ste milá...skôr o tom že ako herečka by ste sa uživili*dokončila a znovu sa otočila k oknu*

Ranien


Samozrejme neviem ako uvazuju vojaci, ale ked zobrali najskor vasho priatela bolo to asi preto lebo v tej chvili este zil co mozem potvrdiť a zivot ma prednost pred smrtou. Podla mna to nie e az take nepochopitelne a co sa tyka mojich slov s tym pochovavanim ste si to zle vysvetlili...neviete kto...* Ranien sa odmlcala a bezvyraznym pohladom pozrela na Tessu.*...alebo skor čo je Arthait.* otocila sa na pate a pobrala sa pomalym krokom k dveram. Tesne predtym ako ich otvorila este sa Tesse prihovorila spoza pleca.* Nemusite mi doverovat no mali by ste si uvedomit jeden fakt...teraz ste na mna zavisla, pretože tak rychlo odtialto neodidete a potulovat po palaci vam tiez nedovolia. Je preto lepsie ak sa obe aspon trochu naucime spolu vychadzať.* stisla klucku a poodchylila dvere.* Mimochodom moje meno je Lejlian.* presla na chodbu a dvere za sebou jemne zavrela. Nakoniec bola este rada, že sa rohodla na Ar Sawraine pouzivat svoje druhe meno. Nikto ju tu ako Ranien nikdy nepoznal až na Cassiana, ktory spal v izbe rovno nad tou Tessinou. Teraz už Ranien mohla dat volny priechod svojej pokrivenej radosti. Tak blizko a predsa tak daleko...alebo skor naopak? na pery jej vystupil zlomysleny uskrn len co sa dostala k schodisku a zacala nim vystupovat na druhe poschodie. Bolo jej jedno ci jej Tessa veri alebo nie to meno ju mohlo dost presvedcit o tom komu Cassian patri...*

* Bolo to akoby ho celkom zahalila hustá čierna hmla, v ktorej sa každý zvuk k nemu niesol akoby z veľkej diaľky a jeho oči nič nevideli. Bol v nej celkom stratený no aj tak sa nevzdával a jediné na čom mu záležalo bolo to aby v tom slepom, tichom pekle našiel ženu, ktorú miloval viac ako svoj život. Snažil sa zaostriť, či pred sebou neuvidí mihnúť sa kadere jej zlatistých vlasov alebo oči, tie krásne žiarivé diamanty, ktoré sa mohli pýšiť tou najkrajšou farbou zelene akú len vo svojom živote videl.* Tessa...* zo suchých, popraskaných pier mu vyšiel tichý ston.* Tessa...* zavolal ešte raz rovnakým tichým hlasom no s oveľa väčšou naliehavosťou. Zrazu zacítil na svojom rozhorúčenom čele príjemne studenú ruku.*
- Neboj sa všetko je v poriadku som tu.- Ranien sa sklonila a priložila si pery na Cassianove. Jemne mu po nich prešla jazykom a s uspokojením si všimla, že ich trochu pootvoril a bozk jej opätoval. Bolo jej jedno, že tento bozk mal v skutočnosti patriť tej jeho mladej žabe. Jej iba vyhovuje keď si Cassian myslí, že je Tessa, pretože aspoň tak si po dlhom čase môže pripomenúť chuť jeho pier. Bola vtedy blázon keď ho nechala tak ľahko odísť. Teraz to už neurobí...

Tak predsa ju našiel. Alebo ona našla jeho? Povedala, že je pri ňom a on to cítil, ale predsa len v ich bozku bolo niečo nové, niečo čo tam predtým nebolo a čo ho veľmi miatlo. Bol ešte omámený a len ťažko sa mu podarilo trochu pootvoriť oči, ale keď to urobil jeho prekvapenie sa nedalo k ničomu prirovnať. Čakal, že pred sebou uvidí Tessinu tvár no namiesto nej...buď ešte nebol tak celkom pri zmysloch a ocitol sa v niečom veľmi podobnom nočnej more alebo to bola pravda a pred chvíľou sa nebozkával s Tessou, ale so ženou, o ktorej si myslel, že už nikdy neskríži cestu jeho života, s Ranien. Skláňala sa nad ním s jemným úsmevom a jej tmavé vlasy sa mu dotýkali obnaženej hrude. Vlastne až vtedy si uvedomil, že je od pol pása nahý a Ranien na ňom spola leží a hľadí mu do tváre. Prudko sa nadýchol a v bruchu vzápätí pocítil ostrú bolesť akoby sa mu do tela znova zavŕtavala dlhá ihla. Bez ohľadu na Ranien sa skrútil nabok a zaťal zuby pričom mu z nich nevyšiel ani hlások. Zatvoril oči a čakal, že keď ich znovu otvorí Ranien sa rozplynie ako sen a on bude niekde celkom inde a hlavne s niekym iným. Snažil sa vybaviť si v mysli lúku plnú tulipánov, ktorú krášli ten najkrajší z nich...
- Cassian, otvor oči.- ozval sa naliehavý Ranienim hlas, ktorým sa mu prihováral a tiež cítil na svojom líci dotyk jej prstov. Prvé, čo urobil než ju poslúchol, bolo to, že si svoju ruku priložil na tú jej a odtiahol ju od seba. Nie nebol to sen. Čo ako neuveriteľné to bolo, predsa ho len oči neklamali...No aj napriek mnohým otázkam, ktoré y sa mohol opýtať vyslovil len jednu.
- Kde je Tessa? – silnejšie zovrel prstami Ranienino zápästie až sa jej oči rozšírili bolesťou. Vytrhla si ruku z tej jeho a priložila si ju k hrudi. Chvíľu na neho ešte hľadela akoby rozmýšľala, čo má povedať no potom sa ozvala celkom bezvýrazným hlasom. Jej odpoveď nebola dlhá no Cass mal aj tak pocit, že nič na svete by mu tak účinne nevedelo zobrať vzduch z pľúc a zároveň zasadiť smrteľný úder.
- Len pred chvíľou zomrela.-

*Nepovedala už ani pol slova. Nechcela a ani by to nedokázala. ak by otvorila ústa, jediné čo by z nich vyšlo by bol vzlyk. Už beztak sa pridržiavala parapetu okna aby sa nezošuchla na zem, aj ked by to najradšej urobila. nechcela cítiť to čo cítila. ešte aj smrť by bola horšia, než kliešte ktoré jej pomaly ťahali von srdce. Stačilo len dve veci aby v nej zostlao prázdno. Jeho smrť a to meno. Dve veci ktoré sa spojili do jednej, a jej nezostalo nič. Iba prázdne miesto kde predým bolo srdce, ktoré prekypovalo láskou a šťastím, ktoré však netrvalo dlho. teraz tam bolo ticho, ktoré nepretínal ani tlkot srdca. bolo tam len prázdne ticho. Bolo to akoby ohluchla. slová ktoré jej adresoval žena sa jej nedostali do uší, stála tam nemá, hluchá...akoby tam ani nebola. bola tam len jej schránka, srdce a mysel boli inde. srdce bolo podupané na zemi, mysel niekde v horách, mysel ktorá sa už nechcela vrátiť spať do tela. bolo jej lepšie oddelenej, necítiac bolesť, necítiac sklamanie a ľútosť ktorá ju naplnala ked sa pokúšala vrátiť späť. bolo jej horšie akoby umrela. smrť by bola krátka, nezanechala by ju tam takú prázdnu. necítila by nič, nemusela by sa trápiť, bolo by jej už všetko jedno. no namiesto toho zomrel Cass a ona tam musela zostať. netušila kedy sa dvere zavreli, netušila čo jej ta žena povedala, netušila nič. nebola tam a pritom tam bola. vlastne skôr nebola, nebola už tým čím do tej chvíle, kým sa dala do reči s tou ženou. Jej tolo a duša so srdcom boli na opačných stranách a už nikdy ich nechcela spojiť do jedného. dala by všekto preto aby cass žil, dokonca by ho nechala ísť za Ranien, len keby stál znovu pred nou, usmieval sa, žiaril šťastím aj keby jej už nemohol patriť. len keby žil, keby ho mohla aspoň posledný krát objať...no nemohla a tým to pre nu celé skončilo. Nech sa stane čokoľvek, bolo jej to už jedno*

((nn...to sa nevola Hagard...to bola len jedna z postav...to je z Posledneho jednorozca Hagard bol kral, ktory si ukradol vsetkych jednorozcov pre seba, aby sa na nich mohol divat a mohli ho naplnat stastim, pretoze ho kazdy neznasal, tak sa chcel aspon takto naplnit laskou ))

* Ani nevedel ci este zije pretože mal pocit akoby mu posledny uder srdca zaviazol v hrudi po tych slovach. Krv, predtym horuca a plna zivota sa odrazu premenila na tekuty lad, ktory mu prudil zilami a zmrazoval vsetko kam sa len dostal. Nebol schopny pohybu, nebol schopny slova...dokonca ani nebol schopny povedat ci este vnima svet okolo seba pretože vsetko...izba, v ktorej bol aj Ranienina tvar sa zacali rozplyvat v tom nahlom zachvate nevolnosti a triasky, ktore sa ho zmocnili. Ako by mohla byt Tessa mrtva? Nie jeho Tessa nie...Ved bola predsa plna zivota, ziaril jej z oci, znel z usmevu a citil ho v jej bozkoch. Nie ona nemohla byt mrtva, to nie je pravda! Nemože to byt pravda! * Nie, nie, nie...* prudko pokrutil hlavou a postavil sa až zacitil ostru bolest, ktora sa mu drala z tela no jemu to bolo jedno. Vedel, že ak sa chcel zbavit bolesti musel by sa najskor zbavit svojho srdca, pretože odtial sa mu rozlievala do tela, neuprosna, kruta a chladna...bolesť. Nikdy ju necitil tak intenzivne ako prave teraz a nikdy si nemyslel, že by ho zabilo niečo ine okrem smrti, ale teraz tu bola a on mal pocit, že najskor pride na pokraj sialenstva a potom sa zruti do priepasti odkial už nebolo navratu. Nemohla to byt pravda!* Klames!* ani si neuvedomil ako podisiel až k Ranien a hlasom raneneho zvierata ju priklicoval strachom na mieste. Hrud sa mu prudko dvihala od rozrusenia a ked k nemu Ranien natiahla ruku odstrcil jej ju skor akoby sa ho stihla dotknut. V tej chvili mu zalezalo len na jedinom, vidiet Tessu a na vlastne oci sa presvedcit, že Ranien mu hovorila pravdu. POtreboval to. Chcel. Musel ju vidiet.*
- Cassian, prosim ta ver mi. Už je neskoro nedalo sa nic robit ja...- Ranien ku Cassovi znova natiahla ruku aby ho objala, ale on ju znova ostrcil a do oci sa mu okrem strasnej bolesti vkradol aj temny hnev. Chytil Ranien za obidve ruky a bolo mu jedno, že sa jej do oci vydrali slzy.* Kde...je?* pritlacil Ranien k stene a hrozivo sa nad nou tycil no ona sa na neho len pozerala a nic nepovedala. Po lici sa jej skutulala slza ked pokrutila hlavou a odpovedala.
- Mrtva.-
- Nie! Nemoze byt mrtva! Kde je?! - Casss zvysil hlas a odmietal sa podriadit slovam ktore pocul uz druhykrat a ktore mu trhali srdce z tela.
- Ona je mrtva.- znova sa ozvala Ranien tentoraz už pevnejsie aj ked tlak Cassovych prstov na jej zapastiach zosilnel a ona sa zacala chviet strachom. Nikdy v zivote u neho nevidela taky vyraz utrpenia, ktory by ho dohnal až ku krtutosti, ani vtedy nie ked ho videla naposledy.
- Docerta, neklam ma Ranien! Neklam!- teraz uz celkom stratil kontrolu sam nad sebou. Pustil jej jednu ruku a pastou vrazil do steny, o ktoru bola opreta. Zanechal na nej krvavy odtlacok no nevnimal to ani skutocnosť, že hanky ma zodrate až na kost a kosti určite zlomene.Za ziadnu cenu sa nevzda nadeje kym nebude mat dokaz. Nevril už Ranien, neveril nikomu okrem ženy, ktoru mu bolo teraz odoprete vidiet.
- Cassian, prosim...- Ranien zacala krutit sklonenou hlavou tak, že jej nevidel do tvare no tentoraz sa už nesnazila potlacat plac. - Prosim...- zopakovala a zacala sa po stene zosuchavat nizssie. Až vtedy si Cass uvedomil co vlastne urobil a neveriaco pustil Ranien aj druhu ruku tak že sa celkom zospylala na zem. Chvilu sa na nu pozeral no to co mal citit pri pohlade na jej slzy necitil. Zvrtol sa a rychlo sa dostal až k dveram. Prudko ich otvoril až jedno kridlo tresklo o stenu a nedbal na straze, ktore sa k nemu okamzite rozbehli len co ho zbadali. Drziac si znicenu ruku, zacal kricat Tessino meno a vrazil do kazdych dvier, ktore boli a chodbe. Ani v jednje vsak nebola. Prave v momente ked znova zakrical a chcel zist na nizssie poschodie ho dobehol jeden vojak chytiac ho za zranenu ruku, podkopol mu nohy a pazbou svojej zbrane mu zasadil uder do hlavy. Už len videl pada smerom ku schodisku no bolo mu to jedno. Ak je Tessa mrtva chce byt mrtvy aj on... Už idem laska...

Nieee. - skor ako stihlo Cassianovo bezvladne telo dopadnut na prvy schod Ranien odstrcila vojaka a vrhla sa ku Cassovi zachytiac ho v poslednej chvili. Vedela, že to bude tazke, ale nie že az tak. Vedela aj to, že Cass bude trpiet a zurit, ale nie az tak...V kazdom pripade vedela, že pred chvilou ustala peklo, z ktoreho Cassa nemohla obvinovat. To ta mala carodejnica mu niečim pocarila tak že je z neho celkom iny clovek, ale ved ona si ho prevychova podla seba. Bude zlomeny, zniceny, ale stale bude zit a ona mu da novy zmysel...
- Odneste ho do izby!- zodvihla hlavu k vojakovi a prebodla ho nenavistnym pohladom. Bola rozhodnuta že vojaka necha oppravit len co vykona jej rozkaz. Mohol Cassiana predsa zabiť. Bol to len obycajny hlupak!
Len co Cass opat lezal na posteli a lekar mu napraval ruku vysla Ranien z jeho izby a rozhodla sa ist skontrolovat Tessu. Nebolo mozne aby taky krik nepocula takže teraz bude musiet zmenit taktiku...*

*ohlušujúce ticho v jej vnútri preťal krik. zdvihla hlavu a ostražito sa započúvala do buchotu. niekto tresol dverami a ten niekto začal vykrikovať jej meno. aj keby nepočula ten hlas, vedela kto ju volá. najprv akoby neverila tomu čo počuje, no potom vyskočila na nohy a rozbehla sa k dverám. boli zamknuté, a tak začala kričať a z celej sily ktorú v sebe nevedno kde vzala udierala do dverí*CASS! TU SOM!*kričala z celého hrdla. kopla ešte raz silno do dverí, nevšímajúc si bolesť ktorú si tym spôsobila a bežala k oknu. nedalo by sa cezeň ujsť, no to neznamenalo že sa nedá otvoriť. vytrčila hlavu z okna a začala kričať von. bolo jej jedno čo to uvidia dole, jediné čo ju zaujímalo bolo, aby to cass začul nad nou.*CASS!*kričala a neikoľko krát to zopakovala. tá žena ju klamala. nech už mala akýkoľvek dôvod bola to klamárka.*

Ranien Lejlian Thilia

* S prudkym rozmachom otvorila dvere a tentoraz svoju masku pokrytectva nahradila uprimnou zlobou a nenavistou. Len co vosla zabuchla za sebou obe kridla dvier a zostala ako ladova kralovna stat pred Tessou, ktora sa vyklanala z okna. Bude musiet Cassiana prestahovat. Po tom, co sa stalo pred chvilou...by bolo tazke dalej pred nim niečo predstierat. Pred Tessou vsak už nemienila predstierat nic. Chcela aby bola uprimna a povedala jej pravdu tak to teraz urobi. Nech sa ta mala zaba pyta a ona jej povie o tom kym Cassian v skutocnosti je. Je to Jej snubenec!* Neziap tolko aj tak ta nepocuje.* odvetila ladovym hlasom a spoza opaska si vytiahla noz.*

Kto si myslíš že si?*vyprskla na nu, stále sediac v okne*čo máš z toho že ma klameš? alebo ako tak vidím tak aj jemu si narozprávala rovnamkú rozprávku ako mne, že som mrtva...*zavrčala na nu. teraz ked vedela že Cass žije, nekonečný smútok nahradila nenavisť. tá ženská bola neuveriteľná zmija. nechápala jej dôvody a chcela ich vedieť. zoskočila z parapety okna a zúrivo jej hľadela do očí. nôž si nevšímala, ak ju mienili zabiť, zomrela by tak či onak.*čo od nás chceš že klameš?*ani sa nepremáhala ukludniť sa. hlasno na nu kričala, nedbajúc na nič. ani na stráže za dverami, ani na nič iné. čím hlasnejšie kričala, tým bola väčšia šanca že ju cass začuje. to či ju nepočuje nebolo také isté, ta ženská ju klamala už aj predtým, mohla v tom pokračovať ale tentoraz jej nemienila veriť nič. abslutne nič*

Ranien


* Na rozdiel od Tessinho hlasu bol ten Ranien takmer celkom chladny a pokojny. Hnede oci, ktorych pohlad bodal ako dve dyky, hladeli priamo do tych Tessinych zelenych odkial ju teraz spaloval nenavistny plamen.* Ja som Ranien Lejlian Thilia, Cassianova snubenica.* pockala aku reakciu to u Tessy vyvola a až potom chcela pokracovat. Tentorz už nemienila nic skryvat. Predovsetkym nie svoj umysle...*

*Prekvapene zažmurkala. tak toto bola Ranien, žena ktorú si mal Cass vzať, ženu ktorú miloval.*ani nevieš aká som rada že si to ty*prehovorila po chvíli. teraz už vedela prečo mal cass akože vysloviť jej meno, z kade ho poznala. presne vedela čo hovorila, vedela ako s nou manipulovať a zraniť ju*aspon viem ako si sa k tomu menu dostaloa Ranien*povedala posmešne*jeho snúbenicou si prestala byť v den ked si ho podviedla*pokračovala pohrdavo*ked si sa chclea vydávať nemala si liezť do postele s iným chlapom...síce...ak poslúžil tvojim záujmom...*skrivila pery do chladného úsmevu.*cass ťa už nemiluje a nevezme si ťa...načo by mu aj bola...*odmlačala sa a hladala správny výraz*...pobehlica...*povedala nakoniec.*tie sú tu pre mužov za peniaze...a nevidím rozdiel v tom ked žena spí s chlapom iba aby dosialhla svoje ciele, takže ťa k nim môžem bez výčitiek priradiť*dokončila*

* Pri urazkach, ktore si vypocula z uste tej malej zaby jej krv zacala vriet v zilach a ako horuca lava sa jej vovalila do lic kde na belostnej pokozke zanechala vystupujuce cervene flaky. Takže Cassian sa jej s tym co sa stalo zdoveril. To vsak nedava tej papulantej mrche dovod aby ju takto urazala. Nikto ju nebude urazat! Nikto! Rychlymi krokmi sa ocitla priamo pred Tessou a stretlila jej prudke zaucho.* To je minulost, ktora sa už nezopakuje.* zasycala ticho a znova odstupila aby sa aposn trochu upokojila.* Cassian sa ku mne znova vrati a vies preco? * diabolsky sa zasmiala.* Pretože ja budem ta, ktora bude pri nom stat v case ked sa bude spamatavat z tvojej smrti. Ano spamatavat, nepochybuj a raz ked bude pripraveny zisti, že ty si bola len nahrada za mna . Len biedna naplast.* jej slova bodali ho hlbky srdca ako naostrene noze no vobec sa nemiernila.* Hadam si nemyslis že si pre neho bola niečo viac...Vobec nic o nom nevies. Netusis nic o jeho rodine, o planete z ktorej obaja pochadzame ani o vsetkych jej zvykoch.

Ranien

*Facka ktorú dostala ju ani trochu neprekvapila. Nielenže bola slabým odvarom tej ktorú dostala vtú istú hodinu, ale ju k tomu ešte aj chcela vyprovokovať. chcela ju donútiť aby sa prejavila a nehovorila tak pokojne.*tá facka len potvrdzuje to čo som povedala*povedala ešte viac posmešne*keby sa ťa moje slová nedotkli, iba by si mi chladne odvrkla...no vylepila si mi...*zasmiala sa chladne*ak si bola schopná podviesť raz, si toho schopná aj druhý raz. pobehlice sa už svojho remesla nezbavia*pokračovala pokojne tentoraz ona*a cass ti tú neveru nikdy neodpustí, nepatrí k tým čo zabúdajú, nikdy ti to neodpustil a ani neodpustí*pokračovala spokojne.*a máš pravdu. netuším veľa...veľa vecí...no to že o nom vôbec nič neviem si myslíš len ty*povedala sebaisto. isté zvyky sama videla na jeho tele, vedela že vyrastal v domove a jeho planeta zanikla.*nepotrebujem poznať zvyky planety z ktorej ste, to je niečo čo sa dá dobehnúť...ibaže...*chladne sa zasmiala*tebe to k jeho láske nebude stačiť...mala si ju a pustila si ju...môžeš si za to sama...jedine sama...

* Pred chvilou sa nechala uniest, ale tentoraz to urobi celkom inka. Zasadi tomu dievcisku posledny uder. Nech si mysli co chce, ona bola s Cassom vtedy ked mu zomrel clovek, ktoreho z detstva najviac miloval a bude s nim aj teraz. No potrebovala dokaz pre Cassianove otazky a nechcela sa v Tessinej izbe zdrzat prilis dlho pretože musela vybavit est evela veci aj co sa tykalo Liortusa Grolana. Vymysliest si dobry dovod pre to co sa tu stalo jej zaberie isty cas a vela z jej presviadcacich schopnosti...* Nemienim s takou bezvyznamnou osobou starcat cas. Prisla som len z jedineho odvodu....* natiahla ruku s dykou k Tesse a pokracovala.* Daj mi Cassianove znamky .* chladne zavrcala a urobila krok smerom k Tesse.*

zabudni*zavrčala na nu*nedám ti ich*zavrčala znovu. zovrela ich v ruke a zamračila sa.*prišla si sem zbytočne...*zopakovala a a zovrela päsť, pripravená sa snou aj pobiť*

Ranien

Ts, ts, ts...* Ranien tloskla nespokoje jazykom a chladne si Tessu premerala.*...Rob co ti vravim dievcatko inak ma donutis do krajnsoti. Nemysli si, že milujem Cassiana natolko aby som mu nic neurobila. Pred rokmi nebol nic, ale teraz je kapitan jednej z najvacsich bojovych lodi...to že teraz vyzera ovela muznejsie je len prijemny bonus, ale moja draha...* ironicky si povzdychla a urobial dalsi krok k Tesse.* ...viem co mi patri a ak Cassiana nebudem mat ja potom ani ty! * pri tych slovach sa Ranien v ociach odhodlane zalesklo a jej hlas bol uprimnejsi nez vsetky slova, ktore kedy pravdivo hovorila.* Mas a vyber bud Cassianovi zachranis zivot a vzdas sa ho alebo ho ja zabijem a nebude patrit nikomu len ciernej hline a červom!