Mesto

*vzdychne a kráča dalej*
/to je dobre /

* Za cely zvysny cas uteku sa už ani raz neozval. Iba zadumane kracal spolu s Alex a Šarlotou mestom. Na Šarlote videl, že sa teši z navratu domov on sam vsak nevedel co citil viac - či radost z toho že je doma alebo nepokoj že ich najdu a odvlecu spat do vazenia. Po Alexinych slovach sa vsak uvolni a usmeje sa na obe ženy. * Dufam že v tom tvojom dome bude aspon nejake jedlo. Alebo sa nas planujes hned zabit?* nadhodi zartovnym tonom zvedavy na Alexinu odpoved.*

no jasné, ja čistý kanibal*zasmeje sa*jedla je tam dosť a blízko je obchod, mám tu pár známich, tí nam pomôžu*povie a ukaze na dom*podte dalej a vitajte.

*zvedavo vojde a obzerá s aokolo seba* pekné a kde je to jedlo? *spýta sa uvedomujuc si že nemala dlho nič v ustach a rozhovor Mikea jej to neznesitelne pripomenul*

*prejde po dlhej chodbe vyfarbenej na oranžovo a zamieri do osvetlenej kuchyne*tu máte jedlo podľa chuti*ukáže na plné police s chladničkou*okná sú otočené na záhradu, nik nás cez ne neuvidí*usmeje sa*hore sú izby, je ich tam sedem, v každej sú dve postele*mykne plecami*je to veľký dom, rátala som so všetkým

*vyhladovane s apustí do jedla* niečo tak dobre som ešte nejedla* povedala s plnými ústami šťastne sa usmievajúc*

*v žalúdku pocítila neskutočný pocit hladu. poobzrela sa naokolo a rozhodla sa, že bude sledovať vzďalujúcich sa ľudí pred ňou*

len si dajte*povie a sama sa pustí do jedla*chcem vám len povedať, že vlastne nieste nejako obmedzený, ak budete chcieť, môžete odísť, no ja to neodporúčam. v každom prípade ked vyjdete na dvor, máte tam kadečo, je to luxusný dom, má to veľkú záhradu, bazén a kadečo iné*uškrnie sa. dalo jej veľa námahy potajomky zohnať taký luxusný dom. nielenže nemala veľa ich peňazí, ale bol problém kúpiť ho z planéty*

musím povedať, že toto je asi najkrajšie miesto, na ktorm som kedy bola...a teraz ma ospravedlnte..idem sa okupať *povie z s chichitom zmizne v záhrade*

*prikývne a pchá do seba koláč s čokoládovou polevou*

* Po cely cas co vosli do Alexinho domu bol ticho. Nezobral si ziadne jedlo lebo nemal hlad len so zamyslenym pohladom sledoval vsetkych pritomnych. Zo zamyslenia ho prebral Šarlotin vesely smiech. Prekvapene sa strhol a pozeral za nou až kym nevysla do zahrady. Usta mu nadvihol jemny usmev ale ked si už bol isty že ich Šarlota nemože pocut otocil sa k Alex ktora sa prave napchavala kolacom. Podisiel celkom blizko k nej a zahladel sa jej do oci.* Ako to bude dalej pokracovat?* spytal sa unavene.* Vies že my ostatni tu byt stale nemožeme. A ked sa rozdelime a pojdeme každy svojou cestou aku mame zaruku že nas nechytia? Doteraz to bolo až velmi jednoduche. Nikto nam nestal v ceste. Ziadny vojaci, ziadna straz a dokonca ani princezna. To je cudne.* zostal ticho a cakal co mu na to Alex odpovie. *

*pozrela či ich nik nepočuje a až potom pokračovala*si veľmi inteligentný, musím uznať*kývla a rýchlo pokračovala*mám od Chrisa informácie, nikto nevie že sme ušli, pretože majú rušno. na svadbe sa niečo udialo, myslím že princ ušiel z pred oltára, tak sa o nás nik nestará. ani princeznú s jej vazenkynou nik nevidel, tak nás nehladajú. neviem čo bude. Ja sa tu menim zatiaľ zdržať. tu nás nenájdu, tým som si istá, no vonku, to záleží na každého šikovnosti. kto chce nech tu ostane, kto nie, nech odíde. nebudem nikomu brániť. ja tu tiež dlho nebudem, ušla som lebo chcem vedieť pravdu o svojej rodine, a potom ma už nič také netrápi. aký máš ty sen alebo cieľ?*spýta sa ho*

* Pohrdlivo vzdychne.* Ludia ako ja nemaju ziadne sny, žiadne ciele.* tvarou mu preleti zvlastny tien ked sa zrazu zahladi Alex do oci.* Musi ti na rodine velmi zalezat ked si sa rozhodla riskovat tak vela. Na Gyre si predsa mala dobru pracu, doveru princeznej, vsetko na co si pomyslela mohlo byt tvoje. A teraz? Teraz si tu a ani nevies ako budes postupovat, nevies co sa dozvies, ako sa vsteko skonci.*pozrie smerom do zahrady ci nezahliadne Šarlotu a ticho doda.* Obdivujem tvoju odvahu Alexnadra Ling Xiaoyu.

*pozrie na neho a cíti že vo svojom živote si toho veľa vytrpel. nechce sa však vypytovať na jeho súkromie*dakujem Mike Morgen*mierne sa usmeje*o svojej rodine neviem nič a to ma trápi.na gyro som si žila kao v zlatje klietke, lenže ja som tam nepatrila, robila som vaznom to, čo robili mne! snažila som sa vychovať z vaznou niekoho kto nikdy nebudete, a ja som tym živy priklad. žila som tam od detstva a predsa som sa nezmierila s ich životom! nikdy som nebola až tak šťastná. jediný svetlý bod v mojom živote bol Chris a aj to stroskotalo kvoli tomu že som sa nemohla zmieriť so svojim životom na ich sprostej planéte!*povdychne si*a ludia ako ty? akí su to ľudia*spyta sa jemne no zvedavo*

* Pozorne pocuva čo mu Alex rozprava a obcas chapavo prikyvne.* Zivot si niekedy vie s clovekom zahrat krutu hru, v ktorej my nikdy nemožeme vyhrat ak sa nebudeme branit, ak sa vzdame.* pohladom sklzne po kuchynskej linke a pristavi sa kratko pri ostrych nožoch, ktore boli uložene v drevenom stojane.* Ludia ktori už nie su ludmi , lebo sa z nich vsetko ludske stratilo.* odpovie a chladne pozrie spat na Alex pohladom ktory nevnimal ju ale minulost.* Nechcem ti ublizit. Stale ma to prenasleduje* povie zmatene a odstupi od nej. Nemohol jej porozprvat svoj pribeh pretože by sa ho zacala bat, zacala by ho nenavidiet ako on nenavidel seba za to vsetko čo urobil.*

*uprie na neho zelené oči a cíti že musel prežiť naozaj niečo strašné*Mike, nemusíš sa báť že ťa za niečo odsúdim. prežila som si toho veľa a dokážem chápať ľudské činy, pretože aj ja som len človek*povie smutne*

*nenápadne sa vytratí od agentov a túla sa ulicami mesta. netuší kam ísť. zloží si nápadné oblečenie a zastaví si taxík.*prosím chodte touto ulicou, ja vás budem navigovať...

* S pohladom upretym do zahrady stisne celust akoby sa premahal, akoby chcel zo seba dostat pravdu ale niečo mu v tom stale branilo.*

*vzdychne si*nebudem vyzvedať, ked budeš pripravený tak potom mi to povieš*povie a všimne si neprijatú správu. otvorí ju a prekvapene pozrie na obrazovku*Mike, máš to tu na povel, musím ísť na chvíľu preč, vrátim sa do troch hodín...*povie a vybehne von z domu*

*vystúpi von a sadne si k fontáne na neveľkom námestí. obával sa či Alex čítala jeho odkaz, netušil čo práve robia. mohla mať prácu a on by ju tu čakal aj niekoľko hodín*

*rýchlym krokom zastane pri stánku s pitim. už z diaľky vidí postávať Chrisa pri fontáne no váha. toto nebolo v pláne. nemala ho zatiahnuť do jej problémov. po chvíli ho obyšla a priložila mu ruky k očim a spýtala sa* kto som?

*pousmeje sa*ahoj Alex*povie a otočí sa k nej tak aby ju uvidel.*som rád že si prišla

nechcela som ťa do toho zapliesť...kto je ten agent čo si spomínal?*spýta sa a chytí ho lakeť a ťahá ho pomaly úzkou zašitou uličkou*

*kráča pomaly za ňou a chvíľu váha či ju zbytočne strašiť*preťukol som si ho, je to najšpičkovejší agent akého gyro má aj ked navonok vyzerá ako idiot...

*mlčí a premýšľa. čakala že ich budú hľadať ale nie že povolajú najlepšieho z najlepších.*to nič, niesme vo filme, tu nevíťazia nejakí agentíci...