Servis vesmírnych lodí Rheii de Mystique

Wayne

*Vnímal síce čo mu hovorí, no neveril tomu,že niekedy zastaví a uvedomí si, že nie je dôvod utekať pred minulosťou. Možno to tak bolo, no on to tak teraz necítil. Ostal sám a prišlo mu už prirodzené leitať po planétach, hladať to čo stratil aj ked to bolo nemožné. Už sa nedalo nájsť to čo mal, možno niečo čo mu to vynahradí, no nikdy to už nebude to isté. Pozrel na ruku ktorú mu chytila a slabo sa usmial* mali by sme prejsť na veselšiu tému* prehovoril tonom, v ktorom sa ale neskýval ten náznak smiechu ako zvyčajne, no nechcel už o tomto hovoriť. Minulosť bolela a on sa snažil pozerať dopredu*

*usmiala sa a jej tvár sa opäť rozžiarila*Myslím, že máš pravdu. Radšej zmeňme tému.*porozmýšľala nad témou, ktorá by vyhovovala obom*Tak čo, ako pokračuje oprava lode. Ak chceš môžem ti s tým pomôcť. Obchody akosi ešte stále viaznu.*zasmeje sa*len dúfam, že to nieje mnou. Vieš veľa chlapov si myslí , že sa nevyznám vo svojom remesle. *zamyslí sa nad poslednou skúsenosťou ešte v starej dielni*Jeden chlap si dokonca myslel, že som upratovačka, pretože ma práve videl ako som zametala.*Zasmeje sa pri spomienke na jeho výraz, keď zistil, že je majiteľka*A keď zistil , že mi to patrí neveril mi, len mi pobozkal ruku a povedal mi, že sa zastaví až keď bude doma pán manžel. A už sa nevrátil.

Wayne

*Bol rád že pristala na zmenu témy, bolo s ňou celkom veselo, no taktáto téma nemohla byť nikdy veselá. Pri spomienke na lod sa musel zasmiať* no už ssa to začína podopať aj niečomu inému ako kopu šrotu* vyceril zúbky od pobavenia* ale ja, ako správny uvedomelý muž ktorý...do kelu...stratil som sa v myšlienke...počkaj* začal sa smaiť, aj ked bolo vidno že žartuje*..ach áno, ako správny uvedomelý muž ktorý si je vedomí toho že ženy su rovnoprávne a sú dokonca v mnom šikovnejšie ťa rád zoberiem k môjmu šrotíku* nevinne pokrčí plecami a pokračuje* sa hanbil, vieš, povedať že mu pomohla žena, šak by ho tí mantáci v krčme vysmiali...to nie sú taký...uvedomelí muži ako ja* stále sa smeje...*

*zasmiala sa nad jeho zábudlivosťou a zároveň ju potešil jeho pohľad na vec*Som rada, že ma vezmeš pozrieť sa na tú "loď". Snáď ti budem vedieť pomôcť. *vypočuje si jeho názor na staršieho pána, ktorý ju navštívil ešte v starej dielni.*No ja si myslím, že ak by povedal v krčme kto mu pomohol nesmiali by sa mu. Veľa z tých chlapov si ku mne chodilo kupovať súčiastky a dosť som im aj pomáhala pri opravách lodí, takže skôr sa za to hanbil len on sám, že môže byť aj žena lepšia ako on.*nezadržala svoj úsmev a rozosmiala sa na plné hrdlo*

Wayne

teraz si mi skazila pocit že som jeden z mála uvedomelých mužov, mala si mi radšej klamať*zasmeje sa z vesela, viditeľne to nemysliať vážne. Potom pozrie na hodinky a prikývne* tak ak chceš, pobal si veci ktoré ti treba a môžeme ísť aj hned, kým si ja spomeniem kadial sa tam zase ide...ved vieš, my stratený v mestách to máme viac než ťažké...si užiješ dnes úžasnú prechádzku*nahodí diabolský úsmev* takže odporúčam halvne pohodlnú obuv, lebo nijaký taxík si neberieme, treba mať kondičku...* zatváril sa ak správny športovec*

*usmiala sa na jeho poznámkou*No to mi teda musíš prepáčiť. Ale dúfam, že ťa poteším aspoň tým, že si bol jediný taký zdvorilý.*usmeje sa na neho. *Dobre teda idem si pobaliť zopár vecí a hneď som späť.*Než to dopovedala stála už pevne na nohách a zmizla rýchlosťou svetla do zadnej časti dielne*

Wayne

*Súhlasne prikývne a hrdo vypne hrud* no aspoňže tak, by som nezaspal*žmurkne a potom pokojne sleduje, ako sa išla prichystať. ženám to stále trvalo, ale nemal sa kam ponáhľať, tak ju nemienil ani nahánať. Po dlhom čase narazil na niekoho normálneho, dokonca aj pekného a inteligentného, tak predsa nebude hubovať. Niežeby inokedy huboval...ale občas musel. Prešiel k oknu a zvedavo sa rozhliadol po okolí jej dielne, čo sa vonku robí...*

*po chvíľke sa vrátila do dielne s pracovným náradím v jednej ruke a druhej držala svoj nový vynález, ktorý jemne prekryla šatkou.Na sebe mala oblečené pracovné "monterky", ktoré žiarili novotou a mala dlhý čierne kožený plášť, ktorý je takmer zakrýval "pracovné topánky" na vysokom podpätku. Celé oblečenie pôsobilo dojmom ľahkej športovej elegancie. Pozrela sa na Dwayna a kučery svojich červených vlasov si vypla štipcom.*Môžme ísť. Som pripravená.*jemne ukázala na tajomný prístroj*Snáď bude fungovať. Je to len prototyp.*usmiala sa a zamierila k zamyslenému Dwaynovi*

Wayne

*Chvíľu len tak zamyslene sledoval okolie, ani si neuvedomjúc ako sa sekundovka krúrti stále dookola na starých, trošku došramotených hodinkách. Otočil sa až na zvuk krokov, ked sa vracala spať. Prekvapene nadvihol obočie, hlavne pri pohlade na vysoké podpatky* oprava lode nie je moc hygienická vec...* podotkol jemne, aj ked úškrn bol viditeľný* a moja prva pomoc je bieda, keby si vyvrtneš členok, asi by som ti spôsobil pri mojom zaobchadzani iba horšie zranenia* zatváril sa nevinne ako anjelik*

*šibalsky sa na neho pozrela a pousmiala sa nad jeho poznámkov*Ubezpečujem ťa, že na vysokých podpätkoch chodím lepšie ako v nízkych topánkach. Ešte sa mi nestalo , že by mi pri oprave lode vadili podpätky. A moje oblečenie sa niekedy musí zašpiniť. Tak prečo nie teraz?*usmiala sa*Ešte nejaké námietky, pane? Alebo ma beriete aká som?*opýtala sa so šibalským výrazom na tvári a miernym úsmevom na perách*

Wayne

*Zasmeje sa a pokrúti hlavou* nikdy som podpatky na nohe nemal, takže sa nebudem škriepiť a budem ti dôvoerovať, len...vieš, vyzerá to nepohodlno* pozrel na jej topánky a uškrnul sa* máš pravdu, raz sa musí zašpiniť...dúfam že mi nehodíš na krk účet z čistiarne* podpichol ju v dobrom a kývol k dverám* nech sa páči mladá dáma, môžeme ísťl...*

*usmiala sa a najviac ju pobavila pripomienka ohľadom čistiarne*Tak to určite nie. Ja si to sama zašpiním a tak si to sama pôjdem dať vyčistiť, ale ak ti to pomôže , mám veľmi dobrý prášok na pranie, takže čistiareň asi nebudem potrebovať.*priblížila sa k dverám a keď stále tesne pri Dwaynovi , otočila sa priamo na neho a pohľad jej zelených očí spočinul na jeho tvári, ktorá nebola príliš ďaleko od jej a šepla mu*Mimochodom, nemám rada keď ma niekto oslovujem mladá dáma.*zatvárila sa veľmi nahnevane , ale jej hnev prešiel v okamihu do úsmevu*

Wayne

*Pochybovačne si ju premeral akoby premýšľal, či jej má dôverovať, aj ked v konečnom dôsledku si robil len srandu. Keby bolo treba, možno by jej to aj dal do čistiarne, no kým by ju našiel, kúpila by si niekoľko nového oblečenia* no...uvidíme uvidíme..,.čo povieš, ked skončíme...*otvoril jej dvere a ked zastavila pri nom, pomerne blízko, viac sa usmial a vyceril zuby do provokatívneho úsmevu*no dobre ty moja stará dáma* začal sa chechtať* dávať mi do rúk takéto zbrane, to bola chyba...veľká chyba...* smial sa, opretý o dvere*

*zasmiala nad jeho osloveným a len pokojne sklonila hlavu*Stačí ak ma budeš volať Rey. Čo povieš?*usmiala sa na neho a premýšľala nad tým, o čom práve rozmýšľa.Cítila sa neisto pri niekom, kto jej povahou pripomínal manžela. No snažila sa zahnať chmúry* O akých zbraniach to vlastne hovoríš?*opýtala sa pre istotu , pretože práve tejto časti jeho odpovede celkom nerozumela. Niekedy je dosť nechápavá*

Wayne

*Vyplazil jazyk akoby bol stále malkým dieťatom, a potom sa len uškrunul. niekedy bol stále ako malé dieťa, vlastne v každom bola istá časť dieťaťa* ešte si to premyslím, je vačšia sranda provokovať...aj ked v dobrom samozrejme* žmurkol a potom sa zasmial ešte viac* myslel som zbran, že viem čo nemáš rada. Ked nebudeš poslúchať, tak ťa budem vedieť milo osloviť*objasnil, teda aspon dúfal že sa vyjadril dobre, lebo jeho divným slovám niekedy bolo ťažké rozumieť.*

*zasmiala sa nad jeho výmyslom, ktorý jej samej nenapadol a musela v duchu uznať jeho genialitu.*Fajn, tak teda veď ma.

Wayne

*Pokrútil hlavou a pomaly vykročil do trochu chladného vzduchu. Rozhliadol sa a po chvíli uvažovania ukázal na pravú stranu ulice* ja som to myslel naozaj že som absolutne blúdivý typ. nie som schopný po desiatich minútach nájsť cestu spať...takže kým tam my prídeme...budeš ma preklínať a posielať kade lahšie* nevinne pokrčil plecami a chôdzou sa jej prispôsobil, predsa len, mal dlhšie kroky a nechcel aby sa zbytočne zadýchala*

*zasmiala sa nad jeho poznámkou a kráčala vedľa neho*Neboj sa. Moje orientačné myslenie je nepochybne oveľa lepšie , takže so mnou sa určite nestratíš.*usmiala sa jej šibalským úsmevom*

Wayne

*obdivne zapískal a začal sa pochechtávať* stopercentne verím slovám, že tvoje orientačné myslenie je lepšie než moje, no to nám nepomôže, kedže nevieš kde mám lod* slabo si vzdychol, kráčajúc rezko, no zároven tak aby sa neponáhlali dopredu* pamatám si že pri soche leva treba zahnúť doprava k dačomu divnému...ked to zbadám, tak to spoznám* vysvetloval a ukázal na stánok so zrmzlinou* nedáš si? ak teda nedržíš nejakú diétu ako to vy ženy zvyknete robievať, aj ked vám to netreba...* popichol ju*

*usmiala sa nad jeho poslednou poznámkou a pristúpila k stánku so zmrzlinou*Samozrejme, že si dám*odpovedala mu*Hlavne keď pozývaš. Vás chlapov už bude treba pichnúť špendlíkom, aby ste si uvedomili , že máte dámu pozvať *zasmiala sa v domnienke, že mu to týmto svojím nechvalným výrokom trošku oplatila*Pre tvoju informáciu.Nie každá žena drží diétu. Ja som napríklad diétu nikdy nedržala a nemyslím, že to potrebujem*Obdivne sa pozrela na svoje telo, s ktorým bola spokojná a čakala na Dwaynovu reakciu*

Wayne


*Žiarivo sa usmeje a nedá sa jej poznámkou o mužoch zmiasť, to by nebol proste on* no šak vravím že ja som výnimočný...milý, gentlaman, pozorný...vtipný...* to už nevydržal a začal sa smiať a pokrútil nad sebou hlavou* no áno, nemáš dôvod ju držať, to teda musím súhlasiť* prikývol a premeral si ju od hlavy po päty, nech si nemyslí* no a ty nedietová dáma, akú si dáš?* spýtal sa veselo*

*usmiala sa nad jeho sebavedomím opisom*No to si teda fakt jediný človek, ktorý sa predo mnou nezhodil.Klobúk dole*zasmiala a odpovedala nad jeho otázkou*No ja si dám čokoládovú. Vždy len čokoládovú. To si zapamätaj.*usmiala sa a čakala na zmrzlinu*

Wayne

*Hrdo vypol hrud a zasmial sa* musím si predsa držať postoj gentlamena, nech by mi v myšlienkach plávalo hocičo* žmurkol a radšje také možnosti nerozvádzal do detaikov* no tak jej dajte do toh oveľkého kornútku päť kopčekovej čokoládovje* pozrel na nu vy ceril zúbky* ked už nedržíš tú diétu...* zachcechttal sa* a mne dajte vanilku...* musel sa smiať, ako ho to len bavilo robiť si žarty*

*zasmiala sa z chuti a opäť si uvedomila, že je jej na svete bez rodiny, nech už to je akokoľvek ťažké, o trošku lepšie a nemusí sa zaoberať myšlienkami, čo by bolo, keby spravila tú vec inak.Pri Dwaynovi sa dokázala uvoľniť*Nemysli si, že tých päť kopčekov zmrzliny nepokorím. To ma asi ešte nepoznáš.*zasmiala sa a pozrela sa na jeho výraz v tvári*

Wayne

*sklamane pokrúti hlavou, aj ked sklamanie iba predstiera* mal som ti naložiť viac, no ale dobre, ved dnes ešte uvidíme kto z koho* zaškeril sa ako malý diablik a odbočil do jednej z ulíc* túto ulicu si moc nepamatám* podotkol nenápadne a rozhiladol sa* nevieš na ktorej ulici je socha takého pandrláka pri kométe?* ozve sa veslým tonom, netušiac kde to je*