Vesmírna loď

* V čom tkvie tá neuveriteľná pestrosť života, že dokáže každý deň priniesť človeku bezmála toľko šťastia ako problémov? Akoby sa s ním pohrávali neviditeľné ruky Tvorcu a dávali mu raz to, čo inokedy zase vzali späť a naopak, len aby sa bytosť utíšila a nezmárnila aj tú trochu istoty, že má dôvod k žitiu. Ani Cass nikdy predtým nevnímal s takou jasnosťou túto rôznorodosť ako keď prežíval omamnú radosť z narodenia dcéry a syna, z lásky svojej ženy... v tom istom období ako ho oblieval smrteľný strach zo skutočnosti, že pre neho najcennejšie bytosti sa nachádzajú na jednej lodi s vrahom, ktorého ešte stále nechytili. Všade už zaviedli bezpečnostné opatrenia. Thos preveroval členov posádky a každému prideľoval jeho vlastné osobné číslo, ktoré umožňovalo takto registrovanej posádke pohyb na palubách. Inak sa všetky priechody zablokovali pričom stále platil zákaz vychádzok po pracovnom čase takže zvyčajný ruch v spoločenských miestnostiach utíchol a nahradil ho obavami naplnený šepot kedy vrah opäť ukáže svoju šikovnosť s akou sa mu zatiaľ darilo unikať pozornosti. Všetky ďalšie opatrenia, ktoré Cass odobril už nadobudli svoju okamžitú platnosť takže k jeho povinnostiam pribudli nové starosti. A to ako čo najrýchlejšie dostať Tessu a deti do bezpečia na ich planétu. Bude musieť čakať do konca týždňa, aby sa preprava teleportom stala bezpečnou. Celý prekliaty týždeň plný strachu a obáv bude musieť uplynúť, aby jeho šťastie nekalil už ani ten najmenší tieň obáv. Veď ako by mohol chladne uvažovať keď už len myšlienka na nebezpečenstvo a smrť, ktoré tu jeho rodine hrozili ho dokázala dohnať takmer do šialenstva tak, že už skoro ani nespával a takmer všetok voľný čas strávil vymýšľaním pascí a vhodných úskokov, do ktorých by vrah mohol padnúť?
Skôr ako otvoril dvere na kapitánskej kajute pretrel si dlaňami rýchlo oči a nechal sa zaplaviť nehou, ktorá jediná mu z hlavy dokázala vyhnať všetky starosti aspoň na tých niekoľko hodín, ktoré by ho pred Tessou mohli prezradiť. Už jej to však nemohol dlhšie tajiť. Mala právo poznať pravdu aj keď ju nechcel nijako rozrušiť, pretože sám sa zo všetkých síl snažil, aby ich ochránil tak starostlivo ako oko v hlave. Dokonca už novou úlohou poveril aj Morisa, ktorý sa na ňu podujal s nadšením, ktoré Cassovi vysvetlil ako úprimný záujem o pokoj jeho rodiny. Veď bol v podstate pri tom keď Tessa začala rodiť a zdalo sa, že to na neho hlboko zapôsobilo.
Vstúpil do izby tak potichu akoby bol len tieňom bez tela, pretože viac ako na čomkoľvek inom mu záležalo na tom, aby Tessu ani bábätká nezobudil. Keď však prikročil bližšie k posteli, na ktorej tak nevinne oddychovali, pričom mu na tvári žiaril pocit nevýslovného blaha a láskyplná oddanosť, všimol si, že Tessa mala oči len privreté a v skutočnosti nespí.* Chýbala si mi srdiečko...* oslovil ju s nehou keď sa nahol ponad posteľ a priložil jej pery na teplé čelo. Akoby sa už chystal odtiahnuť keď sa k Tesse naklonil znova a vtisol jej milujúci bozk aj na ústa, ktoré sa v poslednom čase, tak ako jeho vlastné, neustále usmievali. Predtým by nikdy nebol uveril, že je schopný takej jemnej opatrnosti ako keď si líhal na druhú stranu postele, aby svoje poklady mohol mať priamo pred sebou. Ani jedno z bábätiek sa nezobudilo len Ginny trochu zamrnkala a Julian v spánku obrátil hlavičku jeho smerom akoby vycítil prítomnosť otca. Cass s prekvapením zisťoval, že ani teraz nedokáže prestať hľadieť na dcérku a synčeka s dojatím, ktoré mu vháňalo do očí slzy blaženosti. Zadívaný na najkrajší obraz aký kedy v živote videl natiahol ruku ponad krehké detské telíčka k Tesse a preplietol si s ňou prsty.* Čo robili celý deň moje milované vrabčiatka? Vyzeráte tak spokojne akoby som vám ani trochu nechýbal.* samozrejme, že preháňal a zveličoval čo jasne naznačoval aj tón jeho hlasu a úsmev, ktorým láskal svoju ženu a deti.*

*Napriek tomu, ako potichučky Cass vošiel dnu, ihneď vedela že je pri nich. Nezdvihla však hlavu, len s úsmevom čakala kedy prejde až k nim. Až vtedy sa spokojne ako mačka na slniečku zahniezdila a nechala sa pobozkať. Zalial ju hrejivý pocit lásky, ale aj istoty a bezpečia. Tomu pocitu keď boli všetci štyria spolu sa nemohlo nič vyrovnať, nemusela mať nijaké obavy, len spokojne hľadieť na tie tri tváre ktoré jej doprial osud* aj ty si mi chýbal zlatko...* pohladila ho po tvári s nežným úsmevom a očami rozžiarenými spokojnosťou* a dovolím si tvrdiť aj za maličkých, že aj im si chýbal...* úsmev sa jej ešte viac rozšíril, len čo sledovala ako si Cass líha za deti. Znamenalo to že sa zdrží a nechystá sa späť na mostík či za inými povinnosťami* musíme vyzerať spokojne keď ťa tu teraz máme...* odvetila veselým šepkaním, len aby nezobudila maličkých, ktorý radi budili ich, hlavne počas noci.* ...ale inak sme len oddychovali a chvíľku tu bola Hanah...a čo nové na Thanatose? Cítim sa odrezaná od sveta keď nechodím von...* potichu sa zasmiala, hrajúc sa s prstami ktorými sa dotýkal jej ruky*

* Bruškom ukazováka sledoval líniu čiar, ktorými bola pretkaná Tessina dlaň tak jemne ako tá najrafinovanejšia pavučinka. S úsmevom si vypočul každé jedno slovo, ktoré vyslovila s tichou radosťou a nechal sa opájať vlastným pocitom šťastia, pretože nikdy predtým nevnímal prítomnosť tak jasne a naliehavo ako práve teraz. V tejto izbe, ležiac na posteli s jedinými bytosťami, na ktorých mu v živote záleží odrazu prestal myslieť na všetko ostatné.. na minulosť, na budúcnosť. Nechal sa unášať touto chvíľou a bolo to niečo čo sa nedá opísať jednoduchými slovami, pretože keď človek konečne precitne všetky zmysly má akoby tisícnásobne citlivejšie. Zvoľna sa nadýchol neopakovateľnej vône, ktorou oplývali len bábätká a nechal sa ňou upokojiť, pretože veľmi dobre vedel aká neľahká vec ho teraz čaká. No predtým... bolo tu ešte jedna vec...* Tessa..* usmial sa vzhliadnuc do jej jasných zelených očí, ktoré si tak dokonale podmanili jeho srdce.*.. viem, že v poslednom čase som nebol práve príkladným manželom...* narážal na skutočnosť, že mnoho času v posledných dňoch strávil na mostíku vymýšľaním riešení na situáciu v akej sa ocitli alebo večer keď vstal z postele, zobral plačúcu Ginny a potom aj Julian na ruky a kolísal ich v náručí tak dlho až kým opäť nezaspinkali pričom sa hneď vytratil no chodbu, aby mu Moris podal hlásenie.. Opatrne vstal a prešiel okolo konča postele na druhú stranu kde odpočívala Tessa. Naklonil sa ponad ňu a rukou spočinul na oblinke jej pleca posunúc prsty k miestečku kde krv pulzovala pod pokožkou.* ...nemal som ani príležitosť odovzdať ti môj dar pre teba. Za naše deti...* zašepkal a pohľad mu milujúco spočinul na dvoch maličkých človiečikoch tak spokojne odfukujúcich vedľa svojej mamičky. Siahol do vnútorného vrecka na svojej uniforme a vytiahol z neho čierne zamatové vrecúško.* Mohla by si zavrieť oči?* požiadal Tessu tým najnežnejším a najnevinnejším hlasom, o ktorom dúfal, že mu len ťažko odolá.* Prosím..* doplnil no tentoraz sa mu v očiach odrazila aj túžba pomiešaná s hlbokým obdivom, pretože hlavou mu v tej chvíli prebleskli myšlienky aké neuveriteľné šťastie má ako manžel, milenec a priateľ tejto prekrásnej ženy, ktorá v sebe tak harmonicky snúbila vonkajšiu aj vnútornú krásu, že nedokázal jednu oddeliť od druhej. S týmito silnými pocitmi sa sklonil a bozk, ktorým svoje ženu pobozkal niesol v sebe pečať všetkých.*

*Musela uznať že ako hovorí Cass, v poslednom čase bol akýsi rozlietaný a občas aj duchom neprítomný. Aj napriek tomu, že mala otázky, nekládla ich, čakala kedy jej povie sám čo ho trápi. Myslela si že práve nastal ten okamih, no len do chvíle než spomenul dar za ich deti. Nemyslela si že si niečo také zaslúži, boli to predsa ich deti, ich spoločné, nebyť neho, neboli by tu. Možno ich vynosila v brušku ona, no stále, až na tie mesiace čo sa hádali, vlastne nehádali, len akosi divne správali, bol tu stále pre ňu. No nemienila sa hádať a ani mu hovoriť že nejaký darček nechce. Bola zvedavá čo jej doniesol a zvedavosť len ťažko premáhala, ako vždy.* Vieš že nepotrebujem nijaký darček za deti...sú predsa naše* usmiala sa, ešte skôr než zavrela oči* ...ale nebránim sa...* zachechtala sa a zavrela oči. Len čo na perách zacítila bozk, spokojne zapriadla a ovinula si ruky okolo jeho krku. Ak aj mal iný darček, úplne by jej postačil aj tento bozk. Milovala nežnosti ktorými jej stále vyjadroval lásku aj bez slov a ešte radšej mu ich opätovala*

* Uškrnul sa nad Tessinmi argumentmi a rýchlo sa ich poponáhľal vyvrátiť, aby nenadobudla nesprávny dojem. Natiahol ruku a vonkajšou časťou ukazováka ju začal zľahka pohládzať po hebkej pokožke líca. Vychutnával si ten pocit a keďže oči mala zatvorené tak ako ju o to požiadal uvoľnil rukou zložito zapletenú šnúrku na vrecúšku a pomaly ho roztvoril.* Pamätáš si na Nailu? * Bola to skôr rečnícka otázka a skôr než by Tessa stihla čokoľvek poznamenať pokračoval, pretože bol zvedavý na jej reakciu keď po prvýkrát uvidí dosiaľ ukrytý dar, ktorý pre ňu mal.* Ona a Greace sa mi stali náhradnou rodinou a obe som miloval tak akoby to boli moje vlastné matky...* smutne sa usmial, čo však Tessa nemala ako vidieť no trochu smútku sa mu vkradlo aj do hlasu. Rýchlo ho však zastrel jasnejším živším tónom človeka, ktorý nechce spomínať na minulosť v zlom. * Predtým než Naila... zomrela... odkázala mi v závete niečo zo svojho majetku. Vedela, že inak by som od nej nič neprijal, pretože to najcennejšie čo mi dala bol môj vlastný život keď ma zachránila. * Jemne sa uvoľnil z objatia Tessiných ramien a presadol si k nej zozadu odhrnúc pramienky jej zlatistých vlasov, aby mu nestáli v ceste.* Odkázala mi ho spolu s listom kde písala, že ho mám darovať svojej žene keď porodí naše prvé dieťa. Bola to vraj rodinná tradícia...* hlas sa mu na konci trochu zasekol, pretože aj po toľkých rokoch znamenali tie dve slová ´ rodinná tradícia´ toľko, čo by nevyvážili nijaké poklady sveta. Tými slovami mu Naila neodkázala len cenné šperky, ale predovšetkým ho uznala za svojho právoplatného syna, ktorý jediný mal nárok na tento dedičný rodinný majetok.
Cass sa sklonil a vtisol Tesse nežný bozk na šiju, práve tam kde sa tiahlo zapínanie náhrdelníka, ktorý jej založil okolo krku. * Má farbu tvojich očí...* zašepkal keď si oprel bradu o oblinku Tessinho pleca a ukazovákom prešiel po obvode najväčšieho archonitu zasadeného do okružia jagavých granitov. Šperk bol možno trochu starosvetský, prezdobený a masívny no na Tessinom hrdle sa trblietal tak žiarivo a jasne akoby tam bol vždy patril. Obdivne vydýchol a pohľad nemohol odtrhnúť od krivky jej krku kde sa lesk šperku miešal s krémovou farbou pokožky. * Dokonalé...* zhodnotil akoby sám pre seba a chytil Tesse dlaň, aby jej do nej mohol vložiť druhú škatuľku. Tento dar dal vyrobiť sám a ako motív zvolil najobľúbenejší kvet svojej manželky. Pôvodne to mal byť darček na udobrenie, ale teraz bol viac ako inokedy vhodný čas na to, aby si odbalila aj toto prekvapenie.Len dúfal, že sa to Tesse nebude zdať prehnané. Keby to záležalo len od neho zasypával by ju šperkami každý deň.*

*Nikdy nepatrila k trpezlivým a pokojným osobám, ktoré len tak ležali či si vychutnávali činosti podobné šitiu. V poslednom čase oddychovala veľa, aj keď v takýchto chvíľach to brala ako jednu z najkrajších chvíľ dňa. Jej trpezlivosť a zvedavosť však čakal tvrdý oriešok, v pokojnom vyčkávaní so zavretými očami. Tma a to tápanie bolo samo o sebe zvláštnym pocitom, aj keď teraz vo vzduchu cítila skôr svoju vlastnú zvedavosť. Nepotrpela si na darčeky, vážila si to čo má, pretože aj beztak mala viac než trištvrte vesmíru. Nešlo len o to, že sa nemusela starať o peniaze a báť sa ďalších dní, ale mala Cassa a teraz už aj deti. Mala priateľov ktorým mohla veriť a napriek všetkému zlému čo sa stalo, vždy sa dokázala spamätať a ísť ďalej, tak, že sa dostala až sem. Len tak si ležať na posteli s dvomi najkrajšími bábätkami a čakať čo Cass má.
Keď spomenul Nailu, jemne sa usmiala, aj keď zacítila smútok v jeho hlase. S istotou by tvrdila, že sa ho snažil skryť, no láska k osobám ktoré mu tak veľa dali sa nedala zakryť, rovnako ako smútok ktorý mu zostal v srdci keď o ne prišiel. Veď ona sama k nim cítila vďaku, nebyť nich, nikdy by tu teraz neležala, Cass by možno neprežil ani pár dní...Keď sa za ňu usadil a odhrnul jej vlasy, pocítila studený kov na svojej pokožke. Telom jej prešli zimomriavky, no nie nepríjemné. Pery sa jej vykrivili do nežného úsmevu, akoby sa už mohla vidieť, aj keď oči mala stále zavreté. Ešte chvíľu si chcela vychutnať slová ktoré jej práve povedal. Dedičný šperk. Vedela že raz ho zdedí jedno z ich detí, tak ako ho Cass dostal od ženy, ktorá mu bola akoby matkou. Až potom, keď rukou prešla a ohmatala šperk na krku a vytvorila si nejakú predstavu, otvorila oči a nahla sa aby videla k zrkadlu. Odignorovala strapaté odstávajúce vlasy, ktoré mala od ležania celé rozcuchané a pohľadom prešla po šperku. Naozaj bol dokonalý, skrývala sa v ňom história, aj keď čas akoby na ňom nezanechal nijaké stopy. Skrývali sa v ňom aj osudy ľudí ktorý ho mali pred ňou, osudy žien ktoré prežívali po narodení prvých bábätiek rovnaké pocity aké mala ona vždy keď sa zahľadela do tých nevinných drobných očiek* je krásny...* zašepkala a otočila k nemu hlavu. Nestihla však urobiť čo chcela a zacítila v rukách ešte niečo. Otvorila ústa, chcela protestovať, no napokon sa najprv pozrela.* tulipány...* aj v tom tichom šepote bolo cítiť nadšenie z kvetov ktoré tak milovala. Dokonca zabudla aj podotknúť, že tak veľa darčekov si vôbec nezaslúži. Namiesto toho sa usmiala, odtrhla zrak od drobných tulipánikov a bez varovania ho pobozkala dlhým vášnivým bozkom. V jednej ruke si ponechala aj tulipánový šperk a druhou mu vošla do vlasov.* pamätám si, ako si Jessonovi rozprával že rád ženy rozmaznávaš...* prehovorila keď oddelila pery od tých jeho* ...nechápem, ako som o tom vtedy mohla pochybovať...* zasmiala sa a vtisla mu na pery ešte jeden kratučký bozk. Samozrejme to ešte bolo v čase keď sa v nej ozývali dozvuky z predchádzajúceho večera.*

* Tessa nemohla tušiť čo v ňom vyvoláva jej vlastná radosť. Nikdy predtým sa netešil z takého nesebeckého citu ako keď k nej zahorel láskou, pretože len vtedy skutočne pochopil čoho všetkého by bol schopný len, aby ju videl takú ako teraz. Nie... na príčine neboli šperky- nijaký šperk, ktorý by jej daroval by hlboko v jej pohľade nerozdúchal taký... život. Život, pretože aj tí, ktorí sa každé ráno prebúdzajú majú občas pocit akoby aj naďalej len snívali, akoby všetko, čo ich obklopuje nebolo skutočné, pretože všetky ich myšlienky sa upínali nie na prítomnosť, ale na niečo, čo vlastne nikdy existovať nebude... na budúcnosť tak ako si ju predstavujú so všetkými krásami aj temnotou. On sám bol dlho slepý, ale po tom všetkom čo prežil sa už nechcel sústrediť na nič iné len na tento jediný moment. Na perách ešte cítil teplo Tessinho bozku a to sa mu rozlialo do tela ako zázračný elixír. Usmial sa akoby sa práve prebudil z krásneho sna a zistil, že všetko bolo skutočné.* Jessonovi som klamal... ty si jediná žena, ktorú chcem rozmaznávať. * dotkol sa prstami Tessinho krku tak, že pod bruškami pocítil krivku jej šije a vtedy si ju k sebe nenáhlivo pritiahol k ďalšiemu nežnému bozku. Zdalo sa, že teplo, ktoré v sebe náhle pocítil ešte viac zosilnelo, teraz už celý horel a v bozku sa stal nástojčivejším, pretože v tej chvíli sa v ňom pripomenula skutočnosť, ktorú už nemohol dlhšie odkladať. Odtrhol sa od Tessiných pier tak náhle, tak previnilo, že ani prudké dýchanie nemohlo zakryť to ako sa mu chvel hlas keď hovoril.* Musíš zobrať naše deti Tessa a odísť... odísť domov...* Akoby sa dusil, hlavu mal sklonenú, oči tuho zavreté, pretože sa potreboval sústrediť no zdalo sa, že takto je to ešte viac bolestivejšie lebo tvár sa mu zmraštila ako v kŕči. Náhle zodvihol hlavu a pozrel sa Tesse do očí tak priamo a nástojčivo, že jediné jej žmurknutie by mohlo spôsobiť koniec všetkému o čo sa usiloval.* Hneď...* vyrazil zo seba pozrúc so zúfalstvom na dva malé uzlíčky tak pokojne spinkajúce vedľa seba, dvoch malých anjelikov... tvárou mu preletel ďalší bolestivý kŕč, pretože myseľ mu zaplavili spomienky na zohavené telá. Nedokázal jasne myslieť! Nedokáže to kým životy jeho milovanej rodiny nebudú v bezpečí.*

*Úsmev jej už hádam nemal zmiznúť z tváre. Aspoň to si myslela, keďže budúcnosť zatiaľ predpovedať skutočne nemohla. Pri Cassových slovách sa malá Ginny zahmýrila a vydala bábetkovský zvuk, akoby ich počúvala* Myslím, že Ginny protestuje, aj ona chce byť rozmaznávaná...* zasmiala sa tlmeným smiechom, sledujúc ako ich dcérka pohla drobnou rúčkou zo sna. Všetko akoby sa však rozplynulo, ten oblak šťastia a pohody ktorý už hodnú chvíľu lietal nad ich hlavami, len čo sa z Cassových úst vydrali slová, v ktorých cítila skrytú hrozbu. Nebola hlúpa ani naivná. Už to bolo dosť dlho čo si zvykol na to že je tu, rovnako sa tešil z narodenia ich detí a vedel, že cestovať ešte nemôžu, ak ich nechcú vystaviť nebezpečenstvu. Vedela však aj iné, niečo sa dialo, niečo čo sa pred ňou snažili ututlať, aby ju nevystavovali stresu.*Cass upokoj sa...* nech sa mala dozvedieť čokoľvek, zachovala si pokojnú tvár. Jej manžel sa bál, videla ako horúčkovito hľadí na ich deti a cítila strach, takže ona sa báť nemohla. Vlastne sa bála, len to dokázala skryť za nevedomosť, ktorú jej zachvíľu Cass určite odhalí. Natiahla ruku k jeho brade a donútila ho pozrieť do jej očí* ...vieš že odísť ešte nemôžeme, takže bude jednoduchšie, ak mi povieš čo sa deje. Nie som malá Cass, zvládnem pravdu nech sa tu deje čokoľvek, viem že je niečo zlé. Nechcela som sa ťa pýtať čo sa deje, no ťažko sa môžem pozerať na to ako sa dennodenne trápiš...musíš ma nechať pomôcť ti ak sa dá...*stále držala ruku na jeho tvári, nechcela aby sa odvrátil a vyhol jej pohľadu. Bola odhodlaná, už si toho spolu preskákali dosť a to že je vydatá a porodila deti neznamenalo zmenu v jej povahe. Samozrejme pribudlo množstvo pocitov a s nimi povinnosti ako aj strach o deti, no stále to bola ona...*

TIEŇ

*A opäť to tu zase raz bolo. Ten lačný pocit potreby vraždiť.

Už to bolo pre neho dávno čo pocítil tento opojný pocit. Veci na Thanatose sa začali dávať opäť do poriadku a pomaly aj strach opúšťal palubu lode. Ibaže Tieň bol naďalej tu. Stále bol plný nenávisti a túžby po pomste. No už v tom bolo viacej. Chcel krv. More krvi. A paniku. Paniku, ktorú dnes znova vyvolá. A bude to pre neho slasť podobná tej, ktorá ho čaká až sa pomstí. Ach, pomsta! Sladká to vec. Jedna z najsladších na tomto prekliatom živote. Pre neho nesmierne dôležitá. Dalo sa povedať, že ho držala pri živote. Koniec koncov keby sa nechcel nikomu pomstiť, tak by nemal čo robiť. Nebol by ničím.

Tešil sa. Tešil sa, že si ho ešte nikto doteraz nevšimol. Že Thos nemal poňatia, kto je Tieň a kde sa celý ten čas skrýva. Určite vedel, že sa ešte nachádza na palube, ale nemohol tušiť kde. Nakoniec sa nezdržiaval na jednom a tom istom mieste. Vždy sa presúval inam. Podpalubie lode, inak povedané strojovňa, bol obrovský priestor, ktorý nemohol ustrážiť. Aj keď sa niekde mihol tak aby ho videl, Thos tam poslal stráže, no on bol stále o krok pred ním. Najlepšia radosť je škodoradosť. Kapitán sa vrátil na loď no aj tak im to nepomohlo. Tak sa bál o svoju ženušku, že bola neustále pod dozorom. Tieň si vedel úžasne predstaviť ako jej rozpára brucho a deti, ktoré nosila pod srdcom, aby nastrojil tak aby to zdvihlo žalúdok aj samotnému kapitánovi. No ona nebola jeho cieľom. Aspoň nie teraz. No nikdy nemohol s presnou určitosťou tušiť kto ďalší padne za jeho obeť.

Rovnako to ani teraz nemohol vedieť muž, ktorého nebadane sledoval. Sérum na neviditeľnosť užíval takmer neprestajne. Iba vo chvíľach kedy chcel aby ho videli, prerušil dávku. Aj teraz mu jedna dávka tohto séra putovala v žilách a on preto mohol sledovať kam muž smeruje. Bol to statný a plecnatý chlapík. Hlavu mal plešatú a na tvári mal výraz akoby mal pohľadom vraždiť. Schválne si vybral jeho. Pri pohľade na jeho pestované telo ho premáhalo silné vzrušenie. Nie sexuálne. Ale to jeho vražedné ego. Niekedy sa nevedel ovládať. A rovnako to bolo aj teraz. On nebol taký mocný, že by si mohol trúfa na horu mäsa, ktorá práve zašla do kajuty. No nehodlal to nechať tak. Mal potrebu zabíjať. A tá sa nedala prehliadať. Muž bude jeho!

Vošiel za ním do kajuty a presunul sa popri mužovi do izby. Sledoval ako si vyzlieka kusy oblečenia a hádže ich na jednu kopu. Očividne tento chlapík pracoval v strojovni. Muž sa pobral do kúpeľne. Na perách Tieňa sa zjavil škaredý úsmev. Sprcha, aké dokonalé, pomyslel si vražedne a nasledoval ho dnu. Pustil na seba prúd horúcej vody a tá okamžite ako ruky milenky ho začala láskať aj po tých najskrytejších zákutiach jeho tela. Sem- tam Tieňovi prichádzalo až zle pri pohľade na kúpajúceho sa chlapa. Ako sa mydlil. Och, to je nechutné. A ten jeho penis. To kde taký nabral?! Nechutné myšlienky čo mu brázdili hlavou ho chvíľami privádzali až do zlosti. Už aby ho zabil! A ten okamih nakoniec aj prišiel. Čakal iba kedy vypne tú prekliatu vodu. To že mal oči plné vody mu všetko značne aspoň na chvíľu zľahčovalo. Aspoň chlap nevidel ako mu podstrčil pod nohy mydlo. A už s hlasným buchotom ležala tá korba na zemi. Tieň sa pozrel na hodinky na ruke. Ešte mu zostávalo 40 minút do konca účinku séra pre neviditeľnosť. Musel si pohnúť. Presné načasovanie bolo veľmi dôležité. Uviazal chlapa v sprche o tyč na pridržanie sa pri vychádzaní zo sprchy a vybral nástroje. Čím ďalej tým bol viacej násilný a tohto chlapa nezabil, keď začal rezať. Zatiaľ bol v bezvedomí a tak zneužil situáciu......

*****

S dnešným výkonom bol nadmieru spokojný a konečne uľavil svojej zvrátenej povahe. Aspoň má pokoj na niekoľko dní. Možno aj týždňov. Uvaril veľmi dobrú pochúťku, ktorej vôňa sa rozlievala po celej kajute ako sladký opar. Zhlboka sa nadýchol a ešte raz zašiel skontrolovať kúpeľňu. Muž zostal nepohnuto, presne tak ako ho nechal. No on sa musel ísť pozrieť. Najradšej by si urobil fotku, no nesmel byť až taký vtieravý. Stačilo, že bude nadšený keď uvidí pohľady znechutených vojakov. Pípanie hodiniek prerušilo jeho premýšľanie. Pozrel na ne. Práve sérum prestalo fungovať a on sa stal viditeľným. Zahľadel sa do kamery, ktorá bola snímala práve chodbu. Síce mu hlavu zakrývala kapucňa, no naklonil sa tak, aby bolo vidieť jeho úsmev. Zdvihol ruku a zakýval Thosovi.

-Teším sa na spoluprácu.- zašepkal do vzduchu a vyšiel z kajuty. No kamera na chodbe lode už nezaznamenala žiaden pohyb. Tieň sa opäť vyparil. A tentoraz nechal v kuchyni opečený mozoček s oblohou a v kúpeľni priviazaného chlapa s očami otvorenými od neskutočnej hrôzy a odrezaným penisom v ústach. *

* Len silou vôle zatlačil príšerné obrazy vrážd niekde do úzadia mysle tak, že zdesenie ho začalo pomaly opúšťať. Zatvoril tuho oči a len dotyk Tessinej ruky, ktorá ho jemným tlakom prinútila opäť ich otvoriť v ústrety jej vlastnému pohľadu, do neho nalial chladnokrvný pokoj. Ani z jednej črty jeho tváre sa nedalo nič vyčítať akoby sa na malý okamih celkom uzavrel so svojimi myšlienkami na miesto kde im čelil iba on sám, pohľad mu zneprítomnel a ostarel pripomínajúc, že hlboké trápenia môžu byť príčinou takej náhlej zmeny. Aj hlas mal iný, unavený a zároveň pomiešaný s hnevom, ktorý ticho zaznieval niekde na spodných tónoch. Hovoril potichu, takmer šepkal, ale samému sa mu zdalo akoby bol kričal.* Pred mojím návratom z Lorienu sa na Thanatose niečo stalo...* zmĺkol len na niekoľko krátkych sekúnd* ... vtedy keď tu bol Lee spolu s Morisom a doktorkou neprišli ma len privítať, ale aj informovať, že na palube Thanatosu je vrah a čo je ešte horšie napriek všetkým opatreniam, ktoré sme už podnikli sa nám ho stále nedarí chytiť...* Thanatos! Jediné bezpečné miesto! Aspoň tak si vždy myslel no teraz sa zdalo byť všetko iné, všetko sa zmenilo a on cítil akúsi bláznivú krivdu, hnev z toho akoby niekto pošpinil niečo čo bolo pre neho sväté a ešte sa mu vysmieva z kúta. Ak to takto pôjde ďalej bude musieť nariadiť pristátie na najbližšej dohodovej planéte. Tam prepustí celú posádku a len s niekoľkými najvernejšími a samozrejme s Thosom prehliadnu celú loď. Nebolo možné, aby sa niekto dostal cez bezpečnostné opatrenia, ktorými boli zabezpečené všetky dvere, pretože tie sa na každej palube odteraz otvárali len podľa hesla a Thos celé hodiny trávil ich monitorovaním. Mal už istú predstavu ..*

*Pohľad do tej unavenej tváre ju bolel. V duchu sa zaprisahávala, ako ho pri najbližšej možnosti zoberie z Thanatosu aspoň na pár týždňov preč aby si oddýchol. Bol kapitán a pracoval keď bolo treba. Nijaký pevný čas od rannej hodiny do nejakej popoludňajšej. Jednoducho ho zavolali vždy keď bolo treba, takže sa často krát poriadne ani nevyspal. Zaslúžil si voľno a teraz bol možno aj najvhodnejší čas. Tieto myšlienky sa podeli kamsi preč, len čo si uvedomila význam slov ktoré jej povedal. Nijaká dovolenka teraz nemohla byť...Na lodi bol vrah. Tieto slová jej rezonovali v ušiach. Nepovedala nič, len sa nahla a objala ho. Pocítila strach, no s istotou vedela že nie o svoj život. Zelenými zreničkami skrývajúcimi strach zablúdila k Ginny a Julianovi, akoby sa potrebovala že tam skutočne sú. No ona sa potrebovala uistiť. V plnej miere pochopila prečo chcel Cass ich odchod, no deti nebolo jediné o čo sa bála. Ako mohol chcieť aby ho tu nechala z nejakým vhahom? To že bol kapitán ho robilo ešte väčším pokušením pre vraha, aspoň v jej mysli. Nechcela to však skúmať, desil ju už samotný fakt. Ako sa dostal na Thanatos, práve Thanatos, vrah? Ako prešiel cez Thosa? Na krátky okamih k nemu pocítila výčitku, no tú zahnala. Aj on mal city a nech by hovoril kto chce čo chce, kto má city, robí chyby. V Thosovom prípade však prepokladala čo sa asi môže diať teraz. Určite už pátra a aj keď nemajú zatiaľ vraha v cele, chytia ho. Snažia si to hovoriť dostatočne presvedčivo, donútiť samú seba veriť tomu.* Takže Moris sa tu asi na elektrikára nehral len tak zo zábavy...* skonštatovala sucho. Samozrejme že jej Lee poslal strážcu a v duchu mu len ďakovala, veď v tom čase ešte deti neboli ani len na svete!* chytíte ho, je to otázka času no chytíte ho...* strach zatlačila niekde k múru a nechala si do hlasu vojsť rozhodnosť.* o mňa a deti sa báť nemusíš, nech je to ktokoľvek, k nám sa nedostane...* pomaly ho pustila, oprela si čelo o to jeho a ruky vzala do svojich* pochybujem že je na lodi stráženejšia miestnosť než naša izba a ja teraz aj tak von nechodím, všetko čo potrebujem mám tu. Aj jedlo mi nosia ľudia ktorých poznáme, inak sem nepúšťam nikoho mimo Hanah...* tvár jej stuhla v náhlom poznaní. Musí Hanah zavolať nech sem teraz nebehá, veď čo ak by sa jej niečo stalo?*Cass ja viem že toto nie je čas na nejaké kázanie, no kedy si naposledy poriadne spal? Vyzeráš hrozne unavene...* neklamala, srdce mala ako vo zveráku, stačil jeden pohľad do nevyspatej a neprítomnej tváre, v ktorej sa zračili obavy, hnev, trápenie.*

* Nevedel ako sa cíti človek vo svojom krehkom nedokonalom ľudskom tele. Nikdy to ani vedieť nebude, pretože bol androidom, vynálezom geniálneho technika, ktorý ho stvoril a prepojil s každučkou časťou tejto lode akoby to len bola nejaká gigantická predĺžená časť neho samého. Tú časť cítil vo svojom pozitrónovom mozgu ako prázdnu miestnosť, po stenách ktorej stekali ako vodopády nekonečné prúdy informácií, signálov a obrazov tak, že stačilo, aby v tej pomyselnej miestnosti siahol po čomkoľvek, dotkol a ponoril sa do toho ako do reálnej tekutiny. Kto z ľudí by mohol pochopiť niečo tak geniálne ako boli jeho schopnosti vidieť každý detail, každé šuchnutie či pohyb na všetkých palubách lode aj keby sa odohrávali súbežne vždy na iných miestach... Lee sa však posunul aj o kúsok ďalej v možnostiach a slobodách, ktoré mu udelil. Bolo to ich malé tajomstvo, o ktorom nevedel dokonca ani kapitán a Lee sa snažil uľaviť svojmu svedomiu zarytým presviedčaním samého seba, že jeho priateľa by taká drobnosť aj tak nezaujímala. Bola to však drobnosť, ktorá mohla zmeniť všetko. Všetko v tej najrozhodujúcejšej chvíli. Podľa všeobecných pravidiel a zákonov platných pre všetkých adroidov by sa musel aj Thos pridŕžať skutočnosti, že nemôže ohroziť človeka, iba vo výnimkách uvedených v druhom a treťom zákone. Ale naozaj by iba musel, pretože Lee stvoril svoje vlastné pravidlá. Ako hmotné vyobrazenie Thanatosu, bol aj Thos bojovníkom. A skutočný bojovník nie je stvorený preto, aby zachraňoval jednotlivcov, ale celé skupiny, mestá, národy civilizácie a to predpokladalo možnosť, že dokáže obetovať jednotlivca. A tak tomu bolo aj teraz. Už od okamihu ako dal Tieň o sebe prvýkrát vedieť prebudila sa v Thosovi dosiaľ neprebudená črta. Dravosť a trpezlivosť lovca. Vraždy nevnímal ako ukončenie životov ľudí, ale ako začiatok vojny po napadnutí neho samého, pretože všetko čo bolo súčasťou Thanatosu bolo aj jeho súčasťou nevnímajúc samotnú posádku. V posledných dňoch pracoval na uskutočnení kapitánovho rozkazu, venoval tomu všetku svoju pozornosť tak, že sa zavrel vo svojej kajute a len s Lordom ticho kňučiacim pri jeho nehybných nohách začal mechanicky zatvárať všetky prístupové vchody a východy. Thanatos ako kolos medzi loďami sa skladal z niekoľkých palúb. To bolo približne 10 000 artov chodieb, 9000 plne vybavených laboratórií tvoriacich okrem kajút takmer trištvrte obsahu celého vnútorného priestoru, mostík, hlavné riadiace centrá, do ktorých mal prístup len kapitán a jeho zástupca, potom podpalubie kde sa nachádzali menej dôležité stroje a vedenia, pretože nijaká bojová loď nebola najzraniteľnejšia „ na bruchu“ a skladiská. Prístupové chodby, obyčajné chodby na všetkých palubách boli pritom každých niekoľko sutov predelené vzuchotesnými aj vodotesnými uzávermi skonštruovanými tak, aby ich hlavnou vlastnosťou bola odolnosť. Teraz všetky tieto prepážky boli automaticky uzatvorené tak, že keď sa člen posádky chcel dostať len do svojho laboratória musel sa pri tom niekoľkokrát identifikovať pri samotných uzáveroch, ktoré by sa inak neotvorili, ale pri zadaní nesprávneho kódu by navyše spustili alarm. Každý člen posádky mal svoje vlastné identifikačné číslo, ktoré mu pridelil Thos len po dôkladnom preverení skutočnej identity príjemcu. Tým vznikala skutočnosť, že vrah by sa nemal ako posúvať po lodi a pri najbližšej prepážke by zadal nesprávne heslo. Celé dni sa však nič nedialo. Nespustil sa nijaký alarm, pretože všetky aj s kapitánom používali svoje kódy a Thos ich kontroloval vykonávajúc naraz niekoľko tisíc operácií naraz a takmer v jednej sekunde. Z toho vyplývalo len pár možností... a to... buď sa zo svojej skrýše bál pri nových opatreniach čo i len pohnúť a teraz zomiera od hladu ( členom posádky by vrah nemohol byť v nijakom prípade keďže o všetkých sa viedli podrobné záznamy a kapitán všetkých žiadateľov o miesto na lodi prijímal osobne, možno si ako človek nedokázal zapamätať všetkých, ale čo nedokázal on mohol urobiť Thos... a ten preskúmal minulosť žiadateľa, ale podrobil ho aj psycholgickým testom a špeciálne inovovaného detektoru, ktorým sa dali odhaliť všetky klamstvá – podobné opatrenie s detektorom opakoval aj pri terajších udalostiach a obstáli všetci... vo vedeckom svete ešte nevymysleli takú techniku, ktorá by tento vynález dokázala oklamať. Navyše vraj nemohol byť členov posádky aj z toho dôvodu, že už ukázal svoju tvár a tá nepatrila do zoznamov Thanatosu ) a druhá možnosť bola tá, že by sa vraj po lodi pohyboval nevidený. Síce neviditeľnosť nebola nemožná aj ona mala svoje úskalia. Vrah by sa musel pridružiť k niekomu kto by vchádzal alebo vychádzal z miestností, do ktorých by chcel vojsť alebo z nich odísť aj samotný vrah. Takže jeho pohyb bol značne oklieštený keďže jedinou možnosťou ako sa mohol niekam dostať bolo to, aby sa neviditeľný pridal k členovi posádky práve v tom okamihu ako prekračoval prechody. Náhle sa Thos usmial, ale v tom úsmeve nebolo nič veselé ani milé ako by to iste povedala Leslie. Usmial sa chladnokrvne ako analytik, ktorý práve zbadal objekt svojich štúdií urobiť najväčšiu chybu vo svojom živote. Potvrdil Thosovu teóriu o neviditeľnosti no navyše mu dal do ruky aj úžasný tromf. Ako hlupák po novej vražde ukázal opäť svoju tvár ( Thos videl čo sa robí v izbe, ako vrah reže svoju obeť, ale nepohlo to s ním, pretože vtedy sa v bojovom androidovi prebudil zákon, ktorý do neho vložil Lee „ V záujme vyššieho cieľa môžeš obetovať ľudský život ak je táto obeta nevyhnutá na naplnenie cieľa – a to táto obeť rozhodne bola ). Stačil len okamih a Thos ho zaregistroval, venoval mu všetku svoju pozornosť a predtým než sa vraj stal opäť neviditeľným v malom úlomku obrazu, ktorý by bežné oko nezaregistrovali vedel odhadnúť smer, ktorým sa vrah pohol. Odrazu už Thos vedel, že vrah smeruje po palube K7 , zameral sa na tento úsek a bedlivo pozoroval členov posádky, ktorý tadiaľ prechádzali a otvárali priechody. Ovládajúc najvyšší stupeň analytickej pravdepodobnosti len v priebehu pár sekúnd odhadol vylučovacou metódou kde by mohla byť Tieňova skrýša. Nemohlo to byť v laboratóriách ( v tom úseku boli len laboratóriá ), pretože tam by vrah nevydržal so svojimi ľudskými potrebami nepozoravný, nemohli to byť ani riadiace centrá, pretože tam obyčajný smrteľník nemal žiadny prístup.. jedinou možnosťou zostalo podpalubie, ktoré bolo aj najmenej sledované. Posádka chodila do podpalubia len po nevyhnutné veci takže tým pádom by aj Tieň mal možnosť neustále sa vracať do úkrytu, pretože aj vchod do podpalubia bol monitorovaný, dokonca ani malými vetracími otvormi, nijakými šachtami ani tou najmenšou dierou by nemohol prekĺznuť, pretože o tom všetkom mal teraz Thos prehľad. Vstal, vyšiel zo svojej izby a zamieril ku vchodu do podpalubia... tam sa postavil predo dvere a keď do miestnosti chcel vstúpiť nejaký člen posádky nepovolil im vstup. Sledoval všetko okolo seba aj vo vnútri svojej mysle.*

/ je načase urobiť poriadok v rozdelení úloh na mačku a myš... /

//nechcem byť drzá, ale
1. thos by nemal hovoriť, že Tieň išiel tam a tam..
2. nepredstavil sa a predsa jeho prezývku pokiaľ viem spomenula už aj psychologička
3. keď rezal toho posledného bol neviditeľný, čiže Thos mohl vidieť iba ako niečo neviditeľné reže toho chlapa
4. ako by chcel Thos kontrolovať priechody, keď Tieň prechádza s ľuďmi tak aby si dvere nezachytil či niečo podobné?//

/myslím že ked sa Lenka vráti tak ti to objasní, aj keď ja som bod č.2 nepochopila, kedže sa písalo v nejakom príspevku že posádka ho pre neviditeľnosť s akou sa šíri (nemyslím skutočnú neviditeľneosť len to že ho nikto nezazrie) začala volať tieň...
3. ona to tak aj myslela, že vidí ako ho reže, teda to telo, ale kedže mával do kamery ked došlo to sérum, tak ho videl
no a k thosovi, zober si to tak, že thos tam je za génia ktorý ma riadiť lod a podlta príspevku z tiena vyznieva ak dilino ktorý nevie dohliadnuť na svoju prácu. Neviditeľnosť je síce pekná, ale zober si ked už tam majú také dokonalé veci ako je sérum neviditenľosti, aký problém by bolo chytiť jedného vraha na najlepšej lodit hanatosu? tepelne senzory, zachytavanie bitia srdca a milion veci ktore by ho usvedčili už davno /

*Naťukala bezpečnostný kód už asi piaty raz v priebehu dvoch minút, keďže posledné dni bolo všetko strážené ako oko v hlave. Pochybovala, že nejaká myš by vôbec prešla rúrkou od potrubia bez Thosovho vedomia. Thosa naposledy videla v deň, keď jej pridelil vlastný identifikačný kód. No v tú chvíľu to bolo naposledy. Spolu s Lordom zmizli v kajute a trávili tam všetok čas. Jej vlastné ovládanie dostávalo každý deň poriadne zabrať, keď presviedčala sama seba že za nimi nesmie. Nepokúšala sa za nimi dostať, chytenie vraha bolo teraz prvoradé, aj beztak sa ešte s Leem nestretla zoči voči od incidentu so stratou kontroly lode. Nebola si istá či sa vyhýba ona jemu, alebo on jej, prípadne obaja, no nestretávala ho. Možno bol niekde zašitý a sám niečo kontroloval, no nebola si istá.
Pridala sa k skupinke pár technikov, ktorým ako aj jej končila práve pracovná zmena. Po pár chodbách, kedy sa všetci podrobili ďalšej konrole sa od nich odpojila a sama kráčala jednou z chodieb. Tie boli teraz takmer stále vyľudnené a aj preto vzbudzovali strach. Z hocijakej strany sa mohol vrah vyrútiť a spraviť z nej jedlo ako z predchádzajúcich obetí. V duchu samú seba presviedčala, že Thos isto vie kde je, no zároveň ju desili mŕtvy členovia posádky. Veď ich mohol vidieť tiež. Nedávalo jej to hlavu a pätu, no vedela tiež, že odpoveď teraz nedostane. Špinavými rukami, ktoré si ešte nemala príležitosť umyť zaklopala na dvere Leeho pracovne a čakala. Bol čas prestať sa skrývať a vyjasniť si pár vecí, aspoň ak sa skutočne vyhýbali jeden druhému*

//ibaže Tieň je vedľajšia postava.. ako ho chce chytiť, keď týmto spôsobom môžem všetko obísť? hm? povedala som, že Tieň neskôr prejde do postavy, ktora sa zapoji do celeho deja, tak v čom je problém? Lebo sa nemôžete ďalej hrať, keď Tieň naďalej vraždí??//

/ 1. ako hovorí Iva bolo by až nepochopiteľné ako obyčajný smrteľník dokáže oblafnúť všetky tie bezpečnostné opatrenia a androida ktorý vidí všetko čo sa na lodi len šuchne.. mimoto ty sama si sa asi rozhodla ignorovať fakt, že som už v dávnejších príspevkoch písala o tých heslách a priechodoch, ktoré sa uzatvárajú.. povedz mi ako by sa asi pohyboval bez hesla keď je všetko zavreté ( jedine iba ak by sa prirdružil niekomu z posádky a to ani nechcem ovládať tvoju postavu pretože z Thosa som to všetko písala ako úvahu aj to o podpalubí bola len Thososva domienka a nie ako zarytý fakt, Thos iba urobil to o čom si myslel, že je najviac pravdepodobné
2. s tvojím bodom jedna súhlasím ale ak si to ešte raz prečítaš zistíš, že som nepísla, že tieň je už vnútri , Thos sa iba postavil pred dvere do podpalubia nemusí vedieť či tam rieň je alebo nie.. ak by tam bol skvelé ak nie ešte lepšie pretože to sérum nebude môcť používať večne a keď sa v niektorej miestnosti niečo stane a veci sa budú nevysvetliteľne pohybovať Thos na to zareaguje takže Tieň tým pádom len prišiel o svoju skrýšu v podpalubí keďže Thos sa odtiaľ nepohne a nikto sa do podlaubia nedostane dnu ani von bez toho aby si to všimol - a nebudem sa o tom ˇalej naťahovať pretože :
3. už nenechám zo svoje postavy robiť somára , pracovala som na jeho charaktere a nenechám si ho kazit len preto že sa niekto rozhodne vraždiť , Thos a lod je jedno a to iste ked ti sadne mucha na ruku tiež to citis nie?
4. S tou prezyvkou je to pravda už sa spominala
5. zabila si mi svalovca!!!! toho som zbožňovalala a už ti jeho smrť nikdy neodpustím

Prepáč, ale poviem to na rovinu ten tieň ma už pekne ... doplňovačka na 5 písmen nemam ho rada zabija mi possádku tak sa s nim už dakde zaclebn pretoze ja s thosom nepolavim mala si moznost robiť si s nim co chces a ignorovat vsetky bezepčnostne opatrenia o ktorch som uz písala ale je koniec ked ty píses ze mozes zdrhnut pred adroidom ktory vie vsetko ja mozem písat že ten hlupy android vie urobit analyzu a podla nej chytit vraha /

/ a problém nie je v tom, že by mi vadilo, že vraždí, ale v tom, že som dosť dlho čakala kým som z Thosa odpíslala tak, že nevyzerá ako neschopný hlupák a možno je vrah len vedľajšou postavou ale aj tak dosť podstatne zasahuje do deja hadam si nemyslíš že to budem hreať tak že on si bud ev pohode vraždiť a Thos s ostatnymi ho len tak nechau ved co nech si zabije par ludi ved na Thanatose je ich este dost .. to teda nie ja iba reagujem na to čo píses ty chces sa zaclenit do deja? D ved uz teraz si v nom /

//Okey... pochopila som.. dnes večer čakaj príspevok z Tieňa.. obe budete NADMIERU spokojné a budete sa môcť hrajkať//

/podľa reakcie nepochopila. ja som včera už ani neodpisovala, kedže posledné čo som chcela bolo hašteriť sa tu. Hralo sa pred tienom, hralo sa stienom a bude sa hrať aj po tieni. o to vôbec nejde. Ide o to, že v rámci rpg si tien robí čo chce, akoby na lodi neboli nijaké opatrenia a oni boli babráci a nie tzv. najlepšia lod Talarionu./

//
1. Bola by som rada, keby si nepísala o mne ako o hlúpej, že som nepochopila a ako by som to nečítala
2. Mali by ste si uvedomiť, že na celom gyre sa hráte iba VY dve.. (Anniku počítať nebudem, lebo je tu krátko)
3. (Reakcia na bod 2) Ak odídem z Gyra, môžte ho rovno zrušiť, lebo vám tým padnú niektoré deje a takto sa hrať môžte aj cez pošty na pokeci či skype
4. Mali by ste vedieť, že vám nedovolím moje postavy používať a budem žiadať ich vymazanie
5. Ako chcete hrať Gyro iba dve? Takto? Tessa- Scrad Scrad- Tessa? potlesk
6. Tieň prechádza s ľuďmi ak ste si náhodou nevšimli
7. Nič nie je dokonalé a ani Thos. Ak chcete oponovať, hneď vám nájdem správu kde ste to SAMY napísali (narážam na incident s Freyou)
8. ... :offt: //

/1. nemyslim si že si hlupa a ak si to tak pochopila tak to tak vôbec nebolo myslené. Len som narážala na to, že si zjavne myslíš (kvoti tomu čo som kedysi pisala na skype) že chceme tiena dať preč aby sme mohli pokračovať v tom čo sme mali dohodnute. Lenže, tessa kvoli tomu vlastne porodila na lodi takže dôvod prečo frfleme je ten, že Tien je nejaku nadmieru genialny. Si zober bez hnevu voči nam, aka je pravdepodobnosť že by ho nechytili ak by si hentak vraždil...
3. veta: Hralo sa pred tienom, hralo sa stienom a bude sa hrať aj po tieni. sa netýkala tvojho odchodu, ale toho že si myslíš že ho pindame kvoli tomu aby sme sa mali hrajkať. Ako píšem v č.1, dej ktorý sme chceli sme odohrali na lodi tak či tak, takže tak to bolo myslene.
8. ako smailik hovori, už je to off topic, takže ak budeš večer na nete (po pol deviatej) tak sa prosim ozvy na skype, budem neviditeľna)

A mimo bodov, ja nemam chuť sa hadať, je to rpg a hram ju kvoli oddychu a nie hadkam. Aj ked ste si s Lenkou mysleli že sa hnevam kvoli tomu na Loriene (kedže som dala prispevok taky aky som dala), nehnevala som sa a aj ked som došla k lenke tak som sa s nou normalne bavila a boli sme vonku. Je to len rpg a určite sa preto nepotrebujem hadať.../

/ sa nám to tu inak zvrháva ešte šťastie, že len sedíme doma za počítačom a jediné čo trpí touto absurdnou situáciou je naša klávesnica keď do nej zúrivo ťukáme myslím, že sme si už povedali všetko to čo sme chceli ohľadom Tieňa a možno aj to čo sme nechceli takze by sme mohli normálne zase začať hrať a ďalej už nepokračovať v tejto téme kvôli takejto veci sa naozaj, ako hovoríte, neoplatí ničiť si nervy ... viete hádať by sme sa mohli do nekonečna, myslím si že na to rozhodne máme výdrža aj slovnú zásobu ale ľudia nekazme si vnútornú čistú energiu /

//k bodu číslo dva... ja som nemala na mysli to čo si napísala s tým že sa hralo a hrať bude.. ja som to myslela na moju postavu/osobu...//

TIEŇ

*Ocitnúť sa v hlave psychopata. To si vie predstaviť málokto. Ako miestnosť bez okien a vetrania. Jedna veľká čierna miestnosť o ktorej ani neviete či má rohy a či je kruhová. Či tam sú niekde steny a či iba prázdnota. Každý krok ktorý spraví je krok do neznáma. Ibaže kde je tá istota že je to miestnosť? Každým dňom ide ďalej a ďalej, ale čo tá priepasť ku ktorej kráča? Jeden chybný krok a je všetko zmarené. Celé tie roky pripravovaného plánu a jedným nadýchnutím sa všetko rozplynie ako dym.

Tieň sa ocitol v dosť ošemetnej záležitosti. Síce s obtiažami si privykal na Thosove opatrenia, no on bol názoru, že v každom systéme sa dali nájsť štrbiny a presne podľa toho sa aj riadil. Jeho pohyb bol dosť obmedzený vďaka tomu. No dalo sa to prežiť. Prechádzal s ľuďmi a pomaly mu dochádzali zásoby séra na neviditeľnosť. Všetko sa vlieklo pomalšie než si predstavoval. Jednoducho, nie vždy išli veci tak akoby sme si priali. A to ho začínalo rozčuľovať. Bol si vedomý toho, že balansuje po tenkom ľade, ktorý začína nebezpečne praskať. Začínal sa správať ako šialenec. A to nebol on! Toto predsa nie som ja! behalo mu po rozume a prstami si prešiel po unavenej tvári. Panika. Toto slovo neznášal a začínalo sa mu takto nehanebne vkrádať do duše. Už začínal byť z toho chorý. V hlave mu prepínali rôzne verzie toho čo treba aby vykonal. No už mu napadlo toľko variácií, že mal pocit, že mu z toho prepína. Do toho ešte hnev a túžba po pomste. Potreboval krv. Ibaže rozruch čo na lodi vyvolal bol o trošičku väčší než očakával. Na hodinu mal zrazu takú výpoveď pamäte! Jedno veľké okno, ktoré spôsobilo celý rozpad jeho akcie.

Keď konečne precitol a bol „plne pri zmysloch“, vybral sa do podpalubia. Trvalo mu niekoľko hodín kým sa mu podarilo tam dostať a ešte sa cestou pozastavoval v laboratóriách aby si zohnal potrebný materiál. Posledná dávka séra na neviditeľnosť mu mala vydržať iba 20 minút. To mu postačilo nato, aby nachystal nálož. Všetko pripravil v podpalubí.

-Strhnem ich so sebou.- zahundral si popod nos, keď už hotovú nálož pripevňoval k trupu lode. Stačilo ukradnúť iba pár drobností aby nálož zhotovil. Všetky potrebné informácie si prečítal na internete ešte pred tým, než sa vychystal na jeho poslednú akciu. Nadstavil odpočítavanie na tri minúty. Presne toľko mu stačilo na to, aby všetko pripravil na odchod. Bol v malej kutici na náradie. Poriadne sa tam zabarikádoval a sadol si na zem. Tvárou k veľkým budíkom, ktoré pomaly odpočítavali čas.

2:30

Ako zhypnotizovaný hľadel do červeného svetla. Z vrecka vytiahol malú ampulku naplnenú zelenkavou tekutinou.

2:15

Do vypršania účinku séra na neviditeľnosť mu zostávala zhruba minúta a pól. Prichystal to schválne tak, aby sa odhalil skôr než nálož vybuchne.

1:45

Aby zalarmoval Thosa skôr než bude neskoro. Bol to risk, či sa azda ten android nenachádzal kdesi poblízku, no on to musel podstúpiť.

1:15

Tieň sa nestihol ani predstaviť. Pery vykrivil na bok a musel popremýšľať ako dá vedieť androidovi kto je. Povie mu to.

0:50

Päť sekúnd do jeho odhalenia. Pomrvil plecami ako boxerista pred ťažkým zápasom a sťažka si vzdychol. Nevedel s presnosťou určiť silu nálože, no on aj tak vyhral. Aspoň na chvíľu pokoril toho androida a tým dal jasne najavo, že nikto a nič nie je dokonalé.

0:45

Pípavý zvuk hodiniek zastavil chvatom ruky, ktorá sa mu od prstov začala odhaľovať. Dúfam, že nálož bude aspoň natoľko silná, aby Thanatos mal veľké problémy s nápravou. pomyslel si škodoradostne a uprel svoj zrak do kamery v náprotivom rohu.

0:30

-Na zdravie!- povie a vypije ampulku s jedom, ktorý ho zabije do desiatich sekúnd.
-Thos, bol som ti rovnocenným protivníkom! Moje skutočné meno je Dolar. Obaja zhoríme...- v pekle chcel dodať, no jed sa postaral o to, aby naveky mlčal. Vrah, ktorý veril v peklo. Smiešna predstava a predsa to tak bolo. Jeho už prázdne oči zostali upreté do kamery.

0:00

... *