Tajné skladiště

*Přehodila si dohu přes nohu a podepřela si bradu rukou.* Ale no tak, neznáš pravidla úspěchu? Neikdy nemít plán, pokud nemáš další záložní.* Najednou ucítila nesnesitelné bodání v hlavě a škubání ve svalech na rukou. Rozzuřeně přivřela víčka.* Můžeš mě přestat blokovat? * zavrčela na ni a promnula si kůži na spáncích. Dokonce i taková svině jako Cassandra von Denise měla určitou moc. Tchnicky vzato měla dvě, ale jedna z nich byla následkem té věci, takže se podle ní nepočítala.*

/Sorry, pořád jsem poznamenaná těma upírama (a za to si můžeš sama )./

*Hodila sa do jedného zo starších zalátaných kresiel, čiastočky prachu vyleteli do vzduchu, útočiac na jej nosné dutiny. Prekonala potrebu zakašlať, pár krát sa zhlboka nadýchla, než zareagovala na Cassandrinú mrzutosť.* zabudla som sa prehodiť do spiaceho režimu* zazubila sa, no spravila jej po vôli, prestala blokovať jej silu. Nevedela akú presne má a na koľko ju vie ovládať, no napadla ju jedna vážna otázka, ktorá sa týkala ich objetku* vie vôbec objekt ovládať svoje veštecké schopnsoti?* ona sama s tým mala v mynulosti problém, najprv blokovala neprestajne každého, až tréningom dokázala moc vypnúť a nevyužívať, keď nebolo treba* čo ak má vízie mimovoľne a nevie ich vyvolať? Aký plán máš potom?* prebrabla si vlasy prstami, aj keď v hlave sa snažila túto otázku vyriešiť. Ak by boli jej podozrenia správne, mohlo by to skoplikovať celú situáciu v ktorej sa ocitli a to riadne.*

*Zasmála se. Opět ty kecy o plánu. Proč by se pořád mělo něco plánovat?* Jestli se něco takového stane, už to není můj problém.* Pokrčí bezstarostně rameny. Ona přece nestála za tím vším. Jenom byla pověřena dozorem za největší skupinu.* Úkol jsem splnila.* zahleděla se na vysílačku pohozenou na stole a když v ní zapraskalo, jediným nápřahem ji zvedla.
-Cass, máme tu vetřelce. Sejmout, nebo nechat.-
Úsměv na tváři se změnil v škodolibý úšklebek.
-Kam míří?-
-Do sklepa.-
Znovu se usměje.
-Tak co,- otočí se k dívce, -Máš chuť se trochu pobavit? Nechte ji být, uděláme si z toho večerní zábavičku.-
Položí vysílačku zpět na stůl a místo ní si vezme dýku, kterou před nedávnem hodila po Samovi.*

//Jsem toho názoru, že už by mohl přijít čas té agentky.... Jak měla mít tu pěknou fotečku s cigaretou , ale můžem se na to ještě vykašlat. Máte volné ruce dámy. Kliknout na edit můžu vždycky //

Telarionska agentka
//ja som na to uplne zabudlaaa.. a hodinu riesila, co tym myslis //

*Tak, ako Andrew správne poznamenal, nečaka pri vchode žiadne väčšie komplikácie. Zopár dobrovoľníkov, hrajúcich sa na hrdinov. Nič viac, nič menej. Za prvým rohom sa na chvíľu zastavila, kontrolujúc čas. Dohodli sa, že o pol hodiny bude vonku, inak tam nabehne za ňou. Predsa len, echo o tom, že tu držia pozemšťania niekoho z Telarionu, mohol byť rovnaký blud, ako boli bomby v neexistujúcich fontánach alebo jaskynný muž, s plánom nechať zničiť pol mesta. Vždy sa našiel niekto, kto preháňal, pre svoju chvíľku slávy a následné zatvorenie na príjemných pár mesiacov v tme ich špeciálnej väznice.
Zbraň si vymenila za svoj obľúbenejší typ laseru a pokračovala v ceste.* And, okrem pár zajačikov s palicami tu nebol nikto z našich, aj keď sonda niečo zachytáva. Idem nižšie.. *šepla do dátového prenášača a zbehla po schodoch do pivnice.*

// Jelikož má dneska Katy mimořádně rýpavou tak ti něco poví: Víš, ona existuje jedna věc, říká se jí skype, hm? //

Jestli chceš jít se mnou, tak to vem druhým zadním vchodem. Ale bacha, určitě to nebude žádný amatér a nepůjde hlavním vchodem.* houkla na kolegyni, než sama seběhla několik schodů a potichu otevřela únikové dveře do podzemních chodeb. Tak oni sem vážně poslali špeha. Pche! To si vážně myslí, že se sem prodere a že přelstí někoho jako je Cassandra von Denise? Jak můžou být tak hloupí? Vzala si do jedné ruky milovanou zbraň a do druhé připravenou dýku. Chtěla mít oboje hezky pohromadě. Přikrčila se ve stínu jedné z chodeb a pozorně se zaposlouchala. Tuhle chodbu znala jen ona. Vedla pod všemi místnostmi a konec měla bůhví kde. V tichosti proběhla další uličkou a zastavila se pod jedním z poklopů, na kterém vysel zámek. Zručně do něj zabodla dýku a několikrát otočila, takže se poklop s rachotem otevřel.* Ššššš! * zasyčela nevábně, jako by ji snad poklop mohl slyšet. Zapřela se na rukou a protáhla se štěrbinou mezi zdí. Á jak skvělé, dívá se přímo na záda "lišky v kurníku". Jen ať se holčička klidně otočí a vypálí přímo na ní. Alespoň bude nějaká zábava.* Zdravím cukříku.* zapěje a zadívá se při tom na své nehty, jako by zde byla šílená nuda.*

*Večerná zábavka. Unudene si zívla, každý mal inú predstavu o zábave na dobrú noc a k jej nepatrilo lovenie nejakých špehov. Len čo Cassandra zmizla kdesi preč, rozhliadla sa po miestnosti, no skutočne tu nebolo nič lepšie. Večerný program bola teda iba tá naháňačka. Spať sa nechystala, siahla preto do tašky a vytiahla drobný revolver nabitý elektrickými výbojmi a zamierila inou chodobu než Cassandra. Bola tichá ako myš a tma bola jej priateľ. Dokázala sa skrývať v tieňoch a nepoizorovane sedieť kým bolo treba. Teraz však nemala chuť lem mĺkvo vyčkávať, vyrazila preto smerom, ktorým sa mohla vydať aj neželaná osoba, sliediaca kdesi, kde to pre ňu skutočne nebolo bezpečné. Jeden špeh v údolí nebezpečných osôb so schopnosťami. Samovražda ak vyšitá. S pobaveným úškľabom potichu vyrazila, načúvajúc zvukom chodieb.*

Telarionská agentka
*Otočila sa za hlasom, ozývajúcim sa odniekiaľ spoza jej chrbta, na ženskú s dokonalým výzorom zúfalého zločinca. Nádherné, čo viac si mohla priať na príjemné popoludnie, strávené v potuchnutom sklade, než vyšinutú osobnosť.* Niekto je tu na sladkosti? *uškrnula sa a bez váhania po nej vystrelila. Skvelou výhodou jej zamestnania je predsa, že na strieľanie nepotrebuje nič výnimočné a už vôbec nemusí čakať, kým na ňu niekto zaútočí ako prvý. Tak prečo toho nevyužiť, keď má príležitosť zbaviť sa zopár hlúpych pozemšťanov?*

*Přejede si ji pohledem. Proboha co to je? Jednu barbínku má už ve sklepě a oni jí sem nasýčkujou ještě jednu? No to je zase výhra v loterii. *Můžu si tě dát jako zákusek.* zasyčí, než jí laserový náboj prostřelí kůži na břiše. Jenže, vůbec nic to s ní neudělá. Stále tam stojí s klidným výrazem ve tváři. Díky Té věci má abnormální odolnost proti veškerým zraněním a zabít ji, je složitým úkolem. Škodolibě se zasměje.* A cos čekala? Že jsme nějací amatéři jako ty?* Udělá několik zřetelných kroků dopředu, než se rozeběhne a prudce ženu udeří do břicha. Pak se kolem ní obtočí a podrazí jí nohy.* Mám pocit že už si nezastřílíš.* Zašeptá a jednou nohou si stoupne a zvedající a klesající hruď.*Nějaké zvláštní přání?* Přiloží jí dýku ke krku.*

/Cassandra tento posledný príspevok bol god moding, neovládaj jej postavu ak ste sa tak teda nedohodli /

*Cassandrin veselý hlas sa nedal prepočuť, rovnako ako hlas toho špicľa. Žena. Poslali im sem ženu? Nie, ona nebola nijako zaťažená proti ženám, veď ňou sama bola, no poznala to chlapské zmýšanie, čudovala sa, že do takejto akcie poslali agentku.* koho sem čerti zaviali?* Prešla pomalými krokmi ku Cassandre, prehliadnuc si agentku.* fakt cukrík* ušknula sa, prešla po blonďavých vlasoch, krútiac hlavou* už len rúžový kostímček a šup šup do barbie domčeku...* oprela sa o chladné múry budovy, no neunúvala sa dostať do priameho kontaktu s agentkou, na toto tu predsa bola Cassandra. Tá rada mučila, priam sa v tom vyžívala, aspoň z jej pohľadu.* čo budeme robiť s cukríkom?* zdvihla pohľad ku Cassandre, ktorá mala agentku v šachu. Veď ako inak, jedna blondínka na ich teritóriu, naozaj ich považujú za takých amatérov čo nevedia ustrážiť jeden objekt? Poondiaty mimozenšťania a tá ich nadradenosť. Keby ich sústavne nepodceňovali, ušetrili by si pár agentov, ale ich problém...*

Telarionská agentka
*Prekvapilo ju, že jej presne mierená rana prešla skrz bez toho, aby zanechala nejakú škodu. Skôr ako by na to stihla reagovať, sa ocitla na zemi, odkiaľ si vypočula všetky ich komentáre, no na žiadny sa neunúvala odpovedať. Načo aj. Pohľadom si premerala aj druhú ženu, ktorá prišla, aby mal Andrew čo najviac informácií a mohol ich zo svojho bezpečného stanoviska, vzdialeného stovky metrov odtiaľto, všetky dať dokopy a odoslať ďalej, ako tomu bývalo pri každej prieskumnej akcií. Pokiaľ by ju náhodou tá šialená ženská chcela nebodaj vypočúvať, stihnú ju ešte zásahovky možno aj živú. A ak nie, bude to mať aspoň skôr z krku. Keď jej to prebleslo hlavou, napadlo ju ešte, ako by to pre iného muselo znieť šialene, avšak kto by pracoval pre tajné služby, pokiaľ by nebol aspoň trochu bláznivý?*

*Pohledem přešla po kolegyni, která se vynořila téměř "odněkud". Při poznámce o barbie domečku se zasmála, ale oči nechala chladně upřené na agentce. Bože, to si vážně myslí, že jsou tak neschopní? Ale ani ona nemohla telarionské agenty podceňovat. Byli nebezpeční. Několikrát si agentku přeměřila a všimla si několika vad. Agentka si svoje okolí podezřele prohlížela a tak Cassie nabyla dojmu, že je něco špatně.* Ty tu nejsi sama, viď miláčku? Nebo někam posíláš informace?* nasadila slaďounký tón, jako kdyby mluvila s pětiletým děckem. *Myslíš si, že jsme pitomci?* vrhla na ni vzápětí vražedný pohled. Nesnášela mimozemšťany. Myslí si o sobě bůhví co.*

*Nevedno prečo, čosi sa jej nepozdávalo. Niekedy sa jej to stávalo, no nikdy nevedela dôvod či niečo konkrétne. Keď však Cassandra prehovorila k agentke, musela uznať že tá malá je naozaj podozrivá. Prezerala si ich, akoby ju mali pustiť čo nehrozilo a istotne to vedela. Ak to vedela, načo by si ich takto snažila vryť do pamäte?* radšej ju prehľadaj, netreba nám tu o dve minúty nenakých ďalších kumpánov...* tá mala agentka však nevedela, že pre také prípady sú poistený. Mali tu dosť možností ako sa chrániť, pár gombíčkov a kódov v hlave ešte mala* pôjdem asi zapnúť vieš čo...* pozrela ku Cassandre, narážajúc na elektrické plochy na rôznych miestach budovy. všetci zasvetený vedeli kam nestúpať, no neželané osoby....au...*

*Přikývla, i když tu pijavici prošacovat nechtěla, aby ochránila všechny v téhle budově.Bylo to sice šílené, ale ať se blondýnčin parťák pokochá, až se blondýnka bude plácat ve vlastní krvi.* Nikomu to neříkej. Nechci riskovat, že tu máme špehy.* Nahmatala za opaskem malou krabičku, kterou otevřela a zabořila do ní prsty. Na nich vzápětí uvízly dvě kontaktní čočky. Působily jako malý rentgen a našly jednoduchá přenosná zařízení. Bohužel ne všechny a navíc je ani neuměly zničit.* Když budu muset, zapnu i tohle.* ukázala prstem na další krabičku, tentokrát s rudým čudlíkem. Každý na Cassiině straně měl podobnou jen bez čudlíku. Pokud by ho zmáčkla, vydala by jim signál, při kterém se povstalci měli ukrýt ve speciálně postaveném bunkru. Po druhém zmáčknutí by totiž budova a celé její okolí lehly popelem. Otočila se zpět k agentce.* A co s tebou cukříku? Poslední přání?* Přejela rukou po pásku a zastavila se u zbraně.* Neboj, nechci tě zastřelit ani nic podobného. * zasměje se nakonec. Není to žádný šílený smích, jenom lehké ušklíbnutí.* Pro takoové jako ty tu máme speciální překvapení.

Telarionská agentka

Prianie? *pohlad uprela na šialene vyzerajúcu ženskú, ktorá si podľa nej o sebe moc myslela už od detstva. Nejaká z tých týrajúcich všetkých slušných spolužiakov, ktorým závidela schopnosť učiť sa a snáď aj správať sa slušne, keď jej to bolo prikázané. Nikto sa predsa nestal zločincom bezdôvodne...* ooo, samozrejme. Predveď mi, ako umieraš, ušetríme tým hromadu času a zbytočnej byrokracie, keď sa ťa zbaví niekto z kolegov. *odvrkla bez náznaku úsmevu. Nech si ju prezerá, koľko len chce, nič u nej aj tak nenájde, o to mali agenti z jej planéty postarané vždy. Narozdiel od naivných pozemšťanov, mysliacich si, že u nej niečo nájdu.*

* Stiahol okienko na strane šoféra a v tom okamihu mu tvár oblial nával prudkého studeného vzduchu. Zhlboka sa ho nadýchol do plných pľúc a potom zadržal v sebe tak dlho ako len vládal. Práve teraz musel jednať čo najpokojnejšie, s chladnou hlavou ako by povedal jeho otec, ale neodbytný obraz Ayoninej vystrašenej tváre ho doslova zaplavoval strachom o ňu. V útržku vidiny mal možnosť na okamih pocítiť presne to, čo cítia ona, keď jej hrot čepele prešiel po líci a zanechal na ňom tenkú no hlbokú reznú ranu. Tvár sa mu zmrštila nenávisťou a nahromadený hnev, ktorého pôvodcom bola absolútna bezmocnosť, vyústil do prudkého úderu, keď zovrel ruku v päsť a udrel ňou o prázdne sedadlo spolujazdca. Netušil kto Ayon uniesol a prečo rovnako ani nepoznal dôvod prečo ho jeho schopnosť tentoraz neupozornila na nebezpečenstvo skôr, ale aspoň jednou jedinou vecou si bol viac než istý... ak Ayon ešte niekto ublíži, on sa dozvie kto to bol a zistí si o ňom všetko. Smrť by bola príliš ústretovým riešením pre človeka bažiaceho po pomste...
Hlavu si oprel o opierku a opäť do seba vdýchol čerstvý vzduch. „ Čo si sa za tie roky nič nenaučil?“ , dohováral si v duchu a snažil sa ostať pokojným. Oboma rukami zovrel volant a viedol auto po ceste k svojmu domu. Do cieľa mu zostávala možno ešte polhodina jazdy. Za ten čas si v duchu mohol premyslieť, čo by mal a čo nemal urobiť. Jediný na koho sa mohol spoľahnúť bol Ricardo, ale o ňom nemal správu už niekoľko mesiacov.. odvtedy ako ho falošne obvinili z vraždy. Celá ich rodina je šialená, napadlo v nestráženej sekunde, ale v nálade v akej sa práve nachádzal mu to nespôsobilo nič. Dokonca ani miernu výčitku svedomia. Polícií neveril, bola prehnitá už od základov, a toto bola príliš citlivá záležitosť... ibaže poistiť sa nejako predsa len musel...


O ďalšiu polhodinu neskôr

Znovu sedel v aute, ale tentoraz to bol nenápadný čierny rower s tmavými sklami. Viedol ho sieťou bočných ciest a prímestských uličiek až kým sa nedostal takmer na okraj mesta a potom pokračoval ďalej. Ani na chvíľu nezaváhal pretože tak ako veril svojmu zraku, tak veril aj vidinám. Nedovolil si myslieť na nič iné než na cieľ svojej cesty a spôsob akým sa dostane k Ayon. Tesne pred starou ošarpanou budovou kde ju mali držať a ktorá kedysi slúžila ako sklad, zaparkoval auto na ceste ústiacej do poľa. Vybral si miesto kde v skupinke rástli stromy, a tak sa nemusel obávať, že by ho niekto zaregistroval už teraz aj vďaka čiernej farbe laku na aute a tomu, že ako odbočil na výpadovku k starej budove zhasol svetlá.
Kľúčiky nechal v zapaľovaní a natiahol sa po dlhý valcovitý obal potiahnutý červenou kožou. Zložil z neho veko a vytiahol mapu skladu. Inokedy by mu poslúžil aj holografický obraz, ale nechcel riskovať, že údaje budú nepresné. Od istého času sa na tieto staré továrne a sklady zabúdalo takže staršie nákresy boli predsa len istejšie. Posvietil si na špeciálny papier malou príručnou baterkou a ešte raz prekontroloval údaje. Rozhodne nemienil pred svojich nepriateľov predstúpiť len s prázdnymi rukami a čím ďalej sa mu podarí nepozorovane zakradnúť tým lepšie. Ibaže predtým musel urobiť ešte niečo... z náprsného vrecka na čiernej bunde vytiahol injekčnú striekačku a tenkým hrotom si napichol žilu na ruke, jediným stlačením piestu sa mu do krvi vovalila priezračná tekutá látka z valca striekačky.
Počkal pár minút, aby mal istotu, že látka bude účinkovať a až potom vystúpil z auta zoberúc zo zadného sedadla batoh. Ničím už teraz nepripomínal toho uhladeného gentlemana z plesu. Oblečený v čiernej bunde a rovnako tmavých pohodlných nohaviciach, ktoré zakrývali zbraň pripevnenú k jeho členku ako člen tajnej organizácie sa pohyboval priestorom rovnako hladko a nečujne. Prikradol sa k najsevernejšej časti budovy a potom postupoval smerom na východ vyberajúc si malé škárky v ošarpanom murive, do ktorým mohol povkladať obsah batoha. Keď ho už nepotreboval, odhodil ho do starého hrdzou prežratého suda. Krysy sa postarajú o to, aby behom niekoľkých minút zmizol ako dôkaz...
Potom už len stačilo správať sa hlučne, aby ho našli a predviedli pred toho komu s tou najväčšou radosťou v živote zlomí väzy ak k tomu dostane príležitosť...

*Moc ju nezaujímala doťahovačka dvoch tvrdohlavých žien. Zaujalo ju čosi iné. Vždy vycítila, kedy chcela jej schopnosť niekoho blokovať. Kedy sa dostal niekto so schopnosťou do jej poľa moci. A teraz niekoho zacítila. Nebola to však Cassandra len kúsok od nej, tú cítila aj doteraz* máme návštevu s darčekom...* darček bola skratka pre nejakú schopnosť, to však vedeli len zainteresované osoby, medzi ktoré patrila aj Cassandra.* pôjdem naproti, nezdržuj sa tu dlho...* kývla smerom k agentke, no potom vyrazila oproti nevítanej návšteve. Kto iný by to bol ak nie záchrana ich malej bohatej blondínky? Sústredila sa na blokovanie schopností okolitých osôb, ešteže sa proti tomu nemohol nikto brániť. Kedysi bola nespokojná, priala si čosi lepšie, nejaké vízie, moc ohýbať predmety alebo aspoň čosi poriadne, no jej moc bola niekedy viac než užitočná* no tak sa ukážte...* prehovorila nahlas v jednej z chodieb. Boli len dve cesty ktoré viedli k mladej blondínke, takže čakal už len nato kedy sa vynorí. Ak by šiel druhou cestou, stretol by kohosi iného. S akýmsi hraným záujmom si prezerala steny chodby, ošarpané, so zákutiami plnými pavučín a ich obyvateľov. Jeden drobný pavúk jej preliezol po prste a ona ho len sfúkla ako smietku*

* Dostal sa až do chodby, ktorú si pamätal zo svojej vidiny, keď ho na mieste zastavil sebaistý ženský hlas. Chvíľu sa nič nedialo, ale potom urobil krok, dva dopredu až kým matné svetlo starej lampy neosvetlilo postupne jeho tvár. Vynoril sa z tieňa a zastal priamo oproti žene s pohľadom upretým do jej očí. V jednom krátkom záblesku si spomenul kde ju už videl. Nemohol sa mýliť, rokmi trénovaná pamäť ho aj tentoraz spoľahlivo informovala takže vedel, že túto ženu videl na plese. Napriek tomu ako ho to prekvapilo nedal na sebe nič poznať, iba tam stál a bez slova čakal.. Pri plánovaní cesty sem mal čas rozmýšľať, a tak nadobudol presvedčenie, že ten kto Ayon uniesol si musel byť istý jeho schopnosťami, keď mu doma nenechali nijaký odkaz ani podmienky na vyjednávanie. Navyše tá žena...* Viete prečo som tu a čo chcem. * prehovoril nakoniec rozvážnym tlmeným hlasom, ktorý však v sebe nezaprel náznak tvrdosti. Mierne naklonil hlavu nabok a nadvihol obočie.* Takže čo s tým mienite robiť?

*Presne ako očakávala, napokon vyšiel zo svojho úkrytu. Už na plese nadobudla určitú mienku podľa toho čo videla, nevyzeral na chlapa, čo bude dlho chodiť okolo horúcej kaše. Nepohla sa ani o kúsoček, len stála a čakala.* prajem pekný večer* odvetila bezfarebným hlasom, nebolo treba predstierať zdvorilosť.* viem prečo ste tu aj čo chcete a viem čo treba aby ste to dostali.* vytiahla ruky z vreciek a ukázala na neďalekú debničku* asi vám je jasné, že zbrane treba nechať tu, no aj to, že ja ozbrojená nie som. Uprednostňujem pokojnejšie cesty pre riešenie, hlavne ak je jednoduché ako toto. Takže odložte zbrane nech prejdeme k veci, prípadne na mňa kľudne čosi vytiahnite, no rozlúčte sa so svojím dievčatkom...* v hlase neznela vyhrážka, len holý fakt. Smrť bola čosi, čoho sa nebála a aj preto prišla neozbrojená.* chceme od vás len jednu službu a potom môžete odísť, ako rýchlo to bude je vec vašej šikovnosti...* ešte raz kývla k debničke a vytiahla drobný prístroj na hľadanie zbraní. Nemohla si dovoliť doviesť tam ozbrojeného chlapa.*

*Pohlédla na spolupracovnici a potutelně se usmála.* Už? Ty jeho vize jsou docela rychlé. * poznamená a pak přestane agentce zarývat podpatek do hrudníku a místo toho ji zvedne na nohy.* O nic se nepokoušej.* Zasyčí a přiloží jí ruku na záda. Ona nepotřebuje žádné zbraně, aby ji donutila jít kam chce. Cassie věděla moc dobře, jak má lidem způsobit bolest. Přeci jen, v tom spočíval její "dáreček". Jemně na ni zatlačí, aby jí způsobila lehkou bolest, vycházející ze všech nervových zakončení a nakonec ji donutila pohnout se ke dveřím.* Jdeme.

*Nemusel by byť nijakým géniom, aby rozoznal, že žena stojaca oproti nemu sa svojmu remeslu venuje už istý čas. Ani raz nezaváhala a premeriavala si ho pohľadom rovnako skúmavým a ostražitým aký bol aj ten jeho. Dokonca nezabudla ani tú najdôležitejšiu časť, svoju bezpečnosť, a tak sa len rýchlo neveselo uškrnul a spoza opaska, ktorý mu prekrýval dlhý čierny sveter vytiahol zbraň. Chvíľu ju ešte poťažkal v ruke no potom predsa len „ poslušne“ odhodil do pripravenej škatule. Naostatok sa ešte zohol, vyhrnul nohavicu nad pravé lýtko a z puzdra uvoľnil nôž. * Mám už vašu dôveru alebo by ste to predsa len radšej skontrolovali...* prehovoril prikročiac k žene takmer na dĺžku vystretej ruky a nôž bez obzretia s presnosťou hodil do škatule k zbrani.*

*Aj napriek tomu, že spravil to čo chcela a teda poslušne zbrane odložil, úsmev na jej tvári nebol spokojný. Nepatrila k tým, ktorý podceňovali súpera ani sa neusmievala a nehrala na víťazku, kým ňou skutočne nebola.* nevyzeráte na ten typ, čo chce byť hrdina na úkor zdravia svojej drahej, takže netreba.* pohla sa smerom do jednej z chodieb, naznačiac mu nech ju nasleduje. Jeho dievčatko bolo v inej časti dobre zaistené, takže jeho pokusy by nedopadli dobre pre ňu, ani pre neho. Pár krát zabočila, niečo naťukala do stroja pred jednými dverami a pustila ho dnu. Miestnosť bola v šere, no len čo luskla prstami, svetla sa rozsvietili a osvietili izbu s dvoma kreslami a jednou pohovkou, pred ktorým stál nízky konferenčný stolík.* dáte si niečo na pitie?* spýtala sa, kráčajúc k skrinke, kde bolo okrem pitia aj niečo k jedeniu. Cassandra bude chcieť byť pri rozhovore tiež, takže nebolo sa kam ponáhľať* čo myslíte, čo od vás chceme pán Constantine?

//fujtajbl, to čo za schopnostný podraz. Dúfam, že za rohom sa stretneme aj s Harrym:P//

Telarionská agentka

*Na pokyn sa postavila a vybrala určeným smerom, no len čo spravila pár krokov, pocítila hroznú bolesť. Jediná slabosť, ktorú si v tej chvíli dovolila, bolo tiché vydýchnutie, len čo pominula, ale jej odozvu v sebe pociťovala neustále. Telo protestovalo proti ďalšiemu pohybu a pokúšalo sa dať prednosť mysli, uvažujúcej ako niečo také mohlo vzniknúť. Nevidela predsa, že by na ňu tá ženská vytiahla nejaký typ mučiacej zbrane, tak ako potom mohla...? Andrew síce sníma tep jej srdca, ale nie nervovú činnosť, ak by si niečo aj všimol, len ťažko by to mohol identifikovať.*

*Když uviděla, že agentka se ne a ne pohnout, přitlačila ještě víc.*Jdeme. * přestala ji mučit a zezadu do ní strčila. Procházely chodbami pod skladištěm a Cass si dávala dobrý pozor, aby nešláply někam kam nemají. Nerada by přišla o další zábavu na seznamu. Nepříjemně štěkla na dvě gorily stojící před místností, kde držela Ayon, aby se přestaly vybavovat místo hlídky a agentku dostrkala dovnitř.* Mám tu pro tebe společnost, ale asi si jí moc neužiješ. * otočila se k Ayon a odpoutala ji. Na její místo posadila agentku a než odešla, ještě zadala gorilám několik neurčitých pokynů a vyrazila do výslechové místnosti. Constantine se bude lépe přesvědčovat, když uvidí zděšený výraz svojí maličké.* Když budete poslušní, nic se vám nestane.* řekla zklamaně. Ale co, má tu ještě tu agentku. Nakonec bez varování otevřela dveře a přiložila Ayon spoušť ke spánku.*

//jsme domluvené //

* Kráčal niekoľko krokov za ženiným chrbtom a v šere, do ktorého sa halila kamenná chodba sa na okamih dotkol jej steny. Vízia bola krátka, ale o to mocnejšia takže zovrel pery a na čelo mu vystúpili drobné kropaje potu. V tejto budove sa odohrávalo viac zverstiev než očakával a zachovať si pri ich prezeraní chladnú tvár sa zdalo byť spočiatku nad jeho sily pretože cítil každú bolesť akoby ranu utŕžil sám. Nakoniec sa mu ale podarilo nadobudnúť vyrovnanosť lebo jediná osoba, na ktorej mu záležalo a ktorú chcel mať v bezpečí bez ohľadu na seba bola Ayon. Vstúpil do miestnosti a postavil sa k pohovke bez toho, aby si na ňu sadol. Namiesto toho očami preletel miestnosť a na ženinu otázku ohľadom pitia len pokrútil hlavou.* Ak tomu správne rozumiem nie som na zdvorilostnej návšteve takže akokoľvek je váš návrh pohostinný zároveň je aj mimoriadne nemiestny.* Hlas mal takmer bezfarebný, ale citeľne v ňom bolo poznať chlad, s ktorým vyslovoval jednotlivé slová.* A čo sa týka toho, čo odo mňa chcete mám isté tušenie, ale to si radšej nechám pre seba. Takže kde je človek, ktorý toto všetko spôsobil? Rád by som veci čo najrýchlejšie uviedol na pravú mieru a potom odišiel spolu s Ayon.* hovoril akoby sa celá záležitosť týkala len istého nedorozumenia, ktoré ho unavuje takže nijako nedal najavo obavy ani nepokoj. Dlhé roky jednaní s členmi rady ho naučili ako sa má správne vyjadrovať v napätých situáciách tak, aby osi nezacítili sladkastú vôňu slabosti a nevrhli sa na neho s ostrými žihadlami.*