Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Taliah Nura



*Nemal tušenia či sa s tou svojou spolubývajúcou poznajú dlhšie, alebo len dnešný deň, no cítil z Emy, že si s tým dievčaťom padli do oka, i napriek tomu čo práve povedala, že je iná než ona.*Chápem, aspoň sa môžete dopĺňať. *Predsa len, priateľstvo nebolo len o rovnakých povahách či záujmoch, ktoré ale podobné asi mali, pretože inak by sa nestretli na jednej škole. Chlapci sem často chodili viac z povinnosti než z radosti, no dievčatá, tie nikto nenútil, skôr ich rodiny často presviedčali, nech nebláznia.* Z nepochopiteľného? Myslím že sa jej páči výzva, že do teba bude rýpať a ty budeš vzdorovať, možno jej nejde ani tak o samotné pokazenie než o zábavu čo pri tých pokusoch zažijete. *Kde sa v ňom brali takéto dlhé vety naozaj nevedel. No bol rád že sa Ema ešte nezdvihla a nerozhodla sa pre odchod. Bola zlatá keď sa tak smiala, prirodzene a nenútene, v jeho spoločnosti sa asi moc nikto nesmial. Nútilo ho to dokonca tiež sa usmievať, bolo to trochu neobvyklé, no v konečnom dôsledku nie nepríjemné. Po jej ďalšej vete takmer navrhol, že jej bude robiť spoločnosť, no zarazil sa. Nechcel aby si myslela že ju ide prenasledovať a nenapadalo ho nijaké vhodné vysvetlenie, nebol v rozprávaní s dievčatami moc dobrý. Niežeby nikdy nechodil s žiadnym dievčaťom, no vôbec sa nečudoval, že to vždy stroskotalo.* Myslím že s Aruthom sa nudiť nebude, Je to náš sused a veru on a jeho spolubývajúci vedia rozprúdiť zábavu. *Rozmýšľal, že sa jej spýta kde ich ubytovali, no i to sa mu zdala ako hlúpa otázka. Bol z nej nervózny keď sa tak zamyslel. Konečne niekto aspoň trochu podobný jemu a on netušil, ako sa správať. A následne, keď sklonila hlavu do dlaní ním prešla slabá červeň a zahanbenie.* Ja...prepáč...spravil som niečo? Nechcel som sa ťa dotknúť alebo niečo, ja to s dievčatami moc neviem tak ako som niečo povedal... *Prehral si v hlave niekoľko krát svoje slová a ani len netušil, čo také mohol povedať.*

Niekto kto chce zostať neznámy

Položí pred dvere Eminej a Kalinej izby balíček s Eminým menom. Je v ňom kniha s vyznačenou pasážou. Kniha sa volá Listy pre Therese





Som žobrákom peňazí no boháčom slov. Dovoľ mi to a postavím Ti z nich krátky okamih šťastia. Nebudeš myslieť na bolesť a to, čo ti chýba, pretože ja Ti dám všetko o čo zažiadaš. Zaodejem ťa do najkrajších nežností a z písmen postavím pevné mosty, cez ktoré budeš môcť prejsť ku mne. Chytím Ťa za ruku a ukážem Ti aký nádherný svet tvoríš svojím životom, pretože bez Teba nemajú moje slová dušu ani cieľ. Som Tvojim priateľom a zároveň najväčším dlžníkom...

Ema

Asi máš pravdu. Kala to vidí ako poriadnu výzvu a jediné čo ju na tom bude baviť bude ako dlho budem odolávať.* Ale po dnešnom večeri už Kala vie, že ani Ema nie je taká nevinná a vie si naozaj dobre vymeniť úlohu s ňou a ani tak nezaostáva. Však ešte sa z nej Kala bude čudovať čo všetko je v nej ukryté. Samozrejme ak sa bude mať ako prejaviť, čo dnes večer keď Arutha odišiel aj bolo. Vedela si celkom predstaviť ako sa Kala cítila, keď do nej pre zmenu rýpkala ona.* Áno, počula som už o Maelsovi, ale nemala som tú česť a neviem či povedať, že našťastie. Ale keďže bývame oproti Aruthovi, tak sa mi asi dlho nepodarí vyhýbať sa mu.* Nevedela či si o tom myslieť. Prečo už počula pár slov na jeho osobu a vždy sa tak zhodovali? To naozaj bol takým postrachom školy? Maskot, či čo? Ale očividne ho Taliah poznal, keďže poznal aj Aruthu. Možno bol ich spolužiakom. Ale ako povedal, je ich sused?* Ty bývaš vedľa Aruthu?* Zarazila sa, keď jej tá skutočnosť došla. Ona s Kalou oproti, oni vedľa. No to si teda dobre vybrali. Mať takú príjemnú pánsku spoločnosť. Tuším som v raji! Žiarivo sa usmiala na Taliaha. To zistenie sa jej naozaj páčilo. Ak ju bude Kala znásilňovať a prerábať aspoň vie kam bude môcť utiecť a skryť sa pred ňou. A najradšej by to aj bola pred ním povedala, ale zahryzla si radšej do jazyka. Veď ho nepoznala, nemusel pochopiť význam jej slov. A ten jej citový výlev? To už úplne pokazila. Pre jeho slovách sa okamžite vystrela ako struna a položila mu ruku na rameno.* Ty si nič neurobil, prepáč, to ja.* Zarazená tým gestom, že sa odvážila položiť mu ruku na rameno sa v rozprávaní zarazila a ruku rýchlo stiahla preč.* Prepáč, len som chcela byť chvíľku... Normálna, ale nevyšlo mi to.* Zahryzla si do spodnej pery uvažujúc či žiadosť s ktorou by sa rada na neho obrátila nebola priveľmi trúfalou. No zvedavosť je silná vec a tak sa rozhodla to nakoniec skúsiť.* Nechcelo by sa to robiť mi spoločnosť? Samozrejme ak nemáš niečo na pláne a tak no...

(( Ste hrozne hrozne zlééééé! Furt niečo na mňa vymýšľate a nič mi nepoviete Aj ja chcem vedieť čo je to to to to to s tou knihou A taký dotaz... Slepej knihu? ))

Kala

*Pobavene sa zasmiala. Silno pochybovala, že si bude jej poznámku o jeho zadku pamätať dlhšie ako desať minút, no ktovie. A k tomu, ju by napríklad skôr potešilo než ranilo, keby má deväť z desiatich bodov k čomukoľvek. Jeden bod hore dole, to sa stratí.*No o tom nepochybujem, napríklad za vlasy má hádam aj jedenásť z desiatich *Myklo jej kútikmi i beztak vysmiatych pier a skôr než stihla zastaviť svoju bláznivú ruku, vyšvihla sa na špičky a rukou mu vošla do vlasov, aby mu ich rozstrapatila. Boli parádne, nedalo sa im to uprieť. Len čo ruku stiahla, nevinne zaklipkala očami a pomrvila sa na mieste. Už radšej vypla senzor, ktorý stále poukazoval na jej podivné správanie. Bola podivná vždy, no teraz bola podivne podivná.* Hej, myslím že si. Ten tvoj Maels z teba musí mať radosť keď sa cíti osamelo. *Ona by sa teda nebránila takému mackovi na objímanie. Teda niežeby nemohla objať Emu, alebo vankúš, ale predsa len, ťažko sa to dalo porovnať s takouto veľkou náručou, ktorá by určite hriala. Zamietla predstavy niekam do úzadia, pretože odrazu pocítila ako do nej niekto vrazil. Prekvapene otočila hlavu k mladému dievčaťu, a pousmiala sa.* To nič, netráp sa. *Odvetila na jej ospravedlnenie, veď sa nič nestalo. Najprv si myslela že dievča niečo ide ešte povedať, keď tak hľadela striedavo na ňu a striedavo na Aruthu, no napokon čosi len zamrmlala, nepočula čo a utekala od nich preč.* Myslím si, že to bude dosť zaujímavá historka. *Pokrútila hlavou na jeho vetu, o tom, že by to nebolo nič zaujímavé pre ňu. Skôr sa nazdáva, že to by ešte mohlo byť pekne veselé, i keď, možno zachvíľu zažije naozaj niečo podobné na vlastnej koži* Ja viem že som asi divná, ale ja sa vlastne teším na to, čo nás čaká. Nevidím to tak čierne, veď všetko sa dá umyť, ale také spomienky zostávajú v hlave dlho...

Taliah Nura

*No u výziev to tak býva. Tú jej Kalu to určite bude baviť do chvíle, kým sa jej to nepodarí. Stávalo sa predsa často, že niekto mal cieľ a vo chvíli ako ho dosiahol ho to už nebavilo a stratilo svoj význam. No Ema vyzerala na také slušné dievča, asi bude mať Kala dosť práce s dosahovaním svojho cieľa.* Keď budeš mať problém s odolávaním, kľudne príď na návštevu, nejako sa jej už zbavíme *Ponúkol odrazu, musel pevne veriť, že z tohto dievčaťa sa onedlho nestane ďalšia vymetačka žúrov, i keď, silno pochybuje. V niečom ju tá jej spolubývajúca asi skazí, v niečom určite zmení i Ema ju, no napriek tomu mal pocit, že Ema to nejako zvládne i bez veľkých obmien.* O Maelsovi toho budeš počuť ešte dosť a predpokladám že po dnešnom večeri sa toho napočúvaš hlavne zajtra až až. *Zasmial sa, pretože Maels je hlavný organizátor uvítania prvákov, takže jeho meno sa skloňovať určite bude. Náhle si uvedomil čo to povedala. Býva oproti Aruthu? Veď to sú v podstate „susedia“. Mal taký zvláštny pocit, že túto poslednú voľnú izbu na chodbe im vybavili práve tí dvaja alebo jeden z nich.* Myslím, že ak budeš chcieť tej Kale ujsť, nebudeš to mať ďaleko, lebo áno, som Aruthov a Mealsov sused, len kludnejší než oni dvaja. *Dodal s úsmevom, ktorý bol cítiť i na jeho tóne hlasu.* Neviem prečo máš pocit že nie si normálna, ale môžem ťa ubezpečiť, že ako nenormálna mi neprídeš a spoločnosť ti budem robiť rád. Aj som ti to chcel navrhnúť len...nechcel som ťa tým obťažovať alebo tak...*Napadlo ho, že toto priznanie nemusí byť také zlé, nech si nemyslí že mal niečo v pláne. Veď jej sám povedal, že sa tam len tak skrýva.* Aspoň budeš mať osobného sprievodcu týmito spletitými chodbami *Zasmial sa a pomaly vstal.*

Arutha

*Jej gesto s jeho vlasami ho naozaj prekvapilo. Nielen že sa na tom dobre zasmial, aj na následnom palochom stiahnutí ruky späť, ale zároveň že to jednoducho urobila. Vari nepoznala to, že chlapi bývajú na vlasy niekedy hákliví? Mala odvahu, to jej musel uznať a páčilo sa mu to. Navyše tá spontánnosť bola viac než príjemná. Aspoň sa nepretvarovala a bola naozaj príjemne bláznivá. Dievčatá tu, boli buď priveľmi plaché, ako Mey, alebo priveľmi sebaisté a aj keď s nimi vychádzal dobre, lebo sa snažil vychádzať dobre so všetkými, dievča ako Kala znamenalo príjemné osvieženie, ktorému sa viac než tešil. Ale ten priteplený úsmev mu z tváre zmizol okamžite keď si predstavil ako ho Maels objíma.* Och fuj, len to nie. Ty ma objímať môžeš, ale nikto z mužského pokolenia, tobôž nie Maels!* Tá myšlienka naozaj nebola moc príjemnou a romantickou ako byť v objatí s dievčinou. A keď si tak predstavil Kalu... Našťastie sa tam zjavila....* Mey?* šepol prekvapený sledujúc ako už trielila preč. Spoznal ju hlavne podľa správania, ktoré by nezakryla nikdy. Ale vyzerala naozaj úchvatne! Klobúk dolu. Očividne sa škaredé káčatko premenilo v krásnu labuť. Svoju pozornosť však rýchlo upriamil na Kalu, aby si nemyslela že ho Mey zaujíma viacej než ona, čo by vôbec nebola pravda, len bol mierne v šoku. V pozadí hrala príjemná pomalá hudba, ktorú poznal a vzal Kale pohár z rúk a s tým jeho ho položil na stôl.* Rád ti tú historku porozprávam za tanec.* No neplánoval čakať na jej možnú zápornú odpoveď. Jednoducho ju vzal za ruky a s úsmevom na perách a pohľadom upretým do jej očí, cúval smerom k parketu.* Ja a Maels sme vtedy schytali asi najviac.* Začal pomaly aby jej nedal ani najmenšiu šancu na odpor a na parkete jej jemne ovinul ruku opolo pása a ľavou rukou chytil tú jej pravú.* Týždeň po tomto večerieku sme boli kuriatko Maelsko a ja lentilka Aruthko.* Ale to boli zlaté dobré časy!* Niekto šikovný, našťastie už na škole nie je, na nás oboch vylial vedro medu. Na Maelsa šlo vrece peria a na mňa lentilky.* Nebolo to až také prekvapujúce, ani nič svetoborné, ale pobavili sa poriadne.* Najhoršie bolo, že sa nenašla žiadna slečna, ktorá by tú všetku dobrotu rada spapala zo mňa!* Ten najsrdcervúci pohľad na aký sa zmohol nahodil na dokonalej tvári. AKoby mu to zlomilo srdce, no dlho tak nezotrval a o chvíľu mu pery brázdil zubatý úsmev.* No na tvojom mieste by som si nebol istý, že všetko sa dá zmyť. Pri Maelsovi človek nikdy nevie. A keď sme pri tom, tamto je Maels.* Ukázal jej na tancujúci pár, asi ten najčudnejší aký kedy videl. Obaja boli vyfintení akoby šli na svadbu, aj Mey, aj neobvikle Maels. Takmer ho ani nespoznal. Ale už sa nečudoval kde sa chlapec toľko flákal. Určite riešil svoju fruzúru a teraz rieši Mey. Chúďa dievča.*

Ema

*Prísť k nemu na izbu? Skryť sa pred Kalou? Vôbec nie zlý nápad, ale aj tak sa poriadne začervenala nad tou myšlienkou.* Určite to niekedy využijem a prídem sa tischovať pod perinu nech ma nenájde...* Zasekla sa, lebo to čo povedala prestrelila. Jej červeň nabrala na intenzite. To kde nabrala také myšlienky schovať sa mu pod perinu? A ešte k tomu to povedať nahlas? Naozaj sa zbláznila. Zase si schovala tvár do dlaní a zastonala.* Trepem somariny!* pípla do dlaní zničene. Mala by sa ísť niekam zahrabať, lebo toľko hlúpostí čo povedala jemu za tých pár chvíľ ešte nepovedala nikdy. Ťažko sa postavila, keďže najradšej si chcela tvár schovať niekam do zeme, aby nevidel tú červeň v jej očiach. Navyše sa ho musela opýtať ešte niečo, čo ju privádzalo do väčších rozpakov. Asi nemala navrhovať tú prechádzku.* Budem ti vďačná za spoločnosť a sprievodcu, no...* Stíchla neschopná pokračovať. Ako sa ho to mala opýtať? Vedela, že keby jej to dovolil fungovalo by to, lebo podľa toho čo stihla za ten čas pri ňom zistiť bola skutočnosť, že bol asi rovnako vysoký ako Arutha, možno trochu vyšší a chudší, ale aj tak bol mocným a myšlienka možnosti stratiť sa mu v náručí.... No ako to mala zo seba vytisnúť?* Vieš, hm... ja mám trochu problém chodiť pomedzi toľkých ľudí...* Opäť chvíľka trápneho ticha, hlbokých nádychov a tichých vzdychov.* Nemohla by som sa ťa chytiť?* A znova to koktavé ticho.* Vieš, tak okolo pása.* Naozaj to zo seba nakoniec dostala? Fakt už blázni! K slovám o tom, že jemu nepripadala nenormálna sa radšej nevracala. Aspoň pre jeden večer nechcela byť tou slepou.* Samozrejme, že potom by som ťa pustila.* Dodala nakoniec rýchlo aby si nemyslel, že by sa chcela po ňom vešať celý večer, čo by jej síce nebolo nepríjemné, ale tak no..*

Kala

*Chalani a objímanie. Ako bolo a bude vždy dobre byť v tomto dievčaťom. Beztrestne a bez zvláštnych pohľadov môcť objať chlapca i dievča. Veď dievčatá sa môžu i za ruky držať a málokto sa díva čudne, zatiaľ čo u chalanov je i nejaké to objatie dosť povážlivé. Diskriminácia ako sviňa, ale tak, viditeľne im to aj tak nie je pochuti.* Som rada že ja toto špeciálne povolenie mám *Ešte mať tak odvahu využiť to...ale veď raz možno.Prebehlo jej šikovne hlavou, no rýchlo pokračovala v rozprávaní.* raz možno využijem *Rýchlo sklopila zrak k podlahe, akoby ju tam niečo nadmieru upútalo a predstavovala si hocičo, čo by zabránilo červeni hrnúť sa jej do líc. Tá metóda zvyčajne zaberala, takže dúfala, že teraz to nebude iné. Výhodou jej červenania ale bolo, že ona nebola žiadna svetlovláska, na ktorej by červenanie priam svietilo. No i k zasvieteniu sa dostalo, pretože po vyzvaní k tancu jej už nijaké uvažovanie nad ktovie akými bielymi králikmi ako pred chvíľou nepomohlo. Tancovanie? Naozaj tancovanie? Zbláznil si sa? To nie...* Ja...to.... *A už ju ťahal. Celá v rozpakoch si uvedomovala že ju drží za ruky a uprene hľadí do jej očí. Najradšej by sa prepadla pod čiernu zem, tak sa červenala a vydesene rozmýšľala nad tancovaním. Niežeby netancovala, lenže jedna vec bola tancovať bujaro a len tak zo zábavy a druhá tancovať s ním na čosi pomalé, kde ju pravdepodobne od nervov postúpa po špičkách a ktovie čo ešte.*...to nie je dobrý nápad. *Vyšlo jej napokon z úst a oči skĺzli niekde na jeho hruď. Predsa len, bola popri ňom drobná a...ťažko a teraz dívalo do jeho očí, hlavne keď z nej sálalo také teplo z toho červenania, že aj vajíčko by usmažil na jej lícach.* Myslím že ti postúpam po nohách. *Ledva otvárala ústa keď to hovorila. To červenanie jej neschádzalo z líc, bol tak blízučko a bolo to také príjemné. Našťastie začal rozprávať a ona sa konečne odhodlala pridvihnúť hlavu, veď nemôže celý tanec hľadieť ako taká trubka na jeho hruď. No jeho historka ju donútila zasmiať sa a predstaviť si tú scénku, keď bol celý od lentiliek.* Slečny vôbec nechápem, ja by som si také lentilky dala. Viem že všetky chutia rovnako, ale často krát keď ich mám vysypané ich jem tak, aby mi na konci zostalo po jednej farbe s každej a potom váham, ktorú zjesť prvú a ktorú si nechať ako poslednú. Je to trochu...šibnuté... *Výborne. Len mu rozprávaj samé trápnosti, vôbec si nebude myslieť, že si ušla z nejakej kazajky...Otočila však radšej hlavu smerom kde mal byť Maels a prezrela si ho. Náhodou, vyzeral celkom normálne.* Tak predsa má spoločnosť a tá nevyzerá žeby jej to nejako...vadilo...*Otočila k nemu usmiatu tvár, uvedomiac si, že to dievča je tá Mey, ktorá do nej narazila. Napokon sa jej to bytie tak blízko pri tanci aj začalo páčiť.*

Mey Small



Maels.* zašepkala prekvapene a nechala sa ním doviesť na tanečný parket. Za celý ten čas neodtrhla pohľad z jeho tváre a keď náhle zastali musela zakloniť hlavu. Srdce sa jej znovu prudko rozbúchalo no tentoraz nie bolesťou, ale príjemným vzrušením. V tom okamihu sa zdalo, že je naozaj ľahké na všetko zabudnúť, pretože sa na ňu ešte nikto nedíval tak ako on. Akoby v celej miestnosti bola len ona a nikto iný hoci sa okolo nich pohybovalo čoraz viac ľudí. Keď sa jej uklonil mala chuť natiahnuť ruku a dotknúť sa jeho vlasov, ktoré mu tentoraz voľne padali do tváre. Obaja boli iní, ale svoju premenu nevnímala tak intenzívne ako Maelsovu. Vložila si ruku do jeho širokej dlane a mohla len dúfať, že nepocíti ako sa jej chveje. Pomaly k nemu pristúpila a keď ju objal okolo pása druhou rukou zľahka spočinula na jeho ramene, pretože k plecu nedočiahla. Boli k sebe tak blízko ako vtedy na ostrove v provincii, ale tentoraz to bolo iné, ona sa cítila inak a Maelsove slová jej sfarbovali líca horúcou červeňou. Ešte stále na pokožke krku cítila jeho horúci dych, keď jej šepkal do ucha. Možno keby nemal taký vážny hlas ani by mu neuverila, ale aj takto v nej bojovala neistota s prudkou radosťou. Tvár sa jej rozžiarila úsmevom, keď k nemu znovu zodvihla pohľad, v ktorom si mohol prečítať ako ju potešil.* Ďakujem, ja... myslela som...teda, dúfala som, že...* nakoniec len mávla rukou a rozpaky jej zavreli ústa. Na okamih si oprela hlavu o jeho rameno a pohľad jej celkom mimovoľne padol do sály. Ako by mu to mohla povedať? Možno by si pomyslel, že to na neho celý čas len hrala a neuveril by jej, že to, čo cíti je naozaj skutočné. Jeho blízkosť ju dokonale vyvádzala z miery a mala pocit, že v tomto nemôže veriť už ani sama sebe. Bol to len jeden deň a jedna noc a zajtra bude opäť všetko ako predtým. Muselo to tak byť. Zaklonila hlavu a s jemným úsmevom sa mu zadívala do očí. Nasledujúce slová z nej vyleteli skôr ako ich stihla zadržať.* Aj ty si veľmi očarujúci Maels.* v tom okamihu znovu stúpila Maelsovi na nohu a vypadnutie z rytmu jej poskytlo zámienku na to, aby sklonila hlavu k parketu. Trochu sa pritom odtiahla a ospravedlňujúco zahabkala.* Prepáč, toto mi veľmi nejde. Ja takto netancujem, teraz prvýkrát.* vlastne sa tým snažila ospravedlniť aj z toho, že na krátky okamih mu stúpila na obe nohy a pár krokov sa na nich len tak „zviezla“.* Bolí to? To je dobre Maels už so mnou nemusíš tancovať...* pomyslela si na svoj zašitý kútik a na to ako by sa do neho utiahla. Možno by sa jej nakoniec aj podarilo usporiadať si zmätené myšlienky.*

// tá kniha je od Fantóma a samozrejme je písaná brailovým písmom mal to byť taký symbolický darček vieš //

Arutha

Nevadí ak mi postúpaš po nohách.* Usmial sa prívetivo.* Ak chceš, kľudne sa mi postav na nohy a budeme tancovať tak.* Nemala opätky čo si už stihol všimnúť takže to nemal byť problém. A pri jej mušej váhe už vonkoncom. Stačilo ak by sa mu postavila na jeho nohy a on by ju viedol. Nič ľahšie pre ňu urobiť nemohol. Iba ju viesť. No mal tušenie, že ju ten tanec úplne odrovnal čo sa týkalo jej sebaistoty. Červenala sa ako semafór a hodnú chvíľu sa na neho ani nepozrela. Samozrejme, že si to všimol. Veď to sa ani nedalo nevšimnúť si, že celý čas sa jej díval na vlasy a nie do očí. Ale potom ju to prešlo a naozaj ho potešilo keď sa odvážila pozrieť mu do očí. Keby bol taký venoval by jej nejaký koemntár, ale riskovať že sa opäť bude dívať na jeho hruď? To veru nechcel. Preto sa len chápavo usmial a rozhodol sa venovať téme, ktorú tak pekne načali.* Vieš o tom, že tým slečnám sa aj ja čudujem? Veď som bol ako jeden veľký cukríček. Mylsle som, že to je sen mnohých žien.* Smial sa, lebo trepal dve na tri. Ale niečo na tom pravdy bolo. Nebolo žiadne dievča čo by z neho dávalo dole cukríky, ale on vlastne ani nehľadal. S Maelsom sa smiali ako somári tak hlasno čo im hlasivky a ubolené bruchá dovolili a celý večer tak pretancovali. A potom to jednoducho šlo dole. Bez pomoci či už vyžiadanej alebo ponúknutej.* Páči sa mi ako ješ lentilky. Myslím, že by sme si boli vtedy rozumeli.* Povedal s akýmsi zvláštnym hlasom, akoby s nostalgiou, ale oči a aj pery sa mu stále rovnako prívetivo usmievali. Pohľad však uprel na Maelsa.* Poviem ti, že on tak vyzerá iba teraz. Vlastne ho ani nespoznávam, lebo Maels nosí obrovského kohúta, roztrhané džíny, kožené bundy a má nemožný vkus na kombinovanie niektorých vecí.* Ale aj tak sa usmial a nemyslel to tak kriticky ako to vyznelo.* Má svoj štýl a dnes sa ho asi zriekol. Žeby kvôli Mey? A ani sa nepochválil!* Iba pokrútil hlavou "vytriasajúc" myšlienky na ich dvoch. Však on ho ešte neskôr vyspovedá kvôli informáciam. Celkom isto mu niečo ušlo a nebol to moč do treniek.*

(( Škoda, už som sa tešila, že si z Kaly urobím otroka a bude mi čítať ))

Taliah Nura

*Keby na to sama neupozornila, vôbec by si jej slová nevysvetlil nejako povážlivo, predsa len, kde sa dalo dobre skryť ak nie pod perinou? No ona sa zjavne obávala, že on si to vysvetlí nejako inak, než to myslela ona. Vedel si veľmi živo predstaviť hneď niekoľko tvári svojich spolužiakov či iných študentov, ktorý by jej s radosťou poskytli svoju perinku preto, čo ju asi napadlo hneď ako sa preľakla.* Moja perina ti je k dispozícií, myslím že sa pod ňou skryješ veľmi šikovne. Ak bude treba, poskytnem ti i nejakú lampu a krížovky, nech sa nenudíš kým ťa bude hľadať niekde v skrini...*Rozhodol sa napokon tváriť, že si nevšimol jej reakciu, nech nemá obavy, že si niečo zle vysvetlil. Nechcel aby sa cítila v strese pre jeho osobu, či pre svoje slová. Náhodou bola rozkošná keď takto spontánne hovorila všetko, čo ju napadlo. I keď, to skrývanie sa do dlaní bolo tiež podarené. Keď zo seba začala dostávať ďalšie vety, zvedavo čakal čo chce povedať, i keď to z nej išlo ako z chlpatej deky. Keď jej slová ale zazneli v relatívnom tichu, potlačil prekvapený výraz, i keď, keby sa na neho dívala, určite by si všimla ten zmätok v jeho očiach. On z nej naozaj začínal byť nervózny a nesvoj hádam viac, než ona z toho, že toľko rozpráva a má pocit, že rozpráva hlúposti. On dievčatám asi naozaj nerozumie. Ale po tejto chvíli mal taký pocit, že im úplne že nerozumie. Niežeby v tom videl problém alebo tak, dokonca sa mu to nezdalo ani nepríjemné, len to akosi nechápal, veď vo dvojici sa jej musí kráčať v dave horšie či nie? Na krátky okamih normálne zauvažoval, či ju niekto neposlal aby si z neho vystrelili. No červeň sa nedala predstierať, kokstavosť áno, no červeň to asi nie a tak prišiel k nej a opatrne jej položil ruku okolo pása, zahryznúc si do pery.* Ehm...a čo by si chcela vidieť ako prvé?

Maels

*Bola krásna, naozaj mu vyrazila dych a on stratil všetky svoje vtipné hlášky na zmiernenie situácie a absolútne nevedel čo povedať, ako zareagovať a či azda niečo urobiť. Preto len mlčal, tvár mal opretú o jej hlávku a oči mierne prižmúrené. Akoby sa na noc stal princom na bielom koni. Len s tým, že ona bola krásna ako princezná, on asi ako tancujúci medveď v ružovej sukni. Už len mu chýbalo ku šťastiu začať si spievať: Medveďku daj labku,... Ticho sa zasmial a na chvíľu zaklonil hlavu akoby hľadal oporu v nebesiach. Panebože čo sa to deje? pýtal sa, lebo naozaj nerozumel tomu čo sa dialo. Vari bol dnes nejaký začarovaný deň? Lebo tak mu to pripadalo. A všetko odštartoval Arutha keď prehral s Mey. A ona teraz vyzerala akoby získala stratenú rovnováhu a sebadôveru. Čo nebolo zlé, naopak bolo to moc moc dobré. Ale čo sa to dialo s ním do pekla? Odmäkol mi mozog, ak som aj nejakú tú štipku mal? Alebo sa presunul niekam inam? Trochu nižšie do gatí? Až vytreštil na ňu oči keď mu tak krásne povedala že je očarujúci. Ani sa nečudoval, že mu poskákala po nohách, lebo vtedy aj on sám stratil tempo. Prekvapila ho a vedel, že by sa patrilo nato niečo odpovedať aby nevyzeral ako taký hulvát. Ale to čo jej chcel povedať nemohol. Niečo v štýle kde stratila rozum, či jej neprimrzol vo vode keď sa tak dnes svorne čvachtali.* Ehm... Ďakujem, Bauky. Aj keď asi si ma s niekým mýliš.* Neodpustil si to no, ale rozhodne ju neplánoval pustiť. Pritiahol si ju k sebe a ako pierko ju nadvihol tak aby sa mohla postaviť na jeho nohy.* Takto sa nebudeš môcť vyhovoriť, že si mi stúpila na nohy, keď mi na nich stojíš.* Usmial sa a znova sa začal v miernom tempe pohybovať. Veď to nebolo až také zlé. A takto ju mal na chvíľu tesne pri sebe.* Si ako princezna z rozprávky, uvedomuješ si to, Bauky?* Len nevedel povedať z ktorej rozprávky.*

Kala

*Zaváhala a snažila sa rýchlo pouvažovať nad tou ponukou. Lenže ak by si stúpla na jeho nohy, bola by tak moc blízko, žeby určite cítil ako jej strašne bilo srdce. Nedalo by sa to necítiť a preto sa iba vďačne usmiala ale pokrútila hlavou.* Raz sa to budem musieť naučiť i tak a nebudeš ma predsa nosiť na nohách, nevážim päť kilo, ale ďakujem. *Vďačnosť sa jej odrazila i v očiach, ktoré teraz nespúšťala z jeho tváre a spomenula si na detské časy.* Irónia je, že keď som bola malá, rodičia ma nútili chodiť na balet. Neznášala som to. Boleli ma z toho prsty a neznášala som tie predpísané šatočky čo sme museli nosiť ako úbor a tiež, že mi zakazovali nosiť obľúbené topánky, lebo na balet sa podľa nich nehodili. Je ale pravda, že som aspoň vedela spraviť šnúru*Zasmiala sa pri tej spomienke. Tie časy ale z duše neznášala. Ani nie tak pre balet, ten by taký zlý nebol, ale preto, že ju nútili. Nútili ju robiť niečo čo nechcela, nosiť niečo čo nechcela a nútili ju byť vážnou akoby mala tridsať a nie trinásť, či koľko rokov to vtedy mala.* Hmm...no ale či aj tunajších žien. Vieš, tu skôr asi očakávajú spotených a špinavých od oleja alebo niečoho iného *Zachechtala sa a ihneď si ho takého špinavého predstavila. Vlastne, nebola to taká zlá predstava, jej by sa to možno tiež páčilo. Ale zase lentilky...* To znelo akoby sme si teraz nerozumeli *Povedala pobavene, i keď bolo cítiť že len žartuje. Ale na tie lentilky cekom aj dostala chuť. No nechala ju zájsť a opäť so zvedavosťou pozrela k jeho spolubývajúcemu. Takže sa dnes vyfintil? Určite preto dievča, veď, prečo iné.* Myslím že väčšina ľudí si to o nemožnom vkuse myslí aj o mne, v tomto ho asi chápem. Asi sa nám len nechce riadiť pravidlami, ktoré si niekto vymýšľa...a...no, možno sa mu páči to dievča, keď sa tak pozmenil...

Ema

*Uvedomoval si aký bol Taliah úchvatný keď rozprával o tom, že jej ešte aj krížovky ponúkne alampu a nesmial sa tomu jej nápadu skryť sa pod perinu? Asi nie, ale i tak mala chuť si to čo najskôr vyskúšať a naozaj sa skryť k nemu do postele a zakutrať sa do jeho perín. Už len kvôli tej zmyselnej vôni ktorá z neho sálala a ona ju ucítila naozaj silno, keď ju objal okolo pása. Mohla sa mu celá skryť pod rameno. Stačilo zaboriť tvár do jeho hrude a bolo by. Pokojne sa k nemu privinula, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec v jej živote a vôbec nie novinka, a objala ho rukami okolo pása. Ľavou cez jeho brucho a pravou zase cez chrbát. Takto sa cítila istejšie. Mohli kľudne vyraziť a ísť tak aj hodiny a vôbec by jej nenapadlo pustiť sa ho. Kam by chcela ísť? Vedela presn čo ju lákalo najviac.* Provincie!* šepla fascinovane, lebo počula o tom mieste naozaj iba krásy. Thomas jej ho popísal priam ako raj na zemi. A odvtedy sa na iné miesto v akadémii netúžila dostať viac ako tam. Teraz k tomu musela ešte pripísať aj túžbu dostať sa k Taliahovi pod perinu. Lebo to bolo rovnako vábivé ako provincie. Ale najskôr sa tam musela dostať aby mohla povedať že sú naozaj také krásne ako nad nimi uvažovala predstavovala si ich. A teraz vedela, že si bude predstavovať aj jeho keď pôjde spať. Vždy tak zaspala lepšie a niekedy sa jej myšlienky preniesli do snov a ona mohla snívať svoje sny.* Alebo máš lepšie miesto? Ja to tu vlastne vôbec nepoznám, iba som o provinciách počula z rozprávania.* Ak existovalo aj krajšie miesto než ono, tak ju mohol zaviesť hocikam. Len aby bola s ním, lebo to bolo naozaj príjemné.*

Arutha

Máš pravdu. Možno by sa po mne vrhli keby som smrdel a bol by som od oleja.* Začal sa smiať, keďže tá predstava až taká lákavá nebola. Ale ak ich nelákali lentilky, tak čo by ich lákalo potom? Možno fakt ten olej a podobný bordel. Keby to tak bol vedel! Neprestával sa smiať ani keď rozprávala o balete.* Neber to v zlom, ale teba si ako baletku predstaviť neviem. Na balet treba prísnu disciplínu a nemyslím že dokážeš vydržať dlho s vážnou tvárou.* Veď bola dosť podobná Maelsovi, až nato že bola jeho slabším odvarom. Akoby mladšou sestrou, či Maelsom v malom vydaní. Aj keď to bolo len a len dobré.* No nemám pocit, že si teraz nerozumieme, ale vtedy by sme si asi rozumeli asi viacej. Alebo teraz by sme si rozumeli ešte viacej?* Už začínal hovoriť hlúposti zase. Nevedel sa vykoktať a to chcel iba povedať, že keby bola ona na škole v jeho ročníku, teda by bola prišla pred dvomi rokmi, tak možno by teraz neboli iba takými priateľmi, ale možno čosi viacej. No uvedomoval si, že bude dobré ak jeho narážku Kala nepochopí. By si teda o ňom pomyslela.* Mne sa tvoj štýl páči. Si iná, si sama sebou ako aj Maels. Ktorý teraz stratil rozum... A to je najhlavnejšie, lebo nestrácaš vlastnú tvár, nehráš sa na niekoho kým nie si a to je v dnešnom svete naozaj vzácne.* Priveľmi mudroval, no čo. Ale čo bolo horšie než faloš? Radšej by mal človek vedieť do čoho ide, respektíve s kým sa rozpráva ako to zistiť až by bolo priveľmi neskoro.* Že sa mu páči Mey?* Opýtal sa prekvapene.* Nie, to nehrozí. Maels nie je z Marsu ako sa o mužoch rozpráva. On je z Pluta. U neho nehrozí niečo také.* Aj keď teraz to vyzeralo naozaj zaujímavo a za svoje tvrdenie by nebol dal teraz ruku do ohňa.*

Mey Small




*Možno prvýkrát videla, že Maels je v rozpakoch pre to, čo povedala a táto skutočnosť ju príjemne potešila. Znamenalo to, že jej odhad z popoludnia bol správny. Potuteľne sa usmiala, ale potom na okamih zabudla dýchať, pretože pod nohami už necítila pevnú zem a jej mizerné tancovanie prešlo do ladného pohybu, ktorý nemohol vzísť od nej. Prekvapene sa na Maelsa pozrela a už chcela namietať, keď vyslovil tie slová, ktorými jej vzdal vietor z plachiet. Ona a z rozprávky? Musela sa zasmiať zvlášť, keď si spomenula na to ako nemožne zmaľovaná bola ešte pred hodinou. Smiala sa trochu nervózne a hoci to bolo nemožné mala pocit, že je vzduch v celej sále presýtený Maelsovou vôňou. Nevtieravou a typicky mužskou. Zvláštne akoby sa jej na okamih zakrútila hlava, ale možno to bolo preto, že sa v tanci spoločne zatočili. V ich blízkosti zahliadla niekoľko tancujúcich párov a nakoniec aj Arutha s tým neznámym dievčaťom. Odvrátila tvár a na okamih sa s tuho zažmúrenými očami oprela o Maelsovu hruď. Teplo jeho tela bolo zvláštne upokojujúce a ohúrilo ju, že si to uvedomila až teraz. Slabo pokrútila hlavou a pevnejšie sa ho chytila za rameno akoby sa bála, že znovu dostane závrat a spadne.* Žiadna rozprávka Maels. Len pár farieb.* Ale Maels nijaké farby nepotreboval. Predstavovať si ho ako si maľuje riasy a na viečka nanáša samotieňovaciu pásku, aby sa skrášlil spôsobila, že sa tlmene zachichotala a aby odviedla rozhovor na bezpečnejšiu pôdu radšej sa znovu zaklonila a pozrela mu do tváre. Nemohla to na neho len tak vysypať, a tak sa ho pevne chytila pliec a nadvihla vyššie k nemu, aby mu mohla pošepkať do ucha.* Kedy plánuješ použiť veď vieš čo? Ešte si si to nerozmyslel? * nechcela priamo hovoriť o lepidlách. Naokolo bolo dosť párov aj keď sa asi každý venoval svojmu partnerovi. *

Taliah Nura

*Už dávno ho nič nevykoľajilo tak, ako Ema s jej prosbou a celkovým pôsobením. Bolo to príjemné a pre neho i značne zmätené zároveň. Držal sa jej tak opatrne ako mohol a zároveň dosť pevne nato, aby jej zabezpečil ten pocit stability počas prechádzania, ktorý si priala. Rád by vedel, čo sa jej preháňalo hlavou i to, čo sa vlastne okolo neho deje, lebo mal pocit, že mu niečo naozaj uniká. Pozrel na jej maličké telo, ktoré sa pri ňom úplne strácalo a neisto ju potiahol dopredu. Ani presne nevedel kam sa pohol, čakal vlastne na jej odpoveď, či má nejaké želanie a keď z nej vyšlo, usmial sa.* Skvelý výber! *Provincie boli naozaj nádherné miesto. Netušil kto jej ich spomínal, no určite niekto, kto tam už bol, lebo to miesto bolo nezabudnuteľné.* Je tu viac skvostných miest, ale môžeme začať u tam a potom ťa už niekade povodím, kým budeš vládať. *Automaticky pozrie na jej topánky, pretože nie je moc všímavý na takéto veci ako je napríklad móda. Samozrejme šaty si všimol, pristali jej, no topánky, až tam predtým nepozeral. Tenisky. Skvelý výber pre tvoje nohy, ak to tu chceš pobehať. Potiahol ju teda do jednej z chodieb, kde sa už ozývala i hudba hlasnejšie a kde už mohli stretnúť i nejednu osobu. Pár z nich už bolo i opitých, tárali dve na tri, pár len tak oddychovalo od tancovania či sa venovalo nejakej nekalej činnosti. Všimol si i pár zvedavých pohľadov či šťuchnutí pre jeho osobu, on sa predsa len nezvykol prechádzať s dievčaťom okolo pása.*

Kala

No neviem či práve ten smrad by ich lákal, ale možno by ťa stiahli do nejakej vane alebo tak nejako...no...Čo to ja rozprávam za nezmysli? Ešte lepšie výplody tu zo seba dostať neviem?*Veď ona bola len rada, že tie slečny nemali rady lentilky. A vlastne, napadlo ju celkom rozumné vysvetlenie.* Myslím, že som odhalila neúspech lentiliek práve. Možno sú tunajšie slečny len veľmi háklivé na svoju váhu a cukríky jednoducho nejedia. *Koľko sa toho napočúvala o tom, ako sa priberá z toho a toho a ako môže jesť zmrzlinu poliatu čokoládou a s karamelovými guličkami. Aká je to kalorická bomba a ktovie čo ešte. Tie baby vôbec nevedeli o čo prichádzali a že sa v podstate len oberali o príjemné veci z krátkeho života. Niežeby sa ona teda prepchávala sladkosťami, zase to by jej ani nechutilo, ale každý deň vstávať aspoň tri krát na váhu? Trošku pritiahnuté za vlasy a to už radšej ani nespomínala na pchanie si prstov do hrdla na záchodoch. Fuj.* Neberiem to v zlom, máš úplnú pravdu.*Odvetila mu so smiechom na jeho postreh o nej a balete. Veď ona rodičom stále hovorila, aká je to pre ňu nezmyselná aktivita.* Mala som to povinné od rodičov a v tom čase som sa ešte tak...nevzpierala a potom som na to vzpieranie pekne doplatila, i keď, spravila by som to znovu. *Svoje myšlienkové pochody si radšej nechala len pre seba, pretože ak by to dokončila, musela by mu asi rozprávať i o tom, ako ju rodičia za jej správanie „vytrestali“ a ako sa jej „pomstili“. Pri ďalších slovách sa trošku stratila a zamotala, čo sa odrazilo na jej tvári a mierne nechápavom výraze.* Trošku som sa stratila pri tej poslednej vete a....*Možno až vtedy jej došiel obsah tých viet pred poslednou a až mu stúpila na nohu, vlastne niekoľko krát. * Ehm...prepáč...nechcela som...*Vrhla na neho ospravedlňujúci pohľad, i napriek tomu že ho varovala. Mohla dávať väčší pozor, nemusela ho hneď v prvý večer skúšať kaličiť. Slová o jej vlastnom štýle ju potešia, aspoň niekto komu sa pozdáva jej oblečenie a nerozoberá to ako sa čo k sebe nehodí a nesmie sa to nosiť takto pokope. Nepovie ale nič, úplne jej postačia vlastné myšlienkové pochody. Samozrejme že má vlastnú tvár, každý v blázninci ju má. Ak sa tam niečo naučila, tak určite to, že je jedinečná bytosť a nemusí sa riadiť pravidlami iných, i keď, potom je za blázna a je na okraji spoločnosti.* No poznáš ho dlhšie, ale mne sa tak zdá, že je z nej celkom dosť namäkko *Odvetila mu so smiechom pri pohľade na to ako tí dvaja spolu tancovali. Keby ich vidí a nevie že netvoria pár, napadlo by ju to.* Mám taký pocit že i na lotroviny zabudol pri nej...

Leito




„Ty musíš pokaziť každú srandu, čo?“
„Vypadni Yori. Hneď!“
Urazený mladík len zodvihol ruky na obranu a s kyslou grimasou sa dvojici otočil chrbtom. Mal na práci aj lepšie veci ako postávať vonku a sledovať ako si jeden z nováčikov šablí na topánky.
„Si v pohode?“ Leitova ruka zľahka potľapkala chvejúce sa plecia, ale nezdalo sa, že by sa to chvenie v dohľadnom čase chystalo ustúpiť. Dan sa ešte raz prehol v páse, ale tentoraz ho iba naplo no všetko, čo mohol vyvrátiť už ležalo na tráve. Slabo pokrútil hlavou a potom sa povedľa studeného múrika zosunul k zemi. S radosťou by tam ostal bez pohnutia až do rána, ale ten neznámy, ktorý sa mu predstavil ako Leito ho pevne schmatol za golier a párkrát prefackal. V prvom okamihu ho chcel za to Dan zraziť pravačkou, ale ten Leito bol príliš triezvy a jeho reflexy fungovali lepšie. A nakoniec mu tých pár faciek paradoxne pomohlo a vrátilo ho späť na zem.
„Povedz mi, z ktorého stola si bral ten punč?“ Leito mladíkom znovu zatriasol a ten sa na neho nechápavo uškrnul. Zdalo sa, že prichádzajúcemu delíriu sa už nebude dať tak ľahko zabrániť. Danove oči boli kalné a nesústredené. Len z posledných zvyškov síl ešte stihol odpovedať. „Blízko pri vchode.“ Potom sa nekontrolovane rozosmial a len čo ho Leito pustil zosunul sa na zem ako vrece.
„Postarajte sa o neho. Nech pri ňom niekto zostane.“ Zavelil skupinke zvedavých študentov, ktorí postávali celkom blízko a celú scénu sledovali. Jeho hlas bol taký autoritatívny, že okamžite poslúchli a nahrnuli sa k chichotajúcemu Danovi zo všetkých strán.
Len čo sa vrátil späť na večierok zamieril k osudnému stolu, aby z neho zlikvidoval „ochutené“ nápoje, ale predbehlo ho jedno dievča, ktoré sa s jedným pohárom už začalo predierať cez dav. Rýchlo schmatol plný pohárik z druhého stola a pretlačil sa až k nej.
„Prepáč.“ Zastavil ju a šikovne sa prešmykol tak, aby jej zabránil v pohybe. Jej tvár sa mu zdala známa, ale nijako si k nej nevedel priradiť meno. Musel ju iba zahliadnuť niekde na chodbe, pretože len vtedy sa míňal s mladšími študentmi. A samozrejme vtedy, keď ho niektorý zo saladinov poprosil o menšiu výpomoc pri takýchto akciách.
„Na tvojom mieste by som to nepil. Tu, nech sa páči.“ Natrčil pohár s neškodným punčom k dievčaťu a k tomu jej natiahol ruku, aby ho zobral.*

/ nezahráš si Shaine? /

Maels

*Nielen jej vyjadrovanie a to ako na neho pôsobila bolo iné. Ale aj jej oči, ktoré mali tiene, pery natreté leskom, ktorý im dodával vábivú plnosť až musel na chvíľu uvažovať aké by asi bolo bozkávať jej pery. No tie myšlienky rýchlo vytriasol z hlavy. Bol to iba jeden večer, ktorý skončí nad ránom zajtrajšieho dňa a všetko sa vráti do normálnych koľají. Ani nevedel či sa tomu potešiť, alebo smútiť. Ale jediné čím si bol istý, bolo že večer si plánoval užiť. Tak ako vždy a predsa trochu inak. Možno. Svoj pohľad upriamil na jej vlasy. Tie boli tiež iné. Mierne zvlnené. Páčili sa mu takto. Niežeby doteraz mávala vlasy ako zmoknutú slamu, ale toto bolo iné. Všetko bolo iné. Ona, on a celý večer. Keď jej pohľad sa poobzeral navôkol, urobil tak aj on. Zbadal neďaleko Aruthu a iba sa na neho veľavýznamne uškrnul.Takže si Arutha našiel nejakú žabku. Že ma to neprekvapuje! Ale prekvapoval sám seba.* Možno pár farieb, ale nielen to.* Narážal aj na jej správanie, ktoré už nebolo také utiahnuté ako doteraz.* Tak sa mi zdá, že ten súboj ti prospel, lebo si... Otvorená. A to je super.* Možno len štipkou si ju zase doberal, ale aj tak to bolo len a len dobré. Asi bol priveľmi zmätený z toho všetkého, lebo na jediné načo sa zmohol uvažovať bolo aký je dnes zvláštny deň. Chcel sa jej opýtať zrazu tak veľa vecí, ale našťastie pocítil ako sa k nemu viacej privinula a do ucha mu zašepkala tých pár slov, ktoré jeho myšlienky odviedli opäť tým správnym smerom. Musel sa usmiať.* Bauky, teba to ale chytilo! Nestíham sa čudovať!* Zazubil sa na ňu a rukou spočívajúcou na chrbte ju pohladil.* Samozrejme, že som si to nerozmyslel, ale ešte máme čas. Všetci sú priveľmi triezvi a je málo hodín. Či ty sa už nevieš dočkať?* Jeho úsmev však nemizol z tváre, len na lícach sa mu vytvorili chutné jamky, ktoré podškrtávali dnešný jeho šarm.*



Ema

*Naozaj tam bolo viacej skvostných miest? Aké? Lebo počula iba o provinciách, viac nič. Ale tešila sa až všetky pekné zákutia spozná.* Aké ďalšie skvostné miesta?* Nedalo sa jej nato neopýtať a hlavne tá nedočkavosť v jej hlase sa už vonkoncom zakryť nedala. Ale ani nemala nutkanie to urobiť. Veď sa tešila, tak prečo by to mala zakrývať? Nebolo to nič zlé.* Buď si istý, že ja vydržím dlho. Ešte aby som ťa neťahala.* Smiala sa pri predstave že by ho musela prosíkať aby nabral sily a ešte s ňou išiel na ďalšie miesta. Zvyčajne keď ju niečo nadchlo vedela sa pre vec tak zapáliť, že aj únava išla bokom. Na chvíľu však to nadšenie vystriedal strach, alebo skôr ostýchavosť. Ak by ich teraz zazrela Kala asi by bola spadla na zadok od prekvapenia a ona by si tak vyslúžila poriadny štipľavý komentár. A samozrejme aj Taliah. Len nech ich radšej nezazrie. Pritlačila si tvár k jeho hrudi, schovávajúc svoju červeň na lícach, ktorá tam zase prepukla. Chcela aby boli čo najskôr mimo pozornosť druhých. Nielen že ju nútilo červenať sa to, že tam bolo tak veľa ľudí a cítila tie bodavé pohľady, ale aj jeho prítomnosť taká blízka tej jej. Mierne sa natiahla k jeho uchu, aby ich nikto ďalší nepočul.* Prečo sa tak na nás dívajú?* Veď čo bolo už len zvláštne na tom, že dievča a chlapec išli v objatí. Vari vyzerali spolu tak komicky? Alebo to bola tá jeho narážka kde spomenul, že mu mohla vykať? Zamyslene si zahryzla do spodnej pery.* Prosím ťa, vysvetli mi prečo som ti akože mala vykať? Vieš to čo si povedal, že som ti tykala, mierne tomu nerozumiem.* Vyzeral staro? Mal bradu? Alebo fakt bols tarý? Či chodil o paličke? Nič také si nevšimla a bola z toho naozaj zmätená.*



Arutha

*Zatváril sa akoby si to naozaj predstavoval.* Hmm, ani tá vaňa nie je taká zlá.* Zasmial sa nad tým, keď si predstavil ako by sa čvachtal vo vani s dievčinou. Neboli to moc šťastné myšlienky, kedže jeho hormóny sa začínali bujariť.* Vidíš, to je celkom logické vysvetlenie. V tom prípade mi už je jasné prečo sa žiadna nepodujala.* Jeho hlas opäť nabral na hĺbke.* Povedz Kala, ty by si sa dala nato ukecať, alebo tiež počítaš kalórie?* Niežeby mal predsudky pre ženami, ktoré si počítali kalórie, však ak sa tak cítili naozaj dobre, tak to bola ich vec, ale on mal rád dobré jedlo. S Maelsom chodievali často na veľmi kalorickú taštičku krupice so sladkou ryžou. Ale vďaka dobre rozdeleným silám a správnemu trénovaniu ani jeden nestlstli. No chápal, že ženy majú väčšie tendencie naberať kilá, takže niekedy to aj chápal, ale všetko to záviselo od osoby a ako sa nato dotyčná dívala.* Ešte tak si sa nevzpierala? Ktovie prečo, ale akosi si to neviem predstaviť.* Kala a nevzpierajúca sa? No to mu naozaj nepripadalo ako skutočné, aj keď na druhej strane bola mladšia, takže sa to dalo pochopiť. Na nohách pocítil jemné dupnutia, ktoré mu nie naschvál uštedrila a namiesto bolestivého výrazu sa na ňu iba žiarivo usmial.* Nepanikár. Však to sa stáva.* Nechcel aby mala pocit, že je neschopná, alebo nie stvorená pre tanec. Každá žena bola ako stvorená pre tento ušľachtilý pohyb. A keď tak videl Mey tancovať s Maelsom sa jeho myšlienky iba potvrdili. Ale Kala bola strašne rozkošná keď sa červenala. To vzpurné dievča, ako si ju predstavoval, sa vedelo aj rozkošne červenať. Nielen na lícach, ale aj na nose, keď jej ten rozkošný noštek mierne sčervenej akoby bola presmŕkala celú noc. Možno sa jej červenali aj uši, ale tie mala zakryté vlasami. No všetko zrezrádzali jej oči. Veľké a modré ako studne. Voľky-nevoľky sa pohľadom opäť vrátil k vyškerenému Maelsovi, ktorý si ho všimol a ešte viacej sa na Aruthu zaškeril. Musel priznať, že to naozaj vyzeralo akoby bol z Mey úplne namäkko, ale to by nesmel Maelsa poznať. Naozaj mu to nešlo dokopy. Ale ten jeho šťastný výraz hovoril za všetko. A aj to ako sa na neho dívala Mey.* Máš pravdu, vyzerajú akoby boli zaľúbení.* No aj tak sa mu to nechcelo veriť.*

Pán Anonymous

Ku knihe pred dverami pribudol krásny červený tulipán. Tento malý dar bol však pre dievča menom Kala. Na malom lístku bolo úhľadným písmom napísaných pár krátkych slov.

-Úsmev je dar, dúfam že budem môcť byť tým mužom ktorý Ťa touto maličkosťou bude obdarúvať každý deň.
Tej, ktorá má oči hlboké ako dve studne.-

/Hééj niekto tu preberá môj nápad s fantómom /

Mey Small






*Maels mal pravdu, keď si myslel, že ten zápas pre ňu veľa znamenal, ale v niečom sa aj mýlil. Držala sa v ústraní, pretože si to tak sama želala, ale počas dnešného dňa pochopila, že sa nemôže skrývať vo svojej ulite naveky, pretože potom príde niekto iný. Niekto, kto je oveľa odvážnejší a sebaistejší a vezme jej to, na čom jej tak veľmi záležalo. Jednoducho už viac nechcela prísť o ďalšiu radosť vo svojom živote len preto, že sa k nej neodvážila priblížiť. Samota ja už príliš unavovala, pozerať sa na životy druhých a nebyť ich súčasťou. Ale roky výchovy sa nedali zmyť len tak za jeden deň. Mathias to chápal a pomáhal jej a ona ho pre mala rada. Možno Maels ani nevedel ako veľa pre ňu znamená to, že s ním mohla stráviť tento deň a keď mu pozrela do očí mala chuť vysloviť to nahlas, ale nakoniec len pokrútila hlavou a odpovedala inak.* Iba som chcela vedieť kedy sa mám vytratiť.* pokrčila ramenami a vzápätí sa odzbrojujúco usmiala pričom jej líca už tradične očerveneli. Na ostrove už Maels spomenul, že by ju mohol k niekomu prilepiť ak by chcela, ale problémom bol v tom, že toho dotyčného aj tak mať nemohla a takto by to ani nechcela. Bolo by to príliš okaté. Znovu uprela neistý pohľad do sály na tancujúce páry, ktoré okolo nich krúžili v rôznych smeroch takže sa nedokázala zamerať na jednu tvár, ale vznikla z toho len akási farebná masa. Zdalo sa jej to alebo je Maelsova ruka na jej chrbte naozaj taká horúca? A odrazu tu boli iné ruky, ktoré ju objali okolo ramien a strhli dozadu. Chrbtom narazila niekomu do hrude a keď prekvapene zaklonila hlavu spoznala Yoriho.
„Čo takto sa podeliť kamoško? Ty si si už užil dosť.“
Na mladíkovej tvári pohrával úsmev, ktorý len budil zdanie priateľskosti, ale v skutočnosti sa pod ním skrývala arogantná sebaistota. Položil síce otázku no nečakal, čo na to Maels povie a ťahal Mey opačným smerom. „ Len poď maličká, ujo Yori nehryzie.“ Uškrnul sa a s ľahkosťou lámal Meyin odpor, keď sa mu vzpierala. Strategicky si vyberal cestu cez najväčšie davy ľudí, v ktorých sa mohli stratiť a nikto si ich nevšímal.
„Čo to stváraš Yori? Pusti ma.“ Meyn hlas sa v okamihu zmenil, sprísnel. Nemala rada, keď niekto rozhodoval za ňu, pretože si ešte pred vstupom do akadémie prisahala, že to viac nikomu nedovolí. Odhodlanie jej dodalo odvahu a správnu dávku rozhorčenia, pri ktorom jej líca očerveneli no už nie od rozpakov, ale od hnevu. Yori sa len smial a ťahal ju k východu.
„Ale, ale mačiatko vystrkuje pazúriky? No tak Mey, si dnes večer taká krásna a ja som sa s kamošmi stavil, že budem prvý kto ťa pobozká. Nekaz mi to.“
Odrazu sa ocitla chrbtom pri stene a Yoriho ruky sa zapierali povedľa jej pliec.
„Si opitý.“ Pretisla pomedzi stisnuté zuby a sledovala ako sa vzápätí smeje a niečo jej naznačuje palcom a ukazovákom.
„Len tak trošku. Že mi dá moja malá Mey pusinku?“
Mladíkova hlava sa k nej začala skláňať. Oči mal zavreté a pery smiešne našpúlené, ale keby bol aspoň na okamih dával pozor všimol by si, že Mey sa v očiach nebezpečne zalesklo. Akoby sa z nej odrazu stala celkom iná osoba a pri sebaobrane sa hanblivosť vyparila akoby ani neexistovala. Musela sa len nahnevať a to sa Yorimu práve podarilo. Len málokto poznal túto stránku jej osobnosti, pretože si zvyčajne udržiavala odstup, a tak k nijakým konfliktom nedošlo. Zahnala sa a na Yoriho líci pristála hlučná facka. Hudba však bola hlasnejšia, a tak všetko pohltila. Len Yoriho prekvapený výraz nemohlo nič zakryť.
„Povedala som nie.“
Šikovne prekĺzla popod jeho ruku a potom si s prudko tlčúcim srdcom prerazila cestu až k východu. V dlani jej pulzovalo slabé pálenie, ale zvláštne ju uspokojovalo. S lesknúcimi sa očami a zvláštnym úsmevom, ktorý jej pohrával na perách pôsobila akoby mala horúčku a bola omámená. Náhle si spomenula na to, čo raz čítala v jednej knihe. Písalo sa v nej, že ak človek dlho dusí všetky pocity v sebe, tak v ňom raz v nestráženej chvíli vybuchnú a potom všetko zmetú z cesty. Bolo to zvláštne, lebo vôbec necítila strach a ani jej nebolo do plaču. Prečo aj? Yori bol blázon a k tomu opitý. Teraz si už zapamätá, že jej má dať pokoj. Sama pre seba sa usmiala a potom ticho rozosmiala. Keby ju videl otec možno by sa za ňu hanbil oveľa menej a nebol by taký sklamaný, že sa nenarodila ako chlapec.*

Taliah Nura

*Musel sa pousmiať nad jej obrovským záujmom a nedočkavosťou spoznávať rôzne miesta rozsiahleho školského komplexu. Áno, mnohí boli zvedaví, ale zvyčajne prvé dni len hľadali rôzne učebne, prípadne stenali ako im je po zábavách na chodbách či rôznych akciách zle a až keď sa inak nedalo a mali čas, začali objavovať krásy ukrytých miest.* Také, ktoré neobjavíš tak ľahko ako provincie a sú na prvý pohľad zašité, i keď, vyhliadka z najvyššej budovy je tiež fajné miesto *Odvetil a zámerne nerozoberal o akých miestach hovorí. Nešlo o nič veľké ani preslávené ako Provincie, no i tak to stálo za obzretie.* No...tak keď si taká nadšená a vytrvalá, je možné že ma budeš niekde ešte ťahať, aby som sa odlepil od nejakej stoličky alebo iných schodov...my starší už nemáme toľko sily čo ty...*Samozrejme bol starší len o dva roky, no musel so smiechom poistiť, keby náhodou nestíhal s Emou držať krok. Pri tom jej viditeľnom nadšení sa to totiž mohlo veľmi rýchlo stať.* Potom sa mi nesmej...*Dodal sám so smiechom no ten trochu zamrzol, keď si uvedomil ako si do jeho hrude skryla tvár. Ona ho hádam stresovala naschvál. Neisto pozrel na ňu a potom na ostatných a naklonil sa aby jej rovnako ticho povedal odpoveď. Vieš, ak si si to ešte nestihla všimnúť, sme tak trochu ako z Krásky a zvieraťa a tá kráska si tu ty. Asi im je čudné ako sa také dievča ako ty môže priblížiť ku mne a tiež, no, som skôr sám než v spoločnosti a už vôbec nie v dievčenskej...A k tomu, buďme úprimný, vyzerám akoby som tu učil a nie bol učený...prváci sa mi často zdravia a vykajú mi...*Nechápal, ale naozaj nechápal ako je možné že niečo také potrebuje počuť od neho, veď to videl hádam každý. Ibaže...Očkom šibol k nej a tieto myšlienky zavrhol. To predsa nebolo možné.*



Kala

*No veď bodaj by sa chalan sťažoval na predstavu pobytu vo vani s nejakou slečnou. Ešteže bol predsa len lentilkový a nie zašpinený od oleja a iných príjemne voňajúcich vecí. Ako tak rozmýšľala nad takýmito vecami, akosi podvedome sa nadýchla jeho príjemnej vône a jemne sa pousmiala. Jeho otázka ju však prinútila zamyslieť sa a napokon pokrútiť hlavou.* Ani nie, jem hocičo a hocikedy, pokojne i v noci, no a netrávim na váhe veľa času, zvyčajne to jednoducho pocítim na sebe a vtedy si radšej idem zabehať než by som nejako začala držať diétu. *Bola dievča, samozrejme jej záležalo i na postave. Nie síce tak drasticky aby nejedla či prchala prsty do hrdla, čo naozaj nedokázala pochopiť, no jedno jej to zase nebolo. No vždy radšej volila šport než diétu.* Takže ja lentilky vpohode zjem *Dodala ešte so smiechom. O tom žeby ich jedla z neho sa nevyjadrila, nebola to zlá predstava a dnes ráno by Eme pokojne zahlásila že toho schopná je, no uvedomoval asi, naozaj veľmi dobre, že je pri Aruthovi nervózna a nie vôbec taká istá ako za iných okolností.* No dobre, vzpierala, ale takým detským spôsobom, napríklad som schovala prípadne poničila baletné topánky v ktorých mi moje nohy chúdence veľmi protestovali a trpeli. Vždy som dúfala že rodičia mi potom dovolia ísť v nejakých teniskách...*No, nedalo sa povedať žeby sa vtedy nesnažila.*...ale nikdy nevydalo...* Dodala so smiechom. Napriek tomu že rozprávala o rodine, ktorá sa jej v podstate rozhodla práve pre jej správanie zbaviť, bolo jej veselo. Na to pošliapanie jeho nôh a jeho žiarivý úsmev nasledovaný slovom – nepanikár, na chvíľu zložila ruku z jeho ramena a jemne ho ňou buchla do pleca.* Nepanikárim *Dodala a snažila sa potlačiť smiech. Jednoducho po jeho slovách mala pocit akoby bola hysterka, ale veď čo. Hlavu už neotočila späť k jeho drahému spolubývajúcemu, dokonale ju zhypnotizoval tým svojím pohľadom, i keď, nedokázala mu bez prestávky hľadieť do očí bez toho aby nestrácala rytmus a tak občasne uhla pohľadom niekam inam, na bradu, krč či hruď.* Asi ho čaká ťažká spoveď z tvojej strany...* Poznamenala k tomu na okraj. A Emu tiež. A vlastne, možno i mňa. Dnes sa asi spať veru nebude.*