Tajné laboratória CRYT

Tristan

*Nechcel vedieť čo to metlobal obnášal, pretože už beztak si pripadal ako v cvokárni. Dozvedieť sa to však dozvedel a keď sa tak stalo, len nechápavo hľadel na tie metly a osoby na nich.* Môžeš sa zahrať na bosorku. *Prehodil potichu smerom k Foxy s úškrnom na tvári.* Ten odev sa k tomu celkom hodí, nehovoriac o psychoprostredí. *Uškŕňal sa na nňu od ucha k uchu a potom pomaly zastavil. Nevedeli ktorý je Malfoy, plus, on nebol levík ani hadík a nič medzi tým tu nebolo. Keďže sa ale bavil s pubertiačkami, pobral za nimi, nechal Foxy s levíkmi. Chcelo to prieskum. Pár osôb od hadov niečo Foxy povedalo, nič príjemné, keď urážala nejakého ich hráča.
"Kde je vlastne Malfoy? Dnes som schytil zásah od jendého paka a mám trochu problém s videdním do diaľky..." zaklamal, jeho zmysli na tom boli o dosť lepšie než kohokoľvek okolo neho. Nateraz ale lož mala poslúžiť účelu, nevadilo mu, ani to, že sa tie krpane na neho zadívali ako na blázna.
"On tu ešte nie je..." odvetili, jedna z nich však kývla smerom za jeho chrbát.
"Už ide..."
Draco Malfoy zastavil priamo za chrbtom Fosy a so svojim typickým výrazom a posmešným tónom k nej prehodil pár slov.* Počul som, že ma hľadáš. Obávam sa ale, že autogramy nulám nerozdávam...

Foxy

*Obzerala sa vôkol seba. Nie, že by potrebovala niekedy kryť chrbát, ale táto kniha začínala očividne pôsobiť aj na jej psychiku. Našťastie levíci ostávali v jej blízkosti. Napadla ju otázka, preto vykročila k chalanom, no skôr, než stihla čosi vysloviť, spoza chrbta začula ten úlisný hlas plný arogancie. Pohladilo ju to na duši. To mal byť asi ten mamľas. Odkašlúc si do rukáva, otočila sa jeho smerom. Akonáhle však zazrela jeho tvár, skoro ju utopil vlastný smiech. Zahryzla si do pery, v snahe držať tú radosť pod kontrolou. A tento ksicht tu mal taký fanklub? Tieto devy teda nemali zrak v poriadku.* Jooj spučená tvár, jednotka je tým významnejšia, čím má okolo seba viac núl. Tak si len hni vo svojej chudobe jednotiek, ja a ostatné nuly ideme za Harrym Potterom. On to totiž chápe.
Malfoy sa zasmial. Lenže nie už tak sebavedome. V očiach mu blyšťalo naštrbené ego. Bola na seba hrdá. Obaja si boli vedomí divákov, ona ale cítila v rukách výhodu. Nech by jej povedal hocčo, rozhodne by ju to nerozplakalo.
,,Potter má na nuly rovnaký názor."
,,Nooo, to áno. Ale nevšimol si si, aký je Potter prelietavý? Najprv vy dvaja nepriatelia na život a na smrť a zrazu...bum, iskry, priateľstvo. To nikdy nie je len tak. Keby si bol môj priateĺ, povedala by som ti, že niečo chystá, no takto ma tvoj osud ani trocha netrápi.
,,Nepočúvaj ju Dra..." Dievča ani nestihlo dopovedať, Malfoy ju zastavil urazeným gestom, stále gániac jej smerom.
,,Prečo mi to hovoríš?"
,,Lebo on sa zaobíde aj bez teba. Predtým to predsa dokázal. A keď mu to dôjde, utrpíš ty, nie on." S úškrnom si zdvihla dva prsty k hlave a potom ich aj rýchlo odtiahla. Vybrala sa preč, dúfajúc, že chrobák v jeho hlave začne hlodať poriadne z ostra.*






Počul som, že ma hľadáš. Obávam sa ale, že autogramy nulám nerozdávam...

Tristan

*Mlčky stál a čakal, čo z Foxy vypadne. Pri zmienke o spučenej tvári sa len uškrnul a čakal na reakcie. Vymyslela to naozaj pekne, chrobák v hlave bol niečo, čo bolo ťažko odstrániteľnné, hlavne ak človek nemal možnosť overiť si isté skutočnosti. A tento chlapec si ťažko mohol byť istý tým Harry Potterom, keď bol ako Foxy povedala - prelietavý. Jej efektná otočka a zavelený odchod ho pobavil ešte viac, no len do chvíle, než podvedome vycítil, že ten Draco Malfoy sa nenechá takto verejne urážať ani poukazovať na možnú chybu v svojich rozhodnutiach. Inštinkty boli jasné, ototčil hlavu k nemu a sledoval ako chlapec siahal do vrecka, po nejakú paličku, Tristan len pokrčil čelom. To chlapčisko sa ale zatvárilo nadmieru spokojne a vykríklo nejaké slovo, ktorému by neporozumel hádam ani Santa Claus. Z tej paličky vyletel záblesk svetla smerom k Foxy, no to už bol Tristan pri tom chlapčisku. Paličku mu zobral, zlomil bez väčšej námahy na polovicu a jednu mu kruto zabodol doslovne do riti. Presne tam mal cleú túto knihu a nejaké sprosté decko. Chytil ho pod krk a prižmúril oči.* Poviem ti to takto chlapče, ženy sa nielen nebijú,a le sa na ne nevyťahujú ani...paličky. Pustil ho na zem, chlapec mal už fialkastý ksicht, nielen spučený, ako mu dochádzal kyslík a Tristan sa zvrtol. Tí jeho kumpáni len cúvli, jeden v ruke zvieral rovnakú paličku, no keď Tristan nadvihol obočie, len mu pohľad padol na Malfoya a to čo mu trčalo z riti a rychlo cúvol.* Som rád že ti to došlo. *Zavrčal, skoro doslovne, Tristan a pobral sa za Foxy, zistiť čo to svetlo a palička vôbec znamenali.*

Foxy

*Po jej odchode ju už ďalej dianie za vlastným chrbtom nezaujímalo. Nech sa malo stať čokoľvek, dostala chuť na obed. Neprešlo dosť času? Chystala sa vybrať za niekým, no v tom pocítila silný tlak do chrbta, ktorý ju odhodil vpred. Bola tak zarazená, že aj zabudla čosi kričať. Na trávu dopadla v celkom zmyselnom uhle, takźe jej končatiny neutrpeli ujmu. Iba čo sa mohla obávať modrín.* Ooooch. *Odlepiac tvár zo zeme si okamžite začala rukávom zoškrabávať omietku hliny. Posadila sa. To teda bolo. Ako to vlastne spravili? Jasne cítila, že za ňou nikto nestál. Aj sa obzrela, no blížil sa k nej iba Tristan. Zavrtela zamyslene hlavou, sledujúc blonďavé pramene v love na hlavu. Počkať, dačo je tu iné. Jej mozog, ako by túto správu nechcel prijať, avšak musel. Akonáhle sa tak stalo, vyskočila na nohy s hlasným krikom.* Preboha! To čo. Je zo mňa blondína! *Kútiky jej v hrôze ovisli, neschopná slova hľadel na Tristana, aby jej to vysvetlil, našiel odpoveď, pretože tomu nechápala. Nikomu iba tak vlasy nezmenia farbu. Náhle jej bol celý Potter aj Malfoy ukradnutý. Ani doktorkine decko jej neplávalo mysľou. Chcela iba vidieť utrpenie v tvári toho, kto takto znesvätil farbu prenádhernú.*

Tristan

*Čo znamenala palička a to svetlo z nej zistil pomerne rýchlo. V prvom okamihu vnímal len ako Foxy skončila na zemi, no keď sa zdvihla.* Môj ty kvietok...*Zamrmlal si potichu pre seba a nevychádzal z údivu. Praštená kniha to bola, no už asi tušil, čo to boli za paličky a prečo tu všetko bolo čudné. A prečo sa tu lietalo na metlách ako u bosoriek.* Čarodejníci. Isto je to o čarodejníkoch. Ten krpec na teba zamával paličkou a puf...*Kývol rukou dozadu, kde už Malfoy zo svojho zadku paličku vyslobodil. Kričal na svojich kumpánov nech si ho podajú, no Tristan sa neunúval ani len otočiť. Aj keď, s tými paličkami mali moc väčšiu než boli jeho svaly. Na druhú stranu si uvedomil, čo by sa stalo, keby jeho adrenalín vyskočil dosť vysoko. Všetci by sa pratali, no toto nebolo vhodné miesto na ukážku istých záležitostí. Napokon to boli len zasrané deti.* Ale tak...nie je to také...zlé...*Dobre, ako bruneta sa mu videla krajšia, ale zase nebolo to zlé ani takto.* Stále si za tú peknú v našom tíme, nič sa neboj. *Drgol do nej, mal pocit že ženy boli na takéto veci dosť háklivé a nechcel počúvať najbližšie dva dni o zmene jej farby vlasov. Vážne nie. Nech nájdu dcerušku a kecá si o vlasoch s ňou, na neho to bolo moc. Len tá predstava.*

Foxy

Čarodejníci! *Jasne cítila, ako jej celým telom prechádzal hnev. Strašná dávka hnevu.* Nie je to také zlé? *Zamračila sa neho, trúc si blonďavý prameň v prstoch.* Jasné, že som za tú peknú, lebo s takouto farbou by som ťažko bojovala za postom inteligentného! Och, ja toho chlapca rozštvrtím, prerazím, zabijem, spálim, rozprášim a nakoniec dám zjesť rybám... *Stále si šomrajúc mnohé príčiny jeho budúceho skonu, otočila sa pripravená udusiť Malfoya vlastnými rukami. Keď raz neviem mávať paličkou, neoháňam sa ňou. Očividne sa jej nechcel pomstiť zmenou frizúry, ale za chyby si treba niesť zodpovednosť. Odrazu zastala, lebo na prsiach zacítila divný pocit, ako keby ju niekto dusil. Vlasy sa jej zas dvíhali v dramatickom poryve vetra. Musela pred ním zavrieť oči a prikrčiť sa, lebo ten tlak sa nedal vydržať. Sprosté zaklínadlá!

*Po chvíľke oči otvorila a v tej istej chvíli jej sánka padla skoro až ku kolenám. Nebol viac v lese, obklopovali ju vysoké stromy, kam len dovidela. No predpokladala, že sa tiahnu rozľahlým priestranstvom. Očividne postúpili do ďalšieho levelu. Jedine, ak ju spučená tvár neposlala kdesi na opačný koniec sveta, alebo do očistca. Čo by tiež nebolo zlé. V ruke držala dve dýky. Prezrela si ich pozorne. Nevyzerali ako z nejakej starej doby, takže bola tu šanca, že tento príbeh spozná. Alebo Tristan...Tristan! Splašene sa obzrela, no on našťastie stál pár metrov za ňou. Mal na sebe čierne nohavice a tmavé tričko s červeným pásom na rukáve. Okrem toho jeho ruky zdobil meč. Nadvihla obočie. Chystala sa ho spýtať či mu to tu niečo pripomína, no to začula výkriky a známky boja. Okamžite sa vybrala tým smerom. Nemusela bežať vôbec ďaleko. O dvadsať metrov ďalej rozhrnula opatrne kríky, nazrúc čo sa to deje. Akési decká sa bili rôznymi zbraňami, hoc niektoré iba tak padli za obeť. A niektoré mali ten rozum, že utekali do lesa. Chcela sa vrátiť po Tristana, lenže do oka jej padlo jedno dievča. Na pleci luk, na tričku pripnutý zlatý odznak akéhosi vtáka. Chudinku Foxy v sekunde ranilo poznanie. Dvaja chlapci sa chystali hrdinku tejto knihy zabiť. No to veru nie, ona musí vyhrať. Vlastne sa nemusela báť, Katniss sa o seba vždy vedela postarať. Aj teraz napriahla luk, no skoro si šípom vybila oko a vôbec netriafala správnym smerom. S povzdychom z bezpečia vlastného úkrytu použila dýky v rukách na spacifikovanie mladíkov. Len čo padli na zem, vybrala sa cez kríky za dievčaťom, ktoré sa pri pohľade na ňu roztriaslo.* Môj ty bože dievča, čo je s tebou.

Tristan

*Svet sa zase zastavil na správnom mieste. V prvej chvíli si myslel že ten chlapec vyslal nejaké zaklínadlo aj na neho, no keď oči znovu otvoril a prestalo mu byť čudne, uvedomil si, že sú inde. Prvý level bol očividne za nimi a oni boli teraz v nejakom lese. Prvá vec ktorú pohľadom hľadal vlastne vec ani nebola, oči vyhľadali Foxy. Bola len kúsok od neho, so zbraňami v ruke. On v rukách cítil niečo ťažké tiež. Meč. Romantické a mierumilovné prostredie zámočku ako vidím skončilo. Tu už asi nebudem pchať nikomu do zadku prútik... Niežeby čakal, že všetko bude také jednoduché ako príbeh Harryho Pottera a jeho slizkého kamaráta-nekamaráta. Zvuk boja ho prebudil z myšlienok, rozbehol sa za Foxy a keď zastali, rozhliadol sa po okolí. Jej zbrane už neboli v jej rukách, ozvalo sa na oblahe len akési trúbenie, vlastne dva krát, zajvne za každého chlapca padnúceho k zemi. Zadíval sa na dievča s lukom, ktorý mu ani nič moc nehovoril, až ten vták.* Drozdajka. Nemala tá to vyhrať? *Niežeby čítal knihu, ale zacyhtil trailer filmovej verzie. Nevidel to síce, ale drozdajka bola hlavná, takže bolo jasné že to určite vo filme vyhrala. Pobral sa Foxy za pätami za dievčaťom, no sledoval hlavne okolie. Ženskú debatu o jej čaptavosti nechával zatiaľ na Foxy, on hlavou blúdil po okolí a načúval zvukom z lesa. Jeho uši a telo bolo stavané skôr do takéhoto príbehu.* Mali by sme sa stratiť niekde v lese, možno pol kilometra odtiaľto je nejaká skupinka v dobrej nálade. *Poznamenal potichu, aby ich to dievča nepočulo.*

*Pri Tristanovej otázke prikývla, hoc pohľadom stále blúdila po hrdinke, ktorú vždy obdivovala a tá sa pred ňou teraz krčila ako kôpka nešťastia. Nenapadla ju iná reakcia, než plesnúť si po čele. Takže všetky danosti, nadelené od autorky plávali kdesi fuč. Náhle si uvedomila, že hoc tento príbeh pozná dokonale, až také veselé to nebolo, lebo narozdiel od zámočku a Harryho Pottera, tu také honosné raňajky nebývali.* Mali sme zostať aj na obed. *Zamrmlala si popod nos. Ak stratí čo len gram zo svojich krásnych stehien, zabije doktorkinu dcéru ona a nie hra. Započúvala sa do Tristanových slov a po nich okamžite napriahla ruku k Drozdajke, no ona sa iba viac prikrčila. Pre kristove rany! * Keby sme ťa chceli zabiť, ležíš tu už s tými dvoma. *Ukázala na mŕtvoly, pri čom si všimla dýky. Musela ich zobrať, pretože inak by jej ich vzalo vznášadlo. Drozdajka sa pre vlastné šťastie viac nevzpierala, takže akonáhle jej pomohla na nohy, utekala si po dýky a potom už rýchlo do lesa. Nechala ju ísť trocha za sebou, aby sa mohla rozprávať s Tristanom.* Nuž, toto síce nebude ľahké, ale presne vieme, čo máme urobiť. *Lenže počkať Nemala predsa vyhrať sama. Skôr, než by Tristan čosi stihol povedať, ukázala Drodajke, nech podíde k nim.
,,Ako dlho Hry trvajú?"
,,Dnes je to tretí deň."
,,Ty si prežila tri dni?" Chcela sa opýtať na ten tajuplný zázrak, ktorý jej pomohol, no v čas si zahryzla do jazyka.
,,Prečo sa na to vlastne pýtate?"
,,Lebo sme sa schovávali v jaskyni a akosi nám pri tých radovánkach mozog zabudol registrovať čas." Zamrkala na Tristana, schovávajúc úškrn.
,,Koľko ešte ostáva?"
,,No, myslela som si, že je nás už iba osem, no s vami desať."
,,A Peeta?"
,,Žije."
Jasné, takže ešte aby nestačilo, museli nájsť pekára. Strašne ľahká záležitosť. Ak bol toto druhý level, čo ich preboha čakalo ďalej? Smelý zajko v Afrike?*

Tristan

*Uvažoval, prečo si nepozrel viac ako trailer toho filmu. Možno by bol viac v obraze, ako to celé vyzeralo, aj keď pointu poznal. Aj víťazku, ktorú potrebovali. Keď sa zmienilo dievča o treťom dni, mal chuť jaj normálne zatlieskať. To dievča bolo v ich verzii nemehlo, vystrašené nemehlo aby im ľúto nebolo.* Kto je Peeta? To je ten chalan čo šiel z jej mesta či čo to bolo? *Niečo sa mu marilo, že tam chodili chlapec a dievča. Ale načo im bol? Vari jej chcela dopriať aj nejaký románik?* Vyhrať to má ona či načo nám ho treba? *Naháňať nejakého chlapca sa mu vážne, ale vážne nechcelo. Úplne stačilo, že pointov tejto hry bolo zabíjať deti. Úprimne, nevedel si to predstaviť, ako to urobí. Pripomenul si že to bola len kniha a hlúpa hra, no napriek tomu mal trochu pochybnosti.* Viac sa mi páčili metly a tie výdatné raňajky...*Zafrfle smerom k Foxy a zadíva sa k oblohe. Mali by to dievča naučiť niečo so zbraňami, robiť jej pestúnku v takomto prostredí nemuselo byť také jednoduché. Mysľou sa vrátil späť k traileru a k tomu, čo videl. V tejto prekliatej hre ich toho čakalo dosť, nejaká háveď na konci, výbuch a..oheň...* Zdvihnite kotvy! *Drgol do Foxy a kývol dozadu kus za nich. Z oblohy padal oheň a ten ohnivý dážď sa blížil k nim. Zdrapbil Drozdajku za zápästie a potiahol ju. Ak ju potrebovali, bol ochotný ju cez seba hodiť ako vrecko zemiakov, no teraz museli utekať. A poriadne rýchlo.*

Áno, Peeta a Katniss sú z rovnakého obvodu. Vlastne majú vyhrať obaja, lebo porotcovia ich oklamú pre zvýšenie sledovanosti a tak by mali čoskoro vyhlásiť, že môžu vyhrať chlapec a dievča, ak sú z jedného obvodu. Hovorím zrozumiteľne? Ale nevieme čo sa stane, napriek jasne danému deju. *Smutne prikývne Tristanovým sovám. Tie raňajky veru budú dlho mátať aj ju. Lenže treba ísť ďalej. Zmraštila čelo, lebo začula čosi o ohni. Len čo sa obrátila, skoro jej padla sánka. Úplne by na to bola zabudla.* Do pekla. *Rozbehla sa vpred. Tristan ťahal Drozdajku, aspoň sa o ňu nemusela starať o na. Na povinnosti vychovávateľky nemala vlohy. Hlavne trpezlivosť jej chýbala. Bola odhodlaná ujsť tým prekliatym rozhorúčeným jazykom. Katniss sa v knihe bolestne popálila a tomu sa chcela vyhnúť, lebo blízko nej bol Tristan a toho potrebovala. Prirútila sa k nim a pomáhala v ťahaní. Chcú ich nahnať k sebe, jasné ako facka. Pre istotu si v rukách pripravila dýky, keby bolo potrebné hneď zabíjať, avšak v okolí nevidela žiadne bežiace decká. Drozdajka sa náhle potkla. Netrpezlivo zavrčala, Dvíhajúc ju na nohy.* Teraz láskavo drž kypťavosť na uzde!

Tristan

*Snažil sa pospájať všetky informácie, no prezatiaľ mu stačilo, že poznali pointu toho čo dosiahnuť. Mali polovicu ich priepustky do ďalšieho kola, no a druhá časť priepustky, modlil sa aby toho chlapca Peetu našli dosť rýchlo. Popri behu si ale prial aby to dievča vedelo bežať rýchlejšie, pretože to bolo naozaj neskutočné nemehlo. Čo ho popri behu trápilo hádam ešte viac než stratený chlapec a to poleno ktoré ťahali, bol adrenalín v jeho tele. Cítil ako sa mu napína každý kúsok tela, krátky pohľad na jeho ruku ho desil. Nie, nebol sprvávny čas, ani správna chvíľa.* Nepočujete vodu? *Mal pocit, že ju z niekade počuje, no zvuky pálenia a dopadajúcich ohnivých gulí to všetko mohlo len skreslovať. Prial si jazero, dosť hlboké aby sa do neho skryli, dosť studené aby sa v tej vode neuvarili ako žaby. Potiahol ich doboku, musel veriť svojim ušiam. Jedna z ohnivých gúľ dopadla kus pred nimi, na vysoký strom, ktorý sa horiaci zvalil pred nich. Katniss začala kašľať, vytrhla si ruku z jeho zovretia a dala si ju na ústa a pišťala niečo o tom, že to bol ich koniec. Tristan pozrel na Foxy, za jej chrbtom dopadla ďalšia spŕška ohňa a zaťal zuby. Boli obklopený ohňom a smradom spálených častí vôkol nich, z oblohy dopadali ďalšie. Všetko vôkol horelo a jeho srdce tĺklo ako zvon. Ruky sa mu triasli, cítil v ústach známy pocit, že jeho telo sa pripravuje na zmenu.* Foxy musíme ten kmeň preskočiť. Bude tam voda, proste bude. *Nebol si istý, no nechystal sa tu umrieť a ten horiaci kmeň teda preskočiť museli.* Zoberiem ju. *Bez varovania si ju tými chvejúcimi rukami prehodil cez plece, niečo na neho strašne kričala, bolo mu to ale ukradnuté. Kývol Foxy nech beží, zahrá sa na skokana cez "vatru" a sám sa rozbehol. S divčaťom na pleci sa mu bežalo ťažšie, no blížiaca sa zmena mu dodávala síl. Preskočil, ťarbavo no predsa. Plamene mu oblizli nohy, jedna z nohavíc sa chytila. Cítil bolesť, no utekal ďalej, očami sa snažil vyhľadať Foxy. Nedokázal však sledovať všetko, svoje telo, oheň ktorý oblizoval jeho nohu a to jačajúce dievčisko na pleci. Preletel cez horiace konáre, popálili ho na ruke, no dostal sa k vode. Bola tam. Jazero, videl pri ňom utekať nejaké iné decká, ktoré si ho ale nevšímali, sledovali oheň. S horiacou nohou aj Drozdajkou sa práskol do vody.*

*Snažila sa vnímať všetko vôkol seba, no čoskoro bola schopná prijímať iba oheň, všade kam jej oko dovidelo. Obklopoval ich pomaly z každej strany a hoc ich mal niekam zaviať, akoby nepočítal, že vyviaznuť by mali všetci. Potreboval obeť, avšak tou zas nepotrebovala byť ona. Tristanov hlas sa k nej musel prebiť, za to zvuky vody toľko šťastia nemali. Nič nepočula. Ale znamenalo to aspoň malú nádej v tejto situácii, preto keď ich potiahol, smelo sa nechala vláčiť s Drozdajkou. Verila mu už od tej chvíle, čo sa ukázalo, že to nie je žiaden nagélovaný magor a dokonca sa s ním dá posmiať vo chvíli, kedy by iní plakali. Aj túto chvíľu by si mohli vlepiť do albumu horších skutočností, avšak na smiech nemali dostatok čerstvého kyslíka. V pľúcach začala cítiť nedostatok plynu pre existenciu. Jedna horiaca guľa im do cesty zoslala strom, ktorý im úplne zablokoval pohyb vpred. V tom istom okamihu oheň posial aj zem za ňou. Len tak poskočila pri tom zvuku. Do chrbta sa jej zarývali páliace iskierky odlietavajúce od zeme. Pozrela na Tristana. Áno, voda. To bol ten problém. Odrazu ako keby toto peklo nejestvovalo. Videla celkom iné. Malé dievčatko a chlapa, ktorý jej neustále namáčal hlavu pod vodu, trestal ju spôsobom, akým sa mu nakoniec v dospelosti pomstila. Lenže následky to v nej predsa zanechalo. Keď si predstavila to jazero, jeho studené a hlboké dno, už sa jej ten oheň nezdal taký zlý. Možno by ju aj pochoval, keby náhle nepocítila náraz. Prekvapene sa otočila k dievčaťu rozpleštenému na zemi, no začala sa zbierať na nohy. Rozbehla sa vpred, s dievčaťom ako tieň za zadkom. Chystala sa skočiť, keď sa ruky dievčaťa bolestivo začali sápať po jej chrbte. Nekompromisne ju strčila, nezabudnúc pripojiť ešte kopnutie. Prestrašný výkrik smrti značil, že ju strčila do plameňov. Svet sa jej začal strácať pred očami. Musela sa rýchlo dostať preč. Raz a navždy prekonať ten nezmyselný strach, zakorenil ho v nej On a teraz tu nebol. Pripravená na bolesť, skočila. Vlastne, zažila jej v živote toľko, že ju to nemohlo rozhodiť. Bezhlavo sa rútila k jazeru. Náraz o vodu prišiel v momente, kedy ju prestali počúvať vlastné nohy a pred očami jej úplne vybledlo.*

Tristan

*Voda bola už od brehu pomerne hlboká. Nohami sa pod vodou dotkol kamienkového dna, odrazil a s Drozdajkov vyplával nad hladinu. Ani nevedel ako ju v tej chvíli držal, mal pocit že ju zvody ťahal pomaly za vlasy, no bolo mu to jedno. Mala prežiť, jej vlasy ho nemuseli zaujímať. Kašlala, čosi mu nezrozumiteľne mrmlala, zjavne k tým vlasom. Ignoroval ju. Mal pocit že voda okolo neho pálila, no potom si uvedomil, že ho pálila poranená noha a dlaň a z tade sa šírila horúčava do zvyšku tela. Ignoroval to ale rovnako ako Drozdajku, očami hľadal Foxy. Nikde ju nevidel, utekať od ohňa ani plávať vo vode. Drozdajka sa pozviecha, namieri prst smerom bližšie k brehu, kus od nich. Pozrie tam a uvidí Foxy.* Neopováž sa utopiť. *Vyprskne na Drozdajku, no akoby to zároveň hovoril aj Foxy. Nechá hrdinku príbehu plávať samú, to hádam aj taká nešika zvládne a rýchlymi pohybmi rúk a nôh pláva smerom k Foxy. V tej chvíli mu príde podstatnejšia než hrdinka príbehu, tú si do ďalšieho kola neberie a nie je ani taká schopná. Pri každom prudkom pohybe ho zabolí hádam celé telo, no napokon k nej dopláva a chytí ju, tak aby udržal jej hlavu nad hladinou. Zadíva sa smerom k lesu, stromy ešte horia, no oheň už z neba nepadá. Tráva v okolí jazera tiež nehorela, teda kývol na Katniss, nech vypláva na breh a sám tam ťahal Foxy. Vnímal akési zvuky kus ďalej, niekto kričal, bolo z tade počuť krik tych deciek. Možno boli niektoré tiež poranené, no videl, že väčšina naskákala do vody v čas, skôr než oni. Neboli na dobrom mieste, otvorené priestranstvo a on mal jednu v bezvedomí a druhá, no druhá by neposlúžila ani ako štít ani ako...neposlúžila by na nič. Vytiahol Foxy na breh a zatriaslo ňou.* No prebuď sa ty Líška jedna, či ti treba bozk ako šípovej ruženke? *Zohne sa, kontrolujúc, či dýcha.*

*Pripadala si tak voľná. Ako letiaci vtáčik na oblohe. Chcela vzlietnuť. Už sa na to aj chystala, no niekto ju držal za nohu a nedovolil jej odlepiť sa. Pozrela sa dolu a s hrôzou zbadala, že ten niekto ju k sebe pomaly sťahuje a ponára sa pod vodu. Kričala, avšak z úst jej vychádzal iba štebot. Posledný silný trh ju ponoril pod vodu a vtedy zakašlala. Precitla z naozaj divného sna. Otvorila ťažkopádne oči, počúvajúc Tristanove slová.* No ja neviem, ak by to bol poriadny bozk, aj by som sa nechala prehovoriť. *S úškrnom sa posadila, no rýchlo sa aj hodial späť na zem. Telo jej vyčítavo pripomínalo, ako na tom je.* Preboha, aj ty sa cítiš, ako keby ťa zjedla nejaká ryba a prešiel jej tráviacim traktom? *Začula nejaký šuchot, no ani nemala silu zdvihnúť ruku s dýkou. Našťastie sa k nim prišuchtala iba Drozdajka. Foxy pozrela k oblohe. Potrebovali nejaký liek, lebo popáleniny sa samé neliečili. Sama ich mala dosť a Tristana istotne neminuli, nehovoriac o Drozdajke. No tá s tou kypťavosťou mohla iba dúfať v sponzora. Mali malú nádej, že si nejakého sponzora získali oni s Tristanom.*

Tristan

*Presne pre toto by ju nemohol nechať utopiť ani sa uškvariť. Kto by ho potom rozosmieval vo chvíli, keď istý jedinec (áno šmatlavá Drozdajka) vyzeral, akoby sa mal nervovo zrútiť alebo sa hodiť o zem a začať kopať nohami , čo sa to deje a aký je svet nespravodlivý. On sa len zasmial a pokrútil hlavou.* Na romantiku času dosť, ešte sme len v druhom levely. Chápeš, divákom by chýbalo isté napätie, keby sa hlavný účinkujúci dajú dokopy moc skoro. Chce to len silné emocionálne chvíľky, najlepšie v stave ohrozenia. Budeme trhákom tejto hry. *Zachechce sa pri tom čo zo seba splodil, zjavne mu popáleniny lezú na mozog a chytajú akúsi rozprávaciu časť. Myšleinky na popáleniny mu ale pripoemnú bolesť, ktorá sa šíri jeho telom.* Neviem či sa cítim ako niečo čo prešlo tráviacim traktom, ale minimálne sa cítim, akoby som už bol v pekle. Hovorí sa síce že je tam lepšia spoločnosť, čo ti neuberám, ale ja na takéto teplá moc nie som. *Pozrie na svoju obhorenú nohu, spod potrhanej obhorenej láktky vidí pluzgiere a červenú kožu.* Nie som dobrý v bylinách, nie som si istý ako dlho vydržím behať. *Prizná napokon. Niežeby sa teraz nezvládal postaviť, no vie, že tá bolesť bude len horšia. * Si popálená? *Spýta sa jej, no Drozdajka sa do toho vloží tiež.
"Ja som!" vyhrákne vyplašene ako sýkorka, nie drozdajka. Natrčí mu ruku a on sa zadíva. Ruka nevyzerá až tak zle, aj keď vidí že má popálené aj remeno, ktoré vyzerá zasiahnuté viac ako jej paprča.
"Chodiť môžeš, tak nekňuč. Tam sa niekam usaď, neskôr vyriešíme situáciu." *Pokrúti neveriacky hlavou, teraz na to dievča nemá náladu. Kým je živá, je mu ukradnuté či si fňuká alebo čokoľvek iné. Nech si aj mušličky okolo jazera hľadá.*

*Zasmiala sa nad tými jeho rečami o trháku hry. Vlastne to sa očakáva od Drozdajky, tak ak by pomoc nechodila, bude musieť zbaliť Peetu. Alebo sa s Tristanom zahrá na Rómea a Júliu, aby ten koniec pre dvoch víťazov vyhlásili kvôli nim dvom. Im stačilo prežiť do chvíle, čo neostane okrem Pekára a Vtáka žiadneho iného súpera. Do ohňa strčila jedno dievča, ostávalo teda päť obetí, no určite sa medzi nimi skrýval Cato. A to si myslela, že sa s ním nikdy nestretne. Táto sprostá hra mi plní najhoršie nočné mory! Zamračene sa posadí, telo sa stihlo celkom pripraviť na tento pohyb, prezrúc si jeho nohu.* No zlatko, s týmto veľa nezabehneš. Potrebujeme liek! *Zámerne to povie nahlas, namieriac pohľad k oblohe, keby ich chcel niekto obdarovať, ale nič. Jedine oblaky dymu, vyparujúce sa do neba. Pri jeho otázke sa zamyslí, skúmajúc vnemy prichádzajúce z jednotlivých častí. Nehorázne ju štípe chrbát, ako keby ju niekto driapal. Okrem toho, vystreľuje to aj do ramena.* Ja neviem, pozri. *Natrčí k nemu chrbátik, čakajúc na jeho verdikt. Hádam takú vec zvládne odpozorovať.*

Tristan

*Nechápal ten jej pohľad k oblohe. Ani chápať nemohol, pretože také detaily trailer neobsahoval. Pokrčil teda čelom a nechápavo sa na ňu ostal dívať.* Očakávala si vari že ti nejaký padne pod nos? *Zasmial sa nad tým a v duchu uvažoval, kde v tejto divočine chceli nájsť liek. Vedel, že slová o tom že takto ďaleko nedobehnú boli pravdivé a dosť výstižné.* Nechcem nám kaziť ilúzie, ale kde v tejto riti chceme nejaký liek násjť? Alebo sa mi priznáš s tým, že sa vyznáš v týchto rastlinkách a vieš, ako z nich vyrobiť mastičku? *To by sa naozaj hodilo. Nemali ich šupnúť do hier ale mali pripraviť na takéto situácie. Naučiť niečo užitočné než ich poslali zachraňovať dcerušku tej ježibaby.* Inak..čo ak tá rúra čo ju hľadáme medzi tým zomrie? Ani o tom nebudeme vedieť. *Poznamenal, aj keď takéto negatívne myšlienky by mať nemal. Radšej sa teda pozrel na jej chrbátik rukou odhrnie časť odevu a chvíľu mlčí.* No...miss chrbátik by si nevyhrala, chcelo by to aj pre teba liek. Ale nie je to také vážne, aj keď to vyzerá tak ako to vyzerá. *Zhodnotil napokon. Všetci traja si to potrebovali ošetriť, akurát on fakt nevedel, kde tu chceli niečo také vziať.* Mali by sme sa z tadeto hlavne pohnúť, rysuje sa tam nejaká zostava, nechcem ich práve teraz stretnúť zoči voči...*Hlavou kývol na druhú stranu jazera, kde enajké decká vykrikovali a dohoadovali sa.*

Foxy

*Znechutene pozrela na Tristana. Vlastne trafil klinček po hlavičke a to ani nevedel ako. Tu bolo normálne, ak liek padol niekomu k nosu, avšak nestalo sa tak, mohla jedine pokrčiť tvár a znechutene zavaliť vlastné vnútro kvetnatými nadávkami. Ak by existoval boh, pravdepodobne by toto bola tá správna odplata od neho za jej činy. Smutne sa usmiala pri slovách o rastlinkách.* Nuž, dokážem vraždiť aj kusom papiera, ale v pravej podstate som odborníčka na jedy. Keby som tak mala liek a necítila na chrbtíku jazyky bolesti, aj by som sa pustila do príprav, ktoré by divákov doniesli do vytrženia, predstavila takú show, s veľkým nezabudnuteľným pozlátkom. Ale takto nás čoskoro zabijú a mne sa nechce brániť, takže to bude asi strašná nuda a porotcov asi zabijú. *Neskoro si uvedomila, že myšlienky púšťala von na prevetranie. Zahryzla si do jazyka so zbytočným efektom. A možno jej mozog toto chcel, lebo v hlase mala nádych dramatickosti. Lenže tu mohli podobné reči znamenať predčasnú smrť. Nechutnú, pretože porotcovia boli na vlastné úsilie strašne hrdí. Pokrčila ramenami. Smrť toho decka ju netrápila. V podstate na ňu aj zabudla. Prioritou bola vlastná koža. Nanajvýš, zaujímať sa o niekoho, komu ani ksicht neviete opísať je dosť zvláštne. To už Drozdajka bola pre ňu ny vyššom stupienku. Po Tristanovom zhodnotení jej chrbátika odula peru.* Asi zruším svoju účasť, ale hlavná cena bol botox! Vieš čo by to znamenalo pre moju pleť? Ja viem, v dnešnej dobe jestvujú aj lepšie zákroky, bez bolesti, no nikdy nebude nad staré pichanie. To si zapamätaj! *Pomaly sa dvíhala na nohy, berúc jeho slová na plné vedomie. Napriek trafeným slovám o nebránení sa, nemohla čosi také urobiť. Nie pre vlastnú hrdosť! Vo chvíli, kedy sa chystala pobrať aj s dýkami v ruke, jej na hlavu čosi padlo a výhľad prekryla akási látka. Nebolo to ťažké a srdce jej hneď poskočilo, lebo ak to nebol liek, tak už nevedela.*

Tristan

*Chcel jej povedať, nech si toľko nefandí s tým kúskom papiera, no nechal to tak, veď prečo nie. V jednom ale mala pravdu, pre dívakov museli byť teraz celkom príťažlivými objektami. Nie pre jeho inteligenciu a jej peknú tváričku, ako si to na začiatku rozdelili, ale preto, že asi jediní tu nerobili paniku, ale brali to s istým druhom humoru. Keď videl tie decká na druhom konci, ako pojašene behlai a snažili sa hrať na malých vojačikov, bolo mu z nich vtipne. Potom tí vyplašení, ako Drozdajka a oni, pokojný ako voda jazera a pritom by ich mohli rozpučiť ako žaby.* Botox? *Pozrel na ňu výrazom, akoby jej to bol uveril.* Ak chceš, skúsim ti ho spraviť ja, zvolím nejakú inú metódu, ale to sa istotne stratí. Budeš to mať zdarma a nemusíš tu ani tie decká zabíjať papierom. *Zaškeril sa na ňu, pričom začul Drozdajku, ako vydala nejaký zhrozený pazvuk nad nimi. Vlastne ako sa tak zdalo, šomrala čosi o tom, ako to nebrali vážne a že všetci umrú a podobné scenáre. Mali by ju zamestnať pri písaní katastróf, istotne by sa uchytila.* Hej ty tragéd, ideme. *Zavolal na ňu a otočil sa k nej, pričom keď sa znovu otočil smerom k Foxy, nevidel jej hlavu.* Keď ťa nenapadol oheň tak padáčik? Vyzerá na dotyk príjemnejšie. *Prešil k nej a začal ho z nej dávať dole, zvedavý, čo tam je. Tuba. Otvoril ju a ovanula ho nechutná vôňa.* Počuj...tebe to fakt skydlo na hlavu!

Foxy

Aby ťa nenapadla moja pästička, ty hulvát. *Ofrčane založila ruky v bok. Možno by tu mohla takto stáť a hrať sa na zamatový stromček, dokonca vyhrať. Tie decká vyzerali hlúpo, pravdepodobne by jej to uverili. O chvíľku ju však Tristan odkryl a bolo bo skvelom pláne. Zvedavo nakukla ponad jeho plece pri otváraní tuby, ale hneď sa aj odťahovala, lebo z toho smradu ju rozsvrbeli oči.* Človek by čakal, že pri rozvinutosti zdravotného priemyslu zažnú vyrábať lieky s vôňou poľných fialok. *Mohlo to znieť protivne, preto s úsmevom zdvihla hlavu k oblohe.* Ďakujeme krásne dobrý ľudia! *Vytrhla Tristanovi tubu, zohnúc sa k jeho nohe, urobiť rýchlo proces. Jednoducho mu to tam namliagala a potom mu tubu vrátila, znovu natrčiac chrbátik.* Buď nežný, tiger. *ľutujúc, že v tej tube sa neukrýval nejaký pralesný Tarzan, zazrie na Drozdajku. To dievča ju neskutočne dráždi. Ešte aj teraz, keď sa dožaduje lieku, pričom by jej stačil pľuvanec na tie jej ,,rany!" Snažiac sa všetko predýchať, započúva sa do zvukov.* Pohni si, nech sa môžeme pobrať. Potrebujeme sa kdesi ukryť, nanajvýš porada by tiež bodla. Asi viem, kde hľadať Peetu.

Tristan

Vieš, možno je to na to, aby si od seba všetkých odstrašila. *Odvetil jej pobavene a pozrel na jej chrbát. Jej výkrik k ľuďom nekomentoval, stále akosi istým veciam nerozumel a mal pocit, a to dosť naliehavý, že im rozumieť ani nechcel. Úplne stačilo, aby bola v obraze Foxy pre tú chvíľu. Namočil prst do tuby, pokrčil nosom a potom jej opatrne začal nanášať mastičku na poranenené miesta. Chvíľu to trvalo, dával si pozor aby pokryla tá smradľavá vec každú ranu, potrebovali byť fit. Vedel že niektoré z tých deciek, napriek tomu že to boli len decká, boli dosť silné a skúsené v boji. Nemohli ich podceňovať, aj keď sa tu zabávali. Zábavy bol ale koniec, naozaj potrebovali ísť. Preto keď natrel posledné bolavé miesto, capol si trochu na svoju dlaň a potom sa zohol, natrúc si rany na nohe. Pri sebe nebol tak jemný, takže to bolo aj o hodnú chvíľu skôr. Len čo bol hotový, preišle aj za Drozdajkov, nešetrne jej ošetril tie jej rany a mastičku hodil do vrecka.* Ideme. *Potiahol dievča, aj keď velenie bolo na Foxy. On nemal potuchy, kde toho chlapca hľadať.* Kde je ten Peeta?

Foxy

*Vo chvíli, ako položil prst na jej chrbátik, zaťala zuby. Bolo to vážne zlé a to si myslela, že to len zaštipká po príklade včelieho žihadla. Strhaná tvár k tejto hre patrila, no skutočne nevedela, čo na tom divákov mohlo baviť. Dívať sa na vražedné stony priamom prenose. V ich realite by to asi bolo lepšie. Len čo boli všetci namazaní, vykročila vpred vedľa Tristana, nechávajúc Drozdajku vpredu. Nebol to veľmi strategický nápad, no ona nebola užitočná na žiadnej pozícii, takže vlastne nemali na výber. Tristanovu otázku očakávala, takže keď prišla, iba sa záhadne usmiala.* Nooo, neviem či je veľmi rozumné povedať ti to. Jedinú zbraň, ktorú proti tebe mám je táto informácia. Ak ti to prezradím, kde je tá záruka, že ma nezhodíš z útesu? *Drozdajka sa náhle stočila k nim.
,,Prečo ho hľadáte? Veď je to protivník."
Foxy na ňu škaredo zagánila. Nevedela, možno Peetu ani nepotrebovali. Lenže v knihe vyhrali obaja. Hoc bolo všetko pomotané, nesprávne nitky zodpovedali za to, že sa všetko rútilo nesprávnym smerom, ale koniec musel ostať nemenný, takže za tohto predpokladu bude musieť spustiť rozhodnutie porotcov čosi iné, než vymyslená láska medzi Vtákom a Pekárom. Jej nohy boli zvyknuté na pohyb, avšak Drozdajka po hodnej chvíli začala stonať.
,,Vieš o tom, že sa točíme v kruhu okolo jazera?"
Foxy s úškrnom prikývla. Hoc sa vzďalovali od deciek, museli ostať pri jazere, pretože práve tam by sa mal Peeta ukrývať. Pekne pri vode. Dúfala, že ho ten oheň nezabil, poprípade neutiekol kdesi ďaleko, lebo ho nemali šancu nájsť.*

Tristan

*Pri zmienke o útese sa na ňu pozrel, akoby sa zbláznila.* A ostal tu sám s ňou? *Spýtal sa potichu a svoj prst zapichol do vzuchu, mieriac na chrbát Drozdajky.* Myslím, že by som potom skočil dole tým útesom pekne za tebou. *Zhodnotil jednoducho, ale nepýtal sa viac na toho chlapca. Myšlienkami na chvíľu zablúdil iným smerom, čo bude ak toto prežijú. Vedel čo chcel od doktorky, no vedel, že mu to nesplnia, aj keď sa tak tvárili. Možno sa budú tváriť aj po príchode, no vedel si živo predstaviť, ako sa ho pokúsia do pár dní odstrániť. Bol pre nich príliš nebezpečný, chodiaca zbierka informácií i dôkazov v jednom.* Počuj, ako si sa vlastne dostala do tých pút, čo ťa sem dovliekli? *Spýtal sa zvedavo, otázky Drozdajky sa mu nechcelo riešiť. Všimol si že chodia okolo jazera, no nestaral sa, Foxy hádam vedela čo robila. Jej úškrn to potvrdil a tak nebol dôvod vypytovať sa. Dával pozor i načúval zvukom okolia, no inak sa nestaral. Aspoň do cvhíle, než niečo nezaregistroval. Drgol nenápadne do Foxy a rukou kývol smerom k zelenkavému previsu.* Niekto tam je. *To ako to vedel vynechal, možno to bol ich hľadný chlapec a možno niekto, kto by rád spravil na ich hrudiach pitvu. On už meč nemal, hodil ho na zem keď zdrapil pri ohňoch Drozdajku, no netrápil sa tým. Zabíjať rukami mu nerobilo o nič väčší problém, než jeho partnerke, ako sa tak zdalo. Pískol na Drozdajku a kývol nech sa presunie za nich, ta malá trúba by bola schopná niečo nepekne pokaziť.*

*Pobavene sa nahla k smiechu, keď Tristan tak otvorene okomentoval Drozdajku. Jeho reakcia bola vlastne plne pochopiteľná. Pri jeho následnej otázke si ale musela povzdychnúť a zamyslieť sa, čo mu povedať. On o nej čosi vďaka putám vedel, za to jeho pokrývalo rúško tajomstva nadnárodných rozmerov. Skúmavo sa zahľadela na jeho profil. Ak vynechá detaily, nemuselo by jej to uškodiť. Okrem toho, tak hrozné to nie je. Skôr ponižujúce, že sa nechala chytiť.* Nechala som sa chytiť. Bola som hlúpa. *V mysli zamorenej myšlienkami hľadala nejaký náznak inej odpovede, avšak všetko ukazovalo na jej hlúposť.* Dlho ma nevedeli dostať, lenže nakoniec ma nalákal do postele jeden ich vojak a poviem ti, so ženami to vedel, no ja som sa prezradila istým svojim gestom. Keby som ho vtedy neurobila, bola by som na slobode. *Zahryznúc si do pery, zrekapitulovala odpoveď. Znelo to chaoticky, vynechala podrobnosti, tak ako chcela.* A prečo si tu ty? *Odpovede sa už nedočkala, Tristan zaregistroval narušiteľa. Obozretne počkala na Drozdajkin presun za ich chrbty. Zatiaľ si prezerala zem vedúcu k previsu. Farbili ju drobné kvapky krvi, ktoré sa však postupne rozširovali. Pokrčila čelo. Pri jazere napočítala troch, do jazera hodila jednu, okrem Peetu ostával jedine mohutný svalovec a toto miesto vyzeralo nedotknuto, hladko, ako keby bol poranený jemný kvietok. Neváhala preto vykročiť k previsu, držiac dýky pripravené.* Peeta? *Sledovala povrch previsu v dokonalej farebnej harmónii. Zdalo sa jej to až príliš a vo chvíli, kedy prišla príliš blízko, zjavili sa oči, až tak nadskočila.* Moje nervy!

Tristan

*Nechala sa chytiť. To si veru všimol, aj keď kto by to bol povedal, že sa nechala chytiť kvoli sexu s nejakým chlapom. Možno by sa jej spýtal i na viac, no k ďalším otázkam z jej ani jeho strany nedošlo. Skontroloval okolie či ich hlavnej hrdinke nič nehrozilo a keď mal pocit, že nechať ju pár metrov za nimi bolo v poriadku, pohol sa za Foxy. Nemal meč, no nemal ani obavy, jeho reflexy a ruky boli dosť šikovné. Kráčal pomaly za ňou a keď nadskočila, prekvapene sa rozhliadol, čo zbadala. To jej moje nervy totiž trochu šokovalo aj jeho nervy.* Tvoje nervy sa pohrali s nervami aj ostatným. *Pozamenal a nechápavo prešiel k nej, keď ešte nechápavejšie zostal pozerať na oči. To teda bolo maskovanie. Akurát on nemal tušenia či to bol ten chlapec, ktorého hladali. Nedostal kartičku s popisom ani fotočkou na uvítanie, nebol si sitý či by ho bol vôbec v takomto stave rozoznal.* Toto je ten Peeta? *Spýtal sa jej potichu, aj keď v duchu ešte obdivoval to jeho maskovanie. Naozaj precízne, tiež by niečo také uvítal. Myšlienky potlačil, zaujímalo ho len, či ho mali z tade ťahať alebo ho podrezať. Aj keď keby to bol niekto cudzí, asi by už tie nervíky bodli chlapca na nejaké dobre mierené miestečko.*

/ja som uplne zabudla na to maskovanie dávno som to veru čítala /