Laboratórium

/god moding jak sviňa /

*zacíti jej pasť na tvári a jej sila ju posunie o meter do zadu. krv jej tečie po brade no len na nu pozerá*strácaš čas so somariny, čím dlhšie sa ma tu budeš snažiť poraziť, tak tým vážnejšie to bude z tvojím milovaným*povie chladne a vôbec sa neunúva na nu útočiť*

/na teda! treba ta ne? /

*chladno sa zasmeje*keby som chcela tak ta porazim lavou zadnou*sepla potichu nenavistne.. lavou rukou si pomaly siahla na kapucnu co jej doteraz zahalovala tvar.. vlasy sa jej rozprestreli po chrbáte a zakrili jej cast tvare.. na perach mala skaredy uskrn*nabuduce, Kiara*dodala a udrela princeznu tak aby omdlela*

/to sa mi nepáči ked nemôžem reagovať musím bezať na zem a nie tu kvargliť na zemi omdletá /

*vidí ako ju chce udrieť a tak sa pokúsi ustúpiť no aj tak dostane zásah, no vdaka kroku dozadu miernejší. nemá na nu čas a tak ju len kopne kolenom do brucha a prešmikne sa za nou rýchlo von. náhlivo beží k lodi. musí ísť spolniť úlohu ktorú mala*

/ja som myslela ze sa hned prec vyparime no niiiiist thak papuuuush /

*ked shctyá ranu do brucha ohne ju v bolesti no potom sa rychlo vystrie a uz len vidi ako Kiara uteka prec po chodbe.. akosi je jej naponahlo pomysli si kyslo a potom rychlo obehne stol kde najde leziaceho Marka.. pod hlavou je kaluz krvi.. zdvihne mu hlavu a odviaze mu latku ktorou ho obviazala predtym Kiara.. tam uvidi ranu z ktorej krv vyteka.. vlasy okolo su polepene a nechutne lepkave... odtrhne kus latky so svojej sukne a potom este siahne do vrecka.. ma tam trochu prasku na taketo rany, ktory vzdy zastavi krvacanie a potom pomoze ranu zocelit.. vysype mu ho do rany a potom poriadne obviaze... ked sa ubezpeci ze hlavu ma poriadne obviazanu pozrie sa na jeho zviazane ruky... naciahne sa aby ich prerezala a pritom potichu sepne*dopekla! hovorila som ti aby si si daval pozor.. nemozem tu byt vecne aby som na teba dohliadala*mrmle si potichu...ked je uz volny vezme jeho hlavu a polozi si ju do lona.. sklanajuc sa nad nim sa mu prihovori*Mark.. Mark preber sa*hovori a jemne mu stlaca ruky aby ho prebrala.. ma ich studene pomysli si a prilozi si ich k peram a jemne dycha aby mu ich aspon trochu ohriala..*Mark preber sa.. to som ja Amacaraka*staleho hovori a caka ci sa preberie*

/to nič...len sa musim rýchlo premistniť na Zem...vieš ako, braček čaká /

odchádzam domov*povedala narýchlo strážam a nastúpila na svoju lod. nedbala na protesty a odletela*

*ked vstúpi do labolatoria zhrozene vykrikne lebo všade bol neporiadok a vy dela aj krv, uvidí Amacaraku a nevie či jej má s niečim pomôct, len nehybne stojí*

*zagani na neznamu zenu.. nevie kto to je a co tam chce tak sa drzo opyta*kto ste a co tu chcete?*zavrci nesvoja zo vsetkeho*tu nemate co robit*doda tvrdo a rychlym pohladom skontroluje Marka*

*namiesto odpovedi rýchlo zmizne a nezostali po nej žiadné stopy*

* Od tej chvile ked ho Kiara udrela do hlavy si už nic nepamatal. nevnimal ani že sa vratila Amacaraka. len lezal bez pohnutia a nehybal sa pricom krv mu vytvrala okolo hlavy velky kruh. Prestala tiect ked mu ranu obviazala Amacraka. Mark pohol ocami pod vieckami ale neotvoril ich .*

*len nechapavo porkutila hlavou nad zeninym spravanim a opat pozrela na Markovu tvar... vyzera akoby len spal pomyslela si smutne a sklonila sa nizsie k jeho tvari*Mark pocujes ma?*sepla potichu blizko pri jeho perach*

* Z pier mu unikol bolestny vzdych ale sil mu pomaly pribudalo kedže rana na hlave mu už nekrvacala. koby z velkej dialky zacul niečí hlas ako na neho valo. Otvoril trochu oci, parkrat nimi rychlo zaklipkal lebo mu do nich udrelo ostre svetlo laboratoria.* Co sa stalo? kde to som?

*usmiala sa... *konečne*šepla potichu a jemne ho pobozkala do kútika pier... *s Kiarou ste sa nejako pochytili*vysvetlila len tak nepodrobne, lebo nevedela co sa medzi nimi presne udialo aby situacia skoncila takto vyostrene...*ako sa inac citis?*sepla potichu a presla mu rukou po lici aby ho ubezpecila aspon mierne ze je vsetko v poriadku a nemusi sa pri nej nicoho bat.. nezne sa na neho usmiala ocakavajuc jeho odpoved*

* Mark prekvapene hladel na Amacaraku.* Citim sa dobre až na tu bolest hlavy, ale...* zrazu sa rozpacito pousmeje.* Smiem vediet kto ste?

*prejde nou bolest akoby ju niekto pretal mecom napoly*ty...ty...*koktavo sa snaží dostať otázku z pomedzi pier ale kdesi v hrdle sa jej zasekla a nejde to..*MAARK!*vykrikla zhrozene a postavila sa od neho dalej... oci dokoran otvorene vysvetlovali jej prudku paniku*to som ja Amacaraka!*vykrikla opat a chytila sa a hlavu otociac sa mu chrbtom a hladiac priom von oknom... vonku pofukoval jemny vietor, ktory strhal listie zo stromov*

* Markove rozpaky sa cim dalej tam viac zvacsovali. Tvar ženy, ktora pred nim klacala s bolestou v ociach si vobec nepamatal. Snazil sa spomenut si, ale z tolkeho usilia, ktore do toho vlozil ho hlava rozbolela ešte vacsmi nez predtym. So zufalym povzdychom si ju oprel o dlan ruky. Amacaraka, Amacaraka...kde som to menu už len pocul? Pytal sa sam seba, ale jedine co mu hralo pred ocami bola čierna tma. Vedel, že tato nezname žena, ktora si hovori Amacaraka mu musela byt velmi blizkou. Prečo inak by jej v ociach zbadal tolku bolest ked jej povedal, že si na nu nepamata? Zahladel sa na jej chrbat. Vyzerala tak krehko až ju mal chut objat a ubezpecit ju, že vsetko bude v poradku, že si spomenie, ale tym by ju mohol klamat, lebo sam nevedel, ci sa mu pamat niekedy vrati. Stiahol preto ruku, ktoru k nej už- už natahoval a radsej sa pohladom zameral na miestnost kde sa nachadzali. Vyzeralo to tam ako v laboratoriu a on mal na sebe biely plast do polovice nasiaknuty krvou. Takže som bol vedec? Tuto otazku si vsak nechal pre seba. Neodvazoval sa rusit bolestne ticho nejakou poznamkou, ktora by tu bolest mohla zvacsit.*

*musela z hlboka dychat aby sa konecne upokojila a nakoniec sa jej to potom aj podarilo... prudko sa otocila k Markovi a pozrela na neho tak nezne ako len dokazala*pomozem ti znovu ziskat pamat*sepla rozhodne a silno ho objala.. potom sa opat odtiahla a v kratkosti mu povedala kto je*volas sa Mark Aladron, si vedec a nachadzas sa na planete Gyro...*nevedela co mu este povedat... ked sa nad tym tak zamyslela, uvedomila si ze Marka skoro vobec nepozna... nevie o jeho minulosti nic.. toto zistenie ju trochu prekvapilo ale zahnala svoje zmatene pocity do kuta... bola pevne rozhodnuta ze sa pokusi aby si spomenul... NEMOHOL ZABUDNUT NA TO VSETKO PEKNE! pomyslela si zdesene a nachvilu sa jej v tvari zracila panika ktoru neovladla... postavila sa a nadstavila ruku aby mu pomohla vstat cakajuc ci jej pomoc prijme*

* Mark Aladron? Vedec? Planeta Gyro? v hlave mu rezonovala ozvena jej hlasu. Ak sa skutocne volal Mark to meno mu pripadalo cudzie a nespajali sa mu s nim ziadne spomienky. Ked ho Amacaraka objala neurobil nic cim by jej objatie opatoval. Zahladel sa von oknom na bezutešnost krajiny, ktora obklopovala areal a zrazu mu hlavou prebleskla rychla myslienka. Chcel si vobec spomenut na to co sa stalo? Kym bol? Pozrel na svoj zakrvaveny plast a potom na Amacarakine zakrvavene ruky ked mu obvzovala hlavu. Co ak je jeho minulost ovela temnejsia než by sa jej mohlo zdat. Nevedela o nom povedat vela. Nic presne o jeho minulosti a toho sa Mark zacal obavat. Co ak jej bude chciet niekto ublizit kvoli nemu? To nemohol dovolit. Zostal sediet ako bez duse a nepritomny pohlad uprel do jej oci.
Čo si ty za zviera? Ako si to mohol dopustit? Zbabelec! Vrah!

Mark sa mykol akoby mu telom presiel rozžeraveny drot. Ta spomienka bola taka rychla no taka jasna, že Mark nepochyboval o tom, že bola skutočne jeho. Ten hlas ho obvinoval z niečoho na co si nevedel spomenut. * N-nie...ach, pros-sim nie!* skrikol Mark , ruky si pritlacil na spanky a prudko sa postavil nevsimajuc si ruku, ktoru k nemu Amacarka vystierala. Zacal sa prechdzat po miestnoti ako lapene zviera, ktore nema kam by uniklo.* Nesmies sa už ku mne priblizit Amacaraka. Mohol by som ti ublizit.* Mark vedel, že to čo prave vyslovil musi byt pre nu velmi bolestive, ale radsej jej chcel sposobit bolest teraz ked si o nom myslela len to dobre nez potom ked sa dozvie že je Vrah! Ved kto by už len mohol milovat take zviera? Bez dalsieho slova vybehol z miestnosti ani sam nevediac kam to ma vlastne namierene. Vsteko bolo take cudzie, že sa z toho Mark priam nezblaznil.*

*chvilu zostala stat nad jeho reakciou a potom vybehla za nim.. prudko ho chytila za plecia.. poriadne s nim zatriasla akoby bol handrová bábika a nahnevane povedala*MARK!*okrikla ho aby ju začal vnímať a potom pokračovala*ty mne nemozes ublizit..!*zavrčala nervozne*premýšľaj! keď si ma od seba neodohnal predtým, tak nemáš nato TERAZ dôvod! Vieš, že sa viem o seba postarať a preto mi NEMOZES ublizit..*nervozne hovorila a pritom mu pozorne hladela do oci*

* Zacitil Amacarakin dotyk na svojich pleciach a telom mu prebehla zvlastna vlna citov. Dovolil jej aby s nim zatriasla lebo tak sa akoby konecne prebudil z omamenia. Hladel jej do krasnych oci a pozorne pocuval každe jej slovo.* Amacaraka, ako dobre ma vlastne poznas? Možes si byt ista tym co hovoris? Co ak som ti klamal? Co ak...?* nemal sil pokracovat. Bol taky zmateny. len pred chvilou sa cely jeho zivot prevratil naruby. Chytil Amacarakine ruky do svojich a jemne ich stisol.* ...co ak som niekho zabil?* dostal zo seba tažko a cakal na jej reakciu. Bol si isty, že si vymani ruky z jeho zovretia a rozbehne sa od neho preč. Vobec by jej to nevycital. Ked si vsak predstavil, že by sa mu mala vyhybat a pozerat na neho so strachom alebo čo bolo horšie s odporom srdce mu pretala nahla bolest. Prestal aj dychat od zufania.*

*nezne sa na neho usmiala a ticho povedala*spolu vsetko dokazeme*nepovedala to len preto aby ho upokojila.. ale preto ze tomu sama verila.. z hlboka sa nadychla a povedala*ty nie si zly clovek.. a to ze si zabil?*na chvilu sa odmlcala aby si poriadne premyslela slova ktore mu chcela povedat*neviem sice za akych okolnosti ale to nic nemeni.. ani ja nie som nevinna a tiez som uz.. *prehltla... bala sa jeho reakcie*zabila*dodala a pozrela na neho s obavami ako zareaguje.. bala sa ze ju pre tu strasnu nehodu z minulosti odsudi... ale postavila svojmu strachu tvarou a teraz cakala jeho reakciu... facku alebo objatie*

* Pozorne sleduje jej tvar a svojim pohladom sa vpije do jej oci. V myslienkach mu napadne, že su nadherne. Videl by v nich vsetko aj klamstvo, ale to tam teraz nebolo. Bol tam starch a lutost, vsetko to, čo citil aj on ked sa mu z temnoty pamate vynorila ta hrozna spomienka. Natiahol ruku k jej tvari a nezne jej odhrnul pramen vlasov. Naklonil sa k nej a prilozil svoje pery na jej celo. Nevedel co bude, nevedel ci si ešte niekedy spomenie na to kym bol - kym v skutočnosti bol, ale jedno vedel celkom isto...nikdy by Amacaraku nemohol odsudit za to iste co spachal aj on.* Amacaraka...

*pozrela mu do očí a jemne sa usmiala na neho... pri pocite jeho pier na svojom cele, pocítila slabú úľavu a pocit, ze ju neodsudi zato co sa v minulosti stalo... pozrela mu potom pevne do oci a ked vyslovil jej meno bolo to pre nu ako slatne pohladenie..*Mark...

* Perami jej presiel po lici.* Nechcem ti ublizit.* zasepkal ticho do jej ust.*

ty mi neublizis*povedala rozhodne*

/jaaaaj skoda ze musim letiet fuc..zatim/

/ skoda skodaaaa //