Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

Niečo cez pol roka *usmiala sa.* Dostala som za úlohu vypestovať tu všetky druhy rastlín zo Zeme. *Pri tej predstave sa začala smiať.* Trochu nesplniteľná úloha. Potrebovala by som na ňu viac druhov morí s rôznou salanitou a hĺbkou, hory s obrovskou nadmorskou výškou a tiež kus pralesa a púšte. Ale čo sa dá, sem vozíme priamo zo Zeme.

*prekvapene sa rozhliadla*Princ je nejaký náročný*zhodnotila a pri spomienke na princa len prevrátila očami*ale je to tu krásne*pochválila dievča*téma rastlín jej nič nehovorila teda na nu radšej nereagovala, aj ked bolo zvláštne že princ chcel práve rastliny zo zeme*

// predstavila o 2 strany dozadu //

/do kybla, už som zblbnuta z tych uchylakov na skype...by ste sa čudovali ake vyrazy sa tam človek nauči...prepišem to.../

* Priateľsky sa na Miyu usmial a prikývol na znak toho, že rozumel a potom si so zaujmom vypočul jej rozpravanie. POhľad mu sklzol na rastlinky nasadena uhladne za jej chrbtom do urodnej telarionskej pody a s obdivom sa ozval.* Larvelia Norustris.* kyvol hlavou smerom k rastlinke s dlhou stonkou a kvetom zaujimavej staroružovej farby.* Mate tu naozaj pekne kusky aj napriek tomu aka ste skromna verím, že praca sa vam dari.* presiel blizsie k rastlinke a zblizka si ju obzrel. Sam bol prekvapeny z toho ako rychlo vedel povedat jej nazov. Pamat sa k nemu vracala v obcasnych zableskoch tak ako pred chvilou.*

// pohoo, sa stava //

Ďakujem, ale je pravda, že keby ma tá práca nebavila, už by som tu nebola *uškrnula sa. Princove požiadavky boli väčšinou naozaj prehnané. Pre niektoré druhy musela chodiť na Zem sama a kvôli tým posledným strávila týždeň v pralese, medzi pavúkmi, ktoré neznášala. Pri latinskom názve jednej z jej obľúbených rastlín sa otočila.* Vy sa v nich tuším vyznáte *povedala prekvapene.*

Tuším mate pravdu, ale sam si nie som celkom isty ci som to len niekde nepochytil.* obratil svoju odpoved na žart a pri spomenuti princovho mena len s akymsi nepochopenym pobavneim nadvihol obocie. Zacinal mat pocit, že princ je strašiakom, ktorý mata vsetkych svojich poddanych. PO tom co sa dozvedel sa na stretnutie prestal aj trochu tesiť a ocakavani sa radsej uz vopred vzdal. Pozrel na Alex a na vysvetlenie dodal.* Zabludili sme sem len cistou nahodou dufam ž evas prilis nevyrusujeme.

No, latinské názvy som ja pochytávala pár rokov a doteraz mám s niektorými problémy *povedala pobavene. Všimla si jeho výraz na tvári, pri spomenutí Yagamiho.* Viete on nieje až taký zlý.. všetko je to len.. hm.. uhol pohľadu? *uškrnula sa.* A vôbec ma neotravujete, je vzácnosťou stretnúť tu niekoho nového.

Už len to samo o sebe dost vypoveda o povahe vašho zamestnavatela nemyslite?* zasmial sa takmer veselo a pohladom prebehol este po jednom rade zaujimavych druhov rastlin.* Vlastne som sem prišiel prave za ním a myslim, že sa s vami cochvila rozlucim...*nedokoncil no pohladom sa presunul k Alex, ktorej mal este čo to vysvetlovať. Bude najlepsie ak to pre tuto chvilu nechaju tak a ked sa porozprava s princom bude jej vedieť dat presnejsie odpovede. Nemohol jej predsa len tak povedať že pravdepodobne zabil rodicov svoje priatelky a teraz si na to nemože spomenuť presne lebo stratil pamat. Jemu samemu to znelo dost pritiahnute za vlasy.*

Tak to vám môžem len popriať veľa šťastia *zahľadela sa naňho. Ak za ním naozaj ide, uvidí aspoň skôr Dylana. Už teraz uvažovala nad tým, prečo tam ostal tak dlho. Yagami nebol z tých, ktorí by mali dlhé prejavy, nech už mali byť o hocičom. A možno sa mi to len zdá a chytajú ma zase detské prejavy nedočkavosti, usmiala sa v duchu.*

* Všimol si princov pokyn a uvoľnene sa posadil do kresla rovno oproti tomu jeho. Chvilu zostal ticho, bez pohybu sedieť pohľadom ostrazito sledujuc muza oproti sebe a potom si rukou siahol do vnutorneho vrecka na plasti. Vytiahol z neho malu pokračenu obálku, položil ju na princov stol a ukazovakom posunul blizsie k nemu. Nasledne sa opat pohodlne oprel o operadlo svojho kresla a spojil si končeky prstov pod bradou.* Získať to nebolo až také ľahké ako ste predpokladali.* odvetil kratko drsne znejucim hlasom.*

Tak to som vás pravdepodobne trochu precenil.* ozval sa Raito ironicky s dokonele kamennou maskou na tvari. Natiahol sa za obalkou, ktoru mu Dylan postrcil po stole a jednym lahkym trhnutim ju otvoril. Už na prvy pohlad bolo zrejme, že neobsahovala ziaden list, co sa potvrdilo ked mu do dlane vpadla mala disketa. Chytil ju medzi palec a ukazovak a prezrel si jej matnocierny povrch pozornym pohladom.* Ale aj tak...nakoniec ste svoju ulohu splnili, dobrá práca.* Schoval si disketu do dlane a druhou rukou vybral z kopky papierov na svojom stole o niečo vacsiu a hrubsiu obalku zaplnenu dokumentami.* Preto na vas čaka dalsia. Vsetky informacie najdete tu.* podal Dylanovi obalku zatial co sa pohraval so ziskanou disketou prekladajuc si ju pomedzi dlhe stihle prsty.*

* Princova pochvala mu nijako obzvlášť neulahodila, pretože mu na nej ani naznakom nezalezalo. Zatvaril sa vsak poslusne predstierajuc spokojnosť aby Yagamimu ani nenapadlo zavrtat sa do neho podozrievavym pohladom. Nemohol dat naavo znechutenie ani tichu radosť z toho, že informacie na disketu boli upravene tak aby princovi nepriniesli prilis velky uzitok. Namiesto toho si zobral z jheo ruk obalku a pomaly ju otočil v prstoch. Dalsia uloha. Opat nove miesto, identita...opat nove klmastva. Len skoda pre princa, že on hra na dve strany. Dvojity agent. Keby sa to Raito dozvedel s najvacsou pravdepodobnosťou by sa jeho zivot v tej chvili skoncil.* Ako vždy. * odkaslal si a bez toho aby obalku otvoril vopchal si ju opat do vnutorneho vrecka na plasti.* Som rad, že sme mohli zase viesť taky plodny rozhovor no teraz ak dovolite...* rezko vstal z kresla a pocitil neurčitu radost z toho že za chvilu už bude von z tohto studeneho pekla.*

* Plodny rozhovor? Ten ironicky slovy zvrat z agentovych ust ho celkom pobavil prave preto, že tym dokonale vystihol sposob ich komunikacie. Kratko, sturčne, vystižne...co viac bolo treba dodať?* Samozrejme.* odvetil hned ani nečakal kym bude agent pokračovat. Vzapati ho vsak napadlo overiť si iste skutočnosti, ktore sa prednedavnom dozvedel. Chcel mat vžd yprehlad o tom co sa deje v jeho okolí a preto si dovolil pouziť dvojzmyslenosť na to aby odsledoval agentovu reakciu. Sklonil pohlad k uradnym papierom na stole, zobral do ruky pero a zacal ich podpisovať.* Mimochodom, možno ste sa už stretli s mojou novou záhradnou architektkou. * ozval sa uvolnenym hlasom.* Je mimoriadne nadana na fyzicky tak vycerpavajuce poslanie ako je praca pre mna. Ma obdivhodnu fantaziu...* mal čo robiť aby sa nezačal hned uskrnať čo by ho okamzite prezradilo.*

//ty zakeraku //

* Mal už ruku položenu na kľučke dvier ked ho princove slová priklincovali k podlahe pracovne. Fyzicky vycerpavajuca praca? Fantazia? zovrel prsty okolo klucky tak silno až mu zbelili hanky na ruke. Prudko sa nadychol a s nahnevanym leskom v ociach sa troma kratkymi krokmi priblizil k Raitovmu kreslu.* Ako ste to mysleli?* hlas sa mu triasol od zurivosti ked mu zisli na um nie prave najcistejsie myslienky.*

* Ani nezdvihol pohlad od papierov ked mu na ne dopadol Dylanov tien. Jeho pero sa stale neunavne pohybovalo po papieri kresliac oblučiky s prudkym zakončením.* Presne tak ako som to povedal pan Lima.* odložil podpísany papier nabok a zobral si dalsi z druhej kopky.* Vždy ked sa stretneme ma prekvapí niečim novym. Som rad, že mam k dispozicíí jej nadanie.

* Mal čo robiť aby hned nechytil princa pod krk. Nebol by to lahky super, ale nepresiel vycvikom agentov len pre svoje modre oci. Ruky sa mu nebezpečne triasli od tuzby zovriet medzi prstami hrdlo, z ktoreho vychadzali take poburujuce slova. No potom si odrazu uvedomil o co vlastne princovi ide. Jeho prav otazka znela ci pozna jeho novu zahradnu architektku. Teraz už nemohol zapierať a tvrdiť že ju nepozna, pretože jeho reakcia ho dost jednoznacne prezradila. A nielen to ...usvedcila ho este z niečoho omnoho zvažnejsieho. Zo ziarlivosti. Teraz už bolo ťažko hladat strateny pokoj a nezaujatosť.* Možem tvrdiť to iste pane.* vysukal zo seba chladne slova a o krok sa stiahol.*

//škoda, ja že Raito dostane //

* Skripot pera na chvilu ustal a Raito obratil tvar s blahosklonnym usmevom k Dylanovi.* Takže aj vam sa páči čo urobila s mojou zahradou?

* Skoro si prehltol vlastny jazyk pri nasledujucej princovej poznamke. Ako dokazal ten prekliaty chlap dostat vždy to co chce? Dylan mal pocit, že princovi dal do ruk karty, ktore chcel držat v rukave este velmi dlhy cas. Možno ich nikdy ani neukazať. Dokonale ho nachytal na ziarlivosť, ktora sa ho tak necakane zmocnila pri pomysleni že by sa Miyu mala zapliest prave s tymto...ani nenachadzal slova, ktore by dostaocne vystihovali celu tmavu hlbku princovej povahy. Bez dalsieho slova, len s kratkym pozdravom vysiel z princovej pracovne zabuchnuc za sebou dvere. Nemohol ist hned do zahrady, potreboval si schladiť hlavu. Pri takomto style by sa Miyu hned dovtipila že sa niečo stalo a zarucene by z neho vytiahla pravdu.*

* Len čo sa za agentom zabuchli dvere odložil pero nabok a pohodlne sa oprel o operadlo kresla. Chvilu este hladel na miesto kde sa stratil dylan a potom krutiac hlavou mu na pery vystupil uskrn, ktory sa rozrastol do pobaveneho smiechu. Takže je to presne tak ako si myslel...Zodvihol ruku, na ktorej mal obrucku pred oci a veselo na nu hladel. Absolvuje ešte jeden prekliaty obed s Yukinym blondatym ctitelom a odleti rovno za Shiroi. Už sa v duchu pripravoval, že ho asi neprijmne velmi nadsene po tom ako ju od seba poslal preč na zabudnutu planetu, ale bude sa snažit zo vsetkych sil aby uzmierovanie bolo co najsladsie. *

Dakujem.* usmial sa akosi roztržito a vrhnuc na Alex ospravedlnujuci pohlad chystal sa odisť tou istou cestou ako pred chvilou Dylan.* Ospravedlnte ma prosim . * prechadzal okolo Alex ked jej venoval este osobitne tiche vysvetlenie.* Viem, že sme sa chceli rozpravať, ale slubujem, že vas vyhladam neskor.

* Prikývla Markovi na súhlas, aj napriek tomu že ju zaujímalo čo jej chcel porozprávať. malo to však čas, aj tak sľúbila princovi že sa zdrží dlhšie, teda kým nesplní svoju úlohu, mala časť hľadať otázky na svoje odpovede* porozprávam sa kedykoľvek sa rozhodnete mi to vysvetliť* povedala potichu a potom už nahlas prehovorila* dovidenia* pozdravila s úsmevom a pozrela na Miyu* pomôžem vám nejako?* spýtala sa s úsmevom, aj tak nemala čo robiť*