Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

* Pred obedom ešte zasiel do svoje pracovne aby napísal par listov, ktore nezniesli odklad. Vlastne keby mal povedat pravdu jednalo sa o vec cisto sukromnu.
Vysoke dvojkridlove dvere sa za nim zabuchli s tlmenou ozvenou a on akoby si to ani nevsimol presiel až k svojmu stolu, na ktorom sa každym dnom hromadili stale nove doumenty, listy a listiny. V poslednom case citil velku nechut venovat sa nudnym papierom no aj to bola jeho povinnosť, ktorej sa nemohol vzdat len preto, že raz za cas sa na tri dni stratil z dohladu. Vsetky jeho myslienky sa v uplynule dni upierali celkom inym smerom. Nikdy predtym nebyval naladovy no teraz sam na sebe vypozoroval, že jednu chvilu je neskutočne stastny a v druhu sa citil strasne unaveny. Hlavne unava bol pre neho celkom novy pocit, s ktorym sa blizsie oboznamoval až teraz.
V hlbokom zamysleni sa zvalil do kresla potiahuteho matnym ciernym zamatom a hlavu si polozil na vysoke operadlo. Zatvoril oci a snazil sa na nic nemysliet ibaže prave tak by sa mohol pokusat prehradit rozvodnenu rieku. Zacinal citit pochybnosti ci vsetko to, čo urobil pre Shiroi bolo skutocne spravne a potrebne. Nebala by v bezpeci skor na Telarione ako na tej zapadnutej planete, ktora bola v bezpecena len preto, že bola taka mala a bezvyznamna až o nu nijaka ina planeta neprejavila sebemensi zaujem? Nechcel aby si Shiroi jeho konanie vysvetlovala inak než tak, že to urobil pre jej bezpecie a nielen pre jej ale aj pre bezpecie ich nenarodeneho dietata. Tato myslienka mu na tvari vyvolala jednak usmev a jednak sposobila, že v kutikoch oci sa mu objavil ustarosteny vejarik vrasok. Akoby sa nemohol usmievat ked ho po takom dlhom case konecne stretlo stastie a prinieslo mu to najcennejsie čo mohol od neho dostat? Rodinu. Otvoril oci a pohlad preniesol na ruku kde sa mu na prste vynimala obrucka. A ako by nemal citit strach z toho, že o svoju rodinu opat príde? Bud ho zabije vojna alebo to urobi choroba. No ak uz ma zomriet nedovoli aby Shiroi a jeho dietatu bol skriveny co len vlasok na hlave. Nervozne vyskocil z kresla akoby ho nieco ustiplo a jed sa mu pomaly zacal rozlievat do zil.
Ako ju len potreboval...ako po nej tuzil a ako velmi mu chybala...Nikdy by si nepomyslel, že este nejaka zena v jeho zivote roztopi to chladne srdce a vyvola v nom taketo pocity. Laska. Ak dokaže z rozumnych ludi urobit blaznov tak potom zase z blaznov dokaže urobit rozmnych sasov stasteny.
Natiahol sa k svojmu pracovnemu stolu schmatol z neho cisty harok papiera spolu s perom a prejduc k vysokemu oknu posadil sa na jeho parapet. Na chvilu pohladom zamyslene spocinul na vrcholkoch dalekych hor a potom na blankytne modrej oblohe, na ktorej plavalo slnko ako v priezracnom nebeskom jazere miestami spenenom belostnymi krivkami oblakov. Nikdy v zivote nepísal lubostny list, ale nikdy nie je neskoro aby sa to naucil...*

* Vedel, že to prečo ho Miyu pobozkala bolo preto aby sa vymanila z jeho narucia. Planovala ho ohromiť a varovala ho predtym. Aj napriek tomu vsak citil ako mu jej bozk zobral dych aj ked vobec netrval tak dlho ako by možno chcel. Obratil sa k nej s pobavenym usmevom na tvari a jamkou v kutiku lica. * Tusim by som ta mal steklit castejsie. Prinasa to so sebou vela peknych nasledkov.* zasmial sa natiahnuc ruku k Miyuinym vlasom pricom jej z nich vybral maly zeleny listocek a zacal ho mrvit v prstoch. Potom vsak na jej varovanie otocil hlavu a len par metrov od nich zbadal dvoicu muza a ženy. Pokial ich muz nazval peknym parikom, tak Dylan by im na oplatku vratil privlastok cudny parik. Muz vyzeral akoby tyžden nespal s roztrzitym vyrazom na tvari a žena , keby nemala dlhe havranie vlasy, by vyzerala vdaka muzskemu obleceniu ako tenky mladík. Postavil sa a pomohol na nohy aj Miyou tym že jej ponukol ruku aby sa ho chytila.* Omyl madam toto bolo to najlepie miesto kym ste nedostali taky isty napad.* nadvihol pobavene obocie a premeral si ich naproti stojacich ludí. *

Tebe pekné zážitky a mne rastlinstvo vo vlasoch *zasmiala sa a nechala si vytiahnuť jeden z listov, čo tam mala. Bola to hlúposť, v duchu sa pousmiala nad tým, čo práve spravila, ale vôbec nie nepríjemná. Chytila sa ponúknutej ruky a postavila vedľa Dylana. Zahľadela sa na ľudí, čo ich vyrušili. Všimla si, že tvár tej zvláštnej dámy, oblečenej v mužských šatách sa jej z neznámych príčin zdala veľmi sympatická.* No, zrejme od nás nič nepotrebujete, takže sa budem musieť vrátiť k práci. *Z troch vzácnych sadeníc jej ostali ešte dve a o tie by nerada prišla.* Ale zopakovať by sme si to hádam mohli, *povedala potichu smerom k Dylanovi a na tvári sa jej zjavil záhadný úsmev.*

*pohľadom si prezrela mladú dvojicu. naprv prešla pohľadom po mladom dievčati, ktoré sa tak veselo smialo kým ich nevyrušili. vyzeralo tak milo a nevinne ako ked ona odchadzala na ranč kde stretla Chrisa. usmiala sa na nu a prešla pohľadom aj k mužovi. ryšavé vlasy mu zakrývali kus tváre, a na mala pocit že sa celkom dobre baví, aj ked ich vyrušili*nechceli sme vás vyrušovať, nečakali sme že tu niekoho nájdeme...teda aspon ja nie*odvetila a porozhliadla sa po okolí. nečakala že počas dna sa princovi hemží v záhrade toľko ludí.*ak sa vrháte k práci len preto že sme prišli, nemusíte sa ponáhľať, využívajte voľný čas kým ho máte...alebo kým sa princ nepozerá*uškrnula sa a pozrela na marka*

* Pri tejto poznamke sa musel nevdojak zasmiať, pretože predstava špehujuceho princa mu prisla nanajvys absurdna. Mal oci vsade, ale že by sa sam schovaval za krikmi a nacuval cudzie rozhovory...* Kto ste?* spytal sa s trochou drzosti v hlase a zalozil si ruky na hrudi až sa mu latka na koseli napla spolu so svalmi na ramenach. Dalo by sa to nazvať nasledkom z povolania no nikdy nikomu nedoveroval kym ho osobne nespoznal a tato dvojica vyzerala nanajvys zvlastne. Nechapal prečo by si princ pozyval do svojho palaca prave ich ak pre neho nemali nejaky dolezity vyznam. Bezocivo si ich premeral a pohladom sa pristavil najma pri ženinom obleceni, ktore ohodnotil pobavenym usklabkom. Napriek tomu ako smiesne vyzerala v tom muzskom obleceni jej tvar bola vcelku pekna aj ked nie najkrajsia ake kedy už videl vo svjom zivote. Kutikom oka sa pozrel k Miyu no hned zase spať. V tej chvili sa mu do mysle zahryzol zvlastny pocit, vobec nie prijemny...no nevedel ho pomenovať.*

*premerala mužovu tvár, pretože mala z jeho hlasu nie práve najlepší pocit. možno to bolo tými ryšavými vlasmi, ale vyzeral drzo.*práve som sa tu zamestnala*odvetila a nemienila mu vešať na nos čo tu bude robiť. ak tu princ doteraz nemal lekára, nechcela vzbudiť podozrenie že s ním nie je niečo v poriadku.*ked sa tak pozerám na váš pobavený výraz, predpokladám že sa bavíte na mojom oblečení*prehovorila chladne*...ale nebudem vam kaziť ten váš úškrn, takže vysvetlovanie si odpustím...

No, pokiaľ tu budete pracovať, budeme sa stretávať asi častejšie *usmiala sa na ňu. Nebol dôvod neveriť jej. Nad Dylanovým tónom hlasu sa vôbec nepozastavovala. Vždy bol nedôverčivý. Občas rozmýšľala, prečo sa jej vlastne prihovoril na pohrebe jej rodičov, kde ho prvýkrát stretla. Ale nikdy sa ho nato nespýtala, asi zo strachu, ako by znela odpoveď.* Som Miyu Katsuki. Pokiaľ sa o záhradu nestará práve princ, som tu ja a občas ma nájdete aj v laboratóriu, *dodala s úsmevom.

Teraz sa už bavim aj na tom, že ste tu dostali zamestanie.* neodpustil si jemne podpichnutie s pohladom upretym na ženinu koselu, v ktorej sa stracala ako male dievcatko pretože jej bola až prilis velka. Miyu sa ale ocividne stala sympaticka a tak sa rozhodol prekonať kvoli nej svoju nedoveru a natiahol k žene ruku aby sa predtavil a nasledne rovnake gesto zopakoval aj voci muzovo, ktory stal pri nej.* Dylan de Lima.* odvetil kratko a vobec nečakal na mena. Obratil sa k Miyu a urobil k nej par krokov aby jej vtisol bozk na temeno hlavy.* Vratim sa.* zasepkal ticho do jej ucha pohladom jej dal najavo kto ho ockava este pred obedom.*

*kyslo sa na neho usmiala a chvílu váhala či má reagovať. nakoniec len prevrátila očami a nekomentovala jeho slová. nech si myslí či chce, nemienila si tu hľadať praiteľov, len si pracovať a hľadať pravdu. priatelia ju netrápili, tých mala inde a mienila sa z animi potom vrátiť. ked sa im predstavil, bez záujmu kyvla hlavou, no potom pozrela na Marka*pôjdeme?*spýtala sa ho a otočila hlavu k páriku*povedala by som že slečna by ocenila aj krajší bozk*nedalo jej aby mu ešte niečo nepovedala, hlavne ak sa teraz pobavila ona.*

*Keď si ju pritiahol ešte bližšie k sebe, musela sa v duchu zaškeriť pre to, čo mohla na Thomasovom tele cítiť. Dotiahla ho tam, kde chcela a ani sa nemusela príliš namáhať. No aj keď to na nej nebolo vidieť, bola trochu v neistote. Nevedela, čo sa Thomasovi páči. Čím by ho mohla vystrašiť, či pohoršiť, alebo naopak, čím by ho mohla ešte viac zamotať do jej pastí. Vychutnávala si jeho nenásytné bozky a opätovala mu ich ako len najkrajšie vedela. Chcela aby cítil všetku tú vášeň a túžbu. Chcela ho mať pri sebe. Vnímať ako sa jej dotýka a dotýkať sa aj ona jeho. Chcela ho dohnať do toho krásneho šialenstva, ako to robil aj on s ňou. Chcela cítiť jeho ruky po celom svojom tele. Láskať ho...milovať...
No ešte nemienila prestať so svojou hrou. Chcela ho ešte viac vyburcovať... Oboma rukami mu pomaly prešla pod tričko stále sa venujúc jeho perám a zatiaľ, čo mu pravou rukou nechtami zľahka prechádzala po chrbte, ľavou mu jemne a trochu neisto prechádzala a hladila ho na podbrušku. Po chvíli od neho odtrhla svoje pery a snažila sa ustriehnuť svoj už aj tak zrýchlený dych. Nevnímala okolie, ani obavy, len ich dvoch a ten zvláštny pocit vo svojom vnútri. Nevedela čo to môže byť, netušila...Nedokázala to ani opísať. Bolo to čosi...čosi nové...čosi príjemné...čosi, čoho sa nechcela vzdať. Pozrela naňho cez privrete viečka očami zastretými túžbou, chytila okraje jeho trička a prudkým pohybom mu ho vyzliekla. Potom sa znova k nemu naklonila, no tento krát so svojimi bozkami zamierila k jeho krku. Perami sa najprv jemne dotkla horúcej pokožky a hladila ju jemnými bozkami. Bruškami prstov sa zľahka dotkla jeho ramien a postupne ich zosúvala nižšie. Prsty boli nasledované perami a zatiaľ, čo sa tie zastavili na malej jamke, kde sa stretávali kľúčne kosti, prstami sa stále posúvala nižšie a nižšie, až nimi zavadila o kraj nohavíc. Vrátila sa k jeho perám a stále ich žiadostivo bozkávajúc nahmatala otváranie jeho nohavíc a začala sa s ním pohrávať, pričom sa snažila čo najčastejšie obtierať o jeho tesný rozkrok. Veľmi pomaly mu ich rozopla, no potom ruky zdvihla vyššie k jeho pásu. Ukončila ich bozk a znovu sa naňho pozrela, pričom si neodpustila ďalší zvodný úsmev. Nič nepovedala. V tejto chvíli boli slová na nič. Stačilo to, čo mali- pohľady a dotyky. Zrazu od neho odstúpila, no neprestávala sa usmievať. Ruky zdvihla k prvému gombíku na svojich červených šatách s typickým japonským strihom a popri tom, ako od neho odstupovala stále viac dozadu si ich pomaly rozopínala. Keď bola na brehu jazera, otočila sa Thomasovi chrbtom a na krátku chvíľu sa zahľadela na pokojnú hladinu jazera. Potom ponad rameno pozrela na Thomasa a pomaly si zo seba zošuchla šaty. Zavrela oči a rovnako pomaly si rozopla aj podprsenku. Zošuchla si ramienka a hodila na zem na kôpku padnutých šiat a to isté sa zopakovalo aj s posledným kúskom oblečenia, ktoré na nej ostalo. Ako posledné si vyzula topánky. Keď skončila, prikryla si rukami prsia, otvorila oči a opäť pozrela na Thomasa. Nevydržala dlho sa naňho nepozerať. Chcela vidieť jeho výraz v tvári. Chcela vidieť, čo s ním robí a či sa mu to páči. Plecia sa jej dvíhali v rýchlom nepravidelnom tempe ako sa snažila ustáliť svoj dych a nestratiť nad sebou aj to najmenšie sebaovládanie, čo v nej ešte ostalo. Nemohla veriť tomu, čo práve robí, no nechávala sa viesť tým zvláštnym vnútorným pocitom. Možno to nebol až tak zlý nápad a možno sa práve zbláznila. Zacítila na nahej pokožke teplý vánok zmiešaný s chladným vzduchom nad hladinou jazera a po celom tele jej naskočili zimomriavky. No ani to ju neodradilo od jej plánu a opäť sa pozrela pred seba a ladným pomalým krokom vykročila dopredu. Keď jednou nohou vstúpila do nie až tak moc studenej vody, trochu ju striaslo, no nezastavila sa a pokračovala ďalej až kým jej voda nesiahala niekde po pás. Na to sa spustila do vody celá a kúsok odplávala. Potom sa otočila späť na Thomasa.* Voda je skvelá... *Povie s úsmevom, ktorý jej neschádzal celý ten čas z tváre, aby dala Thomasovi jasne najavo, že chce, aby šiel za ňou.*

*Pobavene sledovala ich vzájomné podpichovanie. Napadlo ju, že keby mali oni dvaja z neznámych príčin spolu stráviť celý deň, zrejme by to niekto neprežil.* Budem tu, *odpovedala potichu Dylanovi* dlžíš mi ešte zopár... vysvetlení. *dodala a usmiala sa naňho. Potom pozrela na párik, uvažujúc, kvôli čomu sú vlastne v záhrade. Len málo ľudí sme malo prístup a okrem pár výnimiek tu takmer nikto nebýval. Nato si uvedomila, že sa musí vrátiť k rastlinám, pokiaľ nechce mať problémy.*

*Keď sa ju rozhodol po „dovolenke“ ísť ešte navštíviť, myslel si, že to bude príjemná prechádzka, kedy sa budú držať za ruky, nejaké tie bozky, no toto ho ani nenapadlo. Nemohol by však povedať, že by sa mu to prekvapenie a smer ich „vychádzky“ nepáčil. Páčilo sa mu čo s ním robila, dokonca mu ani nevadilo ako ľahko v ňom prebudila telo aj myseľ. No aj napriek ohňu v ktorom bol, ktorý cítil pri každom jej dotyku a myslel si že zhorí, nemohol si pomôcť a bál sa že sa spália. Netušil či sa niečo pre ňu za ten týždeň zmenila, no nechcel ju vystrašiť, nechcel urobiť niečo čím by to zničil, no zároveň nechcel prestať. A vlastne ani nemohol. Zvádzala ho ona, takže sa necítil ani previnilo, len ju nechal nech si s ním robí čo chce, bol ako bábka v jej rukách. Telo sa mu zachvelo pod jej hebkými prstami, srdce mu búchalo oveľa silnejšie než zvyčajne. Netušil či si bola vedomá toho čo s ním robí, netušil či vie že tie dotyky ho doháňajú k šialenstvu. Mal problém venovať sa bozkom, keď jej ruky tak nebezpečne behali pri jeho nohaviciam a neraz sa obrteli aj nižšie. Neraz mu z úst vyšiel slabý ston, nemohol si pri nej pomôcť. Chcel však aby aj ona cítila túžbu ktorú on cítil pri každom dotyku, pri každom aj obyčajnom úsmeve. No nestihol spraviť nič a ustúpila. Mysľou mu preletelo že sa zľakla, že si to rozmyslela, no tvár mala rovnakú ako predtým, stále ho zvádzala. Zvodný úsmev sa jej črtal na peknej tvári a on čakal čo chce urobiť. No keď začala, zreničky očí sa mu rozšírili od prekvapenia, no ešte väčšej túžby rozbehnúť sa za ňou. Sledoval ako sa červené šaty zošuchovali po jej pokožke. Pohľadom prechádzal po tmavých vlasoch, po pleciach a úzkych bokoch, až sa dostal k peknému zadočku črtajúcemu sa spod červených nohavičiek. Nepohol pohľadom, až kým si neuvedomil že Yuki ešte z vyzliekaním neskončila. Zatajil dych keď sa na kôpku tvorenú z jej šiat spadla aj podprsenka a o chvíľu ju nasledovali aj červené nohavičky ktoré ešte pred chvíľou tak zhypnotizovane sledoval. Chvíľa keď sa otáčala mu prišla nekonečne dlhá a on netrpezlivo čakal, kedy sa k nemu otočí v celej svojej kráse. Snažil sa jej hľadieť do tváre, pretože tam smerovali jej modré oči, no neodolal aby neskĺzol aj nižšie, na prsia ktoré si starostlivo skrývala pod rukami. No to čo ešte pred chvíľou skrývala pod nohavičkami nemohla nijako zakryť. Jazykom si oblizol peru a sťažka sa nadýchol. Neveril tomu že je hore. Muselo sa mu to snívať, no ak to bol sen, bol oveľa lepší než tie čo sa mu snívali za posledný týždeň. Jej hlas mu zaznel v ušiach, no on len hľadiac na ňu sledoval jej tvár ktorá vykúkala nad hladinou vody. Vedel že chce aby za ňou išiel, vedel že to chce urobiť, no rovnako vedel čo bude prvé čo padne Yuki do očí, len čo sa vyzlečie on.
No napriek tomu si vyzul topánky, bez toho aby sa k nim zohol a vyzliekol si nohavice. Sťažka si vzdychol a vykročil k vode. Zastavil pri kôpke jej vecí a pozrel na ne. Vyzliekla sa ona, musel sa aj on. * si si istá že chceš aby som za tebou išiel? *spýtal sa no nečakal na jej odpoveď. Prudko si stiahol spodky a prešiel k vode, zatiaľ čo ona mala teraz nielen cítiť čo s ním urobila, ale to aj zreteľne vidieť. Vliezol do vody a začal plávať až k nej. Zastavil kúsok od nej a spýtavo na ňu pozrel. Začala tú hru a bola na ťahu. *

Rad ti poskytnem všetky vysvetlenia pri obede.* zadržal ešte Miyu predtym než sa vratila k svojim rastlinkam. Bol to už dlhý čas, čo ju nevidel a samého ho dosť prekvapilo to ako veľmi mu chybala jej spoločnosť. Nehovoriac o bozku, ktorym ho tak krasne obdarila len pred chviľou. Rozhodol sa, že len čo prehodí par slov s princom odtrhne Miyu od tej nezažívnej roboty a zoberie ju na obed.* Teda ak myslíš, že ti nepokazím chuť do jedla.* veľavýznamne vrhol pohľad spať k žene, ktora prave začala ťajať svojho spolocnika preč. Jej poznamka o bozkavaní ho celkom slusne pobavila no zatial sa ovladal aby sa nerozosmial aj ked mu už posklbavalo kutikami ust. Este raz sa rozlucil s Miyu a urbil par krokov smerom k palacu. Ked prechadzal okolo ženy v tom vyzyvavom oblecení len sa k nej naklonil tak aby jeho dalsie slova mohla pocut len ona a bez toho aby sa jej dotkol co len prstom jej ticho sepol do ucha.* Myslíte, že sa bozkávam až tak dobre aby to odo mna chcela? * usmial sa spokojne, odtiahol sa a obzrel este na Miyu aby na nu sibalsky zmurkol. Potom si zalozil ruky za chrbtom a pobral sa k palacu.*

Obed bude fajn. A chuť do jedla mi rozhodne nepokazíš *odpovedala mu. Bol to celkom dobrý nápad, už dlho netrávila čas mimo záhrad a začínalo jej to chýbať. A okrem toho bola zvedavá, čo všetko sa od neho dozvie. Zakývala mu, keď odchádzal a s povzdychnutím išla pohladať lopatku, ktorú Dylan niekam zahodil predtým, ako ju začal štekliť.

*nad jeho otázkou sa len pobavene ušknula a nedalo jej aby sa neotočila a ešte mu na nu neodpovedala*no ja neviem*zakričala*ale počula som že ryšavý ľudia patria k tým vášnivejším, teda z toho sa dá usúdiť že asi áno*zasmiala sa a pozrela na dievča.*

*Prestala hladať a prekvapene na ňu pozrela. Dylan určite opäť provokoval... ale dobre vedieť, uškrnula sa. Tuším mu bude treba položiť na obede o jednu otázku naviac. Potom sa zahladela znovu na zem, ale bolo jej jasné, že tak rýchlo sa jej nepodarí nájsť to, čo potrebuje.*

*Pozorne sledovala aj ten najmenší Thomasov pohyb. Ktorékoľvek iné zmeny na jeho tvári a vôbec na celom jeho tele. Už si pomaly na mierne chladnú vodu v jazere zvykla a tak jej už nerobilo žiadne problémy pretrvať v jazere. Musela byť naozaj blázon, keď toto robí. Nespoznávala sa...áno, rada provokuje, no nie do takejto miery a už vonkoncom nie takýmto spôsobom. No to, čo prežívala vždy, keď bola v Thomasovej blízkosti...Nedokázala myslieť na nič iné...Stále musela myslieť na to, ako sa jej Thomas dotýka... Ako ju bozkáva po celom tele... Ako ju spaľuje neskrotná vášeň...Ako cítila každý jeho plamienok od končekov prstov, až po vlasy...Plamene, ktoré sa nezmiernili ani po ponorení do vody...Skúmavo si obzerala ako sa postupne približoval k jazeru, pričom už vtedy bolo vidieť, ako sa jeho verný kolega dere na svetlo sveta a trochu nedočkavo čakala, kým si vyzlečie aj to posledné, čo na ňom ostalo a zavadzalo jej v „plnom výhľade“. Hlavou jej dokonca na krátku chvíľu prebehlo, že by s ňou mohol vyšpekulovať a vošiel by do jazera aj v spodkoch, preto ju z časti prekvapilo, keď sa v okamihu rýchlym pohybom zbavil aj ich a on pred ňou ostal stáť iba v Adamovom rúchu. Thomas hral očividne férovú hru. Pred očami zrazu mala nádherné, štíhle mužské telo, ktoré ju lákalo k tým najsladším pokušeniam. Zreničky sa jej rozšírili. Prebehla ňou vlna vzrušenia a ticho zastonala. Pohľadom prešla po celom jeho tele a nemienila sa s tým nikam ponáhľať. Od jeho tváre sa pomaly presúvala nižšie na jeho mužnú hruď a pevné brucho, no pohľadom neušla ani keď sa mala posunúť zas o čosi nižšie, k hlavnému zdroju Thomasovej túžby. Znova sa musela uškrnúť nad tým, ako dokázala Thomasa, alebo skôr jeho „malého princa“ napudiť. Cítila, ako sa jej pomaly zúžili tepny, zvýšil krvný tlak a tak isto aj zrýchlilo dýchanie a činnosť srdca, ako sa k nej pomaly približoval. No na druhej strane bola do určitej miery pokojná s určitými predtuchami. Zaregistrovala na Thomasovej tvári akúsi neistotu, čo ju trochu znepokojilo. Možno si spomenul na tú nepríjemnú udalosť z pred týždňa, keď dostala strach a na poslednú chvíľu si to rozmyslela a teraz si nebol istý, čo si k nej môže dovoliť, alebo v tom bolo niečo iné, nad čím teraz nebola Yuki schopná premýšľať. No už len podľa toho, čo bolo na ňom tak zreteľne vidieť silne pochybovala, že by sa mu to nepáčilo. No ak chce získať tigríča, musí najprv vliezť tigrovi do klietky a niečo tak riskovať. Chcela mu vynahradiť to, čo vtedy pokazila a chcela, aby to bolo ešte krajšie. Priplávala bližšie k nemu chytila ho za ruku a potiahla ho do hĺbky, kde dočiahla nohami na dno, aby sa zbytočne nemuseli vysilovať udržiavaním sa nad hladinou plávaním. Pohladila po po tvári a potom ho oboma rukami chytila okolo krku, no udržiavala si od neho pre istotu určitú vzdialenosť.* Deje sa niečo? *Spýta sa. Predsa len nechcela, aby robil niečo, čo mu je nepríjemné, či čo sám nepovažuje za správne.*

// "malého princa?" to si tým čo chcela povedať...ccc...no ty sa rozlúč so sexom //

* Už dobrú polhodinu sedel na parapete okna vo svoje pracovni a pokúšal sa vo svojej mysli nájsť vhodné slová, ktoré by mohol sformulovať do listu pre Shiroi. Čiastočne to bolo preto, lebo jeho zvykom bolo písať strohú a usečnu korešpondenciu, ktorou vždy dosiahol u adresátov želný efekt, ale teraz...Shiroi nebola jeho nepriateľka aby jej chcel dokázať silu svojej vôle a postavenia, ktoré tak majstrovsky vedel zahrnúť do ležerne znejúcich slov. Bola jeho manželkou a ak nechcel aby tento svoj krok oľutovala bude to chcieť krajšie a jemnejšie slová. Ak si niekedy predtým myslel, že všetko, čo sa mu postaví do cesty zvádne s rovnakým pokojom, ktorý bol pre neho typický teraz o tom začal pochybovať..
Zodvihol pohľad od nového hárka čistého nepopísaného papiera a zamyslene ho obrátil napať k oblohe. Keby len Shiroi bola s ním nerobilo by mu žiadne ťažkosti vyznať sa jej zo svojich citov, ktoré každym novym dnom naberali na sile o to viac, že bola od neho tak vzdialena. Ale sam si za to mohol. Niekedy by si najradšej vynadal do hlupakov. Mal si už davnejšie priznať, že ma o Shiroi až prilíš veľký strach a teraz sa k tomuto pocitu pridali aj obavy o ich dieťa. Nemohol ich stariť. Nech to berie čert! Ak bude ešte čakať čoskoro ho nezabije choroba ani vojna, ale túžba držať Shiroi znova v naručí. Zatvoril oči a vybavil si na perách chuť jej bozkov, vabive ženske obliny na prsiach a bokoch a celkom dolu , ukryta v trojuholničku hebkych chlkov, cesta do raja. Chraplavo si vzdychol a od usilia vytlačiť si z mysle taketo pokusitelske obrazy kym nebude v Shiroinej blizkosti , mu vystupil na čelo studeny pot marnej snahy. Postavil sa z parapetu a odlozil nepopísany harok papier ana svoje miesto rozhodnuty že všetko co mal na jazyku povie Shiroi osobne. Zrazu sa vsak ozvalo rozhodne zaklopanie na vysoke dvojkridlove dvere na jeho pracovni a cakalo na odozvu.* Vstupte.* zavrčal takmer podraždene, pretože nebol prave v stave rozumne uvazovať.*

* Všetko, čo sa za posledných niekoľko minút odohralo mu v myšlienkach navodilo len nový nepokoj a zmätok. Už si pripravoval vhodné slova pre Alex keď zbadali dvojicu štekliacu sa na tráve. Pri predstavovaní povedal aj on svoje meno a s napätím čakal, či ho Miyu alebo jej priateľ nespoznaju. Ked sa tak nestalo ulahčene si vydychol s vedomím ž enebude musieť nič vysvetlovať a ked si všimol ako Miyu niečo hľada v trave len poodišiel o par krkov, zaho sa a zodvihol zo zeme zahradnícku lopatku.* Nech sa páči. Myslím, že ste hľadali toto.* usmial sa priateľsky a bez ohľadu na to, čo sa už povedalo pobavenie mu neschádzalo z tváre.*

Záchranca *zasmiala sa pri pohľade na lopatku v jeho rukách.* Ďakujem. Ak by vás niekedy náhodou napadol spôsob, akým by som vám to mohla odplatiť, stačí sa ozvať *dodala s úsmevom a vzala si ju. Teraz už jej naozaj neostávalo nič iné, ako vrátiť sa k práci.*

*Bol blázon že do tej vody liezol. Ani studená voda ho neschladila tak ako dúfal. Neschladila ho ani voda mora, do ktoerj sa hodil po odchode z lode na ktorej po plese Yuki zostala, nemohlo ho schladiť nič ked hľadel na jej telo, ktoré mu vystavovala na obdiv len kúsok od neho.*Mám pocit že sa doho deje viac než dosť*uškrnul sa, no nepohol sa bližšie k nej. cítil jej ruky na svojom krku a ťažko sa mu sústredovalo na iné veci ako mu blúdili myslou.*len...*začal a neveril tomu že to ide naozaj povedať.*...vieš...ako sme boli vtedy spolu v tvojej kajute...*začal tichým hlasom a rukou jej prešiel po pokožke pleca*...myslím že je dobre že sa vtedy nič nestalo...teda aspon tá rozumová časť si to myslí ked nemá off...*usmisal sa*...vieš...ide vojna a aj ked sa gyro nezapája do vojny, mám pocit že po tvojich informáciach ohladom Mel a Cruera to nebude také jednoduché. nebol by som rád keby vznikli z našich činov následky a keby sa mi potom niečo stalo...kým neskončí vojna, bude lepšie ak to zostane tak ako to je teraz*povedal a už teraz si v duchu nadával aký je hlupák.*

* Na princovo , nie príliš mierumilovné zavolanie, potlačil kľučku nadol a vsupil dnu. Prvé, čo mu padlo do očí bola jeho namrzená tvár, ale nečudoval sa príliš tejto skutočnosti, pretože si na ňu už takpovediac zvykol. Skôr by ho prekvapilo keby ho počul úprimne sa zasmiať.* Prepáčte, že vás vyrušujem princ, ale ak si spomínate toto stretnutie vyšlo z vašej iniciatívy.* pokojne za sebou zavrel dvere a s rukami ležérne založenými za chrbtom vykročil bližšie k princovmu pracovnému stolu.*

Ešte nie som senilný pán Lima, ubezpečujem vás, že si na naše stretnutie veľmi dobre pamätám.* odvetil Raito chladne keď sa mu padarilo skrotiť podráždený výraz a nasadiť si na tvár masku ľadového pokoja. Pár krokmi sa ocitol pri kresle s vysokým operadlom a pohodlne sa doň usadil. Nedbanlivo si podoprel hlavu rukou a mierne nou kyvol ku kreslu naproti svojmu pracovnemu stolu.* Myslím, že nemusime stracať čas zdvorilosťami, ktore dobre nejdu ani jednemu z nas. Dozvedeli ste sa na Zemi nejaké nové informácie?* spytal sa a so zaujmom si premeral jedneho zo svojich najlepších agentov. Aj napriek tomu vztah medzi nimi sa dost ťažko vysvetloval. Obaja boli tvrdohlaví a nenechali si s skakat po hlave. Vysledkom teda mohla byt len jedna vec...obcasna ostra vymena nazorov. Keby dylan nebol vo svojej profesii taky dobry asi by s nim nestracal tolko casu.*

*Pozrela na dievča a zvedavo preletela po rastlinách ktoré sadila* staráte sa tu už dlho o záhrady?*spýtala sa zvedavo*