Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

Ale vy ma vobec nezdrzujete.* ozval sa hned aby Alex zastavil. Rychlo prehodnotil co može povedat a co nie. Nakoniec sa rozhodol pre trochu neurčitu opdoved.* Prisiel som za panom Yagamim.

*prikývla*áno viem, hovorili sme o...tom...*dokončila. aj steny mali uši a sama povedala princovi že bude mlčať, no tento muž o tom vedel, teda nebol dôvod.*aj vás sme spomýnali...prišla som sem totiž hladať odpovede...*vzdychla si.*moji rodičia zomreli na jednu chorobu...* zámerne hovorila tak aby keby ich niekto počuje nevedel o čom hovorí*

* Prisla hladat odpovede? Mal chut zasmiat sa s trochou ironie pretože on tu bol po to iste. Pri zmienke o chorobe len trochu nadvihol obocie no inak nebolo vo vyraze jeho tvare badať nejaky naznak rozrušenia.* To mi je velmi luto.* doplnil hned ako stisila hlas. Chvilu na nu hladel a potom si zaumienil, že jej povie pravdu.* Vy hladate odpovede no ja tiež. Neviem kto som.* čakal že teraz sa stane určite neičo vyznamne pretoež taka odpoved nemohla zostat bez povsimnutia. Typoval že najskor bude Alexina tvar odrazat uzas a v neposlednom rade mu možno ani neuveri. V tom najhorsom prípade sa nahneva že si z nej kruto striela.*

*nechápavo na neho pozrela*ako to myslíte že neviete kto ste?*spýtala sa, a na tvári sa jej odrážal šokujúci výraz. ten muž bol na gyro dosť dlho, no nepočula o tom že by mal s niečím takýmto problém*myslíte to doslovne či to má byť metarora?*prehovorila po cvhíli zamyslenia. jeho slová mohli mať viacero významov, bud stratil pamať alebo hľadal sám seba, svoje miesto v živote alebo minulsoť tak ako ona*

*Pri slove snúbenica sa jej zmocnil akýsi divný pocit. Akoby jej to slovo vadilo...Nechcela si ani len predstaviť, že by bol Thomas zasnúbený, či už nebodaj ženatý...že by patril inej žene...a ešte k tomu navyše Viktorovej sestre. Pred týždňom by sa možno ani len nepozastavila nad informáciou, že sa svadba princeznej z Enesianu a princa z Gyro skončila fiaskom, no teraz bola šťastná. Prihovoril by sa jej Thomas vôbec keby bol ženatý? Možno ani nie...Možno by sa s Kiarou na plese len poslušne držali pri sebe a predstierali šťastné manželstvo z lásky a nie z rozumu. No na druhej strane, aj Thomas je len muž, no už sa neodvažovala tvrdiť, či aj on patrí do tej väčšiny, ktorí nedokážu ovládať svoje hormonálne túžby. To v nej vyvolalo ďalšie otázky. Myslí to s ňou Thomas naozaj vážne? Ako asi prebiehala tá jeho dovolenka? Nie je aj ona len predmetom na skrátenie jeho nudných dní? Aj keď ju tieto otázky trápili, navonok sa stále uškŕňala. Vydýchla si, aby zahnala pochybnosti a prihovorila sa Thomasovi.* Tvoja sestra je dospelá, určite vie, do čoho sa púšťa. *Povie pokojne, aby ho aspoň ako tak ukľudnila.*

*mal pocit že zostala ticho dlhšie než zvyčajne, akoby aj ju niečo trápilo*cruer mal toľko mileniek že neverím tomu že chce z mojej sestri niečo iné*odvetil zamračene a potom si premeral Yukinu tvár*trápi ťa niečo*spýtal sa. nechcel sa zameriavať len na veci ktoré trápili jeho. znovu k nej natiahol ruku, aj ked melian a ten chlap sa mu z mysle nedostali*

/v inej časti záhrady/

*Prešla po kamennom chodníku až k okraju jazierka. Klakla si na zem, rozložila vedľa seba zopár sadeníc a začala si pospevovať melódiu obľúbenej pesničky.*

((Nemam moc naladu...zas som sa pohadala s matkou a cely den pocuvam Gacktove deprimaky, tak to tak aj vyzera...gomen...))

*Pravý kútik úst sa jej nadvihol do mierného úsmevu.* To nemôžeš vedieť...Pozri na takého Raita. Nikdy by som nepovedala, ze by sa niekedy konečne usadil a oženil...a pozri sa teraz...úplne sa zmenil...Vy mimozemšťania ste veľmi nevyspytateľní, vždy dokážete niečim prekvapiť. A keď sa ešte k tomu pripletie láska...je to niekedy až nebezpečné. Veď nebola to práve ona, kvôi ktorej vypuklo povstanie väzňov na Gyro? *Prednesie mu svoje myšlienky a úsmev jej trochu posmutnel. Ani sama nevedela prečo. Možno túto tému podvedome nemá rada.* Nie, som v poriadku... *Zaklame. Nechcela ho zaťažovať svojimi bezcielnými a bezvýznamnými pochybnosťami. Malá sladká lož raz za čas predsa ublížiť nemôže.* Len... *Začne, aby v ňom nevyvolala pocit, že pred ním niečo tají.* ...len že už prebehol týždeň a ohľadom vojny sa ešte nič nepohlo ani o krok dopredu... *Povzdychne a pozrie na jeho ruku, ktorou ju chytil za tú jej a druhú položí na tú jeho.* Nie že by mi to chýbalo...tonie...len chcm, aby už bolo po tom...chcem byť už len s tebou, Thomas... *Povie, aj keď to nebola jediná vec, čo u trápila. No ďalej už nepovedala nič, len ho zľahka dlaňou hladila a prechádzala mu po chrbte ruky.*

* V zamysleni sa tulal zahradami pretože si bol isty tym, že prave tam narazi na Miyu. Pri spomienke na nu sa mu na tvar vkradol jemny usmev a zaroven aj obava. Nebol velmi nadseny z predstavy, že by mal Yagami zistit kto v skutocnosti Miyu je. Bude musiet bytv neustalom pozore aby ju ohranil keby jej hrozilo nebezpecenstvo. Len co zacul tony jednej jej oblubenej pesnicky vedel že ju nasiel. Ako sa tak priblizoval zacal k melodii pridavat slova piesne až neskryto spieval a bolo mu jedno, že jeho hlas neznie prave ako trilkot slavika ale skor ako vrčanie motorvoej píly. No bol bezprostredny co bolo pri jheo povolani dost neobvykle a tak nemal problem vyvolat usmev na tvari.* Miyu Katsuky už zase sa hrabes v tej prekliatej hline?* zvolal na privitanie a klakol si vedla nej zovruc ju do medvedieho objatia.*

*Zdalo sa jej, že začula hlas, známi už od detstva, ktorý sa stále viac približoval. Hneď sa jej vynorila kopa spomienok, pri ktorých sa musela usmievať. Keď sa hlas priblížil za jej chrbát, začala sa smiať.* Keby tá prekliata hlina spievala určite by to znelo lepšie *odpovedala so smiechom a objala ho.* Aj mi prezradíš, čo robíš v týchto končinách? *spýtala sa ešte stále s úsmevom na tvári.* Tuším si nespomínal, že prídeš.

* Naklonil sa trochu blizsiek nej a s usmevom na perach, pri ktorom sa mu v kutiku ust urobila mala jamka, jej sprisahencky stisenym hlasom odvetil.* Nie je to prísne tajne.* zmurkol na nu a zase sa odtiahol vezmuc do ruky suchy konarik, ktory lezal v trave niekde pobliz jeho noh.* Ako to tak vyzera tak v tychto koncinach budem dlhsie nez som povodne mal byt.* dovetil zahadne.* Ale som rad.* zodvihol pohlad a uprel ho do Miyuinych oci.* Dufam že Yagami nerobil problemi.

Tak tajné, hovoríš *odpovedala s úsmevom* ale som rada, že si tu. A Problémy neboli žiadne. *Sadla si na zem, vedľa ešte nezasadených rastlín a a začala si ich prehadzovať. Potom vybrala jednu z nich a ukázala s ňou na Dylana.* Nechceš sa pripojiť, keď už si sa tu tak nečakane objavil? *uškrnula sa a vzala lopatku do druhej ruky.*


// to keby si náhodou nechcel //

/ práca v zahrade je moje druhe najvačšie hoby ale bojim sa pavukov /


A uspinit si svoje neposkvrnene ruky? Ukaz nikto to nevie robit lepsie ako ja.* zasmial sa a zobral si z Miyuinych ruk rastlinku. Chvilu ju so zaujmom skumal pohladom a zistil, že sa skor podoba na nejaku intergalakticku botanicku priseru ako na neznu nevinnu rastlinku zo Zeme.* Zem je taka fascinujuca.* ozval sa zaujato polozil rastlinku na chvilu bokom aby si mohol vyzliect dlhy cierny plast a vyhrnut rukavy na koseli. Potom ju opat chytil a strčil Miyui pod nos.* Dufam, že sa ta nepokusal zbaliť.* dovetil zraz celkom z cesty no bolo velmi zrejme na koho naraza. samozrejme nevidel este obrucku na raitovom prste a aj keby...*

Nie, ziadna metafora.* Mark sa trochu roztržito pozrel za Tessino plece akoby si nebol isty tym ci može hovorit a po chvili nerozhodneho mlcania pristupil blizsie k Alex a chytil si jemne za rameno.* Viem ze su tu zahrady, videl som ich pri prichode myslim že to bude to najlepsie miesto na to co sa vam chytam povedať.

*prikývla a pohľadom prešla k zrkadlu. ešte stále bola v oblečení od Vergila. biela voľná košeľa jej sihala skoro pod zadok, rukavy mala vyrnuté po lakte a čierne nohavice by jej padli nebyť opasku.*dobre, podme*odvetila a prudko sa otočila, až sa jej čierne pramene zastrknuté za ušami dostali do tváre. nevšímala si to, bola zvedavá čo má mark na srdci, hlavne ked nešlo o metaforu*

/ hej, pavúky neznášam aj ja.. mali by sme zohnať niekoho na likvidovanie /


*Sledovala ako sa pustil do práce. Vždy na ňom obdivovala, že jej bol ochotný pomôcť za každých okolností. Pri jeho otázke jej však zvážnela tvár a pozrela mu do očí.* No, v podstate pokúsil... *naklonila sa k nemu a začala potichu hovoriť* dokonca už trikrát *dodala a rozosmiala sa.* Nie, naozaj som v poriadku, nič sa nestalo. *povedala, ešte stále s úsmevom na tvári.* Moc sa o mňa strachuješ. *aj keď mu to vyčítala, mala rada túto jeho vlastnosť.*

Nežartuj, myslim, že na tom nie je nic zvlastne.* odvetil rovnako vazne ako Miyu pred chvilou, ale na rodiel od nej sa pri dalsich slovach nerozosmial.* Yagami je diabol, ktory si s rovnakou eleganciou vie zobrat pekelne vidly a o par sekund na to rucho z chudacka baranceka.* s nie velkou setrnostou pustil rastlinku do vyhlbenej jamy v zemi akoby si pod nou predtavoval danu konkretnu osobu a prudku jej prihunul ku korenom zem az par kamienkov odletelo o niekolko centimetrov dalej do nizkej zelen travi. Takpovediac vytrhol lopatku z Miyuinych ruk a zacal nou zem v okoli rastlinky nasilne udupavať. Potom sa zarazil a zodvihol k nej pohlad. Jeho oci mali rovnaku farbu ako listy rastlinky, ktoru prave znicil, nie zasadil, vyraznu tmavo zelenu. Ospravedlnujuco sa usmial a zasermoval lopatkou vo vzduchu.* Prepac už davno som nikoho nezmlatil tak som nervozny.* zazartoval a odhodil lopatku nedbalo niekam za svoj chrbat. Oci mu zaziarili sibalskami plamienkami.* Ale viem o niečo co by mi zodvihlo naladu.* zacal takmer dvojzmyselne* Mas taky krasny smiech a ja som ho uz dlho nepocul v celej jeho krase.* so smiechom ju zvalil na makku zem a zacal ju stekliť. Pokial mu pamat siahala nikdy nad nim v stekleni nezvitazila. Bolo mu jedno že vyzera ako maly chlapec onedlho ho caka zrazka s " Ladovcom" a spomienka na to ako sa s Miyu blaznili v zahrade mu určit ebude vyvolavat usmev na perach aj ked sa Raito bude tvarit akoby prehltol pravitko.*

* viedol Alex cestou do zahrady, ktoru si pamatal zo svojho prichodu a popritom rozmyslal nad tym aku formulaciu by mal zvolit aby hned vsetko pochopila a aby ho nezacala povazovat za blazna. V prvom rade si nebol isty s cim vsetkym sa jej ma zveriť. V zamysleni a takmer akoby si ani neuvedomoval pritomnost ženy po svojom boku kracal po strkom vysypanej cesticke rovno medzi splet bujnych rastlin, ktore sa vsak aj napriek tomu vyznacovali istym systematickym rozmiestnenim. Ten kto sa staral o zahrady tu musel mat skutocny raj, preblesklo Markovi myslou bez toho že by sa nad tym nejako hlbsie zamyslal.* Viete ja...* chcel povedať, že si toho pamata len velmi malo odvtedy ako utržil ranu do hlavy, aleked vysiel spoza jednej hradby listia zacul akysi smiech a hned nato zbadal dvojicu muza a zeny, ktorí sa ako male deti steklili na trave. Zostal zarazene stat no bolo uz neskoro vratit sa spat...Pozrel na Alex a trocu nadvihol obocie. Bol zvedavy na jej reakciu pretože jemu na ust amimovolne vystupil usmev. * Pekny park len co je pravda.

((sakra...co sa kazdy ryje do zahrady? ))

*Trochu ju prekvapila jeho prvá reakcia. Takýto nebýval, napadlo ju, žeby sa niečo stalo? Sledovala ako jej vytrhol lopatku a následne kompletne zlikvidoval rastlinku, ktorú pred chvíľou dostal do ruky.* No, pekne. Mohol by si mi teraz prezradiť, kde takú zoženiem? Kvôli tým rastlinám som musela.. *nestihla ani dokončiť vetu a ocitla sa na zemi* Niee, ty si hrozný tyran *začala sa smiať. Bolo jej jasné, že ju tak rýchlo nepustí a brániť sa by bolo zbytočné, keďže je omnoho silnejší.* Tak fajn, ty si to chcel *povedala so smiechom a odhadla chvíľu, kedy ju na okamih prestal štekliť. Posunula sa mu bližšie k tvári, spojila si ruky za jeho krkom a pobozkala ho. Hneď nato sa mu vyšmykla a sadla si kúsok vedľa neho, stále sa smejúc. Začala si upravovať strapaté vlasy a vyťahovať z nich listy. Pozerala pritom stále naňho, aby sa náhodou nechystal na ďalší útok. Vtom začula kroky, prichádzajúce od kríkov.* Hopla, tuším máme spoločnosť *usmiala sa smerom k ľuďom, ktorí sa práve ukázali neďaleko od nich.*

*kráčala mčky, chcela aby prehovoril prvý, predsa len on bol ten kto začne rozprávať. cestou si prezerala krásu okolo seba, musela uznať že nech už sa staral o záhradu palaca ktokoľvek, vytvoril úžasné dielo. z myšlienok ju vytrhol až Markov hlas, teda k nemu upriamila pohľad. no smiech ju prinútil otočiť hlavu dopredu a nedalo sa jej nezasmiať sa nad scénou ktorú mala pred očami*mohli si ale vybrať aj lepšie miesto*zasmiala sa a strčila ruky do vreciek nohavíc*

*usmieval sa až kým nespomenula povstanie vaznou*to povstanei vypuklo kvoli jednej šialenej doktorke ktorá potrebovala usť na zem...vaznom pomohla ani neviem prečo...ten jej priateľ sa tam priplietol až neskôr, teda vzbura s tým nemá nič spoločné*zamrmlal. nepamatal si už prečo, ale s doktorkou mal výmenu názoru a od vtedy spolu nevychdázali dobre*Nechápem ako jej môže Mel dôverovať...*prevrátil očami no potom počúval čo mu yuki vravela.*možno nakoniec princovia dostanu rozum a vyriešia to aj inak ako vojnou*povedal aj ked tomu ani sám neveril.*

/hrmi musim vypnuť PC /

((u nas hrmi uz tri hodiny a stale nic ...je na nic, ze blesky ziadne, len hromy, tak si clovek nemoze vypocitat ani ako daleko je burka -_-))

Pomohla im, lebo nie je sebecká.*Povie a znovu sa usmeje.* Urobila by som možno to isté... Dodá a opäť sa vyberie po chodníku.* Melian jej dôveruje možno pre to, že ju pozná omnoho lepšie ako ty. Chápem, že máš o ňu strach, veď si jej starší brat, ale zvládla to keď si tu nebol, tak to zvládne aj teraz. Je rozumná, určite vie, čo robí. *Povie a pozrie naňho.* Ale teraz si so mnou a s Melian budeš až zajtra. Venujme sa radšej nám dvom... *Prenesie nenápadne so šibalským úškrnkom. Potom sa k nemu popri chôdzi nakloní a dá mu v rýchlosti jednoduchý bozk na pery.* Poď nájdeme si tieň. *Zasmeje sa a potiahne ho z chodníka ku brehu jazera.* Na krátku chvíľu si ťa unesiem. Tak vzácnu návštevu predsa nemám každý deň. *Prejde s ním k brehu jazera a po ňom azda až na druhú stranu, kde jazero krylo niekoľko veľkých stromov, ktoré vrhali na trávu príjemný tieň a hustý porast krov, ktoré skôr akoby chceli utajiť toto miesto pred ostatnými návštevníkmi záhrady. Na ľavo od nich sa púšťal malý vodopádik a asi stopäťdesiat metrov od neho rástla sakura, pod ktorou Yuki vždy rada sedávala. Dotiahla Thomasa k jednému zo stromov a pritlačila ho o jeho kmeň. S trochou sily, no popri tom nie hrubo. Jednou rukou sa podoprela o kmeň stromu pri jeho hlave a druhou o jeho rameno. Zahladila sa mu hlboko do očí a stále sa hravo uškŕňala. Bola pri ňom tak blízko, až mohol cítiť ako sa mu prsiami pritlačila o hrudník. Trochu privrela viečka a naklonila hlavu. Stále sledujúc výraz jeho tváre. Ruku, ktorou sa podopierala o jeho rameno zdvihla a spojenými ukazovákom a prostredníkom mu prešla po perách a potom ruku opäť položila na jeho rameno. Túžila ho pobozkať, no ešte tak neurobila. Schválne túto chvíľu predlžovala. Chcela predĺžiť túto fázu, čím chcela zvýšiť pôžitok z oboch strán. Nespúšťala z neho zrak ani na chvíľu, ale snažila sa s ním udržať stály očný kontakt. Ani sama nevedela, čo to do nej vošlo. Akoby to ani nebola ona. No páčilo sa jej Thomasa zvádzať. Oblízla si pery a naklonila k nemu tvár. Ľavým lícom sa oprela o to jeho.* Thomas... *Vydýchne a letmo sa dotkne vlhkými perami jeho ušného lalôčku. Na krátku chvíľu sa od neho odtiahla a znova mu popod privreté viečka zvodne pozrela do očí. Na to sa k nemu opäť naklonila a čo najjemnejšie sa perami dotkla tých jeho a prechádzala po nich s takou ľahkosťou, akoby ho hladila pierkom. Po chvíli namiesto pier použila špičku jazyka a potom jeho vlhké pery jemne pofúkala. Avšak nedokázala ho provokovať dlho, na to bola až priveľmi horlivá. Preto sa zakrátko začala jazykom dobýjať do jeho úst aby ho mohla čo najhlbšie a najvášnivejšie pobozkať.*

hlavne ked vypustila na zem nájomného vraha* zamrmlal potichu, no nechcel sa už venovať tejto téme. yuki mala pravdu, teraz bol s ňou a vlastne sme prišiel za nou, teda nemal dôvod riešiť svoju sestru či tu jej šialenú doktorku, ktorej vravela kamarátka. *plne s tebou súhlasím, budem sa už venovať len tebe *usmial sa a ani nestihol zachytiť tej jej krátky bozk. *Musel by som sa brániť aby to bol únos *zasmial sa a nechal sa unášať popri brehu jazera, ktorému však nevenoval skoro nijakú pozornosť, okrem tej, aby do neho náhodou nespadol, či už nehodou, alebo ak by Yuki znovu zatúžila po kúpaní. Ani si neuvedomoval, kam ho to vlastne ťahá. Až keď zostal chrbtom opretý o kmeň veľkého stromu si uvedomil čo sa deje. Teda aspoň ako to vyzerá. Cítil ako sa o neho opiera svojim telom, a aj cez oblečenie cítil ako sa ho dotýkajú jej prsia. Snažil sa nad tým nepremýšľať, no myšlienky sa nedali udržať. Za ten jeden týždeň sníval o jej úsmeve, no nielen o ňom a teraz keď ju mal pri sebe, dotýkal sa jej, všetky tie sny, predstavy a túžby sa mu vynárali v hlave a odrážali sa na jeho tele. Snažil sa jej hľadieť priamo do očí, no obával sa aby z nich nemohla vyčítať jeho myšlienky. No to čo s ním robila, to ako ho provokovala, len ťažko sa mohol tváriť že to s ním nič nerobí. Hrudník sa mu rýchlo pohyboval od zrýchleného dýchania a keď sa dotkla vlhkými perami jeho ucha, privrel oči, akoby mu to mohlo pomôcť ukľudniť sa. No opak bol pravdou. Keď sa nedíval, jeho citové vnemy akoby sa zväčšili a všetko cítil ešte oveľa intenzívnejšie než predtým. Mal čo robiť, aby ju nenásytne nezačal bozkávať, len čo sa jemne dotkla jeho pier a pokračovala v zvádzaní. Chcel to urobiť, túžil ju strhnúť k sebe a šialene ju pobozkať, no ani sa nepohol. Nechcel sa nechať uniesť, nechcel urobiť niečo aby sa zľakla. Mal v živej pamäti čo sa stalo v jej kajute a nechcel jej len viac ublížiť. Keď vtedy opustil loď, ani skok do ľadovej vody v mori mu z tela a hlavy nezmyl túžbu a zároveň aj pochmúrne myšlienky. Nechcel aby sa Yuki bála a vtedy mal pocit že sa ho na okamih skutočne bála. Rozmýšľal nad tým čo sa tam udialo každý deň, vždy keď liezol do postele, no neopovažoval sa jej na to spýtať. Mienil jej dať čas, nechcel naliehať. Jeho sebaovládanie však zlyhalo vo chvíli, keď zacítil že chce bozk prehĺbiť. Už nedokázal len tak meravo stáť a nedotýkať sa jej. Rukou si ju potiahol k sebe, tak že mohla jasne cítiť čo spôsobovala svojimi činmi a prehĺbil bozk. Jazykom jej vošiel do úst a vychutnával si to, po čom od svojho odchodu tak šialene túžil*