Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

*Torry dobre vedela čo má robiť aby sa nedokázal dlho ovládať. Mohol sa snažiť akokoľvek, len ťažko sa už vedel ovládnuť, keď mu ho vzala do úst a pohrávala sa ním. Zastonal a už sa nedokázal ovládnuť. Len čo jej pery spočinuli na tých jeho a on zacítil vlastnú chuť svojho tela z jej úst, pritlačil ju chrbtom k stene, rukami prešiel pod zadoček a zdvihol si ju, pričom do nej pohľahky vklzol. Držal ju tak že sa už nedotýkala nohami zeme ale si ich mohla omotať okolo jeho tela. Pritísal ju o studenú tenu a jazykom bozkával mokrý krk, prstami prechádzajúc po bokoch. Opatrne sa v nej pohyboval, snažiac sa oddialiť svoje uvolenenie. Ako bol na nej pritlačený, mohla cítiť ako mu silno bije srdce...*

*Necítila zem keď mala nohy omotané okolo Gabriela. Keď do nej vnikal držala sa ho pevne za ramena. Svojimi pohybmi privádzal jej telo do extázy. Nestihla sa ani poriadne nadýchnuť, keď do nej vnikol znovu. Srdce jej bilo tak ako aj jemu. Keď už bola uspokojená, čo pri ňom netrvalo dlho uvolnila si nohy od jeho tela a opäť stála na zemi. Najprv si poriadne nadýchla a potom ho chytila pevne okolo krku a pobozkala ho na pery. Zrazu sa pustil studený prúd vody rovno na nich. Voda bola síce studená ako ľad, no jej to nevadilo lebo potrebovala schladiť svoje horúce telo. Po chvíli ju zastavila a otvorila sprchovací kút. Natiahla sa po dva uteráky a jeden podala Gabrielovi. Omotala si ho okolo tela a vyšla zo sprchovacieho kúta. Otočila sa smerom ku Gabrielovi a začala sa usmievať.*

*Len čo zostali obaja stáť uspokojený v sprchovom kúte, preblesklo mu hlavou že na to ako dobre pozná jej telo, netuší nič iné. Zobral si od nej uterák, omotal si ho okolo pása a vyšiel von* čo by ste povedali keby sme si išli sadnúť von pri bazén? * navrhol a v hlave mu skrsla veselá myšlienka na to, ako by o sebe mohli zistiť zaujímavé veci* rád by som sa o vás dozvedel aj niečo osobné, mohli by sme si zahrať takú jednoduchú hru* uškrnul sa, prešiel k posteli a natiahol sa po košelu a nohavice. Navliekol si ich na seba a čakal na čiernovlásku*

*Vyšla s kúpeľne a pozerala sa na Gabriela ako sa oblieka. Vôbec netušila čo za hru vymyslel* v poriadku, veľmi rada si s vami zahrám vašu hru *odvetila, a začala sa obzerať sa po svojich rozhadzaných veciach. Keď si ich všetky pozbierala vykročila smerom k dverám* stretneme sa pri bazéne *usmiala sa na Gabriela a odišla do svojej izby. Obliekla si čierno-biele šaty s filtrami a dlhé čierne vlasy si nechala rozpustené aby sa jej vysušili na slnku. Cestou k bazénu ešte vošla do kuchyne, kde bol
totálny neporiadok. Chcela to upratať no spomenula si že v palaci je aj služobníctvo. Naliala do dvoch pohárov chladený džus a vykročila s nimi smerom k bazénu.*

*Prikývol a mlčky sa doobliekal. Uterákom si vyšúchla morkú hlavu, uvedomujúc si že ho ešte bolí od nárazu. Odložil pár vecí a vyšiel konečne von, opatrne schádzajúc po schodoch. Pri bazéne si sadol na jedno z kresiel a pohladom zabludil k hladine vody. Nebolo už ktovieako teplo, no aj tak bol bazén stále napustený. Teraz už bolo treba vydržať kým príde čiernovláska a mohli začať hrať tú ich hru. Náhle mu prišlo na um, že napriek tomu čo už spolu zažili si ešte stále tykajú. Pousmila sa a oprel sa pohodlne do kresla*

*Keď konečne prišla pri bazén Gabriel tam už dávno sedel. * nech sa páči *položila jeden pohár džusu pred neho a druhy pred seba.* som pripravená na vašu hru Gabriel *posadi sa vedla neho a odpije si s džusu* dufam že to nie je niečo pre male deti *zasmeje sa* lebo s hier som už dávno vyrástla ako vidite. *aj keď bola ešte mala nikdy sa s ničim nehrávala, už od malička ju učili ako sa ma správať, a dobre vyjadrovať na žiadne hranie nebolo času. Aj keď si mysli že Gabrielova hra bude aj tak uplne iná ktorá nebude mať nič spoločne s hračkami*

Dakujem*povedal a počkal kým sa neusadí. Až potom zobral pohár do ruky, a otočil k nej hlavu* na vašu krásu* žmurkol a potom sa rozhodol objasniť jej hru, ak sa to tak dalo vôbec nazvať* mylsím že na to čo sme spolu prežili...dva krát* dodal s úsmevom* sa vôbec nepoznáme...teda by sme sa mohli...zahrať...že vy položíte otázku mne...ja pravdivo odpoviem a potom naopak* navrhol a radšej ani nečakal na jej komentár ked dodal* a môžete ísť prvá

*Chvílu váhala nad jeho hrou lebo nevedela či ju neprekvapi nejakou otázkou* tak dobre teda suhlasim s vašou hrou *povie a na chvílu sa zamysli nad prvou otázkou. Absolutne ju teraz nič nenapadalo.* no zdá sa že to bude trošku ťažke Gabriel *otoči sa smerom k nemu* Koľko ste mali žien predtým ako ste ma spoznali ? *spýta sa. Nevedela či sa spýtala vhodnú otázku, túto hru ešte nikdy nehrala, zdala sa jej ťažke položiť otázku a nie to ešte jemu potom odpovedať*

*Presten takúto otázku čakal. čo iné by sa homohla ako prvé spýtať* prečo sa vy ženy pýtate na to na čo radšej nechcete vedieť odpoved?* spýtal sa jej a porkútil hlavou* neivem ti na to presne odpovedať, ja si nerobim denničke mojich sexualnych zažitkov...* pokrčil plecami* no vážnu známosť nijakú...* počkal, či neičo nebude chcieť povedať a potom pokračoval v otázke*som na rade...prečo ste zmenili názor od včerajšieho večera, ked ste povedali že vás nezvediem?* spýtal sa pokojným hlasom a odpil si*

*Nechcela sa vracať k jeho odpovedi a keď počula jeho otázku vtedy si uvedomila že už to začína. Odpovede ako aj otázky jej trvali vydať zo seba dlho.* Hmm.... *klepkala nechtami po stole* pretože v niektorych vypätych situaciach .. *rozmýšlala nad vhodnými slovami* .. ako bola vaša nehoda, ludia podliehaju citom ktorým by inak nepodlahli *Nechcela sa už vracať k včerajšiemu dňu a už vobec nie k dnešnemu ránu* povedzte my Gabriel to čo sa stalo tam vo vašej izbe beriete len ako chvílkove rozptýlenie ? *upriami na neho zrak a čaka na odpoved*

*Naozaj diplomatická odpoved, pomyslel si a nad jej druhou otázkou sa musel dhšie zamyslieť. O čo mu išlo? Nebol si istý ako jej má odpovedať, lebo v tom ešte nemal jasno. Keby išlo len o sex, teraz by tu nesedel...no ani nešlo o to, že by hladal dlhší vzťah* ťažko povedať...poviem vám ked si na to odpoviem sám* pokrčil plecami* a čo si o tom myslíte vy?

*Prečo by mu mala odpovedať keďže ani on to poriadne nespravil* nechajme tuto otázku *povie a pozrie sa smerom k bazenu* niečo vam poviem vaša hra je čudná, radšej sa rozprávajme normálne *rozhodla že mu povie v skratke niečo o sebe aby mal predstavu čo je v skutočnosti zač* vyrastala som v bohatej rodine, rodičia zomreli a brat odišiel z domu. Zdedila som cely majetok no s peniazmi som nič nechcela mať a tak som tiež odišla s domu do sveta. *povie vyrovnane lebo s toho všetkého sa už v minulosti dostala* teraz už niečo viete, síce ste to nechceli vedieť *napije sa a rukami si prejde po vlasoch aby zistila či su ešte stále mokré. Keďže nebolo až tak teplo, vlasy boli mokré.*

*Mala pravdu, tá ich hra bola divná. ANi jeden neodpovedal ktovie ako a normálny rozhovor by bol lepší. Vypočul si čo povedala a prikývol* svojho brata ste od vtedy už nevideli?* spýtal sa zamyslene. Správanie jej brata bolo zvláštne, nechať svoju sestru v čase ked ho potrebovala...* som rád že ste mi poroprávali váš životný príbeh* povedal úprimne a zamyslene pozrel k bazénu* ja bys om vám tiež porozprával ten svoj, no nie je ničím zaujímavý...je ako každý iný....škola a práca...našťastie nič tragické...ako ten váš...

môj brat odišiel hned na druhy deň po pohrebe mojich rodičov *odveti* nevyčitam mu to, zrejme to znášal horšie ako ja. Odvtedy som ho nevidela ... je to už niekoľko rokov *Pri myšlienke že by mohol byť mrty jej naskoči husia koža* to neni ani zdaleka všetka hrôza ktorá sa my stala, ale nechcem o tom hovoriť *oprie sa o kreslo a obráti sa na Gabriela* som rada že ste aspoň vy mali štastný život *povie a dopije celý pohar*

nech to zvládal akokoľvek, nemal od vás odísť*porkútil nesúhlasne hlavou. čo to bol za chlap ked ju tam nechal len tak na pospas svetu? nežnú ženu ktorú určite mnohý otravovlai pre bohatstvo ktoré zdedila.* šťastný...skôr nie tak tragický ako vy* porkrčil plecami. Nerád hovoril o svojej minulosti, bolo to niečo, za čím dal hrubú čiaru už dávno, no aj napriek tomu záblesky minulsti ovplyvnovali jeho život* málokto má skutočne šťastný život* vzdychol si a znovu si odpil*

* Ani nevedela ako no padrilo sa jej najst cesticku k bazenu a teda na vonkajsiu terasu aby mohla najst nejaku pomoc. Zrenicky akvamarinovo modrych oci mala od strachu rozsirene a z hrdla jej vyražali slabe vzlyky. Tricko mala od predierania sa hustymi krikmi cele dotrhane tak, že jej bolo vidno okruhle plecia teraz ale zohyzdene dlhymi cervenymi rankami, ktore sa zalievali krvou. Prekonala poslednu barieru krikov, ktora stala pred nou a ocitla sa na okraji bazena. takmer by do neho bola padla keby si nevsimla na jeho druhom koncu dvojicu mua ženy. V prvotnom soku sa zastavila srdce jej zamrel od ulavy.* Phrepáčte mi ...jaurais été ...teda ehm bola by som byvala opathrnejšia, ale musíte mi pomocť...* slova jej bez ladu a skladu vychadzali ust až sa zdalo že sa každu chvilu zosype.* Sil vous plaît * rozbehla sa k muzovi a žene a hodila sa pred nimi na kolena s prosebne zodvihnutymi rukami.* Musite ist so mnou..

myslim si že neexzistuje žiadny človek ktorý by nemal nejake problemy *povie Gabrielovi, ked odrazu zbadá nejaku ženu ako sa k nim približuje. Nikdy predtým ju nevidela.* čo sa vam stalo? *spýta sa ako prve ked zbada zakrvavenú ženu. Postavi sa a pomôže jej vstať. Žena hovorila po francusky nejake frázy ktorým vobec nerozumela* len sa upokojte a povedzte my kam by sme s vami mali isť ? *nechapavo sa opyta a pritom pozrie na Gabriela*

*Prekvapene sleduje vynoriacu sa postavu spoza kríkov. Pohár položí s hlasným buchnutím na stôl a po ženiných slovách vstane. Nech už sa stalo čokolvek, nemohli to ignorovať. BOla celá od krvi a on bol rád že má prácu akú ma. Nie každý si mohol nosiť zbraňt tak ako on* mali by sme asi ísť s nou* podotkne no rovnako ako čiernovláska chce najprv vedieť kam ich chce vziať* kam s vami máme isť?* spýta sa ženy, dúfajúc že ovláda ich jazyk*

Nie je čas na otázky monsieur...* postavi sa s pomocou tmavovlasky achyti mužovi tuho ruku. Na tvari sa jej dala prečítať panika a zdalo sa byt nemožen prinutit ju k normalnej odpovedi. Namiesto toho začala muža tahat so sebou a kutikom oka sibla aj po žene ci sa k nim pripojí.* Tu je podstatná len otázka živhota a shrmti....* zodvihla volnu ruku k čelu akoby mala každu chvilu odpodnut no hrdinsky sa držala na nohach a vliekla muža smerom ku krikom odkial sa len pred chvilou vynorila. Zrazu tu bola uzka strkom vysypana cesticka obohnana vysokym murom ziveho plota a tak sa musela blizsie pritisnut k muzovi ak ho nechcela pustit ale nadalej ho viest.* Musite cho zahraniť vy ste jedina espérance pre nechó...* zrazu sa zastavi a nepohne sa dalej akoby uz boli na mieste.*

*Celá zarazena ostane na chvílu stať na mieste a potom sa rýchlo rozbehne k žene a Gabrielovi. Videla že je cela rozrušena, a že sa určite niečo zle stalo sa dalo prečítať z jej tváre* čo to ma znamenať ? *spýta sa tichšie Gabriela. Keď sa odrazu žena zastavila, začne sa obzerať okolo seba či niečo alebo niekoho nezbadá. Nič však nevidela.* preboha čo sa deje ? *spýta sa ženy a pristupi k nej bližšie*

*Nemal ponatia čo sa deje, no ak to bolo také naliehavé, nemohol zostať sedieť. Pozrel na čierovlsáku či ide a potom držiac ženinu ruku kráčal vedľa nej, nevediac kam. Pár krát sa otočil či Torry ide za nimi a nad jej tichými otázkami len pokrčí plecami, dávajúc na javo že nemá ponatia čo sa deje. Ked zastavia, nechápavo sa rozhliadne* už sme tu?* spýta sa opatrne, lebo sa mu to moc nezdá* nič tu nevidím....* podotkne stále obzerajúc okolie*

Vy nič nevidíte?* opyta sa zarazene a uprie na muža svoje velke akvamarinovo modre oci zaliate slzami.* Ale ved je to tu... pozhrite tu...* vytrhne si ruku z muzovej dlane a rozbehne sa k stromu, vysokemu rozlozitemu dubu, ktory kralovel takmer v strede malej lucky. Zodvihla prst a namierila ho vysoko do koruny stromov.* Vidite cho to je mon chéri, moj milovaný ...* hystericky sa rozvlzykala a prstom aj nadalej ukazovala na to miesto kde bol na konari ucupeny maly cierny kocurik.* Mon Arhmandó, mon amour ...minet Arhmandóóó* prilozila si ruky k hrudi akoby ju mala ranit mrtvica a zosunula sa na kolena.*

*Neveriacky pozrel na to, čo považovala žena za smrtlen dôležité.* kocúr?* spýtal sa akoby tomu ani neveril. Kvoli koncúrovi ich vytiahla z terasy...* neviem či ste počuli, ale mačky vedia loziť po stromoch* podotkne nechápavým hlasom, ani sa tonesnaží kryť* chcete odo mna aby som po neho liezo?* spýtal sa aby sa uistil, že tá žena myslí na to na čo on. Otras mozgu a lezenie na storm. Ideál na zabitie. Pozrel na Torry vyvrátiac pohľad dohora, tak aby to žena nevidela*

*Keď uvidela kocura odlahlo jej že to nie je ničo horšie. Ale aj tak kocura teda nečakala.* vedia lozit presne ako aj my ludia *povie Gabrielovi a vykroči smerom k stromu* pomôžem vam ja, síce .. *pozrie na svoju dokaličenú ruku a na kocura ktorý si tam kludne sedí akoby sa nič nedialo* po stromoch viem liezť nebojte sa *vyškriabe sa na strom pričom sa musí poriadne zapierať lebo predsa len v šatách to ide tažko. Ďalšie šaty bude môct vyhodit, pomysli si, ale ved jej nikdo nekazal sem lozit. Ked už jena strome obkročmo si sadne na konár a začne volať na kocúrika. Pomalým krokom k nej vykroči až ho chytí do ruky.* ty si ale zlatý *povie no netuši ako zlezie zo stromu*

* Po mužovych slovach vyskoči na nohy tak rychlo akoby pred chvilou vobec nebola cela bez seba od strachu a bolesti. Ked chyti muza za plece a otoči ho k sebe v ociach jej plapola cista zurivost.* Ako sha opovazhujete na mna vyvhracať oči.* ozvala sa rozhorčene akoby vopred vedela, čo muz urobi no ked žena zacne liezt na trom zhrozi sa est eviac.* Maman mon to nijhé...* v rozruseni zacne byt jej reč čoraz menej suvislejsia a zrozumitelnejsia.* Nehajte chó...* zodvihne ruky ako v modlitbe a zakloni hlavu dozadu.* Dopekla Nigel už skončime tu frasku!* zarčí smerom k oblohe na co sa jej vysoko z koruny stromu ukaze hlava chudeho chlapa v cervenej siltovke.* Bola si vynikajuca zlatko obsadim ta do tej roly!* zakričal jej režiser zvrchu a zamaval muzovi, ktory stal dole.* Aj vy st eboli skvely a vasa priatelka.* prilozil si prsty k ustam.* Eňo ňuňo.* potom hlasno zapískal a odniekial sa prirutilo auto s rebrikom aby mohla žena zliezt zo stromu.* Podte dole prosim vas.* zavolala na nu Carlia teraz už bez francuzskeho prizvuku a s ospravedlnujucim usmevom.* Kupim vam nove saty alebo lepsie Nigel vam ich kupi.* zakricala posledne slova do koruny stromu a natiahla ruku k tmavovlaske aby jej pomohla dole.*