Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

*Prechádzala sa popri jazeru, celá premočená v kratkych šatách vo velkej zime a silnom vetri. Možno to bola hlúpost že to robila no na ničom jej už nezáležalo. Triasla sa celá od zimy ked zrazu začula nejaký zvuk vzadu za jazerom kde pokračoval les. Trochu ju to vylakalo, a tak sa zastavila. Chvílu hladela tým smerom a ked šuštanie neprestávalo s menším strachom sa vybrala smerom do paláca. Zrýchlila krok až tak že začala bežat ked zrazu do niekoho vrazila. Bola už taka vystrašená že si ho nevšimla a v plnej sile donho vrazila. Ked k nemu zodvihla tvár bola celá prekvapená* Jordan *vydralo sa jej z úst a ustupila od neho* čo tu robiš? myslela som si že budeš natáčat dalšie scény a .. *miesto toho aby sa mu ospravedlnila za ten nahly náraz znovu sa jej rozbúchalo srdce. Dočerta prečo prave pri ňom ved sa nijak neodlišoval od ostatných mužov* ja chcem byt sama *povedala no zrak jej znovu padol na jeho hrud. Radšej rýchlo zavrela oči a zostala tam stát s myšlienkou že Jordan odíde*

*po prebudení sa chvíľu pozeral na spiacu Alex, ktorá si sama pre seba niečo hundrala. Nechcel sa hýbať pretože boli tak poprepletaní, že sa bal aby ju aj ten najmenší pohyb nezobudil. Keď mu však rukou začala hladiť hrud mal čo robiť aby nevyskočil. Namiesto toho premiestnil svoju ruku na jej chrbát a tiež ju začal hladiť. Ona sa zatiaľ sladko usmievala nevediac, že on prekonáva ozajstné muky. Netušil čo sa jej sníva ale podľa toho, že nekričala určite to nebolo nič zlé. Zrazu na sebe pocítil jej zmätený pohlad. Usmial sa na ňu* dobré ráno prajem. Žiaden upír ťa vo sne nechcel zniesť zo sveta? *spýtal sa jej veselo, mysliac pritom na studenu sprchu. Nedokázal sa však celkom ovládnuť a sklonil sa nad jej pery. Pomaly a nežne ju pobozkal a spýta sa jej pozrel do očí. Nebol si celkom istý ako zareaguje. Pozrel na hodiny z anou a keď si všimol, že je pol deviatej skoro vyskočil s postele.* teda my sme si ale riadne prispali. Nezabudni, že musíme ísť pozrieť ten byt alebo by si am tu chcela ešte mať? Nezabúdaj, že som ťa celú noc poctivo chránil pred útokmi zlých a po krvi dychtiacich upírov. * nebol si celkom istý vzťahom, ktorý bol teraz medzi nimi. Včera sa stalo priveľa vecí aby ich dokázal pochopiť na prvý krát ale nebol ochotný zabudnúť na čo i len jednu spoločnú chvíľu*

*Trvalo jej hodnú chvíľu kým pochopila, kde má ruky ona, no aj on. Zamrzla a prekvapene zaklipkala očami, akoby si nebola istá či sú to naozaj jej ruky na jeho hrudi. Opatrne ich stiahla, plne si uvedomujúc že on asi nemienil protestovať. Trochu sa začervenala, no nepohla sa, teda až na to že ruky dala k svojmu telu* dobré ránko...*zívla a prešla si po očiach.* nie...ale bol tam nejaký krokodíl na konci...vytrhol ma z...toho najlepšieho...* dokončila a slabo sa zachichotala*a tebe sa č...* nestihla však položiť otázku, ked zacítila ako ju nežne pobozkal. Nepokúsila sa mu v tom zabrániť, ešte stále jej v hlave vírili spomienky na sen, ktoré takmer skončilo milovaním sa s ním. Som teda úchylná... pomyslela si v duchu a ked sa jej zadíval do očí, len sa slabo usmiala. Vôbec nevedela čo teraz akože sú...priatelia? viac ako priatelia? známi?* to ešte nie je tak neskoro...stačí ked pôjdeme o desiatej...dovtedy sa aj naraňajkujeme...* objasnila pokojne a posadila sa na posteli. Nohy nechala skrité pod prikrývkov, pretože vedela že krátka košeľa by sa jej vyrnula príliš vysoko* za tvoje hrdinské správanie a len tlmený smiech pekne dakujem* odvetila a prešla si po strapatých vlasoch, ktoré jej utekali do každého smeru* niežeby mi tu bolo z tebou zle, no obávam sa že by si bol pričasto v pokušení...* slabo sa usmiala, spomenúť si na studenú sprchu čo musel absolvovať*

* Volal na Torry este niekolko dlhych minut no neprichadzala od nej nijaka odpoved. Pomaly sa mu do srdca zacal vkradat strach, ktory ho na chvilu celkom ochromil. Bolo mozne aby Torry bola v takom necase vonku alebo si to Carlia len vmyslela? Ale prečo by mu klamala? Ked uz stracal nadej, že sa mu Torry podari najst akoby mu sama bola spadla rovno z oblakov priamo do lona alebo presnjesie narazila do jeho hrude. Bola do nitky premocena a videl ako sa od zimy cela trasie pricom vsak v ociach jej horuckovito svietilo niečo, čo v nom zahnalo strach a privolalo hnev.* Nevidís že vonku leje?!* zvysil na nu hlas a este raz po nej prebehol pohladom bez toho aby sa obtazoval odpovedat na jej otazku alebo urobit to, čo od neho chcela.* Nemyslel som si, že sa budes spravat ako male pochabe dievcisko si uz predsa dospela zena Torry tak sa tak dopekla chovaj!* zavrčal a chytiac ju za ruku pritiahol si ju k sebe. Co ju to len napadlo prechadzat sa v takomto pocasi? Toto boli najchladnejsie dazde pocas celeho roku a ak este nedostala zapal pluc tak ho celkom pokojne moze dostat. On bol na taketo pocasie zvyknuty vzhladom na to z akej planety pochadzal a neprekazalo, že sa mu ladovy dazd zahryzal do pokozky na tele, ktore bolo pred nim tak slabo chranene. Aby sa mu Torry nemohla vysmyknuť zohol sa a zobral ju do narucia pricom jej ticho vyhrazne zasepkal.* Nebran sa inak prisaham prehodim si ta cez plece ako vrece zemiakov a dostanes na ten svoj neposlusny zadok taku nakladacku, že sa z nej budes liecit este mesiace.* pockal co Torry urobi a s vyzmane nadvihnutym obocim sa ladovo usmial.*

*lenivo sa rozvalil na postel.*dostanem ranajky do postele, ked už si hore? * spýtal sa jej zívajúc* inak dufam, že máš nejaku predstavu ako by ten byt mal vyzerať pretože ja sa nerozhodnem ..takže moja draha, ten byt bude vybratý podla teba.. ja sa vyspím všade. *zahundre s úsmevom. Ked spomenula pokušenie zachechtal sa* neboj sa kedže som vydržal celu noc bez toho aby som ťa pomiloval vydržím všetko *ked dopovedal vyskočil z postele a zamieril k svojej taške* zišiel by sa mi malý športový akt a kedže nemyslím, že by si sa dala ukecať na ...*významne na ňu pozrie* musím ísť behať.. *vysvetluje jej rýchlo. Nahádže na seba veci a otvára dvere. naposledy sa otočí a žmurkne na ňu* ked dojdem budem hrozne moc hladný, takže ak budeš taka dobra ranajky by som ocenil..* dopovie a zmizne za dverami. snažiac sa nemyslieť na Alex v posteli a ani na ten sen a ani na nič. Preto rád behal vtedy uplne zabudol na všetko čo ho prenasledovalo. Nechal sa unášať rýchlim šprintom ani riadne nevediac kam beží. Minul hlavný vchod a vybehol na ulici mieriac do parku čo minuli nedávno*

*Všetko čo povedal a urobil sa v izbe udialo tak rýchlo, že ani nedokázala reagovať. Najviac ju zarazila tá úprimná veta, že vydržal, aby ju nepomiloval. Neveriacky pokrútila hlavou len čo zmizol za dverami a hlboko si vzdychla. Máš čo si si navarila....pomyslela si, zlezúc z postele. Obliekla si nohavice s tričkom, takým aby nebolo vyzývavé a zase nemal poznámky k nejakej provokácií, ustlala postel a vyšla von. Takže raňajky by sa mu zachceli. Len zabudol povedadť čo by si dal. Čo by asi jedol hladný chlap na raňajky? Zišla do kuchyne a rozhliadla sa. Ešte aby mu aj varila...strávi u nej jednu noc a aké požiadavky nemá. Bez rečí ale vytiahla z chladničky párky a hodila ich do mikrovlnky, zatiaľ čo nakrájala zeleninu. Spravila aj hrianky a všetko pekne naukladala na tanier.* kakao...* zamrmlala, ked už bola takmer preč z kuchyne. ešte sa otočila a dala spraviť dve šálky. Potom ich už len položila na tácku a otočila sa spať do izby*

*Netrvalo mu dlho aby sa neunavil a ked začal strácať dych, čo bolo asi po hodine behu, obrátil sa upotený a hrozne hladný s avybral nazad k Alex. nevedel si predstaviť čo dobre pripravila na jedenie ale vlastne mu to bolo jedno. Rýchlo vybehol hore a buchol dverami. - Alex? som tu*zakričal na nu*

*Chcela mu akurát povedať že bola na ceste do paláca keď v tom momente začal rozprávat on. Nič nerobila len tam zmeravene stála a počúvala každé jeho slovo ktoré ju zasiahlo hlboko do srdca. Možno mal pravdu že sa správala ako decko no nemal žiadne právo zvyšovať na ňu hlas. Cítila sa ešte horšie, srdce ktoré bolo ešte pred chvílou plné radosti že za ňou prišiel, teraz schladlo. Keď ju vzal do naručia vôbec sa nebránila aj keby ju mal zbiť bolo by jej to jedno ved by si to teraz určite zaslúžila. Nič nepovedala, bola ticho a ani len nepozrela do jeho oči ktoré boli teraz určite plné hnevu. Čakala len kedy vykroči smerom k palácu aby sa mohla obliect do suchého a teplého oblečenia, teda ak s ňou nemal nahodou iné plány kedže bol taký rozhnevaný. Možno práve teraz spoznala práveho Jordana*

*Keď sa ozval Eliotov hlas, raňajky už stáli na stolíku a Alex potichu sedela v kresle a čítala si knižku. V paláci bolo ticho, aj napriek tomu že služobníctvo bolo už dávno hore.* viataj doma...* zakričala s úšknom a zdvihla hlavu od knihy* raňajky máš na stole* napodobnila hlas nejakej manželky ktorá už žije veľa rokov v stereotype manželstva* a láskavo tu nezablať* dodala no už sa neudržala a začala sa chechtať*

(( Uumm, ja mám menší dotaz. Pokračovať odtiaľ, kde som skončila, alebo preskočiť to storočie, ktoré ste zatiaľ stihli zahrať? xD Ospravedlňujem sa za absenciu, ale mám fofry v škole ))

/Píš ako ti vyhovuje /

(( Ja si teda počkám na vyjadrenie Raita.
Nechcel by mi niekto v skratke zhrnúť, čo sa tu stalo? xD ))

Teda ja sa cítim ajk starý ženáč*povie zos miechom a potlapká si po bruchu* Dufam, že ti enbdue vadiť, že mi určite anrastie pivne brucho a vypadaju vlasy a zuby *dodá a vojde si rukou do vlasov. s chichotom si sadne k ranajkám a sem tam pozrei na Alex. Nakoneic nevydrží a spýta sa jej* drahá? čo to čítaš? *pozrei an hodiny a nahádze dos eba posledne zbytky a rýchlo si vezme osušku a evci do ktorýchs a prezlečie a vbehne do kúpelne, kde sa rýchlo osprchuje a vyvonaný a čistý vybehne konečne slušne oblečený* Tak čo môžeme ísť? *spýta sa a gentlemansky jej ponúkne rameno*

/ehm...natačal sa fu film /myslím/ a potom uniesli tessu, alex sa vratila s eliotom sem a inak asi nič take/


To je milé...ja som ešte anivydatá nebola a ty sa už cítiš ako starý ženáč...*pokrúti hlavou a očami znovu zablúdi ku knihe* ked ti vypadnu zuby tak aspon jesť nebudeš...a tie vlasy...ver mi, že si tu budeš vysávať sám...* ušknie sa nad knihou a jedným očkom pozrie čo robí* nič pre teba* odvetí na jeho otázku na knihu ktorú číta, no očami hltá čierne písmenká na papieri, pretože to začína byť čoraz zaujímavejšie. Ani sa jej nechce vztať ked ju osloví, no ale len do dočíta odstavec, vstane, poslušne sa chytí podávaného ramena a nadvihne obočie* drahý pane viete kam ideme?* vycerí zúbky do úsmevu*

no kedže si mi dne spripomenula, že som s tebou tak povediac strávil noc, ideme najskor na večeru.. nie pokčaj je ráno takže ideme najskor pozreiť ten bytík a potom na nejakú večeru alebo obed. Dufam, že hrozne moc hladná* dopovie a ťahá ju z dverí* sa ospravedlnujem, že som ťa vyrušil pri čítaní ale v mojej prítomnsoti ti bdue určite lepšie ako pri tej knihe *dopovie a zachichoce sa, pevne ju držiac a hladiac jej ruku* dnes budeme mať pekný den.. Dufam*zaželá si a pozrei k oblohe aby niekto tam hore vyslišal jeho prozby*

strávil ako strávil*ušknula sa veselo* keby si ty len vedel akú úžasnú knižku som čítala...no neviem neviem či by si si nejšiel prečítať aj ty...* zasmiala sa, veselo vedla neho kráčajúc, stále sa ho držiac* však pôjdeme jesť ked budeme hladný...a inak...ty starý ženáč ako ti chutili raňajky? niežeby si ma pochválil....už si fakt ak dáky nevychvaný manžel...* vytkne mu a pozorne ho sleduje spod nadvihnutého obočia* máme november, slniečko nám asi pražiť nebude...* pozrie na oblohu*

* Vo vnutri srdca mu zuril neltostny boj medzi hnevom a strachom o Torry. Jedno zivilo to druhe a travilo ho zvnutra ako zerava kyselina, ktora po sebe nenecha nic len zvlastnu otupenost, akysi cudzi chlad. Drziac Torry vo svojom naruci bez jedineho slova zamieril k palacu a jeho rychle kroky sposobili, že o malo minut neskor uz stal pred dverami do svojej izby. Bez ohladu na mozny nesuhlas dvere otvoril laktom a vstupil dnu. Svetlo zasvietil rovnakym sposobom no nezastavil, ale zamieril rovno do moderne zariadenej kupelne, ktora bola dost siroka a luxusna na to aby v nej obaja mali dostatok miesta. * Dokedy si sa chcela prechadzat tam vonku?* opytal sa konecne no jeho hlas nebol o nic vludnejsi ako pred chvilou.* Teraz budeme moct byt radi ak sa ti nic nestane.* zamrmlal si uz tichsie popod nos a bez toho aby si to uvedomil zacal rozprvat k Torr ycelkom doverne akoby k nemu patrila a on sa o nu terza mienil postarat. Rychlo jej zacal vyzliekat saty no v polovici prestal a zacal napustat do vane horucu vodu. Jemu samemu vobec nebolo chladno. Pre neho taketo pocasie nepredstavovalo nijaku hrozbu, pretože na Sorgweine by sa rovnalo prijemnemu letu. Jeho domo bola planeta burok a on sam mal tiez povahu burky. Rychlo sa rozhonil no po case schladol a zacal si uvedomovat skody, ktore napachal. Ked sa obratil k Torry zahladel sa jej do oci a na malu chvilu celkom stichol. Pomaly k nej pristupil a polozil jej ruku na lice pricom ho nezne pohladkal. Zodvihol ju opat do narucia teraz vsak tak aby jej saty sklzli same od seba z tela a drziac jej uzimene telo pri svojom opatrne ju ulozil do vane aby sa zahriala.* Ako sa citis?* opytal sa uz zmenenym hlasom a zastavil tecucu vodu.*

( Ja som odpísal ibaže ten moj príspevok sa uz nejako stratil mozeme zacat teda po casovom odstupe Odpísme prvy aby si mohla hned napísta odpoved a nemuseli sa tu este niekolko dni dohadovat ale sa ti to nebude pacit pokojne to zmazem )

* Chvíle strávené v spoločnosti Shiroi a Doriana mu vždy vedeli zodvihnúť náladu takže sa už podstatne menej mračil na všetkých ostatných obyvateľov paláca než ako to bývalo predtým. Aj keď tú zmenu by vedeli zhodnotiť len tí, ktorí ho poznali dlhší čas, pretože ostatní by na ňom pravdepodobne nijakú zmenu nevideli. Iba keď bol so svojou manželkou a synom odhadzoval masku chladu, teatralnosti a ironickosti na vhodnejšie príležitosti, ktoré zodpovedali istým panovníckym povinnostiam.
Práve v tomto okamihu stal v miestnosti susediacej s jeho pracovnou a v bojovej pozicií držal v rukách rukoväť katany. Snazil sa koncentrovat svoje myslienky a urobiť si v nich poriadok, pretože za posledné dni sa ich nazbieralo toľko, že sa nemohol venovať všetkým naraz. A bola to aj tá zááležitosť so senátorkou. Urobil výpad, obrátku a ruku v sekunde natiahol dopredu v ľahkom no účinom výpade, ktorý pripravil o život už mnohých z jeho nepriateľov. Preniseol váhu na jednu nohu, prikrčil sa a ruky presunul doboku aj so zbranou pricom sa od jej cepele odrazilo matne svetlo pochmurneho upršaného dňa, ktorý sa ukazoval spoza okien ako veľká rozlieta mláka plná choorbne sivej sneti. Zostal v takejto polohe, zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Nevnímal ani chlad, ktorý sa mu snažil dostať pod kožu keˇže ho nechránila jeho čierna košeľa pretože ju práv ev tej chvíli mal prehodenú cez operadlo stoličky v rohu miestnosti.*

*Nechala sa niesť nech už to bolo kamkolvek. Ked vsak videla ako Jordan smeruje do jeho izby už chcela niečo povedať no bol taký rýchly že to nestihla. Na otázky mu však neodpovedala, miesto toho si zopár krát kýchla. Ani si neuvedomovala že jej začal vyzliekat šaty lebo kupelňa v ktorej sa nachádzali ju velmi zaujala. Nemohla sa vynadívat na to ako bola moderne a pekne zariadena. Teraz však nevedela čo s ňou chcel urobit až kým nezačal napustat teplú vodu do vane. Bola jej taká zima že mala sto chuti do tej vane skočiť. Ked jej Jordan vyzliekol aj poslednú čast oblečenia pokojne sa nechala položit do horucej vody. Nevadilo jej že bola pred ním nahá už ju raz videl takže jej to bolo jedno, v žiadnom pripade sa nehanbila. Voda bola taká teplá a osviežujúca že zimomriavky ktoré jej po tele behali sa postupne strácali. Ponorila sa trošku hlbšie do vody aby si namočila aj vlasy a potom pozrela na Jordana* už je my lepšie dakujem *povie s mierne smutným hlasom.Nevedela čo mu ma ešte povedat lebo teraz už vedela že sa zachovala ako malé decko* bola som hlupá a .. *sklonila a pokrutila hlavou* mal si pravdu asi som ešte malé decko čo nevie ako sa ma správat *povie so smutným hlasom no hlavu hned zdvihne a všimne si že aj on celý mokrý a určite aj uzimený* nie je ti zima Jordan? *spýta sa a letmo sa na neho usmeje*

(( Nebude páčiť? Sranduješ? Skoro som sa zadrhla kávou! ))

*Dalo by sa povedať, vlastne celkom jednoducho definovať, že to, čím je dnes, sa podstatne líši tomu, čo bola pred rokom, či dokonca pred šiestimi mesiacmi. Ani nie tak samotnými názormi na svet a prístupom k nemu, ale nikdy sa nesmiala toľko, ako teraz. Nikdy nemala pocit takej čistej radosti, ako počas chvíľ, čo bola so svojím synom a manželom. Existuje povera, aspoň z krajiny, z ktorej ona sama pochádza, že koľkokrát vám ľudia v deň, ktorý je významný zablahoželajú, o toľko viac budete mať v živote šťastie. No jej ledva niekto zagratuloval, tak odkiaľ sa to šťastie nabralo? Mala pocit, že si toto všetko nezaslúži. Že toho jednoducho nie je hodná. Aj napriek tomu bola neskonale vďačná za všetko, čo sa jej v posledných mesiacoch stalo. Ani nevedela komu. Osudu? Bohu, ktorý možno ani neexistuje? Raitovi? Samej sebe? Existuje mnoho otázok, na ktoré nevie nikto odpovedať. A pravdepodobne ani nikto schopný nebude. V ich spoločnosti sa menila na úplne iného človeka, akým niekedy bývala. Teplá žiara v jej očiach, laskavý úsmev, hrejivé slová... Niekto zo Zeme by sa mohol dokonca spýtať, či padla náhodou nie je padlá na hlavu, či jej rozumu nenarástli nožičky a radostne odskáckal niekam preč ku niekomu, komu je ho viac treba. A ona by musela len svorne prikyvovať, pretože áno, každý deň bola zbláznenejšia. Do Raita a do Doriana, ktorých nadovšetko milovala.
Situácia sa však menila, keď stretla niekoho, kto má nejaké to slovo v senáte. Väčšinu času po nej hádzali nevraživé pohľady a mala sto chutí buchnúť päsťou do stola a spýtať sa, nahlas a zreteľne, či vyliezli zo stoky, že nevideli etiketu alebo aspoň nejaký ten náznak slušného správania. Možno ju tým chceli zastrašiť, ale jej to pripadalo priam komické. Myslia si, že sa pod ich nepríjemnými pohľadmi celá zosype ako veža z kartičiek, spakuje sa niekde do kúta a spraví im tak radosť? Už sa popasovala aj s horšími osobami, ako boli títo šaškovia. Pierrotov zbožňovala, ale tieto osoby boli priam ako skákakujúce cirkusantské opičky, ktoré slúžili ako pomocníci klaunom. S tým rozdielom, že šapitó bol senát a šéf cirkusu Raito. Veľmi rada zaujme post krotiteľky levov. Už len čakala, kedy sa tieto primáty rozhodnú po nej hádzať banány. Preto sa na nich len milo usmievala. Z recesie. A z irónie. Niekedy, keď v blízkosti nebol kráľ, mali aj celkom štiplavé poznámky. S najväčšou radosťou im ich vrátila. Ale v trocha skrytejšej diplomatickej forme. Kto mal aspoň trocha inteligencie, tak ich pochopil, čo sa prejavilo s mierne vyjaveným výrazom. Kto nie, ten sa len pobavene zasmial. Patetické.* Prechladneš. *Hlesla potichu, no aj napriek tomu jej hlas prerazil mrazivé ticho ako rachot dela. Pery sa jej zvlnili do úsmevu a pohľadom skĺzla po jeho obnaženom chrbte. Úsmev sa jej ešte viac rozšíril. Prišla takmer neslyšene.* Síce je tento výhľad naozaj pôsobivý a príjemný, ale myslím, že zo zdravého bude z teba viac úžitku. *Pomalým krokom sa presunula k stoličke, cez ktorú bola prehodená čierna košeľa. Vzala ju do rúk.* Na druhú stranu, ak by si bol chorý, mohla by som ti kľudne vyhriať miesto v posteli a robiť ti spoločnosť. *Dodala na okraj a opäť upriamila pohľad na Raita.*

(( Wúhú x) ))

* V prvom rade mu islo o Torryno zdravie no ked videl ako a jej kremovo hodvabne telo vnara hlbsie do priezracnej vody musel si zahryznut do pery a sustredit vsetku svoju pevnu volu aby sa na Torry hned nevrhol. Navonok sa zdalo, že tvar ma celkom pokojnu aj ked vovnutri to v nom priam vrelo. PO jej slovach ho vsak este viac zaliali vycitky svedomia. Sadol si na kraj vane takže ak mu Torry chcela pozriet do tvare musela mierne zodvihnut hlavu. Takato poloha mala aj svoje vyhody pretože mal nicim neruseny vyhlad na vabive oblinky jej prs no ked sa ozval v odpovedi hladel do jej oci aby nemala pochybnosti o tom ci su jeho slova uprimne.* Nie nie Torry ty vobec nie si hlupa naopak... to ja som sa spraval ako hlupak. Vyskocil som na teba a povedal ti veci, ktoe vobec nie su pravdive...* natiahol ruku a dlanou pohladil Torry po mokrych vlasoch. On sam vyzeral akoby len pred chvilou vyliezol zo sprchy no vobec mu to nevadilo. Jedna kvapka studenej dazdovej vody sa oddelila od pramienka jeho vlasov a dopadla Torry do priehlbinky medzi prsiami pricom pokracovala v cest enadol az kym sa nestala sucastou horucej vody vo vani.* Si nadherna žena, vobec nie dieta... to len...* tlmene si vzdychol a zatvoril oci.* ... ked som ta tam vonku videl... bal som sa o teba. Velmi dobre viem co moze sposobit taketo pocasie. Tam odkial pochadzam to nie je nic vynimocne, sam som na chlad zvyknuty ale ty... * otvoriac oci stichol a obkrutiac si jej vlasy okolo svojej ruky zaklonil jej hlavu este viac dozadu.* ... nechcem aby sa ti niečo stalo.* chvilku jej este hladel do oci, potom sa pomaly sklonil, tesne pri jej perach zastal akoby si bozk rozmyslel no potom... srdce vyhralo nad rozumom a on pobozkal Torry dlhym hlbokym bozkom pri ktorom mu dych zaviazol v plucach.*

Bože drahá prepáč, že som sa ti nepodakoval káva raňajky boli skutočne lahodné, očividne si ich robila s láskouuuu*zatiahne troška zlomyselne ale zastaví a jemne ju pobozká na kútik pier . Potom zodvihne hlavu a uškrnie sa* prepáč neodolal soma treba vždy patrične podakovať. *zachichoce sa* Knihu si veľmi rád rpečítam.. Možno by i to do mna nepovedala ale čítam velmi rád.. *obhajuje sa a kráča. ked sa ocitnu pred bránou pozrie na nu zo zdvihnutým obočím,* Takže teraz je o na tebe.. Ideme do nejakej realitky alebo skúsime inzeráty??

To oslovenie naozaj znie ak od od manžela....* vzdychne si a pokrúti veslo hlavou. Ten bozk sa rozhodne nekomentovať, pretože je čoraz zmatenejšia. čo medzi nimi vlastne je? Priateľstvo? to ťažko, priatelia sa takto nesprávajú...no nie sú ani partnery ani nič podobné...čo teda sú? Iskra? Fyzická prítažlivosť? Nech bolo ako bolo, Alex sa snažila všetko držať na uzde, raz už hlavu aj srdce stratila a potom ju to bolelo, nechcela to znovu zažiť...no vedela, že zamilovať sa nechcela ani do Chrisa a predsa sa to stalo...citom sa nedalo zabrániť, tým si bola istá...a už vôbec nie keď s niekým trávila toľko času, ako v posledné dni s Eliotom. No nevedela čo medzi nimi je, ani čo si myslí on a hlavne nevedela čo si myslí ona sama. * ani jedno, ani druhé...* ušknula sa a z vrecka vybrala obojastranný papier s adresami a telefonnymi číslami* no...kým si behal...stiahla som si na internete zoznam voľných domov a bytov....tri sú hned o dve ulice na východ...* ukázala prstom*

* Stál v tej istej polohe ako pred chvíľou keď sa v miestnosti ozval Shiroin hlas a prerušil tak ticho, ktoré tam vládlo striedajúc sa so svišťavým hvizdom ocele pretínajúcej vzduch. Vošla celkom nečujne no on ju ani nemusel počuť aby vedel, že atmosféra v miestnosti sa zmenila. Bola to je vôňa, ktorá ho upozornila na jej prítomnosť. Tá nezameniteľná aróma teplého ženského tela doplnená o kvapku vonného oleja a šťavy zo vzácnych kvetov. Podľa vône vedel rozoznať každý kvet vo svojej záhrade no bezpochyby najkrajším a najvoňavejším bola práve Shiroi. Stále so zatvorenými očami sa lenivo usmial a pomaly otočil hlavu tak, že sa na neho Shiroi mohla dívať z profilu.* Tak či tak...* spopod pootvorených viečok sa do Shiroinej tváre vpil pohľadom svojich sivých očí, ktoré sa v prítmí miestnosti zdali ešte sivšie než v skutočnosti a aj oveľa nebezpečnejšie. Ibaže jej z jeho strany nehrozilo nijaké nebezpečenstvo.*... obe možnosti majú svoje výhody.* v okamihu sa otočil a s rozvahou švihol katanou tak, že vytrhol zo Shiroiných rúk látku košele no pritom ju vobec nezranil. Košela sa na sekundu ocitla vo vzduchu a druhú už ležala rozťatá napoly na dlážke podlahy.* Ja som si vybral a čo ty? * usmial sa o v očiach sa mu zmiešala unudená ležérnosť so zvedavosťou a v nemalom množstve aj temnou túžbou. Bez slova no s úsmevom hľadiac Shiroi do očí cúvol niekoľko krokov dozadu a šikovným pohybom nohy si nadhodil do druhej ruky rukoväť druhej katany, ktorá dosiaľ odpočívala na svojom stojane bezpečne položenom na zemi. Švihol oboma rukami až obe čepele vydali zo svojich vysokých lesklých hrdiel zvonivý smiech a nakoniec jednu z nich otočil tak aby ju Shiroi mohla bezpečne uchopiť.* Ukáž mi čo dokážeš.* ozval sa provokatívne no z jeho pohľadu bolo jasné, že Shiroi len podpichuje. Celkom rád by však bol keby na jeho menšiu hru pristúpila. Vedel, že dokáže majstrovsky narábať so zbraňou v ruke no nikdy s ňou nebojoval. Jedine ak v posteli lenže to sa nedalo považovať za súboj pravom slova zmysle. Jednoducho sa len niekedy nechali uniesť vášňou a divokosť v ich krvi dokázali zúročiť vo veľmi príjemnených činnostiach.*

Hm... ty am asi vazne chces mať stále blízko seba.. dakujem ti dobrá víla.... je to lepšie ako "drahá"*ironicky podotkne a neodpustí si úsmev. Pozrie sa na ľudí na okolo a pokrúti hlavou* Všimni ako sa tí ľudia ponáhlajú..* ukáže na ženu s kočiarom ktorá ešte aj telefonovala, živo gestikulovala a pohánala vpred kočiar* Nevedia o čo prichádzajú.. Men osobne pomalé tempo vyhovuje užiješ si tak plnohodnotnejšie veci a máš z ních dlhčí pôžitok.. teda aspoň tak sa zdá mne...* povie a tocha sa začervená. Nie ej zvyknutý na takéto výlevy. Nikdy svoje myšlienky alebo pocity nedával najavo pokial neslo o život a teraz jej tu vlastne vykladá svoju životnu filozofiu.* Za chvilu budeš o mne vedieť veci, ktoré som v živote nikomu nepovedal.. Skutočne s teba musú byť dobrá psychiatrička.. dokážeš z udi vymámiť veci aj ekd sa nesnažíš.. A to si ťa neviem predstaviť vtedy ked sa snažíš.. Alex? ja sa ťa začínam báť*zahundre a pozrie na nu vystrašeným pohladom prváka, ktorý hladí na svoju pani učitelku.*

/ehm.. dni?? moja prešiel jeden deň!! to sme ale rýchli však? :D/