Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

V posteli sa zahrejem*odvetí pokojne a ihneď sa zvrtne aby do nej naozaj vliezla. Všimla si že si ju prezeral aj keď priesvitna pravdaže nebola. Nechcela aby musel sprchu absolvovať ešte raz tak zaliezla po perinu a čakala v očm vyjde on, smejúc sa pri predstave pyžama s nejakými medvedíkmi*

*oprie sa o dvere kúpelne a pozrei ans eba do zrkadla. oči sa mu roztúžene leskli a on bol až skoro smrtelne bledý* Hrozná ženská, ona ma doslova mučí *zahundre sám pre seba a s tašky si vyberie čiste boxerky, ktoré si natiahne a čierne tričko v ktorom spával. naposledy sa opláchol a vzdychol si* Toto bude fakt dlhá noc* zahundre zase a vyjde von. najskor si ju nevšimol ale ked zbadal, že sedi na posteli uškrnul s ana nu a prehodil* Nie si hladná?

*Sklamane pokrúti hlavou keď ho neuvidí v medvedíkovskom pyžame, no ani tie boxerky nie sú zle, aj keď to sazozrejme nemôže povedať nahlas* takže mne bude zima hej?* spýta sa pobavene ked si ho premerá od halvu po paty* inak neviem ako tebe, ale mne sa ešte nechce spať...* podotkne a pri jeho narážke na hlad pokrčí plecami* hladná nie som, ale vždy je tu niečo pre chuť* znovu musí vyliezsť z postele a precupká k stolu na ktorom je drobný televízor. Otvorí skrinku a zamáva nejakým pitím a rôznymi slanými somarinami* čo by si si dal?* spýta sa klačiac pri skrinke*

Mne a zima? Mna hreje pohlad na teba si nevedela?* poznamenal šibalsky zmurknuc pri tom na nu. Ked vstala z postele sledoval ju pohladom. Ked sa ho spýtala čo by si dal diabolsky sa ušrnul* Teba..*zahundre hlasno sledujúc ako jej ružova košielka pekne rysuje zadoček* Ak nechceš aby som nocoval v sprche prehod si neičo cez seba.. *upozorní ju a v očiach sa mu objavia vášnive ohníčky*

Hreje ťa na nesprávnych miestach...* poznamená pokojne, chytiac teda ro rúk čipsy a nejaké ine slané somariny....a samozrejme aj čokoládu. Sladkého nikdy nie je dosť...* moje nervy ako dlho si nemal sex že ťa dokáže vyviesť z mieri nočná košela?* pokrúti hlavou, no na perách sa jej odráža veselosť.* ale ak ťa to poteší, len čo vyhrabem niečo na pozeranie...teda ak sa ti chce niečo pozerať....tak si pôjdem do kúpeľne po župan...alebo zaleziem pod deku...*prejde k nemu, no zostane v dostatočnej vzdilenosti keby mal potrebu sa jej nejako dotknúť, ked už podla neho vyzerá tak provokatívne* môžeš nejaký vybrať* podá mu obal s filmami ktoré má*

*chytí do ruky filmy a ani na nu nepozrei* Teraz si am fakt urazila..*precedí pomedzi zuby mysliac an tu poznámku o sexe* To nie je moja chyba, že sa neovládnem... ved som len slabý chlap a ty tu pobehuješ... *zufalo zavrčí a pozrei do stropu. Pokrčí ramenami* &Myslím, že si dosť rozumna takže urob ako uznáš za vhodné * poznamená iba a dalej sa venuje filmom.* čo si pozreime romantiku alebo nejaký horor? Ja osobne som za horor romantika ma moc neberie..* zoberie do ruky film s názvom Drakula..* starý film ale treba zaspomínať na tie stare dobre časy čo myslíš?* spýta sa a venuje jej už uplne nevinný usmev konečne sa jej pozrie do očí a povie* Ja už budem dobrý...slubujem *povie a hodí an nu psie očka. Potlapká miesto vedla seba an gauči a očami ju prosí aby si sadla*

ja tu pobehujem...a ty tu pobehuješ v čom?* ušknula sa, kedže on mal len boxerky a tielko...Urazila...to určite. Prestupovala z nohy na nohu kedže ju studenila dlážka, no poctivo čakala kým niečo nevyberie*môžeš aj horor...ale nemysli si že sa budem báť...* no ked si tak uvedomuje že je už neskoro, bude tma...hneď jej prebehli telom zimomriavky* ...iba trošku* usmeje sa nevinným úsmevom a zoberie od neho dvdčko* no tak teda Drakula...to je zo zeme o upíroch ak sa nemýlim...* mykne plecami, precupká k dvd a zapne ho spolu s televízorom. Dialkové si vezme k sedačke, usadí sa k Elitovi tak aby sa navzájom nedotýkali a prehodí cez seba deku, nechajúc hodný kus aj jemu ak by mu bola zima, predsa len, ani on nebol ktovie ako oblečený. Stlačí tlačidlo a film sa pomaly začne rozbiahať, s úvodnými reklamami. Za ten čas nasype do nádoby čipsy a položí ich k nim*

*sleduje ju s úsmevom* to ej hrozne starý film, to mi ešte otec púšťal..nevedel som, ž take neičo ešte uvidím takže sa teším.. -zachichoce sa. namočí ruku do nádoby s chipsami a zakutre sa pod deku, napäto sledujúc obrazovku. strašidelná hudba a tmavý obraz ho po chvili prestane baviť a začne podriemkavať. nasjskôr sa snaží bojovať zo spankom ale akosi sa mu to endarí. zavrie oči a kludne zadrieme opretý o alexino plece*

/dako rychlo si zaspal a ja som sa chcela báť surovo ťa asi zobudím /

*Musela uznať že pozeranie hororov o polnoci nie je nič pre ňu. Z tela jej nezmizli zimomriavky a nervozne sa pohrávala s prstami, občas si obhrýzajúc nejaký necht. Až ňou tak hodilo, ked Eliotova hlava padla na jej plece. On zjavne nebol ani minimálne vyplašený, zatiaľ čo ona sa tam mohla triazť. Nejaký bledý upír práve vyskočil spoza rohu a ju myklo znovu, tentoraz ešte prudšie. Bez toho aby si to uvedomila v reflexe chytila Eliotovu ruku, pomerne surovým spôsobom*

/chudáčika ani vyspať ho nenecháš!! uplne si vystihla žensku sebeckosť! /

*plával si na nejakom peknom snovom obláčiku ked zrazu zacitil ako sa mu nechty zarezali do ruky. S revom sa zobudil a vrhol prestrašený pohlad na Alex. Najskôr na nu trocha zaspato pozeral a potom so zdvihnutým obočím pozrel na nu a potom na televízor* Nebojíš sa? -*zatiahol ironicky krútiac hlavou a zívajúc. Načiahol sa cez nu do misy s čipsami a zmätene hladel na jej rukuv tej svoje* Ked si chcela by soms a zobudil nemusel asi tak surovo *zahundre pchajúc si do úst chipsy!*

/ona chuda sa len bojí a ty si tam zachrápeš...nehorázne /

*že či sa nebojí. Právaže bojí ale nie je si istá či mu to chce povedať, aj ked tá ruka viac menej vraví za seba. Ledva odtrhne očami od televízora, no pri pohľade na Eliota sa zamračí. Ona ho tam prelaknuto neumyselne zobudí a on sa napcháva čipsami a ešte aj hundre* nie* odvrkne a pustí mu ruku. Pokrčí kolená pod dekou a obíjme si kolená, kedže už nemieni jeho obťažovať svojim strachom. Cíti že ma studené plecia, no nie od lahkého oblečenia, predsa len v izbe bolo príjemne teplo, ale od strachu. Vráti sa pohľadom k obrazovke, chvíľu na ňu hladí a netrvá dlho kým ju zase strhne, že takmer zhodí nadobu s čipsami. Preglgne, no radšej sa na Eliota ani nepozrie*

*pobavene na nu pozéra a nevraví ani slovo. ked sa však strhne a skoro mu vrazí laktom a ešte aj vysype čipsy, ktoré mu náramne zachutia nahne sa cez nu chyti ju okolo pliec a prituli si ju k sebe* draha opakuj si, že ej to len fil.. len film...*hovorí a zase zívne pretrúc si oči*

/strachopud! /

/chúda alex..z nej robím bojka ale tak realtívne ani ja sa pri hororoch nebojím a pri jednom som sa nechutne bala aj ona si to môže dovoliť /

*Ked zacíti ako si ju k sebe pritúlil, telom jej prešla vlna úľavy a mierneho pokoja. Nič nepovie na jeho slová, len si hryzie do spodnej pery až ju začína od toľkého hryzenia bolieť, no v tje chvíli jej je to jedno. Potichu sa túli k jeho telu, ktoré na rozdiel od toho jej vyžarovalo aspon teplo, ked jej bolo tak studené. Blížil sa záver filmu, najstrašidelnejšia časť filmu...veľké odhlanie...skoro celé natočené v tme. Alex opatrne chytila ruku ktorú mal Eliot bližšie a preplietla si s ním prty*

*obsah filmu nevnímal snažil s apotlačiť stále zívanie a pocit nmedostatku spánku, ktorý Alex očividne nepociťovala. Stačil mu pohlad ako si zahryzla do pery a ako napäto pozerá an film a mal chuť vybuchnút do smiechu. Bolot ov tipné, že práve film ju donútl abys a k nemus právala otvorenejšie ked zacítil jej rukuv tej svojej upokujújuco ju stlačil a dúfal, že sa na neho ndíva pretože len ledva potláčal smiech. Pritulil si ju bližšie a konečne pozrel an tu hrôzostrašnu záverečnú scénu. Objavils a tam upir a nejaka žena s kolom v ruke..... nakoniec to skončilo ako akdžý horor upir dostal kol do srdca a hlavná hrdinka alebo hrdina su v bezpečí* tak čo ty an to? *spýta s ajej pri konečných titulkoch*

/ som zase chcel zapať ale.. :d som dobrý!/

*Mlčala, až kým nenabehli záverečné titulky. KOnečne si začala uvedomovať že ju bolí pera aj to že drží Eliotovu ruku. Problém bol v tom že aj keď film skončil, nepríjemné pocity z v jej vnútra nezmizli, ale sa len znásobili, ked štukla po vypínači a obrazovka zostala čierna. MIestnosť už nič neosvetľovalo, kedže jediný zdroj svetla práve vypla a ju až striaslo. Nepustila sa ho, dokonca mu stisla ruku ešte silnejšie.* ja som si to spanie asi rozmyslela...* povie potichu, stále sa o neho opierajúc* asi sa predsa len zmestíme obaja na ten gauč...* bola to narážka na to že sa nemieni ani pohnúť, nieto sama ležať v posteli*

*teraz sa už neovládne a začne sa dusiť smiechom až sa aj ona začne triasť, * Och bože, ty si ale strachopud.. neboj sa ked som tu ja nič sa ti nestane*zašepká jej do ucha a stiahne ju do náručia a s nou na hrudi si lahne. trocha sa zamrví* Ako sa ti leží? Može byť? alebo máš nejaký lepší nápad?

*Už len čakala kedy sa pred nou zjaví pár svietivých oči ako to videla pred chvíľou vo filme. Našťastie pohyb a náledná ležatá poloha ju pretrhli z takýchto myšlienok a ostala nehybne ležať na jeho tele* takto sa nevyspíš*povie potichu, uvedomujúc že keby je aj neviem ako ľahká, zle by sa mu dýchlao pri takej záťaži na hrudi. Zošuchne sa teda na voľné miestno na gauči, tak aby nepadla, čo znamená že iba na pol tela leží na eliotovi. Očami zablúdi k posteli, ktorá je dosť veľká pre oboch, no neopovažuje sa to navrhnúť, aby to nepochopil inak. Ruku si omotá okolo jeho pása aby nepadla a privrie oči*

Mám pocit, že takto to asi nepojde... Skutčone nechceš spať v posteli?. veľmi rád by som ti robil slušnú spoločnosť, *navrhol ked si všimol jej pohlad k posteli*Ale je to an tebe... Aby si si nemsylela, že my myšlienky ubiehaju nejakým zlým smerom*dokončí a nadýchne sa pričom ju skoro zhodí z gauča* načo sme s alen pozerali an ten film?? Si enveim rpedsatviť čo bdueš robiť ked budeš chcieť isť na záchod *zachichoce sa pri tej predstave a pevnejšie si ju privinie*takže zostávame tu alebo ideme na tu tvoju velku a určite pohodlnejšiu postel?

*Eliot sa na nej dobre bavil, istá časť jej vedomia si to plne uvedomovala a zároveň vyčítala že sa správa ako malá, no tá druhá sa odmitala odlepiť z bezpečia jeho náručia. Pri jeho poznámke o posteli sa znovu zadíva na jej posteľ a znovu si kusne do pery, čím si spôsobí len zbytočnú bolesť.* tak teda podme...*povie tichučkým hlasom, no ked sa posadí, ihned sa chytí jeho ruky, aby cítila akú takú istotu v tme* nepôjdem na záchod kým nebude svetlo...* odvetí ne jeho pobavenú poznámku*

* smiech nedokázal ovládnuť a ked videl akos a bojí snažils a ovládnuť. Zobral ju do núručia a doniesol až k posteli kde ju uložil a zakryl skoro až po uši. potom si k nej lahol a pritulil si ju k sebe a začal jej spievať uspávanku do ucha* Moja zlatá si hrozne chutná ked s abojíš.. *zašepká jej nakoniec do ucha a zase nahals zívne* neviem ako ty ale ja idem spať *dopovie a skutočne má rpoblem udržať oči otvorene*

*Vôbec sa nebráni ked ju zdvihne, vlasne je ako bábika, nehybná a ovládateľná. Ked pri sebe ležia odrazu v jej posteli, konečne sa začne ukludnovať. Slabo si vzdychne a sama privrie oči* dúbrú noc...a...ďakujem za všetko* zašepkala do ticha, ktore občas narúšali len zvuky prichádzajúce od chodby.*

*iba zahmkal aby jej dal najavo, že ju počul a dalje sa už nebránil spánku.
Nečakane sa ocitne na zelenej lúke s Alex. Tá držala v ruke obrovské červené lízatko a smiala s protivným smiehcom, ktorý mu drásal nervy. s plných pluc zakričal "prestan" ona na neho pozrela a vycerila upirie tesáky. "Si moj" precedila cez stisnute zuby a začala s ak nemu blížiť. začal utekať a mávať rukami nečakane sa ocitol and korunami zelených stromov mávajúc rukami akoby to boli krídla. začal sa smiať. Obrovske lietadlo mu však vpálilo do cesty a on sa skoro nestihol uhnúť. Ani nevedel ako bol zrazu vo vode a plával s dalšími desiatimi mužmi závody. Tí na neho tiež začali ceriť zuby a onsa zrazu ocitol v jasnom svetle slnka a a ruku mu podával niekto koho nikdy pred tým nevidel. "Som dobrý" povedal iba neznámi a On mu s uplnou doverou podal ruku. "A ona tiež" dodal neznámi a eliot sa zrazu ocitol pred Alex, ktorá sa rozvalovala na deke pod stromom a príjemne sa na neho usmievala. kývla na neho prstom "Pod.. máme piknik" ked to dopovedala eliot si všimol velký piknikový košík. od blaženosti zavzdychal a otvoril oči. chvilu sa nechápal kde s aocitol. ležal v postelia v náruči cítil alexine telo.*

/mátam ťa v snoch? sleduj sen tej mojej /

*Podľa spomaleného dychu vedela kedy Eliot zaspal, no jej sa nedalo. Pred očami sa jej mihali rôzne krvavé scény z filmu, aj keď v jeho náručí našla teplo. Ruku ktorou si ju držal niekoľkokrát podvedome pohladila, no inak ju len držala, aby mala istotu že tam ostane s ňou. Snažila sa nemrviť, nechcela ho znovu zobudiť, aj beztak vyzeral unavene a celý ten film dotrpel len pre jej strach. Ani nevedela kedy zavrela oči a myseľ jej ostala prázdna. Do toho prázdna sa ale pomaly dostávali sny, vlastne len jeden, príliš komplikovaný...
...stála uprostred parketu, sama v krátkych červených šatách, lákajúcich no zároveň slušných...vlasy mala vypnuté do pekného uzla, s pár čiernymi prameňmi pustenými vpredu. Rukou, na ktorej sa jej leskli dlhé nechty, ktoré v skutočnosti nikdy nemávala, odhrnula jeden z uvoľnených vlasov, aby sa mohla lepšie pozrieť. Oproti nej kráčal Chris, do uší sa jej pomaly dostávala hudba akoby prichádzala s ním. Vyzval ju do tanca, okolitý ľudia zmizli...boli sami a tancovali...zrazu v strede parketu zem padla...padala a padala a namiesto nej sa tam zjavilo jazierko...veľké...rozširujúce sa až k nim. No oni len tancovali a tancovali...krúžili dokola, nedbajúc na vodu navôkol. Zrazu akoby strecha nad ich hlavami nikdy nebola, začalo do sály pršať...steny sa menili na stromy...dlážka menila na trávu...stoly s jedlom ostali, honosné a trblietajúce sa...zrazu sek...bola nahá na makkej voňavej tráve, na nej ležal Chris, bozkávajúc ju prsiach...z úst sa jej drali vzrušené stony. Spoza privretých viečok mu hľadela do tváre, mysliac že nevydrží čakanie kým do nej vojde, no zreničky očí sa jej z ničoho nič rozšíri strachom „nie“ zašepkala, no Lucas, s dlhými špicatými zúbkami upírov vydal škrekľavý zvuk, zahnal sa tmavou rukou s čiernymi pazúrmi a Chrisa na nej nebolo Zostala ležať nahá, bez pomoci na zemi, volajúc po pomoci. No tá neprichádzala, Lucas sa len smial, robil k nej krátke kroky, pomaly si vyzliekajúc košeľu...košeľa letela na zem, rukami rozopínal nohavice „NIEEEEE!“ kričala, keď si kľakol na zem a natiahol k nej ruku. Dotkol sa jej vlasov, chcela ho udrieť no nevládala zdvihnúť ruku. Klesla do trávi, po tvári jej stekali potoky sĺz, videla ako si vyzlieka nohavice, ako tam stojí takmer bez nich...ďalší sek...nad ňou svieti slnko, je stále na tom istom mieste...Lucasove mŕtve telo pláva na hladine jazera...“čo to...“ zašepká, uvedomujúc si že je prikrytá veľkou košeľou ktorá nie je jej „povedal som ti že so mnou sa ti nič nestane...“ prehovorí pri nej sediaci Eliot. Necíti výčitky že ho zabil...Lucas si to zaslúžil...“zase si ma videl nahú...“ povedala, ani sa na tej zemi nepohla „len ja som tú šancu nemala...“ konečne sa posadila a potriasla hlavou, aby sa jej čierne vlasy uvoľnili. Všetky jej padli na plecia, niektoré pramene do tváre. Eliot jej ich odhrnul a ona chytila jeho ruku „najvyšší čas to zmeniť...“ zašepkala zvodným hlasom. Ako sa posadila, košeľa jej skĺzla z tela, no bolo jej to jedno. Natiahla ruku k nemu, pritiahla si ho k sebe a pobozkala ho vášnivo, nie nežne. Jazykom vychutnávala jeho pery, ústa, jej jazyk tancoval s tým jej...rukami blúdila po jeho hrudi...nahým telom sa obtierala o to jeho...no zrazu, musela sa od neho odtrhnúť...obrovský krokodíl chňapol po mŕtvole a zgustol ju na raňajky...
...Alex otvorila oči a prekvapene si uvedomila že je otočená tvárou k Eliotovi a rukami hladká jeho hruď. *

* Obleceny len v nohaviciach, ktore na seba narychlo hodil ked vychadzal z natacacej miestnosti, sedel teraz na parapete vo svojej izbe a temenom hlavy oprety o vyklenok steny za sebou hladel ako na okna zacinaju dopadat kvapky dažda. Spociatku len sporadicky, natiahli sa do dlhych cesticiek a mizli smerom akym sa im zapacilo no potom sa rozprsalo viac. Mal pocit akoby aj pocasie vedelo rozoznat jeho podraždenu naladu ked v dialke zacul uder hromu. Zem na vychode sa zatriasla a zvukove vlny sa zacali sirit od epicentra na vsetky strany. Rozmyslal. Rozmyslal o Torry a o scene, ktore len pred niekolkymi minutami spolu natacali. Tak isto sa mu v hlave ozyvali režiserove slova, ktorý ho zastavil a pripomenul mu, že to vsetko, co jej mohol uvidiet v ociach bolo len pre film. No on tomu neveril. Torryne oci boli uprimne a rovnako uprimne vyjadrovali aj vasen a nehu ked sa jej dotykal. Ked v nej zacal zapalovat ohen. Tak krasne sa mu roztapaala pod rukami.
Z myslienok ho zrazu vytrhol zvuk otvarajucich sa dveri. Prudko pohol hlavou tym smerom v nadeji, že uvidí tu, na ktoru nemohol prestat mysliet uz od okamihu co ju uvidel no bola to len Carlia. Otocil sa zase k oknu a bez zaujmu ju pozdravil.*
- Ahoj Carlia. Nevedel som, že si uz skončila s natacanim svojej sceny.-
- Museli sme ju odlozit kvoli pocasiu.- zhodnotila Carlia s umsevom a ignorujuc Jordanov nie prave nadseny pohlad zacala sa pomaly blizit k nemu.

- Aha.- vyslo Jordanovi z ust no vzapati ho tato usecna poznamka zamrzela. Obratil sa tvarou ku Carlii no vzapati mu usmev zamrzol na tvari ked videl ako k nemu natahuje ruky. Zahrabla mu nimi do vlasov a hlavu mu vyvratila dozadu aby mala lepsi pristup k jeho peram. Dovolil jej to. Citil jej rozochvene pery na svojich jej jazyk vo svojich ustach, bozk jej opatoval, ale... Dopekla nemohol! Odtiahol Carliu jemu od seba a zadival sa jej do privretych oci, v ktorych sa zracila vasen.
- Prepac Carlia nemozem.-
- Nemozes?- zareagovala po chvili, ktoru potrebovala na prebratie. – Prečo nemozes?- zrazu do nej vstupil hnev. Konecne sa k nemu dostala, ich bozk bol uzasny... alebo to citila len ona? Ziarlivost sa jej vliala do zil, pretože si uvedomila len jediny mozny dovod, prečo Jordan
„ nemoze“ .
- Pred dvoma dnami by si ma bez zbytocnych slov pretiahol a teraz nemozes?!- skrikla nanho s urazenou zenskou pychou a nechty mu zatala do koze na hlave. – To je určite kvoli tej malej zmiji !-
Jordan jej ich chytil a striasol zo seba akoby striasal niečo nepotrebne. V ociach sa uz aj jemu ukazal hnev.
- Prestan sa správať ako male decko Carlia! Nedovolim ti aby si ju uražala!- vyskocil z parapetu a tycil sa nad Carliou ako boh hnevu. Ona vsak aj tak zurila dalej a nechcela si vsimat ako to v Jordanovi vrie.
- Neboj sa miláčik to sa stava každemu, že sa mu raz niekto dostane pod kožu.- zasycala ironicky a ladovo sa zacala smiat.
- Lenže ta tvoja speváčka si to zrejme neuvedomila vsak? Och, chudacik Jordan sa nam zamiloval za pol hodiny mali by sme mu tlieskat pretože toto je rozhodne novy rychlostny rekord.- nedala sa zastavit v ustipacnych poznamkach a zacala mu do anhej hrude busit malymi pastami. Nechal ju nech si vybije zlost a jej slova nijako nekomentoval. Iba na nu prekvapene hladel a hnev sa zacal pomaly vytracat. Carlie mu bolo skor luto, ale to jej samozrejme nemohol ani nechcel povedať.
- Kde je?- opytal sa po dlhsej chvili kviliveho bedakania a krcmovych nadavok, ktore sa sypali na jeho hlavu. Carlia sa na neho len pozrela a sarkasticky sa usmiala.
- Pri jazere. Dufam, že sa tam utopi skor ako za nou prides.-
Lenže slova jej nepomohli zadržat ho. V tej istej chvili Jordan vybehol z izby a bolo mu jedno ako nedostatocne je obleceny. Taketo pocasie mohlo byt velmi nebezpecne pre tak krehku zenu akou bola Torry. Ak sa teraz tulala niekde sama vonku mohla velmi rychlo nachladnut. Strach o nu vytlacil z jeho mysle hnev.
- Torry!- zakrical tak hlasno ako len vedel ked sa dostal k jazeru.

* Aj napriek tomu, že stale napredoval dopredu kutikom oka spocinul na Szaniinej tvari prave v okamihu ked si z oci zotierala stopy po slzach. Okolo ust sa mu vytvorila takmer neviditelna siet ustarostenych vrasok no nechcel sa dievcata na nic pytat. To na co si spomenula muselo byt velmi bolestne a sam velmi dobre chapal ako moze niekedy minulost ustedrit cloveku uder pod pas. Bolelo to, ale... ako sa hovori cas vsetko vylieci. On bol na polceste. Nevedel kde je práve teraz Szania.* Samozrejme nerobime pokusy na detoch.* ozval sa celkom jasnym hlasom pricom bolo poznat že nema naladu na zartovanie pretože v tej chvili si ocitli pred vysokymi dverami nad ktorymi svietil napis Oddelenie infekcnych ochoreni.* My robime pokusy aby sme tieto deti zachranili. Asi by som ta mal pripravit na to, že nie vsetky deti, ktore teraz uvidis su prave...* nevedel ako ma vhodne dokoncit vetu.*