Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

/ratala som aj to čo spolu zažili vo vojne však ta trvala tri mesiace a podla toho čo sme hrali sa posledné dni rozprávali už normálne /

dobrá víla znie lepšie* veselo sa ušknie nad tým oslovením, no skutočne to znie lepšie než drahá...takéto slová jej prišli také...divné a pre nu nepríjemné, aspon ked to bolo myslené tak ako teraz.* život je krátky* usmiala sa pri jeho poznámka a ani si neuvedomila koľko je v tom pravdy. Niektorý sa nedožíjú ani toho veku čo oni dvaja, každý chce stihnúť prežiť čo najviac, aj ked bola pravda čo povedal, niektoré veci si bolo treba vychutnať* záleží od toho čo v živote chceš, prežiť veľa vecí...alebo menej ale kvalitne* vykročila tým smerom ako mu ukázala* v tom je to čaro* žmurkla* ak by sm sa pacientom vtierala, asi by to brali ako vyzvedanie a moju prácu, no ak to nechám na nich aby rozprávali čo chcú a netlačím na nich, skôr sa otvoria...*potlapkala ho po pleci* neboj sa, viaže ma lekárske tajomstvo, všetko je u mna bezpečne uchovaneé* ušknula sa veselo*

(( Hu? Eliot má svoje dni? *Podá mu tampón.* Daj si to do nosa, dobre to saje krv. Nuž, každý má svoje dni, čo? ^^ ))

*V tomto prítmí jej pripomínal dravca, ktorý sa ticho prechádza papradím a striehne na svoju zver. Ticho, neslyšene stále chodí dookola v kruhoch, aby tak vybadal najlepší okamih, kedy zaútočiť na nič netušiacu obeť, ktorá si jeho prítomnosť skoro ani neuvedomuje. Aj napriek tomu, že jeho oči sa prhĺbili a dostali nádych tmavosivej, stále v nich bola akási iskra, nejaký ten plamienok, ktorý nepohasieval za žiadnych okolností. Akoby bol udržovaný ním samotným, jeho dušou a pudom. Neprestajne ho sledovala, spod privretých viečok, pretože bohužiaľ, táto korisť o ňom veľmi dobre vedela a nemienila sa nechať rozsekať na kúsky. Nie v tomto súboji. Ani v žiadnom inom. Nerada prehrávala, čo ju dosť často dostávalo aj do celkom príjemných situácií, ktoré sama nečakala. Mimovoľne sa kútik jej pery natiahol do pobaveného úškrnu, ako tak plávala v spomienkach. Je naozaj zvláštne, kde dokáže zájsť ľudská imaginácia, ak je k tomu osoba dotlačená. A že je tá predstavivosť kvalitná. No schválne chcela vedieť, kto vyhrá práve tento malý súboj. Ešte nikdy s Raitom nebojovala s ostrým meča, avšak bola odhodlaná obhájiť svoju česť. A dalo by sa povedať že aj samotnú národnosť, skúsenosti a samotnú zručnosť, na ktorej pracovala skoro celý život. S akousi hranou pohŕdavosťou a nevýslovnou hrdosťou s prímesou pýchy sa pozrela na Raita, ktorý pred ňou stála a ponúkal jej rukoväť katany. Stačilo sa natiahnúť a zobrať si ju, čo aj urobila. Poťažkala ju v rukách a nakoniec si čepeľ šikovným ťahom položila do roztvorenej dlane. Určite mala niečo nad kilogram, ale určite nie viac. S okom odborníka si ju obzrela.* Uhlikatá oceľ, kalené ostrie. Tsuba pravdepodobne ručne vyrobená aj maľovaná. *Hodnotila tým krúžok, ktorý bol nad samotnou rukoväťou. Jeho povrchom sa tiahol jemný, decentný strieborný vzor. Nijako výrazný, ale predsalen elegantný. Rada by videla sayu tejto katany. Síce bola uhlikatá oceľ trocha krehká, ale mala by niečo vydržať. Práve v tej chvíli jej napadol výrok, ktorý počula kedysi dávno.* Samuraj je chladný ako meč, aj keď nezabúda na oheň, v ktorom bol vykovaný. *Riekla a úškrn sa jej pomaly menil do hravého úsmevu. Tento výrok má naozaj hlboký význam. Možno až doslovne.* Veľmi rada budem tvojím oponentom. Ale dávaj si pozor. *Z jej hlasu sa dal rozoznať trocha výhražný a trocha výsmešný tón, ktorý však nemyslela vážne. V najhoršom prípade zdvihne sukňu, v ktorej bude musieť tentoraz bojovať, keďže sa v paláci musela pohybovať v dosť formálnom oblečení, a načapá ho prekvapeného a ohúreného. Je skvelé byť ženou. Na muža by stiahnutie gatí asi veľmi nepôsobilo. Skôr by ho to ešte viac rozhorčilo. Na pár sekúnd privrela oči a zmizol aj Raito. Zmizlo všetko. Bola to len čiernočierna tma. A ticho, ktoré bolo prerušované len Shiroiným a jeho dychom. Po pár sekundách dýchala plytko, tvár mala bez výrazu. No akonáhle otvorila oči, zračila sa v nich odhodlanosť dokázať to, čo si zaumienila.*

Maya

Ha ha....*Pokrci obocie nad jeho reakciou a opatovne zabodne pohlad do toho medaku a zacne spickou cultiek rozmazavat tu krv.* Nahodou ja sa o teba dobre postaram...ak ta budem mat na krku...*Sepne len tak jemnucko, ba i len tvar k nemu jemne natoci, nema chut aby ich pocuvala ta..tamtaa..... Mimovolne spozornie, ked sa zmeni tema a pritlaci lice ku spinavemu oknu a sposobi maly oblacik pary na nom.*Toto je nejaka vyznamna budova?*Pozdvihne obocie a premeria si tu stavbu.*No pekne a ja som oblecena ako goticka slapka...*Zavrci skor sama pre seba ale dostatocne nahlas aby to on pocul.* No ale mne to nevadi ved tebe sa zavesim na krk..*Rezolutne si prlozi nohu na nohu a uskrnie sa. Ved sranda musi byt a ked uz tak stylovo,*

*Uprene naňho hladela a pozorne počúvala každé jeho slovo. Ked jej povedal že sa o ňu bál znovu cítila ako jej srdce ožilo štastným pocitom. Konečne sa naňho mohla opät usmiat. Bozk ktorý jej však dal mu opätovala no bol krátky lebo po chvíli ho od seba pomaly odsunula. Chvílu naňho hladela ked sa s ničoho nič postavila a vyšla s vane von. Voda jej stekala po celom tele na dlážku pričom sa ešte k tomu mierne triasla od zimy. Podišla k jednej skrinke na ktorej boli položené dva Jordanove župany jeden modrý a druhý tmavozelený, rýchlo si navliekla na seba modrý aby jej nebola zima. Župan bol dost dlhý a ked si ho na pase zaviazala podišla bližšie k Jordanovi pričom v rukách držala druhy župan* takže si sa o mňa bál čo *usmeje sa a pohladi ho po líci* to znamená že ti na mne záleži, presne ako mne zaleži na tebe *povie uprimne, župan hodi na zem a začne mu rozopinat nohavice* možno si na chlad zvyknutý ale nemušiš byt stále mokrý, dovol mi postarat sa aj o teba *ked dopovie stiahne mu novahice naraz aj s boxerkami na zem a znovu sa postavi spolu aj so županom. Pomože mu ho navliect na telo no ked mu ho išla zaviazat na páse nedalo jej aby sa nepozrela nižšie na jeho mužného fešáka. Rychlo sa však spamätala a župan mu uviazala* tak a teraz mi je už naozaj dobre *povie a chytí ho rukami okolo krku. Jediné čo teraz chcela bolo to aby mala Jordana blízko pri svojom tele* vieš čo by som najviac chcela... *hlavou sa približi k jeho uchu* chcela by som byt pri tebe už navždy Jordan *zašepká a silno ho obíme*

/ Shir to je s toho... Náhradníka :D/

*Usmeje sa na nu a kráča obzerajúc sa* Som rád, že existuje to spomínané tajomstvo....... inak tie byty môžeš mi to ukázať? rád by som si pozrel aj neičo viacej ako adresu... Dufam, že tam nedojdeme a po podlahe nás budu vítať potkany aelbo niečo také... Na takéto špinave miesta som dosť alergický. Ako doktor si dosť potrpím na hygienu..* hovorí jej zatiaľ čo kráčajú smerom kde su spomínané byty*

toto je kralovska budova Maya *povie Ricardo a pomože jej von s auta pričom si prezrie jej oblečenie* v žiadnom prípade nie si šlapka *povie tichšie* a na moj krk sa mozes kludne zavesit pretože nikto na nom zatial ešte nie je zavesený a ..
- prepačte že prerušujem vašu konverzaciu *ozve sa Rowena* ale mohli by sme ist dovnutra musim sa totiž ešte pozhovarat s človekom ktorý by vas tu mal schovat, on totiž nevie ešte o ničom *dopovie a vyrazi smerom k palacu*
- tak dobre ideme za tebou *obrati sa na Mayiu a kývne hlavou smerom k palácu* ideme do paláca vaša výsost *pokloni sa vtipne pred Mayov a chytí ju za ruku pričom vykroči spolu s ňou za Rowenou*

Heh heej spomal...mam kovove topanky v tom sa lahko nesprintuje do zamku...*odfrkne ked ju po vytahovani z krvaveho auta zacne tahat do zamku. seksy neseksy, vzruso nevzruso, ale pokial nema pokoj a pevnu podu pod nohami tak isto mila nebude.*Slecna Rowena...teda...ehm a kto je ta dana osoba zachranca?*vyhrkne na nu, na tu ktora sa chova ako nejaka Femme fatal a posobi ako nejaky preoperovany chlap, hoc jej vyzaz je na urovni. Napriek nechuti prida do kroku ved nechce ich stratit. Pohladom si premeria mramorovu podlahu smerujucu k zamku, pricom na kazdom spojive je kovova gulicka s erbom, ktory nestihne zaregistrovat. Jedine co si uvedomi, su jej svegajuce topanky.* Ah jaj...no ved este ridu narad nejake schoda a mas ma v naruci..*sepne mu do usi ked sa k nemu priblizi. predsalen sa citi medzi cudzimi ludmi lepsie ak je v eho blizkosti..no ano..on je sice cudzi ale o trochu menej ved jej vysi nad postelou.*

* Na perach sa mu počas Shiroinych slov odražal usmev, v ktorom sa miesala diabolska nebezpečnost s nadychom tajomna dopnena o uprimne pobavenie a zvedavost. Vedel, že jeho žienka ma ostre pazuriky ked chce a teraz sa ju snazil vyprovokovat k niečomu co by jej ich naostrilo zarucene este viac.* Vidím, že v zbraniach sa vyznáš no slová ešte nič nezmanejú.* ústupil o nieoč dozadu aby mala Shiroi priestor zaujať svoju pozíciu a sám čepľou preťal vzduch pri svojich bokoch ked katanu preniesol na stranu a mierne pokrčil nohy v kolenach. * Slubujem, že sa budem mierniť miláčik.* zamsial sa chrapľavým smiechom a druhou rukou, ktoru mal natiahnutu smerom k Shiroi jej pokyval k sebe aby na neho zautocila ako prva.*

* Prekvapenie ked Torry naraz vstala z vane vystriedal celkom iny, ovela nastojcivejsi a palivejsi pocit, pretože nemohol a ani nechcel zabranit svojim ociam aby sa pohladom popasali na jej kremovo satenovom tele. Prsiel si jazykom po nahle vyschnutych perach a snazil sa sledovat hru kvapiek vody, ktore jej stekali po pokozke od klucnych kosti, cez priehlbinku medzi prsiami, po prsiach a brušku až sa nakoniec stracali v jemnom chumaciku lonovych chlpkov. Oprel sa rukami dozadu o okraj vane no postavil sa ked sa k nemu Torry opta priblizila teraz uz spokojne oblecena v jednom z jeho zupanov. S vyzyvavo nadvihnutym obocim sledoval ako sa mu chytila zapinania nohavic a oslobodila jeho tuzbu z ich tesneho zovretia. Musel sa pousmiat ked si vsimol kym Torry zaletel pohlad a vedel, že sa nemusi za nic hanbit pretože po nej tuzil až do posledneho plamienka svojej tuzby a bolo to dost viditelne. Ked na svojom tele zacitil dotyk latky zupanu a vzpati sa mu na hrud vtlacili puciky Torrynych prs s povzdychom zavrel oci a mocne ju objal.* Torry...

*Kútiky pier sa jej rozšírili do sladkého úsmevu, z ktorého by sa dali robiť cukríky pre celý Telarion aj s jeho kolóniami. Ak si myslel, že ju tým nejako rozhodí, bol na úplnom omyle. Možno sa tu boj s katanou učí úplne inak, ako na Zemi a možno majú úplne iné techniky a štýly, ale základným pravidlom bolo počas boja nemyslieť na nič. Prázdnotu. Dokázať bojovať aj so zavretými očami, spoliehajúc sa na ostatné zmysly. To bolo umenie. Boj jeden na jedného. Táto zbraň nebola prispôsobená na dlhé bitky medzi tisíckami padlých vojakov. Len jedna chvíľa, jedna dvojica, jeden zápas. Jedno rozhodnutie. Nič viac, nič menej. Bola to výzva. Pevne uchopila rukoväť oboma rukami a so stálym úsmevom, ktorý akoby skamenel sa rozbehla oproti Raitovi. Prvý sek bol mierený na jeho ľavé rameno. Čepeľ zasvišťala. V piruete, vďaka ktorej sa dostala na jeho úroveň, držala meč za chrbtom, aby sa tak bránila jeho prípadnej reakcii. Hneď na to však sekla, mieriac rovno na jeho chrbát. Čepeľ zasvišťala. Tentoraz viac zvonivo, ba priam až radostne. Zdalo sa, že tancovanie vzduchom jej robilo najväčší pôžitok.*

* Za ten krátky čas, ktorý ich delil od prvého stretu čepelí a zvonivého odrazenia úderu mohol sledovať ako sa Shiroina tvár postupne mení a odieva sa do ľadového pokoja, ktorý nemohli narušiť ani jeho provokatívne slová. Spokojne sa usmial a v očiach sa mu odrazila hrdosť. Toto bola jeho manželka. Odvážna, silná, nezlomná a predsa... plná nehy a lásky, ktorou z jeho srdca vyhnala chladnú otupenosť a vpustila don slnečné lúče, ktoré tak dlho nevidel. Jeho život sa predtým podbal životu niekoho kto obýva temnoty a obáva sa výjsť na svetlo. Teraz už vedel, že len vo svetle môže skutočne vidieť a cítiť, pretože temnota umŕtvuje a to on dokonale poznal. S ľahkosťou a smiechom odrazil aj Shiroin druhý útok, ktorý smeroval na jeho chrbat tym, že ruku s katanou vložil medzi svoje telo a Shiroinu zbran prave vo chvili ked sa po nom chystal potaihnut cepel. V otocke ju od seba mierne odsotil nabok a nedoziciak jej chvilku na zorientovanie zautocil teraz uz aj on. No to sa len spickou cepele dotkol snurok, ktore držala pohromade korzetovy vrch Shiroinych siat. To že bola ostra ako britva sa ukazalo uz po niekokych sekundach ked snurky povilil a prerezane zacali visiet po stranach korzetu uvolniac tak lakave oblinky prs z tesneho zovretia.* Myslim, že je nacase pohovorit si o vyhre moja draha.* natahoval ju no nie prilis dlho. Sikovnym mrstnym pohybom zautocil na jej bok a bol zvedavy ako zareaguje. Každy svoj pohyb kontroloval a okrem perezanych snurok sa Shiroi nemala na co stazovat.*

*Poznala ho len jeden deň a dokopy o ňom nevedela vela no to jej však nevadilo lebo Jordan ju nielen že pritahoval ale mu aj verila, pri ňom sa cítila ako v siedmom nebi. Možno sa však unahlila so svojimi slovami že pri ňom chcela zostat už navždy lebo Jordan sa k tomu nijak nevyjadril. Aspoň však teraz vedel že k nemu cíti aj niečo viac a že jej na ňom zaleži* psst .. *zašepká mu do ucha pričom mu položi ukazovák na ústa* teraz už nič nehovor *ked dopovie chytí ho za ruku a začne ho viest do druhej miestnosti v ktorej sa nachádzala postel. Celý byt mal naozaj krásny a dokonca ešte väčši ako ona. Zastavila sa s nim pri posteli, otočila sa k nemu a zlahka ho pobozkala na pery pričom ho pomaly posúvala k posteli. Kde už na nej sedel, obkročmo sa mu posadila na kolená a rukami sa mu držala okolo krku. Bozkávala ho na pery a jazykom sa hrala s tým jeho. Po chvíli si ruky premiestnila na pás na svojom župane a ked ho rozviazala celý župan si vyzliekla a hodila na zem. Teraz už bola znovu nahá no bolo jej dost teplo čo sposobovala Jordanova blízkost*

*Nechcela Raita príliš namáhať už len z jedného veľmi jednoduchého dôvodu - ešte pred nedávnom skoro umrel na bojisku. Čo ak by sa mu staré rany otvorili? Nezniesla by to, hlavne ak by vedela, že hlavnou príčinou by bola ona. Už len fakt, že sa vlastne teraz prizerá k jeho pomaly blížiacej sa smrti... Bolo to ako státie za nepreniknuteľnou, ale zároveň priesvitnou bariérou. Čím viac ste sa snažili, tým bola pevnejšia a nedobytnejšia, tým ťažšie, ako sa zdalo, sa dala prekonať. Čím viac ste búšili, tým viac to bolo zbytočné. Pocit tej bezmocnosti vás ťahal niekde do čiernej temnoty, na pokraji ktorej ste už dávno tancovali a báli ste sa jej. Len málo ľudí sa jej nedesí. Čiernejšej než čierna, v ktorej sa topíte ako v tekutom piesku. Pomaly, iste, bez nenávratna. Žiadna pomocná ruka. Nič, čo by vás zachránilo. Nie, že by nikdy nezažila zúfalstvo... Bolo zúfalstvo každé ráno vstávať do stereotypného života, aby sa potom mohol človek vyslobodiť. Bolo zúfalstvo nechať do seba kopať za účelom prežiť. Ale toto bol úplne iný druh zúfalstva. Taký, ktorý vo vás môže prehĺbiť len niečo tak vznešené a čisté, ako bola láska. Alchymistami dávno hľadaný Kameň mudrcov, Alkahest či Homunculus, slávny poklad kráľa Šalamúna, rajské záhrady Edenu, záhada Stonehange a nekonečne konečného vesmíru, podstata života... To všetko sa pre zamilovaných zdá ako niečo nepodstatné. Niečo, čoho tajomstvo rozlúštiť nechcú. Jediná hádanka, ktorá im stále viazne v hlave je na jednoduchých päť písmen. A ani za celý ten život nevedia prísť na jej podstatu. Na jej definíciu, ktorá by uspokojila všetkých do jedného. Možno práve v tom je to čaro.
Bola Raitovi celkom vďačná za to, že jej pomohol z toho diablovho oblečenia. Nevedela v ňom od rána dýchať. Pomáhali jej doňho ešte dve ďalšie slúžky, ktoré stoj čo stoj hovorili, že si to obliecť musí. Preto len stála, s vrcholne zhnuseným a otráveným výrazom a nechala to na seba natiahnúť. Pri spomienke, ako vyzerajú vnútornosti, keď má niekto oblečený korzet, jej prišlo náramne zle. Ľadová maska sústredenie sa pomaly roztápala a nahradzoval ju celkom hravý šibalský úsmev. Ako keď malému chlapcovi dáte peniaze a viete, že ich utratí na balóny naplnené vodou, ktoré bude následne zo strechy hádzať na okoloidúcich ľudí. Akonáhle zbadala, že ide zaútočiť, skĺzla dole a podkopla mu nohy. Nie príliš čestné, ale čo neurobíte pre výhru, na ktorej stojí vaša "česť"? Bola hrdá. Príliš hrdá. V očiach sa jej zračili iskričky podobné jej úsmevu. Svižne vstala na nohy a rozkročmo sa postavila nad svojho manžela tak, že špička katany mierila rovno k jeho brade. Pery sa jej roztiahli do víťazného skvostného úsmevu. Katana so zvonivým zvukom dopadla o niekoľko metrov ďalej, ako ju jedným pohybom odhodila.* Odpusť, môj drahý, ale dnes mi do reči o víťazstve veľmi nie je. *Odtušila, dávajúc tak dostatočný ráz na tón svojho hlasu. Znenazdajky klesla na kolená, vďaka čomu sa látka jej šiat vyhrnula, obťahujúc tak jej stehná. Usadila sa na jeho panvu a nohy pritlačila viac k sebe, berúc ho skoro ako do zveráku. Ruky spočinuli na jeho obnaženej hrudi. Oči upreté do tých jeho. Kútik pier sa o niečo viac nadvihol. Prvotriedny úškrn.*

((Ospravedlňujem sa za godmoding, ale neodolala som. xD Ak to prekáža, môžem kľudne vymazať. ))

/pardon pardon, ja nevšimla že už je tu odpisane /

*Vykročila po pravej strane chodníka a s nadvihnutým obočím si ho premerala* prečo sme to nešli na mojom miláčiku?* spýtala sa ho, no nejako nepotrebovala odpoved, lebo ju poznala* byty nám ukážu, volala som pár ludom, budú nás čakať* objasnila jeho pochybnoti* a ver mi, nevybrala som nijaké zapadnuté štvrte s potkamni...aj ja som lekárka*ušknula sa oveľa viditeľnejšie* takže neboj sa, istotne to tam bude dostatočne čisté* žmurkla*

* S ucenujucim uskrnom prijal Shiroine vypady katanou, pretože podla toho ako aj podla ladnych pohybov a sustredene zamraceneho cela vedel rozoznat aka je v skutocnosti s touto zbranou v ruke vynikajuca. Nebezpecna... uskrnul sa este viac ked ho ostrie katany minulo len tesne popri pravom ramene. Akonahle vsak Shirou ivolnil zo zovretia priliehavej latky celo sa jej vyjasnilo a oci sa jej naplnili sibalstvom , ktore na nej tak miloval. Teraz uz vedel, že vazny zapas nebude trvat prilis dlho, ale zvrhne sa na niečo hrave pri com skor ci neskor obaja pustia zbrane z ruky. Ked mu podkopla nohy ani sa nezatvaril prilis prekvapene. Namiesto toho sa len zasmial sytym hlbokym smiechom so zvedavo nadvihnutym obocim sledoval ako Shiroi pustila katanu z ruky. Cvengot ocele o podlahu miestnosti opat sprevadzal jeho smiech, pretože si spomenul na to, na čo myslel len pred chvilou. Svoju zbran vsak stale držal v ruke a ked sa na neho Shiroi obkročmo posadila len naklonil hlabu nabok a v ociach sa mu diabolsky zalesklo.* Ani nemusi kedže si práve prehrala.* uskrnul sa podobne ako ona len na to vyuzil opacny kutik ust. Jednym lahkym pohybom si so Shiroi vymenil miesto takže teraz sa tycil nad nou a panvou sa pritlacil tesne k nej aby sa nemohla pod nim hybat. Plochou stranou katany sa dotkol Shiroinho lica a pomaly postupoval až k brade, cez hrdlo...kym sa nedostal k poslednemu kusku oblecenia, ktore jej halilo hrud. * Uz si zabudla na pravidlo, že nemas nikdy pustit zbran z ruky...* s uskrnom dodal.* ..akokolvek by uz bol tvoj super ocraujuci.* zasmial sa tlmene a pomocou ostrej cepele ju vyzliekol no tak aby ju pritom vobec neporanil.*

*Áno, ten úškrn poznala až príliš dôverne. Videla ho už veľa krát, preto vedela, čo sa za ním skrýva. Celkom presne a do detailu. Bol to úškrn Diabla v prevlečení. Nikdy nezabudla na pieseň, ktorú ešte počula na Zemi. Vyryla sa do jej pamäte a dokonca sa niekedy pristihla pri tom, ako si ju potichu pohmkáva. Volala sa He´s Evil od Kinks, ak sa správne pamätá. Má štýl, má osobnosť, ale v skutočnosti je to diabol... Hriešny úsmev, zpustlý úškrn. Jeho pokožka je hladká, ale jeho myseľ drsná... Áno, tak nejako zneli. Ani sa nebránila, keď si s ňou ladne a rýchlo vymenil miesto. * Ty si ma jednoducho nebral vážne... *Oborila sa naňho hraným vyčítavým hlasom. Vedela, že už niet úniku z jeho spárov. Celkom komfortných spárov, z ktorých sa jej dva krát nechce. Akonáhle sa čepeľ dotkla jej tela, prešiel jej po tele akýsi príjemný mráz, ktorý cítila až vo svojej samotnej podstate. Takmer nedýchala, keď prechádzal ostrou zbraňou cez jej telo. Dokonca až na pár sekúnd uhla pohľadom, no potom ho obrátila späť, do jeho sivastých očí, ktoré v šere naberali väčšiu sýtosť a hĺbku. Akoby zmešaná voda s atramentom.* Nepremýšľal si nad dráhou patológa? *Podpichla ho s miernym nevinným úsmevom. Ak by to bolo možné, ešte jej narastú aj krídielka a svätožiara.*

*Nevšimal si Mayine poznámky o topankach lebo jediné čo chcel bolo to aby bol už schovaný vo vnútri v paláci a preto sa
čo najrýchlejšie nahlil za Rowenou pričom si všimal okolie. Ked už boli vo vnútri, Rowena ich viedla smerom do kuchyne*
- tak tu zatial zostanete *povie hlasnejšie aby pochopili že to bol rozkaz* a ja sa zatial pojdem ..*obrati sa na Mayiu*
pozhovarat s Gabrielom a preto vas ziadam aby ste tu v kuchyni zostali pokial sa nevratim *vybrala sa smerom k
dveram a už už chcela odist no nedalo jej aby ešte niečo nepovedala* o nič sa nepokušajte rozumiete *dopovie so vztycenym
ukazovakom a potom sa stratí s miestnosti s važnym vyrazom na tvari*
- *Podišiel ku chladničke a začal sa smiat ked Rowena odišla* zvlaštna žena nemysliš a ten jej vyraz *neprestal sa smiat
ani vtedy ked otvoril chladničku a takmer nič v nej nenašiel* nič tu nemajú *zamrmle a znovu ju zavrie* tak čo slečinka
*obrati sa na Mayiu pričom sa vyzdvihne na kuchynsku linku a zostane tam sediet* palac síce velky ale dokopy tu nič
nemajú.

*ked spomenula svojho miláčika zhrozene na nu pozrel* Dufam, ž si robáš iba sandu an ten pekelný stroj už nikdy nesadnem.. I ked byť vedla teba bolo celkom príjemne*povedal a zachichotal sa* Jasne ved som videl tvoj byt a možem len potvrdiť, že si veľmi čistotná *podpichol ju a snažil sa bezpečne prebehnúť cez cestu* Inak keby ma niečo zabilo.. či už auto alebo tak eneičo tak všetok môj majetok ej tvoj.. *zahundral.* pretože ked to takto pôjde dalej tak am tu za chvilku niečo zrazí.... *pozrel na nu a v očiach mu hrali vesele ohničky* ale neraduj sa moc toho žial nemám...

*Ked vyšla s kuchyne dúfala že ty dvaja splnia to čo im kázala a nebudu sa promenádovat po celom paláci inak by s nimi riadne zatočila. Teraz však myslela na to ako to Gabrielovi celé vysvetli a či jej bude ochotný pomoct. Kráčala po schodoch rovno do jeho izby. Síce ho už niekolko rokov nevidela, vedela presne kde sa nachádzal lebo bola tajná agentka ktorej sa vždy poradilo zistit všetko čo chcela a všetko čo potrebovala. Nijak zvlášť sa za ten dlhý čas nezmenila odkedy sa naposledy videli. Vždy bola priama, vážna a neodbytná, úsmev jej vela nehovoril. Bola len oddaná svojej práci, urobit ju čo najlepšie a získat pritom čo najviac penazí. Niekedy to neboli celkom legálne zaležitosti vždy záležalo na človekovi ktorý si ju najal, čo od nej požadoval a kolko by jej za to zaplatil. Vrahyňou však rozhodne nebola jednalo sa skor o zaležitosti typu ako vystopovat určitu osobu, či ju rovno sledovat niekolko dní, poprípade jej pomoct s utekom či s inými vecami. Aj teraz mala prácu od jedného policajta ktorý si ju najal aby pomohla Ricardovi utiect lebo podla neho bol nevinný a len potreboval čas nazbierat dokazy o jeho nevine, čas ktorý nemal lebo ho hned chceli previest do prísne stráženeho vazenia. Stála už pred Gabrielovými dverami ked jej v tom zapípal mobil. Prišla jej sms-ka od policajta ktorý si ju najal*
-*Dufam že Ricardo Constantine je v bezpeči a dobre schovaný práve sa nachádzam na mieste činu v jeho dome. Je tu strašne vela policajtov, mrtve tela už pomaly odpratavajú. Snažim sa najst nejaky dokaz o jeho nevine čo je zatial neuspešne. Zazrel som tu už aj jeho brata ktorý sa pred chvílou vratil domov a o ničom zatial nevie, zrejme sa s nim budem musiet pozhovarat. Zatial pokracuj vo svojej práci kým ti nepoviem niečo iné …. detektiv Darkman.*
-* Ked si prečítala sms-ku mobil znovu zastrčila do bundy a zaklopala na Gabrielove dvere pričom hned potom vošla dovnutra* takže Gabriel znovu sa stretávame *zavre dvere a začne sa rozhliadat po jeho izbe akoby sa nič nedialo a akoby sa videli len včera* bola by som rada keby sme prešli rovno k veci čo povieš ? *spýta sa hladiac mu do oči*

/hou hou som chorá.../

*Tou poznámkou o byte ju teda dostal. Naozaj ona teda práve čistotná nebola, no nejako jej to nevadilo.* zdalo sa ti žeby mi tam pobehovali nejaké šváby alebo potkany*nadvihla obočie a ušknula sa* no nepochybne sa ti sedelo dobre...*odvetila veselo a pri poznámke o majetku len pokrútila hlavou* neboj sa, nepotrebujem sa ťa zbaviť, dovolím si tvrdiť že som dostatočne samostatná a zárobkovo činná žena...* odvetila a žmurkla.Nejako to viac nemienila komentovať, no skutočne nemalapocit žeby na tom bola s peniazmi zle, nebola bohatá, no to čo potrebovala si z platu mohla dovoliť*

/chudatko moje! Neboj Eliot príde a Eliot vylieči! /

Mne sa nei eln dobre seelo ale aj spalo...*zahundral* Teda aká feministka, človek jej povie, že všetko zdedí a ona to necche! Kam tento svet seje?* vyhrklo z neho a pokrutil hlvou. S usmevom an nu pzorel a pokračoval* Tak somt o celkom nemyslel určite si dokážeš poradiť čo sa týka finančnej situacie ale... Bože k akej hlupej teme sme sa to dostali? takto sa ešte stihneme aj pohádať..* ukončil ich rozhvor a zachichotal sa*

/ poastači masaž boli ma chrbat od tolkeho ležania /

na to spanie si nezvykaj*ušknula sa a veselo žmurkla. Uhladila či pár pramenov ktoré jej liezli do očí a pri slove feministka sa začala smiať* feministku si ešte nevidel môj krásny...* chechtala sa* mal by si byť rád že nie som nijaká zlatokopka* usmiala sa a pri jeho poslednej vete pokrútila hlavou* neboj sa, niesom moc hašterivá*pokrčí plecami, pretože ju naozaj nedokáže hocičo vytočiť*

* Torry bola bezpochyby vašniva žena no nemal dovod neverit ani jej slovam. V prvej chvili ho natolko prekvapili, že nevedel čo vhodne by mal odpovedať. Chystal sa niečo povedať ked ho Torry zastavila a venovala mu vasnivy bozk, pri ktorom mu z hlavy vysumeli vsetky myslienky a slova.. odrazu tu bola len ona, chut jej ust, vona jej tela prenikajuca aj cez latku zupanu... zmysli mu celkom zastretli hlas rozumu, ktory sa mu snazil napovedat, že to čo sa chysta urobit bude Torry mozno lutovat. Nechcel jej ublizit no v zivote s nim ani jedna žena nevydržala viac ako niekolko mesiacov. Bolo prilis tažke mat za priatela herca, ktory vacsinu casu cestoval a spolupracoval so svojimi hereckymi kolegynami na urovni, ktora by Torry isto nevyhovovala.
Ked jej ruky zabudili k opasku na zupane pohlad modrych oci mu stmavol a pozorne sledoval ako sa jej hodvabna latka zosuchava z tela až kym celkom neodhalila jemnejsi hodvab jej tela. Preryvane sa nadychol a sklonil hlavu aby jej jazykom presiel od brady smertom nadol k pahorkom prs. Jemne ich zobral medzi zuby a pohladzajuc Torry na chrbte zlahka si ju tisol k sebe. Odrazu vsak prestal s laskanim, zodvihol hlavu a zadival sa jej do oci.* Naozaj to chces?* opytal sa a hoci sa snazil kontrolovat svoj hlas zaznela v nom na jednej strane lutost z toho, že by teraz mali prestat a na druhej bolest z toho, že by to neskor mohla lutovat... lutovat že ho nezastavila. *

*Mlčky si niečo zapisuje do papierov, rozmýšľajúc, či už Jordan dostal od Torry čo chcel. Nebol si istý či sa má tešiť alebo hnevať. Neprešlo ani 24 hodín a ona už zaliezla do izby s ďalších chlapom. Neveriacky pokrútil hlavou, nad tým na aké neviniatko sa prvý deň hrala a spraví omylsom čmuhu cez papier* dočerta* zamrmle a hodí pero na kraj stola. Náhle si ale uvodomí že niekto vošiel a otočí hlavu*Rowena?*spýta sa neveriacky, predsa len ju už dávno nevidel* nemám tušenia prečo si prišla*povie ostrejšie než mal v úmysle, no je to spôsobené jeho hnevom, ktorý pocituje, ked si spomenie na Torry. Nemá najmenšiu chuť sa teraz nejako milo rozprávať s osobou, ktorú tak dlhonevidel*

* Chrapľavo sa zasmial nad Shiroinou otázkou a medzi bledými perami sa mu zaleskli žiarivo biele zuby. Vždy sa mu páčilo vzájomné podpichovanie so Shiroi, pretože v ňom nechýbala správna dávka zmyselnosti a humoru zároveň. Hladko sa posunul po jej tele nižšie a stehno jej vklinil medzi nohy tak, že sa musela podvoliť jeho tlaku a vpustiť ho k sebe bližšie. Dráždivo si zahryzol do spodnej pery a naklonil hlavu nabok skúmavo pozorujúc hru svetla a tieňa na Shiroinej pokožke. Vydržal by tak celé hodiny keby ho nezačala tlačiť túžba po splynutí s ňou ako vždy keď sa spolu ocitli v jednej miestnosti, ale aj vtedy keď boli z nejakého dôvodu odlúčení. Musel jej ešte niečo povedať... no teraz nechcel kaziť spoločnú chvíľu, ktorú prežívali bez toho aby ich vyrušil palč malého Doriana či povinnosti týkajúce sa kráľovstva. Tušil, že v budúcnosti budú chvíle osamote ešte vzácnejšie. Čelo sa mu na krátky okamih zachmúrilo no vzápútí sa vyjasnilo akoby sa snažil zahnať nepríjemné myšlienky a nahradil ich prítomnosťou.* POdľa mňa sa na to povolanie vôbec nehodím, pretože ja sa rád so svojimi obeťami rozprávam predtým než sa s nimi pohrám.* uškrnul sa zmyselne a pomaly sklonil hlavu nad pokožkou Shiroinej hrude no bez toho aby ju pobozkal. Namiesto toho len vydýchol teplý vzduch na pokožku jej pleca a postekliil ju končekom nosa pricom sa zhlboka nadychol jej vone.* A s tebou sa hrám obzvlášť rád.