Vesmírna loď

* Hladkal Tessu po lici a sem tam jej este na celo vtisol kratky bozk, ale myslienky mu prudili hlavou neuveritelnou rychlostou. POtreboval by cas na to vsetko...cas stravit to co sa dozvedel, poriadne na Tessu nakricat za ten blaznivy napad a potom ju strhnut do narucia a vyhnat z nej vzdor bozkami. Ale prave cas bola jedina vec, ktorej prave nemali nazvys. Ak ich tu najdu arsawrainske pozemne hliadky nebudu sa pytat a zastrelia ich oboch skor nez by stihli cokolvek vysvetlit. Opat sa v nom zacalo prebudzat triezve uvazovanie. Zodvihol hlavu, poobzeral sa okolo seba a videl, že luka ich neochrani pred pripadnym utokom. Boli na nej ako na dlani. Museli ist hlbsie do lesa, idealne by bolo najst nejaku jaskynu. Tiež sa musel postarat o Tessu, určite už dlhsiu dobu nemala v ustach ziadne jedlo a to bude potrebovat aby sa uzdravila. Nadvihol sa a obvazom z lekarnicky zacal Tesse prevazovat rameno. Až ked bol hotovy z kokpitu lietadla vytiahol vak a tam napchal vsetky veci, ktore sa dali ešte vyuzit lekarnicku nevnimajuc. Ked bol hotovy prehodil si vak cez plece a zohol sa napspat k Tesse. Opatrne jej ruky podlozil pod pazuchy a kolena a zodvihol ju do svojho narucia. Nepovedal ani slovo len vykročil smerom k hustemu lesu. *

*Ležala na tráve a cítila vôňu kvetov ktoré boli všade naokolo. Myšlienky mala zahmlené, pomaly si začínala zvykať na bolesť ktorá prúdila jej telom a prestala plakať. Oči však mala stále zavreté, len tam nemo ležala a nechala Cassa premýšľať a robiť čo uzná za vhodné. on na rozdiel od nej asi musel myšlienky triediť, pričom v jej hlave bolo prázdno. Občas potiahla nosom alebo jej trmlo ľavou rukou, na ktorej mala postrelené rameno, no inak ležala akoby bola mrtva. len slabo dýchala, snažiac sa zostať pri vedomí, aj napriek tomu že v spánku by aspon necítila bolesť. pomaly naozaj zaspávala, no ked ju zdvihol na ruky, prekvapene pootvorila oči*čo sa deje?*spýtala sa zmatene. ani netušila kde práve sú, no cítla že jej svieti slnko na tvár, pretože cítila teplo, aj ked ruky mala ako studené ako ľad. s obavami otvorila oči úplne a pozrela na neho, pričom sa jej zreničky v zelených očicha rozšírili ako sa len najvaic mohli*hneváš sa?*spýtala sa tichým hlasom*

* Ci sa hneva? Hnev bol slaby vyraz na pomenovanie pocitov, ktore nim prave zmietali. Možno keby situacia, v ktorej sa prave ocitli nebola taka važna asi by sa ironicky zasmial a opytal by sa Tessy co si mysli ona. Takto vsak len zovrel celust až mu na sanke poskocil sval a pohlad uprieral priamo pred seba.* Teraz to nechaj tak Tessa, porozpravame sa o tom neskor.* odvetil vyhybavo zatial co pevnym krokom smeroval k prvej linii stihlych kmenov lesneho porastu. Skoro zabudol aka je Tessa lahka...nedržal ju takto od toho osudneho plesu kedy sa po prvykrat zoznamili. Prislo mu to take vzdialene od terajsej skutočnosti že tomu dokonca sam len tažko mohol uverit. Zatial co vtedy sa pred nim branila a pokusala sa vymanit z jeho zovretia tentoraz to bolo naopak. Citil dotyk jej tepleho tela na svojom no po rozume mu chodili ine myslienky ako keby sa to stalo z ainych okolnosti. Musi vypatrat kto bol ten strelec. Dufal, že v ten den sa už ziadneho utoku z jeho strany nemusia obavat. Bal sa o Tessu. Hoci jej gulku z ramena už vybral, stratila dost krvi a bola slaba. Slzy z prežitej bolesti sa jej zrkadlili na tvari a v slucoch slnka pomaly vyschynali zanechvajuc na pokožke jemne brazdy...Cass sa ešte nikdy v zivote necitil taky rozpolteny.
Kracal dalej stale hlbsie do lesa a odvtedy ako Tessu na luke zobral do narucia už na nu nepozrel . Oci mal stale uprete vpred, ostražite pretože teraz od neho zavisel aj Tessin zivot. Nevedel ako dlho kracal no prave vtedy ked mu už pomaly zacinal dochadzat dych si vsimol v dialke pred nimi piesocnaty breh rieky.*

*Jeho odpoved jej znelo ako jasné áno. bola to vlastne hlúpa otázka no v tej chvílu ju trápila. nechcela sa ho na to ale teraz pýtať, nemal sa to dozvedieť takto. vlastne mu to mala povedať už dávno, možno v ten večer ked bol opitý. no to by bol mrtvy. ten sviniar by ho zastrelil bez mihnutia oka. musel ho skutočne nenávidieť že riskoval a rozhodol sa to urobiť počas takejto akcie. myšlienky jej však dlho nechodili po rozume, pretože ked zostalo ticho a jediné čo počula boli zvuky z okolitých stromov, pomaly upadala do ríše, kde jej mohli robiť spoločnosť iba sny. oprela si hlavu o jeho telo a zaspala. Bol to bezsenný spánok, na tú krátku chvíľu necítila ani strach, ani smútok ani bolesť, iba spala. no potom jej do spokojného oddychovania začali vstupovať sny, nie však milé a usmievavé, ale nepríjemné nočné mory ktoré jej ako aj kedysi dávno, aj teraz chclei pripomínať čo sa stalo. najprv videla nôž. v spánku zovrela päsť a pokrútila hlavou*nechajte ma...*zamrmlala a videla nôž pri svojom tele*nie...*mrmlala a sen pokračoval. holohlavý muž sa zmenil na tvár ktorú stretávlaa na lodi. Anderson, zbabelec...stál v kríkoch a mieril na na nich zbranou. pred očami jej preletela Cassova tvár, modré oči a ešte viac pokrútila hlavou a po tvári jej stekali čerstvé slzy*neubližuj mu...*zastonala, pretože pocítila bolesť v ramene*

* Stastie akoby ich v ten den celkom neopustilo pretože ked Cass dosiel k rieke a zastal aby sa okolo seba poobzeral vsimol si jaskynu len niekolko metrov vzdialenu od riecneho brehu. Akoby im ju zoslali samotne nebesa, pomyslel si s ulavou Cass a bol rad, že noc budu moct s Tessou stravit v takom bezpecnom ukryte. Vchod do jaskyne nebol prilis velky, ciastocne obrasteny tahavou burinou a papradim no na prvy pohlad sa dalo usudit, že ak aj niekto o nej vedel už dlhsi cas ju nenavsitivil. Nevedel odhadnut ako dlho by este Tessu dokazal niest pretože aj ked mu bola spociatku lahka nebol po tom pristatí v takej forme a ani nebol taky hrdina aby s nou dokazal prejst kilometre až k horam Dorothu kde by ich nehladal ziadny Arsawrain. Polozil Tessu na mach, ktory sa bujne rozrastal pred vchodom do jaskyne no len co to urobil a zhodil z pliec vak s ich vecami zacala Tessa rozpravat zo sna. Rychlo si k nej klakol a prilozil jej teplu dlan na celo.* Tessa, zobud sa Tessa.* prihovoril sa jej jemne no nastojcivo. Slova, ktore pocul v nom vyvolali len dalsiu vlnu otazok. Stacilo aku hrozu si musela prezit pred par hodinami teraz ju preživala ešte aj v sne. * To som ja Cass. Nikto už nikomu neublizi...bude to v poriadku.* hovoril presvedcivo hoci sam mal v srdci istu pochynost. Nielen ohladom Tessinho zdravia ale aj ohladom ich vztahu... Klamla mu. Týžden. Cely jednen prekliaty týžden si z neho robila blazna a on ju bytoval s dvama najneporiadnejsimi chlapmi z celej posadky pricom jeden z nich spaval celkom nahy! Zanadaval v duchu pri tej myslienke co vsetko sa Tesse ponukalo na pohlad pocas tych dni na lodi. A on ju ucil pilotovat liedlo, prvykrat ju vobec nesetril, ucil ju bojovat a za cely ten cas bol ako blaznivy hlupak zaslepny až do takej mieri že si nevsimol jej zjavnu podobnost s Jessonom. A kto to bol vlastne Jesson? Hlupak! Takto sa nechat nachytat! No najviac sa musel smiat sam sebe ked si spomenul na to ako cele noci po nej tuzil, ako sa zobudzal uprostred spanku a tuzil ju mat pri sebe, tuzil aby sa sen zmenil na skutocnost a pritom len stacilo zajst o niečo dalej a Tessu v celej jej krase by nasiel na tej istej lodi, na Thanatose...subezne s tym sa mu vsak zacalo do mysle vkradat aj niečo ine. Niečo co ochromovalo jeho hnev a sposobovalo tu velku rozpoltenost jeho ducha. Videl Jessona teraz už ako Tessu ako statocne zvladla prvy let na Starlighte, nestazovala sa na nic ani ked musela mat nocne sluzby a tvrdo zarezava spolu s ostatnymi...ziadna ina zena by sa na niečo take vedome nedala keby co i len tusila aka je sluzba na lodi narocna a zaroven nebezpecna. Hneval sa na Tessu a obdivoval ju...istu chvilu mal neuveritelnu chut vytriast z nej dusu a v inej zase pobozkať...odmietal pripustit myslienku, že by ju mal nechat len tak ist a nechat ju stratit sa zo svojho zivota... no napriek tomu vsetkemu vedel jednu vec celkom naisto. Miloval ju. Miloval ju viac nez miloval Ranien no neodvazoval sa jej to povedat...ešte nie...* Som tu s tebou Tessa, napi sa vody...* z vaku vytiahol nadobu s vodou a oparne ju prilozil Tesse k peram.*

*Neregistrovala že zastali, kým ju nezložil rúk. Ked necítila teplo jeho tela, trochu sa pomrvila, no nie moc, pretože cítila bolesť v ramene. Počula v hlave hlas, no neotávrala oči. Pred očami videla znovu a znovu ten výstrel, krútila hlavou a plakala. To som ja CassVytrhla sa z nočnej mory a otovorila oči. Rozšírenými zreničkami mu pozerala do tváre a v jej tvári sa neodrážali nijaké pocity. teda až na slzy ktoré jej tiekli po bledých lícach. Nechcela plakať, no slzby jej aj tak stekali tvárou a nemohla tomu zabrániť.*Prepáč*zamrmlala takmer nečujne, slabým hláskom. v tom jednom slove chcela vyjadriť viac než mohla teraz povedať. nielen to že mu klamala, ale aj to že teraz sa o nu musí starať, že plače...zacítila pohár pri perách a trochu sa napila, pričom na krátku chvílu privrela oči, no potom ich znovu otvorila a uprene sa na Cassa zadívala.
Cítila sa previnilo, rovnako ako posledné dni, ked si uvedomila čo všetko mu vlastne urobila. vedela že teraz sa mu budú prehrávať veci z lode ako na videu, bude nad tým premýšľať...*

* Nehovoril nic len tam klacal pre Tesse a držal jej flasu s vodou pri perach. Vycitil v tom jednoduchom slove prepac tolko kajucnosti a smutku zaroven až to podkopalo zaklady ladoveho muru, ktorym sa snazil obrnit si svoje srdce. Nie teraz nemohol na to mysliet...nemhol mysliet na vsetko.* Pssst, teraz na to nemysli.* odlozil flasu s vodou nabok a sam nevedel ci tm co prave povedal chcel upokojit Tessu alebo seba. Zodvihol tvar k oblohe a skumavo sa zahladel na striebriste oblaky,ktore plavali po oblohe ako lode bez ciela. Naposledy bol na Ar Sawraine pred rokom, a preto vedel ako lahko a rychlo sa tu dokaže z minuty na minutu zmenit pocasie. Ani dlžka noci a dna nebola taka ista ako na Telarione, bola ovela kratsia...hoci teraz ešte nebolo chladno Cass vedel že len co najblizsia hviezda Ar Sawrainu zajde za hory Dorothu teplota klesne o niekolko stupnov a chlad sa im zahryzne do kosti ak dovtedy nic neurobi. * Pokus sa odpocinut si ja sa hned vratim...* Cass vstal a bez dlasieho slova so zachmureym vyrazom na tvari odbehol trochu dalej od jaskyne aby nazbieral suche drevo. Zistil že je to velmi upokojujuca cinnost pretože len teraz, ked bol od Tessy vzdialeny, naplno vyplaval na povrch jeho hnev, ktory už v sebe dlhsie nedokazal dusit. Prečo to urobila? ..Taky blaznivy napad...sialene...cely jeden týžden!...a dnes! Dnes ju skoro zabil! Isiel na Ar Sawrain preto aby ju v buducnosti ochranil pred vojnou a teraz je tu s nim a ranena...to on mal dnes zomriet...prečo pred neho skočila? ...Taketo a podobne myslienky mu bludili hlavou zatial co zbieral suche drevo na ohen. V zamysleni dosiel až breh rieky, ktora sa od jaskyne stacala doprava a vytvarala v ohybe mensiu lagunu. Polozil nazbierane konare pod kmen blizkeho stroma a vytiahol z nich jeden, ktory sa dal najlepsie pouzit ako provizorny ostep. Vytiahol noz, ktory mal zastrceny za opaskom a pustil sa vyrezavat hrot. Pri manualnej cinnosti aspon nemusel mysliet na to co ho trapilo. Ked bol hotovy vyzul si topanky a spodok nohavic vyhrnul až nad kolena. Voda v rieke bola studena ale nie až tak aby mu to prekazalo. Pri troche stastia sa mu podari ulovit zopar ryb....

Asi o tridsať minut neskor

Vracal sa spat k jaskyni s plnou narucou dreva a piatimi mensimi rybami napichnutymi na tensom konari, z ktoreho si vyrobil ostep. Vrhol pohlad na miesto kde lezala Tessa no nesiel k nej hned. Zlozil drevo blizko vchodu do jaskyne a ostep s napichnutymi rybami oprel o skalnatu stenu do tiena. Až potom si k Tesse klakol, tak ako predtym jej polozil dlan na celo a z vrecka bundy vytiahol akusi zvlstnu rastlinku. Trochu ju posuchal v prstoch pricom mu na nich zostala zelena stava, opatrne odviazal obvaz z Tessinho ramena a prilozil nan bylinku, ktora nerastla nikde inde len tu na Ar Sawraine.* Ako sa citis?* vedel že to bola hlupa otazka, ale nevedel ako inak ma nadviazat rozhovor.*[/i]

*Nemyslieť na to. ani nevedel ako rada by teraz na nič nemyslela, len spala bezsenným spánkom. No nemyslieť bolo rovnako nemožné ako zaspať a nemať nočné mory. Ak by zavrela oči, znovu by sa sputil sled udalostí od mučenia až po ranu zo zbrane. Nebola si istá čo bolo horšie, výčitky svedomia alebo sny ktoré sa jej snívali. Na jeho slová mlčky prikývla, aj ked vedela že kým bude preč tak nezaspí. Zdalo sa jej zvláštne, že ako Jesson nedávala najavo skoro nijaký strach, ked nerátala prvý let a pár iných situácii. no ako tessa sa cítila zraniteľná, nemala na sebe masku muža ktorého brali na vedomie už len pre to že je muž. nemala rada lesy. spomýnala si na časy ked chodili s priatelmi stanovať do lesov ako keby to bola celá večnosť. jej život jej prišiel predelený hrubou čiarou, na obdobie pred plesom a na obdobie po plese, pretože ples toho toľko zmenil. boli to veselné noci až do tej, kedy len zo žartu vyvolávali duchy, niežeby verili že sa niečo stane, aj ked polnoc, ticho lesa spôsobovali strašidelnú atmosféru a ruky sa klepali každému. no neprivoli nijakého ducha, zato prilákali svorku vlkov. bola to dlhá noc v korunách stromov, na ktoré vyliezli len čo zbadali páry žiarivých očí. a teraz mala zostať ranená v lese, samučičká sama v jaskyni. nič však nepovedala, ešte bolo svetlo a to ju upokojovalo.teda relatívne pokojná bola až kým naozaj neodišiel. bolo to ako za trest, že tam tak ležala, bezbranne a ubolene a nedokázala sa zrakom odtrhnúť z vchodu jaskyne. dokonca sa snažila ani len nežmurkať, akoby za tú stotinu sekundy mohli vbehnúť dnu vlky. akoby aj tak mala šancu. v duchu si nadávala aké je decko a bojko, ktorý sa bojí byť ešte aj v jaskyni. nevedela odhadnúť koľko času bolo, no nervy mala naptunú ako struny. ked začula blížiace sa kroky, zatajila dych. našťastie to bol ten, na ktorého tak nedočkavo čakala a túžila vidieť jeho tvár. sledovala ho pri tom čo robil a čakala či k nej príde. našťastie ju tam nenechal už samú a ked zacítila ruku na svojom čele, na krátku chvíľu privrela oči no potom ich pri jeho hlase znovu otvorila. pri jeho otázke sa trochu usmiala a potom váhavo odpovedala*keby sme boli vo filme tak ti podla scenára určite poviem niečo typu...ako sa asi cíti postrelený človek*začala polohlasne no potom mu odpovedala skutočne*už si začínam zvykať, no vždy to mohlo byť aj horšie, takže sa nejdem sťažovať* hlavne ak si za to môžem sama...hovorila si v duchu, no to už nahlas nepovedala*

Podla mna je to už aj beztak velmi zle.* nadvihol važne obocie a prikryval Tessinu ranu listakmi bylinky. Robil to s takym sustredenym vyrazom na tvari až by mohla mat pocit, že ju ani poriadne nevnima. Opak bol vsak pravdou. Musel vynalozit velke usilie aby si Tessu nezobral do narucia ako male dievcatko a nezacal ju v nom upokojujuco kolisat. Nemohla ani tusit aka velka bola jeho tuzba pobozkat ju. Namiesto toho vsak len zmlkol a ked previazal Tessine rameno nanovo obvazom vratil sa ku kope suchych konarov a zacal ich lamat na mensie casti. Ani nie o desat minut už vedla jaskyne horel ohen so zlatistymi plamienkami a vsade okolo seba salal prijemne teplo. Cass si vyzliekol bundu, pomaly podisiel k Tesse a prikryl ju nou aby jej bolo ešte teplejsie. Ani si nevsimol, že na ruke ma ešte stale neosetrenu ranu od rozbiteho skla. Pri tom vsetkom co sa stalo na to celkom zabudol...Nevsimol by si to ani potom keby mu rana znova nezacala krvacať.*

*naprazdno preglgla. rozpraval sa snou ako keby tam ani nebola. vlastne bola ale on ju ani poriadne nevnímal. zjavne ju mienil iba udržať pri živote, ale inak nemal záujem s nou komunikovať. ani sa mu nedivila ale aj tak ju to bolelo. hladela nad hlavu na kamennú stenu a znovu k nemu uprela pohľad až ked si vyzliekol bundu a smeroval k nej*krvaca ti ruka*zašepkala ked si všimla jeho ruku. kým sa snažil aby ona prežila, ignoroval vlastné zranenie a to v nej zvyšovalo pocit viny, ktorý ju ťažil ešte skôr ako odhlail pravdu*sú tu naokolo vlky?*spýtala sa po chvíli a na koži jej naskočila husacia koža už len pri spomienke na noc ktorú strávila na strome.*

* Pozrel sa na svoju ruku, trochu nadvihol rukav na tricku a ukazala sa dlha rana podliata krvou. Otočil sa k Tesse chrbtom aby sa na to nemusela pozerat a presiel ku lekarnicke. Nebol si isty ci by si ranu nemal zasit...dnes sa už hral na felciara tak prečo to nezopakovat aj na sebe? Pomyslel si ironicky a bezvyrazne Tesse odpovedal na jej otazku.* Na Ar Sawraine neziju ziadne vlky...ale ak si sklamana zije tu toho este dost.* Nemal v umysle byt ironicky len bol zvedavy prečo sa ho Tessa pyta prave na to. Nadalej sa vsak tvaril akoby niečo horlivo hladal v lekarnicke a akoby mimochodom sa opytal.* Preco sa na to pytas?

*Ked ho teraz sledovala, bol presne taký aký bol ked sa stretli prvý raz. studený ako ľad, bez známky citu v hlase. znovu uprela zrak na vrch jaskyne. ak sa hneval, nemienila mu zbytočne vnucovať svoju prítomnosť.*nemusíš sa tváriť že ťa to trápi, zaslúžim si to ako sa ku mne správaš.*odvetila pomerne chladne, aj ked žiaľ ktorý cítila jej nedovolil byť až tak krutou. napriek tomu mu nemienila nič rozprávať, viditeľne niečo hladal a snažil sa len viesť akú takú komunikáciu. nemienila ho však obťažovať ked chcel mať pokoj*

* Prudko sa nadychol a nechal lekarnicku lekarnickou. Namiesto toho sa obratil k Tesse a po prvykrat po velmi dlom case sa jej pozrel do oci. Spaloval ju nahenvanym pohladom a z ohladu k jej stavu sa už nenamahal dalej predstierat flegmaticky pokoj. Na povrch sa z neho vyplavilo vsetko to co citil, hnev, zmatok a v neposlednom rade aj bolesť. * Nemusim sa tvarit?!* neveriaco sa zasmial, pokrutil hlavou a dlhymi krokmi zacal odmeriavat vzdialenost od jednej skalnej steny jaskyne k druhej. Podobal sa na leva zavreteho v klietke, ktory by urobil aj nemožne aby sa z nej dostal von.* Dopekla Tessa ja sa tak netvarim pretože to ani nemusim! Trapi ma to! Trapi ma to vsetko! Trapi ma že si mi cely jeden týžden klamala, rozpravala si sa so mnou akoby sa ani nechumelilo, mala si tu drzost vyuzit to, že som ti ako Jessonovi doveroval a povedal o tom co vie z mojich priatelov len Lee! No viac ako to vsetko...viac ako ta zrada ma trapi vlastna hlupost že som si už davno predtym nevsimol kto sa za Jessonom v skutočnosti skryva a že som tak dovolil to aby...* chcel povedat žena, ktoru miluje viac ako svoj zivot no vcas za zhacil pretože si nemohol byt isty aky ucinok by to v Tesse vyvolalo.*...aby si ty, Raitova chovankyna znasala to vsetko na Thanatose aj tu...* Cass si prešiel rukou po tvari a zacal sa blaznivo smiať.* A viec co je na tom to najlepsie?* prestal sa prechadzat a pristupil k Tesse, ktora bezmocne lezala na zemi a na bledej tvari sa jej zracili vsetky prezite utrapy.* Ze aj napriek tomu vsetkemu mam dovod na to aby...* opat sa zarazil no vsetko mu už bolo jedno.*...zober to čert!* zanadaval nahlas, klakol si vedla Tessy a skor nez by sa stihla zacat branit chytil jej tvar do dlani aby pred nim nemohla uhnut a pobozkal ju. PObozkal ju so vsetkym zufalstvom, ktore citil, s vasnou aku v sebe ešte nikdy predtym neobjavil a zaroven nehou pretože toto nebol bozk, ktorym by dokazoval svoju silu, ale bozk, ktory hovoril viac o jeho citoch nez slovo milujem ta prelozene vo vsetkych jazykoch.*

*Keď na ňu spustil všetko čo ho trápilo, na chvíľu sa jej ulavilo. Nechcela aby ju ignoroval, bolo to horiše ako krik ktorý práve robil. Krikom len dokazoval že mu na tom záležalo, lebo keby nie, nenamáhal by sa. V jeho slovách akoby počula jej vlasnté myšlienky, to čo ju trápilo. Z tých všetkých vecí ju však trápil najvaic fakt, že jej skutočne povedal ako Jessonovi niečo čo vedel len Lee. Mrzelo ju to už vtedy, no teraz ked to počula z jeho úst, bolo to iba horšie a horšie. musel byť ňou skutočne sklamaný, kým to nevedel, sníval o nej, no teraz ju už bude len preklínať za to čo mu urobila, ako ho podlo oklamala. ked si to vymyslela, ani ju len nenapadlo že to bude mať takýto dopad na životy ľudí ktorý pracovali na lodi. Netušila že bude trpieť ona, ale najma Cass. vlatne koniec toho klamstava nikdy nedomyslela, vtedy si mylen myslela že po čase mu to jednoducho povie akoby sa ani nechumelilo, on sa naštve a jej to bude jedno. no trápilo ju to, tak veľmi že to až nebolo možné. a teraz ked tam tak stál a zúril, videla na vlastné oči čo narobila a čo si musí odpykať. raitova chovankyna... to teraz bola. už nijaké sny, len decko ktoré mal strážiť. no potom sa zarazila, pretože k nej prudko vyrazil. prekvapene zažmurkala a netušila čo chce urobiť. vedela že jej neubliži ani ked sa hneva, no aj tak ju nič nenapadalo. ked sa k nej sklonil a zacítila jeho pery, najprv len nechápavo a nemo ležala na zemi. no tak ako rýchlo k nej prišiel, tak rýchlo sa ona zormientovala a opätovala mu bozk. nevládala zdvihnúť ruku, no tak nou aspon prešla po zemi až k nej jeho a položila si ju na jeho.*

* Keby mu niekto ponukol možnost splnenia jedneho zelania...zelal by si to aby vedel zit bez dychania, pretože odtrhnut sa od Tessinych pier mu prislo podobne tomu akoby mu niekto prikazal aby si sam odtal ruku, nemožne a nemyslitelne. Teraz aspon trochu citil, že je Tssinou sucastou a ona zase jeho. Ich pery a jazyky sa navzajom dotykali vo vasnivom tanci a jeho srce im buchalo do rychleho rytmu, lebo Tessa mu bozk opatovala. Nestiahla sa do svojej bezpecnej ulity, ale riskovala, že si navzajom zase ublizsia len co ten druhy opat prehovorí. No to sa nestane. Aspon nie z Cassovej strany, on jej už slovami nechcel ublizit a ani nijako inak. Len s vynalozenim velkeho usilia sa mu podarilo oddelit svoje pery od Tessinych no v kratkych neznych bozkoch sa k nim stale vracal. * Vtedy ked si lezala postrelena na luke velmi som sa bal že ta stratim.* stisol celust pri tej myslienke a odhrnul Tesse z cela pramienok zlatistych vlasov.* Nemožem ta strait Tessa...* ticho jej zasepkal do pier a znova pobozkal dlhym bozkom. Lahol si vedla nej na zem a opatrne si ju k sebe pritulil blizsie ako mal chut urobit to už velmi dlhy cas predtym. Nepokusal sa o nic viac, ved keby ano bol by blazon lebo by Tesse sposobil len bolest a teraz si co najviac potrebovala odpocinut.* Nadvihol sa trochu na lakti aby videl z hora na Tessinu tvar a upokokujucim hlasom sa ozval.* Pokus sa oddychnut si, nemožes sa teraz namahať.* presiel palcom jemne po perach a pobozkal ju na celo. Ulozil sa vedla Tessy a ruku jej ovinul okolo pasa.* Neboj sa ziadne vlky tu nie su...iba ak by si sa bala mna.* pousmial sa.*

*Srdce jej išlo vyksočiť z tela, nedokázala myslieť na nič iné, len na to že leží na zemi a cíti Cassove pery, jeho vášnivý bozk. dokonca na tú chvíľu zabudla aj na bolesť v pleci. Nechcela aby ten bozk skončil, mala obavy že sa znovu pohádajú, ako pred chvílou. no jeho ustarostené slová jej vliali do vnútra teplo, ktoré sa rozlievali jej telom a zanechávali v nej lepší pocit než bunda či oheň.*nestratíš ma*zašepkala. chcela mu toho povedať toľko, no nebol na to teraz čas. boli v lese, na to aby mu rozprávala čo mala na srdci jej zostával čas a nechcela túto chvíľu aj tak kaziť zbytočnými rečami. bola rada že si k nej lahol. nielen kvoli vlkom ktoré tam aj tak neboli, ale aj preto že mohla spokojne spať s vedomím že je pri nej.*vieš*začala pomaly a privrela oči, pritom si položila ruku na tú ktorú jej on ovinul okolo pása*ked som bola naposledy v lese, nocovlaa som na strome a pod stromom sa hrali vlky*vysvetlila napokon svoje obavy s možných vlkov. pritulila sa k nemu a zaťala zuby, pretože pri tom náhlom pohybe ju až tak šklblo v rane, no nevydala ani hláska. chcela aby pri nej ležal, nie okolo nej skákal pre jej sťažnosti*

Musela si byt vtedy určite velmi vystrasena.* ozval sa tichym hlasom s perami prilozenymi k Tessinmu spanku. Preplietol si s nou prsty na ruke, ktoru ju držal okolo pasa a nezne ich hladil. Ak si aj niekedy predtym myslel že Tessa by mohla sediet doma pri vysivkach ci inych zenskych veciach stale viac udalosti, ktore sa dozvedel, ho presviadcalo o tom ako hlboko sa zmylil v odhade. Chcelsa o Tesse dozvediat vsetko...kolko mala rokov ked si prvykrat rozbila koleno, co ju dokaže rozosmiat, potešit...co miluje a co nenavidí. Teraz vsak nie. Teraz potrebovala nacerpat nove sily...* Ja by som bol rozhodne velmi vystraseny.*zazartoval na svoj ucet a zasmial sa Tesse do vlasov.* Ale už spi, po tom vsetkom co si dnes zazila potrebujes spanok ako sol.

*ticho sa zasmiala*predstav si sedieť päť osôb na strome ked je pod nimi svorka vlkov*odvetila a nadavala na toho sviniara andersona že teraz bola taká zlomená. keby mohla, otočila by sa a pobozkala, no teraz nemala práve možnosti robiť nijaké pohyby, a tak sa len uspojila s tým že ho držala za ruku.*bála som sa a preto tá otázka či sú tu vlky*dokončila napokon a zostala ticho so zavretými očami. vedela že nepotrvá dlho a zaspí, pretože teplo ktoré sálalo z jeho tela ju uspávalo. únava ktorú dovtedy ignorovala sa prejavila a ona pomaly upadala do ríše snov, cítiac ho pri sebe*pekne voniaš*zamrmlala na neho už skoro spiaca, no to už nebola pri vedomí aby vedela že vôbec niečo také vyslovila, aj ked to bola pravda. *

* Pri poslednej Tessinej vete sa musel pobavene pousmiať.* Určite nie tak pekne ako vonias ty mne. * odvetil hoci už bola na polceste do rise snov. Chvilu pri nej len tak ležal pocuvajuc jej dych, ktory sa staval každou sekundou coraz pravidelnejsim až nebolo pochyb, že už tuho spí. Pozeral sa na jej tvar v spanku, taku pokojnu a krasnu až mal chut toho anjela zobudit a opat si od neho ukradut bozk predtym nez sa uskvari v pekle. Nevedel co sa stane na druhy den no ten bol teraz velmi daleko aby sa nad nim zamyslal a trapil. Kym mal Tessu blizko pri sebe vsetko bolo v poriadku. Nechcel už mysliet na to co sa stalo. Spominal si na vsetko co Tesse povedal pri ich prvom strenuti a takpovediac ju k tomuto radikalnemu kroku vyprovokoval on sam tym že udrel na prilis citlivu strunu. Navyse mu zachranila zivot a to bolo niečo na co sa do smrti nezabuda...Aj ked sa mu nanajvys nechcelo opustat Tessino hrejive narucie, blizkost jej krehkeho tela aby ju chranil musel urobit ešte vela veci kym sa nezobudi. Vymanil sa preto jemne z ich objatia, lepsie ju prikryl svojou bundou a vratil sa k lekarnicke aby si osetril ranu,ktoru už dost zanedbal. Prilozil par mensich konarov do ohna pricom z neho k tmavnucej oblohe vyletelo par ziarivych iskier a konecne sa pustil do cistenia a pripravy ryb. Aj keby Tessa nechcela natlaci do nej aspon polovicu...jediny dovod prečo necitila hlad bol ten že bolest z postreleneho ramena bola vacsia nez vsetko ostatne. Obratil hlavu a pohlad uprel do tmavnucej jaskyne kde spala Tessa. Usmial sa na nu a potom sa už dalej venoval svojej praci.*

* Zaspala s úsmeovm na perách. Spokojná a šťastná aj napriek tomu čo sa v ted deň stalo. Bol to bezsenný spánok, len občas vytrčila ruku s pod bundy a prešla po nej, akoby hľadala cassa vedla seba. vždy však zastričila ruku napokon spat a spala pokojným spánkom, nevnímajúc bolesť ktorá ju ešte stále neprešla, no po bylinkách ktoré jej dal na ranu aspon trochu ustúpila.*

* Ryby sa piekli na ohni vydavyjuc do okolia lakavu vonu, ktora steklila v ustach a zaludku ukazovala aky velky a neodbytny vie byt hlad. Cass sedel pri pukotajucom ohni a rozmyslal o tom, ktorou cestou by sa mali hned skoro rano vydat aby po sebe zahladili stopy. Hory sa mu kvoli Tessinmu zdravotnemu stavu nezdali najlepsim napadom a ak sa ma dostat s odkazom cez brany mesta a dorucit ho Grolanovi bez toho aby ho jeho straže hned zabili musi pouzit bezpecnu cestu- Brana Naroth . Ano jediny sposob ako dosiahnut to prečo prisiel, aby ho Liortus vypocul, bol ten aby pouzil branu. Cass vstal podisiel k rieke a namocil do nej satku od Tessy. Vypral ju aby na nej nezostali stopy po krvi a poriadne vyzmykal. Cestou spat do jaskyne zobral z ohna razen s rybami a klakol si vedla Tessinho ložka. Vlhkou stakou jej presiel po cele aby z neho zotrel stopy po prachu, krvi a potu. Jemne jej utieral tvar a ked bol hotovy odlozil satku nabok a odtrhol kusok masa z ryby.* Tessa, zobud sa...* zasepkal ticho, sklonil sa a perami sa lahko odtkol jej pier.*

* spala celý čas bez nejakého zásadného pohybu. bola zvyknutá spávať na bruchu alebo na boku, no tentoraz spala ako zabitá aj na chrbte. po dlhom čase sa jej nič nesnívalo, len spala. nebol to príliš tvrdý spánok, no aj tak si aspon trochu oddýchla. precitla ked začula známi hlas, no neotvárala oči, akoby mala pocit že sa jej to len sníva. ked však zacítila dotyk na perách, otvorila oči a zbadala cassovu tvár. v prvom momente si ani neuvedomila kde to je. chvílu trvalo kým si prehrala čo sa všetko stalo a potom sa usmiala* dobré ráno* prehovorila s úsemvom a trochu pridvihla hlavu aby ho pobozkala*

THANATOS

* Lee robil vsetko co mohol aby udržal posadku na uzde a nedovolil nikomu urobit prehnany krok bez jeho suhlasu. Cela situacia bola nanajvys napata a každy okrem Leeho si kladol otazku prečo Thanatos už konecne nezautoci a tiež kam sa vyparil kapitan. Dajlona stale posielala ich smerom nove a nove streli a plast Thanatosu ich ešte stela dokazal zadržat aj ked vykonnost ocrannych stitov každym prudkym otrasom po percentach klesala co Ran hlasil s nervoznym a napatym hlasom. Lee len zakazdym prikyvol akoby ho to vobec nezaujimalo aj ked v skutočnosti to bolo naopak. Cela slava Thanatosu bola v jeho rukach, tak vela zivotov no on nemohol robit nic ine len cakať. Vonku zatial jeho priatelia, ludia, ktorych stretaval na chodbach v bezne nezazivne dni , rozpraval sa s nimi a smial, kladli svoje zivoty na oltar vyssim zaujmom. Pre Thanatos, pre Telarion, pre domov, ktory sa nezadržatelne rutil do vojny a ktory nemohol vojnu vyhrat ak teraz oni neprehraju. Cez pozorovatelnu videl aky nelutostny boj zuril medzi lietadlami oboch lodi. V istu chvilu tam zarel aj Starlight no potom nic...Vsetky obrazy sa mu zliali do jedneho ked niekolko metrov pred Thanatosom zasiahla Bryanovu stihacku nepriatelska strela. Lee vyskočil dopredu a hanky na rukach mu obeleli ked nimi krčovito zovrel zabradlie na mostiku. Lietadlo prislo o cast praveho kridla ale inak bol Bryan ešte stale nazive. Lee si vydychol ked videl ako sa jeho priatel straca v utrobach hlavneho hangara na lavboku Thanatosu. Lodou otriasla dlasia strela a znizila vykonnost obrannych stitov na 50 % . Už to dlhsie nevydržia...
Preslo bezmala jeden a pol hodiny ked boj vonku zacal pomaly utichat. Dajlona zbierala sily aby ich poslednou strelou mohla poslat do pekla no na to ešte potrebovala dostatok energie, ktoru si predtym vycerpala... Dvere na mostik sa otvorili a dnu nimi vstupil muz s unavenym vyrazom na tvari a porazeneckym odleskom v ociach. Lee si nikdy nemyslel že to uvidí prave u neho, u Drewa Andersona. Srdce mu zaplavila neurčita hroza ked sa k nemu otočil.*
- Robil som co som mohol.- zacal Drew a sklonil hlavu. - Dostal sa až k planete, ale tam...zavesili sa na nas tri nepriatelske sitahacky...Co mame teraz robit ...kapitan?-
Lee sa mierne zapotacal dozadu a chrbtom oprel o blzke zabradlie. Cass a Jesson su mrtvi! Nie! To nemože byt pravda! To nemože...co mame teraz robit kapitan? tie slova sa mu odražali v hlave, ktora bola zrazu celkom prazdna ako jeho srdce. Nemohol tomu uverit...ved preda tolko spolu prezili aby sa stalo niečo taketo...aby ich Ar Sawrain rozdelil....a predsa nebolo pochyb že to co Drew hovori je pravda. Nikdy predtym nevyzeral tak...znicene. Lee zavrel tuho oci a nebyt zabradlia zviezol by sa na nohy od toho uderu. Mrtvi, mrtvi, mrtvi...kapitan
- Co budeme robit pane? Moji muzi nemozu bojovat donekonecna, prečo Thanatos ešte nic neurobil? Prečo nas nechrani?- Drew zodvihol hlavu a domahal sa odpovede.
Lee len slabo vnimal co Drew hovoril, mal poct že sa zadusi...aj on zodvihol hlavu a pozeral sa na Dajlonu pred sebou. Chystala sa na posledny uder..teraz alebo nikdy...
- Preč! Ran daj rozkaz vsetkym stihackam nech sa vratia, ideme preč...pozicie dva- styri-dva- sedem. Pouzijeme tunel.- Lee sa napsledy pozrel na planetu, ktora mu zobrala priatelov a s pocitom, že cast jeho zivota umrela spolu s nimi rychlo odisiel z mostika do svoje pracovne...*

* Vratil sa spat k Tessinym peram aby jej mohol dat ovela dlhsi a hlbsi bozk ako prvykrat ked ju budil a ked sa od nej trochu odtiahol aj on zasepkal.* Dobre rano.* pery sa mu roztiahli v usmeve pretože aj napriek tomu vsetkemu vonku stale bola noc, ktora sa každou minutou len predlzovala. Presunul sa za Tessu a opatrne jej pomohol nadvihnut sa tak že sa mu mohla chrbtom opierat o hrud.* Viem, že obsluha nie je ktovieco...* aby Tessu odviedol od myslienok na pripadnu bolest, ktoru jej tym pohybom sposbil snazil sa ju trochu rozveselit takže napadobnil hlas naymsleneho aristokrata a pokracoval dalej* ...a ani jedlo prave nie je ako z pathviezdickoveho hotela ale kedže kempujeme musime sa uspokojit aj s tym co mame.* uskrnul sa a pokracoval no tentoraz už normalnym hlasom.* Otvor usta Tessa...* zapriadol jej pri uchu a kusok ryby jej prilozil k peram.* Kedže teraz si na mna celkom odkazana...budem ta musiet aj krmit...

*nesúhlasne pokrútila hlavou pri jeho slovách*nemôžem súhlasiť, podla mňa je obsluha viac než dobrá*zaškerila sa a oprela sa sa o neho.*...osobne si myslím že lepšia byť nemôže*usmievala sa a ignorovala akúkoľvek bolesť. na všetko sa dalo zvyknúť, s bolesťou to nemohlo byť inak. nemohla síce robiť prudké pohyby s rukou, no aj tak to bolo lepšie ako pred tým než zaspala.*náhodou ked sa tak pozreim naokolo...za celý život som zaujímavejší výlet asi nezažila*povedala a ked ho zacítila pri svojom uchu, pootočila k nemu hlavu a nosom sa mu jemne dotkla líca. potom pozrela na rybu ktorú jej dal k perám a pootvorila ústa. úmyslene si zobrala rybu do úst tak, aby sa perami dotkal jeho prstov a zareagovala na jeho slová*môžeš si byť istý že sa nebudem sťažovať