Ošetrovňa na okraji bojiska

* Ked sem prisla načakala, že obaja princovia budú mať návštevu a o to viac ju prekvapilo, že obe ženy sa od postelí svojich milovaných nepohli aj ked sa očividne nemali veľmi rady už kvoli laske, ktorú citili k dvom na smrť znepriatelenym mužom. Chvílu nehybne stála v tieni no aj keby sa rozhodla vkročiť do stredu stanu aj tak by si ju pravdepodobne ani jedna z nich nevsimla, pretože obe mali v tej chvili ine starosti ako pozerať sa na staru ženu, ktorej skutočny vek prezradzalo len mierne krivanie pri chodzi a par vejarikov vrason na čele obrubenom striebornymi pramienkami kedysi tmavych vlasov. POhlad jej skakal z červenovlasky, ktora tak ziarlivo stražila spánok princa Enesianu na tmavovlasku, ktorej nasledovne slova jej vyrazili dych a sposobili tlmeny prekvapeny vykrik, ktory sa snad ani nevydral z jej hrdla. Slova ako niekto maličky a otecko sa jej vnorili do usi ako hukot priboja aj ked zeine slova boli tiche a preziarene laskou. Takže sa už narodil. vydychla si v duchu a do oci sa jej natlacili slzy ulavy a radosti. Ani si neuvedomila, že teraz sa svojim vykrikom prezradila.*

*Vrava, ktorá sa šírila celým stanom, bola zrazu prerušený výkrikom, čo ju donútil zdvihnúť zrak a prerušiť prúd myšlienok. Venovala Raitovi krátky pohľad, veľmi nerada od neho odchádzala, no dáma, ktorá bola zjavne prekvapená z toho, čo videla či počula, sa pozerala na nich. Tým pádom si z toho vydedukovala, že jej reakcia sa bude asi týkať jej manžela. Pozviechala sa na nohy, mieriac k pani, ktorá bola zjavne podľa tváre v najlepších rokoch svojho života, no jej vlasy mali farbu striebra, farbu múdrosti, ako sa vravievalo. Určite bola kedysi krásna žena, po ktorej túžilo mnoho mužov, ktorí jej boli ochotní dať k nohám aj modré z neba, len aby im venovali jeden pohľad či krátky úsmev. Pomalým krokom k nej pristúpila a snažila sa aspoň o mierny úsmev.* Pomôžem Vám? *Spýtala sa pokojným hlasom, ruky zopnuté vpredu. Naozaj ju zaujímalo, prečo tak prekvapene vykríkla. Určite by nebola v šoku, že ho tu našla v takomto stave. Správa sa rozniesla celým Equilibriom bleskovou rýchlosťou a všetci prahli po ďalších informáciách.*

* Ako v snách si všimla, že tmavovlasá žena vstala od postele princa Yagamiho a blizi sa k nej. Ked sa jej navyse prihovorila zdvorilou otazkou nevedela si napochytro vymslieť nijaku vhodnu vyhovorku. To, prečo prišla muselo ešt echvíľ zostať tajomstvom hlavne v takýto nevhodný čas keď obaja muži potrebujú oddych na doliečenie svojich zranení. Ruku, ktoru si mimovoľne priložila na svoju chvejúcu sa hrud zlozila naspat k telu a pokusila sa zahnat slzy dojatia z lesknucich sa oci.* Prepacte mi madam.* ospravedlnila sa ticho a vrhla neisty pohlad na ddruhu ženu, ktora stale mala oci iba pre enesianskeho princa.* Nechcela som nacúvať len ma z vasich slov niečo zaujalo.* odvetila trochu vyhybavo no to vynahradila milym usmevom a pohladom oci, v ktorych ziarilo teplo a neha.* Vasa odvaha naozaj prislucha laskoe, ktorou zahrnate m...* zraz u sa zarazila a pokrutila hlavou.*...mladeho muža, ktorý tu pred vamu lezi, otca vasho dietata.* doplnila akosi dychtivo a dufala, že tmavovlaska prezradi niečo viac aj ked sa na to ona sama nebude pytat.*

*ako tak Amacaraka sledovala ako sa Mike a Alex rozpravaju, trochu jej opat prislo nevolno, ale udrzala vsetko v sebe.. ved nemala co vyvracat... vedela o tom co v minulosti citil Mike k Alex a nevedela co ma ocakavat.. nakoniec vysla spoza stanu a pomalym krokom, hladiac pritom do zeme kracala k nim..*krv som zaniesla tam kam si chcela*povedala potichu a pritom objala Mikea okolo pasa.*idem sa pozriet na Viktora*oznamila potom, lebo ako lekarka Gyra mala na starosti aj Viktora...a navyse uz moc netuzila zostavat pri Alex ked tam bol aj Mike, kvoli napatiu ktore medzi nou a Mikeom nastalo.. necitila sa sama osobne dobre a nieto este pri nich kde mala pocit ze vzduch sa da krajat nozom*

* V Alexinom hlase zaznel akysi neurčitý ton smutku, ktorý si nevedel celkom vysvetliť, ale rozhodne sa nevzťahoval na neho. Chcel sa jej opýtať ako sa darí Chrisovi a kde ho schovavá ked prisla Amacaraka a pohlad na jej tvar mu z hlavy vymazal vsetky doterajsie myslienky. Bola poblednutá a crty tvare mala takmer strhane. Ked si to uvedomil v duchu zanadaval, že predsa len neostali doma. Možno jej opať prišlo zle. Ruku jej ovinul okolo pasa a pritiahol blizsie k sebe ať sa o neho mohla pohodlne oprieť a dopriat tak svojim unavenym noham trocha ulavy.* Amacraka si v poriadku?* v hlase mu zaznela starostlivost a na Alex stojacu oproti nim odrazu celkom zabudol.*

* Nechcela počúvať, čo Shiroi hovorí Raitovi, slová plné lásky, pretože to ju istým spôsobom takmer prinútilo k nej citiť ľútosť a to bolo to posledne, čo chcela. Pokúsila sa nevšímať si jej šťastný tón hlasu ked sa nakoniec predsa len Raito prebral ani jeho bolestné stony, ktoré v nej vyvolávali len novú vlnu krvilačnej nenávisti. Keby v stane nebolo toľko ľudí a keby tým neohrozila Viktora sama by mu zabodla nôž rovno do jeho ľadoveho srdca. Nebyť jeho chamtivosti a podlosti to čo sa odohravalo posledné tri mesiace sa vobec nemuselo stať. Z myslienok ju zrazu vytrhol ženský vykrik, ktorý sa rozľahol vnutrajškom stanu ako hrmenie burky v tichom nehybnom vzduchu. Otočila tvár tym smerom a aj ked celkom neodtrhla pohlad od Viktorovej unavenej tvare vsimla si, že žena, ktorej vykrik patril stoji už v strede stanu a ticho sa zhovara so Shiroi. Narovnala sa a teraz už obe neskryto pozorovala.*

*Takže tak to je, ju prekvapili slová, ktoré sa dostali do jej uší. Ale prečo reagovala tĺmeným výkrikom? Bežnému občanovi by bolo asi srdečne jedno, či budú mať nového nástupcu trónu - považoval by to len za formalitu. Určite by nezvýskli a už zaiste by sa im nenahrnuli slzy do očí. O niečo menej ľahostajnejšie by sa k tomu postavili kamaráti a priatelia, nehladiac na to, ako by mohli byť ženy emotívne, zaiste by sa nejaká jeho dávna priateľka nezachovala takto. Ibaže by táto osoba bola oveľa bližšia, než sa len zdalo. Nepoznala však nikoho, kto by bol z Raitovej rodiny nažive, až na Kiaru, jej dieťa a Viktora. Inak sa rod de Cruerovcov ženul k nenávratnej záhube, už nejestvovalo viac členov tohto šľachtického rodu s aristokratickou krvou, ktorá bola kruto preliata na tomto bojovom poli už niekoľkokrát. Kútikom oka sa pozrela na svetlovlasú princeznú, ktorá ešte stále sedela pri jej začarovanom princiatku, obaja nemajúc pojem, o čo vlastne v tejto prekliatej vojne ide. V duchu sa uškrnula, keď zbadala, ako na nich Melian upiera zrak. Aj napriek všetkým myšlienkam, ktoré jej vírili v hlave, nenechala ich výjsť navonok - stále mala na perách príjemný úsmev cvičenej stewardky.* Dúfala som, že ho takto povzbudím, ak poviem, že Dorian ho čaká ani nie kilometer odtiaľ... *Mala pocit, že pri tejto žene by mala voliť slová opatrnejšie.* Poznáte Raita? *Spýtala sa, i keď pochybovala, že sa dostane pravdivej odpovede, no za pokus nič nedá.*

* Nepatrne si vydýchla ked sa žena do nej nepustila so zvedavými otázkami, na ktoré by len ťažko našla správnu odpoveď predtým ako nebude mocť hovoriť s oboma princami. * Dorian?* pri vyslovení tohto mena sa nežne a akosi neprítomne usmiala.* Krásne meno jeho otec sa určite poteší, že ho bude mocť mať pri sebe rovnako ako vás ked sa preberie.* jej hlas bol pokojný a vyrovnaný a vobec v nom nebol badat nijaky osten skryteho vysmechu alebo ustipacnosti. Spojila si ruky pred sebou a pohladom zabludila k ložku, na ktorom odpočival telarionsky princ. Odpoved na ženinu otazku či ho pozna vyriekla zadumanym hlasom, v ktorom zaznela vlna smutku.* Možno kedysi...veľmi dávno...* bala sa priblizit blizsie, pretože jej činy by si ženy v stane mohli zle vysvetliť. Chvilu ešte ostala stat pri Raitovej posteli a potom vrhla nerozhodny pohlad k druhemu ložku, na ktorom spal Viktor akoby si od cervenovlasej ženy, ktorej na lici žiarila jazva, pytala dovolenie ci sa može pribliziť.*

*Bola rada keď sa Amacaraka vrátila. Necítila už to napatie ako kedysi ked prišla na to čo cíti, no aj tak to bolo zvláštne, plné spomienok o ktorých nechcela premýšľať* Dakujem* povedala jej napokon a musela uznať že je nejaká bledá* nechcete ísť zatial do stanu, nevyzeráš dobre* ukázala na stan v ktorom boli lieky a taktiež tam prespávali občas doktory. Bol tam pokoj, nijaká krv ani nič podobné.*

*Nechcela už neznámu ženu viac obťažovať, preto jej len venovala ešte jeden krátky úsmev a opäť si sadla na kolená, hneď k Raitovmu lôžku. Možno to bola nejaká vzdialená rodinná príluslušníčka, alebo ich dávna opatrovateľka, ktorá sa starala o oboch, keď bývali v Telarionskom paláci a obom nahrádzala matku. Ten pohľad, pod ktorým by sa roztopila aj Arktída, hlas, v ktorom sa zračila akási láska, tak clivá, že nadobudla pocit, akoby týchto mužov dlho nevidela.Čo možno aj bola pravda. Kto bola táto žena? Akoby sa zrodila zo všetkej nehy a elegancie sveta. Pripomínala jej Pallas Aténu - bohyňu múdrosti a Diovu dcéru. Vyžarovala z nej zvláštna aura, pôsobiaca na ňu neobyčajným sympatickým dojmom. Mala charizma, to sa muselo priznať. Chytila do svojich rúk tú Raitovu, ktorá bola studená. Stisk ešte zovrela a upriamila zrak na jeho bledú tvár, no stále kútikom oka sledovala, čo bude následovať. Tak veľmi si priala, aby sa čoskoro uzdravil...*

*vdacne sa usmiala na Alex a potom povedala*nie dakujem.. citim sa dobre, to je v poriadku*povedala s usmevom a potom pozrela na Mikea.. opreta o neho si na chvilu polozila hlavu na jeho plece a zatvorila oci.. chvilu pocuvala okolo seba a vsetok ten hluk utichal*uz je konecne po vsetkom*vzdychla si spokojne a potom s novym elanom sa natiahla a povedala*idem za Viktorom*oznamila Alex a potom sa pozrela na Mikea*drahy pojdes so mnou, prosim?*poprosila ho prosebnym tonom a pockala si na jeho odpoved*

*Na chvíľku si zahryzne do pery a neisto pozrie ku stanu, kde odpočívajú obaja princovia*tak podte ale obaja princovia tam majú priateľky...* pozrie na hodinky a aj tak treba obom vymeniť infúziu* je tam aj Melian* vysvetlí Amacarake, kedže vie že po jej úteku sa stala na gyro lekárkou*

Mel?*hlesla ticho no bol to vesely ston*tak dlho som ju nevidela*povedala a uprimne sa tesila na Melian.. Uz velmi dlho ju nevidela, odkedy ju menovala do funkcie lekarky, a nevedela vobec ako sa ma a co ma nove. Nemali sice vzdy dobre vztahy, ale bola to jej princezna a navyse ju brala aj ako priatelku aj ked ju skoro nepoznala. Ba ani Viktora dlho nevidela a uprimne moc po tom ani netuzila, ale bolo jej povinnostou osetrit ho. Mozno sa ten nafukanec zmenil, pomyslela si kyslo a potom pozrela k Alex*podme teda*povedala a chytila Mikea za ruku, aby z toho nemohol vycuvat*chcem ta mat cely cas pri sebe*zasepkala mu do ucha prosebne a potom mu pozrela do oci ocakavajuc suhlas*

* Zachytila pohľad neznámej ženy a aj napriek tomu aká bola spočiatku nedoverčiva ked ju videla rozprávať sa so ženou Viktorovho nepriateľa z jej očí žiarilo niečo čo jej prvotne pocity pretavilo na akysi zvlastny pokoj, ktory si nevedela celkom vysvetliť. Možno to bolo v celom ženinom vzhlade, ktorý na nu posobil upokojujucim dojmom doplnenym o sediny mudrosti, ktoré dáva čas za odmenu tym, ktory s nim vydržia kracat taky dlhy čas. Vahavo stala a upierala na nu pohlad akoby ju o niečo prosila a ked jej zrak padol dolu na Viktorovu tvar uvedomila si, o čo ju tak nemo ziada. Takmer nebadane kyvla hlavou a cakala kym sa žena priblizi až ku Viktorovej posteli. *

* Po započutí princezninho mena a mena enesianskeho princa nepocítil veľku chuť na spoločne stretnutie vzhľadom na minulosť, ktoru si obaja určit epamataju a maju v živej pamati. Niektore veci sa jednoducho nedali ignorovať a marne by tvrdil, že ludia sa menia a cakať, že mu uveria. Ani Alex mu určit ecelkom neverila aj ked sa tak tvarila a on jej to nezazlieval. Ked vsak skolnil hlavu dole a videl prosebny pohlad v Amacarakinych ociach musel si zahryznuť do pery aby jej navrh hned neodmietol. To, že v stane neboli jeho priatelia ešte neznamenalo, že odoprie to potesenie na opatovne stretnutie Amacarake. Nakoniec sa len trochu neveselo usmial no prikyvol suhlasne hlavou.* Nehodlam nikam utiecť...jedine ak s tebou.* doplnil a zartom nadvihol obocie.* Možno by si o tom mala pouvazovať. MOhlo by to byt celkom prijemne.* teraz mu na perach zasvietil uz aj siroky uskrn ked si Amacaraku nežne doberal. Celkom zabudol, že nie su sa sami.*

* Milo sa usmiala na ženu sediacu pri ložku enesianskeho princa a po chvili vahania, teraz uz s pohladom upretym na muzovu bledu tvar, sa pomaly priblizila k jeho posteli. Srdce sa jej opat stiahlo bolestou a v duchu sa tyrala vycitkami svedomia. Mala niečo vykonať... nemala to nechat zajst až tak daleko... Teplou rukou, na ktorej sa už vsak odrazili prežite roky hyzdiace povodne hladku bezchybnu pokožku , sa natiahla k spojenym rukam princa a ženy a pohladila ich nežnym dotykom. * Vidno, že ho velmi lubite .* laskavo sa usmiala a zodvihla pohlad upruc ho do modrych ženinych ocí. * Nebojte sa vsetko bude v poriadku moja draha...kym mate jeden druheho nikdy nestratite vzajomnu oporu.* zodvihla ruku a jemne nou presla po ženinom zjazvenom lici. Potom sa odtiahla aeste chvilu venovala pohlad obom muzom a ich milujucim ženam, ktore pri nich oddane stali. Spokojne pokyvala hlavou a vysla zo stanu tak rychlo a nebadane ako do neho najskor vosla. *

*veselo sa zsmiala a pozrela na Mikea*porozmyslam o tom*odvetila s uskrnom na perach a potom zamierila do stanu kde boli obaja princovia, pricom cestou nechtiac vrazila do neznamej zeny ktoru uz pred tym videla ponevierat sa okolo stanu.. Amacaraka sa len zamracila a potom vosla dnu.. Mikea stale drzala za ruku, ked uvidela pri Victorovej posteli stat Melian veselo sepla*Mel!*a zamierila priamo k nej*

* Vobec nevedela co si ma mysliet jednak o ženinych slovach a tiež o jej pohladení. Vobec to však nebrala ako neprijemnu vec, ale skor ziskala davno zabudnuty pocit, aky sa jej zmocnil zakazdym ked ju pohladila jej matka. Bolo v tom vela upokojujuceho akoby len samotny dotyk vedel zahnať všetky obavy a utisit aj tu najhlbsiu bolesť. Prvykrat po velmi dlhom čase si uvedomila ako jej matka v takchto chvilach chyba, niekto kto je starsi a kto by jej vedel poradiť ked to potrebuje. Nestihla sa ženy ani na nic opytat ked sa odrazu stratila za zavesom stanu. Bola taka prekvapena, že sa pozrela smerom k Shiroi akoby cakala, že jej povie kto neznama bola. Zo soku ju vsak prebral hlas, ktorý uz davno nepocula a ktory jej na tvari vycaroval vesely usmev.* Amacaraka...* vydychla a vstala zo kraja Viktorovej postele aby natiahla ruky k lekarke.* Ako si sa dozvedela, že som tu? Mas sa dobre dufam...* zahrnula ju zvedavymi otazkami pricom pri poslednej nepokojne prebehla po Amacarkinej tvari akoby na nej hladala stopy po niečom znepokojujucom.*

/zdrzis sa? /

*veselo pristupila k Melian a objala ju okolo pliec*som rada ze ta vidim*sepla a usmev jej ziaril na perach...*bola som tu ako lekarka a tak som sa prisla pozriet na Viktora*povedala jednoducho a veselo mykla plecami*az neskor som sa dozvedela, ze si tu*vysvetlila narovinu a potom pozrela na Mikea*dufam ze ti nevadi ze je tu Mike so mnou*opytala sa potichu, lebo nevedela, ci princeznej to bude alebo nebude vadit, ze v stane Viktora je aj niekto cudzi*

/ ešte sa zatial nikam nechystam /

* Aj ked sa velmi potešila Amacarkinej pritomnosti, pretože už nemusela byt obklopena akousi tiesnivou aurou, ktora salala od susedneho lozka , aj tak ju trochu prekvapilo Amacarakino gesto ked ju obiala okolo pliec. Este si pamatala aku bolest jej videla v ociach pri tom davnom incidente so senatorom no ked si vsimla muza po jej boku zaroven s vydychom ulavy že je uz vsetko v poriadku jej sadol na tvar aj zachmureny tien. POznala ho a nemala na neho velmi prijemne spomienky zvlast ohladom toho, čo sprvail Alex. Ani sa nenamahala skryť rozhorčenie no kvoli Amacarake a kvoli tomu, že Mike bol s nou sa ho pokusila aspon mierniť.* Amacaraka možem sa s tebou na chvilu rozpravať? Osamote? * nadvihla obocie v starosti o svoju priatelku a cakala na jej odpoved.*

/uuu teším sa babka -smi-/

*Amacaraka spozorovala ze nieco nie je v poriadku a tak len privolila.. pozrela jednym ockom na Mikea/ak to nebude nikomu vadit, tak dajme tomu ze odisiel akoze von, ok?/*samozrejme.. o com?*zacala priamo na Mel a cakala co jej povie*

* Ešte raz vrhnu cpohlad na Mikea, ktory stal obdalec jemne potiahla Amacaraku dalej do kuta stanu kde bolo relativne dost sukromia aby jej mohla povedať to, čo jej ležalo na srdci aj ked pritom stisila hlas do naliehave sepotu.* Amacaraka vies vlastne aky muz to s tebou prisiel? * zacala opatrne vaziac slova pricom si nemohla pomoct aby jej pohlab obcas nezabludil k Mikeovi. Stisla Amacarakine ruky vo svojich a nervozne si zahryzla do pery. Opat jej hrozilo, že zniči priatelke zivot a oberie ju o milovaneho muza, pretože si bola ista laskou, ktoru uzrela v jej ociach ked sa obratila k tomu podradnemu chlapovi.*

/btw devuska, pisem sem taku mesuge rpg pracu, tak potom si ju prosim precitaj.. som zvedava co na nu povies taka hlupost ma napadla /

*spokojne sa usmiala na Melian*ano viem... byvaly najomny vrah*povedala pokojne a zaroven s plnou doverou v toho muza, ktory stal obdalec*Mel.. prosim ver mu.. on sa zmenil.. teraz mi cely cas pomahal zachranovat enesianskych vojakov.. naozaj*vysvetlila a potom hned trochu akoby zosmutnela*ale bojim sa, ze jeho city k Alex sa nezmenili*sepla potichu svoje podozrenie, ktore ju trapilo odvtedy co ich videla sa spolu tak doverne rozpravat*a navyse som s nim asi tehotna*hlesla napokon, pricom sa princeznej radsej ani do oci nepozrela*

*Nevošla do stanu z amacarakou a mikom. Aj bez tak tam bolo priveľa ľudí, ti dvaja mali odpočívať a nie prijímať návštevy. V každom prípade sa obávala stretnutia Mel s manželkou Yagamiho, no verila tomu že aspon tam sa budú správať slušne. Ked uvidela vychdázdať zo stanu staršiu ženu, zamračene si ju premerala. Netušila kto to je, no nemala tam čo robiť. Zamračene k nej prešla a postavila sa jej do cesty*Smiem sa spýtať kto ste a čo ste robili v stane?* spýtala sa neskrývajúc pohoršenie. Bude sa musieť porozprávať so strážami a dať im jasné pokyny o tom, že tam nemajú ľudí púšťať. Princovia nie sú nijaká atrakcia, okrem určených lekárov a rodiny tam nepôjde nikto*

/a čo keby bola tehotná s Markom ale nie...žartujem

Edit: myslim to važne -loll- bola by to haluška /