Vesmírna loď

* Nevenoval najmenšiu pozornosť tomu čomu pozornosť venovala doktorka akoby každý kus ocele, telá prístrojov a rozmiestnenie nábytku nebolo už ničím prekvapujúcim v jeho živote. Bez obzretia zamieril do tej časti svojej pracovne, ktorá by sa pri lepšej nálade dala označiť za niečo ako izbu. Cestou si vyzliekol košeľu a urobil to tak náhle a s akýmsi potláčaným odporom až mu na hrudi protestne zacinkali známky. Zamieril ku skrini a natiahol si na seba snáď prvú vec, ktorá mu prišla pod ruku. Tričko malo krátke rukávy takže to skôr bolo tielko, ktoré mu odhaľovalo silné ramená posiate nepeknými jazvami. Iba pri bližšom pohľade sa z množstva jaziev a malých jazvičiek stalo čitateľné slovo: Kelhos. Nesledoval či sa na neho doktorka pozerá, takmer už prešiel okolo nej, keď sa náhle zastavil a zahľadel sa jej priamo do očí. Na okamih akoby sa mu v nich objavilo niečo cudzie, neľudské..., zovretými päsťami sa zaprel do steny za doktorkiným chrbtom čím ju uväznil medzi svojimi ramenami. Netváril sa ani trochu priateľsky, skôr akosi nevšímavo. * Veríte len predstavám. Všetci nejaké majú kým sa nestane niečo, čo im otvorí oči.* usmial sa mŕtvo s pohľadom upretým na jemnú pokožku doktorkiných pier.* Nemyslite si, že neviem ako rozmýšľate...* náhle sa vyrovnal s rovnakým prázdnym výrazom na tvári aký sa na nej objavil už predtým.*

Jack



* Čo mal robiť? Nenávidel nudu a keď Freya odišla tá priezračná vycivená obluda na neho začala útočiť doslova z každého kúta izby. Naozaj, do večera ešte zostávalo príliš veľa času, ktorý mohol využiť na niečo viac než len povaľovanie sa na posteli s knihou v ruke. Dobre, nebola to kniha. Zavrel časopis znechutený z toho, že už nedokáže oklamať ani vlastné svedomie. Prehodil nohy cez okraj postele a s hlbokým nádychom vstal. Je načase, aby zabehol za Tessou a krpcami. Podľa toho ako poznal Cassa a jeho ochranársky tik tak sa Tessa už teraz poriadne nudí pripútaná na posteli obskakovaná celým zástupom sluhov. Rozhodol sa, zroloval v ruke časopis – veď ženské si radi čítajú, možno ju aspoň trochu poteší. Dostať sa ku kapitánskej kajute mu netrvalo ani päť minút, pretože použil svoje skratky, a tak už o chvíľu klopal na dvere. Pri druhom zaklopaní si však uvedomil, že špuntom by asi mohol vadiť taký hlasný zvuk , a tak pre istotu radšej hlasno zanadával, keď si to uvedomil. Veď do vyslovenia prvého : „ Šľak aby to trafil.“ Im musí najskôr narásť ešte nejaký ten zub tak čo...* Tessa? Si nahá?* zavolal so smiechom* Vieš ja len či má vôbec zmysel vojsť...* uškrnul sa a už len čakal ako sa dvere bleskovo otvoria a prvé čo uvidí bude Cassova päsť zarytá v jeho brade. Aspoň nejaké to vzrúšo...*

*Práve sa snažila nakresliť hlavu nejakému bližšie nešpecifikovanému zvieraťu, keďže ani odborník na zvieratá by neprišiel na to čo to akože má predstavovať, keď začula klopanie na dvere. Zvedavo zdvihla zrak od tej svojej „maľby“, no nestihla sa ani postaviť a bolo zjavné, kto sa skrýva za tým veselým hlasom. Jack. No tak túto návštevu by teda neposlala ani za svet preč. Konečne nejaký blázon čo to tu oživí* Jack ja ti tak nerada kazím nádeje, mal si prísť trošku skôr. Kúpala som sa ráno a deti práve dopapali...* otvorila mu dvere a ušknula sa* kto neskoro chodí...* nevinne mykla plecami a uvoľnila mu priechod do izby* ...pevne ale verím, že nájdem niečo čo ťa poteší a tiež, že si si dnes šľuhol dosť tej svojej látky, ktorú ti ešte nikto nenašiel, lebo v poslednej dobe je tu dosť pochmúrne...* vycerila zúbky, opierajúc sa o dvere kým vojde* ideš dnu alebo sa tu človek musí naozaj vyzliekať aby si prišiel?* zachechtala sa*

Gratchem Blake

*No to si zase dala. Človek sa ho snaží trochu podpichnúť, alebo mu vysvetliť že nech už má proti psychológii čokoľvek, nie je to tak ako si myslí a on takto. Nepocítila strach keď zostala opretá o stenu, neverila žeby jej ublížil.* sny sú to čo nás ženie častokrát dopredu...* odvetila, ani sa nenamáhala nemračiť. Nebolo príjemné mať narušenú osobnú zónu, no zatiaľ mlčala. Tá posledná veta ju trochu miatla.* nemyslím si že viete ako rozmýšľam * odvetila pevným hlasom, jasne dávajúc najavo, že si so sebou nenechá robiť čo chce.* narážate na ten pohľad na moje pery? Myslíte si že preto že mi pozeráte na pery si budem naivne myslieť že rozmýšľate nad tým, aké by to bolo pobozkať ma? A to len preto že to píšu v knižke Reč tela?* spýtala sa sarkastickým tónom, ktorý sa neunúvala krotiť* Lee veľmi sa vo mne mýlite. A pokiaľ ide o reč tela, pred tým než psychológ či bežný človek priradí nejaké myšlienky k mimike či signálom tela, treba si odsleodvať aspoň štyri aspekty ktoré by to potvrdzovali. Jeden znak nehovorí nič, všetko záleží od situácie a celkového vzhľadu.* hrdo zdvihla hlavu a pokračovala* ...súdite ma len preto že som psychologička, akoby to bol hriech. Keby ja mám mať vytvorenú na každého schému podľa povolania, vy určite nie ste svalnatý muž s jazvami, nech už je to Kelhos čokoľvek.* prižmúrila oči, z ktorých sršalo podráždenie*

* Pozeral na doktorku nezmeneným prázdnym pohľadom, oči mal modrosivé, ale ani jediná iskrička ducha tú farbu nepresvetlila hoci sa paradoxne zdalo, že viac ako inokedy vníma dianie okolo seba. Zostalo ticho, v ktorom by bolo možné počuť padnúť aj ihlu, ten zvuk by znel ostrejšie a zreteľnejšie než keby niekto prehovoril. To sa ale nakoniec stalo.* Je hriechom márniť čas na také zbytočné povolanie a nesnažte sa ma ohúriť tým, že začnete vymenovať prípady, ktorým vaša terapia pomohla...* Zdalo sa akoby sa každým slovom uzavrel do seba a čoraz viac sa Gretchem vzďaľoval. * Za tie tri roky, ktoré som strávil...* odrazu sa zarazil, otočil sa doktorke chrbtom a rukami oprel o pracovný stôl. *... poznal som viac psychológov než vy za celú svoju prax o to sa s vami stavím pokojne aj o svoj vlastný život a ani jeden jediný mizerný fušer, ktorý sa mi snažil dostať do hlavy v skutočnosti nepočúval mňa...* slepo nahmatal niečo dlhé s ostrým hrotom, bez zachvenia najmenšieho svalu na tvári ten predmet stlačil v dlani. Po chvíľke sa ukázala krv.* Možno by ste mali ísť zavolať kapitána.

Jack



* Zasmial sa nad Tessinou odpoveďou a obdivne si ju premeral od hlavy až po špičky prstov na nohách. Síce bruško mala ešte stále zaokrúhlené materstvo bolo niečo, čo v ňom vzbudzovalo akýsi pudový inštinkt, ktorý mu našepkával, že Tessa je teraz ešte viac očarujúcejšia než keď jej v štíhlosti trčali rebrá. Zachechtal sa postúpiac do dvier no len čo sa ocitol na jednej úrovni s Tessou objal ju jednou rukou okolo pása a ľahko zodvihol tak, aby jej na obe líca mohol vtisnúť hlučný bozk.* Nevadí, vynahradil som si to...* v očiach mu šibalsky zažiarilo, keď skúmavo preletel izbu pohľadom.* Ale ak by si na tom trvala môžeme to ešte stihnúť kým sa tvoj muž nevráti.* žmurkol položiac to fifipierko na zem akoby ho znieslo zo stromu a bez ostychu vkročil dnu akoby tam bol každý deň. * Pozri čo som našiel...* otvoril časopis na príslušnej strane a práve v okamihu ako sa obracal k Tesse priložil si stránky tesne k tvári až mu spoza nich vykúkali len oči a štica tmavých vlasov.* Pozri.. mám problém. Je viac príťažlivejší než ja?



Obrázok v časopise, pod ktorým je hrubým písmom vytlačené : Takmer vyhynutý

Gratchem Blake

*Pár krát sa nadýchla. Nenechá sa nahnevať, takéto reči počúvala stále. Podľa Leeho slov súdila, že je v nich však viac než len obyčajná nechuť k jej práci, ale niečo skutočne osobné. Mala by považovať za výzvu zistiť čo ho trápi, no rovnako vedela, že snažiť sa niekomu dostať do priazne je nesprávne, pretože väčšinou v tom bola zvedavosť, túžba pomôcť aby si doktor dokázal že na to má. On bol dospelý. Mal právo rozhodnúť sa komu čo povie a ju nepoznal.* pozriete Lee, myslím že v tomto sa nikdy nezhodneme. V mene normálnej spolupráce navrhujem, aby ste sa vy povzniesli cez moje povolanie a ja vám nebudem robiť posudok. Nemám chuť nútiť vás k rozhovorom keď je vám to proti srsti. Nebudem sa pýtať na nič o čom sa nebudem rozprávať ako dvaja dospelý ľudia a nič z toho nebudem posudzovať z psychologického hľadiska ani to nepôjde na papier.*už len teraz počkať, kedy na ňu spustí že sa ho snaží oklamať* ...a nie je to pokus o to, aby ste mi viac verili. Nemusíte mi veriť, ale je to tak* rozhodla sa prestať rozprávať na túto tému. Nereagovala ani na to, kde strávil tri roky. Jednoducho na to kašlala. Síce to bolo ťažké, mala v povahe klásť otázky, no už k tomu ani necekla* čo sa deje?* prehovorila až keď zbadala krv a netušila čo sa deje.*

*Jackov pohľad nebol nijako netypický. Vždy si každú ženu premeral od hlavy po päty, takže sa len uškŕňala. Viditeľne bol ako vždy pod vplyvom neznámej látky, ktorá pôsobila len na neho. Začala sa smiať keď ju zdvihol akoby nevážila takmer nič a nechala sa pobozkať na obe líca.* ...zjavne ti už chýba ženská spoločnosť dosť dlho, keď ti vynahradia bozky na líce nahú ženu...prípadne naopak...* podpichovačne mu vyplazila jazyk a zavrela dvere*...Jacky Jacky...na také veci si mal myslieť kým sme spolu bývali, teraz je už neskoro...* doberala si ho ďalej. Skutočný výbuch smiechu však nastal, keď pred ňou otvoril časopis a položil otázku, ktorá by rozosmiala snáď aj mŕtvolu*no Jacky...som si istá že odpoveď na túto otázku počuť nechceš...ale byť tebou, nijakej žene ktorú budeš chcieť zbaliť to neukazuj...* pochechrávala sa a potom si všimla niečo, čo vďaka úsmevu zvieratka predtým nepostrehla* Jack! Veď on je takmer vyhynutý..* vytrhla mu bez varovania časopis z ruky a začala lietať pohľadom hore dole po článku*...Jack som si istá že tento nápad ťa nadchne, ale toto zvieratko môžeme zachrániť! A nemusíš sa hlásiť ako dobrovoľník, už som si ťa poznačila do svojho imaginárneho zoznamu...* uprela na neho psí pohľad, keby jej chcel začať odporovť, že svoju konkurenciu nebude zachraňovať* ...stačí získať nejaké peniaze a poslať im ich, aha...* prstom capla na názov organizácie ktorá bojovala za ich záchranu* ...čo navrhuješ?* psie oči jej z tváre nevymizli, predsa len, čo iné by na Jacka mohlo zabrať.*

Jack




* V prvom rade to bolo riadne šialené. Prišiel si sem len, ako to hovoria ženy, „poklábosiť o ničom“ možno na pár kúskov dobrého koláča alebo čokoládovú tyčinku, ale nikdy by ho nenapadlo, že sa Tessa tak zapáli pre záchranu tohto čuda. Nedôverčivo zazrel na obrázok a prečítal krátky článok pod ním.* Povedz ... Jess...* uškrnul sa použijúc prezývku, ktorú Bryan vymyslel pre Tessu, keď už vedel, že nie je nijakým Jesson Carterom. Ona ho zase volala Jacky takže to bolo celkom spravodlivé.* .. ako dlho ťa tu už Cass väzní? * jemu by také niečo napadlo len v situácií kedy by sa na smrť nudil a nemal čo iné na robote. Ale možno sa chcel nechať len o niečo dlhšie prehovárať. Líškanie mal rád každý chlap, aby mal potom pocit, že žene urobil veľkú láskavosť a má pre ňu obrovské srdce.*

* Skláňal sa ponad stôl až sa mu chrbát prehol do oblúka a zakryl pred doktorkou výhľad na jeho profil aj celú tvár. To, čo však už zakryť nedokázal boli záchvevy, ktoré prechádzali celým jeho telom akoby nestál vo vnútri izby, ale krčil sa pred neviditeľným vetrom niekde na opustenej ceste kde nerástol jediný strom ani sebemenší krík, za ktorým by mohol nájsť útočisko. Z dlane sa mu na dosku stola vykotúľal ten ostrý predmet, ktorým si poranil ruku, po jeho špičke stekala jasnočervená krv. Na krátky okamih sa uprene pozrel pred seba, v priezore dverí zahliadol smrteľne bledú tvár – rovnakú ako bola tá jeho, možno len zrkadlový obraz, ale táto tvár bola pomaľovaná krvou vytekajúcou z očí, kútikov úst... iba po stranách líc sa ešte zachoval kúsok kože nezafarbený do karmínova. Tvár si ho všimla a zbledla ešte viac, zosinela a spriesvitnela, oči naplnené desom... trvalo to len sekundu – dve potom sa stratila. Usmial sa. Doktorka si to nemohla všimnúť, ani ten záblesk tváre v priezore, pretože jej výhľad na dvere zakrýval vlastným telom. Po chvíli sa prestal chvieť a pomaly sa k nej otočil oprúc sa chrbtom a roh stola. Ruky nechal visieť voľne pri tele. Hlas mal odrazu unavený bez štipky bojovnosti.* Čo by ste chceli o mne vedieť?

* Možno to bolo tým ako Thosa vnímala Freya, ale jemu podobná otázka dosiaľ nezišla na um. Až teraz. „ Bude Thos aj po tom ako ho Lee dá znovu dohromady stále Thosom?“ Kvôli Freyi by na to chcel vedieť odpovedať, ale nevedel. Kútiky úst sa mu nadvihli do smutného zamysleného úsmevu.* To netuším Freya.* odvetil jednoducho, aj keď by chcel povedať viac. Akosi však cítil, že by bolo zbytočné utešovať ju len samotnými domnienkami pretože teraz bolo možné všetko. Možno sa k nim Thos vráti, možno si niečo nebude pamätať alebo si nebude pamätať nič. Tiež tu bola možnosť, že nový Thos bude celkom iný, mŕtvy ako stroj, ktorým mal pôvodne byť predtým než otvoril oči a oni zistili, že má v sebe niečo viac, že má dušu...* Čo chceš teraz urobiť?

*Samozrejme že nečakala nijakú veľkú ochotu, no dobre vedela že napokon ho získa. Jack bol síce stále pod vplyvom neznámych látok, no aspoň na neho platili staré dobré veci. Komplimenty sú proste skvelá vec.* hmmm....Jacky odhalil si ma. Som na pokraji svojich psychických možností a potrebujem čosi robiť. A ja viem že v tvojom veľkom srdci sa pre to nájde pochopenie aby si ma z tohto väzenia vytiahol...* nevinne zaklipkala očami, pokračujúc v tejto ich konverzácii* ...a ktomu, vieš koľko ženských sŕdc dobiješ keď zachriš toto milé nevinné zvieratko? Veď ktorá žena by nezbožňovala muža s takým dobrým srdcom...* dala si pred seba obrázok zvieraťa rovnako ako on pred chvíľou a detským hláskom sa mu prihovorila* no tak Jacky, zachráň ma...

Gratchem Blake

*Začínala pochybovať o svojom zdravom rozume, žeby ďalšia halucinácia? Ešte pred chvíľou chcel kapitána a teraz už k tomu nepovedal ani slovo. Ak má halucináciu, prejde to. Aspoň dúfala. Ťažko však mohla ignorovať krv na jeho ruke a tak prešla k lekárničke pohodenej medzi kopou prístrojou a vytiahla obväz* ukážte tu ruku...* zamrmlala, no čím bliššie k nemu prišla, tým viac videla jeho chvejúce sa telo.* asi zase vidím niečo čo sa nedeje...* zamumlala tak aby ju počul. Ak však halucinogény boli už tu, museli sa šíriť celou loďou. Bez opýtania vzala Leeho mobil a poslala kapitánovi správu: Kapitán máme tu problém. Prosím prídte do Leeho pracovne. Gratchem Blake.* ako som pred chvíľou povedala, nechcem vedieť nič.* bez záujmu o túto tému zostala pred ním, no nechytila mu ruku, čakala kým ju zdvihne sám, aby ju z niečoho zase neobvinil. Už len to by jej chýbalo. Úplne stačili tie halucinácie*

*Nemohla si nevšimnúť, že samotná otázka o Thosovej duši kapitána prekvapila. Nejako ju to neprekvapilo, predsa len, kapitán vnímal Thosa inak než ona.* to nič...* odvetila na jeho slová. Bola rada že jej nedával nijaké falošné nádeje, pretože by po nich mohlo prísť len krutejšie prebudenie. Takto nemusela čakať nič. Áno, stále tu bola nádej, slabý ohník chvejúci sa v jej vnútri, snátiaci sa brániť vetru pochybností a depresívnych myšlienok. Potrebovala nejakú nádej, aspoň ten malý plamienok* nič * pokrčila ramenami* dnes službu nemám, takže sa pôjdem obliecť a navštívim Rowan* pravý dôvod prečo za Rowan nevyslovila nahlas, nebol dôvod.* no a potom si spravím kakao a pôjdem asi spať* mykla plecom. Ak kapitán čakal že pôjde za Leem, tak to neprichádzalo v úvahu. Nechcela tam byť a dívať sa na Thosovo zničené telo ani sa dívať na jeho opravu. Nezvládal by to* a možno zbehnem pozrieť vašich maličkých...* jemne sa usmiala pri tej predstave*

Jack



* Stál otočený k Tesse chrbtom len do chvíle kým sa mu neprihovorila. Potom už od nej nemohol odtrhnúť oči a kútikmi úst mu zúrivo pošklbávalo až kým nevybuchol v hlasný smiech. Až keď sa upokojil vykročil k Tesse a zastal tesne pri nej, chytil časopis zospodu a slabo potiahol čím sa mu opäť ocitol v rukách.* Tessa, vieš, že teba by som zachránil kedykoľvek...* zažartoval a rýchlo jej brnkol po nose. * A keď ma navyše tak pekne prosíš a ponúkaš mi nehynúci obdiv žien...* začal sa prechádzať po izbe a tváril sa akoby tuho premýšľal. Alebo sa skôr netváril pretože naozaj tuho premýšľal. Po chvíli sa zasmial akoby sám pre seba a akejsi nemožnej myšlienke, ktorá ho napadla.* Tessa?* obrátil k nej nevinnú tvár.* Vieš, že zachrániť niekoho si vyžaduje občas aj veľkú obeť? Ako ďaleko by si bola ochotná zájsť keby som ti napríklad navrhol dražbu?

* Keď Gretchem chytila do ruky mobil a začala do neho písať správu pre kapitána iba privrel oči a pery sa mu roztiahli do spokojného úsmevu. Zasmial sa. Krátko sucho. Potom oči otvoril v ústrety doktorkinej trpezlivej tvári a čakajúcim rukám. Opäť ten smiech avšak tentoraz znel pobavene, keď k nemu ešte aj nadvihol obočie do očí sa mu vkradol náznak výsmechu.* Už tomu rozumiem...všetko mi začína dávať zmysel... vy.. on...* pokrútil hlavou smejúc sa akoby práve počul ten najlepší vtip svojho života. Ignoroval obväz v doktorkiných rukách iba jej uprene hľadel do očí s akousi tajomnou výzvou v pohľade.* Už ste zavolali kapitána? Poslušné dievčatko...sľubujem, že to nebude dlho trvať... viem, že by si to tak prial aj on...* opäť sa začal smiať a aj keď by mohol svojím správaním pripomínať šialenca pri pohľade do jeho očí si musel každý všimnúť, že veľmi dobre vie o čom hovorí.*

*Vycerila všetky zúbky, len čo prepukol jeho smiech. Tak ho dostala na svoju stranu, hneď jej pripadala tá myšlienka reálnejšia. Keď človek spracoval jeho...podarí sa aj s ostatnými.* no neviem neviem či by si ma nezapredal za tie vaše pelendreky či o čo to hrávate karty...* podpichla ho pobavene*...to nebude len obdiv...* uchechtávala sa ešte viac, no keď začula jeho nevinnú otázku, prekvapene nadvihla obočie.* Jack!* zvolala prekvapene, akoby neverila vlastným ušiam. No potom sa nad tým zamyslela.* no ďaleko nie* odvetila zamyslene, radšej si nepredstavujúc Cassovu tvár, keby vedel nad čím teraz premýšľa. No Jack mal pravdu, občas sa obetovať treba, veď tie malé bytosti si samé nepomôžu*...dajme tomu jeden pekne vášnivý bozk...* zvodne zaklipkala očami, no túto masku po chvíli nahradil smiech* ...bude to postačujúce?

Gratchem Blake

*Keď sem išla, mala dobrý pocit, že je konečne všetko na dobrej ceste k normálnej komunikácii. Omyl. Vôbec, ale naozaj vôbec, sa jej nepáčil pohľad na Leeho, ktorý by zapadol na psychiatrické oddelenie, v ktorom nedávno mala nejakú prácu.* netuším o čom hovoríte* odvetila mu nevzrušeným hlasom, akoby sa bavili o počasí. Len sa nenechať ničím rozhodiť, základné pravidlo ktoré si v sebe pestovala. Ignoroval obväz a ona nemohla riskovať žeby mohol byť agresívny a tak zostala stáť naďalej na svojom mieste* a nie som nijaké dievčatko...* dodala chladne. Kapitán sem určite za chvíľku príde, nemohol predsa ignorovať niečo také. Preto tú chvíľu mienila vydržať, nech si tára čo len chce. Potom ju ale napadlo aj čosi iné. Zvrtla sa na päte a prešla k dverám.* Hej!* zavolala k jednému z vojakov lode. Prekvapene sa otočil, vyzeral že má nejakú prácu* potrebovala by som masky, hlavný technik Momengen spomínal, že vo vzduchu môžu byť halucinogény a myslím, že to na neho aj na mňa začalo nejako vplývať. Asi by bolo dobré keby ste si ich dali aj vy...* krátko prikývol a na chvíľu sa stratil. Nervózne postávala medzi zárubňami, čakajúc kým jej ich donesie. Medzi tým pohľadom prešla späť k Leemu a prehovorila* tak čo to nebude trvať dlho?

Jack



* Na chvíľu zostal ticho tváriac sa vážne akoby chcel nad Tessiným návrhom najskôr seriózne pouvažovať. Pekne vášnivý bozk, v hlave mu zneli tie slová stále dookola a to, čo si pod nimi predstavoval bolo až príliš krásne než, aby mu za to kapitán nezrazil hlavu z krku keby sa o tom dozvedel. Pobavene sa zasmial rozhodnutý riskovať. Rozhodnutý zariskovať aj u Tessy.* Hmm...* zamrmlal prechádzajúc si prstami po brade a vymeriavajúc dlhými krokmi prekvapivo malý priestor kajuty.*... vášnivý bozk je skvelý nápad, ale iba v tvojom prípade by to mohlo mať nejakú odozvu. Bozk od kapitánovej ženy.. odhliadnuc od toho ako by Cass vyvádzal keby sa to dozvedel a tiež, že by pravdepodobne prepustil všetkých, ktorí ba na dražbe zodvihli ruku s ponukou...* na moment sa odmlčal a s úsmevom pozrel Tesse priamo do očí.* Ja sám by som nevysolil príliš veľké prachy za to, čo môžem dostať v každom prístave...* dočerta! Zase ten jeho monológ vyznel ako urážka. Dopekla! Previnilo sa uškrnul a pokrčil ramenami.* Iba tým chcem povedať, že by to možno chcelo trošku viac.. čo takto jedno rande podľa výberu víťaza? A tvoj muž samozrejme nemusí o ničom vedieť. Bude to párty len pre pozvaných a ja mám už teraz taký pocit, že Cassova pozvánke sa niekde záhadne stratí...

*Neprerušovala Jacka, aspoň nie slovne, aj keď po poznámke o prístave po ňom hodila jeden z tvrdších vankúšov, povaľujúcich sa na posteli. Okrem toho sa jej nepáčila predstava, že má Cassovi takto klamať. Určite by sa niečo dopočul a mohlo by to skončiť horšie, než keby mu jednoduco povie, že je predmet dražby pre dobrú vec* Jack, beriem späť. Neskonalý obdiv žien u teba nehrozí, spomínať zábavky v prístave a porovnávať ich s nimi nie je moc rozumné...* pokrútila hlavou až je blonďavé pramienky poskakovali okolo hlavy* ...no neviem Jack. To rande, pre mňa za mňa, jeden večer ma nezabije, no nemôžem to Cassovi zatajiť. Na lodi sa klebetí o všetkom, nech sa hovorí že ženy su klebetné, ver mi, ste ešte horší...* prevrátila pobavene očami, aj ked premýšľala* ...presvedčím aj ostatnú ženskú posádku, Rowan a Freya určite protestovať nebudú a tá nová...* v očiach sa jej zaleskli nepríjemné pocit z ich prvého stretnutia*...Gratchem...spýtam sa aj jej. Potom by to už nebolo len o kapitánovej manželke a hlavách ktoré by padali...* pokrčila plecami* a okrem toho, nikdy nevieš kto je koľko peňazí ochotný poskytnúť, takže uzavretá spoločnosť, ja ti neviem. Cass nemusí vedieť kto to vyhral, alebo sa s ním predtým porozprávam...* no dobre, nebola si istá ako tá konverzácia prebehne, veď keby jej povie niečo také on, tak rázne protestuje, ale nejako to vymyslieť musela*

Jack



* Nechal si tvrdý vankúš naraziť do hlavy aj keby sa mu mohol uhnúť, ale pokladal to ako celkom prijateľný spôsob odplaty za tú, nie celkom gentlemanskú poznámku. Ale zaťahovať do toho Cassa? Útrpne si povzdychol ako malý chlapec, ktorému sa nepáči, keď sa ho niekto snaží presvedčiť o svojej pravde. Ako napríklad: „ Nejedz veľa tých sladkostí lebo ti v bruchu začnú rásť hlísty.“ * Pozri Tessa... toto nechám na tebe, ale už poznáš môj názor. Navyše...* otočil sa na päte a bezmocne rozhodil rukami* Dievča! Ten chlap ti kúpil ako svadobný dar celú planétu! Myslíš, že sa s ním niekto pustí do vyjednávania? Cass by ho zruinoval a ani by tom nemrkol okom. A pre teba by to tiež nebola nijaká zábava.* dodal akoby na okraj aj keď túto poznámku považoval za rozhodujúcu.* Cass teraz večne niekam pobieha a nebol by problém vymyslieť mu nejakú zábavku, aby sa nič nedozvedel. A nepovieme to celej posádke, nijaký chlap nebude chcieť riskovať prepustenie..* a potom ticho takmer nečuje zamrmlal otáčajúc sa Tesse opäť chrbtom, aby si prezrel fotky na stolíku.* .. alebo niečo horšie.

*No dobre, musela mu dať v niečom za pravdu. Keby tam Cass je, bez mihnutia oka by preplatil kohokoľvek by si zmyslel. Lenže klamať ho, to sa priečilo jej svedomiu. Milovala ho a ak by sa to dopočul, určite by mu to ublížilo. Ani nie to rande, ako sklamanie dôvery* dobre, Cass tam nepôjde* povedala napokon* ja sa s ním porozprávam, nebudem nič konkretizovať a on tam nepôjde, takže sa nemusíte báť nijakého prepustenia...a tá poznámka o niečom horšom, Jack, je to len jeden večer, možno by zazeral, ale nič by sa nestalo, ani by nikoho nevyhodil. Čo sa týka Kleya, ako vravím, vrabce tu čvirikajú a pokiaľ viem, Kley za ním išiel sám že chce odísť. Niežeby to Cassovi bolo proti srsti, ale navrhol to Kley...* obraňovala Cassa, pretože Jackove slová zneli, akoby tu mal niekoho prizabiť, len čo sa k nej priblíži* Počuj a zavoláš tam aj Thosa?* spýtala sa zamyslene, netušiac čo sa deje na lodi* ja viem že nie je zárobkovo činný aby si mohol Freyu kúpiť, ale bude to celkom príjemná zmena, keď na nu nebude ako jediný civieť ako na kus mäsa* zamýšľala sa nad tým, čo práve kujú. To bude akcia, aj keď sa jejt o zdalo vtipné, to musela uznať. S Cassom to už nejako domyslí, tak aby na tom nikto neutrpel nijakú ujmu*

*Len čo kapitána uistila že je v absolutnom poriadku, aspoň fyzicky a nikto jej neublížil, vybrala sa do svojej kajuty. Potrebovala ísť za Rowan, no nemienila sa preháňať v Jackovom oblečení po celej palube Thanatosu. Asi by sa nevyhla zvedavým pohľadom a podobným otázkam. V prvom rade sa zišlo spodné prádlo, nad čím sa musela zasmiať. Natiahla si dlhé nohavice a tričko s dlhým rukávom, aj keď si na červené zápästia pre istotu pripla farebné náramky, ktoré by to zakryli. Potom ako povedala kapitánovi, tak aj zamierila do sekcie, kde mohla nájsť Rowan. V tomto čase určite pracovala, ak nie na pacientoch tak aspoň na tej svojej džungli kvetín. V duchu premýšľala nad tým, ako jej to povedať, síce ju nečakali nijaké moralistické reči, no zvedavým otázkam sa ťažko vyhne. Opatrne zaklopala na dvere a nakukla. Bolo tam prázdno, čo ju potešilo. Posledné čo by jej bolo treba bolo vybavovať sa pred nejakým chlapom z posádky* Čaf Rowan* usmiala sa, len čo zahliadla hrivu jej vlasov. Vyhupla sa na stôl na ošetrovanie, čakajú než sa jej bude môcť venovať. Nikdy nebola z tých čo behajú okolo horúcej kaše, takže po pár nádychoch zdvihla zrak zo svojich tenisiek a prehodila akoby len na okrej* čosik by som od teba potrebovala* začala trochu nepokojne, nejako sa obšívala na mieste* tabletku aby nehrozilo tehotenstvo....po sexe...* bola rada že to bolo vonku, na počudovanie sa to ľahšie hovorilo kapitánovi, asi preto, lebo ten by nevyzvedal.*

* Rozhodol sa zmeniť svoje úmysly, a tak nezamieril rovno na mostík, ale k Leeho pracovni. Viedla ho k tomu aj krátka správa od Gretchem, ktorá však znela dosť jasne. Pod slovom problém si predstavil nejaké ťažkosti, ktoré môže mať Lee s Thosovou opravou. Každým krokom cítil akoby mu telo čoraz viac oťažievalo a zmocňovali sa ho obavy. Bol, ale prekvapený keď si všimol postávať Gretchem medzi chodbou a kajutou, zdalo sa mu akoby okrem neho čakala ešte na niekoho iného pretože bola otočená opačným smerom akým prichádzal on.* Doktorka Blake? Čo sa deje?* ozval sa položiac jej ruku na rameno, aby sa k nemu otočila.*

Jack



* Toto mu snáď niekto robil naschvál! Thos! Zase! Len keby dopekla vedel, čo môže Tesse ohľadom androida prezradiť. Keby chcel utešiť Tessu rovnakým spôsobom akým pred pár hodinami utešoval Freyu asi by bol mŕtvy skôr než by stihol spísať svoju krátku poslednú vôľu.* No vieš..* začal a radšej do ruky chytil fotografiu uloženú v peknom kovovom rámčeku. Musela to byť jedna zo svadobných fotografií pretože pozadie na nej nijako nespoznával. Bola tam veľa farieb, ale najviac prevládala zlatá a červená, ako farba jesenného lístia alebo čo.* Neviem či to Thos dovtedy rozchodí. Vlastne si myslím, že by to bol pre neho trochu problém... myslím.. zúčastniť sa.